Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 152/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-35

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. júna 2014 v senáte

zloženom z predsedu Petra Brňáka a zo sudcov Milana Ľalíka a Marianny Mochnáčovej

v konaní o sťažnosti J. S., zastúpeného advokátkou JUDr. Emíliou Korčekovou, L.

Novomeského 25, Pezinok, vo veci namietaného porušenia základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Pezinok v konaní

vedenom pod sp. zn. takto

rozhodol:

1. Okresný súd Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š i l

základné právo J. S. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2

a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa

ods. 1 Dohovoru ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Okresnému súdu Pezinok p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom

pod sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov.

3. J. S. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 269,58 € (slovom

dvestošesťdesiatdeväť eur a päťdesiatosem centov), ktorú j e Okresný súd Pezinok

p o v i n n ý vyplatiť na účet ich právnej zástupkyne JUDr. Emílie Korčekovej, L.

Novomeského 25, Pezinok, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -15 zo 26. marca 2014 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť J. S. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou

namietal porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(ďalej len „“) a práva na prejednanie veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Pezinok (ďalej len „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. .

2. Sťažovateľ svoju sťažnosť odôvodnil tým, že „... bol vo veci vypočutý Okresným

súdom Bratislava III dňa 27. 09. 2007...“.

Sťažovateľ poukázal na svoj nepriaznivý zdravotný stav spôsobený poruchou

„... kongenitívnych funkcií, diagnostikovanej poruche pamäti... brániacich mu

k plnohodnotnej účasti na pojednávaniach...

Porušovateľ vo veci nekoná dostatočne plynulo, nekoná efektívne, ním činené úkony

vo veci samej sú krajne náhodné a zmätočné, koná ad hoc s výraznými časovými odstupmi –

1/2 roka, nesúrodo a sporadicky, nezabezpečil dôkazy navrhované sťažovateľom a spisy od

iných orgánov...

Teda vo veci pôvodného návrhu navrhovateľa zo dňa 08. 12. 2006 porušovateľ

udržiava neprípustne sťažovateľa v obave o výsledok jeho svojvoľného a nespravodlivého

konania - už viac ako 6 rokov a 10 mesiacov... Sústavne sa zaoberá iba zmenami žalobného

návrhu bez zabezpečenia a poskytnutie efektívnej a účinnej ochrany účastníkovi konania...“.

3. Sťažovateľ je toho právneho názoru, že postupom okresného súdu došlo

k porušeniu jeho základného práva zaručeného a práva zaručeného

ods. 1 dohovoru, „nakoľko dĺžka doterajšieho konania nesplnila požiadavku primeranej

lehoty“.

4. Na základe uvedeného sťažovateľ ústavnému súdu navrhol, aby o jeho sťažnosti

nálezom rozhodol tak, že vysloví porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov zaručeného a dohovoru

postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. , prikáže okresnému

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. konať bez zbytočných prieťahov, prizná

sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie v sume 6 500 €, ktoré je okresný súd

povinný vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu a prizná sťažovateľovi

úhradu trov v konaní pred ústavným súdom.

5. Svoju žiadosť o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia sťažovateľ

odôvodnil tým, že „... Stav neistoty a bezmocnosti sťažovateľa o výsledok konania

zapríčinený Okresným súdom... trvá... už viac ako 6 rokov a 10 mesiacov... Konanie

nadobudlo charakter odmietnutia spravodlivosti...“.

6. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci podaním zo 14. apríla 2014 písomne

vyjadril okresný súd listom sp. zn. Spr. 3105/2014.

6.1 Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedol spôsob vybavovania

sťažnosti sťažovateľa na prieťahy v konaní a zároveň priložil aj vyjadrenie zákonného

sudcu k predmetnej sťažnosti, v ktorom je uvedená stručná chronológia vykonaných

procesných úkonov vo veci.

6.2 Sťažovateľ k vyjadreniu okresného súdu nezaujal stanovisko.

7. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich

vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od neho nemožno očakávať

ďalšie objasnenie vo veci namietaného porušenia práv podľa označených článkov

a dohovoru. Prerokovanie sťažnosti na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu

predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou základného práva – ústavný súd nepovažuje

ani za vhodný, ani za nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných

pre meritórne rozhodnutie veci (napr. , ).

II.

8. Ústavný súd z obsahu sťažnosti, k nej pripojených písomností a zo spisu

okresného súdu sp. zn. zistil, že je vedené súdne konanie vo veci ochrany

osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy, v ktorom sťažovateľ má postavenie odporcu.

Žalobný návrh bol podaný 18. decembra 2006 na Okresnom súde Bratislava III (ďalej len

„okresný súd 1“) M. K. (ďalej len „navrhovateľ“), ktorý bol zaevidovaný pod sp. zn. 11

.

Následne vo veci boli vykonané tieto procesné úkony:

- 8. januára 2007 navrhovateľ podal návrh na vydanie predbežného opatrenia,

- 8. februára 2007 okresný súd 1 vydal uznesenie č. k. -33, ktorým

návrh na vydanie predbežného opatrenia zamietol,

- 8. februára 2007 okresný súd 1 vyzval navrhovateľa na doplatenie súdneho

poplatku,

- 21. februára 2007 sa sťažovateľ vyjadril k podanému žalobnému návrhu,

- 14. marca 2007 navrhovateľ podal návrh na zmenu žalobného petitu a žiadosť

o skoré nariadenie termínu súdneho pojednávania,

- 30. marca 2007 navrhovateľ zaplatil doplatok súdneho poplatku,

- 4. apríla 2007 okresný súd 1 vydal uznesenie č. k. -50, ktorým

pripustil zmenu návrhu na začatie konania,

- 17. apríla 2007 sa sťažovateľ vyjadril k zmenenému petitu žalobného návrhu,

- 30. mája 2007 dal sudca kancelárii pokyn na nariadenie termínu súdneho

pojednávania na 25. jún 2007,

- 22. júna 2007 navrhovateľ podal návrh na zmenu žalobného petitu,

- 25. júna 2007 okresný súd 1 vykonal súdne pojednávanie, sťažovateľ sa

ospravedlnil z neúčasti na súdnom pojednávaní z dôvodu zahraničnej služobnej cesty, bol

vypočutý navrhovateľ a pojednávanie bolo odročené na 27. september 2007,

- 27. septembra 2007 okresný súd 1 vykonal súdne pojednávanie, bol vypočutý

sťažovateľ a pojednávanie bolo odročené na 22. november 2007,

- 22. novembra 2007 okresný súd 1 vykonal súdne pojednávanie, sťažovateľ sa

ospravedlnil z neúčasti na súdnom pojednávaní z dôvodu kolízie s iným súdnym

pojednávaním, a z toho dôvodu pojednávanie bolo odročené na neurčito,

- v dôsledku reorganizácie súdov v Slovenskej republike dňom 1. januára 2008 bol

spis zaslaný miestne príslušnému okresnému súdu na prerokovanie a rozhodnutie vo veci,

kde bol zaevidovaný pod sp. zn. ,

- 9. januára 2009 sťažovateľ podal žalobný protinávrh a žiadal o oslobodenie od

platenia súdnych poplatkov.

- 29. januára 2009 sťažovateľ požiadal okresný súd o zaslanie príloh, ktoré založil

navrhovateľ do spisu a navrhol vykonanie dokazovania vypočutím označených svedkov,

- 11. februára 2009 okresný súd vyzval sťažovateľa na predloženie listinných

dôkazov k žiadosti o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov a predloženie „Potvrdenia

o osobných, majetkových a sociálnych pomeroch“,

- 16. marca 2009 sťažovateľ predložil okresnému súdu „Vyhlásenie o osobných,

majetkových a sociálnych pomeroch“,

- 23. marca 2009 navrhovateľ požiadal okresný súd o nariadenie termínu súdneho

pojednávania,

- 1. apríla 2009 okresný súd vydal uznesenie č. k. -282, ktorým priznal

sťažovateľovi oslobodenie od platenia súdnych poplatkov,

- 14. apríla 2009 dal sudca kancelárii pokyn na nariadenie termínu súdneho

pojednávania na 10. september 2009,

- 8. júna 2009 sťažovateľ predložil okresnému súdu listinné dôkazy,

- 20. júla 2009 sa navrhovateľ vyjadril k protinávrhu sťažovateľa,

- 10. septembra 2009 okresný súd nevykonal súdne pojednávanie, pretože

navrhovateľ i sťažovateľ sa ospravedlnil z neúčasti na súdnom pojednávaní z dôvodu

kolízie s iným súdnym pojednávaním, pojednávanie bolo odročené na 19. január 2010,

- 14. januára 2010 sťažovateľ navrhol vykonanie dokazovania a zároveň sa

ospravedlnil z neúčasti na súdnom pojednávaní z dôvodu kolízie s iným súdnym

pojednávaním,

- 19. januára 2010 okresný súd spísal zápisnicu zo súdneho pojednávania,

navrhovateľ predložil súdu listinné dôkazy a pojednávanie bolo odročené na 11. máj 2010,

- 7. mája 2010 sa sťažovateľ ospravedlnil z neúčasti na súdnom pojednávaní

z dôvodu práceneschopnosti, o čom predložil lekárske potvrdenie,

- 10. mája 2010 sťažovateľ navrhol vykonanie dokazovania,

- 11. mája 2010 okresný súd spísal zápisnicu zo súdneho pojednávania, navrhovateľ

predložil súdu listinné dôkazy a pojednávanie bolo odročené na 29. júl 2010,

- 14. júna 2010 okresný súd zisťoval zdravotný stav sťažovateľa u jeho ošetrujúceho

lekára a či mal povolené vychádzky počas práceneschopnosti,

- 2. júla 2010 ošetrujúci lekár sťažovateľa okresnému súdu oznámil, že sťažovateľ

má povolené vychádzky počas práceneschopnosti a uviedol ich presný rozpis,

- 20. júla 2010 sa sťažovateľ ospravedlnil z neúčasti na súdnom pojednávaní

z dôvodu pretrvávajúcej práceneschopnosti, o čom predložil lekárske potvrdenie,

- 29. júla 2010 okresný súd nevykonal súdne pojednávanie, pretože navrhovateľ bez

ospravedlnenie sa nezúčastnil súdneho pojednávania, sťažovateľ sa ospravedlnil z neúčasti

na súdnom pojednávaní z dôvodu kolízie s iným súdnym pojednávaním, pojednávanie bolo

odročené na 28. október 2010,

- 4. októbra 2010 okresný súd zrušil nariadené súdne pojednávanie z dôvodu

práceneschopnosti zákonnej sudkyne,

- 22. októbra 2010 Okresné riaditeľstvo Policajného zboru, odbor justičnej

a kriminálnej polície, oddelenie justičnej polície v Pezinku požiadalo okresný súd o zaslanie

listinných dôkazov,

- 3. januára 2011 okresný súd zaslal požadované listiny Okresnému riaditeľstvu

Policajného zboru, odboru justičnej a kriminálnej polície, oddeleniu justičnej polície

v Pezinku,

- 8. februára 2011 okresný súd zisťoval zdravotný stav sťažovateľa u jeho

ošetrujúceho lekára, či trvá jeho práceneschopnosť a či sa môže zúčastniť súdnych

pojednávaní,

- 17. februára 2011 ošetrujúci lekár sťažovateľa okresnému súdu oznámil, že

nedoporučuje sťažovateľovi účasť na súdnych pojednávaniach,

- 22. augusta 2011 dal sudca kancelárii pokyn na nariadenie súdneho pojednávania

na 18. november 2011,

- 16. novembra 2011 sa sťažovateľ ospravedlnil z neúčasti na súdnom pojednávaní

z dôvodu práceneschopnosti, o čom predložil lekárske potvrdenie,

- 18. novembra 2011 okresný súd spísal zápisnicu zo súdneho pojednávania,

navrhovateľ bol prítomný, sťažovateľ bol ospravedlnený z neúčasti, pojednávanie bolo

odročené na 9. marec 2012,

- 6. marca 2012 sa sťažovateľ ospravedlnil z neúčasti na súdnom pojednávaní

z dôvodu práceneschopnosti, o čom predložil lekárske potvrdenie,

- 9. marca 2012 okresný súd spísal zápisnicu zo súdneho pojednávania, navrhovateľ

bol neprítomný, sťažovateľ bol ospravedlnený z neúčasti, pojednávanie bolo odročené

na 13. jún 2012,

- 5. júna 2012 sa sťažovateľ ospravedlnil z neúčasti na súdnom pojednávaní z dôvodu

kolízie s iným úkonom (výsluch) na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru v Trnave,

o čom predložil písomné predvolanie,

- 13. júna 2012 okresný súd spísal zápisnicu zo súdneho pojednávania, navrhovateľ

bol neprítomný, sťažovateľ sa z neúčasti ospravedlnil a pojednávanie bolo odročené na

16. november 2012,

- 11. septembra 2012 okresný súd si overoval účasť sťažovateľa na úkonoch pred

Okresným riaditeľstvom Policajného zboru v Trnave,

- 28. augusta 2012 navrhovateľ predložil listinný dôkaz a požiadal okresný súd

o nariadenie termínu súdneho pojednávania,

- 28. septembra 2012 okresný súd dostal oznámenie o účasti sťažovateľa na úkonoch

pred Okresným riaditeľstvom Policajného zboru v Trnave,

- 16. novembra 2012 okresný súd spísal zápisnicu zo súdneho pojednávania,

účastníci sporu boli prítomní, pojednávanie bez prejednania veci bolo odročené na 5. apríl

2013,

- 4. februára 2013 okresný súd vydal uznesenie č. k. -402, ktorým

vzájomný protinávrh sťažovateľa vylúčil na samostatné konanie, ktorý bol zaevidovaný pod

sp. zn. ,

- 14. marca 2013 sťažovateľ podal odvolanie proti uzneseniu okresného súdu č. k.

-402,

- 15. marca 2013 okresný súd zrušil nariadený termín súdneho pojednávania

z dôvodu podania odvolania sťažovateľa proti uzneseniu č. k. -402,

- 18. apríla 2013 okresný súd predložil spis Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len

„krajský súd“) na rozhodnutie o podanom odvolaní, krajský súd prevzal spis 19. apríla 2013

a rozhodol o podanom odvolaní uznesením sp. zn. dňa 23. apríla 2013 tak,

že ho odmietol, spis bol 10. júna 2013 vrátený okresnému súdu,

- 10. septembra 2013 dal sudca kancelárii pokyn na nariadenie termínu súdneho

pojednávania na 20. november 2013,

- 20. novembra 2013 sa sťažovateľ ospravedlnil z neúčasti na súdnom pojednávaní

z dôvodu práceneschopnosti, o čom predložil lekárske potvrdenie,

- 20. novembra 2013 okresný súd spísal zápisnicu zo súdneho pojednávania,

sťažovateľ bol z neúčasti na pojednávaní ospravedlnený, pojednávanie bez prejednania veci

bolo odročené na 19. február 2014,

- 14. februára 2014 sťažovateľ požiadal o odročenie pojednávania a ospravedlnil sa

z neúčasti na súdnom pojednávaní z dôvodu práceneschopnosti, o čom predložil lekárske

potvrdenie,

- 19. februára 2014 okresný súd spísal zápisnicu zo súdneho pojednávania a bez

prejednania veci pojednávanie odročil z dôvodu žiadosti sťažovateľa o odročenie

pojednávania, pojednávanie bolo odročené na 7. máj 2014,

- 20. februára 2014 navrhovateľ predložil návrh na zmenu žalobného petitu,

- 21. februára 2014 okresný súd uznesením č. k. -441 pripustil zmenu

žalobného petitu predloženú navrhovateľom 20. februára 2014,

- 9. apríla 2014 sťažovateľ podal dovolanie proti uzneseniu okresného súdu

č. k. -441.

III.

9. Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa

ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným

rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa

odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo

slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto

práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Podľa ústavný súd môže

svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1

boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

10. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho

záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná. Ústavný súd si pri

výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov osvojil judikatúru

Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo

na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno v obsahu týchto

práv vidieť zásadnú odlišnosť (napr. rozhodnutia sp. zn. , ).

11. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu

právnej neistoty dochádza spravidla až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného

štátneho orgánu. Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá

povinnosť súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne

realizovalo (, ). Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto

zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej

neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto

povinnosť súdu a sudcu vychádza z (ďalej len „OSP“),

ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak,

aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z , podľa ktorého len

čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec bola

čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Sudca je podľa povinný robiť

vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie

dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre sudcu vyplýva z až 4 , podľa

ktorého sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť.

Ak sa pojednávanie odročuje, predseda senátu spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať

nové pojednávanie.

12. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade

bolo alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručené v , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého

jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie

účastníka konania a postup súdu (). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre

ľudské práva ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom

konaní a jeho význam pre sťažovateľa (, , , ).

Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

13. Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že predmetom napadnutého konania bolo

posúdenie návrhu na ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy, v ktorom všeobecný

súd má povinnosť organizovať svoj procesný postup tak, aby vec bola čo najrýchlejšie

prerokovaná a skončená ( a ) a aby sa čo najskôr odstránil stav právnej

neistoty, kvôli ktorému sa naň osoba obrátila so žiadosťou o rozhodnutie

(napr. , , ).

14. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd bral do úvahy aj v predmetnom

prípade skutkový stav veci a platnú právnu úpravu (, a iné)

relevantnú na rozhodnutie. Po právnej stránke ide o štandardnú občianskoprávnu vec

patriacu do rozhodovacej agendy všeobecného súdnictva.

15. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa

v preskúmavanej veci, ústavný súd zistil okolnosti, na základe ktorých sťažovateľ

objektívne vzaté participoval na zistených prieťahoch v konaní pred okresným súdom, i keď

nie z jeho viny v dôsledku ospravedlnenia neúčasti na súdnych pojednávaniach z dôvodu

práceneschopnosti a z dôvodu kolízie s inými úkonmi pred orgánmi činnými v trestnom

konaní. Sťažovateľ tiež napr. podal bezdôvodné odvolanie proti uzneseniu č. k.

-402 zo 14. februára 2013, v dôsledku čoho nariadené pojednávanie 5. apríla

2013 bolo odročené a odvolací súd odvolanie odmietol.

16. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci,

a to či došlo k zbytočným prieťahom v konaní posudzoval ako celok s prihliadnutím

na všetky okolnosti prípadu vrátane významu predmetného konania pre jeho účastníkov.

Pokiaľ ide o postup okresného súdu, ústavný súd vychádzal nielen z hľadiska sťažovateľom

namietaného obdobia zbytočných prieťahov, ale aj z hľadiska celkového priebehu

posudzovaného konania. V tomto ohľade zistil, že súdne konanie sa pred okresným súdom

začalo postúpením veci z okresného súdu 1 dňom 1. januára 2008 a doteraz nie je

právoplatne skončená. Ústavný súd sa preto priklonil k názoru sťažovateľa, že k zbytočným

prieťahom v konaní došlo, a to napriek tomu, že okresný súd sporadicky vykonával úkony

(nariaďoval pojednávania, rozhodol o protinávrhu sťažovateľa a o návrhu na oslobodenie

sťažovateľa od platenia súdnych poplatkov, rozhodoval o zmene žalobného petitu,

zabezpečoval dôkazy a vykonával podporné úkony spojené s prerokovaním veci...). Jeho

konanie bolo napriek tomu nekoncentrované a neefektívne. Svedčí o tom skutočnosť, že

opakovane nariaďoval súdne pojednávania, ktoré potom zasa odročil, i keď mal vedomosť

od 17. februára 2011, že sťažovateľ trpí psychickou nemocou, ktorá podľa doporučenia

odborného lekára nedoporučuje jeho účasť na súdnom pojednávaní. Pojednávanie

16. novembra 2012 odročil bez prejednania. Na druhej strane okresný súd trpel neúčasť

navrhovateľa na pojednávaniach 29. júla 2010 a 13. júna 2012. Okresný súd v čase

od 17. februára 2011, keď dostal správu od ošetrujúceho lekára, do 22. augusta 2011

v trvaní viac ako 6 mesiacov bol nečinný, pretože nevykonal žiaden procesný úkon.

17. Z vykonaných úkonov súdu teda vyplýva, že okresný súd vo veci sťažovateľa

nekonal koncentrovane a bez zbytočných prieťahov. Vzhľadom na uvedené nepovažoval

ústavný súd za potrebné poukazovať na jednotlivé obdobia nečinnosti okresného súdu,

pretože celková doba viac ako 6 rokov, počas ktorej nebolo ani raz meritórne vo veci

rozhodnuté, sama osebe osvedčuje dôvodnosť podanej sťažnosti. Ústavný súd vo svojej

predchádzajúcej judikatúre poukázal na to, že nielen nečinnosť, ale aj nesprávna

a neefektívna činnosť štátneho orgánu (všeobecného súdu) môže zapríčiniť porušenie

zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, a to vtedy, ak

činnosť štátneho orgánu nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých práv,

kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán, aby o jeho veci rozhodol (obdobie napr.

, ).

18. Ústavný súd vzhľadom na všetky uvedené dôvody vyslovil porušenie základného

práva sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného

a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

dohovoru, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

19. Ústavný súd zároveň prikázal okresnému súdu podľa

a podľa konať vo veci vedenej pod

sp. zn. bez zbytočných prieťahov, lebo konanie nie je dosiaľ právoplatne

skončené. Z uvedených dôvodov ústavný súd v tejto časti rozhodol tak, ako to je uvedené

v bode 2 výroku tohto rozhodnutia.

20. Ústavný súd môže priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili,

aj primerané finančné zadosťučinenie ( , zákona o ústavnom

súde). Sťažovateľ žiadal priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 6 500 €

z dôvodov uvedených v bode 4 odôvodnenia tohto nálezu. Vzhľadom na okolnosti danej

veci ústavný súd dospel k názoru, že samotný sťažovateľ prispel k celkovej dĺžke

napádaného konania v rozsahu nie nepodstatnom (pozri najmä body 7 a 15), a preto mu

finančné zadosťučinenie nepriznal. V rámci tohto rozhodnutia bolo zohľadnené tiež zistenie

ústavného súdu v rámci svojej rozhodovacej činnosti o podaniach sťažovateľa,

resp. spoločnosti, ktorej je konateľom (zatiaľ viac než 60 sťažností), že sťažovateľ

v obdobnej miere využíva svoje procesné práva v konaniach pred všeobecnými súdmi

a následne podáva ústavnému súdu sťažnosti na zbytočné prieťahy v týchto konaniach

(porovnaj napr. , ). Uvedené správanie sťažovateľa vyvoláva

otázku, či jeho postup nemá znaky účelovosti (pozri tiež ). Preto dospel

ústavný súd k názoru, že aj konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejedanie záležitosti

v primeranej lehote zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru, príkaz okresnému súdu konať

bezprieťahovo a priznanie náhrady trov konania (bod 21) je dostatočným zadosťučinením

pre sťažovateľa. Ústavný súd preto neuznal za odôvodnené priznať mu aj finančné

zadosťučinenie. Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo

výroku tohto rozhodnutia v bode 4.

21. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Úspešnému sťažovateľovi

vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátkou. Advokátka vykonala

2 úkony právnych služieb, a to prevzatie a prípravu zastupovania, spísanie a podanie

sťažnosti 4. novembra 2013. Odmena za jeden úkon právnych služieb v zmysle § 11 ods. 3

vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách

a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov

(ďalej len „vyhláška“) vykonaných je 1/6 z výpočtového základu 781 €. Odmena za jeden

právny úkon je teda 130,16 €, spolu s režijným paušálom 7,81 € predstavuje sumu 137,97 €

za jeden úkon. Odmena advokátke za poskytnuté služby v konaní pred ústavným súdom

(za 2 úkony právnych služieb a 2 x paušálna náhrada) predstavuje celkovú sumu 275,59 €.

Sťažovateľ uplatnil trovy právneho zastúpenia v nižšej sume, ako je vypočítaná podľa

vyhlášky, preto mu ich v tejto výške aj priznal. Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je

okresný súd povinný uhradiť na účet právnej zástupkyne sťažovateľa (§ 31a zákona

o ústavnom súde v spojení s ) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu ( ).

22. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou

vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. júna 2014