Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 2 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (9)Rozsudok_5C-813-2008.pdf
PDF · 94.29 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/813/2008
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Pezinok sudcom JUDr. Pavlom Uhríkom v právnej veci žalobcu: M.. O. G., D.. XX.XX.XXXX, N. F. Č.. XXX, zastúpený: Advokátska kancelária MARCEL BIZNÁR, s. r. o., so sídlom Bajkalská 31, 821 05 Bratislava proti žalovanému: L.. O.. M. Z., D.. XX.XX.XXXX, N. U. XXX/X, U., o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Súd p r i z n á v a žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 08.12.2006 domáhal uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa v budúcnosti tvrdení, že žalobca poskytuje nekvalifikované právne služby a zaplatenia nemajetkovej ujmy v sume 4.979,09 € (150.000,- Sk). Žalobca počas konania žalobný petit menil niekoľkokrát. Podaním zo dňa 20.02.2014 žalobca naposledy zmenil žalobný petit tak že sa voči žalovanému domáhal zdržať sa neoprávnených zásahov do práva žalobcu na ochranu osobnosti a neoznačovať ho hanlivými a znevažujúcimi slovami. Žalobca sa zároveň domáhal náhrady trov konania.
2. Žalobca vo svojom žalobnom návrhu uviedol, že žalovaný viacerými listami adresovanými rôznym inštitúciám znevážil česť a dobrú povesť žalobcu, spochybňoval jeho odborné schopnosti a znižoval dôstojnosť a vážnosť žalobcu v spoločnosti, najmä v právnickej obci. Začiatok konania žalovaného sa časovo zhoduje s požiadavkou žalobcu na úhradu peňažnej sumy za poskytnuté právne služby.
3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním doručeným súdu dňa 21.02.2007, v ktorom uviedol, že žalobca a jeho práca vykazujú znaky fakturanta, podvodu, špekulácie, sprenevery. Žalobca žalovaného a jeho manželku zastrašoval SMS-kami s cieľom získať bezdôvodné obohatenie vo vzťahu na jeho podvodné konanie s podporou jeho koncipienta Mgr. M. Biznára. Vynucoval si na žalovanom podvodné úhrady vo výške 99.581,76 € (3.000.000,- €). Ďalej poukázal na skutočnosť, že advokát, ktorý úmyselne spôsobí svojmu klientovi a jeho manželke škodu veľkého rozsahu, vydiera ho, zastrašuje ho ubližuje štvormesačnému batoľaťu, vyláka pôžičku v sume 331.939,18 € (10.000.000,- Sk) a tú nevráti, by sa mal zaoberať inými otázkami ako „podávať žaloby“ a tým zneužívať právo k náležitej a pokračujúcej šikane. Vzhľadom na tieto skutočnosti žalovaný navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
4. Žalovaný na dokreslenie osoby žalobcu v prílohách predložil rôzne písomnosti a označil viaceré súdne konania, trestné oznámenia na žalobcu, uznesenia súdov o odmietnutí, či zastavení konania, podania na Slovenskú advokátsku komoru a pod.
5. V čase podania žaloby na súd bol v účinnosti Občiansky súdny poriadok, Zák. č. 99/1963 Z. z. v znení neskorších predpisov, účinný do 14.10.2008. Na základe § 120 ods. 4 OSP boli účastníci konania povinní označiť a navrhnúť vykonanie dôkazov najneskôr do vyhlásenia súdu o skončení dokazovania.
6. Novelou Občianskeho súdneho poriadku účinnosťou od 15.10.2008 bolo prijaté ustanovenie § 118 a ods. 1 OSP, kedy vo veciach ochrany osobnosti sú účastníci povinní opísať rozhodujúce skutočnosti o veci samej a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do skončenia prvého pojednávania; to neplatí, ak neboli splnené podmienky na vykonanie prvého pojednávania a došlo k jeho odročeniu.
7. Súd vyhodnotil teda iba tie z dôkazov, ktoré boli navrhnuté najneskôr do skončenia prvého pojednávania, po nadobudnutí účinnosti novely OSP.
8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v spise, ktoré mali vzťah k prejednávanej veci a k stranám sporu konania: list žalobcovi zo dňa 10.11.2006, 07.11.2006, 21.11.2006, 27.11.2006 „Pokus o zmier“, prepis SMS komunikácie medzi stranami sporu, žiadosťou o prešetrenie postupu zo dňa 14.12.2006, 30.1.2007 adresovanou na Slovenskú komoru advokátov, obsahom podnetov, odpoveďami SAK.
9. Súd nevykonal tie z dôkazov, ktoré zjavne nemali súvislosť s prejednávanou vecou, tie z dôkazov, ktoré sa netýkali označených strán sporu.
10. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu a ich právnych zástupcov a po takto vykonanom dokazovaní ustáli nasledujúci skutkový stav veci :
11. Niekedy v rokoch 2003 až 2006 zastupoval žalobca žalovaného L.. M. Z. vo viacerých súdnych sporoch. Žalobca v nich vystupoval prevažne ako konateľ spoločnosti VENUS PROJECT Slovakia, s r.o. V priebehu roka 2006 bolo zo strany žalobcu právne zastupovanie ukončené.
12. Žalobca si za právne služby poskytnuté žalovanému a jeho obchodnej spoločnosti vyfakturoval platby spolu v úhrnnej hodnote 99.581,76 € (3.000.000,- €), ktoré mu žalovaný odmietol uhradiť, vypovedal plnomocenstvá, nič s ním nekonzultoval a vyhrážal sa jemu aj jeho manželke SMS-kami. Žalovaný ďalej upozornil Advokátsku komoru na porušovanie advokátskeho poriadku. Žalovaný upozornil žalobcu aj na to, že jeho aktivity sú už riešené príslušnými orgánmi.
13. Žalobca zaslal žalovanému niekoľko pokusov o zmier, kde ho vyzval aby sa zdržal ohovárania jeho osoby a nevyhrážal sa ujmou.
14. Žalobca doručil na Slovenskú advokátsku komoru žiadosť o prešetrenie postupu advokátov a žiadal voči žalobcovi vyvodiť disciplinárne opatrenie z dôvodu jeho zastrašovacích aktivít nútenia ho k plneniu bez právneho dôvodu na podklade svojvoľného šikanózneho konania zasielaním výhražných SMS-iek. Žiadal prešetriť faktúry zaslané žalobcom.
15. Dňa 13.12.2006 zaslal žalovaný spolu so svojou manželkou Slovenskej advokátskej komore podanie, kde uviedli, že žiadali o vydanie všetkých dokladov, ktoré poskytli v súvislosti so zastupovaním žalobcovi a žalobca doposiaľ nepreukázal ich účinné doručenie. Dotazovali sa, prečo SAK nevyriešila aspoň jeden podnet na prešetrenie postupu žalobcu, napr. kriminalizovanie, nebezpečné vyhrážanie, falšovanie, podvodné konanie, výpalníctvo s vynucovaním si úhrady za služby, ktoré neboli poskytnuté. Vyjadrili názor, že žalobca vedel spreneveriť finančné prostriedky, zneužiť inštitút advokáta, uviesť ich do omylu, vypracovať fiktívne faktúry a pokračovať vo výpalníckych aktivitách, reagovať vyhrážkami, resp. ubližovať batoľaťu. Upozornil ho aj na skutočnosť, že jeho aktivity sú už riešené príslušnými orgánmi.
16. Žalobca na nariadenom pojednávaní vypovedal, že žalovaný rozposlal listy na rôzne inštitúcie, v ktorých znevažoval jeho osobu. Kriminalizoval ho a poškodzoval jeho profesionálnu povesť advokáta. Je pravdou, že bol vo väzbe, komora mala o tom vedomosť a nepozastavila mu činnosť advokáta. Dôsledkom konania žalovaného bola skutočnosť, že sa ho kolegovia vypytovali, stále musel podávať nejaké vysvetlenia. Zhoršil sa mu zdravotný stav, nakoľko má choré srdce. Zaznamenal veľký únik klientov. S rodinou žalovaného sa zoznámil cestou realitnej kancelárie, keď chceli kúpiť kaštieľ. Zaplatili
zálohu a zvyšok akosi opomenuli zaplatiť. Vyzval ich aby bezodkladne zaplatili a odvtedy sa to začalo. Je pravdou, že poslal SMS s textom : " Božie mlyny melú pomaly ale isto ", avšak to nie je žiadna vyhrážka, ale staré české príslovie.
17. Žalovaný vypovedal, že nesúhlasí s tvrdeniami uvedenými v žalobnom návrhu. Nie je si vedomý toho, že by meno žalobcu nejako poškodil. Iba podal podnet na Slovenskú advokátsku komoru, aby prešetrila postup advokáta. Žalobca sa jemu a jeho manželke vyhrážal a tak podal podnet na políciu. Doklady, ktoré mu zveril, si musel od neho kupovať, pretože ich zasielal doporučene. S dôverou sa na neho obrátil, pretože sa prezentoval ako šikovný advokát. So žalobcom má viaceré súdne spory. Nechodil však na pojednávania, vypovedal bezdôvodne plné moci. Konanie žalovaného nie je spôsobilé zasiahnuť do osobnostných práv žalobcu a privodiť mu ujmu. Žalovaný sa sťažoval na osobu žalobcu, pričom tieto sťažnosti zasielal na Slovenskú advokátsku komoru a Generálnu prokuratúru a žiadal prešetrenie jeho postupu. Výsledky týchto šetrení sú internou záležitosťou, týkajú sa iba dotknutých účastníkov konania a nijako sa nedotýkajú širšej verejnosti. Pokiaľ nie je klient spokojný so službami advokáta, môže podať sťažnosť, čo ešte nezakladá dôvod na súdnu ochranu. Petit je nevykonateľný. Účelom žaloby je iba zastrašiť žalovaného.
18. Podľa § 11 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
19. Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.
20. Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1, najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
21. Po vykonanom dokazovaní a zhodnotení skutkového stavu súd dospel k záveru, že návrh a začatie konania nebol podaný dôvodne.
22. Žalovaný v období od konca roku 2006 do roku 2008 zasielal opakované podnety na prešetrenie postupu žalobcu ako ho bývalého právneho zástupcu , ktorý ho zastupoval v rôznych konaniach. Podnety zasielal najmä na Slovenskú advokátku komoru, pričom v nich opakovane poukazoval na svojvoľné vypovedanie plnej moci zo strany žalobcu, ktorý zmaril viacero súdnych konaní, poukazoval na neoprávnené zadržiavanie jeho a manželkiných listinných dôkazov, ktoré žalobcovi v rámci zastupovania poskytol. Uviedol, že žalobca spreneveril finančné prostriedky, opakovane sa vyhrážal, pokračoval vo výpalníckych aktivitách, keď si vynucoval ničím nepodložené platby za neposkytnuté právne služby. Uviedol, že ublížil aj jeho maloletému synovi a manželke, keď po jeho výhražnej SMS s textom : " Božie mlyny melú pomaly ale iste ", stratila kojenecké mlieko. Ďalej uviedol, že žalobca mu zatajil ako i Slovenskej advokátskej komore skutočnosť, že bol vo väzbe, na základe vzneseného obvinenia proti jeho osobe.
23. Konajúcemu súdu je zo súdnej praxe známe, že na Okresnom súde Pezinok prebieha viacero konaní, kde účastníkmi sú žalobca, žalovaný a jeho manželka. Na pozadí všetkých konaní je osobný konflikt a nevraživosť medzi žalobcom a L.. O.. M. Z..
24. Súd v danom prípade sa musel zaoberať otázkou, či konanie žalovaného bolo spôsobilé privodiť žalobcovi ujmu v oblasti jeho osobnostných práv, teda negatívne zasiahnuť do jeho práva na ochranu cti, dobrého mena a ľudskej dôstojnosti.
25. Súd sa musel vysporiadať s námietkami žalovaného, že iba realizovala svoje právo na podanie sťažnosti na postup advokáta a toto vyhodnotiť z hľadiska jeho primeranosti.
26. Pri posúdení konania zasahujúceho do osobnostných práv jedinca, nie dôležité, či tento bol vykonaný vedome alebo nevedome, alebo či vyvolal nejaké následky. Podstatné je, či išlo o zásah spôsobilý ich vyvolať.
27. Musí isť teda o zásah takej intenzity, ktorá môže, avšak nemusí znamenať také narušenie osobnostných práv fyzickej osoby ako je občianska česť, ľudská dôstojnosť, ochrana dobrého mena a podobne, pričom § 11 Občianskeho zákonníka vyratúva tieto zložky osobnostných práv iba príkladom.
28. Z výkladu § 11 Občianskeho zákonníka je možné vyvodiť, že takýmto konaním nie je podávanie podnetov a sťažností príslušným orgánom, ak sú pravdivé a podávané primeraným spôsobom.
29. Podávanie sťažností upravuje zákon č . 9/2010 Z.z. o sťažnostiach, ktorý v § 3 hovorí, že sťažnosť je podanie fyzickej alebo právnickej osoby, ktorým sa osoba sťažovateľa domáha určitej ochrany práv alebo poukazuje na určité nedostatky.
30. Podávať podnety, či sťažnosti je zákonom garantovaným právom. Každý, kto sa cíti byť dotknutý postupom fyzickej, či právnickej osoby, či orgánom štátu sa môže formou sťažnosti, či podnetu domáhať nápravy.
31. Sťažnosť, či podnet musí byť podávaná primeraným spôsobom. Za primeraný spôsob nemožno označiť konanie žalovaného, ktorý opakovane v priebehu necelých dvoch mesiacov podal podnet na prešetrenie postupu advokáta - žalobcu, pričom uvádzal opakovanie tie isté skutočnosti a tvrdenia. V tom istom období rovnaké podnety adresovala na Slovenskú advokátsku komoru a Generálnu prokuratúru i manželka žalovaného N. Z..
32. Žalovaný opakovane poukazoval na nenáležité a svojvoľné konanie žalobcu a tiež spájal osobu žalobcu s trestnou činnosťou, keď tvrdil, že spreneveril peniaze, pokračoval vo výpaľníctve a vyhrážaní.
33. S pravdivosťou tvrdení poukazujúcich na trestnú činnosť žalobcu sa súd nezaoberal a to s poukazom, že toto bude úlohou orgánov činných v trestnom konaní, ktoré sa podnetmi zaoberali tiež s poukazom na prezumpciu neviny, na ktorú súd prihliadal. Je však zrejmé, že v čase podávania podnetov zo strany žalovaného, ako aj v čase vyhlásenia rozsudku, nebol žalobca uznaný vinným zo žiadneho trestného činu.
34. Súd vyhodnocoval iba tie tvrdeniami žalovaného, ktoré sa dotýkali žalobcu a jeho činnosti advokáta. Žalovaný vo svojich podnetoch charakterizoval žalobcu ako osobu, ktorá zmarila súdne konania a vynucovala si plnenie za nikdy neposkytnuté právne služby, pričom sa zaviazal poskytovať ich bezplatne na základe Zmluvy o pôžičke.
35. Poskytovanie právnej služby advokátom je odplatné. Advokát má právo na odmenu za vykonané úkony právnej služby a to v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších zmien.
36. Zmluva o pôžičke ( nedatovaná ) bola uzatvorená medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom. V Zmluve je uvedené, že do vrátenia požičanej sumy, bude žalobca poskytovať bezplatné právne služby veriteľovi , t.j. L.. M. Z.. Z právneho vzťahu založeného Zmluvou o pôžičke, nemôže žalovaný vyvodzovať nárok na bezplatné právne služby zo strany žalobcu.
37. Žalovaný tvrdil, že v konaní pred Okresným súdom Bratislava 3, 5 a iných, žalobca zmaril súdne konanie tým, že neurobil žiadny relevantný právny úkon, svojvoľne vypovedal plnomocenstvo, zadržiaval listinné dôkazy, v dôsledku čoho nemohol na výzvu súdu opraviť návrh a súdne konanie skončilo odmietnutím jeho podania a pod. V dôsledku konania žalobcu vznikla žalovanému škoda.
38. Ako už bolo vyššie spomenuté tunajší súd mal spis Okresného súdu Bratislava 5, sp.zn. 24C 247/2003 k dispozícii z konania 4C 501/2008 Okresného súdu v Pezinku. V danom konaní prevzal žalobca právne zastupovanie manželky na základe udelenej plnej moci. Plná moc bola udelená žalobcovi jeho manželkou po podaní návrhu. Žalobca substitučne splnomocnil advokátskeho koncipienta Mgr. Biznára, ktorý sa zúčastňoval nariadených pojednávaní. Súdom bol právny zástupca vyzvaný na doplnenie a opravu návrhu na začatie konania. Ešte pred realizáciou pokynu súdu, vypovedal žalobca plnú moc, čo súdu písomne oznámil. Dôvodom, bola strata dôvery medzi ním a klientkou. Následne súd vyzval priamo manželku žalovaného, aby požadovaným spôsobom žalobu v stanovenej lehote doplnila, ktorá tak neurobila. Proti uzneseniu o odmietnutí podania nepodala
odvolanie. Deklarovaním vzniknutej škody vo výške pohľadávky uplatnenej súdnou cestou, žalovaný bez akéhokoľvek právneho základu prejudikuje výsledok konania, ktorého meritom sa súd ani nezaoberal, nakoľko konanie skončilo odmietnutím návrhu na začatie konania.
39. Z uvedených zistení súdu je zrejmé, že tvrdenia žalovaného o nenáležitom a svojvoľnom konaní žalobcu a nedodržiavaní povinností advokáta, sú minimálne vo veci pred Okresným súdom Bratislava 5, sp. zn. 24C 247/2003, nepravdivé. Nie je pravdou, že žalobca si v danom prípade vynucoval plnenie za nikdy neposkytnuté právne služby u žalovaného a jeho manželky. Žalobca úkony právnej služby vykonal, či už sám, alebo cestou svojho advokátskeho koncipienta a za vykonané úkony mu patrí odmena.
40. Napriek tejto skutočnosti súd ustálil, že konanie žalovaného charakterizované podávaním podnetov na prešetrenie postupu advokáta a podobne, nie je spôsobilé zasiahnuť do osobnostných práv žalobcu, ale jedná sa len o uplatňovanie svojich subjektívnych práv.
41. Ak zásah spočíva v tvrdeniach, ktoré boli prednesené za situácie, kedy nemohlo dôjsť k ich zverejneniu, nejde o objektívne možnú spôsobilosť zásahu porušiť alebo ohroziť osobnostné práva jedinca.
42. Žalovaný adresoval svoje podania Slovenskej advokátskej komore a orgánom prokuratúry. Tu sa ich obsahom zaoberali osoby na to oprávnené, pričom nedošlo k ich ďalšiemu šíreniu, či zverejňovaniu.
43. Pri žalobách podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka má osoba, do ktorej práv bolo zasiahnuté, domáhať sa okrem upustenia od ďalších zásahov do oblasti jej osobnostných práv i primeraného zadosťučinenia. Zadosťučinenie spočíva väčšinou v ospravedlnení, alebo v odvolaní určitých výrokov v rámci určitého kolektívu a podobne. I samotný výrok rozsudku je pre poškodeného zadosťučinením, ak sa v ňom konštatuje, že do jeho práv bolo zasiahnuté.
44. Takto sledovaný cieľ tzv. satisfakčných žalôb nemôže splniť ospravedlnenie, z ktorého sa až jeho zverejnením väčšina širšej verejnosti dozvie, že vôbec nejaký zásah do osobnostných práv nastal.
45. Z uvedeného je možné vyvodiť záver, že tvrdenia žalovaného, hoci prezentované neprimerane a nepravdivo, neboli spôsobilé zásahu do osobnostnej sféry žalobcu, nakoľko neboli zverejňované a dozvedel sa o nich iba úzky okruh osôb. Tvrdil ich pri hájení svojich subjektívnych práva vo forme hodnotiaceho úsudku. S poukazom na vyššie uvedené zdôvodnenie súd nemohol návrhu na začatie konania v časti uverejnenia ospravedlnenia vyhovieť.
46. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, keď úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Pezinok.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.