Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 433/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-38

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 5. septembra 2019

v senáte zloženom z predsedníčky Jany Laššákovej a zo sudcov Petra Molnára (sudca

spravodajca) a Ľuboša Szigetiho o ústavnej sťažnosti ,

, zastúpeného advokátkou JUDr. Emíliou Korčekovou, Malacká

cesta 5680/2B, Pezinok, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a práva na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn.

takto

rozhodol:

Ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. októbra

2018 doručená ústavná sťažnosť , (ďalej

len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou JUDr. Emíliou Korčekovou, Malacká

cesta 5680/2B, Pezinok, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej

len „listina“) a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

Okresného súdu Pezinok (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

.

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že proti sťažovateľovi bola

pôvodne na Okresnom súde Bratislava III podaná 8. decembra 2006 žaloba o ochranu

osobnosti. Konanie bolo pred označeným súdom vedené pod sp. zn. .

Následne bola právna vec sťažovateľa postúpená k 1. januáru 2008 okresnému súdu,

na ktorom sa konanie vedie pod sp. zn. . Podľa vyjadrenia sťažovateľa «stav

jeho právnej neistoty o výsledok konania pri posudzovaní ako CELKU trvá už viac ako

11 ROKOV a 10 MESIACOV, teda EXTRÉMNE DLHO, čo je z ústavnoprávneho hľadiska

neprijateľné a neakceptovateľné. Aj po náleze ústavného súdu sp. zn. -35

z 11. 6. 2014 (príloha č. 2) došlo k porušeniu primeranej lehoty podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru, keďže porušovateľ nekonal/nekoná s urýchlením „speadily“, o vec sa riadne

nestaral/nestará, čo je možným kvalifikovať ako odmietnutie spravodlivosti.».

3. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti ústavný súd zároveň oboznamuje, že v jeho

právnej veci prijal okresný súd 11. decembra 2017 rozsudok, ktorým žalobu v plnom

rozsahu zamietol a sťažovateľovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %,

pričom v čase podania ústavnej sťažnosti je už tento rozsudok právoplatný. Sťažovateľ

takisto uvádza, že okresný súd uznesením z 10. septembra 2018 rozhodol o výške priznanej

náhrady trov konania, ktoré mu bolo doručené 15. októbra 2018, pričom sťažnosť, ktorá je

voči nemu prípustná a lehota pre podanie ktorej končí k dátumu 30. október 2018,

sťažovateľ zatiaľ neuplatnil.

4. S odkazom na prezentovanú argumentáciu sťažovateľ ústavnému súdu navrhuje,

aby rozhodol o jeho ústavnej sťažnosti nálezom, ktorým by vyslovil porušenie jeho

základného práva podľa a podľa listiny a práva podľa

ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. ,

prikázal okresnému súdu konať v jeho právnej veci bez zbytočných prieťahov a priznal mu

tiež primerané finančné zadosťučinenie v sume 11 000 €, ako aj náhradu trov právneho

zastúpenia.

5. Ústavný súd uznesením č. k. -15 z 5. decembra 2018 prijal ústavnú

sťažnosť sťažovateľa na ďalšie konanie.

6. Na základe výzvy ústavného súdu sa k ústavnej sťažnosti sťažovateľa vyjadrila

podpredsedníčka okresného súdu, ktorej stanovisko doručené ústavnému súdu 21. februára

2019 okrem chronologického prehľadu procesných úkonov dotknutého konania obsahovalo

aj argumentáciu, v ktorej okresný súd uznal, že dĺžka posudzovaného konania je

neprimeraná a túto skutočnosť zdôvodnil opakovanou zmenou osoby zákonného sudcu,

preťaženosťou okresného súdu z hľadiska množstva prejednávaných vecí a tiež správaním

účastníkov konania vrátane správania sťažovateľa, ktorý podľa vyjadrenia okresného súdu

žiadal vo viacerých prípadoch o odročenie určených termínov pojednávania a opakovane

uplatňoval opravné prostriedky proti procesným rozhodnutiam okresného súdu.

7. Podpredsedníčka okresného súdu v závere svojho stanoviska zároveň uviedla, že

súhlasí s upustením od ústneho pojednávania vo veci samej.

8. Právna zástupkyňa sťažovateľa možnosť vyjadriť sa k stanovisku okresného súdu

nevyužila a v podaní doručenom ústavnému súdu 24. júna 2019 oznámila, že sťažovateľ

súhlasí s prejednaním jeho ústavnej sťažnosti v konaní pred ústavným súdom bez nariadenia

ústneho pojednávania.

9. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh, vyjadrení odporcu a sťažovateľa, ako aj

z obsahu príslušného spisového materiálu týkajúceho sa právnej veci sťažovateľa vyplýva

tento skutkový stav relevantný pre posúdenie ústavnej sťažnosti:

Meritórne rozhodnutie v právnej veci sťažovateľa, a síce rozsudok o zamietnutí

žaloby a priznaní náhrady trov konania sťažovateľovi v rozsahu 100 % bol prijatý

11. decembra 2017, pričom právoplatnosť nadobudol 2. marca 2018. Sťažovateľ bol

následne 11. mája 2018 okresným súdom vyzvaný k vyčísleniu trov konania, pričom

na predmetnú výzvu reagoval podaniami doručenými okresnému súdu 22. júna 2018

a 25. júna 2018. Okresným súd rozhodol o výške trov konania priznaných sťažovateľovi

uznesením z 10. septembra 2018. Sťažovateľ napadol predmetné uznesenie sťažnosťou

(podania z 29. októbra 2018 a 2. novembra 2018), o ktorej okresný súd rozhodol uznesením

z 24. januára 2019, ktoré doručoval sťažovateľovi v priebehu januára 2019 (zásielka bola

uložená k dátumu 30. január 2019 a následne prevzatá 18. februára 2019).

II.

10. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

11. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

12. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. S účinnosťou od 1. marca 2019

došlo k zrušeniu o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

neskorších predpisov a jeho nahradeniu o Ústavnom súde

Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“). V zmysle a sa tento zákon

použije aj na konania začaté do 28. februára 2019, pričom právne účinky úkonov, ktoré

v konaní nastali do 28. februára 2019, zostávajú zachované.

13. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich stanoviskami, ako aj s obsahom súvisiaceho spisu dospel k názoru, že od tohto

pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

14. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti uplatnil námietku porušenia svojho základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a podľa

čl. 38 ods. 2 listiny a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6

ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

15. Ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej je účelom

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov odstránenie stavu právnej

neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu

(, ).

16. Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1

je teda požiadavka smerovania sťažnosti proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu

orgánov verejnej moci do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza

z princípu, podľa ktorého ústavná sťažnosť zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to

ako účinný prostriedok slúžiaci na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv,

a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní základných práv ďalej nepokračovalo

(napr. , , ). Ústavný súd preto v rámci svojej

rozhodovacej činnosti (napr. , , , ,

, ) prezentuje už ustálený záver, že základnému právu

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (ako aj právu

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) sa poskytuje

ochrana len vtedy, ak bola ústavná sťažnosť ústavnému súdu predložená v čase, keď

k namietanému porušeniu označeného základného práva došlo alebo porušenie v tomto čase

ešte trvalo.

17. Zo skutočností uvedených v bode 9 odôvodnenia tohto nálezu vyplýva, že v čase,

keď sa sťažovateľ obrátil so svojou ústavnou sťažnosťou na ústavný súd (25. október 2018),

bola právna vec sťažovateľa v merite veci právoplatne skončená (rozsudok nadobudol

právoplatnosť 2. marca 2018). Ústavný súd na základe uvedeného konštatuje, že sťažovateľ,

ktorý sa domáha ochrany svojich označených práv vo vzťahu k namietanému konaniu

okresného súdu, sa so svojou ústavnou sťažnosťou na ústavný súd obrátil v čase, keď už

tento prostriedok nápravy vo vzťahu k označenému konaniu okresného súdu, v časti

prejednania základnej meritórnej otázky, nebol objektívne spôsobilý splniť svoj účel

(obdobne pozri sp. zn. ).

18. Ústavný súd na základe skutkových informácii uvedených v bode 9 odôvodnenia

tohto nálezu konštatuje, že v čase podania ústavnej sťažnosti sťažovateľa bola otvorenou

časťou posudzovaného konania, ktorú okresný súd stále prejednával, etapa rozhodovania

o trovách konania.

19. Pokiaľ ide o ďalšiu fázu konania v právnej veci sťažovateľa, teda o fázu

rozhodovania o trovách konania, ústavný súd poukazuje tak na svoju rozhodovaciu činnosť

(napr. sp. zn. ), ako aj judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej

len „ESĽP“), ktorý v rámci svojej rozhodovacej praxe zdôraznil, že čl. 6 ods. 1 dohovoru

vyžaduje, aby všetky stupne konania týkajúce sa rozhodovania o občianskych právach

a záväzkoch vrátane konania nasledujúceho po rozsudku v merite veci (čo zahŕňa teda aj

fázu konania týkajúcu sa trov) boli rozhodnuté v primeranej lehote (pozri rozhodnutie ESĽP

v prípade Čičmanec proti Slovenskej republike, rozsudok z 28. 6. 2016 k sťažnosti

č. 65302/11).

20. Pri posudzovaní otázky rešpektovania sťažovateľom namietaných práv

v dotknutej fáze rozhodovania o trovách konania ústavný súd zohľadnil svoju štandardnú

judikatúru, v zmysle ktorej otázku existencie zbytočných prieťahov v konaní a porušenia

základného práva podľa a podľa listiny (ako aj práva podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru) ústavný súd skúma vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu, a preto

aj v prípade sťažovateľa preskúmal z hľadiska charakteru prejednávanej veci jej skutkovú

a právnu zložitosť (1), ďalej správanie sťažovateľa v priebehu konania (2) a napokon aj

postup konajúceho súdu (3).

21. K otázke zložitosti predmetu konania ústavný súd poukazuje na svoju

rozhodovaciu prax, v rámci ktorej v minulosti konštatoval, že „Keďže všeobecný súd

rozhoduje o náhrade trov konania podľa vopred ustanovených zásad a podľa úkonov, ktoré

boli v konaní vykonané stranami sporu a ich právnymi zástupcami, ústavný súd postup

pri rozhodovaní o náhrade týchto trov nepovažuje za právne zložitý. Skutkovo musí

v každom prípade vychádzať len z obsahu spisu.“ (pozri sp. zn. ). Pokiaľ

ide o správanie sťažovateľa ako sporovej strany v dotknutom konaní predstavujúce druhé

zohľadňujúce kritérium, ústavný súd konštatuje, že nezistil žiadne výrazne momenty, ktoré

by nasvedčovali tomu, že by sa na dobe rozhodovania o trovách konania malo negatívne

podpísať správanie sťažovateľa.

22. V prípade tretieho hľadiska, ktorým je postup okresného súdu týkajúci sa

rozhodovania o trovách konania, ústavný súd, vychádzajúc zo skutkových informácii

uvedených v bode 9 odôvodnenia tohto nálezu, konštatuje, že bol postup okresného súdu

plynulý, primerane rýchly a zároveň efektívny. Okresný súd v priebehu približne dvoch

mesiacov od právoplatnosti základného výroku o náhrade trov konania pristúpil k úkonom

smerujúcim k vyčísleniu a ustáleniu výšky trov konania, s odstupom necelých troch

mesiacov od doručenia sťažovateľom prezentovanej špecifikácie trov konania vydal

uznesenia o ich výške a o podanej sťažnosti sťažovateľa rozhodol v priebehu necelých troch

mesiacov od doručenia posledného sťažnostného podania sťažovateľa. Vzhľadom

na uvedené je ústavný súd toho názoru, že postup okresného súdu pri rozhodovaní o trovách

konania nevykazuje žiadne známky zbytočných prieťahov.

23. Vychádzajúc zo všetkých uvedených čiastkových záverov, ústavný súd

ku konečnému záveru, že namietaným postupom okresného súdu došlo k porušeniu

základného práva sťažovateľa podľa a podľa listiny a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, nedospel, a preto sťažnosti sťažovateľa nevyhovel.

24. Na základe uvedených skutočností ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené

vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

25. Keďže ústavný súd nezistil porušenie základného práva sťažovateľa podľa

ani práva podľa dohovoru, nerozhodol o ďalších jeho návrhoch z dôvodu, že tieto sa viažu

na vyslovenie porušenia základných práv a slobôd a úspech v konaní pred ústavným súdom.

26. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

27. Pre úplnosť ústavný súd uvádza, že vec sťažovateľa bola pôvodne pridelená

sudcovi spravodajcovi Milanovi Ľalíkovi, ktorého funkčné obdobie sudcu ústavného súdu

uplynulo 16. februára 2019. Preto v súlade s čl. X bodom 2 písm. a) Rozvrhu práce

Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019

(ďalej len „rozvrh práce“) bola vec prerozdelená sudcovi spravodajcovi Petrovi Molnárovi

a v zmysle čl. II bodu 3 rozvrhu práce bola predbežne prejednaná v druhom senáte

ústavného súdu v zložení Jana Laššáková (predsedníčka senátu) a sudcovia Peter Molnár

a Ľuboš Szigeti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. septembra 2019