Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 768/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-27

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 21. júla 2016 v senáte

zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa

spravodajkyňa) a zo sudcu Ladislava Orosza prerokoval prijatú sťažnosť

, zastúpeného Advokátskou kanceláriou KRAUS &

PARTNERS, s. r. o., Jasovská 23, Bratislava, v mene ktorej koná advokát JUDr. Miloslav

Kraus, LL.M., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a podľa

ods. 2 Listiny základných práv a slobôd postupom Okresného súdu Pezinok v konaní

vedenom pod sp. zn. , za účasti Okresného súdu Pezinok, a takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a podľa

Listiny základných práv a slobôd postupom Okresného súdu Pezinok v konaní vedenom pod

sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie

v sume 3 000 € (slovom tritisíc eur), ktoré j e Okresný súd Pezinok p o v i n n ý zaplatiť

mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Okresný súd Pezinok j e p o v i n n ý

uhradiť trovy konania v sume 296,44 € (slovom dvestodeväťdesiatšesť eur a štyridsaťštyri

centov) na účet jeho právnej zástupkyne Advokátskej kancelárie KRAUS & PARTNERS,

s. r. o., Jasovská 23, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. júla 2015

doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“),

ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa a

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a podľa čl. 36 ods. 1 a čl. 38 ods. 2 Listiny

základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) postupom Okresného súdu Pezinok (ďalej len

„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Predmetom napadnutého konania, ktoré začalo na Okresnom súde Bratislava III

6. decembra 2006 a následne vec prerokúva okresný súd, je rozhodovanie o návrhu na

ochranu osobnosti. Sťažovateľ v sťažnosti ďalej uvádza:

„Sťažovateľ podal žalobný návrh na ochranu osobnosti cestou Okresného súdu

Bratislava III dňa 6. 12. 2006. Uvedený súd bol v tomto čase miestne príslušný

k prejednaniu a rozhodnutiu vo veci samej. Uznesením súdu bol zamietnutý dňa 8. 2. 2007

návrh na nariadenie predbežného opatrenia. Následne sťažovateľ podal návrh na úpravu

petitu návrhom zo dňa 13. 3. 2007. Súd uznesením zo dňa 4. 4. 2007 sp. zn. -50

rozhodol o zmene petitu. Prvé pojednávanie vo veci samej sa uskutočnilo na Okresnom súde

Bratislava III dňa 25. 6. 2007. Bolo podané doplnenie spisu a úprava petitu zn. 624/07/HP

zo dňa 21. 6. 2007. Ďalšie pojednávanie sa uskutočnilo dňa 21. 6. 2007.

Ďalšie pojednávanie sa uskutočnilo na Okresnom súde Pezinok až 18. 11. 2011.

Na základe pojednávania a s odstupom času boli do spisu doplnené dôkazy a bolo

požiadané o vytýčenie pojednávania listom zo dňa 28. 8. 2012. Nasledujúce pojednávanie

sa konalo až 16. 11. 2012, ďalšie 20. 11. 2013, nasledovalo pojednávanie až 12. 6. 2015.

I keď žalobný návrh bol podaný koncom roka 2006, do dnešného dňa, t. j. cca po

9 rokoch nie je vec právoplatne ukončená. Konanie nie je vedené transparentne, sťažovateľ

2

je držaný v právnej neistote a je umožňované, aby odporca v uvedenom súdnom konaní

sp. zn. ďalej pokračoval v zasahovaní do osobnostných práv sťažovateľa.

Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd v čl. 6 ods. 1 konštatuje,

s odvolaním na ustálenú judikatúru ESĽP, neprimeraná dĺžka konania je v praxi obecne

považovaná doba 6 rokov, pokiaľ konanie presiahne uvedenú lehotu jedná sa už

bez ďalšieho o konanie, ktoré trvá neprimerane dlhú dobu.

Sťažovateľ je v právnej neistote, nekonaním a stálymi prieťahmi súdu sa zasiahlo

do jeho ústavných práv...

Ustálená judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva hodnotí stav keď dĺžka

konania presahuje dobu vyše 6 rokov ako prieťahy v konaní, ktoré nie je nutné preukazovať

zvláštnym konaním.“

Na základe skutočností uvedených v sťažnosti sa sťažovateľ domáha, aby ústavný

súd nálezom takto rozhodol:

„... Základné právo sťažovateľa... v a v Slovenskej

republiky a čl. 36, 38 Listiny základných ľudských práv a postupom Okresného súdu

v Pezinku v konaní vedenom pod sp. značkou porušené bolo.

... Okresnému súdu Pezinok sa prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

... Sťažovateľovi... sa priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 10.000,- €..., ktoré

je Okresný súd Pezinok povinný vyplatiť do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia − nálezu

na účet...

(Právnemu zástupcovi sťažovateľa, pozn.)... sa priznávajú trovy konania − trovy

právneho zastúpenia vo výške 669,43 €, ktoré je súd povinný zaplatiť na účet advokáta...“

Návrh na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia sťažovateľ odôvodňuje

takto:

„Sťažovateľ zastáva názor, že neukončením konania po dobu deväť rokov odkedy

bol podaný návrh, si vyžaduje vyššieho stupňa ochrany ako je len deklarovanie porušenia

ústavného práva sťažovateľa a preto sťažovateľ žiada finančné zadosťučinenie vo výške

10.000,- €. V uvedenom konaní vznikli zbytočné prieťahy vytvárajúce stav právnej neistoty,

ktorý trvá deväť rokov a vzhľadom na správanie súdov, že sa vo veci vplyvom neustálych

prieťahov transparentne nekoná, nie je ani možné predpokladať, kedy sa pretrvávajúci stav

právnej neistoty odstráni.“

Po predbežnom prerokovaní ústavný súd prijal na ďalšie konanie sťažnosť

sťažovateľa uznesením sp. zn. z 11. novembra 2015 v časti, ktorou namieta

porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a podľa listiny. Vo zvyšnej časti ústavný súd sťažnosť odmietol

ako zjavne neopodstatnenú.

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval právneho zástupcu

sťažovateľa a predsedu okresného súdu, aby sa vyjadrili, či trvajú na tom, aby sa vo veci

konalo ústne pojednávanie. Ústavný súd zároveň vyzval predsedu okresného súdu, aby sa

vyjadril k sťažnosti. Právny zástupca sťažovateľa a podpredsedníčka okresného súdu

ústavnému súdu oznámili, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.

Vzhľadom na oznámenia právneho zástupcu sťažovateľa a podpredsedníčky

okresného súdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd

v súlade s

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) upustil od

ústneho pojednávania, keďže dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie

objasnenie veci.

Podpredsedníčka okresného súdu sa k sťažnosti vyjadrila v prípise sp. zn.

Spr. 3174/2015 z 22. decembra 2015, v ktorom uviedla, že zákonný sudca vo veci konal

podľa jej názoru „v lehotách primeraných k zaťaženosti súdneho oddelenia. K prieťahom

v konaní dochádza podľa môjho názoru z dôvodu na strane účastníkov konania, nakoľko

navrhovateľ sa pre trvajúcu práceneschopnosť niekoľkokrát ospravedlnil a žiadal

o odročenie pojednávania. Zotrvávame preto na už podanom stanovisku súdu v tejto veci,

ktoré Vám bolo odoslané dňa 14. 04. 2014 (k -19). Spis sa t. č. nachádza

na Najvyššom súde SR, preto sa k jednotlivým úkonom súdu nemôžem bližšie vyjadriť.“.

4

K svojmu prípisu pripojila vyjadrenie zákonného sudcu okresného súdu

zo 14. decembra 2015, ktorý poukázal na obsah svojho vyjadrenia k sťažnosti

vedenej pod sp. zn. , pričom zopakoval prehľad doterajších úkonov

okresného súdu v napadnutom konaní. Vo vyjadrení zákonný sudca ďalej uviedol:

„Aktuálne (od 04. 08. 2015) sa spis nachádza na Najvyššom súde SR pre ktorý dôvod

nie je možné sa bližšie vyjadriť k podanej sťažnosti z pohľadu vykonaných úkonov v konaní.

V predmetnej právnej veci tunajšieho súdu už bola podaná ústavná sťažnosť

navrhovateľom, o ktorej Ústavný súd SR rozhodol v konaní pod sp. zn. -19...

K iným ako procesným úkonom vykonanými v konaní nepovažujem za primerané sa

vyjadriť, nakoľko tieto iné dôvody (skutočnosti) nemajú vecný vzťah a vplyv na rozhodnutie

o podanej ústavnej sťažnosti, tak ako to vyplýva aj z doterajšej rozhodovacej činnosti

Ústavného súdu SR.“

Sťažovateľ prostredníctvom právneho zástupcu v podaní z 13. januára 2016 podal

stanovisko k vyjadreniu podpredsedníčky okresného súdu a zákonného sudcu, pričom

uvádza, že sa s ním nemôže stotožniť. Následne uvádza:

„Sťažovateľ... nepodal žiadnu inú ústavnú sťažnosť v tejto veci. Podal len túto

sťažnosť, ktorá sa rieši na ÚS SR pod sp. zn. . O tom, že Ústavný súd SR

rozhodol v konaní pod sp. zn. zo 14. 4. 2014 nemáme vedomosť, ale ani

ústavná sťažnosť v tejto veci nebola podaná. Z textu vyjadrenia zákonného sudcu OS

Pezinok vyplýva, že sťažnosť podal odporca v konaní sp. zn.

a nie terajší sťažovateľ...

To potvrdzuje aj list Spr. 3174/2015 zo dňa 22. 12. 2015, kde sú uvádzané mylné

informácie, pretože navrhovateľ (terajší sťažovateľ) mal zvoleného právneho zástupcu, aby

neboli spôsobované z jeho strany prieťahy.

Zastávame názor, že zo strany OS Pezinok boli dané mylné informácie, ktoré

sa vzťahujú ku sťažnosti riešenej ÚS SR v konaní -19, kde sťažovateľom bola

iná osoba...“

II.

Ústavný súd z vyžiadaného súdneho spisu okresného súdu zistil tento priebeh

napadnutého konania:

Sťažovateľ podal Okresnému súdu Bratislava III 18. decembra 2006 návrh

na ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy proti

(ďalej aj „odporca“). Konanie o tomto návrhu bolo vedené

Okresným súdom Bratislava III pod sp. zn. .

Sťažovateľ 8. januára 2007 podal návrh na nariadenie predbežného opatrenia.

Dňa 8. februára 2007 Okresný súd Bratislava III rozhodol tak, že návrh na nariadenie

predbežného opatrenia zamietol.

Dňa 8. februára 2007 Okresný súd Bratislava III vyzval sťažovateľa na doplatenie

súdneho poplatku.

Dňa 21. februára 2007 odporca doručil Okresnému súdu Bratislava III vyjadrenie

k návrhu.

Dňa 14. marca 2007 sťažovateľ doručil podanie, ktorým navrhol zmenu návrhu

a žiadal o „skoré“ nariadenie pojednávania.

Dňa 30. marca 2007 sťažovateľ zaplatil doplatok súdneho poplatku.

Dňa 4. apríla 2007 Okresný súd Bratislava III rozhodol tak, že povolil zmenu návrhu.

Odporca sa 17. apríla 2007 vyjadril k zmene návrhu.

Dňa 30. mája 2007 Okresný súd Bratislava III nariadil pojednávanie na 25. jún 2007.

Dňa 22. júna 2007 sťažovateľ doručil Okresnému súdu Bratislava III návrh na zmenu

návrhu.

6

Na pojednávaní 25. júna 2007 sa nezúčastnil odporca z dôvodu zahraničnej služobnej

cesty. Na pojednávaní bol vypočutý sťažovateľ a následne Okresný súd Bratislava III

odročil pojednávanie na 27. september 2007.

Na pojednávaní 27. septembra 2007 bol vypočutý odporca a následne Okresný súd

Bratislava III odročil pojednávanie na 22. november 2007.

Na pojednávaní 22. novembra 2007 bol odporca neprítomný, svoju neprítomnosť

ospravedlnil z dôvodu kolízie s iným súdnym pojednávaním. Z uvedeného dôvodu Okresný

súd Bratislava III pojednávanie odročil na neurčito.

Dňa 1. januára 2008 v dôsledku reorganizácie súdov v Slovenskej republike bol

súdny spis zaslaný na miestne príslušný okresný súd na prerokovanie a rozhodnutie veci,

kde bol zaevidovaný pod sp. zn. .

Dňa 9. januára 2008 odporca doručil okresnému súdu vzájomný návrh a požiadal

o oslobodenie od súdnych poplatkov.

Dňa 29. januára 2008 odporca požiadal okresný súd o zaslanie príloh, ktoré založil

sťažovateľ do spisu, a navrhol vykonanie dokazovania vypočutím označených svedkov.

Dňa 11. februára 2008 okresný súd vyzval odporcu na predloženie listinných

dôkazov k žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov a na predloženie vyplneného tlačiva

potvrdenia o osobných, majetkových a zárobkových pomeroch.

Dňa 16. marca 2008 odporca predložil okresnému súdu vyplnené špecifikované

tlačivo.

Uznesením z 1. apríla 2009 okresný súd rozhodol tak, že odporcovi priznal

oslobodenie od súdnych poplatkov.

Dňa 14. apríla 2009 okresný súd nariadil pojednávanie na 10. september 2009.

Dňa 20. júla 2009 sťažovateľ doručil vyjadrenie k vzájomnému návrhu odporcu.

Okresný súd nevykonal pojednávanie 10. septembra 2009 z dôvodu neprítomnosti

odporcu, ktorý sa ospravedlnil z neúčasti na pojednávaní z dôvodu kolízie s iným súdnym

pojednávaním. Pojednávanie bolo následne odročené na 19. január 2010.

Dňa 14. januára 2010 doručil odporca návrh na vykonanie dokazovania a zároveň

sa ospravedlnil z neúčasti na pojednávaní z dôvodu kolízie s iným súdnym pojednávaním.

Dňa 19. januára 2010 na pojednávaní predložil sťažovateľ okresnému súdu listinné

dôkazy. Odporca nebol prítomný na pojednávaní s tým, že ospravedlnil svoju neprítomnosť

kolíziou s iným pojednávaním. Okresný súd odročil pojednávanie na 11. máj 2010.

Dňa 7. mája 2010 odporca doručil ospravedlnenie z neúčasti na súdnom pojednávaní

z dôvodu práceneschopnosti, o čom predložil lekárske potvrdenie.

Dňa 10. mája 2010 doručil odporca podanie, v ktorom navrhol vykonanie

dokazovania.

Na pojednávaní 11. mája 2010 sťažovateľ predložil okresnému súdu listinné dôkazy

a následne pojednávanie bolo odročené na 29. júl 2010.

Dňa 14. júna 2010 okresný súd zisťoval zdravotný stav odporcu u jeho ošetrujúceho

lekára, okrem iného zisťoval aj to, či má povolené vychádzky počas práceneschopnosti.

Dňa 2. júla 2010 ošetrujúci lekár odporcu oznámil okresnému súdu, že odporca má

povolené vychádzky počas práceneschopnosti, a uviedol ich presný rozpis.

8

Dňa 20. júla 2010 sa odporca ospravedlnil z neúčasti na pojednávaní z dôvodu

pretrvávajúcej práceneschopnosti, o čom predložil lekárske potvrdenie.

Pojednávanie nariadené na 29. júl 2010 okresný súd nevykonal a odročil ho bez

prerokovania veci na 28. október 2010. Na pojednávaní sa bez predchádzajúceho

ospravedlnenia nezúčastnil sťažovateľ. Odporca sa pojednávania tiež nezúčastnil, svoju

neprítomnosť ospravedlnil práceneschopnosťou.

Dňa 4. októbra 2010 okresný súd zrušil nariadené pojednávanie z dôvodu

práceneschopnosti zákonnej sudkyne.

Dňa 22. októbra 2010 Okresné riaditeľstvo Policajného zboru, odbor justičnej

a kriminálnej polície, oddelenie justičnej polície Pezinok požiadalo okresný súd o zaslanie

listinných dôkazov. Okresný súd požadované listinné dôkazy zaslal 3. januára 2011.

Dňa 8. februára 2011 okresný súd zisťoval zdravotný stav odporcu u jeho

ošetrujúceho lekára, a to, či trvá jeho práceneschopnosť a či sa môže zúčastniť pojednávaní.

Dňa 17. februára 2011 ošetrujúci lekár odporcu oznámil okresnému súdu,

že neodporúča odporcovi účasť na pojednávaniach.

Dňa 22. augusta 2011 okresný súd nariadil pojednávanie na 18. november 2011.

Dňa 16. novembra 2011 odporca predložil ospravedlnenie z neúčasti na pojednávaní

z dôvodu práceneschopnosti, o čom predložil lekárske potvrdenie.

Na pojednávaní 18. novembra 2011 bol prítomný sťažovateľ, odporca bol

neprítomný, okresný súd odročil pojednávanie bez prerokovania veci na 9. marec 2012.

Dňa 6. marca 2012 odporca ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní z dôvodu

práceneschopnosti, o čom predložil lekárske potvrdenie.

Dňa 9. marca 2012 okresný súd odročil pojednávanie na 13. jún 2012. Na tomto

pojednávaní sa nezúčastnil ani sťažovateľ, žiadosť odporcu o odročenie pojednávania mu

však bola vopred oznámená.

Dňa 5. júna 2012 sa odporca ospravedlnil z neúčasti na pojednávaní z dôvodu kolízie

s iným úkonom výsluchom na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru Trnava, o čom

predložil písomné predvolanie.

Dňa 13. júna 2012 okresný súd odročil pojednávanie bez prerokovania veci

na 16. november 2012.

Dňa 11. septembra 2012 okresný súd zisťoval, či sa odporca zúčastnil na úkonoch

pred Okresným riaditeľstvom Policajného zboru Trnava.

Dňa 28. septembra 2012 bolo okresnému súdu doručené oznámenie o účasti odporcu

na úkonoch na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru Trnava.

Na pojednávaní 16. novembra 2012 boli prítomní sťažovateľ aj odporca. Okresný súd

oboznamoval účastníkov s obsahom spisu. Sťažovateľ poukázal na to, že v júni 2011

doručil návrh na zmenu návrhu, o ktorom nebolo rozhodnuté. Okresný súd konštatoval,

že uvedené podanie netvorí súčasť spisu. Sťažovateľ uviedol, že predmetné podanie doručí

písomne do súdneho spisu. Následne okresný súd odročil pojednávanie na 5. apríl 2013.

Okresný súd uznesením zo 4. februára 2013 rozhodol tak, že vzájomný návrh

odporcu vylúčil na samostatné konanie, ktorý bol zaevidovaný pod sp. zn. .

Dňa 14. marca 2013 podal odporca odvolanie proti uzneseniu zo 4. februára 2013.

Z dôvodu podaného odvolania okresný súd 15. marca 2013 zrušil nariadené pojednávanie.

Dňa 18. apríla 2013 okresný súd predložil spis Krajskému súdu v Bratislave (ďalej

len „krajský súd“) na rozhodnutie o odvolaní.

10

Krajský súd rozhodol uznesením z 23. apríla 2013 tak, že odvolanie odmietol

z dôvodu, že smerovalo proti uzneseniu o spôsobe vedenia konania, proti ktorému odvolanie

nie je prípustné. Súdny spis bol následne 10. júna 2013 vrátený okresnému súdu.

Dňa 10. septembra 2013 okresný súd nariadil pojednávanie na 20. november 2013.

Dňa 20. novembra 2013 odporca doručil ospravedlnenie z neúčasti na pojednávaní

z dôvodu práceneschopnosti, o čom predložil lekárske potvrdenie.

Dňa 20. novembra 2013 okresný súd odročil pojednávanie bez prerokovania veci

na 19. február 2014.

Dňa 14. februára 2014 odporca požiadal o odročenie pojednávania a ospravedlnil

sa z neúčasti na súdnom pojednávaní z dôvodu práceneschopnosti, o čom predložil lekárske

potvrdenie.

Dňa 19. februára 2014 okresný súd odročil pojednávanie bez prerokovania veci

na 7. máj 2014.

Dňa 20. februára 2014 sťažovateľ doručil okresnému súdu návrh na zmenu návrhu,

o ktorom rozhodol okresný súd uznesením z 21. februára 2014 tak, že predmetnú zmenu

návrhu povolil.

Odporca doručil 9. apríla 2014 dovolanie proti uzneseniu okresného súdu

z 21. februára 2014.

Dňa 5. mája 2014 doručil sťažovateľ ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní

z dôvodu práceneschopnosti, o čom predložil lekárske potvrdenie, a zároveň požiadal

o odročenie pojednávania.

Dňa 7. mája 2014 okresný súd odročil pojednávanie bez prerokovania veci na

12. september 2014.

Dňa 17. júna 2014 okresný súd vzhľadom na prebiehajúce trestné stíhanie vyzval

odporcu, aby sa vyjadril, či v prípade vzatia do väzby súhlasí s prerokúvaním veci v jeho

neprítomnosti alebo či žiada o zabezpečenie predvedenia na pojednávanie.

Dňa 19. augusta 2014 odporca doručil podanie, v ktorom oznámil, že žiada

o odročenie pojednávania na neurčito s tým, že nesúhlasí s prerokúvaním veci v jeho

neprítomnosti a ani s predvedením na pojednávanie, keďže sa z väzby nedokáže pripraviť

na pojednávanie.

Dňa 12. septembra 2014 bolo pojednávanie odročené na 5. december 2014.

V súvislosti s prípravou pojednávania okresný súd vyzval odporcu, aby sa vyjadril

k svojej účasti na pojednávaní – či súhlasí s pojednávaním v neprítomnosti, resp. či žiada

zabezpečiť predvedenie z väzby. Okresný súd tiež poučil odporcu o možnosti zvoliť

si advokáta, prípadne žiadať o ustanovenie advokáta.

Dňa 2. októbra 2014 sťažovateľ doručil podanie, ktorým žiadal o odstránenie

prieťahov v konaní, ktoré má spôsobovať odporca.

Dňa 9. októbra 2014 doručil odporca z väzby podanie a žiadal o odročenie

pojednávania.

Dňa 26. novembra 2014 sťažovateľ ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní

z dôvodu hospitalizácie, o čom predložil lekárske potvrdenie. Zároveň žiadal pojednávanie

odročiť.

Dňa 5. decembra 2014 okresný súd odročil pojednávanie na 25. marec 2015.

Na pojednávanie 25. marca 2015 sa nedostavil sťažovateľ a ani odporca. Odporca

neprítomnosť ospravedlnil úmrtím svojho otca a neodkladnými záležitosťami, ktoré

12

potrebuje vybaviť mimo okresu Pezinok. Okresný súd odročil pojednávanie na 12. jún

2015.

Na pojednávaní 12. júna 2015 boli prítomní sťažovateľ aj odporca. Okresný súd

vypočul oboch účastníkov a uložil im, aby do 30 dní predložili návrhy na doplnenie

dokazovania. Okresný súd odročil pojednávanie na 28. október 2015.

Dňa 23. júna 2015 odporca a 24. júna 2015 a 1. júla 2015 sťažovateľ predložili

okresnému súdu listinné dôkazy.

Dňa 4. augusta 2015 okresný súd predložil súdny spis Najvyššiemu súdu Slovenskej

republiky (ďalej len „najvyšší súd“) na rozhodnutie o dovolaní odporcu.

Súdny spis bol doručený najvyššiemu súdu 7. augusta 2015 s tým, že konanie

o dovolaní je vedené pod sp. zn. .

III.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upraveného v a v

ods. 2 listiny postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre

ľudské práva k čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dohovor“), pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto

v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. , ,

).

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej

sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. ).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z (ďalej aj

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety

, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov

tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa druhej vety povinný robiť vhodné opatrenia,

aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia

významná povinnosť pre sudcu vyplýva z , podľa ktorého sa pojednávanie

môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie

odročuje, predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové

pojednávanie.

14

Ústavný súd hodnotil postup okresného súdu v napadnutom konaní a jeho jednotlivé

procesné úkony podľa ustanovení , keďže tieto boli

vykonané do 30. júna 2016. Vychádzajúc z toho, že napadnuté konanie nie je v čase

rozhodovania ústavného súdu právoplatne skončené, ústavný súd nad rámec veci poukazuje

na to, že 1. júla 2016 nadobudol účinnosť

(ďalej len „CSP“). Podľa ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na

konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd v súlade

so svojou doterajšou judikatúrou (, , ) zohľadňuje

tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),

správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého

kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

Ústavný súd vo svojej judikatúre (napr. , ) už uviedol,

že nielen nečinnosť, ale aj nesprávna a neefektívna činnosť všeobecného súdu môže

zapríčiniť porušenie zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov, a to v prípade, ak jeho činnosť nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty

týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovatelia na neho obrátili s návrhom, aby o ich

veci rozhodol.

Ústavný súd prihliadol aj na to, že vo svojom predchádzajúcom náleze sp. zn.

z 11. júna 2014 vyslovil porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2

a práva podľa dohovoru odporcu postupom okresného súdu

v napadnutom konaní.

1. Pokiaľ ide o prvé kritérium, ktoré ústavný súd zohľadňuje pri rozhodovaní

o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa ,

ústavný súd uvádza, že predmetom konania je rozhodovanie o nároku sťažovateľa na

ochranu osobnosti a na náhradu nemajetkovej ujmy. Z právneho hľadiska predmetnú

občianskoprávnu vec možno považovať za bežnú agendu rozhodovania všeobecných súdov.

V prerokúvanej veci ústavný súd nezistil žiaden prvok právnej, prípadne faktickej zložitosti.

Napadnuté konanie v čase rozhodovania ústavného súdu trvá deväť rokov a sedem

mesiacov, pričom okresný súd ani raz nerozhodol meritórne.

2. V rámci druhého kritéria ústavný súd hodnotil správanie sťažovateľa ako účastníka

napadnutého konania. Sťažovateľ dvakrát ospravedlnil svoju neprítomnosť na nariadenom

pojednávaní – z dôvodu práceneschopnosti a z dôvodu hospitalizácie (v súvislosti

s pojednávaniami 7. mája 2014 a 5. decembra 2014) a tiež opakovane menil svoj návrh.

Toto správanie sťažovateľa ako účastníka konania však podľa názoru ústavného súdu

neprispelo relevantným spôsobom k predĺženiu napadnutého konania.

3. V súvislosti s posudzovaním postupu okresného súdu v napadnutom konaní

ústavný súd poukazuje na to, že tento postup bol už predmetom jeho posudzovania

pri rozhodovaní o sťažnosti odporcu ().

V rámci tohto hodnotenia ústavný súd v náleze sp. zn. z 11. júna

2014 uviedol:

„Ústavný súd sa preto priklonil k názoru sťažovateľa (odporcu, pozn.),

že k zbytočným prieťahom v konaní došlo, a to napriek tomu, že okresný súd sporadicky

vykonával úkony (nariaďoval pojednávania, rozhodol o protinávrhu sťažovateľa (odporcu,

pozn.) a o návrhu na oslobodenie sťažovateľa (odporcu, pozn.) od platenia súdnych

poplatkov, rozhodoval o zmene žalobného petitu, zabezpečoval dôkazy a vykonával

podporné úkony spojené s prerokovaním veci...). Jeho konanie bolo napriek tomu

nekoncentrované a neefektívne. Svedčí o tom skutočnosť, že opakovane nariaďoval súdne

pojednávania, ktoré potom zasa odročil, i keď mal vedomosť od 17. februára 2011,

že sťažovateľ (odporca, pozn.) trpí psychickou nemocou, ktorá podľa doporučenia

odborného lekára nedoporučuje jeho účasť na súdnom pojednávaní. Pojednávanie

16. novembra 2012 odročil bez prejednania. Na druhej strane okresný súd trpel neúčasť

navrhovateľa na pojednávaniach 29. júla 2010 a 13. júna 2012. Okresný súd v čase

16

od 17. februára 2011, keď dostal správu od ošetrujúceho lekára, do 22. augusta 2011

v trvaní viac ako 6 mesiacov bol nečinný, pretože nevykonal žiaden procesný úkon.“

Ústavný súd sa s hodnotením napadnutého konania ústavným súdom v náleze sp. zn.

z 11. júna 2014 stotožnil. Zdôrazňuje pritom, že k predĺženiu napadnutého

konania prispelo opakované odročovanie pojednávaní bez meritórneho prerokúvania veci

samej – pojednávania boli odročené 14-krát pre ospravedlnenie odporcu – v prevažnej miere

zo zdravotných dôvodov (aj s predložením potvrdenia od lekára), prípadne z dôvodu kolízie

s inými pojednávaniami, prípadne s účasťou na iných procesných úkonoch a tiež z dôvodu

väzby a z rodinných dôvodov.

Postup okresného súdu v napadnutom konaní považuje ústavný súd za neefektívny.

O neefektívnom postupe okresného súdu v napadnutom konaní však svedčí predovšetkým

skutočnosť, že v konaní, ktoré v čase rozhodovania ústavného súdu trvá deväť rokov

a sedem mesiacov, okresný súd nerozhodol meritórne ani raz.

Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd uzavrel, že postupom okresného súdu

v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom a k neefektívnemu postupu, a tým

aj k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a podľa listiny.

IV.

Podľa ak porušenie základných práv podľa odseku 1 vzniklo

nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,

vo veci konal.

Ústavný súd neprikázal okresnému súdu, aby v zmysle čl. 127 ods. 2 druhej

vety v danej veci konal, pretože túto povinnosť mu už uložil nálezom č. k.

-35 z 11. júna 2014 (bod 4 výroku nálezu).

Napadnuté konanie nie je právoplatne skončené, aktuálne však o dovolaní odporcu

rozhoduje najvyšší súd.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov

sa ho domáha. Z ustanovenia vyplýva, že ak ústavný

súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné

právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov

od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom,

ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne

príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m. napr. ).

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad

spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý spravodlivé

finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne

okolnosti prípadu.

S prihliadnutím na okolnosti predmetnej veci, na predmet konania, dĺžku

napadnutého konania, ako aj na to, že okresný súd vo veci nerozhodol ani raz meritórne,

ústavný súd priznal sťažovateľovi sumu 3 000 €, ktorá je podľa názoru ústavného súdu

primeraná konkrétnym okolnostiam posudzovanej veci (bod 2 výroku tohto nálezu).

Sťažovateľ tiež žiadal úhradu trov konania pred ústavným súdom, ktoré mu vznikli

v súvislosti s jeho právnym zastupovaním právnym zástupcom. Sťažovateľ si bez bližšej

špecifikácie uplatnil úhradu trov konania v sume 669,43 €.

18

Podľa trovy konania pred ústavným súdom,

ktoré vzniknú účastníkovi konania, uhrádza účastník konania zo svojho.

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,

aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný súd priznal právnemu zástupcovi sťažovateľa úhradu trov konania

v sume 296,44 € v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), a to odmenu za 2 úkony právnej služby

podľa § 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky (prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej

porady s klientom, sťažnosť podľa ). Ústavný súd vychádzal

zo základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby za rok 2015 v sume

139,83 € (1/6 výpočtového základu podľa § 11 ods. 3 vyhlášky) a náhrady hotových

výdavkov (režijný paušál) za každý úkon právnej služby v sume 8,39 € (1/100 výpočtového

základu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky), čo spolu predstavuje sumu 296,44 €. Vo zvyšnej časti

úhradu trov konania ústavný súd nepriznal z dôvodu, že právny zástupca nešpecifikoval

uplatnenú sumu trov právneho zastúpenia, čím nebolo zrejmé, na akom právnom základe

a z akých dôvodov uplatnil túto sumu.

Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho

zástupcu sťažovateľa ( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto

rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. júla 2016