Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 30/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-21

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 7. mája 2014 v senáte

zloženom z predsedu Petra Brňáka, sudkyne Marianny Mochnáčovej a zo sudcu Milana

Ľalíka prerokoval prijatú sťažnosť J. S., zastúpeného advokátkou JUDr. Emíliou

Korčekovou, L. Novomeského 25, Pezinok, ktorou namieta porušenie svojho základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo J. S. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa , ako aj právo na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom

pod sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Bratislava I p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom

pod sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov.

3. J. S. finančné zadosťučinenie n e p r i z n á v a .

4. J. S. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 269,58 € (slovom

dvestošesťdesiatdeväť eur a päťdesiatosem centov), ktoré j e Okresný súd Bratislava I

p o v i n n ý vyplatiť na účet jeho advokátky JUDr. Emílie Korčekovej do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -10 z 22. januára 2014 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť J. S. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou

namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov zaručeného v (ďalej len „“) a

práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu

Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

2. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že ako žalobca je účastníkom označeného súdneho

konania vedeného na okresnom súde, v ktorom sa domáha od Slovenskej republiky,

v zastúpení Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, náhrady ušlého zisku

a nemajetkovej ujmy. K priebehu konania, ktoré sa začalo podaním jeho žaloby

30. novembra 2009, uviedol, že po viac než troch rokoch nečinnosti podal 2. júla 2013

sťažnosť na prieťahy v konaní k rukám predsedníčky okresného súdu. Táto sťažnosť bola

vyhodnotená ako čiastočne dôvodná, pričom podpredsedníčka súdu v odpovedi

z 2. augusta 2013 uviedla, že predmetné konanie bolo poznačené objektívnymi prieťahmi

v období od 12. februára 2010 do 13. februára 2012. Prvé pojednávanie vo veci bolo

nariadené až na 27. september 2013.

3. Vo vzťahu k jednotlivým kritériám, na ktoré ústavný súd prihliada pri posudzovaní

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 , resp. v primeranej lehote podľa dohovoru, sťažovateľ uviedol:

,,Konanie vo veci nie je zložité po skutkovej a právnej stránke. Stav neistoty,

bezmocnosti a beznádeje, strádania sťažovateľa o výsledok konania trvá. Sťažovateľ

k prieťahom zavinených porušovateľom neprispel. Vec má pre sťažovateľa mimoriadny

význam. Ku dňu podania tejto ústavnej sťažnosti porušovateľ vo veci nerozhodol za viac

ako 3 roky a viac ako 9 mesiacov, hoc podľa ustálenej judikatúry ESĽP porušovateľ mal

vec prejednať a rozhodnúť v lehote max. do 11-ich mesiacov od podania žaloby

sťažovateľom (do tejto doby sa započítava aj 6 mesačná lehota na predbežné prerokovanie

nároku).

Namietaným nekonaním poznamenaným viac ako 3 ročnou a 9 mesačnou

nečinnosťou súdu, porušením ust. §-u 6 a procesné neefektívnymi úkonmi

porušovateľ vedome a neprípustne predĺžil stav neistoty sťažovateľa o výsledok

kompenzačného konania od 30.11.2009 , ktoré nebyť ničotných úkonov porušovateľa a

pasivity už nielenže mohlo, ale aj malo byť dávno právoplatne ukončené rozhodnutím.

Sťažovateľ vníma pasivitu a neefektívne konanie porušovateľa ako zjavné

odmietnutie spravodlivosti súdneho konania. Na prieťahoch a neefektívnom konaní súdu sa

sťažovateľ nepodieľal , pretože od počiatku mal a má iba záujem na zákonnom a

spravodlivom rozhodnutí súdu v predmetnej kompenzačnej veci v primeranej lehote.“

4. V petite sťažnosti sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom vyslovil, že jeho

základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

okresného súdu v označenom konaní porušené boli. Ďalej žiada, aby ústavný súd prikázal

okresnému súdu ďalej konať bez zbytočných prieťahov, priznal mu primerané finančné

zadosťučinenie v sume 4 000 € a náhradu trov konania v sume 269,58 €.

II.

5. Ústavný súd vyzval okresný súd, aby sa k prijatej sťažnosti vyjadril, oznámil, či

trvá na ústnom pojednávaní, a zaslal ústavnému súdu kompletný spisový materiál. Okresný

súd v liste doručenom 31. marca 2014 poukázal na priebeh konania, požiadal ústavný súd,

aby pri rozhodovaní o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia vzal do úvahy

dôvody, pre ktoré došlo k vzniku prieťahov, a prihliadol na to, že celkovú dĺžku konania

ovplyvnila zmena zákonných sudkýň, vysoký počet vecí v ich súdnych oddeleniach

a skutočnosť, že spis sa v období od 19. marca 2013 do 3. júna 2013 nachádzal na Krajskom

súde v Bratislave (ďalej len ,,krajský súd“). Okresný súd zároveň uviedol, že netrvá

na ústnom pojednávaní vo veci.

6. Na výzvu ústavného súdu k vhodnosti ústneho pojednávania právna zástupkyňa

sťažovateľa v prípise doručenom 6. marca 2014 uviedla, že súhlasí s upustením od ústneho

pojednávania vo veci.

7. Po posúdení obsahu súdneho spisu v právnej veci sťažovateľa, sťažnosti

a vyjadrenia k nej dospel ústavný súd na neverejnom zasadnutí senátu k záveru, že sťažnosť

je čiastočne dôvodná.

III.

8. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa má každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

9. Účel základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov vymedzil

ústavný súd vo svojej skoršej judikatúre tak, že ,,Účelom práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba

domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu. Až právoplatným rozhodnutím sa vytvára

právna istota.“ (). Je však prirodzené a ústavný súd to už vo svojej judikatúre

zdôraznil, že každé namietané porušenie práva podľa , resp.

dohovoru sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu, pričom tri základné

kritériá sú zložitosť veci, správanie účastníkov konania a postup súdu (napr. ,

alebo ). Medzi kritériá, na ktoré ústavný súd tiež prihliada pri svojom

rozhodovaní, patrí aj predmet sporu v posudzovanom konaní a význam konania

pre sťažovateľa (napr. , alebo ).

10. Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie bolo základom skúmania ústavného súdu,

či postupom okresného súdu v predmetnom konaní došlo k porušeniu základného práva

sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , resp.

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Z obsahu súdneho spisu v zhode

s vyjadrením predsedníčky okresného súdu vyplývajú tieto podstatné skutočnosti:

- 30. novembra 2009 bola podaná žaloba sťažovateľa,

- 16. februára 2010 súd uznesením vyzval žalovanú, aby sa vyjadrila k žalobe,

- 23. marca 2011 bol vyžiadaný súdny spis na zapožičanie k spisu okresného

súdu , následne bol zapožičaný,

- 17. októbra 2011 sa uskutočnila prvá zmena zákonného sudcu,

- 13. februára 2012 bola zaslaná žiadosť o vrátenie zapožičaného spisu,

- 2. apríla 2012 bol spis vrátený,

- 4. júla 2012 bolo doručené súdu vyjadrenie žalovanej – vznesená námietka

litispendencie,

- 20. augusta 2012 si okresný súd vyžiadal spis totožného súdu

sp. zn. pre účely preskúmania namietanej litispendencie,

- uznesením z 18. septembra 2012 okresný súd podľa § 104 ods. 1 v spojení

s a konanie zastavil v časti o náhradu ušlého

zisku 102 975,17 €, keď dospel k záveru, že v tejto časti ide o totožnú vec, o akej už

prebieha konanie na okresnom súde vedené pod sp. zn. ,

- 31. októbra 2012 podal sťažovateľ mailom proti uzneseniu o zastavení

konania odvolanie; v písomnej forme bolo doručené 5. novembra 2012,

- 16. januára 2013 bolo odvolanie sťažovateľa poslané na vedomie žalovanej

bez výzvy na jej vyjadrenie,

- 19. marca 2013 bol spis predložený krajskému súdu,

- uznesením krajského súdu sp. zn. z 30. apríla 2013 bolo

napadnuté uznesenie o zastavení konania potvrdené,

- 3. júna 2013 bol spis vrátený okresnému súdu,

- 27. septembra 2013 o 11.30 h sa uskutočnilo prvé pojednávanie vo veci,

sťažovateľ o 12.10 h opustil pojednávaciu miestnosť s tým, že musí odísť z rodinných

dôvodov; zároveň požiadal o odročenie pojednávania,

- 18. októbra 2013 o 11.30 h sa konalo ďalšie pojednávanie vo veci, sťažovateľ

o 12.00 h opustil pojednávaciu miestnosť s tým, že musí odísť na ošetrenie k lekárovi;

súhlasil s pokračovaním pojednávania v jeho neprítomnosti,

- pojednávanie nariadené na 10. december 2013 bolo zrušené pre druhú zmenu

zákonného sudcu s účinnosťou od 1. januára 2014.

11. Po posúdení obsahu spisu v právnej veci sťažovateľa z hľadiska základných

kritérií, na ktoré sa prihliada, ústavný súd konštatuje:

Pokiaľ ide o zložitosť veci (právnu a skutkovú), ústavný súd konštatuje, že

predmetná vec je občianskoprávnou vecou, ktorá za štandardných okolností nevykazuje

zvýšenú náročnosť.

Pri hodnotení správania sťažovateľa ako účastníka konania ústavný súd zistil dve

okolnosti, ktoré boli zohľadnené v jeho neprospech pri posudzovaní doterajšej dĺžky

konania. Išlo o (i) podanie žaloby čiastočne totožnej s inou žalobou sťažovateľa, o ktorej

bolo konanie na totožnom okresnom súde už skôr začaté, čo bolo príčinou dvojinštančného

rozhodovania o zastavení konania v časti o náhradu ušlého zisku 102 975,17 €, ako aj (ii) o-

hoc ospravedlnené ̶opustenie pojednávania 27. septembra 2013 z rodinných dôvodov, kde

sťažovateľ zároveň požiadal pred jeho odchodom o jeho odročenie. Aj keď ústavný súd

uznáva, že rodinné dôvody (starostlivosť o maloletého syna) môžu byť relevantnými

dôvodmi na ospravedlnenie jeho neúčasti na pojednávaní, nemožno však pri rozhodovaní

o sťažnosti takéhoto účastníka (sťažovateľa) na prieťahy v konaní neprihliadnuť na tieto

okolnosti, pokiaľ mali dopad na celkovú dĺžku trvania doterajšieho konania.

V postupe okresného súdu v predmetnej veci zistil ústavný súd viaceré obdobia

nečinnosti, rozhodujúcou však bola zistená nečinnosť okresného súdu vo februári 2010

(výzva žalovanej na vyjadrenie k žalobe) až auguste 2012 (začatie skúmania podmienok

konania), keď konajúci okresný súd neučinil žiaden procesný úkon smerujúci k odstráneniu

stavu právnej neistoty sťažovateľa. Na vrub okresnému súdu možno pričítať aj obdobie

od 5. novembra 2012, keď mu bolo doručené odvolanie sťažovateľa proti uzneseniu

o zastavení konania, do 19. marca 2013, keď bol spis predložený na rozhodnutie o odvolaní

krajskému súdu. Dobu viac než štyroch mesiacov od podania odvolania proti uzneseniu

procesného charakteru do predloženia veci na rozhodnutie odvolaciemu súdu nemožno

v žiadnom prípade považovať za primeranú. Úkony okresného súdu teda v napadnutom

konaní takmer po dobu 3 rokov nesmerovali k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa

sťažovateľ nachádza, čo je základným účelom práva zaručeného v citovaných článkoch

a dohovoru. V nasledujúcom období síce okresný súd vo veci priebežne konal, nič to

však nemení na závere, že celková dĺžka konania (zatiaľ iba na súde prvého stupňa)

presiahla štyri roky.

12. Ústavný súd preto výrokom tohto nálezu vyslovil, že postupom okresného súdu

bolo porušené základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a prikázal okresnému súdu, aby vo veci ďalej konal

bez zbytočných prieťahov.

IV.

13. Sťažovateľ v sťažnosti uplatnil aj svoj návrh na priznanie primeraného

finančného zadosťučinenia v sume 4 000 €. Z doterajšej rozhodovacej činnosti ústavného

súdu vyplýva, že primerané finančné zadosťučinenie ústavný súd spravidla prizná vtedy,

keď následky porušenia práv sťažovateľa (zbytočné prieťahy v konaní) už nemožno

napraviť či odstrániť (napr. , ). Ústavný súd však rozhodnutím

sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie nepriznal, a to z dôvodov, že sám svojím

správaním prispel k doterajšej celkovej dĺžke konania (bod 11 odôvodnenia nálezu),

a zároveň preto, že zo svojej rozhodovacej činnosti o podaniach sťažovateľa,

resp. spoločnosti, ktorej je konateľom (zatiaľ viac než 60 sťažností), disponuje poznatkami,

že sťažovateľ v obdobnej miere využíva svoje procesné práva v konaniach

pred všeobecnými súdmi a následne podáva ústavnému súdu sťažnosti na zbytočné prieťahy

v týchto konaniach (porovnaj napr. , ). Uvedené správanie

sťažovateľa vyvoláva otázku, či jeho postup nenesie znaky účelovosti. Preto aj vzhľadom

na zistené konkrétne okolnosti tejto veci bližšie uvedené v bodoch 10 a 11 odôvodnenia

tohto nálezu dospel ústavný súd k názoru, že aj konštatovanie porušenia základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejedanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru je

dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd preto neuznal za odôvodnené

priznať mu aj finančné zadosťučinenie.

14. Ústavný súd napokon rozhodol aj o náhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu

vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátkou JUDr. Emíliou

Korčekovou. Advokátka vykonala dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu

zastúpenia a spísanie sťažnosti a jej podanie). Odmena za jeden úkon právnych služieb

v zmysle § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov je 1/6 z výpočtového základu, ktorý je 781 €, t. j. 130,16 €,

a režijný paušál 7,81 €, teda spolu 137,97 €. Odmena advokátke za poskytnuté služby

v konaní pred ústavným sudom (za 2 úkony právnych služieb a 2 x paušálna náhrada)

predstavuje sumu 275,94 €. Keďže sťažovateľ si uplatnil trovy konania len vo výške

269,58 €, ústavný súd mu ich priznal a rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku

tohto rozhodnutia. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný

zaplatiť na účet právnej zástupkyne sťažovateľa ( v spojení

s ). Vzhľadom na , podľa ktorého proti

rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie

nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. mája 2014