Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 777/2016
PDF · 115.04 KB
No categories available
III. ÚS 777/2016
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. novembra 2016
predbežne prerokoval sťažnosť , ,
zastúpeného advokátkou , ,
pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie
jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom
pod sp. zn. 26 C 312/2009 v období po právoplatnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. I. ÚS 30/2014 zo 7. mája 2014 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. apríla
2016 doručená sťažnosť , (ďalej len
„sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný
súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 26 C 312/2009 (ďalej aj „napadnuté konanie“). Aj keď
to sťažovateľ v petite sťažnosti neuviedol, z jej obsahu sťažnosti je zrejmé, že namieta
postup okresného súdu v období po právoplatnosti nálezu ústavného súdu sp. zn.
I. ÚS 30/2014 zo 7. mája 2014.
2. Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol, že ako žalobca je účastníkom
v záhlaví označeného konania vedeného na okresnom súde, v ktorom sa domáha
od Slovenskej republiky v zastúpení Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky
náhrady ušlého zisku a nemajetkovej ujmy. Poukazuje na to, že napriek nálezu ústavného
súdu sp. zn. I. ÚS 30/2014 zo 7. mája 2014, ktorý vyslovil v súvislosti s postupom
okresného súdu v napadnutom konaní porušenie ním označených práv a prikázal konať
bez zbytočných prieťahov, okresný súd tento príkaz nerešpektuje a nekoná sústredene ani
efektívne.
3. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom vyslovil, že
postupom okresného súdu v napadnutom konaní v období po právoplatnosti nálezu
ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 30/2014 zo 7. mája 2014 došlo k porušeniu jeho základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na
prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a aby
okresnému súdu prikázal konať v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov.
Ďalej sťažovateľ navrhuje, aby mu ústavný súd priznal finančné zadosťučinenie
v sume 7 000 € a úhradu trov konania.
Ústavný súd na okresnom súde zistil, že priebeh napadnutého konania v období
po právoplatnosti nálezu ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 30/2014 zo 7. mája 2014 bol takýto:
- 18. júl 2014 ‒pokyn zákonného sudcu na pripojenie súvisiaceho súdneho spisu,
- 22. júl 2014 – pokyn zákonného sudcu na vyhotovenie kópií z predloženého
súdneho spisu,
- 9. september 2014 ‒okresný súd nariadil pojednávanie na 27. október 2014,
- 23. september 2014 – žiadosť okresného súdu o predvedenie sťažovateľa
na pojednávanie z výkonu väzby,
- 17. októbra 2014 – podanie sťažovateľa, ktorým ospravedlnil svoju neúčasť
na pojednávaní z dôvodu, že nie je oboznámený s listinami nachádzajúcimi sa v súdnom
spise,
- 27. októbra 2014 – okresný súd žiadosť o predvedenie sťažovateľa na pojednávanie
zrušil a súčasne nariadil termín pojednávania na 16. marec 2015,
- 16. marec 2015 – pojednávanie bolo odročené na neurčito z dôvodu vyžiadania
súvisiaceho exekučného spisu,
- 11. september 2015 – pojednávanie sa neuskutočnilo, pričom sťažovateľ sa
ospravedlnil pre kolíziu s iným pojednávaním,
- 8. december 2015 – sťažovateľ bol na pojednávaní prítomný, ale pojednávanie bolo
odročené z dôvodu opätovného vyžiadania súvisiaceho exekučného spisu,
- 5. apríla 2016 – právny zástupca odporcu namietol litispendenciu, pričom sa
zaviazal námietku predložiť aj písomne,
- sťažovateľovi bolo uložené doručiť okresnému súdu stanovisko k predmetnej
námietke a spresniť špecifikáciu svojho návrhu.
II.
4. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
5. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
6. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom
predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie.
7. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd odmietnuť aj
sťažnosť, ktorá je zjavne neopodstatnená.
8. O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti ide vtedy, keď namietaným postupom
všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody,
ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi
označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou, porušenie
ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto
možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil
žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by
mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 92/04, III. ÚS 168/05).
9. Predmetom konania pred ústavným súdom je rozhodovanie o návrhu sťažovateľa
smerujúcom proti postupu okresného súdu (v období po právoplatnosti nálezu ústavného
súdu, sp. zn. I. ÚS 30/2014 zo 7. mája 2014), ktorým boli podľa neho spôsobené zbytočné
prieťahy, čím malo dôjsť aj k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prerokovanie
jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v konaní vedenom
okresným súdom pod sp. zn. 26 C 312/2009.
10. Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva
na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy môže podľa štandardnej
judikatúry ústavného súdu vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva
sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy
netrvá tak dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať o zbytočných prieťahoch (IV. ÚS 343/04,
11. Z judikatúry ústavného súdu taktiež vyplýva, že nie každý zistený prieťah
v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. II. ÚS 57/01, I. ÚS 48/03,
12. V prípade, keď ústavný súd zistil, že charakter postupu všeobecného súdu sa
nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať
ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, nevyslovil porušenie základného
práva zaručeného týmto článkom ústavy (napr. II. ÚS 57/01), prípadne návrhu buď
nevyhovel (napr. I. ÚS 11/00), alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený
(napr. I. ÚS 41/01, I. ÚS 57/01, III. ÚS 59/05).
13. Z prehľadu priebehu napadnutého konania v období po náleze ústavného súdu,
sp. zn. I. ÚS 30/2014 zo 7. mája 2014 vyplýva, že postup okresného súdu nebol síce úplne
optimálny, ale bol v zásade plynulý s úsilím odstrániť nepresnosti podaného návrhu tak, aby
bolo možné rozhodnúť v merite veci. Z uvedeného dôvodu okresný súd v priebehu roka
2014 a čiastočne aj v roku 2015 zabezpečoval pripojenie s vecami súvisiacich súdnych
spisov a oboznamoval sa s dôkazmi, ktoré sa v nich nachádzali.
V sledovanom období okresný súd nariadil šesť pojednávaní, z ktorých tri sa
neuskutočnili z dôvodov na strane sťažovateľa. V čase, keď bolo pojednávanie nariadené
na 27. október 2014, sa sťažovateľ nachádzal vo výkone väzby, pričom okresný súd
požiadal o predvedenie sťažovateľa na pojednávanie, termín pojednávania bol však zrušený
z dôvodu, že sťažovateľ nebol oboznámený so všetkými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise.
Aj pojednávania nariadené na 11. september 2015 a 11. október 2016 sa neuskutočnili
pre kolíziu termínu s termínom iného pojednávania, ktorého sa sťažovateľ zúčastnil, a druhé
z dôvodu opatrovania chorého syna sťažovateľa.
14. Ústavný súd poukazuje na to, že uvedené dôvody na strane sťažovateľa mali
podstatný vplyv na predĺženie napadnutého konania v sledovanom období, pričom okresný
súd postupoval vo veci v zásade plynule a aj v súčasnosti vo veci koná, keď termín
pojednávania nariadil na 20. január 2017.
15. Ústavný súd konštatuje, že aj keď obdobie konania po náleze sp. zn.
I. ÚS 30/2014 zo 7. mája 2014 nie je úplne bez prieťahov, ich intenzita však nie je taká, že
by v jej dôsledku došlo k porušeniu v sťažnosti označených práv sťažovateľa. Ústavný súd
preto sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol z dôvodu jej zjavnej
neopodstatnenosti.
16. Keďže sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd sa už ďalšími návrhmi sťažovateľa
na ochranu ústavnosti v nej uplatnenými nezaoberal.
17. Ústavný súd v závere pripomína, že ak by napadnuté konanie okresného súdu
pokračovalo a v jeho ďalšom priebehu by dochádzalo k neospravedlniteľným prieťahom,
sťažovateľ môže podať na ústavnom súde novú sťažnosť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 8. novembra 2016