Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 767/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-24

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 19. marca 2014 v senáte

zloženom z predsedu Petra Brňáka, sudkyne Marianny Mochnáčovej a zo sudcu Milana

Ľalíka prerokoval prijatú sťažnosť VP. s. r. o., B., zastúpenej advokátkou JUDr. Emíliou

Korčekovou, L. Novomeského 25, Pezinok, vo veci namietaného porušenia jej základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II

v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo VP. s. r. o. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa , ako aj právo na prejednanie jej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom

pod sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Bratislava II p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom

pod sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov.

3. VP. s. r. o. finančné zadosťučinenie n e p r i z n á v a .

4. VP. s. r. o. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 269,58 €

(slovom dvestošesťdesiatdeväť eur a päťdesiatosem centov), ktoré j e Okresný súd

Bratislava II p o v i n n ý vyplatiť na účet jej advokátky JUDr. Emílie Korčekovej,

L. Novomeského 25, Pezinok, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -14 z 11. decembra 2013 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť VP. s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou

namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného v (ďalej len „“) a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu

Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej

aj „namietané konanie“).

2. Z obsahu sťažnosti a spisu zaslaného okresným súdom vyplynuli tieto relevantné

skutočnosti:

Konanie sa na okresnom súde začalo doručením návrhu na vydanie platobného

rozkazu 27. decembra 2006.

Dňa 8. januára 2007 okresný súd vydal platobný rozkaz.

Dňa 22. februára 2007 podala sťažovateľka odpor.

Dňa 30. marca 2007 podala sťažovateľka žiadosť o oslobodenie od súdnych

poplatkov.

Dňa 25. júla 2007 vydal okresný súd uznesenie, ktorým sťažovateľke nepriznal

oslobodenie od súdnych poplatkov.

Dňa 31. augusta 2007 sa sťažovateľka proti uzneseniu z 25. júla 2007 odvolala.

Dňa 17. apríla 2008 bol spis predložený Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len

„krajský súd“).

Dňa 10. júla 2008 si sťažovateľka uplatnila vzájomný návrh a požiadala v tejto

súvislosti o oslobodenie od súdnych poplatkov.

Dňa 18. júla 2008 zaslal okresný súd krajskému súdu dodatok za spisom.

Dňa 20. novembra 2008 krajský súd uznesením zmenil uznesenie okresného súdu

z 25. júla 2007 tak, že sťažovateľke priznal oslobodenie od súdnych poplatkov.

Dňa 5. decembra 2008 bol spis vrátený okresnému súdu.

Dňa 11. februára 2009 podal žalobca návrh na zámenu účastníkov na strane žalobcu.

Dňa 24. marca 2009 sa sťažovateľka na okresnom súde informovala o stave konania

a zároveň oznámila novú adresu na doručovanie písomností.

Dňa 13. mája 2009 sa sťažovateľka na okresnom súde informovala o stave konania.

Dňa 14. augusta 2009 požiadal okresný súd Okresný súd Bratislava I o zaslanie spisu

sp. zn. .

Dňa 5. novembra 2009 zaslal okresný súd Okresnému súdu Bratislava I v tejto veci

urgenciu.

Dňa 11. novembra 2009 okresný súd uznesením pripustil zámenu účastníkov

na strane žalobcu.

Dňa 7. decembra 2009 podala sťažovateľka proti uzneseniu z 11. novembra 2009

odvolanie.

Dňa 22. januára 2010 bol spis predložený krajskému súdu.

Dňa 26. mája 2010 krajský súd uznesením potvrdil uznesenie okresného súdu.

Dňa 23. júna 2010 bol spis vrátený okresnému súdu.

Dňa 30. augusta 2010 vyzval okresný súd právneho zástupcu žalobcu, aby zaslal

riadne splnomocnenie na zastupovanie žalobcu v konaní a zároveň sa vyjadril k protinávrhu

sťažovateľky.

Dňa 20. januára 2011 požiadal okresný súd Okresný súd Bratislava I o zaslanie spisu

sp. zn. .

Dňa 16. júna 2011 bol na pojednávaní v neprítomnosti sťažovateľky vyhlásený

rozsudok č. k. -184, ktorým okresný súd vzájomný návrh sťažovateľky

zamietol a zaviazal ju zaplatiť žalobcovi peňažnú sumu.

Dňa 31. augusta 2011 podala sťažovateľka proti rozsudku zo 16. júna 2011

odvolanie.

Dňa 28. septembra 2011 bol spis predložený krajskému súdu.

Dňa 18. septembra 2012 vydal krajský súd uznesenie, ktorým zrušil rozsudok

okresného súdu zo 16. júna 2011 z dôvodu, že sťažovateľke bola odňatá možnosť konať

pred súdom.

Dňa 2. októbra 2012 bol spis vrátený okresnému súdu.

Dňa 24. októbra 2012 sa sťažovateľka sťažovala predsedníčke okresného súdu

na prieťahy v konaní. Na jej sťažnosť odpovedala predsedníčka okresného súdu listom

z 20. novembra 2012.

Dňa 21. decembra 2012 podala sťažovateľka na krajskom súde žiadosť o prešetrenie

vybavenia sťažnosti predsedníčkou okresného súdu.

Dňa 15. januára 2013 podpredsedníčka krajského súdu vyhodnotila žiadosť

sťažovateľky ako sčasti dôvodnú.

Na 12. február 2013 bolo vo veci nariadené pojednávanie. Právny zástupca žalobcu

a konateľ sťažovateľky ospravedlnili svoju neúčasť.

Dňa 30. apríla 2013 sa vo veci uskutočnilo pojednávanie, na ktorom sťažovateľka

vzniesla námietku zaujatosti zákonnej sudkyne.

Dňa 17. júna 2013 sťažovateľka okresnému súdu oznámila, kedy sa o dôvodoch

zaujatosti dozvedela.

Dňa 27. júna 2013 bol spis predložený krajskému súdu.

Dňa 4. júla 2013 krajský súd rozhodol, že sudkyňa nie je vylúčená z rozhodovania

vo veci sp. zn. .

Dňa 2. augusta 2013 bol spis vrátený okresnému súdu.

Na 26. november 2013 bolo okresným súdom nariadené pojednávanie. Právny

zástupca navrhovateľa a konateľ sťažovateľky ospravedlnili svoju neúčasť.

Okresný súd vo veci nariadil pojednávanie na 20. marec 2014.

Od podania návrhu na začatie konania do podania sťažnosti na ústavnom súde teda

uplynulo takmer 7 rokov a vec nebola dosiaľ právoplatne skončená.

3. Sťažovateľka sa domáhala, aby ústavný súd po predbežnom prerokovaní

sťažnosti nálezom vyslovil, že nečinnosťou okresného súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. bolo porušené jej základné právo na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a právo na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, prikázal okresnému súdu, aby vo veci

konal, a priznal sťažovateľke primerané finančné zadosťučinenie v sume 5 500 € a náhradu

trov konania.

4. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrila predsedníčka

okresného súdu listom doručeným 24. februára 2014 (sp. zn. Spr. 2016/2014). Predsedníčka

okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedla chronológiu úkonov vykonaných súdom

v danej veci od 31. júla 2009, súhlasila s upustením od ústneho pojednávania a k sťažnosti

uviedla, že okresný súd vo veci koná a vo veci nejde o žiadne pokračujúce prieťahy.

5. Právna zástupkyňa sťažovateľky vo svojom liste doručenom 3. februára 2014

súhlasila s upustením od ústneho pojednávania.

6. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v a práva na prejednanie veci

v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

8. Sťažovateľka sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného

práva upraveného v , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec

verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľka zároveň namieta aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého

každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote

prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

9. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade

bolo, alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

, resp. právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

ods. 1 dohovoru, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého

prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka

konania a postup súdu (napr. ). Ústavný súd pritom prihliada aj na predmet

sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa

(napr. , , ). Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný

súd aj v danom prípade.

10. Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, predmetom konania

vedeného okresným súdom je rozhodovanie o nároku žalobcu na zaplatenie peňažnej sumy

z titulu poskytnutých právnych služieb a vzájomnom návrhu sťažovateľky na zaplatenie

peňažnej sumy, pričom posudzovaná vec nevykazuje znaky mimoriadnej skutkovej

a právnej náročnosti. V konečnom dôsledku ani predsedníčka okresného súdu vo svojom

vyjadrení k sťažnosti nepoukázala na skutočnosť, že by predmetná vec vykazovala znaky

zložitosti. Ústavný súd však zároveň pripomína, že dĺžka samotného konania – v čase

podania sťažnosti podľa takmer 7 rokov – by aj pri zohľadnení prípadnej

skutkovej a právnej náročnosti bola ústavne neakceptovateľná.

11. Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či

v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu jeho základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a jeho

práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný

súd zastáva názor, že správanie sťažovateľky ako žalovanej v napadnutom konaní prispelo

čiastočne k doterajšej dĺžke namietaného konania vzhľadom na intenzitu využívania

procesných prostriedkov a vzhľadom na jej neúčasť na dvoch pojednávaniach.

Ústavný súd vo svojich rozhodnutiach už viackrát vyslovil, že v dôsledku uplatnenia

procesných práv účastníkom konania neznáša zodpovednosť za predĺženie konania

oprávnená osoba, ale zodpovednosť v takomto prípade nemožno pripísať ani štátnemu

orgánu konajúcemu vo veci (, ). V súlade s touto judikatúrou

preto dobu potrebnú na rozhodnutie o sťažovateľkiných procesných návrhoch ústavný súd

zohľadnil pri rozhodovaní o priznaní finančného zadosťučinenia.

Pri posudzovaní správania sťažovateľky v napadnutom konaní ústavný súd taktiež

poukazuje na skutočnosť, že sťažovateľke je potrebné pripísať isté spomalenie konania

spôsobené ospravedlnenou neúčasťou jej konateľa na dvoch pojednávaniach

(12. februára 2013 a 26. novembra 2013). Aj keď ústavný súd uznáva, že starostlivosť

o maloleté dieťa, resp. práceneschopnosť účastníka konania sú relevantnými dôvodmi

na ospravedlnenie jeho neúčasti na pojednávaniach pred všeobecnými súdmi, nemožno však

pri rozhodovaní o sťažnosti takéhoto účastníka (sťažovateľky) na prieťahy v konaní

neprihliadnuť na tieto okolnosti, pokiaľ skutočne mali preukázateľný dopad na celkovú

dĺžku trvania doterajšieho konania.

Nad rámec uvedeného ústavný súd považuje za potrebné poznamenať, že z inej

svojej rozhodovacej činnosti o podaniach sťažovateľky, resp. jej konateľa (zatiaľ vyše

60 sťažností), disponuje poznatkami, že sťažovateľka v obdobnej miere využíva svoje

procesné práva v konaniach pred všeobecnými súdmi a následne podáva ústavnému súdu

sťažnosti na zbytočné prieťahy v týchto konaniach. Je preto namieste otázka, či takýto

postup sťažovateľa nenesie znaky účelovosti. Ústavný súd preto pri rozhodovaní o priznaní

finančného zadosťučinenia zohľadnil aj dobu potrebnú na rozhodnutie o sťažovateľkiných

odvolaniach (v celkovom trvaní 25 mesiacov).

12. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v namietanom

konaní a predovšetkým konštatuje, že okresný súd bol v určitých obdobiach v posudzovanej

veci opakovane nečinný (obdobie od 31. augusta 2007 do 17. apríla 2008 a obdobie

od 5. decembra 2008 do 14. augusta 2009). Úkony okresného súdu teda v napadnutom

konaní minimálne po dobu 16 mesiacov nesmerovali k odstráneniu právnej neistoty,

v ktorej sa sťažovateľka nachádza, čo je základným účelom práva zaručeného v citovanom

článku a článku dohovoru.

Ústavný súd ďalej poukazuje na nesústredenú činnosť okresného súdu, keď dve jeho

rozhodnutia (uznesenie z 25. júla 2007 a rozsudok zo 16. júna 2013) sťažovateľka úspešne

napadla odvolaním na krajskom súde.

Ústavný súd konštatuje, že uvedená nečinnosť a nesústredená činnosť okresného

súdu sa svojím kumulatívnym pôsobením podpísali pod skutočnosť, že ani po viac ako

siedmich rokoch nie je konanie právoplatne ukončené.

13. Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva

sťažovateľky na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného

v a práva na prejedanie jej záležitosti v primeranej lehote zaručeného

v čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

14. Z dôvodu, že na základe zistení ústavného súdu došlo k porušeniu základného

práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a jej práva na prejedanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v

dohovoru, ústavný súd prikázal okresnému súdu podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona

o ústavnom súde, aby vo veci vedenej pod sp. zn. konal bez zbytočných

prieťahov.

III.

15. Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

16. Keďže ústavný súd rozhodol o tom, že bolo porušené základné právo

sťažovateľky podľa a podľa dohovoru, zaoberal sa aj jej

žiadosťou o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia. Sťažovateľka požadovala

priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 5 500 €.

17. Vzhľadom na okolnosti danej veci bližšie uvedené v bode 11 odôvodnenia tohto

rozhodnutia dospel ústavný súd k názoru, že aj konštatovanie porušenia základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru je

dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľku. Ústavný súd preto neuznal za odôvodnené

priznať jej aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom

súde.

18. Vzhľadom na uvedené ústavný súd o návrhu na priznanie primeraného

finančného zadosťučinenia rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia

v bode 3.

19. Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré

jej vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátkou

JUDr. Emíliou Korčekovou. Advokátka vykonala dva úkony právnej služby (prevzatie

a prípravu zastúpenia a spísanie sťažnosti a jej podanie). Odmena za jeden úkon právnych

služieb v zmysle § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) je 1/6 z výpočtového základu, ktorý je

781 €, t. j. 130,16 €, a režijný paušál 7,81 €, teda spolu 137,97 €. Odmena advokátke

za poskytnuté služby v konaní pred ústavným sudom (za 2 úkony právnych služieb

a 2 x paušálna náhrada) predstavuje sumu 275,94 €. Keďže advokátka vyúčtovala trovy

konania sťažovateľky len vo výške 269, 58 €, ústavný súd jej ich priznal a rozhodol tak, ako

to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet

právnej zástupkyne sťažovateľky ( v spojení s

).

20. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. marca 2014