Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 153/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. apríla 2018

predbežne prerokoval sťažnosť , ,

zastúpeného advokátkou JUDr. Emíliou Korčekovou, Novomeského 25, Pezinok, ktorou

namieta porušenie svojho základného práva podľa

a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I

v konaní vedenom pod sp. zn. po právoplatnosti nálezu Ústavného súdu

Slovenskej republiky sp. zn. z 2. októbra 2013, a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. marca

2018 doručená sťažnosť , (ďalej len

„sťažovateľ“), pre namietané porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva

na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu

Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj

„napadnuté konanie“) po právoplatnosti nálezu ústavného súdu sp. zn.

z 2. októbra 2013 (ďalej len „nález sp. zn. z 2. októbra 2013“).

2. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že je žalobcom v napadnutom „kompenzačnom“

konaní o náhradu majetkovej a nemajetkovej škody. Namieta, že v napadnutom konaní

dochádza k porušovaniu jeho označených práv aj „po náleze Ústavného súdu SR sp. zn.

-31 zo dňa 2. októbra 2013“.

3. Na základe uvedenej argumentácie sťažovateľ v petite svojej sťažnosti navrhuje,

aby ústavný súd nálezom vyslovil, že postupom okresného súdu „po náleze Ústavného

súdu Slovenskej republiky sp. zn. -31 zo dňa 2. októbra 2013“ v napadnutom

konaní boli porušené jeho označené práva, ďalej aby ústavný súd prikázal okresnému súdu

konať bez zbytočných prieťahov v napadnutom konaní a priznal mu finančné

zadosťučinenie v sume 11 200 € a náhradu trov konania.

II.

4. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

5. Sťažovateľ sa sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho základného práva

zaručeného , listiny, ako aj práva podľa ods. dohovoru

postupom okresného súdu v napadnutom konaní po náleze sp. zn.

z 2. októbra 2013.

6. Podľa a listiny každý má právo, aby sa jeho vec

prerokovala bez zbytočných prieťahov.

7. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

8. Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide

o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno v obsahu

týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (, , ).

9. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (i práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote) je podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby

domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne

až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom,

ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu

(, ).

10. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

11. Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z Civilný

sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), ktorý súdom prikazuje,

aby postupovali v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá,

predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného

zaťažovania strán sporu a iných osôb, ďalej z , podľa ktorého súd

postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom

pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania.

12. Ústavný súd po preskúmaní postupu okresného súdu v napadnutom konaní

konštatuje, že predmetom tohto konania je namietanie porušenia označených práv

sťažovateľa v napadnutom konaní po právoplatnosti nálezu sp. zn.

z 2. októbra 2013. Označený nález nadobudol právoplatnosť 24. októbra 2013. Z obsahu

sťažnosti vyplýva, že okresný súd v napadnutom konaní rozhodol rozsudkom z 5. mája

2014. Z uvedeného vyplýva, že okresný súd rozhodol vo veci samej približne po šiestich

mesiacoch od právoplatnosti nálezu sp. zn. z 2. októbra 2013, čo možno

považovať za primeranú dobu. Totiž nie je možné rozumne očakávať, že po právoplatnosti

nálezu, ktorým ústavný súd prikáže konať všeobecnému súdu bez zbytočných prieťahov,

dotknutý súd rozhodne okamžite, bez ohľadu na okolnosti a stav predmetného konania.

13. Keďže sťažnosť výlučne smerovala proti postupu okresného súdu v napadnutom

konaní, pričom ústavný súd je podľa § 20 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) viazaný návrhom na začatie konania, ústavný súd sa zaoberal len

obdobím, keď okresný súd mohol svojím postupom odstraňovať stav právnej neistoty

sťažovateľa. Ako už ústavný súd konštatoval v predchádzajúcom bode 13 tohto

rozhodnutia, okresný súd po právoplatnosti nálezu sp. zn. z 2. októbra 2013

rozhodol meritórne vo veci sťažovateľa v primeranej dobe, t. j. bez zbytočných prieťahov

rozsudkom z 5. mája 2014. Ako zo sťažnosti vyplýva, sťažovateľ podal proti označenému

rozsudku odvolanie, o ktorom rozhodol odvolací súd rozsudkom sp. zn. , 5

Co 523/2014 z 29. septembra 2015, čím bol odstránený stav právnej neistoty

sťažovateľa. Následne sťažovateľ po právoplatnosti rozsudku odvolacieho súdu podal aj

dovolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)

uznesením sp. zn. 3 Cdo z 28. júna 2017, ktorým zrušil rozsudok okresného súdu, ako aj

krajského súdu vo veci samej a v rozsahu zrušenia vec vrátil okresnému súdu na ďalšie

konanie.

14. V nadväznosti na uvedené ústavný súd v súčinnosti s okresným súdom zistil, že

súdny spis aj so zrušujúcim uznesením najvyššieho súdu bol okresnému súdu vrátený

15. augusta 2017. V ten istý deň okresný súd zaslal rovnopis uznesenia najvyššieho súdu

sťažovateľovi, ktorý zásielku neprevzal v odbernej lehote a táto sa vrátila okresnému súdu

13. septembra 2017. Okresný súd následne 29. januára 2018 určil termín pojednávania

na 9. apríl 2018.

15. Z judikatúry ústavného súdu totiž vyplýva, že nie každý zistený prieťah v

súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa (, , I. ÚS

61/03, ). V prípade, keď ústavný súd zistil, že charakter postupu všeobecného

súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať

ako zbytočné prieťahy v zmysle , nevyslovil porušenie základného práva

zaručeného v tomto článku (napr. , ), prípadne návrhu buď

nevyhovel (napr. ), alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený

(napr. , , ).

16. Ústavný súd na základe uvedených skutočností dospel k záveru, že okresný súd

po právoplatnosti nálezu sp. zn. z 2. októbra 2013 svojím postupom

v napadnutom konaní neporušil označené práva sťažovateľa, pretože v jeho veci rozhodol

meritórne v primeranej lehote šiestich mesiacov. Pokiaľ ide obdobie od vrátenia veci

najvyšším súdom okresnému súdu 15. augusta 2017 do podania sťažnosti (5. marca 2018,

pozn.), čo predstavuje necelých sedem mesiacov, ústavný súd konštatuje, že z hľadiska

možných prieťahov toto obdobie samo osebe ani v kontexte predchádzajúceho šesť-

mesačného obdobia od právoplatnosti nálezu sp. zn. z 2. októbra 2013

do meritórneho rozhodnutia okresného nemá takú ústavne relevantnú intenzitu, aby bolo

možné po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie konštatovať porušenie označených práv

sťažovateľa postupom okresného súdu, preto jeho sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2

ako zjavne neopodstatnenú.

17. V nadväznosti na uvedený záver ústavný súd už o ďalších požiadavkách

sťažovateľa nerozhodoval, keďže rozhodovanie o nich je viazané na vyslovenie porušenia

práva alebo slobody ( prvá veta ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. apríla 2018