Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 259/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-42

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 14. novembra 2018

v senáte zloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a zo sudcov Petra Brňáka

a Milana Ľalíka prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti Fleetreal a. s., Vlčie hrdlo 64,

Bratislava, zastúpenej advokátskou kanceláriou AK Herceg, s. r. o., Košická 56, Bratislava,

v mene ktorej koná advokátka a konateľka JUDr. Ivana Vidovencová, vo veci namietaného

porušenia jej základného práva podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením

Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. zo 6. septembra 2017 a uznesením

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 26. apríla 2018 a takto

rozhodol:

Sťažnosti obchodnej spoločnosti Fleetreal a. s. n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. júla 2018

doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti Fleetreal a. s., Vlčie hrdlo 64, Bratislava (ďalej

len ,,sťažovateľka“), zastúpenej advokátskou kanceláriou AK Herceg, s. r. o., Košická 56,

Bratislava, v mene ktorej koná advokátka a konateľka JUDr. Ivana Vidovencová, ktorou

namieta porušenie svojho základného práva podľa

(ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp. zn.

zo 6. septembra 2017 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

z 26. apríla 2018.

Zo sťažnosti vyplýva:

«Oprávnený podal... 21.06.2012 návrh na vykonanie

exekúcie...

Spoločnosť zanikla bez likvidácie zlúčením

so spoločnosťou Fleetreal a.s. na základe zmluvy o zlúčení...

Na základe zmluvy o predaji časti podniku zo dňa 02.01.2014 uzatvorenej medzi

spoločnosťou ako predávajúcim a spoločnosťou

ako kupujúcim prešla pohľadávka vymáhaná v exekučnom konaní

na spoločnosť

Spoločnosť podala dňa 16.11.2015 návrh na

zmenu účastníka konania na strane oprávneného zo spoločnosti

na spoločnosť Právne nástupníctvo spoločnosti

Fleetreal a.s. bolo v texte podaného návrhu výslovne uvedené... 30.11.2015 bolo

spoločnosti doručené oznámenie z Okresného súdu

Partizánske, v ktorom súd spoločnosti oznámil, že podanie zo dňa 16.11.2015 postúpil na

ďalšie konanie poverenému súdnemu exekútorovi, pretože aktívne legitimovaným na

podanie návrhu na zmenu účastníka konania nie sú samotní účastníci, ani nadobúdateľ

pohľadávky vymáhanej v exekučnom konaní, ale v zmysle ustanovenia § 37 ods. 3

Exekučného poriadku len súdny exekútor...

Okresný súd Partizánske o návrhu na zmenu účastníka... rozhodol Uznesením č.k.

-153 zo dňa 08.03.2016, tak že zmenu nepripustil... v odôvodnení uviedol

nasledovné: „Poverená súdna exekútorka doručila súdu dňa 18.12.2015 návrh na zmenu

účastníka konania na strane oprávneného. Z návrhu vyplýva, že oprávnený

zanikol v dôsledku zlúčenia s právnym nástupcom

Prílohou návrhu na zmenu účastníkov je podanie spoločnosti

označené značkou 8840000149 a spisovou značkou tunajšieho súdu

a spisovou značkou exekútorského úradu (teda nepochybne adresované v tejto exekučnej

veci), z ktorého vyplýva, že na základe Zmluvy o predaji časti podniku uzatvorenej dňa

2

02.01.2014 medzi oprávneným a ich spoločnosťou došlo k prechodu všetkých práv

a povinností týkajúcich sa pohľadávky voči povinnému. V podaní však bol označený iný

subjekt „ ako dlžník a ako ručiteľ. Zo znaleckého

posudku založeného v správnom registri súdu nevyplýva, že by predmetom prevodu bola aj

pohľadávka proti povinným evidovaná pod variabilným symbolom č. 8840000149.

V zozname pohľadávok sa žiadna pohľadávka s uvedeným variabilným symbolom

nenachádza a nenachádzajú sa v ňom ani povinní v tejto exekučnej veci, a to ani pri iných

pohľadávkach. Súd ďalej uviedol, že... dospel k záveru, že nový oprávnený nepreukázal, že

na neho prešlo právo z exekučného titulu...

V súvislosti s podaným návrhom na zmenu účastníka konania, v ktorom boli

nesprávne označení povinní, poukazujeme na ustanovenie § 43 vtedy platného a účinného

(ďalej len „“) v zmysle ktorého:

„(1) Sudca alebo poverený zamestnanec súdu uznesením vyzve účastníka, aby

nesprávne, neúplné alebo nezrozumiteľné podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorú určí,

ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. V uznesení uvedie, ako treba opravu alebo

doplnenie vykonať. Ak ide o podanie, ktoré by mohlo byť podľa svojho obsahu návrhom na

začatie konania, odošle súd uznesenie do 60 dní od doručenia takéhoto podania.

(2) Ak účastník v lehote podľa odseku 1 podanie neopraví alebo nedoplní a pre

uvedený nedostatok nemožno v konaní pokračovať, súd odmietne podanie, ktoré by mohlo

byť podľa svojho obsahu návrhom na začatie konania. Ak bolo podanie doplnené alebo

opravené v celom rozsahu v súlade s uznesením podľa odseku 1 najneskôr do uplynutia

lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu o odmietnutí podania, o odvolaní proti tomuto

uzneseniu môže podľa § 210a rozhodnúť súd, ktorý ho vydal.

(3) Na iné podanie, ktoré podľa svojho obsahu nespĺňa náležitosti návrhu na začatie

konania, ak nie je riadne opravené alebo doplnené, súd neprihliada.“

Vzhľadom na to, že o súdnych exekútoroch a exekučnej

činnosti (Exekučný poriadok), v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len „EP“) neobsahuje

ustanovenie, podľa ktorého by súdny exekútor, resp. súd vyzýval na opravu vadného alebo

neúplného podania v iných veciach ako je podanie návrhu na vykonanie exekúcie, na

opravu alebo doplnenie podania bolo potrebné aplikovať ustanovenia , ktorý bol v čase

rozhodovania súdu lex generalis vo vzťahu k Exekučnému poriadku.

Zo spisovej dokumentácie spoločnosti Fleetreal a.s. ani spoločnosti

nevyplýva, že by ich súd, resp. súdny exekútor vyzval na opravu

alebo doplnenie návrhu na zmenu účastníka konania v časti označenia povinných. Súd

rozhodol, že vstup spoločnosti . do exekučného konania

nepripúšťa na základe podania, v ktorom neboli označení ako účastníci

exekučného konania na strane povinných osoby, voči ktorým sa exekúcia vedie a tiež

z dôvodu, že súd nemal za preukázané, že po začatí exekučného konania došlo k prevodu

alebo prechodu práva a povinnosti z exekučného titulu voči povinným.

Poukazujeme na ustanovenie § 37 ods. 5 EP, podľa ktorého „Ak súd zmenu

účastníkov konania nepripusti, pokračuje exekútor v konaní s pôvodnými účastníkmi.“

Pôvodným účastníkom predmetného exekučného konania je spoločnosť Fleetreal a.s..

Následne Okresný súd Partizánske Uznesením č.k. -160 zo dňa

04.05.2016 vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil. Svoje rozhodnutie

zdôvodnil tým, že na strane oprávneného niet spôsobilého účastníka s ktorým by mohol

v konaní pokračovať, pretože pôvodný oprávnený stratil

spôsobilosť na práva a povinnosti a tým aj spôsobilosť byť účastníkom exekučného konania.

Súd tiež uviedol, že spoločnosť Fleetreal a.s. nereagovala na výzvu súdu, či súhlasí

so svojim vstupom do konania.

Podľa názoru spoločnosti Fleetreal a.s. je odôvodnene uznesenia súdu prvej

inštancie č.k. - 160 zo dňa 04.05.2016 zmätočné. Na str. 2, tretí odsek súd

uvádza, že právo nepochybne prešlo na spoločnosť Fleetreal a.s. v dôsledku zlúčenia.

V 5. odseku uvádza, že ustanovenie Exekučného poriadku mu nedovoľuje rozhodnúť

o zmene ex offo a návrh na zmenu účastníka súdny exekútor nepodal. Ďalej dokonca

uvádza, že vyzval spoločnosť Fleetreal a.s. na udelenie súhlasu so vstupom do konania. To

znamená, že na jednej strane považuje procesné nástupníctvo spoločnosti Fleetreal a.s. za

preukázané, čo vyplýva z formulácie... „právo nepochybne prešlo“...., na strane druhej

požaduje podanie návrhu na zmenu účastníka konania a následne aj napriek absencii

takého návrhu vyzýva spoločnosť Fleetreal a.s. na udelenie súhlasu so vstupom do konania.

Na str. 4 uznesenia súd poukázal na zákonné ustanovenia na základe ktorých rozhodol,

pričom podľa názoru súdu ustanovenie § 37 ods. 3 EP je špeciálnym ustanovením voči

ustanoveniu .

4

Pre úplnosť dodávame, že ustanovenie § 37 ods. 3 EP je špeciálnym ustanovením

vo vzťahu k ustanoveniu a nie voči ustanoveniu ...

Proti Uzneseniu Okresného súdu... podala spoločnosť Fleetreal a.s. odvolanie.

V podanom odvolaní poukázala na to, že spoločnosť nezanikla

bez právneho nástupcu a nebol daný dôvod na zastavenie exekúcie z dôvodu neexistencie

oprávneného... že je procesným nástupcom spoločnosti bez

toho, aby súd o tejto skutočnosti musel rozhodnúť na základe akéhokoľvek návrhu podaného

z jej strany.

Dňa 10.10.2017 bolo právnemu zástupcovi spoločnosti Fleetreal a.s. doručené

uznesenie Krajského súdu... v ktorom súd rozhodol tak, že odvolanie spoločnosti Fleetreal

a.s. odmietol... rozhodnutie odôvodnil tým, že „odvolanie môže podať iba strana sporu, teda

v exekučnom konaní účastník exekučného konania. Účastníkmi exekučného konania sú

predovšetkým oprávnený a povinný. Keďže v prejednávanej veci oprávnený spoločnosť

. bola vymazaná z obchodného registra ku dňu rozhodovania

súdu prvej inštancie, tak aj ku dňu rozhodovania odvolacieho súdu táto neexistuje s tým, že

jej právny nástupca v prejednávanej veci nepodal návrh na zmenu účastníka na strane

oprávneného tak, ako správne konštatoval súd prvej inštancie a odvolací súd sa s týmto

konštatovaním v celom rozsahu stotožňuje. Preto dospel odvolací súd k tomu záveru, že je

potrebné odvolanie spoločnosti Fleetreal a.s. odmietnuť ako odvolanie podané

neoprávnenou osobou...

S názorom odvolacieho súdu... nemožno pre rozpor so zákonom súhlasiť: „Súd

nemôže pokračovať v exekúcii s procesným nástupcom, t.j. so spoločnosťou Fleetreal a.s.

v zmysle ustanovenia , pretože ustanovenia sa v exekučnom konaní

uplatnia len subsidiárne v prípade, ak niektorý inštitút neupravuje EP Keďže inštitút zmeny

účastníkov v prípade prevodu alebo prechodu práv alebo povinnosti z exekučného titulu EP

upravuje, aplikuje sa ustanovenie § 37 ods. 3 EP ako lex specialis voči ustanoveniu §107

ods. 4 Zánik oprávneného v dôsledku zlúčenia s inou spoločnosťou nepochybne má za

následok prechod práv z exekučného titulu a preto je potrebné postupovať podľa § 37 ods. 3

EP a podať návrh na zmenu oprávneného“. Závery, ku ktorým súdy dospeli pri aplikácii

zákonných ustanovení, sú podľa nášho názoru arbitrárne a súdy nimi popreli ich význam

a účel.

Proti Uzneseniu Krajského súdu... podala spoločnosť Fleetreal a.s. dovolanie podľa

ustanovenia : „súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na

spravodlivý proces“ a navrhla, aby dovolací súd zrušil nezákonné rozhodnutie odvolacieho

súdu a aby zároveň zrušil aj nezákonné rozhodnutie súdu prvej inštancie.

Najvyšší súd SR dovolanie Uznesením č.k. zo dňa 26.04.2018

odmietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že „v zmysle je proti rozhodnutiu

odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon

výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu

prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Novelou exekučného

poriadku vykonanou nadobudlo 1. apríla 2017 účinnosť ustanovenie

§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku, podľa ktorého dovolanie ani dovolanie generálneho

prokurátora proti uzneseniu vydanému v exekučnom konaní nie je prípustné. Nakoľko táto

právna úprava bola účinná v čase vydania dovolaním napadnutého rozhodnutia, dovolací

súd podľa nej posudzoval prípustnosť dovolania. Vzhľadom na § 202 ods. 4 Exekučného

poriadku v znení účinnom od 01.04.2017 s poukazom na , dovolanie voči

uzneseniu vydanému v exekučnom konaní nie je prípustné...

Sťažovateľ vidí porušenie práva na súdnu ochranu v tom, že súd prvej inštancie

a odvolací súd s ním nekonali ex offo ako s účastníkom konania, čím mu odňali možnosť

konať pred súdom. Ako už sťažovateľ uviedol v článku I. tejto sťažnosti, sťažovateľ -

Fleetreal a.s. je právnym nástupcom spoločnosti v dôsledku jej

dobrovoľného zrušenia bez likvidácie zlúčením so spoločnosťou Fleetreal a.s.. V zmysle

ustanovenia , účinného

v čase rozhodovania súdu prvej inštancie: „Ak po začatí konania zanikne právnická osoba,

súd pokračuje v konaní s jej právnym nástupcom, a ak právneho nástupcu niet, súd konanie

zastaví.“ Súd prvej inštancie mal na procesné nástupníctvo sťažovateľa prihliadnuť

z úradnej povinnosti a bez vydania rozhodnutia s ním konať ako s účastníkom exekučného

konania. Uvedené vyplýva z textu citovaného zákonného ustanovenia... „súd pokračuje“...

Z toho istého dôvodu nemal odvolací súd odvolanie sťažovateľa v zmysle ustanovenia § 386

ods. b) odmietnuť ako odvolanie podané neoprávnenou osobou.

6

V tejto súvislosti poukazujeme na judikatúru Najvyššieho súdu SR, napr. Uznesenie

sp. zn. : „Postup súdu v prípade, že účastník stratí v priebehu konania

spôsobilosť byť účastníkom konania, upravuje Podľa súd

v takomto prípade podľa povahy veci posúdi, či má konanie zastaviť alebo prerušiť alebo či

v ňom môže pokračovať. Ak po začatí konania zanikne právnická osoba, ktorá je

účastníkom konania, je v zmysle procesnou povinnosťou súdu pokračovať

v konaní s jej právnym nástupcom, a ak právneho nástupcu niet konanie zastaviť. Právnym

nástupcom právnickej osoby je ten, na koho prešli práva a povinnosti zaniknutej právnickej

osoby; pokiaľ je tých nástupcov viac, vstupuje do konania ten, ktorý prevzal tie konkrétne

práva a povinnosti, o ktoré ide v konaní. Ťažisko zisťovania, kto je právnym nástupcom

právnickej osoby spočíva na súde“ a Uznesenie sp. zn. : „Ak súd

nepokračoval v konaní správnym nástupcom zaniknutej právnickej osoby (§107 ods. 4

), odňal mu možnosť konať pred súdom v zmysle . “

Pre úplnosť dodávame, že podľa súčasnej právnej úpravy procesného nástupníctva

v prípade straty procesnej subjektivity, : „Ak strana zanikne počas konania skôr,

ako sa konanie právoplatne skončilo, súd rozhodne že v konaní pokračuje s jej právnym

nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví“ je súd povinný nielen ex offo

prihliadnuť na procesné nástupníctvo, ale je povinný vydať uznesenie o pokračovaní

v konaní správnym nástupcom. Uvedené vyplýva z formulácie .... „súd rozhodne“....

Porušenie práva na súdnu ochranu vidí sťažovateľ tiež v tom, že Okresný súd

Partizánske dospel v rôznych exekučných konaniach na základe rovnakého skutkového

základu k odlišným právnym záverom. Okresný súd Partizánske v niektorých exekučných

konaniach konal so sťažovateľom ex offo ako s procesným nástupcom zaniknutej

spoločnosti

Za odňatie možnosti konať pred súdom a s tým spojené porušenie práva na súdnu

ochranu považuje sťažovateľ tiež odmietnutie dovolania ako neprípustného Najvyšším

súdom SR podľa ustanovenia § 202 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom od

01.04.2017 s poukazom na ustanovenie . Poukazujúc

na ustanovenie , prvá veta, Exekučný poriadok: „Ak

tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom

2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.“ Exekučné konanie začalo

dňa 25.06.2012, a preto sa naň bude aplikovať právny režim účinný do 31.03.2017.

Exekučný poriadok v znení účinnom do 31.03.2017 neobsahoval ustanovenie, podľa ktorého

by proti uzneseniu vydanému v exekučnom konaní nebolo prípustné dovolanie. Z toho

dôvodu má sťažovateľ za to, že Najvyšší súd SR sa mal podaným dovolaním zaoberať,

nakoľko toto bolo prípustné a bol daný dovolací dôvod podľa ustanovenia § 420 písm. f)

: „súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej

patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces.“.»

Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

„Základné právo sťažovateľa na spravodlivé na spravodlivé súdne konanie

vyplývajúce z SR a z Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd bolo uznesením Najvyššieho súdu SR č.k. zo dňa

26.04.2018 porušené.

Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 26.04.2018 sa zrušuje a vec sa

vracia Najvyššiemu súdu SR na ďalšie konanie.

Najvyšší súd SR je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy právneho zastúpenia vo výške

795,98 € do 15 dní od doručenia tohto nálezu.

alternatívne

Základné právo sťažovateľa na spravodlivé na spravodlivé súdne konanie

vyplývajúce z SR a z Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd bolo uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k. dňa

06.09.2017 porušené.

Uznesenie Krajského súdu v Trenčíne č.k. zo dňa 06.09.2017 sa

zrušuje a vec sa vracia Krajskému súdu v Trenčíne na ďalšie konanie.

Krajský súd v Trenčíne je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy právneho zastúpenia

vo výške 795,98 € do 15 dní od doručenia tohto nálezu.“

Ústavný súd uznesením č. k. -9 z 18. júla 2018 prijal podľa § 25

ods. 3 o organizácii Ústavného

súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) sťažnosť na ďalšie konanie.

8

Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrila za najvyšší súd jeho

predsedníčka listom č. k. -63 zo 14. septembra 2018 a za krajský súd

podpredsedníčka krajského súdu listom sp. zn. Spr. 186/18 z 8. augusta 2018.

K vyjadreniam predsedníčky najvyššieho súdu a podpredsedníčky krajského súdu zaujal

podaním z 9. októbra 2018 doručeným ústavnému súdu 15. októbra 2018 stanovisko právny

zástupca sťažovateľky.

Predsedníčka najvyššieho súdu v relevantnej časti vyjadrenia uviedla: „Najvyšší súd

sa v odôvodnení svojho rozhodnutia vyčerpávajúco odôvodnil svoj právny názor aj dôvody,

pre ktoré považoval dovolanie za procesne neprípustné. Namietané rozhodnutie najvyššieho

súdu je súladné z ustálenou rozhodovacou praxou dovolacieho súdu, preto ho nie je možné

považovať za svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené, resp. za také, ktoré by popieralo

zmysel práva na spravodlivé súdne konanie a na súdnu ochranu.“

Podpredsedníčka krajského súdu v relevantnej časti vyjadrenia uviedla: «Podľa § 37

ods. 3 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len „EP“) proti inému

než tomu. kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je

v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že

naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu podľa § 41. Ak nastanú

skutočnosti, na ktorých základe dochádza k prevodu alebo prechodu práv a povinností

vyplývajúcich z exekučného titulu, sú účastníci konania povinní bez zbytočného odkladu

písomne oznámiť tieto skutočnosti exekútorovi. Oznámenie musí byť doložené listinou

preukazujúcou prevod alebo prechod práv alebo povinnosti. Návrh na pripustenie zmeny

účastníkov konania je exekútor povinný súdu doručiť v lehote 14 dní odo dňa, keď sa o

týchto skutočnostiach dozvedel. Súd rozhodne do 60 dní od doručenia návrhu uznesením.

Rozhodnutie sa doručí exekútorovi, oprávnenému a povinnému, ktorí sú označení v

exekučnom titule, a tomu účastníkovi, na ktorého právo alebo povinnosť prešla.

Pokiaľ ide všeobecne o účastníctvo v civilnom súdnom konaní, ktorého súčasťou je

exekučné konanie, súdna prax sa zhoduje v názore, že za situácie, keď dôjde

k hmotnoprávnemu prevodu alebo prechodu práv alebo povinností, ktorých sa konanie týka,

z doterajšieho účastníka konania (resp. strany) na iný subjekt, hmotnoprávny prevod alebo

prechod neznamená bez ďalšieho priamu zmenu v rovine procesnej. K zmene účastníkov

konania, vrátane konania exekučného, dochádza až na základe rozhodnutia súdu

o pripustení takejto zmeny a to okamihom nadobudnutia jeho právoplatnosti. Uvedený

postup sa uplatňuje vo všeobecnosti a ustanovoval z neho len zákonom stanovené

výnimky (napr. ).

Je nevyhnutné zdôrazniť, že Exekučný poriadok v § 37 obsahuje, a to aj po prijatí

nových procesných kódexov, osobitnú úpravu účastníctva v exekučnom konaní, vrátane

procesného postupu, ktorý je nevyhnutné dodržať pri rozhodovaní o zmene účastníka

v prípade zmeny nositeľa práv alebo povinností, ktoré sú predmetom exekučného konania,

t.j. upravuje procesné nástupníctvo. Z vyššie citovaného ustanovenia § 37 ods. 3 EP je

zrejmé, že v prípade, ak dôjde k prevodu alebo prechodu práv a povinností vyplývajúcich

z exekučného titulu, k zmene účastníka exekučného konania v procesnej rovine dôjde až na

základe právoplatného rozhodnutia exekučného súdu o pripustení takejto zmeny účastníka.

Súdny exekútor ako aktívne legitimovaná osoba podáva návrh na pripustenie zmeny

účastníka výlučne na základe oznámenia účastníka exekučného konania o skutočnostiach,

na ktorých základe dochádza k prevodu alebo prechodu práv a povinností vyplývajúcich

z exekučného titulu. Návrhu súdneho exekútora na pripustenie zmeny účastníka exekučného

konania preto môže byť súdom vyhovené len vtedy, ak je podaný na základe oznámenia

príslušných skutočností účastníkom exekučného konania.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného je v danej veci nepochybné, že účastníkom konania

na strane oprávneného bola od začatia exekučného konania až do jeho právoplatného

zastavenia spoločnosť , naposledy so sídlom

, , ktorá zanikla v dôsledku zlúčenia bez likvidácie, pričom jej

právnym nástupcom sa stal sťažovateľ (spoločnosť Fleetreal a.s., so sídlom

), nakoľko v rámci exekučného konania neexistovalo

právoplatné rozhodnutie exekučného súdu, ktorým by ako oprávneného do konania pripustil

akýkoľvek iný subjekt.

Súdna exekútorka v priebehu exekučného konania nenavrhla pripustenie zmeny

účastníka konania na strane oprávneného tak, že by sa novým oprávneným stal právny

nástupca pôvodného oprávneného - sťažovateľ. Takýto návrh na zmenu účastníka konania

10

na strane oprávneného neurobil ani samotný sťažovateľ a to ani po výzve súdu prvej

inštancie, či navrhuje svoj vstup do konania na strane oprávneného a súhlasí so svojím

vstupom do konania.

Pôvodný oprávnený , naposledy so sídlom

, zanikol v priebehu exekučného konania v dôsledku zlúčenia

bez likvidácie so sťažovateľom a tento nedostatok odstrániteľnej procesnej podmienky sa

nepodarilo odstrániť do rozhodnutia súdu prvej inštancie (ani do rozhodnutia odvolacieho

súdu), preto bola správne v danej veci uznesením Okresného súdu Partizánske č.k.

-160 zo dňa 4. mája 2016 exekúcia vyhlásená za neprípustnú a zastavená.

Jednou z podmienok prípustnosti odvolania je skutočnosť, že odvolanie proti

rozhodnutiu môže podať iba strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359

), v exekučnom konaní účastník exekučného konania. Účastníkom exekučného konania

je predovšetkým oprávnený a povinný (§ 37 ods. 1 EP). Sťažovateľ v zmysle vyššie

uvedeného nenadobudol postavenie oprávneného (účastníka exekučného konania) z dôvodu

nedodržania postupu podľa § 37 ods. 3 EP a preto bolo jeho odvolanie sťažnosťou

napadnutým uznesením dôvodne odmietnuté podľa ako odvolanie

podané neoprávnenou osobou.

V danom exekučnom konaní tiež Okresný súd Partizánske uznesením č.k.

-153 zo dňa 08.03.2016. ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 26.04.2016.

nepripustil zmenu účastníka konania na strane oprávneného na spoločnosť

, nakoľko nový oprávnený nepreukázal, že na neho prešlo právo

z exekučného titulu na základe Zmluvy o predaji časti podniku uzatvorenej dňa 02.01.2014

medzi oprávneným a spoločnosťou (v zozname

pohľadávok sa žiadna pohľadávka s uvedeným variabilným symbolom nenachádzala

a nenachádzali sa v ňom ani povinní v tejto exekučnej veci, a to ani pri iných

pohľadávkach).

Sťažovateľ v tejto súvislosti poukázal na vtedy platného a účinného

o odstraňovaní vád podania, ktorý bol podľa neho potrebný aplikovať ako predpis lex

generalis vo vzťahu k EP, nakoľko samotný EP neobsahuje ustanovenie, podľa ktorého by

súdny exekútor, resp. súd vyzval na opravu vadného alebo neúplného podania v iných

veciach ako je podanie návrhu na vykonanie exekúcie.

Nemožno sa stotožniť s tvrdením sťažovateľa, podľa ktorého mal súdny exekútor,

resp. súd vyzvať na opravu vadného alebo neúplného podania podľa - návrhu na

zmenu účastníka konania na strane oprávneného, urobeného zo strany poverenej súdnej

exekútorky na podnet spoločnosti

V tejto súvislosti je nevyhnutné poukázať na to. že je to práve samotný účastník

exekučného konania, v tomto prípade oprávnený, ktorý má prioritný záujem na nútenom

výkone rozhodnutia voči povinnému z exekučného titulu. Povinným z exekučného titulu je

subjekt, ktorému bola v základnom konaní uložená povinnosť, prípadne ktorého majetok má

byť podľa exekučného titulu postihovaný. Prevod alebo prechod práv a povinností

vyplývajúcich z exekučného titulu na strane povinných 1/ až 3/ v čase podania návrhu na

zmenu účastníka exekučného konania na strane oprávneného nemala spoločnosť

resp. ani súdna exekútorka za preukázaný. Za tejto

situácie nebolo dôvodné sa domnievať, že na strane povinných 1/ až 3/ došlo k zmene

účastníka a súd prvej inštancie preto následne dôvodne pristúpil k zamietnutiu návrhu na

zmenu účastníka konania na strane oprávneného na spoločnosť

a nepostupoval podľa , nakoľko nebolo zo zistených skutočnosti

preukázané, že došlo k prevodu, resp. prechodu práv a povinností súvisiacich práve

s vymáhanou pohľadávkou v predmetnom exekučnom konaní na strane povinných 1/ až 3/

(v návrhu na zmenu účastníka konania bol označený iný povinný spolu s ručiteľom a inak

označená pohľadávka). Na tomto mieste bolo preto možné iba predpokladať, že spoločnosť

nadobudla inú exekučne vymáhanú pohľadávku voči

iným subjektom než boli povinní 1/ až 3/. O nepreukázaní prevodu alebo prechodu práv

a povinností z exekučného titulu na strane povinných 1/ až 3/ preto nemal súd prvej

inštancie podľa názoru KS TN vážnejší dôvod pochybovať a pristúpiť k odstraňovaniu vád

podania postupom podľa

KS TN ďalej uvádza, že v čase rozhodovania odvolacieho súdu o odvolaní

sťažovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Partizánske č.k. -160 zo dňa

04.05.2016, ktorým bola exekúcia vyhlásená za neprípustnú a zastavená, bolo uznesenie

Okresného súdu Partizánske č.k. -153 zo dňa 08.03.2016 o zamietnutí návrhu

súdnej exekútorky na pripustenie zmeny účastníka exekučného konania na strane

oprávneného právoplatné dňom 26.04.2016 a teda ani spoločnosť

12

nenadobudla postavenie účastníka exekučného konania. Tiež možno uviesť,

že sťažovateľ v podanom odvolaní proti uzneseniu Okresného súdu Partizánske č.k.

-160 zo dňa 04.05.2016 nevytkol procesný postup súdu prvej inštancie a to

v súvislosti s aplikáciou na podaný návrh súdnej exekútorky (urobený na podnet

spoločnosti ) na zmenu účastníka exekučného konania

na strane oprávneného tak, ako v sťažnosti.

Záverom KS TN dodáva, že pokiaľ sťažovateľ poukázal na § 37 ods. 5 EP, v zmysle

ktorého ak súd zmenu účastníkov konania nepripustí, pokračuje exekútor v konaní

s pôvodnými účastníkmi, týmto pôvodným účastníkom bol na strane oprávneného

.. a nie sťažovateľ v zmysle vyššie uvedeného.»

Právny zástupca sťažovateľky vo vyjadrení uviedol: „Krajský súd v Trenčíne

vo svojom vyjadrení uviedol, že v danej veci je nepochybné, že účastníkom konania na

strane oprávneného bola od začiatku spoločnosť , ktorá zanikla

v dôsledku zlúčenia bez likvidácie, pričom jej právnym nástupcom sa stal sťažovateľ

Fleetreal a.s. Súdna exekútorka v priebehu exekučného konania nenavrhla pripustenie

zmeny účastníka konania na strane oprávneného tak, aby sa novým oprávneným stal

sťažovateľ. Pôvodný oprávnený zanikol v priebehu exekučného

konania v dôsledku zlúčenia bez likvidácie so sťažovateľom a tento nedostatok

odstrániteľnej procesnej podmienky sa nepodarilo odstrániť do rozhodnutia súdu prvej

inštancie, preto bola exekúcia správne vyhlásená za neprípustnú a zastavená. Jednou

z podmienok prípustnosti odvolania je skutočnosť, že odvolanie proti rozhodnutiu môže

podať iba strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v exekučnom konaní

účastník exekučného konania Účastníkom exekučného konania je predovšetkým oprávnený

a povinný Sťažovateľ nenadobudol postavenie oprávneného (účastníka exekučného konania,

z dôvodu nedodržania postupu podľa § 37 ods. 3 Exekučného poriadku a preto bolo jeho

odvolanie sťažnosťou napadnutým uznesením dôvodne odmietnuté podľa § 386 písm. b)

ako odvolanie podané neoprávnenou osobou.

S uvedeným názorom Krajského súdu v Trenčíne nemožno v žiadnom prípade

súhlasiť. Ako Krajský súd v Trenčíne správne poznamenal sťažovateľ je právnym nástupcom

spoločnosti v dôsledku ich zlúčenia Krajský súd v Trenčíne

však v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia a aplikácie nesprávnej právnej normy

(ustanovenia § 37 ods. 3 Exekučného poriadku) nesprávne posúdil procesné nástupníctvo

sťažovateľa a odvolanie odmietol ako podané neoprávnenou osobou K procesnému

nástupníctvu sťažovateľa pritom došlo priamo zo zákona, ku dňu zápisu zlúčenia

spoločnosti do obchodného registra a súd mal na túto skutočnosť prihliadnuť z úradnej

povinnosti Z toho dôvodu na strane oprávneného ako účastníka exekučného konania

neexistoval žiaden nedostatok procesnej podmienky, ktorý by bolo nutné odstrániť Na

strane oprávneného odo dňa začatia exekučného konania existoval subjekt, s ktorým bolo

možné konať ako s účastníkom konania.

K argumentácii Krajského súdu v Trenčíne, že k zmene účastníka exekučného

konania v procesnej rovine dôjde až na základe právoplatného rozhodnutia exekučného

súdu o pripustení tejto zmeny účastníka a že súdny exekútor je aktívne legitimovaná osoba

na podanie takéhoto návrhu na základe oznámenia príslušných skutočností účastníkom

exekučného konania, znova poukazujeme na to, že na daný prípad nie je možné aplikovať

ustanovenie § 37 ods. 3 Exekučného poriadku. Daný prípad je potrebné subsumovať pod

ustanovenie , pričom súd rozhodne nie o zmene, ale

o pokračovaní v konaní s právnym nástupcom bez toho, aby účastník konania musel podať

akýkoľvek návrh; na právne nástupníctvo súd prihliadne z úradnej povinnosti Pre úplnosť

uvádzame, že podľa právnej úpravy v súd nevydával žiadne

rozhodnutie, ale ex offo konal s právnym nástupcom ako s účastníkom konania.

Nepripusteniu zmeny účastníka konania na strane oprávneného na spoločnosť

má vo vzťahu k podanej sťažnosti relevanciu len

v tom zmysle, že ak súd zmenu účastníka konania na strane oprávneného na spoločnosť

nepripustil, mal s poukazom na ustanovenie § 37

ods. 5 Exekučného poriadku konať s pôvodným účastníkom, ktorým v čase rozhodovania

súdu bola spoločnosť Fleetreal a.s.

K vyjadreniu Najvyššieho súdu SR ohľadom neprípustnosti dovolania poukazujeme

na názor sťažovateľa uvedený v sťažnosti.“

14

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto

pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb alebo

právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa prvej vety

ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným

rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa

odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Podľa sťažovateľky k porušeniu jej základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením najvyššieho súdu malo dôjsť tým, že

najvyšší súd odmietol dovolanie ako neprípustné podľa § 202 ods. 4 Exekučného poriadku

v znení účinnom od 1. apríla 2017 napriek tomu, že na exekučné konania začaté pred

1. aprílom 2017 sa v zmysle § 243h ods. 1 prvej vety Exekučného poriadku má aplikovať

právny režim účinný do 31. marca 2017.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na

inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

Ústavný súd vo vzťahu k a dohovoru už uviedol, že

formuláciou uvedenou v ústavodarca v základnom právnom predpise

Slovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu ochranu s právnym

režimom súdnej ochrany podľa dohovoru (). Z uvedeného dôvodu preto

v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť ().

Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa spočíva

v tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu

zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého

porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktoré tento článok

o základnom práve na súdnu ochranu vykonávajú ( v spojení s

). Do obsahu základného práva na súdnu a inú právnu ochranu patrí aj právo každého

na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať

základ v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných

zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý

predpisuje zákon (). Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal

ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy, ktorý predpokladá použitie ústavne

súladne interpretovanej platnej a účinnej normy na zistený stav veci.

Všeobecný súd musí vykladať a používať ustanovenia na vec sa vzťahujúcich

zákonných predpisov v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu. Aplikáciou

a výkladom týchto ustanovení nemožno toto ani iné základné práva obmedziť spôsobom

zasahujúcim do ich podstaty a zmyslu. Z tohto hľadiska musí všeobecný súd pri výklade

a aplikácii príslušných právnych predpisov prihliadať na spravodlivú rovnováhu pri

poskytovaní ochrany uplatňovaným právam a oprávneným záujmom účastníkov konania

(obdobne napr. , ). Princíp spravodlivosti a požiadavka

materiálnej ochrany práv sú totiž v rámci koncepcie materiálneho právneho štátu

podstatnými a neopomenuteľnými atribútmi právnej ochrany (predovšetkým súdnej).

Ak súd alebo iný orgán koná vo veci uplatnenia práva osoby určenej v čl. 46 ods. 1

inak ako v rozsahu a spôsobom predpísaným zákonom, porušuje zaručené

právo na súdnu alebo inú právnu ochranu. Právo na súdnu a inú právnu ochranu poskytuje

každému právu, ktoré je v právnom poriadku Slovenskej republiky upravené

a ktorého sa zákonom ustanoveným postupom možno domáhať na súdnom alebo inom

16

orgáne Slovenskej republiky. Obsah práva na súdnu a inú právnu ochranu nespočíva len

v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho

uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov a iných

orgánov. Každé konanie súdu alebo iného orgánu, ktoré je v rozpore so zákonom, je

porušením zaručeného práva na súdnu alebo inú právnu ochranu ().

Súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa a práva na

spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je aj právo na prístup k súdu.

Slovenská republika, ako aj všetky jej orgány verejnej moci má pozitívny záväzok aktívnym

spôsobom zabezpečiť, aby práva a slobody garantované jej právnym poriadkom neboli

oprávneným subjektom pod jej jurisdikciou len formálne garantované, ale aby tieto práva

a slobody boli „prakticky a efektívne“ dosiahnuteľné. Z konštantnej judikatúry ústavného

súdu vyplýva, že do obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa

patrí aj ochrana, ktorá sa účastníkovi poskytuje v konaní o opravných prostriedkoch. Ak

účastník konania splní predpoklady vyžadované zákonom pre poskytnutie ochrany

v opravnom konaní, všeobecný súd mu túto ochranu musí poskytnúť (napr. ,

).

Ústavný súd v prvom rade konštatuje, že jeho úlohou nie je zastupovať všeobecné

súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Ústavný súd je

v súlade so svojou všeobecnou právomocou vyjadrenou v súdnym orgánom

ochrany ústavnosti. Táto právomoc spolu s právomocou podľa mu

umožňuje preskúmať aj napadnuté rozhodnutia všeobecných súdov, avšak iba z hľadiska, či

tieto rozhodnutia, resp. v nich vyslovené závery sú alebo nie sú v súlade s ústavno-

procesnými zásadami upravenými v ústave.

Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také rozhodnutia

všeobecných súdov, ak v konaní, ktoré im predchádzali, alebo samotným rozhodnutím došlo

k porušeniu základného práva alebo slobody, pričom skutkové a právne závery všeobecného

súdu môžu byť predmetom preskúmania vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne

neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody

(, mutatis mutandis , , , ).

Je nepochybné, že do obsahu práva na súdnu ochranu patrí aj ochrana, ktorá sa

účastníkovi konania (strane sporu) poskytuje v dovolacom konaní, t. j. v konaní, v ktorom

sa na základe mimoriadneho opravného prostriedku domáha ochrany pred dovolacím súdom

z dôvodov, ktoré výslovne upravuje procesné právo.

Z (ďalej aj „“) vyplýva, že podľa tohto zákona

sa postupuje, ak je daná právomoc súdu, pokiaľ , Správny

súdny poriadok alebo iný zákon neustanovuje inak. Z hľadiska právnej úpravy prípustnosti

dovolania sa „iným zákonom“ v zmysle rozumie aj Exekučný poriadok.

Podľa § 202 ods. 4 Exekučného poriadku (účinného od 1. apríla 2017) dovolanie ani

dovolanie generálneho prokurátora proti uzneseniu vydanému v exekučnom konaní nie je

prípustné.

Podľa prechodného ustanovenia k úpravám účinným od 1. apríla 2017, konkrétne

podľa § 243h ods. 1 prvej vety Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k

neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa

predpisov účinných do 31. marca 2017.

Samotná otázka posúdenia podmienok pre uskutočnenie dovolacieho konania vrátane

posúdenia otázky prípustnosti dovolania patrí do výlučnej právomoci najvyššieho súdu ako

dovolacieho súdu. Inými slovami, posúdenie tejto otázky je vecou zákonnosti a jej

vyriešenie v súlade s ustanoveniami (resp. Exekučného

poriadku), ktoré v zmysle majú ustanovovať podrobnosti o realizácii

základného práva na súdnu ochranu vyplývajúceho z , v konečnom

dôsledku nemôže viesť k záveru o porušení označeného práva sťažovateľky. Pre

neprípustnosť dovolania najvyšší súd ani nemá právomoc preskúmavať dôvodnosť

18

dovolania z hľadiska dovolateľom namietaného nesprávneho právneho posúdenia veci

().

Súčasťou práva na súdnu ochranu podľa nie je povinnosť súdu

akceptovať dôvody prípustnosti opravného prostriedku uvádzané sťažovateľkou, v dôsledku

čoho ich „nerešpektovanie“ súdom ani nemožno bez ďalšieho považovať za porušenie

označeného základného práva. V inom prípade by totiž súdy stratili možnosť posúdiť, či

zákonné dôvody prípustnosti alebo neprípustnosti podaného dovolania vôbec boli naplnené

().

Všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom

účastníka konania. Procesný postoj účastníka konania zásadne nemôže bez ďalšieho

dokazovania implikovať povinnosť všeobecného súdu akceptovať jeho návrhy, procesné

úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Všeobecný súd je však

povinný na tieto procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným

spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní

druhu civilného procesu, v ktorom účastník konania uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni

proti ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu (, ,

, , ).

Z uvedených hľadísk ústavný súd preskúmal aj napadnuté uznesenie najvyššieho

súdu. Z jeho odôvodnenia vyplynulo, že dovolaním napadnuté rozhodnutie krajského súdu

(vydané 6. septembra 2017), ako aj dovolacie konanie bolo začaté po 1. apríli 2017, teda už

za účinnosti Exekučného poriadku, ktorý prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu

vydanému v exekučnom konaní výslovne vylučuje. K takému záveru ho viedol fakt, že

prechodné ustanovenie vo vzťahu k opravným konaniam, a teda ani k dovolaciemu konaniu

neurčilo žiadne pravidlo, a keďže uznesenia krajského súdu i najvyššieho súdu boli vydané

už za účinnosti novelizovanej právnej úpravy, vychádzal z princípu okamžitej aplikability

procesných noriem. Ústavný súd preto konštatuje, že nezistil žiadnu skutočnosť, ktorá by

signalizovala svojvoľný postup najvyššieho súdu (v medziach posudzovanej prípustnosti

dovolania, pozn.), ktorý by nemal oporu v procesných kódexoch, ktoré bol najvyšší súd

v čase svojho rozhodovania povinný na daný prípad aplikovať. Zistiac, že dovolanie je ex

lege neprípustné, rozhodol o ňom najvyšší súd zákonom predpokladaným spôsobom,

rešpektujúc pritom citovanú relevantnú právnu úpravu, ako aj judikatúru ústavného súdu.

Napadnuté uznesenie najvyššieho súdu tak nevykazuje znaky arbitrárnosti a zjavnej

nezlučiteľnosti jeho účinkov s obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 a ani práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru,

porušenie ktorých sťažovateľka namieta, a jeho právne závery považuje ústavný súd za

ústavne udržateľné.

Okresný súd Partizánske (ďalej len „okresný súd“) uznesením č. k. 4 Er 356/2012-

160 zo 4. mája 2016 (ďalej len „uznesenie okresného súdu“) I. výrokom vyhlásil exekúciu

za neprípustnú a II. výrokom exekúciu zastavil. Krajský súd napadnutým uznesením

odvolanie sťažovateľky proti uzneseniu okresného súdu odmietol.

Namietané porušenie označených práv uznesením krajského súdu vidí sťažovateľka

v tom, že krajský súd s ňou nekonal ex offo ako s účastníkom konania a odmietol jej

odvolanie podľa ako podané neoprávnenou osobou.

Ústavný súd preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu a v súvislosti s dôvodmi

sťažnosti poukazuje na túto relevantnú časť uznesenia krajského súdu: „Podľa § 243h

ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak.

exekučné konania začaté pred 01.04.2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do

31.03.2017.

12. Podľa odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo

rozhodnutie vydané.

13. Podľa § 35 ods. 1 Exekučného poriadku do vydania poverenia na vykonanie

exekúcie je účastníkom konania oprávnený. Po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie sú

účastníkmi konania oprávnený, povinný, iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, pre

ktoré im toto postavenie priznáva tento zákon.

14. Preto čo sa týka odvolania spoločnosti Fleetreal proti uzneseniu súdu prvej

inštancie, ktorým bola vyhlásená exekúcia za neprípustnú a následne zastavená odvolací

20

súd vychádzal z toho, že odvolanie proti rozhodnutiu môže podať iba strana sporu, teda

v exekučnom konaní účastník exekučného konania ( ). Účastníkmi exekučného

konania sú predovšetkým oprávnený a povinný (§ 35 Exekučného poriadku). Keďže

v prejednávanej veci oprávnený spoločnosť bola vymazaná

z obchodného registra ku dňu rozhodovania ako súdu prvej inštancie, tak aj ku dňu

rozhodovania odvolacieho súdu táto neexistuje s tým. že jej právny nástupca

v prejednávanej veci nepodal návrh na zmenu účastníka na strane oprávneného tak, ako

správne konštatoval súd prvej inštancie a odvolací súd sa s týmto konštatovaním v celom

rozsahu stotožňuje. Preto dospel odvolací súd k tomu záveru, /.e je potrebné odvolanie

spoločnosť Fleetreal odmietnuť ako odvolanie podané neoprávnenou osobou tak, ako to

predpokladá ust. .

15. Faktom je, že súd prvej inštancie rozhodoval za účinnosti Občianskeho súdneho

poriadku , ktorý bol súčinnosťou od 01.07.2016 nahradený Civilným

sporovým poriadkom. V prejednávanej veci však prednostne je na posudzovanie daného

právneho vzťahu potrebné použiť ustanovenia Exekučného poriadku platného a účinného

v čase rozhodovania pred súdom prvej inštancie. V náväznosti na prechodné ust. § 470

ods. 1, 2 je potom nutné konštatovať, že vzhľadom na zachovanie procesných účinkov

a okamžitú aplikovateľnosť , odvolanie posudzoval odvolací

súd podľa predpisov účinných v čase podania odvolania, teda podľa Občianskeho súdneho

poriadku, avšak v konečnom dôsledku o samotnom odmietnutí podaného odvolania

rozhodoval už podľa ustanovení . Bez ohľadu na túto

skutočnosť však či už ustanovenia alebo upravujú rovnakým spôsobom možnosť

podať odvolanie vo vzťahu k účastníkovi konania s tým, že pokiaľ sa spoločnosť Fleetreal,

a.s. nestala účastníkom exekučného konania, nie je osobou oprávnenou na podanie

odvolania.

16. Pokiaľ spoločnosť Fleetreal v prejednávanej veci poukazuje na ust.

odvolací súd sa s týmto námietkou vyporiadal v danom rozhodnutí, kedy uviedol, že na

prejednávanú vec je potrebné prednostne aplikovať ustanovenia Exekučného poriadku,

ktoré výslovne upravujú postup exekučného súdu pri prevode alebo prechode práv

a povinností vyplývajúcich z exekučného titulu. Keďže zlúčenie spoločnosti predstavuje

prechod práv a povinností z exekučného titulu, bolo potrebné, aby právny nástupca

spoločnosti doložil príslušné oznámenie súdnemu exekútorovi, ktorý bol

povinný podať návrh na súd na pripustenie zmeny účastníkov konania. Pokiaľ tak súdny

exekútor neurobil, nezostávalo súdu prvej inštancie nič iné ako exekúciu vyhlásiť za

neprípustnú a exekučné konanie zastaviť.

17. Vo zvyšku ako bolo vyššie uvedené sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje

s odôvodnením súdu prvej inštancie...“

Vzhľadom na ustálenú judikatúru ústavného súdu, podľa ktorej odôvodnenia

rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane (m. m.

, , , ), pretože prvostupňové

a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok, a skutočnosťou, že

krajský súd sa stotožnil s odôvodnením uznesenia okresného súdu, ústavný súd odkazuje aj

na nasledujúcu relevantnú časť odôvodnenia uznesenia okresného súdu: „Poverená súdna

exekútorka doručila súdu dňa 18.12.2015 návrh na zmenu účastníka na strane

oprávneného. Z návrhu vyplýva, že oprávnený zanikol

v dôsledku zlúčenia s právnym nástupcom

Súd o návrhu rozhodol tak, že uznesením zo dňa 8.3.2016 č.k. -153

zmenu účastníkov konania na strane oprávneného nepripustil. Uznesenie nadobudlo

právoplatnosť dňa 26.4.2016.

Súd z výpisu z obchodného registra zistil, že povinný dňa

1.4.2015 zanikol z dôvodu zlúčenia so spoločnosťou Fleetreal a.s. Bratislava.

Do rozhodnutia súdu nebol podaný návrh na pripustenie zmeny účastníkov konania

na strane oprávneného tak, že by sa oprávneným stal právny nástupca pôvodného

oprávneného (spoločnosť Fleetreal a.s. Bratislava). O návrhu na pripustenie zmeny

oprávneného na spoločnosť súd právoplatne rozhodol

tak, že ho zamietol z dôvodu nepreukázania prechodu pohľadávky. Pre úplnosť súd

pripomína, že spoločnosť . nie je univerzálnym právnym

nástupcom pôvodného oprávneného a právne nástupníctvo vo vzťahu k pohľadávke

vymáhanej v tomto exekučnom konaní táto spoločnosť nepreukázala.“.

22

Ústavný súd pre úplnosť odkazuje aj na nasledujúcu časť odôvodnenia uznesenia

okresného súdu č. k. -153 z 8. marca 2016:

„Oprávnený sa... návrhom... domáha proti povinným

v 1. až v 3. rade vymoženia sumy 111 660,23 € s príslušenstvom...

Poverená súdna exekútorka doručila súdu dňa 18.12.2015 návrh na zmenu účastníka

na strane oprávneného. Z návrhu vyplýva, že oprávnený zanikol

v dôsledku zlúčenia s právnym nástupcom

Prílohou návrhu na zmenu účastníkov je podanie spoločnosti

označené značkou 8840000149 a spisovou značkou tunajšieho súdu

a spisovou značkou exekútorského úradu Ex 2401/12 (teda nepochybne

adresované do tejto exekučnej veci) z ktorého vyplýva, že na základe Zmluvy o predaji časti

podniku uzatvorenej dňa 2.1.2014 medzi oprávneným a ich spoločnosťou došlo k prechodu

všetkých práv a povinností týkajúcich sa pohľadávky voči povinnému.

V podaní bol ako povinný označený subjekt „

/Ručiteľ/

Spoločnosť zároveň poukázala na to, že listiny

preukazujúce prevod pohľadávky sú založené v registri Spr tunajšieho súdu. Ide o Zmluvu

o predaji časti podniku zo dňa 2.1.2014 a Znalecký posudok č. 14/2013 o stanovení

všeobecnej hodnoty majetku.

Zo zmluvy o predaji časti podniku zo dňa 2.1.2014 uzavretej medzi predávajúcim -

oprávneným a kupujúcim - spoločnosťou vyplýva, že

predmetom prevodu na základe zmluvy o predaji časti podniku boli pohľadávky v správe

oprávneného a ostatné majetkové hodnoty.

Zo znaleckého posudku obsahujúceho zoznam pohľadávok oprávneného (založený je

v spise tunajšieho súdu Spr 665/2015), ktoré boli predmetom prevodu nevyplýva, že by

predmetom prevodu bola aj pohľadávka proti povinným v 1. až v 3. rade evidovaná pod

variabilným symbolom č. 8840000149 /pohľadávka vymáhaná v tomto exekučnom konaní/.

V zozname pohľadávok sa žiadna pohľadávka s uvedeným variabilným symbolom

nenachádza a nenachádzajú sa v ňom ani povinní v tejto exekučnej veci, a to ani pri iných

pohľadávkach /s iným variabilným symbolom/.

Podľa až 5 Exekučného poriadku proti inému než

tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je

v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že

naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu podľa § 41. Ak nastanú

skutočnosti, na ktorých základe dochádza k prevodu alebo prechodu práv a povinností

vyplývajúcich z exekučného titulu, sú účastníci konania povinní bez zbytočného odkladu

písomne oznámiť tieto skutočnosti exekútorovi. Oznámenie musí byť doložené listinou

preukazujúcou prevod alebo prechod práv alebo povinností. Návrh na pripustenie zmeny

účastníkov konania je exekútor povinný súdu doručiť v lehote 14 dní odo dňa, keď sa o

týchto skutočnostiach dozvedel. Súd rozhodne do 60 dni od doručenia návrhu uznesením.

Rozhodnutie sa doručí exekútorovi, oprávnenému a povinnému, ktorí sú označení v

exekučnom titule, a tomu účastníkovi, na ktorého právo alebo povinnosť prešla. Ak k

prevodu alebo prechodu práv alebo povinností z exekučného titulu dôjde po vydaní

poverenia na vykonanie exekúcie, pokračuje exekútor vo vykonávaní exekúcie na základe

pôvodného poverenia, ku ktorému priloží originál právoplatného rozhodnutia súdu o

pripustení zmeny alebo odpis rozhodnutia. Ak súd zmenu účastníkov konania nepripustí,

pokračuje exekútor v konaní s pôvodnými účastníkmi.

Exekúciu je možné viesť v prospech inej osoby ako toho, kto je označený ako

oprávnený v exekučnom titule len vtedy, ak sa preukáže, že na neho prešlo právo

z exekučného titulu. Spôsobilým dôkazom preukazujúcim prevod práva /.exekučného titulu

musí byť príslušná listina. Takouto listinou môže byť listina verejná (napríklad výpis

/.obchodného registra), alebo listina súkromná (napríklad zmluva o postúpení pohľadávky,

zmluva o predaji podniku). Súd zmenu účastníkov konania na strane oprávneného pripustí

len vtedy, ak je prevod práv vyplývajúcich z exekučného titulu preukázaný. V opačnom

prípade súd zmenu účastníkov konania nepripustí a súdny exekútor pokračuje v konaní

s pôvodným oprávneným.

V posudzovanej veci sa účasti v konaní domáha spoločnosť

, ktorá sa cíti byť v tejto veci veriteľom pohľadávky vymáhanej v exekučnom

konaní. Za dôkaz preukazujúci prevod pohľadávky považuje zmluvu o predaji Časti podniku

uzatvorenú medzi oprávneným a ich osobou dňa 2.1.2014.

24

Súd po preštudovaní príslušnej zmluvy a ďalšieho obsahu spisu tunajšieho súdu

Spr 665/2015 (kde je uvedená zmluva založená) dospel k záveru, že nový navrhovaný

oprávnený nepreukázal, že na neho prešlo právo z exekučného titulu.

Predmetom prevodu na základe zmluvy o predaji časti podniku oprávneného mali

byť pohľadávky v správe oprávneného. Pohľadávky boli špecifikované a ocenené v

znaleckom posudku, v ktorom bola vyjadrená hodnota prevádzaných zložiek podniku

oprávneného.

V tomto znaleckom posudku sa pohľadávka oprávneného proti povinným v 1. až

v 3. rade vymáhaná v tomto exekučnom konaní nenachádza.

V tomto konaní sa vymáha pohľadávka označená značkou oprávneného 8840000149.

V zozname pohľadávok v citovanom znaleckom posudku sa pohľadávka s takým

variabilným symbolom nenachádza. Nenachádza sa v ňom ani pohľadávka s iným

variabilným symbolom, pri ktorej by bol veriteľom oprávnený a dlžníkom niektorý

z povinných v 1. až v 3. rade.

Z toho vyplýva, že nový navrhovaný oprávnený nepreukázal, že predmetom prevodu

na neho bola aj pohľadávka vymáhaná v tomto exekučnom konaní. Opaku svedčí aj

označenie účastníkov konania na strane povinného v jeho podaní, ktorým oznámil prevod

pohľadávky vymáhanej v exekučnom konaní (ako dlžníkov z prevádzanej pohľadávky

označil iné subjekty ako účastníkov v tomto exekučnom konaní). Preto súd jeho návrh na

pripustenie zmeny účastníkov konania na strane oprávneného ako nedôvodný zamietol.

Súdny exekútor bude v konaní pokračovať v zmysle § 37 ods. 5 Exekučného poriadku

s pôvodným oprávneným (v takom prípade bude dôvod exekúciu zastaviť z dôvodu jeho

zániku), prípadne urobí úkony smerujúce k účasti v konaní právneho nástupcu pôvodného

oprávneného, s ktorým sa oprávnený zlúčil.

Len pre úplnosť súd dodáva, že v konaní nie je možné aplikovať ustanovenie § 107

ods. 4 a pokračovať v konaní s právnym nástupcom

pôvodného oprávneného ex lege, pretože ustanovenie § 37 Exekučného poriadku je

špeciálnym ustanovením vo vzťahu k ustanoveniu § 107 ods. 4 Občianskeho súdneho

poriadku, preto má jeho aplikácia prednosť. Citované ustanovenie Exekučného poriadku

obsahuje povinnosť rozhodnúť v prípade prevodu alebo prechodu práva vymáhaného

v exekučnom konaní. Prevod alebo prechod je preto potrebné v každom prípade procesné

deklarovať rozhodnutím exekučného súdu, ktoré sa stáva podkladom pre súdneho exekútora

(spolu s udeleným poverením) na pokračovanie v exekúcii.

Vzhľadom k tomu, že oprávnený zanikol s právnym nástupcom, nastal v konaní

nedostatok procesných podmienok spočívajúci v nedostatku spôsobilého účastníka konania

na strane oprávneného.“

Z citovaných uznesení okresného súdu a krajského súdu je zrejmé, že krajský súd

postupoval správne, ak odvolanie sťažovateľky odmietol ako podané neoprávnenou osobou.

Sťažovateľka napriek tomu, že tvrdí, že je právnym nástupcom spoločnosti

, pohľadávku, ktorá je predmetom exekúcie nenadobudla, čo je zrejmé

z uznesenia okresného súdu. Sťažovateľka toto v sťažnosti ani netvrdila. Pokiaľ

sťažovateľka namieta, že súd mal s ňou konať ex offo s poukazom na ustanovenie § 107

, aj s týmto jej tvrdením sa už vysporiadal okresný súd, na čo

krajský súd aj v napadnutom uznesení poukázal.

Ústavný súd nie je vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov

alternatívnou ani mimoriadnou opravnou inštitúciou (mutatis mutandis ,

). Preto nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory

všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci

samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecným súdom bol alebo nebol náležite

zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd

vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto

interpretácie a aplikácie s , prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach

a základných slobodách. Do sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd

zasiahnuť len vtedy ak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne nedôvodné alebo

arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by malo

za následok porušenie niektorého základného práva alebo slobody (m. m. ,

, atď.).

Citované uznesenie krajského súdu v spojení s uznesením okresného súdu obsahuje

podľa názoru ústavného súdu dostatok skutkových a právnych záverov, pričom ústavný súd

26

konštatuje, že závery, ku ktorým krajský súd dospel, nemožno označiť za svojvoľné alebo

zjavne neodôvodnené a nevyplýva z nich ani taká aplikácia príslušných ustanovení

všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich podstaty a zmyslu.

Skutočnosť, že sťažovateľka sa s názorom krajského súdu nestotožňuje, nepostačuje na

prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia. Aj

stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (, ) rešpektuje názor,

podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom,

z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym

názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok.

Z ústavnoprávneho hľadiska niet žiadneho dôvodu, aby sa spochybňovali závery

napadnutého uznesenia krajského súdu, ktoré sú dostatočne odôvodnené. Pretože namietané

uznesenie nevykazuje znaky svojvôle a je dostatočne odôvodnené na základe vlastných

myšlienkových postupov a hodnotení, ústavný súd nie je oprávnený ani povinný tieto

postupy a hodnotenia nahrádzať (podobne aj , ) a v tejto situácii

nemá dôvod zasiahnuť do právneho názoru krajského súdu.

Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa

je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne

a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace

s predmetom súdnej ochrany (, ). Európsky súd pre ľudské

práva v rámci svojej judikatúry vyslovil, že právo na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na

odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia však neznamená, že na každý

argument sťažovateľa je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Splnenie povinnosti

odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad (napr.

Georgidias v. Grécko z 29. 5. 1997, Recueil III/1997).

S poukazom na spôsob, akým sťažovateľka sťažnosť odôvodnila, ústavný súd

v závere konštatuje, že sťažovateľka v sťažnosti iba opakuje námietky, ktoré už boli

predmetom preskúmavania krajským súdom a okresným súdom, a teda sťažnosť je iba

pokračujúcou polemikou s právnym názorom krajského súdu, resp. okresného súdu, akým

posúdili vec sťažovateľky. Sťažovateľka tak stavia ústavný súd do pozície bežnej

prieskumnej inštancie všeobecného súdnictva, keď požaduje, aby ústavný súd vec opätovne

posúdil a stotožnil sa s jej právnym posúdením. Ústavný súd v súvislosti s takto

koncipovanou sťažnosťou pripomína, že nie je a ani nemôže byť ďalšou opravnou

inštanciou v systéme všeobecného súdnictva, tak ako to zrejme očakávala sťažovateľka.

Vychádzajúc z uvedeného je ústavný súd toho názoru, že niet žiadnej spojitosti

medzi rozsudkom krajského súdu a namietaným porušením základných a iných práv

sťažovateľky.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej

časti tohto nálezu, a sťažnosti sťažovateľky nevyhovel.

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto

rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. novembra 2018

28