Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 226/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. apríla 2017

predbežne prerokoval sťažnosť ,

zastúpeného advokátom Mgr. Otom Salokym, Hlavná 94, Prešov, pre namietané porušenie

jeho základného práva na súdnu ochranu podľa

a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, základného práva na rovnosť účastníkov

v konaní podľa a Listiny základných

práv a slobôd a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. z 27. októbra 2016 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Sťažnosťou podľa (ďalej len „“)

doručenou Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) 6. marca 2017

sa , (ďalej len „sťažovateľ“), domáhal

vydania nálezu, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie jeho v záhlaví označených

základných práv a slobôd postupom a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

(ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. z 27. októbra 2016 a ktorým by napadnuté

uznesenie zrušil a vec vrátil najvyššiemu súdu na ďalšie konanie.

2. Predmetom dovolacieho konania bolo rozhodovanie o dovolaní sťažovateľa

proti opravnému uzneseniu Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“)

č. k. , , -257 z 18. septembra 2015, ktorým

opravil svoj rozsudok č. k. , , -234

zo 16. januára 2014 v jeho záhlaví v časti označenia žalobkyne tak, že správne označenie

žalobkyne je „ – , s miestom podnikania

, “; ostatné časti rozsudku krajského súdu ostali

nezmenené. V súvislosti s vykonanou opravou krajský súd v odôvodnení opravného

uznesenia uviedol, že „v písomnom vyhotovení rozsudku v časti označenia žalobkyne

uviedol súd nesprávne , namiesto správneho . K tejto chybe

došlo z toho dôvodu, že toto nesprávne IČO uviedla žalobkyňa v žalobnom návrhu. Keďže

v záhlaví rozsudku pri označení žalobkyne došlo k zrejmej nesprávnosti (nesprávne uvedené

IČO), bolo potrebné túto nesprávnosť odstrániť vydaním opravného uznesenia.“.

Prípustnosť podaného dovolania sťažovateľ odôvodňoval odňatím mu možnosti konať pred

súdom podľa v tom čase účinného

(ďalej len „OSP“), pretože podľa jeho názoru opravné uznesenie bolo vydané napriek tomu,

že na to nebol dôvod, neboli splnené zákonné predpoklady na takýto postup a rozhodnutie

krajského súdu a že „k takémuto návrhu“ sa nemal možnosť vyjadriť.

3. Najvyšší súd napadnutým uznesením dovolanie sťažovateľa odmietol ako procesne

neprípustné podľa , keď vychádzajúc z právnej

úpravy účinnej v čase podania tohto mimoriadneho opravného prostriedku dospel k záveru,

že dovolanie nie je prípustné podľa (ďalej len „OSP“)

a že v dovolacom konaní neboli zistené vady konania uvedené v vrátane

sťažovateľom namietaného odňatia mu možnosti konať pred súdom [písm. f)], preto vecnú

správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu neskúmal.

4. S uvedenými závermi najvyššieho súdu sťažovateľ nesúhlasí a v sťažnosti

poukazuje na to, že hoci podaným dovolaním napádal „procesný postup súdu v rozpore

s ustanoveniami , to, že súdy zbavili žalobkyňu zodpovednosti za zle podanú žalobu,

po právoplatnom skončení konania“, najvyšší súd sa ním „zaoberal iba celkom

formalisticky, odmietol napraviť pochybenie v postupe súdu prvej inštancie a odvolacieho

súdu, ktoré bezdôvodne pri vydávaní opravného uznesenia favorizovali žalobkyňu na škodu

sťažovateľa, a svojím rozhodnutím dovolací súd v podstate pokračoval v takomto

favorizovaní jednej strany sporu, porušil zásady spravodlivého procesu“. Podľa názoru

sťažovateľa „porušenie práva na súdnu ochranu... spočíva najmä a práve v tom,

že porušovateľ jeho dovolanie odmietol, pričom z odôvodnenia jeho rozhodnutia vyplýva

arbitrárnosť pri rozhodovaní o dovolaní a o jeho obsahu a dôvodoch... Porušenie zásady

rovnosti účastníkov vyplýva zrejmým spôsobom z toho, akej neprimeranej a neprirodzenej

právnej ochrany sa žalobkyni dostalo nielen súdmi nižších inštancií, ale aj porušovateľom

ak dovolacím súdom.“.

II.

5. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

(každý) návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma,

či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd

navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

6. Právomoc ústavného súdu konať a rozhodovať o sťažnostiach fyzických osôb

a právnických osôb podľa , ktorými namietajú porušenie svojich

základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich

z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom

ustanoveným zákonom, je kvalifikovaná princípom subsidiarity, v zmysle ktorého ústavný

súd o namietaných zásahoch rozhoduje len v prípade, že je vylúčená právomoc všeobecných

súdov, alebo v prípade, že účinky výkonu tejto právomoci všeobecnými súdmi nie sú

zlučiteľné so súvisiacou ústavnou úpravou alebo úpravou v príslušnej medzinárodnej

zmluve. Zásada subsidiarity reflektuje okrem iného aj princíp minimalizácie zásahov

ústavného súdu do právomoci všeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konaní

o sťažnosti preskúmavané (). V súvislosti s tým ústavný súd opakovane

judikuje, že pri uplatňovaní tejto právomoci nie je jeho úlohou zastupovať všeobecné súdy,

ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu

sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s

alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách

(napr. , , ). Ústavný súd nie je zásadne oprávnený

preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade

a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní

pred všeobecnými súdmi bo alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové

a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Skutkové a právne závery

všeobecného súdu môžu byť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu len vtedy,

ak by ním vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného

hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie

základného práva alebo slobody (m. m. , , , ,

, , ).

7. Z konštantnej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že samotná otázka posúdenia

podmienok pre uskutočnenie dovolacieho konania vrátane posúdenia otázky prípustnosti

dovolania patrí do výlučnej právomoci najvyššieho súdu ako dovolacieho súdu. Inými

slovami, posúdenie tejto otázky je vecou zákonnosti a jej vyriešenie v súlade

s ustanoveniami (účinného do 30. júna 2016),

resp. (účinného od 1. júla 2016), ktoré v zmysle

majú ustanovovať podrobnosti o realizácii základného práva na súdnu ochranu

vyplývajúceho z , v konečnom dôsledku nemôže viesť k záveru

o porušení označeného práva sťažovateľa. Pre neprípustnosť dovolania najvyšší súd

ani nemá právomoc preskúmavať dôvodnosť dovolania z hľadiska dovolateľom

namietaného nesprávneho právneho posúdenia veci.

8. Je nepochybné, že do obsahu práva na súdnu ochranu patrí aj ochrana, ktorá

sa účastníkovi konania (strane sporu) poskytuje v dovolacom konaní, t. j. v konaní,

v ktorom sa na základe mimoriadneho opravného prostriedku domáha ochrany

pred dovolacím súdom z dôvodov, ktoré výslovne upravuje procesné právo.

9. Jedným z takýchto dôvodov bolo (s účinnosťou do 30. júna 2016) aj odňatie

možnosti konať pred súdom podľa , v súvislosti s ktorým ústavný

súd judikoval, že ak účastník konania splní predpoklady vyžadované zákonom

na poskytnutie ochrany v mimoriadnom opravnom konaní, všeobecný súd mu túto ochranu

musí poskytnúť v rozsahu, v akom sa preukáže existencia dôvodu na poskytnutie súdnej

ochrany v takom konaní (, , ).

Právo na súdnu ochranu sa však v občianskoprávnom konaní účinne zaručuje len vtedy,

ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých občianskoprávny súd môže

konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania pred občianskoprávnym

súdom vrátane dovolacích konaní.

10. Ústavný súd v minulosti viackrát judikoval, že všeobecný súd nemusí rozhodovať

v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníka konania. Procesný postoj účastníka

konania zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť všeobecného

súdu akceptovať jeho návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a

rozhodovať podľa nich. Všeobecný súd je však povinný na tieto procesné úkony

primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s

platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom

účastník konania uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia

civilného procesu (, , , , III. ÚS

75/2010).

11. Súčasťou práva na súdnu ochranu podľa nie je povinnosť

súdu akceptovať dôvody prípustnosti opravného prostriedku uvádzané sťažovateľom,

v dôsledku čoho ich „nerešpektovanie“ súdom ani nemožno bez ďalšieho považovať

za porušenie označeného základného práva. V inom prípade by totiž súdy stratili možnosť

posúdiť, či zákonné dôvody prípustnosti alebo neprípustnosti podaného dovolania vôbec

boli naplnené. Takýto postup a rozhodnutie dovolacieho súdu

výslovne umožňuje, preto použitý spôsob v konkrétnom prípade nemohol znamenať

odoprenie prístupu sťažovateľovi k súdnej ochrane v konaní o mimoriadnych opravných

prostriedkoch (m. m. ).

12. Z uvedených hľadísk ústavný súd preskúmal aj napadnuté uznesenie najvyššieho

súdu (bod 3), avšak nezistil žiadnu skutočnosť, ktorá by signalizovala svojvoľný postup

tohto súdu (v medziach posudzovanej prípustnosti dovolania, pozn.), ktorý by nemal oporu

v procesných kódexoch, ktoré bol najvyšší súd v čase svojho rozhodovania povinný na daný

prípad aplikovať.

13. Najvyšší súd v relevantnej časi odôvodnenia napadnutého uznesenia uviedol,

že „o vadu, ktorá je z hľadiska významná, ide najmä vtedy,

ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými

právnymi predpismi a týmto postupom odňal strane sporu jej procesné práva, ktoré

jej právny poriadok priznáva... Pokiaľ dovolateľ namietal, že napadnuté opravné uznesenie

bolo vydané napriek tomu, že na to nebol dôvod a neboli splnené zákonné predpoklady

v zmysle na takýto postup, namieta nesprávne právne posúdenie zo strany

odvolacieho súdu. Týmto postupom mu nemohla byť spôsobená ujma, ktorá by mala

za následok odňatie možnosti konať pred súdom v zmysle ..

Posúdenie, či súdy (ne)použili správny právny predpis a či ho (ne)správne interpretovali

alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodili (ne)správne právne závery, by tak

prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo procesné prípustné. O taký prípad

v prejednávanej veci nejde... Pre úplnosť dovolací súd dodáva, že žalobkyňa návrh

na vydanie opravného rozhodnutia nepodala, a preto žalovanému nebolo upreté právo

sa k takémuto návrhu vyjadriť.“.

14. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia sa ústavný súd presvedčil, že najvyšší súd

sa mimoriadnym opravným prostriedkom sťažovateľa proti rozsudku odvolacieho súdu

neodmietol zaoberať, jeho dovolanie riadne preskúmal, a to nielen so zreteľom na ním

uplatnené dovolacie dôvody (námietky), ktorými odôvodňoval prípustnosť dovolania,

ale aj na ďalšie vady konania, ktoré však nezistil, preto následne sformuloval svoj právny

záver o neprípustnosti podaného mimoriadneho opravného prostriedku a rozhodol o ňom

zákonom predpokladaným spôsobom, rešpektujúc pritom už citovanú judikatúru ústavného

súdu. Napadnuté uznesenie najvyššieho súdu tak nevykazuje znaky arbitrárnosti a zjavnej

nezlučiteľnosti jeho účinkov s obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 a Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) ani práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), porušenie ktorých sťažovateľ namieta, a jeho

právne závery považuje ústavný súd za ústavne udržateľné. Na základe uvedeného ústavný

súd sťažnosť v tejto časti odmietol podľa z dôvodu

jej zjavnej neopodstatnenosti.

15. Z rovnakého dôvodu ústavný súd odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde aj tú časť sťažnosti, v ktorej sťažovateľ namietal porušenie základného práva

na rovnosť účastníkov v konaní podľa a listiny napadnutým

uznesením najvyššieho súdu. V tejto súvislosti ústavný súd už v minulosti judikoval,

že rovnosť účastníkov súd zabezpečuje vytvorením rovnakých procesných možností

na uplatnenie ich práv a plnenie ich povinností. Podstata tejto ústavnej zásady spočíva

v tom, že všetci účastníci občianskeho súdneho konania (osobitne sporového konania, ako

aj iného civilného procesu) majú rovnaké procesné práva a povinnosti, ktoré uplatňujú

a plnia za rovnakých procesných podmienok bez zvýhodnenia alebo diskriminácie niektorej

z procesných strán. Nerozhoduje procesné postavenie alebo procesná pozícia účastníka,

nie je podstatné ani to, ktorý z účastníkov sa stane žalobcom a ktorý z účastníkov

je žalovaný (, , , , ).

Citované ustanovenie teda zaručuje len procedurálnu rovnosť v určitom konaní,

nie „rovnosť“ v zmysle rovnakého, či dokonca želaného výsledku pre každého účastníka

takéhoto konania.

16. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd ďalšími požiadavkami

sťažovateľa nezaoberal, pretože rozhodovanie o nich je podmienené vyslovením porušenia

základného práva alebo slobody, k čomu v tomto prípade nedošlo.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. apríla 2017