Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 145/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. apríla 2010

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. P. K., S., zastúpeného advokátom JUDr. T. Š., K., vo

veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. z 30. novembra 2009 a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. P. K. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky bola 15. marca 2010 doručená sťažnosť

Ing. P. K. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva na

súdnu ochranu podľa (ďalej len „“) a práva na

spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len

„najvyšší súd“) sp. zn. z 30. novembra 2009.

2. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ vystupoval v konaní vedenom na

Okresnom súde Trebišov (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. v procesnom

postavení žalobcu. Okresný súd jeho žalobu, ktorou sa domáhal určenia neplatnosti kúpnej

zmluvy uzatvorenej 28. augusta 1993 medzi J. T. a V., s. r. o., S., (ktorej predmetom

prevodu boli nehnuteľnosti v katastrálnom území S.) zamietol rozsudkom č. k.

-77 zo 7. októbra 2008. Na odvolanie sťažovateľa Krajský súd v Košiciach

(ďalej len „krajský súd“) rozsudkom z 28. mája 2009 sp. zn. potvrdil

prvostupňový rozsudok v jeho napadnutej zamietajúcej časti ako vecne správny. Proti

tomuto rozsudku podal sťažovateľ dovolanie.

3. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že «Najvyšší súd... v konaní vedenom pod

č. odmietol dovolanie sťažovateľa, podané proti rozsudku Krajského súdu

v Košiciach zo dňa 28. 5. 2009 č. k. . V odvolaní, rovnako ako v odvolaní proti

prvostupňovému rozsudku, sťažovateľ namietal porušenie ustanovenia § 237 písm. f) O. s.

p. Podľa jeho názoru mu súdy (teraz už vrátane súdu dovolacieho) svojím postupom odňali

možnosť konať pred súdom...

Sťažovateľ sa domáhal určenia neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorou spoločnosť V.

s. r. o. nadobudla nehnuteľnosť kúpou od J. Okolnosti a podmienky, za ktorých sa táto

zmluvy uzatvárala tvoria „vecnú stránku“ žaloby, ku skúmaniu ktorej súdy nepristúpili pre

prekážku, tvorenú podľa nich absenciou naliehavého právneho záujmu na strane žalobcu.

Toto stanovisko je akceptovateľné ako zákonné, ovšem iba v teoretickej rovine. Sťažovateľ

má totiž reálnu nádej a očakávanie, že v prípade vyhovenia žalobe/ a určenia, že kúpna

zmluva je neplatná/ sa uplatní pravidlo pacta sunt servanda a predávajúci alebo jeho

nástupca uzavrie na základe známych skutočností zmluvu s ním...

Napadnuté rozhodnutie vykladá ustanovenie neopodstatnene

reštriktívne... Požiadavka naliehavosti právneho záujmu na určení sa považuje za danú, ak

by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené, alebo jeho postavenie neisté. Tomuto

stavu sa však neprieči situácia, keď bez pozitívneho rozhodnutia subjekt vôbec nemôže

uplatniť svoje právo, keď cestu k tomuto uplatneniu môže otvoriť iba takéto rozhodnutie.

Sťažovateľ nemá možnosť uzavrieť kúpnu zmluvu s pôvodným vlastníkom nehnuteľností

prípadne i za cenu žaloby, kým je platnou zmluva, ktorú napáda...

V okolnostiach prípadu, ako už bolo skôr uvedené, bola sťažovateľovi odňatá

možnosť uplatniť v príslušnom konaní svoje majetkové právo.

Podľa / SR musí byť výklad a uplatňovanie zákonov v súlade

s touto . Právu na súdnu ochranu vyhovuje skôr extenzívny, ako reštriktívny výklad

pojmu „naliehavý právny záujem“.

I keď má sťažovateľ svoj podiel na výsledku pôvodného konania, nenesie

zodpovednosť za protiústavnosť napadnutého rozhodnutia...».

4. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

„1/ Najvyšší súd... svojím rozhodnutím, vydaným v konaní vedenom pod sp. zn.

porušil základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1/

... a na spravodlivý proces podľa / Dohovoru...

2/ Uznesenie zo dňa 30. novembra 2009 sa zrušuje a vec sa vracia

Najvyššiemu súdu... na ďalšie konanie.

3/ Ústavný súd... priznáva sťažovateľovi z titulu primeraného finančného

zadosťučinenia 1.000,- Eur.

4/ Ústavný súd... priznáva sťažovateľovi náhradu trov konania.“

II.

5. Ústavný súd je podľa oprávnený konať o sťažnostiach

fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv

alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej

zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným

zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Ústavný súd každý návrh

na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie

sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa . Podľa

ods. 2 môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých prerokovanie nemá právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže

odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

6. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, ak namietaným

postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi namietaným rozhodnutím alebo iným označeným postupom orgánu štátu

a základným právom alebo slobodou, ktorých porušenie sa namietalo, prípadne z iných

dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť možno preto považovať tú, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného

práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (napr.

, , , ).

7. Sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením najvyššieho súdu sp. zn.

z 30. novembra 2009. K porušeniu označených práv malo dôjsť postupom a rozhodnutiami

vo veci konajúcich všeobecných súdov, ktoré mu podľa jeho tvrdenia „odňali možnosť

konať pred súdom“. Najvyššiemu súdu najmä vytýkal, že sa stotožnil s právnym záverom

okresného súdu a krajského súdu, ktoré zamietli sťažovateľov určovací návrh (žalobu) pre

nepreukázanie existencie právneho záujmu, v dôsledku čoho nepristúpili k posudzovaniu

merita veci, v danom prípade skúmaniu platnosti zmluvy o prevode nehnuteľnosti, ktorej

zrušenia sa sťažovateľ dožadoval.

8. Ústavný súd poznamenáva, že sťažovateľ v sťažnosti vychádzal v zásade

z dôvodov, ktoré uviedol aj v podanom dovolaní a ktorými sa dovolací súd zaoberal pri jeho

prerokúvaní. Dovolací súd ho posúdil ako také, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti

ktorému tento mimoriadny opravný prostriedok nie je prípustný, a preto ho odmietol.

9. Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu všeobecný súd nemôže porušiť

základné právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa , ak koná vo veci

v súlade s procesnoprávnymi predpismi upravujúcimi postupy v občianskoprávnom konaní.

Takýmto predpisom je v znení neskorších

predpisov (ďalej aj „OSP“).

10. Právo na súdnu ochranu sa v občianskoprávnom konaní účinne zaručuje len

vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých občianskoprávny súd

môže konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania pred

občianskoprávnym súdom vrátane dovolacích konaní. V dovolacom konaní procesné

podmienky upravujú ustanovenia a nasl. . V rámci všeobecnej úpravy

prípustnosti dovolania proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu z ustanovenia § 237

výslovne vyplýva, že dovolanie je prípustné, len pokiaľ ide o prípady uvedené pod

písm. a) až g) tohoto zákonného ustanovenia. Dovolanie je prípustné aj proti uzneseniu

odvolacieho súdu v prípadoch uvedených v .

11. V tejto súvislosti ústavný súd vzhľadom na svoju doterajšiu judikatúru považuje

za potrebné uviesť, že otázka posúdenia, či sú, alebo nie sú splnené podmienky na

uskutočnenie dovolacieho konania, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu, t. j.

najvyššieho súdu, a nie do právomoci ústavného súdu. Z rozdelenia súdnej moci v ústave

medzi ústavný súd a všeobecné súdy (čl. 124 a čl. 142 ods. 1) vyplýva, že ústavný súd nie je

alternatívou ani mimoriadnou opravnou inštanciou vo veciach patriacich do právomoci

všeobecných súdov, ktorých sústavu završuje najvyšší súd (mutatis mutandis ,

). Zo subsidiárnej štruktúry systému ochrany ústavnosti ďalej vyplýva, že práve

všeobecné súdy sú primárne zodpovedné za výklad a aplikáciu zákonov, ale aj za

dodržiavanie práv a slobôd vyplývajúcich z alebo dohovoru (), preto

právomoc ústavného súdu pri ochrane práva každého účastníka konania nastupuje až vtedy,

ak nie je daná právomoc všeobecných súdov (m. m. ), alebo všeobecné súdy

neposkytnú ochranu označenému základnému právu sťažovateľa v súlade

s ústavnoprocesnými princípmi, ktoré upravujú výkon ich právomoci.

12. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať

a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov

viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi

bol, alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo

skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu

zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s , prípadne medzinárodnými

zmluvami o ľudských právach a základných slobodách (, mutatis mutandis

, , , ). Z tohto postavenia ústavného súdu

vyplýva, že môže preskúmavať také rozhodnutia všeobecných súdov, ak v konaní, ktoré mu

predchádzalo, alebo samotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo

slobody, pričom skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť predmetom

preskúmania vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak

z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok

porušenie základného práva alebo slobody (, mutatis mutandis ,

, , ).

13. Ústavný súd z tohto hľadiska preskúmal rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn.

z 30. novembra 2009, ktorým odmietol dovolanie sťažovateľa. Nezistil

pritom žiadnu skutočnosť, ktorá by signalizovala svojvoľný postup tohto súdu (v medziach

posudzovanej prípustnosti dovolania, pozn.), ktorý by nemal oporu v zákone.

Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia naopak vyplýva, že najvyšší súd sa zaoberal

a vysporiadal s dôvodmi sťažovateľa, ale pretože sa s nimi nestotožnil, odmietol dovolanie

ako neprípustné. Najvyšší súd v odôvodnení svojho rozhodnutia najprv oboznámil podstatné

časti konania pred súdmi prvého a druhého stupňa a obsah podaného dovolania, v rámci

ktorého uviedol:

(Žalobca) „Navrhol, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zmenil a žalobe

vyhovel. Namietal odňatie možnosti konať pred súdom podľa... a nesprávne právne

posúdenie veci... Tvrdil, že oba rozsudky rozsiahlo, ale zjavne sofisticky argumentujú

teoretickými východiskami určovacej žaloby, že nereagujú na judikatúru a konkrétne

argumenty uvádzané v žalobe a v odvolaní; na otázku právnej subjektivity kupujúcej firmy,

dôvod absolútnej neplatnosti úkonu; označiac prístup súdov za rozporný s povinnosťou

riadne odôvodňovať rozhodnutia. Oba rozsudky podľa žalobcu nevyhodnotili správne

zistený skutkový stav v súlade so splnenými podmienkami určovacej žaloby podľa § 80 písm.

c/ , čím mu bola odňatá možnosť konať pred súdom v merite veci.“. Svoje skutkové

zistenia a právne závery odôvodnil najvyšší súd takto:

„Najvyšší súd... skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho

súdu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný...

V prejednávanej veci rozhodol odvolací súd rozsudkom. Pokiaľ dovolanie smeruje

proti rozsudku odvolacieho súdu, je tento opravný prostriedok prípustný, ak smeruje proti

rozsudku, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej (§238 ods. 1

), alebo proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru

dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci ( ), alebo proti rozsudku,

ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku

svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po

právnej stránke zásadného významu ( ).

V danom prípade dovolanie smeruje proti rozsudku, ktorý nevykazuje znaky ani

jedného z rozsudkov uvedených v označených ustanoveniach. Nejde o zmeňujúci rozsudok

v zmysle a dovolací súd v tejto veci ešte nerozhodoval a teda ani

nevyslovil svoj právny názor ( ). Dovolanie smeruje proti

potvrdzujúcemu rozsudku, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil prípustnosť dovolania

( ). Prípustnosť dovolania preto z týchto ustanovení vyvodiť nemožno.

So zreteľom na ustanovenie druhá veta , ktoré ukladá

dovolaciemu súdu povinnosť skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu

nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v ,

dovolací súd sa neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa ,

ale sa komplexne zaoberal otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád

vymenovaných v až g/ , teda či v danej veci nejde o prípad nedostatku

právomoci súdu, spôsobilosti byť účastníkom konania, riadneho zastúpenia procesné

nespôsobilého účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého

konania, prípad absencie návrhu na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný,

prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a rozhodovania vylúčeným sudcom, či

konania súdom nesprávne obsadeným. Existencia ani jednej z uvedených vád však

dovolacím súdom v konaní zistená nebola.

S prihliadnutím na obsah dovolania... dovolací súd sa osobitne zameral na otázku, či

postupom odvolacieho súdu nebola žalobcovi odňatá možnosť pred sudom konať... Podľa

dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania podľa tohto

ustanovenia je taký vadný postup súdu v občianskom súdom konaní, ktorým sa účastníkovi

odníme možnosť pred ním konať a uplatniť procesné práva priznané mu za účelom

zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv. O vadu, ktorá je z hľadiska

významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom a týmto

postupom odňal účastníkovi konania procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva.

Napríklad môže ísť o právo predniesť (doplniť) svoje návrhy, právo označiť navrhované

dôkazné prostriedky, právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k vykonaným, dôkazom,

právo zhrnúť na záver neodročovaného pojednávania svoje návrhy a vyjadriť sa

k dokazovaniu i k právnej stránke veci.

Z obsahu dovolania predovšetkým vyplýva, že napadnuté ako aj prvostupňové

rozhodnutie sú podľa dovolateľa v rozpore s povinnosťou riadne odôvodňovať rozhodnutia,

keďže prvostupňový i odvolací súd nereagujú na jeho konkrétne argumenty uvádzané

v žalobe aj v odvolaní, k právnej subjektivite kupujúcej firmy z hľadiska kogentných

ustanovení , k dôvodu absolútnej neplatnosti úkonu, že chýba

reakcia na judikatúru.

Za porušenie práva na spravodlivý súdny proces treba považovať aj nedostatok

riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia.

Podľa dovolacieho súdu napadnutý rozsudok odvolacieho súdu vadou vytýkanou

dovolateľom netrpí, je dostatočne odôvodnený a preskúmateľný, skrátka spĺňa požiadavky

ustanovenia ( ) kladené na odôvodnenie rozsudku ...

Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby všeobecný súd

sa stotožnil s jeho právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov.

Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník

konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho

požiadavkami a právnymi názormi. Do obsahu základného práva podľa

... a práva na spravodlivý proces podľa cit. čl. 6 ods. 1 Dohovoru..., nepatrí ani právo

účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom,

prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov, resp.

toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecných záväzných právnych

predpisov, ktorý predkladá účastník konania...

Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami,

a predstavami účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre

(limity) zákonného rozhodnutia ( ), pričom účastníkovi konania musí dať

odpoveď na podstatné (zásadné) otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného

rozhodnutia v závažných a samotné rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach. Právo

(účastníka) a povinnosť (súdu) na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva

z potreby transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou náležitosťou každého

jurisdikčného aktu (rozhodnutia). Citované zákonné ustanovenie sa totiž chápe aj z hľadiska

práv účastníka na súdnu ochranu podľa ..., ktorého imanentnou

súčasťou je aj právo na súdne konanie spĺňajúce garancie spravodlivosti, a toto

ustanovenie treba vykladať a uplatňovať aj s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho

súdu... tak, že rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a dostatočné dôvody, na základe

ktorých je založené. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a

musí sa posúdiť vo svetle okolností každej veci... Dovolací súd je názoru, že odvolací súd a

súd prvého stupňa dostatočne odôvodnili svoje rozsudky vo veci samej - vysvetlili dôvod,

pre ktorý bola zamietnutá určovacia žaloba - chýbajúci naliehavý právny záujem žalobcu

na tejto určovacej žalobe...

Základnou podmienkou dôvodnosti... určovacej žaloby..., ktorá je svojou povahou

žalobou preventívnou (ani v minulosti k určovacej žalobe nebol iný prístup;

v podrobnostiach porovnaj napr. odôvodnenie v R 61/2007), je totiž existencia naliehavého

právneho záujmu na požadovanom určení. Rozumie sa tým právny záujem žalobcu.

Nepostačuje len jeho tvrdenie o takomto záujme. Právny záujem žalobcu musí byť podľa

požiadavky zákona kvalifikovaný, t. j. naliehavý. Posúdenie naliehavého právneho záujmu

je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností. Pre navrhovateľa to znamená

nielen nevyhnutnosť tvrdiť, ale aj dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia

naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení...

Nepreukázaná existencia naliehavého právneho záujmu vedie k zamietnutiu

určovacieho návrhu (z tohto samotného dôvodu)... Či tento záujem jestvuje, skúma súd ex

offo...

Odvolací súd správne uviedol, že súd prvého stupňa sa meritom veci, t. j. posúdením,

či žaloba bola podaná dôvodne alebo nie, zaoberá iba v prípade, pokiaľ bola preukázaná

existencia naliehavého právneho záujmu. Právne závery primerane vysvetlil (dovolací súd

sa ich správnosťou nezaoberal). Nebolo preto vôbec potrebné skúmať otázky vzťahujúce sa

na samotné posudzovanie platnosti namietanej zmluvy a reagovať k takejto argumentácii

žalobcu. Pokiaľ totiž súd zamieta určovaciu žalobu pre nedostatok naliehavého právneho

záujmu... na požadovanom určení, ako tomu bolo aj v tomto prípade, nesmie (je vylúčené)

skúmať vecnú stránku žaloby (platnosť namietanej zmluvy - otázky k tomu sa viažuce).

Žaloba nebola zamietnutá pre nedostatok vecnej legitimácie žalobcu, t. j. z dôvodu, že

žalobca nebol účastníkom predmetnej zmluvy; nebola zamietnutá ani pre meritum veci

(k skúmaniu platnosti namietanej zmluvy z už spomenutých dôvodov nižšie súdy

neprikročili), ale bola zamietnutá pre absenciu naliehavého právneho záujmu podľa § 80

písm. c/ Nebolo preto dôvodu, aby odvolací súd reagoval na žalobcom v odvolaní

uvádzané vety z judikatúry Najvyššieho súdu Českej republiky, ktoré sa vzťahovali k vecnej

legitimácii (že určovaciu žalobu môžu uplatniť aj tretie osoby – neúčastníci napádaného

právneho úkonu) a k otázke platnosti právneho úkonu podľa ...

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolacieho súdu nevyplýva jednostrannosť

ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá

by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Najvyšší súd... vzhľadom vyššie uvedené

skutočnosti dospel k záveru, že skutkové a právne závery odvolacieho súdu nie sú v danom

prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s ... a že odôvodnenie

dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu ako celok splňa parametre zákona na

odôvodnenie rozsudku ( ). Za odňatie možnosti konať pred súdom

v žiadnom prípade nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie

podľa predstáv či požiadaviek žalobcu.

Žalobca v dovolaní tiež namieta, že napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci ...

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.

K tejto námietke je treba uviesť, že nesprávne právne posúdenie veci je síce

relevantným dovolacím dôvodom, samo osebe ale prípustnosť dovolania nezakladá (nemá

základ vo vade konania v zmysle a nespôsobuje tzv. zmätočnosť rozhodnutia).

I keby teda tvrdenie žalobcu bolo opodstatnené (dovolací súd sa ním z tohto aspektu

nezaoberal), ním uvádzané skutočnosti by mali za následok vecnú nesprávnosť napadnutého

rozhodnutia, nezakladali by ale prípustnosť dovolania podľa Pokiaľ nie sú

splnené procesné podmienky prípustnosti dovolania, nemožno napadnuté rozhodnutie

podrobiť vecnému preskúmavaniu.

Nakoľko prípustnosť dovolania v danom prípade nemožno vyvodiť z ustanovenia

a v dovolacom konaní neboli zistené ani dôvody prípustnosti dovolania

uvedené v ustanovení , Najvyšší súd... dovolanie žalobcu... ako dovolanie

smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný,

odmietol. “

14. Ústavný súd pripomína, že súčasťou základného práva na súdnu a inú právnu

ochranu podľa nie je povinnosť súdu akceptovať dôvody prípustnosti

opravného prostriedku uvádzané sťažovateľom, v dôsledku čoho ich „nerešpektovanie“

súdom ani nemožno bez ďalšieho považovať za porušenie označeného základného práva.

V inom prípade by totiž súdy stratili možnosť posúdiť, či zákonné dôvody prípustnosti

alebo neprípustnosti podaného dovolania vôbec boli naplnené. Takýto postup a rozhodnutie

dovolacieho súdu výslovne umožňuje, preto použitý spôsob

v konkrétnom prípade nemohol znamenať odoprenie prístupu sťažovateľovi k súdnej

ochrane v konaní o mimoriadnych opravných prostriedkoch.

15. Z uvedeného vyplýva, že medzi namietaným uznesením najvyššieho súdu

a možnosťou porušenia základného práva sťažovateľa podľa nie je taký

vzťah, ktorý by odôvodňoval prijatie sťažnosti na ďalšie konanie po jej predbežnom

prerokovaní. Rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. z 30. novembra 2009

podľa názoru ústavného súdu nemožno (z už uvedených dôvodov) považovať za arbitrárne

a nezlučiteľné s aplikovanými ustanoveniami .

16. Keďže sťažovateľ namietal porušenie svojho základného práva podľa čl. 46

ods. 1 a práva podľa dohovoru z dôvodu, že najvyšší súd v dovolacom

konaní neuznal ním uvádzané dôvody prípustnosti dovolania podľa

[a ním uvedené odôvodnenie dovolania podľa a ], a keďže

súčasťou označených základných práv nie je aj povinnosť uznať dôvody prípustnosti

dovolania uvádzané sťažovateľom, ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia

označeného základného práva, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po prijatí sťažnosti na

ďalšie konanie, a preto pri predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde odmietol sťažnosť sťažovateľa ako zjavne neopodstatnenú.

17. Vzhľadom na to, že sťažnosť sťažovateľa bola odmietnutá ako celok, ústavný súd

sa už jeho ďalšími návrhmi nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. apríla 2010