Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 646/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 29. novembra 2018

v senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa spravodajkyňa) a sudcov

Miroslava Duriša a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť ,

, zastúpeného advokátom JUDr. Ľubomírom Hudákom, Mierová 87, Humenné,

vo veci namietaného porušenia základného práva podľa Slovenskej

republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn.

a postupom Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

20. septembra 2017 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci

namietaného porušenia základného práva podľa

(ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice II (ďalej

len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej len „napadnuté

konanie okresného súdu“) a postupom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej len „napadnuté konanie krajského

súdu“).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je účastníkom konania

„o zaplatenie sumy 743,54,-€, z dôvodu zaplatenia navýšenej nedôvodnej sumy za riadenie

el. prípojky“ na strane žalobcu. Žaloba bola sťažovateľom podaná 6. mája 2009.

Okresný súd v právnej veci sťažovateľa prvýkrát rozhodol rozsudkom

z 11. decembra 2013, ktorým jeho žalobe vyhovel. Tento rozsudok bol zrušený uznesením

krajského súdu sp. zn. z 29. júna 2015.

Okresný súd následne rozhodol vo veci v poradí druhým rozsudkom z 2. marca 2016,

ktorým opätovne žalobe vyhovel. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný odvolanie,

o ktorom rozhodoval krajský súd v napadnutom konaní.

Sťažovateľ podal 27. júna 2017 na krajskom súde sťažnosť na prieťahy v konaní.

Predseda krajského súdu sa v prípise sp. zn. Spr 116/2017 zo 7. júla 2017 sťažovateľovi

ospravedlnil za „objektívne vzniknuté prieťahy“ a oznámil mu, že v jeho právnej veci

by mal krajský súd rozhodnúť v septembri 2017.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti namieta, že okresný súd a krajský súd nekonajú

v napadnutých konaniach bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľ vzhľadom na uvedené navrhuje, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„Právo sťažovateľa:

- Na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov zakotvené v článku 48 ods. 2

Slovenskej republiky

- Na prerokovanie veci v primeranej lehote zakotvené v článku 6 ods. 1 vety prvej

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení protokolov č. 3, 5 a 8

bolo postupom OS KE II. v konaní pod sp. zn.: a KS KE v konaní pod

sp. zn. porušené.

Ústavný súd Slovenskej republiky zakazuje KS KE pokračovať v porušovaní

namietaných práv sťažovateľa.

Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje KS KE, aby konal vo veci vedenej na KS

KE v konaní pod sp. zn. bez prieťahov.

Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi finančné zadosťučinenie

vo výške 5 000,- € .

Odporca je povinný nahradiť sťažovateľovi všetky trovy tohto konania.“

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov...

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom...

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred

ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a skúma, či dôvody uvedené v nebránia

jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti

predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom

prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. V zmysle konštantnej

judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú

neopodstatnenosť aj absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom

alebo slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom do takéhoto

práva alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí relevantnú

súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti

a túto odmietne (, , ).

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo na inom štátnom orgáne

sa právna neistota neodstráni. K vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu právnej istoty

dochádza v zásade až právoplatným rozhodnutím súdu alebo štátneho orgánu.

Preto na naplnenie základného práva podľa nestačí, aby štátne orgány

vec prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet (,

).

Podľa judikatúry ústavného súdu dôvodom na odmietnutie sťažnosti pre jej zjavnú

neopodstatnenosť je aj nezistenie žiadnej možnosti porušenia označeného základného práva

alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie

(, , , ). Ústavný súd už vo svojich

predchádzajúcich rozhodnutiach tiež vyslovil, že zjavná neopodstatnenosť sťažnosti

namietajúcej porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa ( dohovoru) môže vyplývať aj z toho, že porušenie

tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom,

ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo uvažovať o zbytočných

prieťahoch (, , ).

Z judikatúry ústavného súdu ďalej vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom

konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov zaručeného v (, ).

V prípade, keď ústavný súd zistí, že postup všeobecného súdu sa nevyznačoval

takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“

v zmysle (, ), nevysloví porušenie základného

práva zaručeného v tomto článku, ale sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú

(, , , , ).

II.1 K namietanému porušeniu práv sťažovateľa postupom okresného súdu

v napadnutom konaní

Sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom

konaní.

Ústavný súd k tejto časti sťažnosti konštatuje, že v čase jej podania ústavnému súdu

okresný súd v napadnutom konaní už nekonal, keďže vo veci samej rozhodol rozsudkom

z 2. marca 2016, proti ktorému podal odvolanie žalovaný. Vec sa v čase doručenia sťažnosti

ústavnému súdu (20. septembra 2017) nachádzala na krajskom súde, ktorý rozhodoval

o podanom odvolaní. Z uvedeného dôvodu v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu

bola už právna vec sťažovateľa na okresnom súde skončená, v dôsledku čoho

už k porušovaniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

ods. 1 dohovoru jeho postupom nemohlo dochádzať. Ústavný súd preto sťažnosť v tejto

časti v súlade s odmietol ako zjavne neopodstatnenú

(podobne , , ).

II.2 K namietanému porušeniu práv sťažovateľa postupom krajského súdu

v napadnutom konaní

Sťažovateľ ďalej namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu v napadnutom

konaní.

Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že krajský súd vo veci sťažovateľa rozhodol

rozsudkom č. k. -264 z 5. októbra 2017, ktorým potvrdil rozsudok okresného

súdu z 2. marca 2016 vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť sťažovateľovi peňažnú

sumu a vo výroku o trovách konania tento rozsudok zrušil. Označený rozsudok nadobudol

právoplatnosť 23. decembra 2017. Krajský súd následne opravným uznesením

z 23. januára 2018 opravil záhlavie rozsudku č. k. -264 z 5. októbra 2017

(chyba v mene sťažovateľa). Označené uznesenie nadobudlo právoplatnosť

13. februára 2018. Príslušný súdny spis bol okresnému súdu zaslaný 30. januára 2018.

Ústavný súd konštatuje, že vzhľadom na celkovú dĺžku napadnutého konania

na krajskom súde (menej ako dva roky), ako i vzhľadom na jeho predmet

a na to, čo je pre sťažovateľa „v stávke“, už na prvý pohľad nemožno v napadnutom konaní

uvažovať o takých prieťahoch, ktorých intenzita by po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie

konanie umožňovala ústavnému súdu dospieť k záveru o porušení označených práv

sťažovateľa podľa a dohovoru. Ústavný súd v nadväznosti na uvedené poukazuje

aj na rozhodovaciu prax a judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva v obdobných

veciach, podľa ktorej v civilných veciach dĺžka súdneho konania na jednom stupni v trvaní

dva až tri roky v závislosti od povahy veci nie je v rozpore s právom na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (pozri rozsudok vo veci Humen

proti Poľsku z 15. 10. 1999, sťažnosť č. 26614/95; tiež rozsudok vo veci Calvelli

a Ciglio proti Taliansku zo 17. 1. 2002; podobne , ,

).

Ako už bolo uvedené, nie každý prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne

za následok porušenie základného práva podľa a práva podľa

ods. 1 dohovoru (, ). Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý

v je pojem autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať

predovšetkým materiálne. V prípade, keď ústavný súd zistí, že charakter postupu

všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné

kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle , môže sťažnosť odmietnuť

ako zjavne neopodstatnenú (, , , ).

Vzhľadom na uvedené ústavný súd túto časť sťažnosti odmietol podľa § 25

ods. 2 ako zjavne neopodstatnenú (podobne ,

, ).

Keďže sťažnosť sťažovateľa bol ako celok odmietnutá, bolo už bez právneho

významu zaoberať sa ďalšími jeho návrhmi.

Nad rámec uvedeného ústavný súd upriamuje pozornosť sťažovateľa

na skutočnosť, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci rozhodnutej v zmysle

, a preto nebráni tomu, aby po splnení všetkých

zákonných podmienok za predpokladu zotrvania na stanovisku, že postupom okresného

súdu v napadnutom konaní po vrátení veci z krajského súdu dochádza k zbytočným

prieťahom v konaní, predložil ústavnému súdu novú sťažnosť (,

, ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. novembra 2018