Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 54/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. februára 2016

predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpeného

advokátom JUDr. Marcelom Jurkom, PhD., Dominikánske námestie 11, Košice, vo veci

namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa , ako aj práva na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn.

a postupom Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. decembra

2015 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta

porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(ďalej len „“), ako aj práva na prejednanie

svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len

„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté

konanie okresného súdu“) a postupom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie krajského

súdu“).

Sťažovateľ okrem iného uviedol:

„V mojej právnej veci vedenej na Okresnom súde Košice I, sp. zn.

v konaní o zaplatenie 900.000 Sk zo zmenky som podal návrh na začatie konania (návrh na

vydanie zmenkového platobného rozkazu) dňa 29. novembra 2006.

Aj napriek tomu, že od začatia konania doposiaľ uplynulo viac ako 9 rokov, nie je vo

veci právoplatne rozhodnuté, čím moja právna neistota pretrváva. Mám za to, že akékoľvek

konanie pred súdom by nemalo trvať tak neprimeranú dobu. Nepociťujem, že by som

spôsoboval prieťahy vo veci samej, naopak, som riadne zastúpený advokátom, na

pojednávaniach sa zúčastňujem, na výzvy súdu riadne a včas reagujem a snažím sa byť s

konajúcim súdom maximálne súčinný. Je v mojom záujme, aby vec bola čo najrýchlejšie

právoplatne ukončená, aby obdobie mojej právnej neistoty pominulo.

Mám dôvodne za to, že v mojej právnej veci porušitelia môjho základného práva

nekonali a stále nekonajú bez zbytočných prieťahov a takisto mám dôvodne za to, že moja

právna vec skutočne nie je prerokovaná v primeranej lehote, ak po viac ako 9 rokov od

začatia konania dosiaľ vec nie je právoplatne skončená.“

Sťažovateľ ďalej v sťažnosti uviedol:

„Aj keď okresný súd v danej veci vykonal veľký počet procesných úkonov

(pojednávaní), v priebehu konania však nepostupoval podľa zásady vyplývajúcej z prvej

vety ustanovenia podľa ktorej, len čo sa konanie začalo postupuje v

ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Postup súdu nebol v súlade s ustanovením podľa ktorého pojednávanie

pripraví predseda senátu tak, aby bolo možné rozhodnúť o veci spravidla na jedinom

pojednávaní.

Vec sa nachádza toho času v odvolacom konaní pred Krajským súdom v Košiciach.

Odvolanie proti rozsudku Okresného súdu Košice I, č. 1. 439 zo dňa 8. apríla 2015 bolo

podané žalovanou v 1. rade dňa 5. mája 2015. Od podania odvolania

uplynulo 7 mesiacov počas ktorých nebolo o odvolaní rozhodnuté, pričom bolo potrebné

prihliadnuť na doterajšiu dĺžku konania a o veci rozhodnúť.“

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom

takto rozhodol:

„1. Okresný súd Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. porušil

základné právo , aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov

zaručené v článku 48 ods. 2 a aby sa jeho vec prejednala

v primeranej lehote podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd.

2. Krajský súd v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. porušil

základné právo , aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov

zaručené v článku 48 ods. 2 a aby sa jeho vec prejednala

v primeranej lehote podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd.

3. Prikazuje Krajskému súdu v Košiciach konať bez zbytočných prieťahov.

4. priznáva primerané finančné zadosťučinenie a to

sťažovateľovi v sume 5.000 €, ktoré je mu Okresný súd Košice I povinný vyplatiť do 2

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5. priznáva primerané finančné zadosťučinenie a to

sťažovateľovi v sume 2.000 €, ktoré je mu Krajský súd v Košiciach povinný vyplatiť do 2

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

6. priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej sume

296,44 €, ktorú sú Okresný súd Košice I a Krajský súd v Košiciach spoločne a nerozdielne

povinní mu vyplatiť na účet advokáta JUDr. Marcela Jurka, PhD. do 2 mesiacov od

právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma,

či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom

prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. Ústavný súd môže

pri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad a bez najmenšej

pochybnosti javí ako neopodstatnený (napr. ).

O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti smerujúcej proti zbytočným prieťahom

v súdnom konaní ide predovšetkým vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci

nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil sťažovateľ, a to

pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom tohto orgánu

a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní

pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktorý vylučuje,

aby ten orgán (okresný súd) porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia

alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (, , ,

).

Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa je to,

že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci

do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť

zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo

zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto

práv ďalej nepokračovalo (napr. , ).

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty.

Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy, ak bola

na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie tohto práva ešte mohlo trvať

(napr. , , ). Ak v čase doručenia sťažnosti ústavnému

súdu už nemôže dochádzať k namietanému porušovaniu označeného práva, ústavný súd

sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú ( ),

pretože konanie o takej sťažnosti pred ústavným súdom už nie je spôsobilé naplniť účel

ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje vo vzťahu k základnému právu na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (m. m. ). Uvedený právny

názor ústavného súdu je akceptovaný aj judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva

(pozri Miroslav Mazurek proti Slovenskej republike, rozhodnutie o sťažnosti č. 16970/05

z 3. 3. 2009).

Ústavný súd konštatuje, že predmetom sťažnosti je preskúmanie opodstatnenosti

tvrdenia sťažovateľa, podľa ktorého postupom okresného súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. a postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

malo dôjsť k porušeniu jeho základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

1. K namietanému porušeniu základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod

sp. zn.

Zo sťažnosti a zistení ústavného súdu vyplýva, že okresný súd v merite veci rozhodol

rozsudkom z 8. apríla 2015 a po podanom odvolaní predložil vec krajskému súdu

na rozhodnutie 30. júna 2015.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd konštatuje, že okresný súd rozhodnutím ešte

pred doručením sťažnosti ústavnému súdu vykonal všetky zákonom predpokladané

a dovolené úkony na odstránenie stavu právnej neistoty sťažovateľa, a preto už nemohol

v čase doručenia sťažnosti žiadnym ústavne relevantným spôsobom ovplyvniť priebeh

konania, prípadne spôsobiť prieťahy v ňom, a teda nemohol už ani porušovať sťažovateľom

v sťažnosti označené práva.

Keďže sťažovateľ namietal porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2

a práva podľa dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní

sťažnosťou doručenou ústavnému súdu až 22. decembra 2015, t. j. v čase, keď vec bola

na okresnom súde už skončená, v dôsledku čoho už k porušovaniu základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru jeho postupom

nemohlo dochádzať, ústavný súd sťažnosť v tejto časti v súlade s § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

2. K namietanému porušeniu základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu v konaní vedenom pod

sp. zn.

Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva

na konanie bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru môže podľa štandardnej judikatúry

ústavného súdu vyplývať aj z toho, že porušenie označených práv sa namieta v takom

konaní pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby

sa dalo vôbec uvažovať o zbytočných prieťahoch (, ).

Ústavný súd zistil, že napadnuté konanie na krajskom súde prebieha od 30. júna

2015, keď mu bol postúpený spis okresného súdu na rozhodnutie o odvolaní.

Ústavný súd zastáva názor, že iba samotná dĺžka predmetného odvolacieho konania

aj napriek tomu, že krajský súd ako súd odvolací vo veci doteraz nerozhodol, sama osebe

nebola takej povahy, aby len na jej základe bolo možné v okolnostiach danej veci vysloviť

namietané porušenie práv sťažovateľa, resp. že doba konania vedeného krajským súdom

pod sp. zn. zasiahla z dôvodov, za ktoré nesie zodpovednosť krajský súd,

samotnú podstatu a účel základného práva sťažovateľa podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru takým závažným spôsobom, že by to odôvodňovalo prijatie

sťažnosti na ďalšie konanie (m. m. ).

Ústavný súd dáva do pozornosti, že krajský súd vo veci koná ako súd odvolací,

úlohou ktorého je posúdiť vecnú správnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia súdu prvej

inštancie, preto krajský súd spravidla nevykonáva vo veci procesné úkony (§ 213

) ani nie je povinný nariadiť pojednávanie (

). To však nevyhnutne neznamená, že odvolací súd sa vecou

dosiaľ nezaoberal.

Z judikatúry ústavného súdu taktiež vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom

konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa (napr. , ,

).

V prípade, keď ústavný súd zistil, že charakter postupu všeobecného súdu sa

nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať

ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle , nevyslovil porušenie základného

práva zaručeného týmto článkom (napr. ), prípadne návrhu

buď nevyhovel (napr. ), alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený

(napr. , , ). K takémuto záveru dospel ústavný súd aj pri

predbežnom prerokovaní tejto sťažnosti.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd odmietol sťažnosť aj v tejto časti podľa § 25

ods. 2 z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

Keďže sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd sa už ďalšími návrhmi sťažovateľa

na ochranu ústavnosti v nej uplatnenými nezaoberal.

Ústavný súd v závere pripomína, že ak by nečinnosť krajského súdu v odvolacom

konaní, resp. po rozhodnutí o odvolaní a vrátení veci v konaní pred okresným súdom aj

naďalej bez ospravedlniteľného dôvodu trvala, v prípade, ak by sťažovateľ podal ústavnému

súdu novú sťažnosť, nepovažovalo by sa toto rozhodnutie za prekážku právoplatne

rozhodnutej veci.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. februára 2016