Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 54/2016
PDF · 172.69 KB
No categories available
III. ÚS 54/2016
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. februára 2016
predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpeného
advokátom JUDr. Marcelom Jurkom, PhD., Dominikánske námestie 11, Košice, vo veci
namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práva na prejednanie jeho
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn.
27 CbZm 6/2009 a postupom Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn.
3 CoZm 7/2015 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. decembra
2015 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta
porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj práva na prejednanie
svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len
„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 27 CbZm 6/2009 (ďalej aj „napadnuté
konanie okresného súdu“) a postupom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“)
v konaní vedenom pod sp. zn. 3 CoZm 7/2015 (ďalej aj „napadnuté konanie krajského
súdu“).
Sťažovateľ okrem iného uviedol:
„V mojej právnej veci vedenej na Okresnom súde Košice I, sp. zn. 27 CbZm/6/2009
v konaní o zaplatenie 900.000 Sk zo zmenky som podal návrh na začatie konania (návrh na
vydanie zmenkového platobného rozkazu) dňa 29. novembra 2006.
Aj napriek tomu, že od začatia konania doposiaľ uplynulo viac ako 9 rokov, nie je vo
veci právoplatne rozhodnuté, čím moja právna neistota pretrváva. Mám za to, že akékoľvek
konanie pred súdom by nemalo trvať tak neprimeranú dobu. Nepociťujem, že by som
spôsoboval prieťahy vo veci samej, naopak, som riadne zastúpený advokátom, na
pojednávaniach sa zúčastňujem, na výzvy súdu riadne a včas reagujem a snažím sa byť s
konajúcim súdom maximálne súčinný. Je v mojom záujme, aby vec bola čo najrýchlejšie
právoplatne ukončená, aby obdobie mojej právnej neistoty pominulo.
Mám dôvodne za to, že v mojej právnej veci porušitelia môjho základného práva
nekonali a stále nekonajú bez zbytočných prieťahov a takisto mám dôvodne za to, že moja
právna vec skutočne nie je prerokovaná v primeranej lehote, ak po viac ako 9 rokov od
začatia konania dosiaľ vec nie je právoplatne skončená.“
Sťažovateľ ďalej v sťažnosti uviedol:
„Aj keď okresný súd v danej veci vykonal veľký počet procesných úkonov
(pojednávaní), v priebehu konania však nepostupoval podľa zásady vyplývajúcej z prvej
vety ustanovenia § 100 ods. 1 O. s. p. podľa ktorej, len čo sa konanie začalo postupuje v
ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.
Postup súdu nebol v súlade s ustanovením § 114 ods. 1 O. s. p. podľa ktorého pojednávanie
pripraví predseda senátu tak, aby bolo možné rozhodnúť o veci spravidla na jedinom
pojednávaní.
Vec sa nachádza toho času v odvolacom konaní pred Krajským súdom v Košiciach.
Odvolanie proti rozsudku Okresného súdu Košice I, č. 1. 439 zo dňa 8. apríla 2015 bolo
podané žalovanou v 1. rade dňa 5. mája 2015. Od podania odvolania
uplynulo 7 mesiacov počas ktorých nebolo o odvolaní rozhodnuté, pričom bolo potrebné
prihliadnuť na doterajšiu dĺžku konania a o veci rozhodnúť.“
Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom
takto rozhodol:
„1. Okresný súd Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 27 CbZm/6/2009 porušil
základné právo , aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov
zaručené v článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a aby sa jeho vec prejednala
v primeranej lehote podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd.
2. Krajský súd v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. 3 CoZm/7/2015 porušil
základné právo , aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov
zaručené v článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a aby sa jeho vec prejednala
v primeranej lehote podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd.
3. Prikazuje Krajskému súdu v Košiciach konať bez zbytočných prieťahov.
4. priznáva primerané finančné zadosťučinenie a to
sťažovateľovi v sume 5.000 €, ktoré je mu Okresný súd Košice I povinný vyplatiť do 2
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
5. priznáva primerané finančné zadosťučinenie a to
sťažovateľovi v sume 2.000 €, ktoré je mu Krajský súd v Košiciach povinný vyplatiť do 2
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
6. priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej sume
296,44 €, ktorú sú Okresný súd Košice I a Krajský súd v Košiciach spoločne a nerozdielne
povinní mu vyplatiť na účet advokáta JUDr. Marcela Jurka, PhD. do 2 mesiacov od
právoplatnosti tohto rozhodnutia.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,
ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma,
či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie
konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný
súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy
alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom
prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,
reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. Ústavný súd môže
pri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad a bez najmenšej
pochybnosti javí ako neopodstatnený (napr. III. ÚS 199/02).
O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti smerujúcej proti zbytočným prieťahom
v súdnom konaní ide predovšetkým vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci
nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil sťažovateľ, a to
pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom tohto orgánu
a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní
pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktorý vylučuje,
aby ten orgán (okresný súd) porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia
alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (III. ÚS 263/03, IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05,
Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ústavy je to,
že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci
do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť
zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo
zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto
práv ďalej nepokračovalo (napr. IV. ÚS 104/03, IV. ÚS 73/05).
Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty.
Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy, ak bola
na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie tohto práva ešte mohlo trvať
(napr. I. ÚS 22/01, I. ÚS 77/02, I. ÚS 116/02). Ak v čase doručenia sťažnosti ústavnému
súdu už nemôže dochádzať k namietanému porušovaniu označeného práva, ústavný súd
sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde),
pretože konanie o takej sťažnosti pred ústavným súdom už nie je spôsobilé naplniť účel
ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje vo vzťahu k základnému právu na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (m. m. I. ÚS 6/03). Uvedený právny
názor ústavného súdu je akceptovaný aj judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva
(pozri Miroslav Mazurek proti Slovenskej republike, rozhodnutie o sťažnosti č. 16970/05
z 3. 3. 2009).
Ústavný súd konštatuje, že predmetom sťažnosti je preskúmanie opodstatnenosti
tvrdenia sťažovateľa, podľa ktorého postupom okresného súdu v konaní vedenom
pod sp. zn. 27 CbZm 6/2009 a postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn.
3 CoZm 7/2015 malo dôjsť k porušeniu jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
1. K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod
sp. zn. 27 CmZm 6/2009
Zo sťažnosti a zistení ústavného súdu vyplýva, že okresný súd v merite veci rozhodol
rozsudkom z 8. apríla 2015 a po podanom odvolaní predložil vec krajskému súdu
na rozhodnutie 30. júna 2015.
Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd konštatuje, že okresný súd rozhodnutím ešte
pred doručením sťažnosti ústavnému súdu vykonal všetky zákonom predpokladané
a dovolené úkony na odstránenie stavu právnej neistoty sťažovateľa, a preto už nemohol
v čase doručenia sťažnosti žiadnym ústavne relevantným spôsobom ovplyvniť priebeh
konania, prípadne spôsobiť prieťahy v ňom, a teda nemohol už ani porušovať sťažovateľom
v sťažnosti označené práva.
Keďže sťažovateľ namietal porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2
ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní
sťažnosťou doručenou ústavnému súdu až 22. decembra 2015, t. j. v čase, keď vec bola
na okresnom súde už skončená, v dôsledku čoho už k porušovaniu základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru jeho postupom
nemohlo dochádzať, ústavný súd sťažnosť v tejto časti v súlade s § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.
2. K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu v konaní vedenom pod
sp. zn. 3 CoZm 7/2015
Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva
na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru môže podľa štandardnej judikatúry
ústavného súdu vyplývať aj z toho, že porušenie označených práv sa namieta v takom
konaní pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby
sa dalo vôbec uvažovať o zbytočných prieťahoch (IV. ÚS 343/04, III. ÚS 59/05).
Ústavný súd zistil, že napadnuté konanie na krajskom súde prebieha od 30. júna
2015, keď mu bol postúpený spis okresného súdu na rozhodnutie o odvolaní.
Ústavný súd zastáva názor, že iba samotná dĺžka predmetného odvolacieho konania
aj napriek tomu, že krajský súd ako súd odvolací vo veci doteraz nerozhodol, sama osebe
nebola takej povahy, aby len na jej základe bolo možné v okolnostiach danej veci vysloviť
namietané porušenie práv sťažovateľa, resp. že doba konania vedeného krajským súdom
pod sp. zn. 3 CoZm 7/2015 zasiahla z dôvodov, za ktoré nesie zodpovednosť krajský súd,
samotnú podstatu a účel základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru takým závažným spôsobom, že by to odôvodňovalo prijatie
sťažnosti na ďalšie konanie (m. m. II. ÚS 93/03).
Ústavný súd dáva do pozornosti, že krajský súd vo veci koná ako súd odvolací,
úlohou ktorého je posúdiť vecnú správnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia súdu prvej
inštancie, preto krajský súd spravidla nevykonáva vo veci procesné úkony (§ 213
Občianskeho súdneho poriadku) ani nie je povinný nariadiť pojednávanie (§ 214
Občianskeho súdneho poriadku). To však nevyhnutne neznamená, že odvolací súd sa vecou
dosiaľ nezaoberal.
Z judikatúry ústavného súdu taktiež vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom
konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. II. ÚS 57/01, I. ÚS 48/03,
V prípade, keď ústavný súd zistil, že charakter postupu všeobecného súdu sa
nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať
ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, nevyslovil porušenie základného
práva zaručeného týmto článkom ústavy (napr. II. ÚS 57/01), prípadne návrhu
buď nevyhovel (napr. I. ÚS 11/00), alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený
(napr. I. ÚS 41/01, I. ÚS 57/01, III. ÚS 59/05). K takémuto záveru dospel ústavný súd aj pri
predbežnom prerokovaní tejto sťažnosti.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd odmietol sťažnosť aj v tejto časti podľa § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.
Keďže sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd sa už ďalšími návrhmi sťažovateľa
na ochranu ústavnosti v nej uplatnenými nezaoberal.
Ústavný súd v závere pripomína, že ak by nečinnosť krajského súdu v odvolacom
konaní, resp. po rozhodnutí o odvolaní a vrátení veci v konaní pred okresným súdom aj
naďalej bez ospravedlniteľného dôvodu trvala, v prípade, ak by sťažovateľ podal ústavnému
súdu novú sťažnosť, nepovažovalo by sa toto rozhodnutie za prekážku právoplatne
rozhodnutej veci.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 2. februára 2016