Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 10 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (15)II. ÚS 783/2016
PDF · 125.95 KB
No categories available
II. ÚS 783/2016
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 27. októbra 2016
v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu
Ladislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť
, , zastúpeného advokátkou JUDr. Sabínou
Hodoňovou, Mariánske námestie 31, Žilina, ktorou namieta porušenie svojho základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného
súdu Košice-okolie v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 496/2013, a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a ako neprípustnú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. augusta
2016 doručená sťažnosť , (ďalej
len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou JUDr. Sabínou Hodoňovou, Mariánske
námestie 31, Žilina, ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom
Okresného súdu Košice-okolie (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.
14 C 496/2013 (ďalej len „napadnuté konanie“).
Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ v procesnom postavení žalobcu je stranou
napadnutého konania vedeného okresným súdom o zaplatenie sumy 85,20 €
s príslušenstvom z titulu odstúpenia od kúpnej zmluvy a vrátenia kúpnej ceny fotoaparátu.
Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uvádza, že „Od podania návrhu do dnešného
dňa uplynuli takmer tri roky a tri mesiace bez toho, že by Okresný súd Košice-okolie vo veci
meritórne rozhodol. Sťažovateľ má za to, že prejednávaná vec rozhodne nie je po skutkovej
a ani právnej stránke natoľko náročná, aby za tak dlhý čas nebolo vo veci vydané ani jedno
meritórne rozhodnutie.“.
Sťažovateľ ďalej namieta, že „Z dôvodu, že sťažovateľ nemá k dispozícii žiadne iné
efektívne právne prostriedky na ochranu jeho práv, je v tejto veci daná právomoc
Ústavného súdu Slovenskej republiky. Žiadnym iným prostriedkom nemôže sťažovateľ
dosiahnuť rozhodnutie, ktorým by Okresnému súdu Košice - okolie bola uložená povinnosť
vo veci konať.
Konanie, v ktorom dochádza k porušovaniu práv sťažovateľa naďalej trvá.“.
Sťažovateľ sa domáha priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume
10 000 € s odôvodnením, že „... prieťahy v konaní spôsobili značnú právnu neistotu
sťažovateľa domáhajúceho sa súdnej ochrany, stav právnej neistoty nebol do dnešného dňa
riadne odstránený a v danom prípade trvá už viac ako tri roky...“.
Na základe uvedeného sťažovateľ ústavnému súdu navrhuje, aby po prijatí jeho
sťažnosti na ďalšie konanie nálezom vyslovil, že jeho základné právo podľa čl. 48 ods. 2
ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní
boli porušené, prikázal okresnému súdu vo veci konať bez zbytočných prieťahov, priznal
mu primerané finančné zadosťučinenie v sume 10 000 € a uložil okresnému súdu povinnosť
uhradiť mu trovy právneho zastúpenia.
Ústavný súd dopytom na okresnom súde zistil, že sťažovateľ nepodal sťažnosť na
postup súdu adresovanú predsedovi okresného súdu v zmysle § 62 ods. 1 zákona
č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“).
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých
prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.
V zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak
sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na
ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je
sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.
V nadväznosti na dikciu § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd pripomína,
že vyčerpanie opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon
sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých
použitie je oprávnený podľa osobitných predpisov, je jedným z atribútov prípustnosti
sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, a teda podmienkou konania vo veci individuálnej
ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom.
Účinným právnym prostriedkom nápravy v súvislosti s námietkou zbytočných
prieťahov v napadnutom konaní je podľa doterajšej judikatúry ústavného súdu (napr.
IV. ÚS 153/03, IV. ÚS 278/04, II. ÚS 650/2014) sťažnosť proti porušovaniu práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov adresovaná predsedovi okresného súdu podľa
§ 62 a nasl. zákona o súdoch. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na § 64 ods. 1 zákona
o súdoch, podľa ktorého „Účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli
spôsobené prieťahy v konaní...“. V zmysle prvej vety druhého odseku citovaného
zákonného ustanovenia „Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu
veci prešetriť všetky skutočnosti.“. Podľa § 64 ods. 3 zákona o súdoch „Ak orgán poverený
vybavovaním sťažnosti zistí, že sťažnosť je dôvodná, prijme a zabezpečí vykonanie opatrení
na odstránenie nedostatkov, ak je to potrebné, vyvodí za vzniknuté nedostatky voči
zodpovedným osobám dôsledky.“.
Ústavný súd opakovane vo svojej judikatúre zdôrazňuje (m. m. I. ÚS 21/99,
IV. ÚS 153/03, I. ÚS 33/05, II. ÚS 650/2014), že účelom práva účastníka konania pred
všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto
súdu, aby sám odstránil dovtedajší protiprávny stav zapríčinený neprerokovaním veci bez
zbytočných prieťahov. Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie
základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru), koná iba
za predpokladu, že sťažovateľ preukáže, že využil označený právny prostriedok, ktorý mal
k dispozícii podľa zákona o súdoch, alebo ak preukáže, že túto podmienku nesplnil
z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
Vo svojej judikatúre z ostatného obdobia ústavný súd aj vzhľadom na aktuálnu
judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva na požiadavke využitia prostriedkov nápravy
v zmysle § 62 a nasl. zákona o súdoch na orgáne štátnej správy dotknutého súdu v zásade už
netrvá, ale len v prípadoch, keď dĺžka napadnutého konania v čase doručenia sťažnosti
ústavnému súdu je už prima facie zjavne neprimeraná (napr. IV. ÚS 26/2012,
IV. ÚS 93/2012), čo však v konkrétnych okolnostiach o veci sťažovateľa nemožno bez
ďalšieho tvrdiť.
Vychádzajúc z uvedeného, nevyužitie sťažnosti adresovanej predsedovi okresného
súdu ústavný súd považuje za prekážku, ktorá bráni prijatiu sťažnosti na ďalšie konanie
v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde.
Na základe uvedeného ústavný súd sťažnosť po jej predbežnom prerokovaní
odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako neprípustnú.
Nad rámec uvedeného ústavný súd poznamenáva, že toto rozhodnutie nezakladá
prekážku veci rozhodnutej podľa § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni
sťažovateľovi, aby po splnení všetkých zákonných podmienok za predpokladu zotrvania na
stanovisku, že postupom okresného súdu naďalej dochádza k zbytočným prieťahom
v konaní, predložil ústavnému súdu novú sťažnosť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 27. októbra 2016