Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 42/2021

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 26. januára 2021 v senáte

zloženom z predsedu senátu Rastislava Kaššáka a sudcov Jany Baricovej a Miloša Maďara

(sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť sťažovateľky obchodnej

spoločnosti , , , ,

zastúpenej spoločnosťou Advokátska kancelária NIŽNÍK & Partners, s. r. o., Žižkova 4E,

Košice, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Roman Nižník, vo veci namietaného

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Dunajská Streda v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti , o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého konania a sťažnostný návrh

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. novembra

2020 doručená ústavná sťažnosť sťažovateľky obchodnej spoločnosti

, , (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci

namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov (ďalej len „“) a práva

na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu

Dunajská Streda (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že okresným súdom je pod sp. zn.

vedený spor vo veci sťažovateľky ako žalobkyne proti obchodnej

spoločnosti , , (ďalej len

„žalovaná“), o zaplatenie sumy 101 848,41 € s príslušenstvom (ďalej aj „napadnuté

konanie“).

3. Sťažovateľka po chronologickom opise napadnutého konania, ako aj

upomínacieho konania vedeného Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn.

, ktoré napadnutému konaniu predchádzalo, namieta, že okresný súd, počnúc

dňom, odkedy mu bola vec postúpená, vo veci nekoná, nenariadil jediné pojednávanie ani

nevykonal žiadne úkony, ktoré by viedli k rozhodnutiu vo veci samej. Vzhľadom

na uvedené opakovane podala sťažnosť na prieťahy v konaní predsedníčke okresného súdu.

Na jej prvú sťažnosť reagovala konajúca sudkyňa, ktorá konštatovala, že vo veci sa koná,

okresný súd dosiaľ nekonal z dôvodu pandémie COVID-19 a že vo veci sa vykonávajú

procesné úkony s tým, že dala pokyn na rozhodnutie o rozšírení návrhu. Na jej druhú

sťažnosť reagovala predsedníčka okresného súdu listom z 30. októbra 2020 s tým,

že sťažnosť vyhodnotila ako opodstatnenú na základe objektívne existujúcej nadmernej

zaťaženosti okresného súdu. Zároveň uviedla, že vzhľadom na preventívne opatrenia kvôli

pandémii COVID-19 termín pojednávania nebude môcť byť nariadený.

4. Podľa názoru sťažovateľky predmetnú právnu vec nie je možné označiť

za skutkovo alebo právne zložitú. Napadnuté konanie sa neúmerne predlžuje, o čom svedčí

stav napadnutého konania, keď okresný súd v dôsledku nenariadenia pojednávania zatiaľ

nevykonáva dokazovanie.

5. Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po prijatí veci

na ďalšie konanie vo veci samej nálezom rozhodol, že jej základné právo na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a právo na prejednanie

jej záležitosti v primeranej lehote postupom okresného súdu v napadnutom konaní porušené

boli, zároveň navrhuje, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu konať v napadnutom

konaní bez zbytočných prieťahov, priznal jej finančné zadosťučinenie v sume 5 000 €

a náhradu trov konania.

II.

Právomoc ústavného súdu a relevantná právna úprava

6. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním o postavení jeho sudcov a ich bezúhonnosť ustanoví zákon. Týmto zákonom

je s účinnosťou od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len

„“).

9. Podľa ústavný súd každý návrh na začatie

konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd

zisťuje, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie.

10. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc, b) ktorý je podaný navrhovateľom

bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa

o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37, c) ktorý nemá náležitosti ustanovené

zákonom, d) ktorý je neprípustný, e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene, g) podľa § 42 ods. 2 písm. f), g), q) r), t) alebo písm. v),

ktorý je zjavne neopodstatnený.

11. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

12. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec

bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch

alebo o akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený.

III.

Predbežné posúdenie veci ústavným súdom

13. Podstata ústavnej sťažnosti spočíva v námietke porušenia základného práva

sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

nečinnosťou okresného súdu v napadnutom konaní.

14. Ústavný súd pri ústavných sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa spravidla odmietne ústavnú sťažnosť ako zjavne

neopodstatnenú, ak celková doba konania pred súdom, ako aj postup zákonného sudcu

nesignalizujú reálnu možnosť zbytočných prieťahov, a tým ani porušenie základného práva

podľa (m. m. , ), resp. ak argumenty

v ústavnej sťažnosti nepreukázali v čase jej podania takú intenzitu porušenia označeného

základného práva, aby bola ústavná sťažnosť prijatá na ďalšie konanie (m. m. ,

). K iným dôvodom, ktoré môžu zakladať záver o zjavnej neopodstatnenosti

ústavnej sťažnosti, nesporne patrí aj ústavnoprávny rozmer, resp. ústavnoprávna intenzita

namietaných pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní príslušného orgánu

verejnej moci, posudzovaná v kontexte s konkrétnymi okolnosťami prípadu (m. m.

).

15. Ústavný súd si v rámci prípravy predbežného prerokovania ústavnej sťažnosti

vyžiadal od okresného súdu spis sp. zn. (ďalej len „vyžiadaný spis“).

Z vyžiadaného spisu zistil, že 31. decembra 2018 bola vec postúpená okresnému súdu

z upomínacieho konania vedeného Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn.

. Okresnému súdu bola do napadnutého konania 25. januára 2019 doručená

vzájomná žaloba žalovanej. Následne okresný súd 30. januára 2019 zaslal žalovanej výzvu

na odstránenie rozporov podanej vzájomnej žaloby, na ktorú reagovala žalovaná vyjadrením

doručeným 15. marca 2019.

16. Z ďalšieho priebehu napadnutého konania považuje ústavný súd za preukázané,

že 25. novembra 2019 okresný súd vyzval sťažovateľku na vyjadrenie k vzájomnej žalobe,

na čo sťažovateľka reagovala 13. januára 2020 žiadosťou o predĺženie lehoty na podanie

vyjadrenia. Okresný súd uznesením sp. zn. z 21. februára 2020 konanie

o vzájomnej žalobe zastavil pre nezaplatenie súdneho poplatku zo strany žalovanej,

proti ktorému táto podala 21. marca 2020 sťažnosť.

17. Okresnému súdu bolo 19. marca 2020 doručené vyjadrenie sťažovateľky a návrh

na zmenu žaloby. Okresný súd uznesením sp. zn. zamietol sťažnosť

žalovanej proti uzneseniu okresného súdu o zastavení konania a druhým výrokom vrátil

žalovanej zaplatený súdny poplatok. Následne žalovaná 29. septembra 2020 opätovne

podala vzájomnú žalobu. Okresný súd uznesením sp. zn. pripustil

navrhovanú zmenu žaloby. Okresnému súdu bolo 29. októbra 2020 doručené vyjadrenie

sťažovateľky k vzájomnej žalobe, ktoré bolo 5. novembra 2020 zaslané žalovanej

na vyjadrenie. Dňa 2. decembra 2020 bol spor pridelený novému zákonnému sudcovi,

ktorý 18. decembra 2020 nariadil pojednávanie na 2. február 2021.

18. Ústavný súd konštatuje, že v priebehu napadnutého konania vzhliadol ojedinelé

narušenie jeho plynulosti, a to vo fáze doručovania vzájomnej žaloby sťažovateľke

na vyjadrenie, čo okresnému súdu trvalo osem mesiacov. Na tomto mieste je však

nevyhnutné poukázať na skutočnosť, že sťažovateľke, ktorá v napadnutom konaní vystupuje

v rozsahu ňou uplatneného nároku v procesnom postavení žalobkyne, a teda má mať

primárny záujem na rýchlom priebehu uskutočnenia procesných úkonov spojených

s prípravou na nariadenie pojednávania, trvalo štyri mesiace doručiť svoje vyjadrenie

k vzájomnej žalobe (bez ohľadu na podanú žiadosť o predĺženie lehoty, pozn.). Ústavný súd

uzatvára, že uvedené obdobie nečinnosti v trvaní ôsmich mesiacov (od 15. marca 2019

do 25. novembra 2019, pozn.) vo vzťahu k celkovej doterajšej dĺžke sporu (dva roky a jeden

mesiac, pozn.) nevyhodnotil svojou intenzitou za závažné do takej miery, aby dosiahlo

ústavnoprávny rozmer.

19. Okresný súd musel primeraným procesným postupom reagovať na podania

sporových strán, a to na vzájomnú žalobu, ktorej vzájomné rozpory musel súd odstraňovať

výzvou, ďalej na návrh na zmenu žaloby, ktorý podala sťažovateľka, na skutočnosť,

že žalovaná nezaplatila súdny poplatok, a následne sa musel vysporiadať aj s jej sťažnosťou

proti uzneseniu o zastavení konania. Sporovým stranám nemožno vytýkať, že v priebehu

napadnutého konania využívajú svoje právo na podávanie návrhov. Zároveň však čas

objektívne potrebný na spracovanie, prerokovanie a rozhodnutie o ich návrhoch nemôže ísť

na vrub okresnému súdu, ktorý je povinný sa s každým podaním kvalifikovane zaoberať,

správne ho vyhodnotiť, ako aj o ňom rozhodnúť.

20. Vo vzťahu k námietkam sťažovateľky o nenariadení ani jediného pojednávania

ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že priebeh napadnutého konania spadá čiastočne

do obdobia vyhlásenia výnimočného stavu 16. marca 2020 a jeho neskorších rozšírení

uzneseniami vlády Slovenskej republiky podľa ústavného

o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu

v znení neskorších predpisov v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej

choroby COVID-19 (obdobne tak aj vyhlásený núdzový stav od 1. októbra 2020 vrátane

jeho predĺžení, pozn.). Prijaté právne opatrenia a tiež celková spoločenská situácia v tomto

období mali nepochybne vplyv aj na priebeh napadnutého konania. Uvedenú skutočnosť

však nemožno pripočítať na ťarchu okresného súdu (m. m. ). Aj v kontexte

s danou okolnosťou možno dĺžku napadnutého konania v trvaní dvoch rokov a jedného

mesiaca považovať ešte za ústavne akceptovateľnú, pričom aktuálne je vo veci už nariadené

pojednávanie na 2. február 2021.

21. Ústavný súd v neposlednom rade prihliadol aj na skutočnosť, že napadnuté

konanie s ohľadom na jeho predmet nepatrí v zmysle judikatúry Európskeho súdu

pre ľudské práva medzi tzv. prednostné konania, ku ktorému má vo veci konajúci súd

pristupovať s osobitnou starostlivosťou a rýchlosťou.

22. V súvislosti s vyhodnotením sťažnosti na prieťahy adresovanej predsedníčke

okresného súdu za dôvodnú treba tiež poukázať na to, že ústavný súd vo svojej judikatúre

už uviedol, že skutočnosť, že orgán štátnej správy súdu uzná sťažnosť na prieťahy

za dôvodnú, nemusí viesť bez ďalšieho k prijatiu v nadväznosti na to podanej sťažnosti

podľa na ďalšie konanie ( ). Súčasťou

ochrany základného práva sporovej strany na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa , resp. práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote

v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru pred všeobecným súdom je aj poskytnutie príležitosti tomuto

súdu, aby sám odstránil namietaný protiprávny stav (m. m. , ,

).

23. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti a ich posúdenie ústavným súdom postup

okresného súdu v danej veci nezakladá dôvod na prijatie ústavnej sťažnosti na ďalšie

konanie. Napadnuté konanie sa podľa názoru ústavného súdu nevyznačuje takými

významnými prieťahmi, aby ich bolo, čo sa týka ich intenzity, možné kvalifikovať

ako zbytočné prieťahy v zmysle , resp. dohovoru. Vzhľadom

na uvedené ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľky odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g)

ako zjavne neopodstatnenú.

24. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších procesných

návrhoch sťažovateľky v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi ústavný súd

už nezaoberal.

25. V závere ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou (m. m.

, , , ) pripomína,

že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci rozhodnutej v zmysle § 55 písm. a) zákona

o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby sa sťažovateľka domáhala ochrany svojich práv

po odpadnutí zákonnej prekážky za predpokladu, že by v ďalšom priebehu napadnutého

konania k zbytočným prieťahom dochádzalo.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. januára 2021

Rastislav Kaššák predseda senátu