Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
IV. ÚS 321/2020
PDF · 317.27 KB
No categories available
IV. ÚS 321/2020
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 1. júla 2020 v senáte
zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Libora Duľu a Ladislava Duditša
(sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť
,
zastúpeného advokátskou kanceláriou HKP Legal, s. r. o., Križkova 9, Bratislava, v mene
ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Rudolf Priečinský, vo veci namietaného porušenia
základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 38 ods. 2 Listiny
základných práv a slobôd a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn.
21 Cb 106/2013 a takto
rozhodol:
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Sťažnostná argumentácia
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. augusta
2019 doručená ústavná sťažnosť
(ďalej len „sťažovateľ“), pre namietané porušenie
jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv
a slobôd (ďalej len „listina“) a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„dohovor“) postupom Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom
pod sp. zn. 21 Cb 106/2013 (ďalej aj „napadnuté konanie“).
2. Ústavná sťažnosť po jej doručení nebola pridelená sudcovi spravodajcovi. Plénum
ústavného súdu prijalo 16. októbra 2019 Dodatok č. 1 k Rozvrhu práce Ústavného súdu
Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 (ďalej len
„rozvrh práce“). Podľa čl. X bodu 5 rozvrhu práce veci, ktoré neboli v období
od 17. februára 2019 do 16. októbra 2019 pridelené sudcom spravodajcom, boli
prerozdelené náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov
medzi sudcov menovaných do funkcie 10. októbra 2019. Ústavná sťažnosť bola pridelená
sudcovi spravodajcovi Ladislavovi Duditšovi, ktorý je v zmysle čl. II bodu 3 rozvrhu práce
členom IV. senátu ústavného súdu, ktorý pracuje v zložení Miroslav Duriš (predseda
senátu), Libor Duľa a Ladislav Duditš (členovia senátu).
3. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti uviedol, že je v postavení žalobcu v napadnutom
obchodnoprávnom konaní vedenom na okresnom súde. Domáha sa zaplatenia istiny
2 000 654 Kč s príslušenstvom proti žalovanej
(ďalej len „žalovaná“), z titulu
neuhradených faktúr za vykonávanú činnosť. Žalobu podal 11. septembra 2012
sťažovateľov právny predchodca spoločnosť
. Po tom, ako okresný súd viac ako 4 roky ani neotvoril
pojednávanie vo veci samej, sťažovateľ požiadal o postúpenie žalovanej pohľadávky naspäť
a následne pripustil vstup sťažovateľa do konania okresný súd uznesením z 23. januára
2017. Vyjadrenie sťažovateľa k odporu žalovanej proti platobnému rozkazu bolo súdu
doručené 15. júna 2017.
4. Pri nahliadnutí do spisu 18. januára 2018 právny zástupca sťažovateľa zistil,
že od doručenia vyjadrenia sťažovateľa okresný súd nevykonal žiadny úkon smerujúci
k rozhodnutiu vo veci samej (najmä zaslanie vyjadrenia protistrane s výzvou na vyjadrenie
alebo nariadenie pojednávania). Okresný súd ďalej nekonal napriek žiadosti sťažovateľa
z 28. februára 2018. Sťažovateľ sa 28. mája 2018 obrátil so sťažnosťou na porušovanie
práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov na predsedu okresného súdu.
Právnemu zástupcovi sťažovateľa bolo 6. júla 2018 doručené vyjadrenie žalovanej z 5. júna
2018, ktorým reagovala na podanie sťažovateľa z 11. mája 2017, ktoré jej bolo údajne
doručené až 21. mája 2018. Od 6. júla 2018 bol okresný súd opäť nečinný a nepristúpil
k nariadeniu termínu pojednávania. Sťažovateľ požiadal predsedu okresného súdu
sťažnosťou z 22. novembra 2018 o zabezpečenie neporušovania svojho práva
na prerokovanie veci v primeranej lehote. Až na základe tejto sťažnosti okresný súd
pristúpil k nariadeniu pojednávania na 9. máj 2019, teda takmer po 7 rokoch od podania
žaloby. Pojednávanie z 9. mája 2019 bolo odročené na účely doplnenia ďalšieho
dokazovania na 11. jún 2019. Na tomto pojednávaní okresný súd dokazovanie ukončil
a nariadil pojednávanie na účely vyhlásenia rozsudku na 4. júl 2019. Sťažovateľ a jeho
právny zástupca sa tohto pojednávania nezúčastnili z dôvodu hospodárnosti, svoju neúčasť
ospravedlnili. Od tej doby nemá sťažovateľ žiadne informácie o konaní, neboli mu doručené
žiadne rozhodnutia ani prípisy. Napadnuté konanie trvá do vypracovania ústavnej sťažnosti
takmer 7 rokov bez právoplatného rozhodnutia vo veci.
5. Podľa jednotlivých kritérií vyplývajúcich z judikatúry ústavného súdu išlo
o klasický obchodnoprávny spor, na ktorého prejednanie stačilo nariadiť dve pojednávania.
Sťažovateľ neprispel k prieťahom alebo k spomaleniu postupu okresného súdu, na výzvy
reagoval bezodkladne a sám priebežne urgoval súd, aby konal a pristúpil k nariadeniu
pojednávania. Nečinnosť a neefektívnu činnosť súdu [veľký časový odstup od podania
žaloby do právoplatného rozhodnutia (ku ktorému nedošlo) či do nariadenia pojednávania]
nemožno podľa názoru sťažovateľa ničím ospravedlniť. Neodôvodnenými prieťahmi sa
konanie neprimerane predĺžilo, čo viedlo k porušeniu základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov. V čase podania ústavnej sťažnosti porušenie trvá.
6. Sťažovateľovi vznikla bezdôvodným predlžovaním stavu právnej neistoty ujma.
Žiada o prihliadnutie na jej závažnosť a na jej okolnosti, ktoré sú veľmi významnej kvality.
7. Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd
po predbežnom prerokovaní prijal ústavnú sťažnosť na ďalšie konanie a po jej prijatí
vyniesol nález, ktorým vysloví, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní bolo
porušené sťažovateľovo základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny
a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Navrhol prikázať okresnému súdu konať v napadnutom
konaní a priznať sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške 15 000 €, ktoré
mu vyplatí okresný súd. Napokon navrhol priznať sťažovateľovi náhradu trov konania
vo výške 415,51 €.
II.
Právomoc ústavného súdu, relevantná právna úprava
8. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti.
8.1 Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
8.2 Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe
konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je
s účinnosťou od 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej
republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej
len „zákon o ústavnom súde“).
9. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh na začatie konania
predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon
v § 9 neustanovuje inak.
9.1 Ústavný súd môže podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde na predbežnom
prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,
a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,
b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný
súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,
c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,
d) ktorý je neprípustný,
e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,
f) ktorý je podaný oneskorene,
g) ktorý je zjavne neopodstatnený.
10. Z § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného
súdu pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne
neopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne
neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným
rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva
alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi
označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným
právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.
Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť je preto možné považovať takú, pri predbežnom
prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného
práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie
(I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).
11. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov.
11.1 Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.
III.
Právne posúdenie veci ústavným súdom
12. Podanie sťažovateľa možno posúdiť ako ústavnú sťažnosť v zmysle čl. 127
ústavy v spojení s § 42 ods. 2 písm. f) a § 123 a nasl. zákona o ústavnom súde.
13. Ústavný súd pred predbežným prerokovaním návrhu skúmal splnenie zákonom
ustanovených podmienok konania pred ústavným súdom a zistil, že ústavnú sťažnosť podala
oprávnená osoba – sťažovateľ, ktorý je stranou civilného súdneho konania (§ 122 zákona
o ústavnom súde), návrh je prípustný (§ 55 zákona o ústavnom súde), obsahuje všeobecné
a osobitné náležitosti predpísané zákonom o ústavnom súde (§ 43, § 123 zákona o ústavnom
súde) a sťažovateľ je v konaní zastúpený advokátom (§ 34 ods. 1 zákona o ústavnom súde)
na základe predloženého plnomocenstva výslovne udeleného na zastupovanie
pred ústavným súdom.
14. Predmetom ústavnej sťažnosti je námietka porušenia základného práva
sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy,
čl. 38 ods. 2 listiny a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 21 Cb 106/2013
trvajúcom ku dňu podania ústavnej sťažnosti takmer 7 rokov.
15. Ústavný súd v prvom rade uznáva, že trvanie namietaného konania sa javí byť
neprimerane dlhé. Na druhej strane je však potrebné uviesť, že sťažovateľ sa stal stranou
namietaného konania na základe uznesenia okresného súdu z 23. januára 2017, ktorým bola
pripustená zmena na strane žalobcu podľa návrhu na zmenu z 27. júna 2016. Tým
v napadnutom konaní došlo k procesnoprávnemu nástupníctvu (sukcesii), teda k zmene
účastníka konania na strane žalobcu, a to na základe singulárnej sukcesie (postúpenia
pohľadávky žalobcu, ktorá je predmetom napadnutého konania, na sťažovateľa). Keďže
singulárna sukcesia (na rozdiel od univerzálnej sukcesie) nevyvoláva automaticky aj
procesnoprávne nástupníctvo (sukcesiu), musel konajúci okresný súd uplatňovanú zmenu
svojím uznesením pripustiť.
16. V prípade procesného nástupníctva ústavný súd skúma možné porušenie
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
ústavy, resp. možné porušenie práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru v období, počas ktorého bol sťažovateľ účastníkom posudzovaného
konania (napr. III. ÚS 209/03, III. ÚS 193/03). Ústavný súd však pri posudzovaní základnej
otázky, či sa vec sťažovateľa prerokovala na konajúcom súde bez zbytočných prieťahov,
prihliada aj na deň začatia konania na uvedenom súde a na dobu, ktorá v konaní uplynula
do okamihu, keď sa sťažovateľ stal účastníkom posudzovaného konania (mutatis mutandis
uznesenie o prijatí sp. zn. III. ÚS 229/04).
17. Ďalšou dôležitou skutočnosťou, ktorú ústavný súd zistil v súčinnosti s okresným
súdom, je, že namietané konanie bolo zo zákona [podľa § 118 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z. z.
o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o konkurze“)] prerušené na základe uznesenia okresného súdu
č. k. 2 R 2/2019-236 z 10. júna 2019, ktorým okresný súd povolil reštrukturalizáciu
žalovanej. Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 114/2019 zo 14. júna 2019.
Napokon je potrebné uviesť, že uznesením okresného súdu sp. zn. 2 R 2/2019
zo 17. februára 2020 bolo zastavené reštrukturalizačné konanie a na majetok žalovanej bol
vyhlásený konkurz. Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 36/2020
z 21. februára 2020. Z uvedeného dôvodu pretrváva zákonné prerušenie konania, avšak
z dôvodu podľa § 47 ods. 1 zákona o konkurze.
18. Ústavný súd poukazuje na svoju judikatúru, z ktorej vyplýva, že nie každý
zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (I. ÚS 46/01,
I. ÚS 66/02, I. ÚS 154/03, IV. ÚS 221/05). V prípade, keď ústavný súd zistil, že postup
všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné
kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, nevyslovil porušenie
základného práva zaručeného v tomto článku (napr. II. ÚS 57/01, IV. ÚS 110/04), prípadne
návrhu buď nevyhovel (napr. I. ÚS 11/00), alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený
(napr. I. ÚS 17/01, I. ÚS 41/01, I. ÚS 57/01, IV. ÚS 221/05).
19. Ústavný súd opakovane judikoval, že jednou zo základných pojmových
náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je v prípadoch, keď sa ňou namieta
porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, to, že musí
smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných práv
sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva preventívnu
funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv,
a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo
(napr. IV. ÚS 104/03, IV. ÚS 215/07, III. ÚS 305/07).
20. Ústavný súd vzhľadom na celkovú doterajšiu dĺžku konania konštatuje,
že v tomto konaní došlo k prieťahom, avšak vzhľadom na vstup sťažovateľa do konania
v roku 2017 tieto v okolnostiach danej veci nie je namieste hodnotiť ako prieťahy takej
intenzity, ktoré by odôvodňovali v súčasnej fáze konania možnosť porušenia sťažovateľom
označených práv. Postupu okresného súdu v namietanom konaní od 15. júna 2019
objektívne bránila zákonná prekážka. Vo vzťahu k prerušeniu napadnutého konania ústavný
súd poukazuje na svoju konštantnú judikatúru, podľa ktorej podstatou, účelom a cieľom
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty
účastníka konania (napr. I. ÚS 41/02). Tento účel spravidla nemožno dosiahnuť
po prerušení konania, ku ktorému došlo v súlade so zákonom. Ústavný súd v tejto súvislosti
v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (m. m. I. ÚS 162/03) konštatuje, že prerušenie
konania v dôsledku povolenia reštrukturalizácie, resp. vyhlásenia konkurzu na majetok
žalovanej podľa zákona o konkurze možno považovať za prekážku konania. Kým nedôjde
k odpadnutiu prekážky prerušeného konania postupom predvídaným v zákone o konkurze,
nemôže súd v prerušenom konaní vykonávať žiadne procesné úkony smerujúce
k odstráneniu stavu právnej neistoty účastníkov, a tým aj k naplneniu účelu práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. čl. 6
ods. 1 dohovoru. Ústavný súd preto nečinnosť všeobecného súdu v dôsledku existencie
zákonnej prekážky jeho postupu neposudzuje ako zbytočné prieťahy v konaní (m. m.
II. ÚS 3/03, I. ÚS 65/03, I. ÚS 214/06, IV. ÚS 399/09, II. ÚS 548/2016).
21. Konkurz na majetok žalovanej nebol skončený ani v čase predbežného
prerokovania ústavnej sťažnosti. Okresný súd v napadnutom konaní nemá k dispozícii také
prostriedky, ktorými by mohol odstrániť túto prekážku v konaní. Ďalší postup okresného
súdu v napadnutom konaní je tak závislý od priebehu a výsledku konkurzného konania.
Z uvedeného dôvodu ústavný súd nemohol hodnotiť ako zbytočné prieťahy postup
okresného súdu v napadnutom konaní po jeho prerušení, keď tento nanajvýš priebežne
zisťuje stav konkurzného konania. V čase podania ústavnej sťažnosti už nemohlo dochádzať
k prieťahom, resp. nečinnosti porušovateľa v namietanom konaní. Nebolo by v súlade
s preventívnym účelom ústavnej sťažnosti vysloviť porušenie označených práv,
ak sťažovateľ podal ústavnú sťažnosť po vzniku zákonnej prekážky.
22. Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci
rozhodnutej v zmysle § 55 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby sa
sťažovateľ domáhal ochrany svojich práv po odpadnutí zákonnej prekážky za predpokladu,
že by v ďalšom priebehu napadnutého konania dochádzalo k zbytočným prieťahom.
23. Keďže ústavná sťažnosť sťažovateľa bola odmietnutá ako celok už pri jej
predbežnom prerokovaní, rozhodovanie o ďalších návrhoch sťažovateľa v uvedenej veci
stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 1. júla 2020
Miroslav Duriš predseda senátu