Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 321/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 1. júla 2020 v senáte

zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Libora Duľu a Ladislava Duditša

(sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

,

zastúpeného advokátskou kanceláriou HKP Legal, s. r. o., Križkova 9, Bratislava, v mene

ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Rudolf Priečinský, vo veci namietaného porušenia

základného práva podľa a Listiny

základných práv a slobôd a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. augusta

2019 doručená ústavná sťažnosť

(ďalej len „sťažovateľ“), pre namietané porušenie

jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a Listiny základných práv

a slobôd (ďalej len „listina“) a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Ústavná sťažnosť po jej doručení nebola pridelená sudcovi spravodajcovi. Plénum

ústavného súdu prijalo 16. októbra 2019 Dodatok č. 1 k Rozvrhu práce Ústavného súdu

Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 (ďalej len

„rozvrh práce“). Podľa čl. X bodu 5 rozvrhu práce veci, ktoré neboli v období

od 17. februára 2019 do 16. októbra 2019 pridelené sudcom spravodajcom, boli

prerozdelené náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov

medzi sudcov menovaných do funkcie 10. októbra 2019. Ústavná sťažnosť bola pridelená

sudcovi spravodajcovi Ladislavovi Duditšovi, ktorý je v zmysle čl. II bodu 3 rozvrhu práce

členom IV. senátu ústavného súdu, ktorý pracuje v zložení Miroslav Duriš (predseda

senátu), Libor Duľa a Ladislav Duditš (členovia senátu).

3. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti uviedol, že je v postavení žalobcu v napadnutom

obchodnoprávnom konaní vedenom na okresnom súde. Domáha sa zaplatenia istiny

2 000 654 Kč s príslušenstvom proti žalovanej

(ďalej len „žalovaná“), z titulu

neuhradených faktúr za vykonávanú činnosť. Žalobu podal 11. septembra 2012

sťažovateľov právny predchodca spoločnosť

. Po tom, ako okresný súd viac ako 4 roky ani neotvoril

pojednávanie vo veci samej, sťažovateľ požiadal o postúpenie žalovanej pohľadávky naspäť

a následne pripustil vstup sťažovateľa do konania okresný súd uznesením z 23. januára

2017. Vyjadrenie sťažovateľa k odporu žalovanej proti platobnému rozkazu bolo súdu

doručené 15. júna 2017.

4. Pri nahliadnutí do spisu 18. januára 2018 právny zástupca sťažovateľa zistil,

že od doručenia vyjadrenia sťažovateľa okresný súd nevykonal žiadny úkon smerujúci

k rozhodnutiu vo veci samej (najmä zaslanie vyjadrenia protistrane s výzvou na vyjadrenie

alebo nariadenie pojednávania). Okresný súd ďalej nekonal napriek žiadosti sťažovateľa

z 28. februára 2018. Sťažovateľ sa 28. mája 2018 obrátil so sťažnosťou na porušovanie

práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov na predsedu okresného súdu.

Právnemu zástupcovi sťažovateľa bolo 6. júla 2018 doručené vyjadrenie žalovanej z 5. júna

2018, ktorým reagovala na podanie sťažovateľa z 11. mája 2017, ktoré jej bolo údajne

doručené až 21. mája 2018. Od 6. júla 2018 bol okresný súd opäť nečinný a nepristúpil

k nariadeniu termínu pojednávania. Sťažovateľ požiadal predsedu okresného súdu

sťažnosťou z 22. novembra 2018 o zabezpečenie neporušovania svojho práva

na prerokovanie veci v primeranej lehote. Až na základe tejto sťažnosti okresný súd

pristúpil k nariadeniu pojednávania na 9. máj 2019, teda takmer po 7 rokoch od podania

žaloby. Pojednávanie z 9. mája 2019 bolo odročené na účely doplnenia ďalšieho

dokazovania na 11. jún 2019. Na tomto pojednávaní okresný súd dokazovanie ukončil

a nariadil pojednávanie na účely vyhlásenia rozsudku na 4. júl 2019. Sťažovateľ a jeho

právny zástupca sa tohto pojednávania nezúčastnili z dôvodu hospodárnosti, svoju neúčasť

ospravedlnili. Od tej doby nemá sťažovateľ žiadne informácie o konaní, neboli mu doručené

žiadne rozhodnutia ani prípisy. Napadnuté konanie trvá do vypracovania ústavnej sťažnosti

takmer 7 rokov bez právoplatného rozhodnutia vo veci.

5. Podľa jednotlivých kritérií vyplývajúcich z judikatúry ústavného súdu išlo

o klasický obchodnoprávny spor, na ktorého prejednanie stačilo nariadiť dve pojednávania.

Sťažovateľ neprispel k prieťahom alebo k spomaleniu postupu okresného súdu, na výzvy

reagoval bezodkladne a sám priebežne urgoval súd, aby konal a pristúpil k nariadeniu

pojednávania. Nečinnosť a neefektívnu činnosť súdu [veľký časový odstup od podania

žaloby do právoplatného rozhodnutia (ku ktorému nedošlo) či do nariadenia pojednávania]

nemožno podľa názoru sťažovateľa ničím ospravedlniť. Neodôvodnenými prieťahmi sa

konanie neprimerane predĺžilo, čo viedlo k porušeniu základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov. V čase podania ústavnej sťažnosti porušenie trvá.

6. Sťažovateľovi vznikla bezdôvodným predlžovaním stavu právnej neistoty ujma.

Žiada o prihliadnutie na jej závažnosť a na jej okolnosti, ktoré sú veľmi významnej kvality.

7. Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd

po predbežnom prerokovaní prijal ústavnú sťažnosť na ďalšie konanie a po jej prijatí

vyniesol nález, ktorým vysloví, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní bolo

porušené sťažovateľovo základné právo podľa a listiny

a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Navrhol prikázať okresnému súdu konať v napadnutom

konaní a priznať sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške 15 000 €, ktoré

mu vyplatí okresný súd. Napokon navrhol priznať sťažovateľovi náhradu trov konania

vo výške 415,51 €.

II.

Právomoc ústavného súdu, relevantná právna úprava

8. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

8.1 Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8.2 Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je

s účinnosťou od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých (ďalej

len „“).

9. Podľa ústavný súd návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak.

9.1 Ústavný súd môže podľa na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

10. Z vyplýva, že úlohou ústavného

súdu pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne

neopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne

neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva

alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.

Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť je preto možné považovať takú, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného

práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie

(, tiež napr. , , , ).

11. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

11.1 Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

III.

Právne posúdenie veci ústavným súdom

12. Podanie sťažovateľa možno posúdiť ako ústavnú sťažnosť v zmysle čl. 127

v spojení s a a nasl. .

13. Ústavný súd pred predbežným prerokovaním návrhu skúmal splnenie zákonom

ustanovených podmienok konania pred ústavným súdom a zistil, že ústavnú sťažnosť podala

oprávnená osoba – sťažovateľ, ktorý je stranou civilného súdneho konania (§ 122 zákona

o ústavnom súde), návrh je prípustný ( ), obsahuje všeobecné

a osobitné náležitosti predpísané (, zákona o ústavnom

súde) a sťažovateľ je v konaní zastúpený advokátom ( )

na základe predloženého plnomocenstva výslovne udeleného na zastupovanie

pred ústavným súdom.

14. Predmetom ústavnej sťažnosti je námietka porušenia základného práva

sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa ,

čl. 38 ods. 2 listiny a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6

ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

trvajúcom ku dňu podania ústavnej sťažnosti takmer 7 rokov.

15. Ústavný súd v prvom rade uznáva, že trvanie namietaného konania sa javí byť

neprimerane dlhé. Na druhej strane je však potrebné uviesť, že sťažovateľ sa stal stranou

namietaného konania na základe uznesenia okresného súdu z 23. januára 2017, ktorým bola

pripustená zmena na strane žalobcu podľa návrhu na zmenu z 27. júna 2016. Tým

v napadnutom konaní došlo k procesnoprávnemu nástupníctvu (sukcesii), teda k zmene

účastníka konania na strane žalobcu, a to na základe singulárnej sukcesie (postúpenia

pohľadávky žalobcu, ktorá je predmetom napadnutého konania, na sťažovateľa). Keďže

singulárna sukcesia (na rozdiel od univerzálnej sukcesie) nevyvoláva automaticky aj

procesnoprávne nástupníctvo (sukcesiu), musel konajúci okresný súd uplatňovanú zmenu

svojím uznesením pripustiť.

16. V prípade procesného nástupníctva ústavný súd skúma možné porušenie

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

, resp. možné porušenie práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa

ods. 1 dohovoru v období, počas ktorého bol sťažovateľ účastníkom posudzovaného

konania (napr. , ). Ústavný súd však pri posudzovaní základnej

otázky, či sa vec sťažovateľa prerokovala na konajúcom súde bez zbytočných prieťahov,

prihliada aj na deň začatia konania na uvedenom súde a na dobu, ktorá v konaní uplynula

do okamihu, keď sa sťažovateľ stal účastníkom posudzovaného konania (mutatis mutandis

uznesenie o prijatí sp. zn. ).

17. Ďalšou dôležitou skutočnosťou, ktorú ústavný súd zistil v súčinnosti s okresným

súdom, je, že namietané konanie bolo zo zákona [podľa

o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o konkurze“)] prerušené na základe uznesenia okresného súdu

č. k. -236 z 10. júna 2019, ktorým okresný súd povolil reštrukturalizáciu

žalovanej. Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 114/2019 zo 14. júna 2019.

Napokon je potrebné uviesť, že uznesením okresného súdu sp. zn.

zo 17. februára 2020 bolo zastavené reštrukturalizačné konanie a na majetok žalovanej bol

vyhlásený konkurz. Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 36/2020

z 21. februára 2020. Z uvedeného dôvodu pretrváva zákonné prerušenie konania, avšak

z dôvodu podľa § 47 ods. 1 zákona o konkurze.

18. Ústavný súd poukazuje na svoju judikatúru, z ktorej vyplýva, že nie každý

zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (,

, , ). V prípade, keď ústavný súd zistil, že postup

všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné

kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle , nevyslovil porušenie

základného práva zaručeného v tomto článku (napr. , ), prípadne

návrhu buď nevyhovel (napr. ), alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený

(napr. , , , ).

19. Ústavný súd opakovane judikoval, že jednou zo základných pojmových

náležitostí sťažnosti podľa je v prípadoch, keď sa ňou namieta

porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, to, že musí

smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných práv

sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva preventívnu

funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv,

a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo

(napr. , , ).

20. Ústavný súd vzhľadom na celkovú doterajšiu dĺžku konania konštatuje,

že v tomto konaní došlo k prieťahom, avšak vzhľadom na vstup sťažovateľa do konania

v roku 2017 tieto v okolnostiach danej veci nie je namieste hodnotiť ako prieťahy takej

intenzity, ktoré by odôvodňovali v súčasnej fáze konania možnosť porušenia sťažovateľom

označených práv. Postupu okresného súdu v namietanom konaní od 15. júna 2019

objektívne bránila zákonná prekážka. Vo vzťahu k prerušeniu napadnutého konania ústavný

súd poukazuje na svoju konštantnú judikatúru, podľa ktorej podstatou, účelom a cieľom

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty

účastníka konania (napr. ). Tento účel spravidla nemožno dosiahnuť

po prerušení konania, ku ktorému došlo v súlade so zákonom. Ústavný súd v tejto súvislosti

v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (m. m. ) konštatuje, že prerušenie

konania v dôsledku povolenia reštrukturalizácie, resp. vyhlásenia konkurzu na majetok

žalovanej podľa zákona o konkurze možno považovať za prekážku konania. Kým nedôjde

k odpadnutiu prekážky prerušeného konania postupom predvídaným v zákone o konkurze,

nemôže súd v prerušenom konaní vykonávať žiadne procesné úkony smerujúce

k odstráneniu stavu právnej neistoty účastníkov, a tým aj k naplneniu účelu práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v , resp.

ods. 1 dohovoru. Ústavný súd preto nečinnosť všeobecného súdu v dôsledku existencie

zákonnej prekážky jeho postupu neposudzuje ako zbytočné prieťahy v konaní (m. m.

, , , , ).

21. Konkurz na majetok žalovanej nebol skončený ani v čase predbežného

prerokovania ústavnej sťažnosti. Okresný súd v napadnutom konaní nemá k dispozícii také

prostriedky, ktorými by mohol odstrániť túto prekážku v konaní. Ďalší postup okresného

súdu v napadnutom konaní je tak závislý od priebehu a výsledku konkurzného konania.

Z uvedeného dôvodu ústavný súd nemohol hodnotiť ako zbytočné prieťahy postup

okresného súdu v napadnutom konaní po jeho prerušení, keď tento nanajvýš priebežne

zisťuje stav konkurzného konania. V čase podania ústavnej sťažnosti už nemohlo dochádzať

k prieťahom, resp. nečinnosti porušovateľa v namietanom konaní. Nebolo by v súlade

s preventívnym účelom ústavnej sťažnosti vysloviť porušenie označených práv,

ak sťažovateľ podal ústavnú sťažnosť po vzniku zákonnej prekážky.

22. Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci

rozhodnutej v zmysle , a preto nebráni tomu, aby sa

sťažovateľ domáhal ochrany svojich práv po odpadnutí zákonnej prekážky za predpokladu,

že by v ďalšom priebehu napadnutého konania dochádzalo k zbytočným prieťahom.

23. Keďže ústavná sťažnosť sťažovateľa bola odmietnutá ako celok už pri jej

predbežnom prerokovaní, rozhodovanie o ďalších návrhoch sťažovateľa v uvedenej veci

stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. júla 2020

Miroslav Duriš predseda senátu