Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 399/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. novembra

2009 predbežne prerokoval sťažnosť O., M., zastúpenej advokátom JUDr. J. K., M., ktorou

namieta porušenie svojho základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Okresného súdu Michalovce v konaní vedenom pod sp. zn. , a takto

rozhodol:

Sťažnosť O., M., o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. októbra

2009 doručená sťažnosť O., M. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva podľa (ďalej len „“)

a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dohovor“) postupom Okresného súdu Michalovce (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uviedla:

„Obchodná akadémia listom zo dňa 29. 03. 2006 okamžite skončila pracovný pomer

so žalobcom, t. j. Mgr. J. P. z dôvodu podľa (závažné

porušenie pracovnej disciplíny). V liste je podrobne rozpísané nevhodné správanie žalobcu.

Okresný súd Michalovce uznesením zo dňa 04. 05. 2007 sp. zn.

konanie prerušil do právoplatného skončenia trestného konania vedeného na tunajšom súde

pod sp. zn. . Toto rozhodnutie súd zdôvodnil tým, že vo veci prebieha trestné

konanie, v ktorom súd zisťuje, či k skutku došlo a že také zistenie má údajne význam pre

občianskoprávne konanie pod sp. zn. . V rozhodnutí sa odkazuje na § 109 ods. 2,

písm. c)

Ustanovenie hovorí, pokiaľ súd neurobí iné vhodné

opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá

môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet.

Z okamžitého skončenia pracovného pomeru žalovaného zo dňa 29. 03. 2006 je

zrejmé, že so žalobcom nebol skončený pracovný pomer z dôvodu § 68 ods. 1 písm. a)

(právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin), ale z dôvodu písm. b),

t. j. závažné porušenie pracovnej disciplíny. Z listu zo dňa 29. 03. 2006 je ďalej zrejmé, že

so žalobcom nebol skončený pracovný pomer z dôvodu, že bolo na neho podané trestné

oznámenie, ale z dôvodu jeho nevhodného správania, čo je tam podrobne rozpísané...

Okresný súd Michalovce cit. rozhodnutím konanie prerušil dňa 04. 05. 2007 a

dodnes vo veci neurobil žiadny úkon, čiže je absolútne nečinný 29 mesiacov. V trestnej veci

vedenej pod sp. zn. dodnes nebolo právoplatne rozhodnuté. Toto trestné konanie

vrátane odvolacieho konania môže trvať ešte ďalšie 2 – 3 roky. Ja sa pýtam, či Okresný súd

Michalovce bude čakať na výsledok tohto trestného konania ešte ďalších, napr. 5 rokov?...

Sťažovateľ listom zo dňa 22. 09. 2009 doručil predsedovi Okresného súdu

Michalovce sťažnosť na prieťahy v konaní na zákonného sudcu, ktorý v tejto veci má konať

a rozhodnúť. Týmto sudcom je JUDr. M. L. Sťažovateľ dodnes na túto sťažnosť nedostal

odpoveď...“

Keďže napadnuté konanie nebolo dosiaľ právoplatne skončené, sťažovateľka navrhla,

aby ústavný súd takto rozhodol:

„1. Základné právo O., M.,... na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a právo na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Michalovce v konaní vedenom pod sp. zn.

porušené bolo.

2. Okresnému súdu Michalovce prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.“

Okrem toho sťažovateľka požiadala o priznanie finančného zadosťučinenia v sume

3 000 € a náhradu trov právneho zastúpenia.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom

predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie.

Pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k

dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu

týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. , ).

Sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupnom okresného súdu v konaní vedenom pod

sp. zn. . K porušeniu označených práv malo dôjsť najmä tým, že okresný súd

napadnuté konanie prerušil uznesením zo 4. mája 2007 „a dodnes vo veci neurobil žiadny

úkon, čiže je absolútne nečinný 29 mesiacov. V trestnej veci vedenej pod sp. zn.

dodnes nebolo právoplatne rozhodnuté.“.

Ústavný súd zo zapožičaného súvisiaceho spisu okresného súdu zistil, že uznesenie

zo 4. mája 2007, ktorým bolo napadnuté konanie prerušené do právoplatného skončenia

trestného konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. , nadobudlo

právoplatnosť 15. júna 2007, pretože účastníci konania, teda ani sťažovateľka, sa proti nemu

neodvolali.

Podľa (ďalej aj „OSP“) pokiaľ

súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom sa

rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto

konanie podnet.

Podľa ak je konanie prerušené, nevykonávajú sa pojednávania

a neplynú lehoty podľa tohto zákona. Ak sa v konaní pokračuje, začínajú lehoty plynúť

znova.

Podľa ak je konanie prerušené podľa , súd urobí všetky

potrebné opatrenia, aby sa odstránili prekážky, ktoré spôsobili prerušenie alebo pre ktoré

prerušenie trvá. Len čo odpadne prekážka, pre ktorú sa konanie prerušilo, pokračuje súd

i bez návrhu.

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty

účastníka konania (napr. ). Tento účel spravidla nie je možné dosiahnuť

po právoplatnom prerušení konania, ku ktorému došlo v súlade so zákonom. Ústavný súd

v tejto súvislosti v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (m. m. ) konštatuje,

že prerušenie konania podľa možno považovať za prekážku

konania. Ak nedôjde k odpadnutiu prekážky prerušeného konania postupom predvídaným

v , nemôžu sa v prerušenom konaní vykonávať žiadne

procesné úkony smerujúce k odstráneniu právnej neistoty účastníkov, a tým aj k naplneniu

účelu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48

ods. 2 . Preto ústavný súd nečinnosť všeobecného súdu v dôsledku existencie

zákonnej prekážky jeho postupu neposudzuje ako zbytočné prieťahy v konaní (m. m.

, , ).

K právoplatnému prerušeniu napadnutého konania ústavný súd poznamenáva,

že v trestnom konaní, v súvislosti s ktorým bolo napadnuté konanie právoplatne prerušené,

sa riešia otázky, ktoré podľa jeho názoru môžu mať význam pre rozhodnutie okresného

súdu v napadnutom konaní.

Na základe uvedeného bolo potrebné sťažnosť sťažovateľky odmietnuť pre jej zjavnú

neopodstatnenosť ( ).

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti,

aj keď sa nesplnila táto podmienka, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku nesplnil

z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

Podľa účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa

odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje.

Keďže v danom prípade zo sťažnosti nevyplýva, že by sťažovateľka podala

odvolanie proti označenému uzneseniu o prerušení konania, v rámci ktorého mohla vzniesť

obdobné námietky ako v sťažnosti doručenej ústavnému súdu (teda okrem iného

aj poukázať na judikatúru všeobecných súdov, na ktorú sa odvoláva vo svojej sťažnosti),

bolo potrebné jej sťažnosť odmietnuť aj pre neprípustnosť.

Ústavný súd napokon berúc do úvahy skutočnosť, že sťažovateľka po podaní

sťažnosti na prieťahy v konaní adresovanej predsedovi okresného súdu (22. septembra

2009) nevyčkala ani 30 dní na odpoveď a už 16. októbra 2009 podala na poštovú prepravu

sťažnosť ústavnému súdu, poznamenáva, že ústavný súd mohol sťažnosť odmietnuť z toho

dôvodu aj pre jej neprípustnosť.

Neprípustnosť sťažnosti podľa ( zákona o ústavnom

súde) vyplýva z toho, že podanie sťažnosti predsedovi okresného súdu (listom

z 22. septembra 2009) v krátkom čase pred doručením sťažnosti ústavnému súdu

(19. októbra 2009) sa javí byť iba formálnym úkonom, ktorému nemožno pripísať účinky,

ktoré by inak taká sťažnosť mohla mať, ak by predseda okresného súdu dostal primeranú

(rozumnú) lehotu na preverenie okolností daného prípadu a nadväzne na to prijatie

prípadných opatrení proti namietanému postupu okresného súdu v konaní vedenom pod

sp. zn. (m. m. , , ).

Keďže ústavný súd sťažnosť odmietol, bolo bez právneho významu zaoberať sa

ďalšími v nej uplatnenými požiadavkami sťažovateľky.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. novembra 2009