Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 480/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 25. júla 2017 v senáte

zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa

spravodajkyňa) a sudcu Lajosa Mészárosa predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej

spoločnosti IZOSTAV – IMP, s. r. o., Horelica 62, Čadca, zastúpenej advokátom

JUDr. Marekom Belkom, LL.M., vo veci namietaného porušenia jej základného práva

podľa a práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Čadca v konaní

vedenom pod sp. zn. (pôvodne vedenom pod sp. zn. ) a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti IZOSTAV – IMP, s. r. o., o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. apríla 2016

doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti IZOSTAV – IMP, s. r. o., Horelica 62, Čadca

(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 48

ods. 2 (ďalej len „“) a práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného

súdu Čadca (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(pôvodne vedenom pod sp. zn. ).

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ doručil 20. augusta 2013 okresnému súdu návrh,

ktorým si uplatnil nárok na zaplatenie sumy 12 000 € s príslušenstvom proti obchodnej

spoločnosti , (ďalej len „odporca“).

Okresný súd vydal 4. októbra 2013 platobný rozkaz, proti ktorému podal odporca

28. októbra 2013 odpor. V ten istý deň odporca uhradil časť dlžnej sumy v sume 2 400 €.

Sťažovateľ 22. novembra 2013 zobral v časti návrh späť.

Uznesením z 10. februára 2014 okresný súd v časti o zaplatenie sumy 2 400 €

konanie zastavil. Uznesením zo 6. augusta 2014 okresný súd rozhodol o zmene návrhu

„po takmer 9 mesiacoch od čiastočného späťvzatia návrhu“. Okresný súd následne

15. októbra 2014 nariadil pojednávanie na 9. december 2014.

Dňa 19. októbra 2014 odporca v samostatnom podaní namietol miestnu nepríslušnosť

okresného súdu, na základe čoho okresný súd 24. novembra 2014 postúpil vec Okresnému

súdu Žilina. Vzhľadom na postúpenie veci okresný súd zrušil nariadené pojednávanie.

O postúpení veci okresný súd oboznámil sťažovateľa prípisom doručeným 9. marca 2015.

Sťažovateľ ďalej uvádza:

„Podľa údajov zo súdneho spisu postúpenie veci z 24. 11. 2014 bolo doručené

Okresnému súdu Žilina až po 5 mesiacoch dňa 27. 04. 2015.

Okresný súd Čadca postúpenie veci odôvodnil postupom podľa § 105 ods. 1

posledná veta s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČSR zo dňa 21. 03.

1955, sp. zn. Ncd 393/55.

Predmetné rozhodnutie bolo prijaté počas platnosti a účinnosti zákona

č. o konaní v občianskych právnych veciach, ktorý vychádzal z odlišnej

koncepcie občianskeho súdneho konania a odporu priznával iba obmedzené procesné

účinky spočívajúce v prevedení veci z rozkazného do riadneho konania Zároveň podľa tohto

zákona námietka miestnej príslušnosti musela byť odôvodnená.

Aktuálny platný od povinnosti odôvodniť námietku

miestnej príslušnosti upustil a zároveň zaviedol obligatórne vecné odôvodnenie odporu

proti platobnému rozkazu.

Rozhodnutie Najvyššieho súdu ČSR zo dňa 21. 03. 1955, sp. zn. Ncd 393/55

je neaktuálne a nie je vhodné sa ním riadiť pri posudzovaní miestnej príslušnosti.

Ak žalovaný v odpore miestnu príslušnosť konajúceho súdu nenamietol, jeho námietku

učinenú v ďalšom priebehu konania mal Okresný súd Čadca vyhodnotiť ako námietku

podanú oneskorene a túto zamietnuť.

Okresný súd Žilina dňa 11. 05. 2015 postupom podľa predložil

Krajskému súdu Žilina z vyššie uvedených dôvodov nesúhlas s postúpením veci z Okresného

súdu Čadca.

Krajský súd Žilina uznesením č. k. zo dňa 27. 05. 2015 rozhodol,

že miestne príslušným súdom na prejednanie veci vedenej na Okresnom súde Žilina

pod sp. zn. je Okresný súd Čadca. Toto uznesenie bolo doručené

Okresnému súdu Čadca dňa 02. 06. 2015. Sťažovateľovi bolo citované uznesenie doručené

až 15. 02. 2016 spolu s odpoveďou procesného súdu na podanú sťažnosť na prieťahy

v konaní.

Krajský súd vo všeobecnosti k miestnej príslušnosti súdov uviedol, že miestna

príslušnosť patrí medzi procesné podmienky, za splnenia ktorých môže súd vo veci konať.

Vydaním platobného rozkazu Okresný súd Čadca určil ďalší postup vo veci, čím pre

žalovaného vymedzil aj prvý úkon, ktorý mu vo veci patril a len v rámci ktorého mohol

žalovaný účinne, teda riadne a včas, vzniesť námietku nedostatku miestnej príslušnosti

Okresného súdu Čadca na prejednanie a rozhodnutie veci. V danom prípade za prvý úkon,

pri ktorom žalovaný mohol vzniesť námietku miestnej príslušnosti sa považuje odpor proti

platobnému rozkazu.

Keďže žalovaný voči miestnej príslušnosti Okresného súdu Čadca namietal

až v osobitnom podaní zo dňa 19. 10. 2014, doručenom súdu dňa 20. 10. 2014, nemohla byť

jeho námietka miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Čadca posúdená ako vykonaná včas,

t. j. pri prvom úkone, ktorý žalovanému patril.

... Okresný súd Čadca vykonaním neefektívneho úkonu - postúpenie veci napriek

tomu, že mal námietku miestnej príslušnosti zamietnuť spôsobil prieťahy v konaní a jeho

postupom sa konanie predĺžilo na dobu viac ako 2 roky (28 mesiacov) i keď vec mohla byť

vyriešená už podstatne skôr.

Zhrnutie úkonov v chronologickom poradí:

20. 08. 2013 – Návrh na začatie konania

04. 10. 2013 – Platobný rozkaz

28. 10. 2013 – Odpor proti platobnému rozkazu + platba odporcu 2.400,- €

22. 11. 2013 – Vyjadrenie navrhovateľa k odporcu + späťvzatie návrhu o 2.400,- €

+ upravený návrh na začatie konania

Nekonanie procesného súdu v trvaní > 2 mesiace (22. 11. 2013 – 10. 02. 2014)

10. 02. 2014 – Uznesenie o zastavení konania

Nekonanie procesného súdu v trvaní 6 mesiacov (10. 02. 2014 – 06. 08. 2014)

06. 08. 2014 – Uznesenie o pripustení zmeny návrhu (rozhodnutie po takmer

9 mesiacov)

15. 10. 2014 – Vytýčenie termínu pojednávania na deň 09. 12. 2014

20. 10. 2014 – Námietka miestnej príslušnosti odporcu (rok od podania odporu)

28. 10. 2014 – Zrušenie termínu pojednávania

24. 11. 2014 – Postúpenie veci OS ZA - iba písomné podanie

09. 03. 2015 – Postúpenie veci doručené na vedomie právnemu zástupcovi

sťažovateľa

Nekonanie procesného súdu v trvaní 6 mesiacov (28. 10. 2014 – 27. 04. 2015)

27. 04. 2015 – Postúpenie veci doručené OS ZA (po 6 mesiacoch)

21. 05. 2015 – Nesúhlas OS ZA s postúpením veci zaslaný KS ZA

27. 05. 2015 – Uznesenie KS ZA

02. 06. 2015 – Uznesenie KS ZA doručené OS CA

19. 06. 2015 – Zaslaný spis OS CA

05. 01. 2016 – Sťažnosť v zmysle

Nekonanie procesného súdu v trvaní 8 mesiacov (19. 06. 2015 –15. 02. 2016)

15. 02. 2016 – Sťažnosť na prieťahy v konaní – odpoveď

15. 02. 2016 – Uznesenie KS ZA doručené sťažovateľovi

Sťažovateľ podal dňa 05. 01. 2016... predsedovi súdu sťažnosť pre porušovanie

práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Predsedníčka súdu uvádza, že po prešetrení všetkých skutočností, oboznámení

sa so súdnym spisom, ako aj vyjadrením zákonného sudcu má za to, že v danej veci boli

v určitých časových úsekoch spôsobené zbytočné prieťahy v konaní a predmetná sťažnosť

považuje za dôvodnú.

Počas tejto doby bol na majetok odporcu vyhlásený konkurz. Okresný súd

Bratislava I začala dňa 16. 03. 2015 konkurzné konanie...

Podľa o konkurze a reštrukturalizácii ak tento

zákon neustanovuje inak, vyhlásením konkurzu sa prerušujú všetky súdne a iné konania,

ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi.“

Následne sťažovateľ – vychádzajúc z judikatúry ústavného súdu − v sťažnosti

uvádza:

„Nesústredeným a neefektívnym postupom súdu bola účastníkovi konania spôsobená

nemožnosť vymôcť svoju splatnú pohľadávku, tým bola navrhovateľovi spôsobená škoda.

Právna otázka predložená sťažovateľom Okresnému súdu Čadca nepredstavuje

právne ani fakticky zložitú problematiku, aby si vyžadovala riešenie po dobu viac

ako 2 roky. Uplatňované právo nie je zložité a tvorí bežnú súčasť rozhodovacej činnosti

všeobecných súdov, pričom rozhodovacia činnosť všeobecných súdov v obdobných veciach

sa opiera o ustálenú judikatúru. Ide o bežné vymáhanie pohľadávky zo vzťahu založeného

zmluvou.

Správanie sťažovateľa ako účastníka konania možno, počas celej doby konania,

hodnotiť ako aktívne a súčinné, v dôsledku čoho nemohlo prispieť k zdĺhavosti konania

a nevykazuje znaky, ktoré by mali byť v neprospech sťažovateľa pri posudzovaní zbytočných

prieťahov v tomto konaní. Nie sú tu prítomné žiadne relevantné skutočnosti, z ktorých

by bolo možné vyvodiť, že sťažovateľ svojím správaním prispel k doterajšej dĺžke

namietaného konania, aj keď sťažovateľ nemal veľa príležitostí aktívne sa zúčastňovať

konania, keďže vo veci samej sa nekonalo žiadne pojednávanie.

Je nepochybné, že v konaní vedenom na Okresnom súde Čadca pod sp. zn.

, sp. zn. , ktorého je sťažovateľ účastníkom dochádza

k prieťahom.

Z dôvodu pasívneho postoja súdu k návrhu sťažovateľa, no najmä z dôvodu uplynutia

takmer dvoch rokov od podania odporu proti platobnému rozkazu, som procesný súd

požiadal o vytýčenie termínu pojednávania v tejto veci v čo najkratšom možnom čase.

Nebolo mi však vyhovené a súd vo veci do dnešného dňa pojednávanie nenariadil, hoci odo

dňa podania odporu proti platobnému rozkazu až do dnešného dňa uplynulo

už 28 mesiacov!“

Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vo veci rozhodol týmto nálezom:

„1. Sťažnosti sa vyhovuje.

2. Okresný súd Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. a v súčasnosti pod

sp. zn. porušil základné právo (sťažovateľa, pozn.)..., aby sa jeho vec

prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v

a právo na prejednanie veci v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru...

3. Okresnému súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. prikazuje

konať bez zbytočných prieťahov.

4. (Sťažovateľovi, pozn.)... priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume

13.896,19 €..., ktoré je Okresný súd Čadca povinný vyplatiť mu do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

5. (Sťažovateľovi, pozn.)... priznáva náhradu trov právneho zastúpenia,

ktorú je Okresný súd Čadca povinný vyplatiť na účet právneho zástupcu... do jedného

mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.“

Návrh na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia sťažovateľ odôvodňuje

takto:

„Považujeme za primerané, aby bolo sťažovateľovi v tejto veci priznané finančné

zadosťučinenie. Domnievam sa, že doba, ktorá uplynula od podania návrhu až doposiaľ,

doba 28 mesiacov, je neprimerane dlhá a ničím neospravedlniteľná a v podstatnej miere

ju spôsobil Okresný súdu Čadca nesprávnym úradným postupom.

Činnosť aj nečinnosť, ktorú možno hodnotiť ako nesprávny úradný postup, zahŕňa

rozsiahli súbor rozmanitého správania. Bez pochybností za nesprávny úradný postup treba

pokladať nedodržanie lehoty určenej v zákone na rozhodnutie o veci. Nesprávny úradný

postup sa stáva zároveň postupom porušujúcim ústavné právo na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľ v zmysle podľa zásad spravodlivosti

s prihliadnutím na všetky okolnosti porušenia práv sťažovateľa a na význam konania pre

sťažovateľa žiada priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 13.896,19 €.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní uznesením odmietnuť bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť

ide predovšetkým vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím

príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, alebo aj vtedy, ak v konaní pred

orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby

tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takúto

možnosť reálne nepripúšťajú (, , , ,

). Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú,

pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia

označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí

na ďalšie konanie (, tiež napr. , , ,

).

Sťažovateľ v sťažnosti namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov...

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“,

ktoré je garantované v , osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské

práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie záležitosti v primeranej

lehote“, preto nemožno v obsahu týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (,

).

Zo sťažnosti sťažovateľa vyplýva, že napadnuté konanie začalo 20. augusta 2013,

t. j. v čase predbežného prerokovania sťažnosti trvalo štyri roky. Zo zistení ústavného súdu

ďalej vyplýva, že Okresný súd Bratislava I začal uznesením z 9. marca 2015 – zverejneným

v Obchodnom vestníku 16. marca 2015 ‒proti odporcovi konkurzné konanie. Uznesením

zo 4. augusta 2015 – zverejneným v Obchodnom vestníku 11. augusta 2015 – Okresný súd

Bratislava I konkurzné konanie na majetok odporcu zastavil. Zároveň je však relevantné,

že Okresný súd Žilina uznesením z 2. júla 2015 – zverejneným v Obchodnom vestníku

9. júla 2015 – začal reštrukturalizačné konanie proti odporcovi. Uznesením z 28. júla 2015 –

zverejneným 4. augusta 2015 – Okresný súd Žilina povolil reštrukturalizáciu dlžníka.

Vychádzajúc z odôvodnenia tohto uznesenia, dňom nasledujúcim po zverejnení uznesenia

v Obchodnom vestníku sa súdne a rozhodcovské konania o pohľadávkach, ktoré

sa v reštrukturalizácii uplatňujú prihláškou, povolením reštrukturalizácie prerušujú.

Uznesením z 23. novembra 2015 – zverejneným 27. novembra 2015 − Okresný súd Žilina

rozhodol o konverzii tak, že reštrukturalizačné konanie proti odporcovi zastavil, začal proti

nemu konkurzné konanie a vyhlásil konkurz na majetok odporcu. Podľa prvej a druhej vety

o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“)

ak tento zákon neustanovuje inak, vyhlásením konkurzu sa prerušujú všetky súdne a iné

konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi. Lehoty

v týchto konaniach ustanovené alebo určené počas prerušenia týchto konaní neplynú.

Možno konštatovať, že do prerušenia konania okresný súd konal v zásade plynulo –

vydal platobný rozkaz, rozhodol o zastavení konania v špecifikovanej časti, rozhodol

o zmene návrhu a zároveň na prerokovanie veci nariadil pojednávanie, ktoré bolo následne

zrušené – po postúpení veci Okresnému súdu Žilina. Časové intervaly medzi jednotlivými

úkonmi – tak ako to vyplýva z chronológie vymedzenej v sťažnosti – boli maximálne šesť

mesiacov – čo možno v zásade považovať za primeranú aktivitu okresného súdu. Napadnuté

konanie bolo prerušené po približne dvoch rokoch od jeho začatia.

Pokiaľ ide o prerušenie napadnutého konania, ústavný súd poukazuje na svoju

konštantnú judikatúru, podľa ktorej podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty účastníka konania (napr.

). Tento účel spravidla nemožno dosiahnuť po právoplatnom prerušení konania,

ku ktorému došlo v súlade so zákonom. Ústavný súd v tejto súvislosti v súlade so svojou

doterajšou judikatúrou (m. m. ) konštatuje, že prerušenie konania v dôsledku

povolenia reštrukturalizácie, resp. vyhlásenia konkurzu na majetok odporcu podľa

, možno považovať za prekážku konania. Ak nedôjde k odpadnutiu

prekážky prerušeného konania postupom predvídaným v , nemôžu

sa v prerušenom konaní vykonávať žiadne procesné úkony smerujúce k odstráneniu stavu

právnej neistoty účastníkov, a tým aj k naplneniu účelu základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v , resp.

dohovoru. Ústavný súd preto nečinnosť všeobecného súdu v dôsledku existencie zákonnej

prekážky jeho postupu neposudzuje ako zbytočné prieťahy v konaní (m. m. ,

, , , ).

Je zrejmé, že v dôsledku povolenia reštrukturalizácie, resp. následne vyhlásenia

konkurzu na majetok odporcu, bolo napadnuté konanie prerušené podľa príslušných

ustanovení Predmetný konkurz nebol skončený ani v čase

predbežného prerokovania sťažnosti a zákonný sudca okresného súdu v napadnutom konaní

nemá k dispozícii také prostriedky, ktorými by mohol odstrániť predmetnú prekážku

v konaní. Ďalší postup okresného súdu v napadnutom konaní je z tohto hľadiska závislý

od priebehu a výsledku konkurzného konania. Z uvedeného dôvodu ústavný súd nemohol

hodnotiť postup okresného súdu v napadnutom konaní po jeho prerušení, keď tento

priebežne zisťuje stav konkurzného konania, ako zbytočné prieťahy.

Vychádzajúc z uvedených skutočností, zohľadňujúc celkové trvanie napadnutého

konania do jeho prerušenia, ústavný súd odmietol sťažnosť pri jej predbežnom prerokovaní

podľa ako zjavne neopodstatnenú.

Ústavný súd nad rámec uvedeného pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá

prekážku veci rozhodnutej v zmysle , a preto nebráni

tomu, aby v prípade pokračovania zbytočných prieťahov v konaní sťažovateľ v tejto veci

podal novú sťažnosť.

Keďže ústavný súd sťažnosť sťažovateľa odmietol, bolo bez právneho významu

zaoberať sa jeho ďalšími požiadavkami obsiahnutými v petite sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. júla 2017