Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cob/50/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Radomského a členov senátu JUDr. Milana Majerníka a doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD., v spore žalobcu: POLYFORM, s.r.o., so sídlom Terézie Vansovej 10, 065 03 Podolínec, IČO: 31 679 137, právne zastúpený: JUDr. Juraj Nestorík, advokát, so sídlom Farbiarska 47/19, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 42420229, proti žalovanému: E - RAN GROUP, a. s., so sídlom Legionárska 1844/77, 911 01 Trenčín, IČO: 47 975 938, o zaplatenie 14.577,61 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa, č. k. -77 zo dňa 19.05.2022, takto jednohlasne

rozhodol:

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Stranám sporu nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 14.577,61 eur s príslušenstvom a nahradenia trov konania, a to titulom nezaplatenia dodaného tovaru žalobcom žalovanému.

Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol, cit.:

„I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 14.577,61 eur, úroky z omeškania vo výške 9 % ročne: zo sumy 5.158,69 eur od 1.12.2020 do zaplatenia, zo sumy 4.242,24 eur od 1.12.2020 do zaplatenia, zo sumy 4.456,10 eur od 15.12.2020 do zaplatenia, zo sumy 720,58 eur od 12.1.2021 do zaplatenia, v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktoré je povinný zaplatiť žalovaný, pričom o výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.“

Právne súd prvej inštancie vec posúdil podľa ust. , , , , , , , a Nariadenia vlády č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia .

Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie skutkovo odôvodnil tým, že Okresný súd Stará Ľubovňa žalobe v celom rozsahu vyhovel a dňa 14.09.2021 vo veci vydal platobný rozkaz, proti ktorému podal odpor žalovaný včas. V odpore uviedol, že nárok žalobcu považuje za nedôvodný a neopodstatnený, pričom spochybňuje dôvodnosť vystavenia faktúr. Zo strany žalobcu nikdy reálne žalovanému nebol dodaný

tovar vo výške vyfakturovaného množstva. Uviedol, že žalobca predložil faktúry a dodacie listy, pričom tieto listiny nie sú podpísané oprávnenými osobami zo strany žalovaného. Žalovaný spochybňuje množstvo dodaného a vyfakturovaného tovaru, keďže žalobca reálne dodal žalovanému podstatne menšie množstvo stavebného tovaru. Žalovanému nie je známe, kto za žalovaného mal od žalobcu vyfakturovaný tovar prevziať a dodacie listy za žalovaného podpísať. Žalobcom vyfakturované množstvo tovaru žalovaný nikdy od žalobcu neprevzal a ani ho neeviduje vo svojej skladovej evidencii. Práve z tohto dôvodu žalovaný žalobcovi vystavené faktúry neuhradil. Žalovaný navrhol, aby v konaní boli vypočutí účastníci konania a svedok A. B., osoba, ktorá bola za žalovaného oprávnená stavený tovar objednávať a prevziať. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu dňa 29.11.2021 podal vyjadrenie k odporu, v ktorom uviedol, že tvrdenia žalovaného považuje za zjavne účelové. Zotrval na tom, že žalovanému bol dodaný tovar v množstve presne zodpovedajúcom výške jednotlivých fakturovaných čiastok. Žalobca považuje za nepochopiteľné a nepravdepodobné, aby osoby preberajúce tovar za žalovaného pochybili, t. j. potvrdili prevzatie podstatne väčšieho množstva tovaru, než reálne prevzali v 4 samostatných prípadoch. Žalobca poukázal na to, že prevzatie druhej dodávky tovaru v množstve uvedenom v dodacom liste, svojim podpisom na tomto Dodacom liste č. XXXXXXXX k Faktúre č. XXXXXXXX potvrdil A. B., t. j. osoba, ktorá podľa tvrdenia žalovaného je osobou oprávnenou za žalovaného stavebný tovar objednať a prevziať. Ďalej žalobca poukázal na to, že tovar bol dodávaný v priebehu dlhšieho obdobia, pričom v čase preberania napr. tretej dodávky mal žalovaný faktúry za prvú a druhú dodávku už k dispozícii (pri preberaní štvrtej už aj za tretiu) a je nereálne, aby žalobca tento ním tvrdený rozpor v množstve reálne dodaného a fakturovaného tovaru nezistil a následne nenamietal výšku fakturovanej sumy za už dodaný tovar a jednak pri preberaní tretej a štvrtej dodávky a množstvo práve preberaného tovaru. Žalobca poukázal na to, že výšku fakturovaných čiastok žalovaný nenamietal ani po obdŕžaní opakovaných upomienok žalobcu s výzvami na úhradu faktúr a týmto spôsobom ani nereagoval na predžalobné výzvy právneho zástupcu, pričom od prevzatia poslednej dodávky tovaru dňa 11.11.2020 tak urobil v podstate až v odpore. Žalobca poukázal na ust. a . Súd vo veci nariadil termín pojednávania. Žalovaný deň pred nariadeným termínom pojednávania požiadal o ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní a zároveň podal žiadosť o odročenie pojednávania. Ako dôvody uviedol, že žalovaný sa nemôže zúčastniť a žiada o ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní z dôvodu nečakanej pracovnej cesty žalovaného do zahraničia a navrhovaný svedok, ktorého výpoveď v konaní považuje za dôležitú je od 05.04.2022 zo zdravotných dôvodov práceneschopný a preto sa nemôže pojednávania zúčastniť. Preto žiadal o odročenie pojednávania na iný neskorší termín. Zároveň vzniesol žalovaný námietku miestnej príslušnosti všeobecného súdu s poukazom na ust. a . Súd obratom reagoval na žiadosť žalovaného a oznámil mu, že na jeho žiadosť nebude prihliadať a pojednávanie dňa 19.05.2022 sa uskutoční, nakoľko žalovaný nepreukázal hodnoverným spôsobom dôvod nedostavenia sa na pojednávanie, nečakaná pracovná cesta do zahraničia, taktiež navrhovaný svedok je podľa predloženej PN práceneschopný už od 05.04.2022 a teda žiadosť o odročenie z tohto dôvodu nie je súdu oznámená bezodkladne a zároveň k vznesenej námietke miestnej nepríslušnosti súd uviedol, že nebude na ňu prihliadať s poukazom na , nakoľko táto námietka nebola uplatnená pri prvom procesnom úkone. Na pojednávaní dňa 19.05.2022 právny zástupca žalobcu zotrval na skutkovej i právnej argumentácii vyjadrenej v žalobe a vo vyjadrení k odporu.

Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil tým, že v konaní medzi stranami sporu nebola rozporovaná skutočnosť, že strany sporu medzi sebou uzatvorili kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bolo dodanie tovaru - polystyrénu, na základe objednávok žalovaného. V konaní žalovaný rozporoval množstvo dodaného tovaru. V odpore uviedol, že žalobca dodal reálne podstatne menšie množstvo a vyfakturované množstvo neeviduje vo svojej skladovej evidencii. Toto tvrdenie súd žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal. V konaní nepredložil žiaden dôkaz o stave skladovej evidencie. Žalovaný nielenže nepredložil dôkaz o stave skladovej evidencie, ale ani presne nešpecifikoval množstvo dodaného resp. nedodaného tovaru. Vo svojom vyjadrení iba uviedol, že bolo dodané „podstatne menšie množstvo“. Súd takúto obranu žalovaného vyhodnotil ako účelovú, nepreukázanú žiadnym relevantným dôkazom a preto žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel. Súd pri vyhodnocovaní dôkazov neprihliadol na listinné dôkazy (objednávky, mailovú komunikáciu) predloženú žalobcom na pojednávaní s poukazom na sudcovskú koncentračnú zásadu - ust. . Súd nevykonal ani dôkaz navrhovaný žalovaným - vypočutie svedka A. B.. Tento dôkaz vyhodnotil ako nadbytočný a nepreukazujúci tvrdenia žalovaného o množstve dodaného tovaru. K žalovaného námietke o miestnej nepríslušnosti súd neprihliadol s poukazom na ust. , pretože táto námietka nebola uplatnená pri prvom procesnom úkone - t. j. v odpore žalovaného. (porovnaj

rozhodnutie Ústavného súdu SR ). Súd priznal žalobcovi i uplatnené úroky z omeškania vo výške 9 % ročne z jednotlivých faktúr za obdobie od 01.12.2020 do 12.01.2021. K prvému dňu omeškania žalovaného (tzn. ku dňu 01.12.2020) bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky vo výške 0 %, takže žalobcovi patrili úroky z omeškania vo výške o 9 percentuálnych bodov vyššie ako je uvedená základná úroková sadzba, teda 9 % ročne, a to v súlade s ust. a ust. Nariadenia vlády SR č.

O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ust. a s tým, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, keďže žalovaný bol v spore v plnom rozsahu neúspešný, a teda je povinný žalobcovi nahradiť vzniknuté trovy konania vo výške tak, ako o nej rozhodne samostatným uznesením vyšší súdny úradník po právoplatnosti predmetného rozsudku.

Proti rozsudku podal včas odvolanie žalovaný, a to z dôvodov uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. a) a písm. b), teda, že neboli splnené procesné podmienky na vydanie rozhodnutia a zároveň súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Zároveň uviedol, že žalovaný prostredníctvom odporu namietal dodanie a taktiež prevzatie vyfakturovaného stavebného materiálu s tým, že žalobcom vyfakturované množstvo tovaru žalovaný od žalobcu neprevzal a ani ho neevidoval vo svojej skladovej evidencii. Za účelom preukázania svojich tvrdení žalovaný v súdnom konaní okrem výsluchu účastníkov súdneho konania navrhol, aby bol vypočutý svedok A. C. B.. Druhým odvolacím dôvodom bola skutočnosť, že prvostupňový súd rozhodol vo veci samej na pojednávaní bez účasti žalovaného, a to i napriek skutočnosti, že žalovaný svoju neúčasť na pojednávaní riadne a včas ospravedlnil písomným oznámením zo dňa 18.05.2022. Prvostupňový súd i cez tieto skutočnosti vo veci pojednával a rozhodol bez prítomnosti žalovaného. Tretím odvolacím dôvodom žalovaného bola skutočnosť, že zhodne s argumentáciou uvedenou v námietke zaujatosti príslušnosti všeobecného súdu zo dňa 18.05.2022 i prostredníctvom tohto odvolania žalovaný poukazuje na nesprávne posúdenie uplatnenej námietky žalovaného o nepríslušnosti Okresného súdu Stará Ľubovňa na rozhodovanie tohto súdneho sporu. Žalovaný zastáva názor, že na rozhodnutie tohto súdneho konania bol miestne príslušný Okresný súd Bratislava II a nie Okresný súd Stará Ľubovňa.

Napriek skutočnosti, že súd prvej inštancie vyzval dňa 29.07.2022 žalobcu na vyjadrenie sa k podanému odvolaniu zo strany žalovaného, tento súdom stanovenej lehote sa k odvolaniu žalovaného písomne nevyjadril a z tohto dôvodu sporové strany nevyužili následne podanie odvolacej repliky a odvolacej dupliky.

Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. , po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote ( ), oprávnenou osobou ( ), prejednal odvolanie podané žalovaným a preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. bez toho, aby nariadil odvolacie pojednávanie podľa (a contrario) a na tomto pojednávaní zopakoval, či doplnil dokazovanie vykonané prvoinštančným súdom. Právnym dôsledkom takéhoto postupu odvolacieho súdu je jeho viazanosť skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (, ). Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (, ). Pretože rozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený, odvolací súd uverejnil v zákonom stanovenej lehote miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Prešove (, , ) Po prieskume napadnutého rozhodnutia podľa vyššie uvedených zásad (, , ) dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutom rozsahu potvrdiť.

Na potvrdenie správnosti prvoinštančného rozhodnutia k odvolacím námietkam žalovaného odvolací súd uvádza nasledovné.

V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym zistením skutkového stavu a nesprávnym právnym zistením, teda, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky ).

V zmysle ust. možno konštatovať, že procesné podmienky (podmienky konania) definuje samotný () ako podmienky, za ktorých môže súd konať a rozhodnúť. Teória civilného práva procesného rozoznáva vecné procesné podmienky (kvalifikovaný spôsob začatia konania – t. j. v sporovom konaní žaloba, splnenie poplatkovej povinnosti), podmienky na strane súdu [právomoc, príslušnosť, zákonné obsadenie súdu – vada tejto podmienky je však reglementovaná samostatne v ust. ], procesné podmienky na strane účastníkov (procesná subjektivita, procesná spôsobilosť, prípadné povinné zastúpenie advokátom, spôsobilosť byť zástupcom a riadne plnomocenstvo zástupcu) a tzv. negatívne procesné podmienky (prekážka začatého konania, prekážka rozsúdenej veci). Skúmanie splnenia procesných podmienok je úradnou povinnosťou súdu počas celého priebehu konania. Určitou výnimkou je skúmanie splnenia podmienky všeobecnej miestnej príslušnosti a osobitnej miestnej príslušnosti danej na výber, ktoré súd skúma len na námietku žalovaného pri prvom procesnom úkone, ktorý mu patrí ( ). Zistenie nedostatku procesnej podmienky (ktorý je prítomný už v momente začatia konania alebo k nemu dôjde neskôr v priebehu konania) je procesnou úlohou súdu (bližšie k tomu pozri aj komentár k ). Nedostatky niektorých procesných podmienok sú neodstrániteľné, čo znamená, že prítomnosť takéhoto nedostatku absolútne bráni súdu v konaní a rozhodnutí vo veci a jedine správne rezultuje do zastavenia konania. Nedostatky iných procesných podmienok sú odstrániteľné, a teda súd po zistení nedostatku procesnej podmienky sa pokúsi tento nedostatok odstrániť (vlastným postupom alebo výzvou strane sporu na odstránenie nedostatku). V prípade neodstránenia odstrániteľného nedostatku súd konanie zastaví (za výnimky z tohto pravidla však v určitej miere považujeme poplatkovú povinnosť, pri nesplnení ktorej v niektorých prípadoch súd konanie nezastaví, ako aj povinné zastúpenie advokátom, pri nedostatku ktorého nebude následkom zastavenie konania, ale neprihliadanie súdu na úkony strany, čo následne vyústi do straty sporu – pozri ). O vadu konania na súde prvej inštancie v podobe nedostatku príslušnosti súdu pôjde v prípade, keď v konaní neboli dodržané ustanovenia o vecnej príslušnosti, osobitnej výlučnej miestnej príslušnosti alebo kauzálnej príslušnosti (pozri ustanovenia , - 33 a komentár k týmto ustanoveniam).

Keďže však žalovaný nevyužil uplatnenie námietky miestnej nepríslušnosti včas, tak ako je to nižšie uvedené, hodnotí odvolací súd predmetnú odvolaciu námietku ako nedôvodnú.

K posúdeniu odvolacej námietky týkajúcej sa nesprávneho postupu súdu, spôsobujúceho porušenie práva odvolateľa na spravodlivý proces odvolací súd uvádza, že medzi zložky práva na spravodlivý proces (right to fair trial) možno zaradiť predovšetkým právo na prístup k súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými

relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia. Porušenie ktoréhokoľvek čiastkového práva strany sporu postupom súdu síce predstavuje pochybenie súdu. Avšak o naplnenie odvolacieho dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) pôjde iba vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu, dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé. Konkrétne pochybenie súdu preto musí byť hodnotené v kontexte celého konania.

Táto odvolacia námietka naplnená nebola, keďže po preskúmaní celého konania pred súdom prvej inštancie nebolo odvolacím súdom zistené porušenie žiadneho čiastkového procesného práva odvolateľa.

V rámci vyhodnotenia troch základných odvolacích námietok zo strany žalovaného odvolací súd konštatuje, že najpodstatnejšou, s ktorou sa bolo potrebné vysporiadať bola prvá odvolacia námietka žalovaného, v zmysle ktorej namietal, že súd prvej inštancie ho zaviazal na úhradu žalobcom požadovanej sumy bez toho, aby bolo preukázané prevzatie vyfakturovaného stavebného materiálu. K žalovaným uvádzaným skutočnostiam ohľadne prvej odvolacej námietky sa podrobne vyjadril súd prvej inštancie v ods. č. 15. svojho rozhodnutia, kde okrem iného uviedol, že nebolo rozporná skutočnosť, že strany sporu medzi sebou uzatvorili kúpnu zmluvu. Správne súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že žalovaný či už v podanom odpore alebo v neskorších svojich vyjadreniach uvádzal iba skutočnosť, že reálne došlo k dodaniu menšieho množstva tovaru ako bolo vyfakturované žalobcom, resp. že žalobcom fakturované množstvo tovaru žalovaný neeviduje vo svojej skladovej evidencii. K tomu správne súd prvej inštancie konštatoval, že samotný žalobca nepredložil nielenže žiadne dôkazy o stave svojej skladovej evidencie, ale v rámci svojich skutkových tvrdení ani presne nešpecifikoval množstvo reálne dodaného, resp. nedodaného tovaru. K tomuto záveru súdu prvej inštancie odvolací súd poukazuje na inštitút substancovania skutkových tvrdení sporových strán, pričom tento sa týka tak procesného útoku ako aj procesnej obrany. Z tohto pohľadu možno procesne vyhodnotiť, že žalovaný dostatočne presne nesubstancoval svoju procesnú obranu, keď neuviedol aké presné množstvo tovaru nebolo dodané, teda v akej časti uplatnenej pohľadávky je nárok žalobcu nedôvodný. K uvedenému odvolací súd uvádza, že pokiaľ strana sporu dostatočne presne nesubstancuje svoje skutkové tvrdenia, nie je možné ohľadne takýchto neúplných tvrdení vykonávať aj účelné a zároveň aj procesne hospodárne dokazovanie.

Čo sa týka nevypočutia samotného svedka A. C. B., ktorým mala byť osoba, ktorá bola oprávnená stavebný tovar objednávať a preberať, k uvedenému odvolací súd uvádza, že na súdom vytýčené pojednávanie sa predmetný svedok nedostavil, pričom zároveň samotný žalovaný nedeklaroval súdu zabezpečenie prítomnosti svedka na ďalšom pojednávaní a rovnako žalovaný nedeklaroval k akým presne skutkovým tvrdeniam žalovaného má svedok vypovedať. Z tohto dôvodu súd prvej inštancie správne nevykonal tento dôkazný prostriedok a návrh na vypočutie svedka zo strany žalovaného zamietol z dôvodu nedostavenia sa svedka na vytýčený termín pojednávania. Uvedený postup súdu prvej inštancie bol správny, keďže žalobca súdu nedeklaroval dôvod žiadosti o odročenie pojednávania na základe nemožnosti dostavenia sa svedka a taktiež nedeklaroval zabezpečenie tohto svedka na ďalšom pojednávaní. V sporovom konaní nie je totiž úlohou súdu navrhovať či zabezpečovať svedkov. Uvedená procesná možnosť zaťažuje vždy stranu ktorá svedka ako dôkazný prostriedok navrhuje. Pokiaľ strana sporu zlyhá v zabezpečení takéhoto dôkazného prostriedku nesie zároveň potencionálnu možnosť straty sporu, pokiaľ svoje tvrdenia nevie inak preukázať. V danom prípade sa však nejednalo o jediný dôkazný prostriedok zo strany žalovaného, keď tento spornú skutočnosť nedodania konkrétnej časti stavebného materiálu mohol preukázať aj listinnými dôkazmi o stave svojej skladovej evidencie, keďže skutkovo tvrdil, že žalobcom tvrdené množstvo materiálu vo svojej evidencii nemá zaznamenané. Zo strany žalovaného tak došlo nie len k nesubstancovaniu procesnej obrany, ale aj k nesprávne vykonanému predneseniu dvoch dôkazných prostriedkov, ktoré mali súdu dôvodnosť jeho procesnej obrany preukázať.

Čo sa týka druhého odvolacieho dôvodu ohľadne skutočnosti, že súd prvej inštancie konal dňa 19.05.2022 na pojednávaní v neprítomnosti samotného žalovaného, odvolací súd konštatuje, že žalovaný síce ospravedlňoval svoju neprítomnosť na predmetnom pojednávaní podaním doručeným

súdu prvej inštancie dňa 18. mája 2022, avšak svoje ospravedlnenie odôvodnil nečakanou pracovnou cestou do zahraničia. V tomto však je potrebné konštatovať, že žalovaný je právnickou osobou a z uvedeného podania nielenže nemožno zistiť kto sa mal zúčastniť pracovnej cesty v zahraničí, ale ani to kam takáto osoba na pracovnú cestu odchádza. Ohľadne konania pojednávania na súde prvej inštancie za neprítomnosti žalovaného odvolací súd poukazuje na ust. a , v zmysle ktorého pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť. Od samotnej strany sporu možno vždy spravodlivo žiadať, aby sa dala na ďalšom pojednávaní zastúpiť inou osobou, ak k odročeniu pojednávania došlo z dôvodu jej nepriaznivého zdravotného stavu. Z tohto pohľadu je dôvodom odročenia pojednávania iba skutočnosť dôležitá, pričom samotnú pracovnú cestu či už konateľov alebo spoločníkov danej obchodnej spoločnosti, či iných osôb poverených žalovaným v termíne konania pojednávania nie je možné požadovať za dôležitý dôvod pre odročenie súdneho pojednávania. Samotný žalovaný mal procesný priestor vzhľadom na oznámenie termínu pojednávania si buď zvoliť právneho zástupcu alebo splnomocniť inú fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá by ho vo vytýčenom termíne pojednávania zastupovala, resp. sa v jeho mene vyjadrovala a ktorá mohla prípadne na predmetnom pojednávaní preniesť návrhy na dokazovanie, ktoré by mali procesný potenciál pre určenie ďalšieho pojednávania vo veci. Žalovaný však svoj procesný priestor v tomto ohľade nevyužil a vystavil sa okrem iného aj možnosti, že súd rozhodne za jeho neprítomnosti na predmetnom pojednávaní. Súd prvej inštancie tak učinil, pričom procesne správne nerozhodol skrátenou formou rozhodnutia (kontumačný rozsudok), ale riadnym rozsudkom s plným odôvodnením.

Zároveň tak ako už bolo vo viacerých rozhodnutiach súdov judikované, obchodné či pracovné cesty sporových strán nie sú považované sami o sebe za dôležitý dôvod pre odročenie pojednávania, pokiaľ k takejto skutočnosti nepristúpia ďalšie významné okolnosti majúce vplyv na posúdenie úmernosti či neúmernosti miery „spravodlivého požadovania účasti na pojednávaní“ zo strany súdu. Takéto okolnosti však musia byť súdu včas (do momentu započatia pojednávania) oznámené, riadne opísané a listinne preukázané. Všeobecný súd nie povinný si ich z úradnej povinnosti sám zisťovať, skúmať, ani vyhodnocovať. V tomto kontexte nie je súd povinný ani vyzývať na dopĺňanie či dodatočné preukazovanie významných okolností vplývajúcich na posudzovanie úmernosti či neúmernosti miery „spravodlivého požadovania účasti na pojednávaní“ zo strany súdu. Uvedené platí z toho dôvodu, že normuje fikciu existencie spravodlivého požadovania účasti na pojednávaní zo strany všeobecných súdov. Zvrátiť ju možno len kvalifikovanou procesnou aktivitou osoby ktorá ju mieni vyvrátiť na základe konkrétnych ňou tvrdených a preukázaných okolností.

Posúdenie dôležitosti dôvodu na odročenie termínu pojednávania posudzuje súd podľa konkrétnych okolností prípadu a môže ich preveriť len zo skutočností, ktoré sú mu známe v čase posudzovania žiadosti o odročenie termínu pojednávania (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. ). Naviac odvolací súd dáva do pozornosti uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. z 30. novembra 2016, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 3/2017 pod č. 21, v ktorom dovolací súd vyslovil, že povinnosť uskutočniť výsluch strany civilného sporu nie je absolútna. Ak súd nevykoná dôkaz výsluchom sporovej strany, bez ďalšieho nedochádza k porušeniu práva na spravodlivý proces. K tomuto rozhodnutiu považuje odvolací súd za potrebné dodať, že nie len výsluch sporovej strany, ale aj výsluch svedka je dôkazným prostriedkom a z tohto pohľadu je vyššie citované rozhodnutie NSSR aplikovateľné aj na posudzovanú vec, v ktorej sa okrem iného odvolací súd vysporiadaval s nevykonaním výsluchu svedka navrhovaného žalovaným.

Vzhľadom na uvedenú skutočnosť možno aj túto druhú odvolaciu námietku žalovaného hodnotiť ako nedôvodnú a postup súdu prvej inštancie, ktorý prejednal vec v neprítomnosti žalovaného na pojednávaní hodnotiť ako správny.

Ohľadne tretej odvolacej námietky o miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Stará Ľubovňa odvolací súd poukazuje na ustanovenie v a , kde miestnu príslušnosť môže súd prvej inštancie skúmať iba na námietku žalovaného uplatnenú najneskôr pri prvom procesnom úkone, ktorý mu patrí. V prípade, ak námietka miestnej nepríslušnosti nie je uplatnená včas, súd na ňu neprihliadne (hľadí na ňu akoby vôbec podaná nebola, teda nexistovala) a spor prejedná a následne aj rozhodne. Tu možno konštatovať, že námietku miestnej nepríslušnosti žalovaný prvá krát vzniesol práve v písomnom podaní datovaným dňom 18.05.2022. Prvý úkon, ktorý žalovanému patril bol samotný odpor, ktorý žalovaný podal na súde prvej inštancie dňa 05.10.2021, pričom z obsahu samotného odporu je zrejmé, že pri tomto procesnom úkone námietku miestnej nepríslušnosti žalovaný nevzniesol. Z tohto dôvodu postup súdu prvej inštancie, ktorý na neskoršiu námietku nepríslušnosti neprihliadol a spor riadne prejednal a rozhodol, bol postupom precíznym a správnym.

Z uvedených dôvodov, keďže súd prvej inštancie správne dospel k vyššie uvedeným záverom, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. v spojení s ust. a ust. tak, že stranám sporu nebol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorému však zo spisu žiadne preukázateľné trovy odvolacieho konania nevyplývajú a ani si ich neuplatnil. V odvolacom konaní neúspešnému žalovanému nemohla byť priznaná náhrada trov odvolacieho konania. Odvolací súd preto vyslovil, že stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Správnosť takéhoto rozhodnutia vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššie súdu Slovenskej republiky sp. zn. .

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).