Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6Cb-21-2021.pdf
PDF · 83.95 KB
Case nature
Area
Subarea
6Cb/21/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou JUDr. Miriam Szárazovou v spore žalobcu: POLYFORM, s.r.o., Terézie Vansovej 10, 065 03 Podolínec, IČO: 31 679 137, právne zastúpený: JUDr. Juraj Nestorík, advokát, Farbiarska 47/19, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 42 420 229, proti žalovanému: E-RAN GROUP, a.s., Astrová 2/A, 821 01 Bratislava, IČO: 47 975 938, v konaní o zaplatenie 14.577,61 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 14.577,61 eur, úroky z omeškania vo výške 9 % ročne: zo sumy 5.158,69 eur od 1.12.2020 do zaplatenia, zo sumy 4.242,24 eur od 1.12.2020 do zaplatenia, zo sumy 4.456,10 eur od 15.12.2020 do zaplatenia, zo sumy 720,58 eur od 12.1.2021 do zaplatenia, v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktoré je povinný zaplatiť žalovaný, pričom o výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 14.577,61 eur s príslušenstvom a nahradenia trov konania, a to titulom nezaplatenia dodaného tovaru žalobcom žalovanému.
2. Okresný súd Stará Ľubovňa žalobe v celom rozsahu vyhovel a dňa 14.9.2021 vo veci vydal platobný rozkaz, proti ktorému podal odpor žalovaný včas. V odpore uviedol, že nárok žalobcu považuje za nedôvodný a neopodstatnený, pričom spochybňuje dôvodnosť vystavenia faktúr. Zo strany žalobcu nikdy reálne žalovanému nebol dodaný tovar vo výške vyfakturovaného množstva. Uviedol, že žalobca predložil faktúry a dodacie listy, pričom tieto listiny nie sú podpísané oprávnenými osobami zo strany žalovaného. Žalovaný spochybňuje množstvo dodaného a vyfakturovaného tovaru, keďže žalobca reálne dodal žalovanému podstatne menšie množstvo stavebného tovaru. Žalovanému nie je známe, kto za žalovaného mal od žalobcu vyfakturovaný tovar prevziať a dodacie listy za žalovaného podpísať. Žalobcom vyfakturované množstvo tovaru žalovaný nikdy od žalobcu neprevzal a ani ho neeviduje vo svojej skladovej evidencii. Práve z tohto dôvodu žalovaný žalobcovi vystavené faktúry neuhradil. Žalovaný navrhol, aby v konaní boli vypočutí účastníci konania a svedok Ing. N., osoba, ktorá bola za žalovaného oprávnená stavený tovar objednávať a prevziať.
3. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu dňa 29.11.2021 podal vyjadrenie k odporu, v ktorom uviedol, že tvrdenia žalovaného považuje za zjavne účelové. Zotrval na tom, že žalovanému bol dodaný tovar v množstve presne zodpovedajúcom výške jednotlivých fakturovaných čiastok. Žalobca považuje za nepochopiteľné a nepravdepodobné, aby osoby preberajúce tovar za žalovaného pochybili, t.j. potvrdili prevzatie podstatne väčšieho množstva tovaru, než reálne prevzali v 4 samostatných prípadoch. Žalobca poukázal na to, že prevzatie druhej dodávky tovaru v množstve uvedenom v dodacom liste, svojim podpisom na tomto dodacom liste č. 27527607 k faktúre č. 27545537 potvrdil Ing. N., t.j. osoba, ktorá podľa tvrdenia žalovaného je osobou oprávnenou za žalovaného stavebný tovar objednať a prevziať. Ďalej žalobca poukázal na to, že tovar bol dodávaný v priebehu dlhšieho obdobia, pričom v čase preberania napr. tretej dodávky mal žalovaný faktúry za prvú a druhú dodávku už k dispozícii (pri preberaní štvrtej už aj za tretiu) a je nereálne, aby žalobca tento ním tvrdený rozpor v množstve reálne dodaného a fakturovaného tovaru nezistil a následne nenamietal výšku fakturovanej sumy za už dodaný tovar a jednak pri preberaní tretej a štvrtej dodávky a množstvo práve preberaného tovaru. Žalobca poukázal na to, že výšku fakturovaných čiastok žalovaný nenamietal ani po obdržaní opakovaných upomienok žalobcu s výzvami na úhradu faktúr a týmto spôsobom ani nereagoval na predžalobné výzvy právneho zástupcu, pričom od prevzatia poslednej dodávky tovaru dňa 11.11.2020 tak urobil v podstate až v odpore. Žalobca poukázal na ust. § 428 ods. 1 a ods. 2 Obchodného zákonníka.
4. Súd vo veci nariadil termín pojednávania. Žalovaný deň pred nariadeným termínom pojednávania požiadal o ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní a zároveň podal žiadosť o odročenie pojednávania. Ako dôvody uviedol, že žalovaný sa nemôže zúčastniť a žiada o ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní z dôvodu nečakanej pracovnej cesty žalovaného do zahraničia a navrhovaný svedok, ktorého výpoveď v konaní považuje za dôležitú je od 5.4.2022 zo zdravotných dôvodov práceneschopný a preto sa nemôže pojednávania zúčastniť. Preto žiadal o odročenie pojednávania na iný neskorší termín. Zároveň vzniesol žalovaný námietku miestnej príslušnosti všeobecného súdu s poukazom na ust. § 13 a § 15 CSP. Súd obratom reagoval na žiadosť žalovaného a oznámil mu, že na jeho žiadosť nebude prihliadať a pojednávanie dňa 19.5.2022 sa uskutoční, nakoľko žalovaný nepreukázal hodnoverným spôsobom dôvod nedostavenia sa na pojednávanie, nečakaná pracovná cesta do zahraničia, taktiež navrhovaný svedok je podľa predloženej PN práceneschopný už od 5.4.2022 a teda žiadosť o odročenie z tohto dôvodu nie je súdu oznámená bezodkladne a zároveň k vznesenej námietke miestnej nepríslušnosti súd uviedol, že nebude na ňu prihliadať s poukazom na § 41 CSP, nakoľko táto námietka nebola uplatnená pri prvom procesnom úkone.
5. Na pojednávaní dňa 19.5.2022 právny zástupca žalobcu zotrval na skutkovej i právnej argumentácii vyjadrenej v žalobe a vo vyjadrení k odporu.
Zistený skutkový stav súd podriadil pod tieto zákonné ustanovenia: 6. Podľa § 261 ods. 1 Zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“), táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
7. Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.
8. Podľa § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka, kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.
9. Podľa § 411 Obchodného zákonníka, predávajúci je povinný kupujúcemu dodať tovar, odovzdať doklady, ktoré sa na tovar vzťahujú, a umožniť kupujúcemu nadobudnúť vlastnícke právo k tovaru v súlade so zmluvou a týmto zákonom.
10. Podľa § 447 Obchodného zákonníka, kupujúci je povinný zaplatiť za tovar kúpnu cenu a prevziať dodaný tovar v súlade so zmluvou.
11. Podľa § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
12. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
13. Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.1
14. Podľa § 1 ods. 2 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky 1) platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.
Súd dospel k právnemu záveru: 15. V konaní medzi stranami sporu nebola rozporovaná skutočnosť, že strany sporu medzi sebou uzatvorili kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bolo dodanie tovaru - polystyrénu, na základe objednávok žalovaného. V konaní žalovaný rozporoval množstvo dodaného tovaru. V odpore uviedol, že žalobca dodal reálne podstatne menšie množstvo a vyfakturované množstvo neeviduje vo svojej skladovej evidencii. Toto tvrdenie súd žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal. V konaní nepredložil žiaden dôkaz o stave skladovej evidencie. Žalovaný nielenže nepredložil dôkaz o stave skladovej evidencie, ale ani presne nešpecifikoval množstvo dodaného resp. nedodaného tovaru. Vo svojom vyjadrení iba uviedol, že bolo dodané „podstatne menšie množstvo“. Súd takúto obranu žalovaného vyhodnotil ako účelovú, nepreukázanú žiadnym relevantným dôkazom a preto žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel. Súd pri vyhodnocovaní dôkazov neprihliadol na listinné dôkazy (objednávky, mailovú komunikáciu) predloženú žalobcom na pojednávaní s poukazom na sudcovskú koncentračnú zásadu - ust. § 153 Civilného sporového poriadku. Súd nevykonal ani dôkaz navrhovaný žalovaným - vypočutie svedka Ing. N.. Tento dôkaz vyhodnotil ako nadbytočný a nepreukazujúci tvrdenia žalovaného o množstve dodaného tovaru.
16. K žalovaného námietke o miestnej nepríslušnosti súd neprihliadol s poukazom na ust. § 41 Civilného sporového poriadku, pretože táto námietka nebola uplatnená pri prvom procesnom úkone - t.j. v odpore žalovaného. (porovnaj rozhodnutie Ústavného súdu SR II. ÚS/480/2017).
17. Súd priznal žalobcovi i uplatnené úroky z omeškania vo výške 9 % ročne z jednotlivých faktúr za obdobie od 1.12.2020 do 12.1.2021. K prvému dňu omeškania žalovaného (tzn. ku dňu 1.12.2020) bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky vo výške 0 %, takže žalobcovi patrili úroky z omeškania vo výške o 9 percentuálnych bodov vyššie ako je uvedená základná úroková sadzba, teda 9 % ročne, a to v súlade s ust. § 369 Obchodného zákonníka a ust. § 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z.
O trovách konania súd rozhodol takto: 18. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
19. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
20. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa citovaného ustanovenia § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Žalovaný bol v spore v plnom rozsahu neúspešný a teda je povinný žalobcovi nahradiť vzniknuté trovy konania vo výške tak, ako o nej rozhodne samostatným uznesením vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd.
Podľa § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech rozhodnutie bolo vydané.
Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).