Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 548/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-20

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 30. júna 2016 v senáte

zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa

spravodajkyňa) a sudcu Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť ,

, zastúpeného advokátom JUDr. Pavlom Piovarčím ml., Štúrova 20,

Košice, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa

Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice-okolie v konaní vedenom pod

sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. januára

2016 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie

svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie svojej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice-okolie (ďalej len „okresný

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej len „napadnuté konanie

okresného súdu“).

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ je účastníkom napadnutého konania vedeného

okresným súdom v postavení navrhovateľa proti

Predmetom konania je určenie,

že záhradka patrí do záhradkárskej osady .

Sťažovateľ uvádza, že 16. decembra 2009 podal okresnému súdu žalobu, pričom

okresný súd prvé pojednávanie nariadil až o rok neskôr na 8. december 2010. Toto

pojednávanie bol odročené, pretože bolo potrebné oboznámiť sa s listinami, ktoré

sú súčasťou spisu okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. (predmetom

ktorého je obdobný spor o určenie, že záhradka patrí do záhradkárskej osady, pozn.),

z dôvodu, že v danej veci bolo nariadené znalecké dokazovanie a následne bol vyhotovený

znalecký posudok.

Okresný súd 23. mája 2012 uznesením prerušil napadnuté konanie z dôvodu potreby

vypracovania a posúdenia znaleckého posudku v konaní vedenom okresným súdom

pod sp. zn. a následného rozhodnutia vo veci samej.

Sťažovateľ uvádza, že znalecký posudok, ktorý mal byť vypracovaný v konaní

okresného súdu sp. zn. , bol okresnému súdu doručený už 11. novembra 2014

a od tohto času napriek tomu, že mu nič nebráni pokračovať v napadnutom konaní,

je okresný súd podľa sťažovateľa nečinný a nevyvíja žiadnu aktivitu smerujúcu k včasnému

a právoplatnému rozhodnutiu v jeho právnej veci.

Sťažovateľ namieta, že „od podania návrhu do dnešného dňa bolo vo veci

realizované jedno pojednávanie, nebolo vydané žiadne rozhodnutie a celková dĺžka konania

prekročila dobu šiestich rokov“, čo považuje za ústavne neakceptovateľné.

Sťažovateľ po poukázaní na príslušnú judikatúru ústavného súdu zaoberajúcu

sa posudzovaním porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (napr. , , ,

2

, , ) uvádza, že pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť

veci, tak táto nie je ani právne, ani faktický zložitá. Napriek tomu, že v napadnutom konaní

je potrebné posúdenie odborných otázok znalcom, okresný súd disponuje znaleckým

posudkom od 11. novembra 2014, ktorý bol vypracovaný v obdobnej veci. Podľa neho

okresný súd navodzuje dojem zložitosti svojím nesústredeným a zmätočným postupom,

keďže nekoná, hoci mu v tom nebráni žiadna prekážka. Sťažovateľ nesúhlasí s názorom,

že dôvody na prerušenie napadnutého konania naďalej trvajú. Zastáva názor, že okresnému

súdu nič nebráni, aby vo veci začal konať, vyhodnotil znalecký posudok vypracovaný

v konaní okresného súdu vedenom pod sp. zn. a zaujal meritórne rozhodnutie.

Podľa neho je neprípustné, aby v štandardnom súdnom spore okresný súd nevedel dospieť

k právoplatnému rozhodnutiu vo veci samej ani po takmer 6 rokoch.

Vo vzťahu k správaniu účastníkov napadnutého konania uvádza, že z jeho strany

k žiadnym prieťahom nedošlo. Sťažovateľ v konaní vystupoval vždy aktívne, okresnému

súdu poskytol potrebnú súčinnosť, nechal sa zastupovať kvalifikovaným právnym

zástupcom na účely dosiahnutia včasného právoplatného rozhodnutia vo veci samej.

Uvádza, že nemá žiadny záujem na bezdôvodnom predlžovaní trvania súdneho sporu.

Zastáva preto názor, že z dôvodov na strane účastníkov konania k prieťahom v napadnutom

konaní nedochádzalo a nedochádza.

Naopak, vo vzťahu ku konaniu okresného súdu v napadnutom konaní sa sťažovateľ

domnieva, že k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa došlo práve v dôsledku nekonania okresného súdu,

pričom neexistovala zákonná prekážka, aby okresný súd vo veci nekonal, ako aj jeho

konaním, ktoré nesmerovalo k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľa. Sťažovateľ uvádza,

že „v teoretickej rovine, pokiaľ by v obdobnom konaní sp. zn. nastali

skutočnosti, ktoré budú mať za následok predĺženie daného konania (napr. viacnásobná

zmena zákonného sudcu, úmrtie účastníkov a vstup právnych nástupcov do konania, atď.),

došlo by tým k bezdôvodnému predlžovaniu prejednania a rozhodnutia mojej právnej veci,

čo jednoznačne nemožno vnímať ako ústavne konformné“.

Sťažovateľ zastáva názor, že okresný súd v rozpore s právnou úpravou neprijal

všetky potrebné opatrenia na odstránenie prekážok, ktoré spôsobili prerušenie konania.

V tejto súvislosti poukazuje aj na požiadavku výkladu § 109 ods. 2 Občianskeho súdneho

poriadku (ďalej aj „OSP“), ktorý sa musí vykladať v súlade s tak, že

„všeobecný súd sa pri uplatňovaní procesného postupu podľa § 109 ods. 2 písm. c)

musí spravovať aj požiadavkou, ktorá je zakotvená v tomto

článku , ktorá ukladá povinnosť prijať príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie

napadnutých vecí bez zbytočných prieťahov, a tým vykonanie spravodlivosti v primeranej

lehote, (nález Ústavného súdu SR )“.

Sťažovateľ poukazuje aj na nález ústavného súdu sp. zn. , z ktorého,

ako uvádza, vyplýva, že „ak bolo konanie pred všeobecným súdom prerušené

z obligatórnych dôvodov vyplývajúcich z ustanovenia , kým tieto dôvody

trvajú, nemôže dochádzať ku zbytočným prieťahom. Naproti tomu v prípade konaní

prerušených z fakultatívnych dôvodov, vyplývajúcich z ustanovenia , musí

ústavný súd skúmať, či nečinnosť všeobecného súdu je dôvodná, teda či nebolo jeho

povinnosťou pokračovať v konaní.“.

Sťažovateľ ďalej uvádza, že v súvislosti s prieťahmi v tomto konaní požiadal okresný

súd prostredníctvom svojej právnej zástupkyne písomným podaním z 27. júla 2015

o urýchlene pokračovanie v konaní a 14. októbra 2015 podal aj písomnú sťažnosť

predsedníčke okresného súdu na prieťahy podľa a nasl.

o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Sťažnosť na prieťahy v konaní predsedníčka okresného súdu vyhodnotila

ako nedôvodnú, o čom prípisom 13. novembra 2015 upovedomila sťažovateľa.

Sťažovateľ zastáva názor, že keďže okresný súd ani po jeho žiadosti o urýchlené

pokračovanie v napadnutom konaní a sťažnosti na prieťahy v konaní vo veci nezačal konať,

sťažnosti neviedli k účinnej náprave a okresný súd naďalej porušuje jeho základné právo

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

4

Podľa sťažovateľa v dôsledku prieťahov v konaní na okresnom súde „došlo

k následkom, ktoré sa už nedajú zásadne napraviť alebo odstrániť. Vzhľadom na

skutočnosť, že označený súd si v rozpore s princípmi právneho štátu, resp. v rozpore s

právnymi predpismi, neplní jednu zo svojich základných úloh, a to poskytnutie rýchlej a

účinnej ochrany práv a právom chránených záujmov účastníkov súdneho konania,

dochádza k takému neúnosnému predlžovaniu súdneho konania, že u mňa ako u sťažovateľa

vyvoláva dojem, že predmetný súdny spor, napriek svojej pomernej jednoduchosti, nebude

možné skončiť.

Dávam do pozornosti skutočnosť, že som osobou vysokého veku (76 rokov) a existuje

reálna obava, že skončenia predmetného súdneho konania sa nedožijem, aj s ohľadom

na skutočnosť, že som prekonal život ohrozujúcu chorobu − rakovinu. Mojím prípadným

úmrtím by sa celá právna vec ešte viac skomplikuje v dôsledku nutnosti vstupu mojich

dedičov ako účastníkov do konania. Aj táto skutočnosť mala byť súdom zohľadnená a mala

prispieť k čo najrýchlejšiemu skončeniu súdneho konania.“.

Podľa názoru sťažovateľa neobstoja dôvody, ktoré uviedla predsedníčka okresného

súdu v prípise z 13. novembra 2015. Podľa neho pravým dôvodom, pre ktorý nebolo dosiaľ

v napadnutom konaní rozhodnuté, nie je nevyhnutnosť vyčkať na výsledok konania

v obdobnej právnej veci vedenej pod sp. zn. , ale práve nečinnosť a laxný

prístup konajúceho okresného súdu, ktorý je jednoznačne na ujmu účastníkov konania.

Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd na základe už uvedených skutkových

a právnych skutočností a vykonanému dokazovaniu vo veci rozhodol týmto nálezom:

„1) Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa článku 48 ods. 2 a právo na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Košice-okolie v konaní vedenom pod sp. zn.

porušené bolo.

2) Okresnému súdu Košice-okolie sa v konaní vedenom pod sp. zn.

prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

3) Sťažovateľovi priznáva primerané finančné zadosťučinenie

vo výške 3.500 Eur, ktoré je Okresný súd Košice-okolie povinný vyplatiť mu do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4) Okresný súd Košice-okolie je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania na účet

jeho právneho zástupcu, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

Ústavný súd si prípisom z 30. mája 2016 vyžiadal z okresného súdu spis sp. zn.

a vyjadrenie k aktuálnemu stavu konania.

Okresný súd doručil žiadaný spis ústavnému súdu spolu s vyjadrením predsedníčky

okresného súdu k napadnutému konaniu (prípis sp. zn. 1 Spr z 10. júna 2016,

pozn.) 15. júna 2016.

Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení popri chronológii vykonaných

úkonov v napadnutom konaní uvádza: „Z prehľadu a priebehu vykonaných úkonov v konaní

sp. zn. vyplýva, že po podaní žaloby vo veci dňa 16. 12. 2009

až do pojednávania vo veci dňa 8. 12. 2010 boli v konaní vykonávané procesné úkony

v rámci prípravy na pojednávanie (výzva navrhovateľovi na zaplatenie súdneho poplatku,

poučenie o procesných právach povinnostiach účastníkov konania s výzvou odporcovi

na vyjadrenie k návrhu). Počas pojednávania vo veci súd pristúpil k výsluchu účastníkov

konania s tým, že pojednávanie bolo odročené na neurčito za účelom oboznámenia sa

s obsahom listín v spise sp. zn. .

Po odročení pojednávania bol stav súvisiaceho konania tunajšieho súdu sp. zn.

v pravidelných intervaloch overovaný a zaznamenávaný do spisu formou

úradných záznamov.

Uznesením zo dňa 23. 5. 2012 súd prerušil konanie do právoplatného skončenia

sporu vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. nakoľko bolo zistené,

že na tunajšom súde sa vedie obdobné konanie o určenie, že záhradka patrí

do záhradkárskej osady pod sp. zn. , pričom sa jedná o to isté katastrálne

územie a na strane odporcu vystupuje totožná

. Voči tomuto uzneseniu žiaden z účastníkov nepodal odvolanie.

6

Po prerušení konania bol stav súvisiaceho konania naďalej v pravidelných

intervaloch overovaný a zaznamenávaný do spisu formou úradných záznamov, pričom bolo

zistené, že dôvody pre prerušenie konania trvajú.

Z prehľadu a priebehu vykonaných úkonov v konaní sp. zn. vyplýva,

že súd vo veci konal priebežne, nebolo zistené dlhšie časové obdobie počas, ktorého súd vo

veci nevykonal žiaden úkon. Nečinnosť súdu spočívajúca v nevykonávaní iných procesných

úkonov okrem zisťovania stavu súvisiaceho konania počas prerušenia konania na základe

právoplatného uznesenia súdu nemožno považovať za prieťahy v konaní.

Ohľadom vyjadrenia sťažovateľa o možností použitia znaleckého posudku

vypracovaného v konaní sp. zn. pre potreby tohto konania uvádzam,

že konanie vedené pod sp. zn. je prerušené do právoplatného skončenia

konania vedeného pod sp. zn. a preto aj keď v konaní sp. zn.

možno použiť vypracovaný znalecký posudok, súd ho bude môcť použiť až po právoplatnom

skončení veci vedenej pod sp. zn. .“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní uznesením odmietnuť bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide

predovšetkým vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím

príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, alebo aj vtedy, ak v konaní pred

orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú,

aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav

takúto možnosť reálne nepripúšťajú (, , , ,

). Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú,

pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia

označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí

na ďalšie konanie (, tiež napr. , , ,

).

Sťažovateľ v sťažnosti namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a právo na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní

z dôvodu, že od podania návrhu bolo vo veci realizované jedno pojednávanie, nebolo

vydané žiadne rozhodnutie a okresný súd v rozpore s právnou úpravou neprijal všetky

potrebné opatrenia na odstránenie prekážok, ktoré spôsobili prerušenie konania. Celková

8

dĺžka napadnutého konania prekročila dobu šiestich rokov, čo sťažovateľ považuje

za ústavne neakceptovateľné.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov...

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“,

ktoré je garantované v , osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské

práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie záležitosti v primeranej

lehote“, preto nemožno v obsahu týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (,

).

Zo spisu okresného súdu sp. zn. vyplýva, že 16. decembra 2009

sťažovateľ doručil okresnému súdu žalobu proti odporcovi o určenie, že záhradka patrí

do , k. ú. . Okresný súd prípisom

zo 16. marca 2010 vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku za podanie návrhu,

ktorý sťažovateľ zaplatil 14. apríla 2010.

Následne 13. mája 2010 okresný súd zaslal sťažovateľovi a odporcovi poučenie

o procesných právach a povinnostiach účastníkov konania a odporcu zároveň vyzval

na vyjadrenie sa k návrhu. Odporca svoje vyjadrenie doručil okresnému súdu 16. júna 2010.

Okresný súd 28. júla 2010 určil termín pojednávania na 8. december 2010.

Na pojednávaní 8. decembra 2010 okresný súd po vyjadrení sa účastníkov konania k veci

zistil, že na tunajšom súde je vedené obdobné konanie pod sp. zn. ,

kde prebehlo rozsiahle dokazovanie výsluchom svedkov, preto okresný súd odročil

pojednávanie na neurčito s tým, že budú oboznámené listiny, ktoré sú vyžiadané zo spisu

okresného súdu sp. zn. , a po ich oboznámení a dodaní okresný súd nariadi

termín pojednávania.

Následne sa okresný súd priebežne informoval o stave konania vedeného okresným

súdom sp. zn. , v ktorom bolo medzitým nariadené aj znalecké dokazovanie

a neskôr prebiehalo konanie o odvolaní proti znaleckému posudku (v spise sa o tom

nachádzajú úradné záznamy z 23. marca 2010, 7. júna 2011, 5. septembra 2011,

2. novembra 2011, 20. januára 2012 a 6. marca 2012, pozn.). Napokon si 25. apríla 2012

okresný súd pripojil spis pod sp. zn. a 23. mája 2012 uznesením

č. k. -39 rozhodol o prerušení napadnutého konania do právoplatného

skončenia sporu vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. . Sťažovateľ proti

uzneseniu okresného súdu o prerušení konania odvolanie nepodal.

Z odôvodnenia uznesenia č. k. -39 z 23. mája 2012 vyplýva,

že okresný súd konanie prerušil podľa , pretože zistil,

že na okresnom súde je vedené obdobné konanie pod sp. zn. o určenie,

že záhradka patrí do záhradkárskej osady, pričom ide o to isté katastrálne územie a na strane

odporcu vystupuje totožná .

Okresný súd následne opätovne zisťoval stav konania vedeného pod sp. zn.

, v ktorom v tom čase prebiehalo konanie o odvolaní proti uzneseniu

na zloženie preddavku na znalecké dokazovanie, keď sa spis nachádzal na Krajskom súde

v Košiciach, a neskôr bol vo veci opäť ustanovený znalec na vypracovanie geometrického

plánu a predmetný spis sa nachádzal u tohto znalca (v spise sa o tom nachádzajú úradné

záznamy z 26. septembra 2012, 31. januára 2013, 17. júna 2013, 30. júla 2013,

19. septembra 2013, 5. decembra 2013, 24. apríla 2014, 26. júna 2014, 9. septembra 2014,

17. decembra 2014, 19. marca 2015, 24. júna 2015, 11. decembra 2015 a 14. januára 2016,

pozn.). Z posledného úradného záznamu okresného súdu z 28. apríla 2016 vyplýva, že spis

sp. zn. sa stále nachádza u znalca, ktorý bol určený na vypracovanie

geometrického plánu.

10

Ústavný súd zo spisu okresného súdu zistil, že v čase doručenia sťažnosti

sťažovateľa, t. j. 20. januára 2016, bolo konanie právoplatne prerušené podľa § 109 ods. 2

písm. c) a je prerušené aj v čase predbežného prerokovania sťažnosti sťažovateľa,

t. j. viac ako štyri roky.

Podľa ustanovenia pokiaľ súd neurobí iné vhodné

opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže

mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet.

Podľa ak je konanie prerušené, nevykonávajú sa pojednávania

a neplynú lehoty podľa tohto zákona. Ak sa v konaní pokračuje, začínajú lehoty plynúť

znova.

Podľa ak je konanie prerušené podľa , súd robí všetky

potrebné opatrenia, aby sa odstránili prekážky, ktoré spôsobili prerušenie alebo pre ktoré

prerušenie trvá. Len čo odpadne prekážka, pre ktorú sa konanie prerušilo, pokračuje súd

v konaní i bez návrhu.

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty

účastníka konania (napr. ). Tento účel spravidla nemožno dosiahnuť

po právoplatnom prerušení konania, ku ktorému došlo v súlade so zákonom. Ústavný súd

v tejto súvislosti v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (m. m. ) konštatuje,

že prerušenie konania podľa možno považovať za prekážku

konania. Ak nedôjde k odpadnutiu prekážky prerušeného konania postupom predvídaným

v , nemôžu sa v prerušenom konaní vykonávať žiadne

procesné úkony smerujúce k odstráneniu stavu právnej neistoty účastníkov, a tým

aj k naplneniu účelu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného v , resp. dohovoru. Ústavný súd preto nečinnosť

všeobecného súdu v dôsledku existencie zákonnej prekážky jeho postupu neposudzuje ako

zbytočné prieťahy v konaní (m. m. , , , ).

Podľa názoru ústavného súdu v konaní okresného súdu sp. zn. ,

v súvislosti s ktorým bolo napadnuté konanie právoplatne prerušené, sa riešia otázky, ktoré

môžu mať význam pre rozhodnutie okresného súdu v napadnutom konaní.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti, zohľadňujúc tiež skutočnosť, že okresný súd

do prerušenia konania v zásade konal bez zbytočných prieťahov, neprichádza do úvahy, aby

ústavný súd posúdil postup okresného súdu v napadnutom konaní v tomto štádiu konania

a prerokoval sťažnosť sťažovateľa z hľadiska namietaného porušenia jeho základného práva

podľa a práva podľa dohovoru. Ústavný súd preto odmietol

sťažnosť pri predbežnom prerokovaní podľa ako zjavne

neopodstatnenú.

Ústavný súd nad rámec uvedeného pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá

prekážku veci rozhodnutej v zmysle , a preto nebráni

tomu, aby v prípade pokračovania zbytočných prieťahov v konaní sťažovateľ v tejto veci

podal novú sťažnosť.

Keďže ústavný súd sťažnosť sťažovateľa odmietol, bolo bez právneho významu

zaoberať sa jeho ďalšími požiadavkami obsiahnutými v petite sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. júna 2016

12