Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 451/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. septembra 2020

v senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Libora Duľu a Ladislava

Duditša (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

zastúpenej advokátkou JUDr.

Katarínou Potockou, Sládkovičova 2, Žilina, vo veci namietaného porušenia jej základných

práv podľa a a práva podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. augusta

2020 doručená ústavná sťažnosť

(ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia základného

práva na súdnu ochranu podľa (ďalej len

„ústava“), základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(ďalej len „napadnuté konanie“).

2. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti uviedla, že je v napadnutom konaní v postavení

žalobkyne a proti žalovanej ( ) sa domáha zaplatenia sumy 339,34 €

s príslušenstvom predstavujúcej alikvotnú čiastku pohrebných trov, ktoré hradila

pri vybavovaní pohrebu ich otca. Okresný súd vydal 9. mája 2016 platobný rozkaz, proti

ktorému žalovaná podala odpor 23. mája 2016. Okresný súd potom 15 mesiacov nekonal

a sťažovateľka listom zo 14. augusta 2017 žiadala o určenie pojednávania vo veci samej.

Žalovaná náhle zomrela . Dedičské konanie sa skončilo vydaním

osvedčenia o dedičstve, ktoré nadobudlo právoplatnosť 14. decembra 2017, dedičom celého

majetku žalovanej sa stal jej syn. Uznesením z 15. decembra 2017 okresný súd pokračoval

v konaní s dedičom po žalovanej ( ). Od vydania tohto uznesenia

okresný súd nekonal, neurčil termín pojednávania, čím trojročnou nečinnosťou došlo

k zbytočným prieťahom. Do podania ústavnej sťažnosti okresný súd nevykonal žiadny úkon

napriek žiadosti sťažovateľky z 19. novembra 2018.

3. Štyri roky po podaní žaloby tak nebolo vo veci rozhodnuté. K prieťahom nedošlo

z dôvodu zložitosti veci, pretože nejde o zložitú problematiku. Sťažovateľka vlastným

konaním alebo pasivitou neprispela k prieťahom. Spôsobila ich neefektívna činnosť

okresného súdu, konanie nevedúce k odstráneniu právnej neistoty. Spis sa bez povšimnutia

ďalej vedie na okresnom súde bez vykonania úkonov, bez rozhodnutia.

4. Sťažovateľka navrhla vzhľadom na naďalej pretrvávajúcu právnu neistotu priznať

primerané finančné zadosťučinenie.

5. Na základe uvedených skutočností sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd

po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie nálezom rozhodol, že okresný súd

v napadnutom konaní porušil sťažovateľkou označené práva. Navrhla prikázať okresnému

súdu, aby v napadnutom konaní konal bez zbytočných prieťahov a priznať sťažovateľke

primerané finančné zadosťučinenie vo výške 750 € a náhradu trov konania v sume 74,36 €,

ktoré jej zaplatí okresný súd.

II.

Právomoc ústavného súdu a relevantná právna úprava

6. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

6.1 Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6.2 Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je

s účinnosťou od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých (ďalej

len „“).

7. Podľa ústavný súd návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak.

7.1 Ústavný súd môže podľa na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

7.2 Podľa ústavná sťažnosť musí okrem

všeobecných náležitostí návrhu na začatie konania podľa § 43 obsahovať a) označenie toho,

kto podľa sťažovateľa porušil jeho základné práva a slobody, b) označenie právoplatného

rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým podľa sťažovateľa boli porušené jeho

základné práva a slobody, c) označenie základných práv a slobôd, ktorých porušenie

sťažovateľ tvrdí, d) konkrétne skutkové a právne dôvody, pre ktoré malo podľa sťažovateľa

dôjsť k porušeniu jeho základných práv a slobôd.

8. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne.

8.1 Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

8.2 Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

III.

Právne posúdenie veci ústavným súdom

9. Podanie sťažovateľky ústavný súd posúdil ako ústavnú sťažnosť v zmysle čl. 127

v spojení s a a nasl. .

10. Ústavný súd v rámci prípravy na predbežné prerokovanie zameranej na splnenie

zákonom ustanovených podmienok konania pred ústavným súdom zistil, že ústavnú

sťažnosť podala oprávnená osoba – účastník civilného súdneho procesu na strane žalobcu

( ), návrh je prípustný ( ),

obsahuje všeobecné a s jednou výnimkou i osobitné náležitosti predpísané zákonom

o ústavnom súde (§ 43, § 123) a sťažovateľka je v konaní zastúpená advokátkou (§ 34

ods. 1 ) na základe predloženého plnomocenstva výslovne

udeleného na zastupovanie pred ústavným súdom.

11. V ústavnej sťažnosti chýbajú akékoľvek právne a skutkové dôvody v podobe

relevantnej ústavnoprávnej argumentácie týkajúcej sa porušenia základného práva

sťažovateľky podľa . Odôvodnenie ústavnej sťažnosti je podstatnou

osobitnou náležitosťou ústavnej sťažnosti a od jeho kvality sa v podstate odvíja možnosť

prieskumu ústavného súdu. Dôvody ústavnej sťažnosti by mali byť prispôsobené

namietaným porušeniam základných práv alebo slobôd. V danom prípade je sťažovateľka

zastúpená advokátkou ako kvalifikovaným právnym zástupcom, no napriek tomu zákonná

náležitosť ústavnej sťažnosti absentuje.

12. Následkom uvedeného nedostatku zostala ústavná sťažnosť sťažovateľky

v rovine požiadavky na vyslovenie porušenia označeného základného práva bez toho,

aby bola podopretá relevantným dôvodom skutkovej alebo právnej povahy. Ústavný súd ani

pri najlepšej vôli nedokáže identifikovať akékoľvek porušenie označeného základného

práva. Nejde pritom o prípad, keď je argumentáciu o porušení ostatných označených práv

možné vztiahnuť na toto základné právo. Povinnosť iniciatívne hľadať možné porušenie

označeného článku je vylúčená z dôvodu viazanosti ústavného súdu rozsahom a dôvodmi

sťažnosti podľa . Osobitne v prípade, ako je tento, keď je

sťažovateľka zastúpená advokátkou, ktorá je v súlade s

o advokácii a o zmene a doplnení o živnostenskom podnikaní

(živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov povinná dôsledne využívať všetky

právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Ústavný súd

nenahrádza činnosť advokáta dopĺňaním zákonných náležitostí ústavnej sťažnosti. V tejto

súvislosti naďalej zostáva v platnosti zásada „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým

patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby práva znalé (napr. advokáta).

13. Na tomto základe ústavný súd pri predbežnom prerokovaní konštatuje, že ústavná

sťažnosť sťažovateľky zastúpenej kvalifikovaným právnym zástupcom nespĺňa v tejto časti

požiadavky kvalifikovanej ústavnej sťažnosti. Neodstrániteľný nedostatok vylučuje

možnosť výzvy sťažovateľke na jeho odstránenie podľa § 56 ods. 3 zákona o ústavnom

súde, čo vedie ústavný súd k jej odmietnutiu v tejto časti pre nesplnenie zákonom

ustanovených náležitostí podľa .

14. Vo zvyšnej časti sťažovateľka namieta porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

okresného súdu v napadnutom konaní trvajúcom ku dňu podania ústavnej sťažnosti viac ako

4 roky.

15. Ústavný súd uznáva, že dĺžka trvania napadnutého konania sa na prvý pohľad zdá

byť neprimeraná. Dôležitou skutočnosťou, ktorú však sťažovateľka v ústavnej sťažnosti

nespomenula, ale ktorú zistil ústavný súd v súčinnosti s okresným súdom, je to,

že na majetok dediča po žalovanej ( ) bol uznesením okresného súdu sp. zn.

z 25. júla 2014 vyhlásený konkurz, pričom ide o malý konkurz podľa zákona

č. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“). Uznesenie

bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 147/2014 z 1. augusta 2014. Z toho dôvodu

považuje ústavný súd za potrebné poukázať na právne účinky vyhláseného konkurzu

na súdne konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi

podľa § 47 zákona o konkurze a reštrukturalizácii.

16. Podstatnou skutočnosťou je, že uvedené súdne konania sa vyhlásením konkurzu

prerušujú, v prerušených konaniach možno pokračovať na návrh správcu a súdne konania,

ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi, možno po vyhlásení

konkurzu začať len na návrh správcu, návrhom podaným proti správcovi v súlade s týmto

zákonom alebo z podnetu orgánu príslušného na konanie, pričom účastníkom konania

namiesto úpadcu je správca. V zmysle § 23 zákona o konkurze a reštrukturalizácii

vyhlásením konkurzu sa začína konkurz. Konkurz sa považuje za vyhlásený zverejnením

uznesenia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku. Vyhlásením konkurzu sa dlžník

stáva úpadcom.

17. Ústavný súd poukazuje na svoju judikatúru, z ktorej vyplýva, že nie každý

zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (,

, , ). V prípade, keď ústavný súd zistil, že postup

všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné

kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle , nevyslovil porušenie

základného práva zaručeného v tomto článku (napr. , ), prípadne

návrhu buď nevyhovel (napr. ), alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený

(napr. , , , ).

18. Ústavný súd opakovane judikoval, že jednou zo základných pojmových

náležitostí sťažnosti podľa je v prípadoch, keď sa ňou namieta

porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, to, že musí

smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných práv

sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva preventívnu

funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv,

a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo

(napr. , , ).

19. Ústavný súd vzhľadom na celkovú doterajšiu dĺžku konania konštatuje výskyt

prieťahov, pričom jeho pozornosti osobitne neušlo obdobie nečinnosti súdu v trvaní vyše 14

mesiacov pred úmrtím pôvodnej žalovanej. Vzhľadom na momentálne existujúcu a trvajúcu

procesnú prekážku spočívajúcu v prerušení konania zo zákona, ďalej vzhľadom na predmet

konania (bežná agenda všeobecných súdov o zaplatenie sumy 339,34 € s príslušenstvom),

správanie sťažovateľky (ktorá urgovala postup okresného súdu po vyše 15 mesiacoch

od vydania platobného rozkazu) a na význam veci pre sťažovateľku (relativizovaný

neprihlásením pohľadávky v rámci konkurzu) potom ústavný súd v okolnostiach danej veci

nehodnotil toto obdobie ako zbytočné prieťahy, ktoré by odôvodňovali v súčasnej fáze

konania vyslovenie porušenia sťažovateľkou označených práv.

20. Ďalšiemu postupu okresného súdu v namietanom konaní od vydania uznesenia

o pokračovaní s dedičom žalovanej 15. decembra 2017 (ktoré nadobudlo právoplatnosť

25. apríla 2019) objektívne bránila zákonná prekážka prerušenia konania, ktorá navyše

existovala už v čase úmrtia žalovanej . Pokiaľ ide o prerušenie

napadnutého konania, ústavný súd poukazuje na svoju konštantnú judikatúru, podľa ktorej

podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je

odstránenie stavu právnej neistoty účastníka konania (napr. ). Tento účel

spravidla nemožno dosiahnuť po právoplatnom prerušení konania, ku ktorému došlo

v súlade so zákonom. Ústavný súd v tejto súvislosti v súlade so svojou doterajšou

judikatúrou (m. m. ) konštatuje, že prerušenie konania v dôsledku vyhlásenia

konkurzu na majetok žalovaného podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii možno

považovať za prekážku konania. Ak nedôjde k odpadnutiu prekážky prerušeného konania

postupom predvídaným v zákone o konkurze a reštrukturalizácii, nemôžu sa v prerušenom

konaní vykonávať žiadne procesné úkony smerujúce k odstráneniu stavu právnej neistoty

účastníkov, a tým aj k naplneniu účelu práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov zaručeného v , resp. dohovoru. Ústavný súd preto

nečinnosť všeobecného súdu v dôsledku existencie zákonnej prekážky jeho postupu

neposudzuje ako zbytočné prieťahy v konaní (m. m. , , ,

, ).

21. Konkurz na majetok právneho nástupcu pôvodnej žalovanej nebol skončený

ani v čase predbežného prerokovania ústavnej sťažnosti. Zákonný sudca okresného súdu

v napadnutom konaní nemá k dispozícii také prostriedky, ktorými by mohol odstrániť túto

prekážku v konaní. Ďalší postup okresného súdu v napadnutom konaní je z tohto hľadiska

závislý od priebehu a výsledku konkurzného konania. Z uvedeného dôvodu ústavný súd

nemohol hodnotiť postup okresného súdu v napadnutom konaní po jeho prerušení, keď

tento priebežne zisťuje stav konkurzného konania, ako zbytočné prieťahy. V čase podania

ústavnej sťažnosti už nemohlo dochádzať k prieťahom, resp. nečinnosti porušovateľa

v napadnutom konaní. Nebolo by v súlade s preventívnym účelom ústavnej sťažnosti

vysloviť porušenie označených práv, ak sťažovateľka podala ústavnú sťažnosť po vzniku

zákonnej prekážky. Objektívne stav prípadného porušenia základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného už nijako nemohol

pretrvávať.

22. Ústavný súd nad rámec vlastnej argumentácie len pre úplnosť veci poznamenáva,

že v právnej veci žaloby zjavne ide o pohľadávku, ktorá sa v konkurze uplatňuje prihláškou,

pričom pre prípad jej popretia správcom alebo iným veriteľom prihlásenej pohľadávky má

veriteľ (sťažovateľka) v zmysle § 32 ods. 9 zákona o konkurze a reštrukturalizácii právo

domáhať sa na súde jej určenia proti všetkým, ktorí ju popreli, osobitnou žalobou.

23. Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci

rozhodnutej v zmysle , a preto nebráni tomu,

aby sťažovateľka za predpokladu, že by v ďalšom priebehu napadnutého konania

po odpadnutí zákonnej prekážky dochádzalo k zbytočným prieťahom alebo by činnosť

okresného súdu bola neefektívna, predložila ústavnému súdu novú ústavnú sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. septembra 2020

Miroslav DURIŠ predseda senátu