Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 650/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 30. septembra 2014

v senáte zloženom z predsedu Ladislava Orosza a zo sudcov Sergeja Kohuta (sudca

spravodajca) a Lajosa Mészárosa predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti

NIKLAS CHARTER SERVICE GmbH, Klosterweg 33, 55239 Gau Odernheim, Nemecko,

zastúpenej advokátom Mgr. Markom Parom, Šancová 48, Bratislava, ktorou namieta

porušenie svojho základného práva podľa a práva

na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní

vedenom pod sp. zn. , a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti NIKLAS CHARTER SERVICE GmbH o d m i e t a

ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. mája 2014

doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti NIKLAS CHARTER SERVICE GmbH,

Klosterweg 33, 55239 Gau Odernheim, Nemecko (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou

namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa (ďalej len „“) a práva na prejednanie

svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej

len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „namietané

konanie“).

V podstatnej časti sťažnosti sťažovateľka uviedla, že 28. septembra 2006 podal jej

právny zástupca Okresnej prokuratúre Bratislava III (ďalej len „okresná prokuratúra“)

trestné oznámenie na M. T., R. G., V. P. pre podozrenie zo spáchania zločinu sprenevery

podľa a ( v znení neskorších

predpisov).

Okresná prokuratúra 31. marca 2010 podala na M. T. na okresnom súde obžalobu

pre spáchanie zločinu sprenevery podľa a .

Okresný súd 30. októbra 2012 podľa

obžalovaného M. T. spod obžaloby oslobodil a podľa ustanovenia § 288 ods. 3 Trestného

poriadku poškodeného odkázal s nárokom na náhradu škody na občianskoprávne konanie.

Proti výroku o vine predmetného rozsudku podala odvolanie okresná prokuratúra

a proti výroku o náhrade škody poškodený.

Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) 23. apríla 2013 uznesením sp. zn.

zrušil rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu a vec vrátil okresnému

súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znova prerokoval a rozhodol.

V ďalšom sťažovateľka popísala priebeh konania a uviedla, že «k dnešnému dňu

nebol zo strany okresného súdu vytýčený nový termín hlavného pojednávania v predmetnej

trestnej veci, ani nebolo meritórne vo veci rozhodnuté mimo hlavného pojednávania.

Poškodený, ktorý dal svojim podaním podľa podnet na začatie

trestného konania od jeho začiatku pristúpil veľmi konštruktívne, na vlastné náklady sa

zúčastňoval nevyhnutných procesných úkonov a súdneho pojednávania a pre komunikáciu

s orgánmi činnými v trestnom konaní (ďalej len „OČTK“) a zastúpenie v trestnom konaní si

zvolil splnomocnenca Mgr. Mareka Paru, ktorý v jeho mene predkladal návrhy, listinné

dôkazy, vyjadrenia, opravné prostriedky a zúčastňoval sa úkon pokiaľ mu účasť umožňoval

s účinnosťou od 01.01.2006, t. j.

Splnomocnenec na základe výziev súdu vždy zabezpečil vyrozumenie poškodeného

o termíne hlavného pojednávania, tak aby vo vecí nedochádzalo k prekážkam v konaní

a tým k prieťahom. Vzhľadom na procesné postavenie poškodeného a splnomocnenca

nedošlo prípadnou neúčasťou k procesnej prekážke, ktorá by mala za následok potrebu

odročiť termín hlavného pojednávania.

Poukazujem tiež na skutočnosť, že pri námietke nedostatku miestnej príslušnosti,

ktorú vzniesla obhajoba obžalovaného predložil splnomocnenec bezodkladne 18. júna 2010

podklady z Obchodného registra Okresného súdu Trnava, ktoré zabezpečil na náklady

poškodeného a ktoré umožňovali okresnému súdu posúdiť námietku a rozhodnúť o nej.»

Sťažovateľka na základe uvedeného uviedla:

„S odvolaním sa na už uvedené som presvedčený, že v predmetnom konaní nie je

skutková ani právna situácia neštandardne zložitá a komplikovaná, postup súdu je

absolútne bezdôvodný, v rozpore s a doba trvania trestného konania

od septembra 2006 až do dnes, čo dosahuje bezmála 8 (osem) rokov je neprimerane dlhá.“

Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti rozhodol týmto nálezom:

„Postupom Okresného súdu Bratislava III v trestnom konaní vedenom pod sp. zn.

bolo porušené základné právo sťažovateľa na konanie bez zbytočných prieťahov

podľa ... a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa

ods. 1 Dohovoru...

Podľa o organizácii Ústavného súdu... sa

Okresnému súdu Bratislava III prikazuje, aby v trestnej veci sp. zn. konal podľa

ustanovení bez zbytočných prieťahov.

Podľa č. o organizácii Ústavného

súdu... Ústavný súd... priznáva sťažovateľovi spol. NIKLAS CHARTER SERVICE GmbH.

primerané finančné zadosťučinenie vo výške 15.000,-Euro, ktoré je povinný uhradiť v lehote

do 2 (dvoch) mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky.

Podľa č. o organizácii Ústavného

súdu... Ústavný súd Slovenskej republiky ukladá Okresnému súdu Bratislava III povinnosť

nahradiť sťažovateľovi trovy konania pred ústavným súdom pozostávajúce z trov právneho

zastúpenia vo výške 305,86,-Euro spolu s DPH...“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Špecifickosť sťažnosti podľa teda spočíva okrem iného aj v

tom, že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady subsidiarity

vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou

ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom rámci

predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti

inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných

do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a skúma, či dôvody uvedené v § 25

ods. 2 nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré

nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy, návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Odmietnuť môže aj návrh,

ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa sťažnosť podľa nie je

prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré

mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie

je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

V súvislosti s tým ústavný súd pripomína, že vyčerpanie opravných prostriedkov

alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľke na ochranu jej základných

práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je oprávnená podľa osobitných

predpisov, je jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa , a teda

podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred

ústavným súdom.

Účinným právnym prostriedkom nápravy v súvislosti s námietkou zbytočných

prieťahov v napadnutom konaní je podľa doterajšej judikatúry ústavného súdu (napr.

, ) podanie sťažnosti predsedovi okresného súdu podľa § 62

a nasl. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“).

Zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že „Účelom vybavovania sťažnosti je

zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy v konaní...“. V zmysle prvej vety druhého

odseku citovaného zákonného ustanovenia „Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný

na účel zistenia stavu veci prešetriť všetky skutočnosti.“. Podľa § 64 ods. 3 zákona o súdoch

„Ak orgán poverený vybavovaním sťažnosti zistí, že sťažnosť je dôvodná, prijme

a zabezpečí vykonanie opatrení na odstránenie nedostatkov, ak je to potrebné, vyvodí

za vzniknuté nedostatky voči zodpovedným osobám dôsledky.“.

Ústavný súd opakovane vo svojej judikatúre zdôrazňuje (m. m. ,

, ), že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom

podať sťažnosť na prieťahy v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám

odstránil dovtedajší protiprávny stav zapríčinený neprerokovaním veci bez zbytočných

prieťahov. Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva

podľa , koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že využil

označený právny prostriedok, ktorý mal k dispozícii podľa zákona o súdoch, alebo ak

preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2

).

Sťažovateľka neuviedla a ani z jej sťažnosti to nevyplýva, že by sa písomne

u predsedu okresného súdu sťažovala na prieťahy v namietanom konaní, pričom ústavný

súd takúto sťažnosť považuje za účinný prostriedok nápravy v zmysle § 62 a nasl. zákona

o súdoch, ktorý musí predchádzať sťažnosti podanej ústavnému súdu.

Vo svojej judikatúre ústavný súd (napr. , )

na požiadavke využitia prostriedkov nápravy v zmysle § 62 a nasl. zákona o súdoch

na orgáne štátnej správy dotknutého súdu v zásade už netrvá, ale len v prípadoch, keď dĺžka

namietaného konania v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu je už prima facie zjavne

neprimeraná, čo však v konkrétnych okolnostiach danej veci nemožno podľa jeho názoru

bez ďalšieho konštatovať.

Vzhľadom na to, že ústavný súd z obsahu sťažnosti nezistil, že by k nesplneniu

podmienky prípustnosti sťažnosti podľa došlo zo strany

sťažovateľky z dôvodov hodných osobitného zreteľa, odmietol ju podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde ako neprípustnú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. septembra 2014