Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 89/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-30

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. januára 2020 v senáte

zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Ladislava Duditša a Libora Duľu

(sudca spravodajca) prerokoval prijatú ústavnú sťažnosť ,

, ,

zastúpeného advokátkou JUDr. Annou Lacovou, Pražská 502/4, Košice, vo veci

namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa postupom Okresného súdu Košice-okolie

v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa postupom Okresného súdu

Košice-okolie v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 500 €

(slovom dvetisícpäťsto eur), ktoré mu j e Okresný súd Košice-okolie p o v i n n ý vyplatiť

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Okresný súd Košice-okolie j e p o v i n n ý uhradiť

trovy konania v sume 519,39 € (slovom päťstodevätnásť eur a tridsaťdeväť centov) na účet

jeho právnej zástupkyne advokátky JUDr. Anny Lacovej, Pražská 502/4, Košice, do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutých rozhodnutí a sťažnostná argumentácia

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -23 z 5. novembra 2019 prijal na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť

, ,

(ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou JUDr.

Annou Lacovou, Pražská 502/4, Košice, ktorou namietal porušenie svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Košice-okolie (ďalej aj „okresný

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

2.1 Z obsahu podanej ústavnej sťažnosti vyplýva, že Okresný súd Košice-okolie

rozsudkom č. k. -196 z 27. februára 2013 v spojení so svojím dopĺňacím

rozsudkom č. k. -253 z 12. marca 2014, v spojení s rozsudkom Krajského

súdu v Košiciach č. k. -286 z 30. decembra 2014 rozhodol o úprave styku

rodičov s maloletými deťmi. Návrhom doručeným okresnému súdu 14. októbra 2015

sťažovateľ žiadal o výkon predmetných rozhodnutí z dôvodu neplnenia si povinností

povinnou stranou, a to matkou maloletých detí.

2.2 Z argumentácie sťažovateľa v podstatnom vyplýva, že „Od podania návrhu

uplynulo 3 a pol roka. Počas celej dlhej doby súd nekonal, bol nečinný a nevykonal žiaden

relevantný úkon, ktorým by bránil práva sťažovateľa vo veci styku s deťmi. Sťažovateľ

v snahe domôcť sa styku s deťmi inicioval aj rozhodnutie súdu, na základe

ktorého by mal možnosť neosobného kontaktu s deťmi prostredníctvom prostriedkov

elektronickej komunikácie a to aplikácie (internetovej komunikácie so zapnutým zvukom

a video kamerou) Skype... Aj keď v danej veci súd po viac ako dvoch rokoch rozhodol

neodkladným opatrením sp. zn. -188 zo dňa 07.07.2017 v spojení s uznesením

Krajského súdu v Košiciach sp. zn. -383 zo dňa 28.01.2019, sťažovateľ

svoje deti už viac ako 3 roky nevidel a nepočul.“.

V ďalšom sťažovateľ tvrdí, že „... vo svojich podaniach poukázal na ustálenú

rozhodovaciu prax súdov, najmä, že právo styku rodiča s dieťaťom vzniká rodičovi,

ktorému dieťa nebolo rozhodnutím súdu zverené do osobnej starostlivosti a je špeciálnou

zložkou rodičovských práv a povinností. Právo na styk rodiča s maloletými deťmi vyplýva

z článku 41 ods. 4 , ale aj z ustanovení Dohovoru o právach

dieťaťa...“.

V závere sťažovateľ skonštatoval, že „... je presvedčený, že jeho kontakt a vzťah

s maloletými deťmi sa aj z dôvodu prieťahov v konaní výrazne zhoršil...“.

3. Sťažovateľ v petite podanej ústavnej sťažnosti navrhol, aby ústavný súd nálezom

„vyslovil porušenie práva sťažovateľa... na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa SR, postupom Okresného súdu Košice - okolie vo veci

sp. zn. , priznal finančné zadosťučinenie vo výške 5.000.- €, ako morálnu ujmu

za porušenie jeho základných práv a za dlhodobý stav právnej neistoty a nemožnosti

sa skontaktovať s maloletými deťmi.“. V ďalšom navrhol, aby ústavný súd „uznesením

uložil Okresnému súdu Košice - okolie uhradiť... trovy konania vo výške 345,60 € ... .“.

II.

Vyjadrenie odporcu a replika sťažovateľa

4. Ústavný súd 14. júna 2019 vyzval predsedníčku okresného súdu, aby sa vyjadrila

k podanej ústavnej sťažnosti a aby vyjadrila stanovisko k ústnemu pojednávaniu

v predmetnej veci ústavným súdom. V podaní sp. zn. z 1. júla 2019

doručenom ústavnému súdu 8. júla 2019 predsedníčka okresného súdu poskytla prehľad

vo veci vykonaných úkonov, k čomu v podstatnom zhrnula:

„Z prehľadu a priebehu vykonaných úkonov v konaní sp. zn.

bola zistená nečinnosť súdu kde súd nekonal a to v období od mája 2016, kedy bolo súdu

doručené podanie oprávneného až do júla 2017, kedy súd požiadal ustanoveného

opatrovníka o prešetrenie pomerov v rodine maloletých detí a zároveň od predloženej

správy opatrovníka až do apríla 2019, kedy súd vyzval oprávneného, či trvá na návrhu

na výkon rozhodnutia. Podotýkam, že uvedená nečinnosť vznikla aj z dôvodov,

ktoré sú uvedené v samotnom uznesením zo dňa 21.5.2019 sp. zn. , kedy došlo

k zmene exekučného titulu.

Zároveň Vám oznamujem, že tunajší súd neeviduje sťažnosť sťažovateľa na prieťahy

vo vyššie uvedenom súdnom konaní podanú v zmysle ust. a nasl.

Z. z. o súdoch.

V tejto súvislosti si dovoľujem poukázať na skutočnosť, že ústavný súd už- viackrát

rozhodol (, , ), že účelom práva účastníka konania

pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy v konaní je poskytnutie príležitosti

tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav zapríčinený porušením základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Ústavný súd preto o sťažnosti,

ktorou je namietané porušenie základného práva podľa a práva podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru, koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že využil možnosť

podať sťažnosť na prieťahy v súdnom konám podľa a nasl.

o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

(ďalej len „zákon o súdoch“), alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto podmienku nesplnil

z dôvodov hodných osobitného zreteľa (uznesenie ÚS SR č. -9).

Ústavný súd SR vo svojej judikatúre z ostatného obdobia (napr. uznesenie

-12 zo dňa 27.10.2016) aj vzhľadom na aktuálnu judikatúru Európskeho

súdu pre ľudské práva na požiadavke využitia prostriedkov nápravy v zmysle § 62

a nasl. zákona o súdoch na orgáne štátnej správy dotknutého súdu v zásade už netrvá,

ale len v prípadoch, keď dĺžka napadnutého konania v čase doručenia sťažnosti ústavnému

súdu je už primá facie zjavne neprimeraná (napr. , ), čo mám

však za to, že uvedené v konkrétnych okolnostiach o veci sťažovateľa vzhľadom na vyššie

uvedený priebeh konania, nemožno bez ďalšieho tvrdiť.“

V závere svojej argumentácie predsedníčka okresného súdu akcentovala,

že „... ústavná sťažnosť sťažovateľa nesmeruje proti aktuálnemu, či trvajúcemu stavu

nečinnosti súdu, a preto nie je prostriedkom na to, aby sa predišlo zásahu do základných

práv, resp. tomu, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo“, a zároveň

podotkla, že sťažovateľom požadované finančné zadosťučinenie je neprimerane vysoké.

V tejto súvislosti ústavnému súdu navrhla, „... aby v prípade vyslovenia, že právo

sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v primeranej lehote porušené

bolo, priznal mu nižšie ako žiadané finančné zadosťučinenie.“.

5. Ústavný súd zaslal sťažovateľovi predmetné vyjadrenie okresného súdu

na vedomie. Ústavnému súdu bolo 1. augusta 2019 doručené písomné stanovisko právnej

zástupkyne sťažovateľa, v ktorom v uviedla, že «Z vyjadrenia Okresného súdu Košice –

okolie zo dňa 01.07.2019 vyplýva vedomosť o nečinnosti súdu, potvrdzuje stav nečinnosti

a tým aj uznáva porušenie práv sťažovateľa. Z neznámych dôvodov v prehľade vykonaných

úkonov súdom je uvedený údaj – „3.5.2017 – súdu doručená žiadosť povinného

o rozhodnutie o veci“ ako úkon súdu, pričom na uvedené podanie sťažovateľa súd žiadnym

spôsobom nereagoval. V prehľade nie sú ale uvedené ďalšie 3 žiadosti sťažovateľa

o rozhodnutie o veci, čo sťažovateľ považuje za alibistický prístup súdu. Súčasne

za nenáležitý považuje poukaz súdu na nepodanie sťažnosti sťažovateľom podľa § 62

a nasl. zák. o súdoch.

Tvrdenie Okresného súdu Košice – okolie, že súd v danej veci už koná vníma

sťažovateľ rozporuplne, keďže Okresný súd Košice – okolie uznesením zo dňa

21.05.2019 zamietol návrh sťažovateľa pre dôvody, ktoré nastali po podaní návrhu

sťažovateľa a nekonania súdom, najmä čiastočnú zmenu exekučného titulu, zmenu právnych

predpisov o výkone rozhodnutí vo veciach maloletých a v 13. bode odôvodnenia súd

uviedol, že „pre úplnosť súd poznamenáva, že po právoplatnosti tohto uznesenia súd

samostatným uznesením začne z úradnej moci konanie o nariadenie výkonu rozhodnutia

na základe nového exekučného titulu...“. Sťažovateľ sa rozhodol nepodať proti uvedenému

súdnemu rozhodnutiu odvolanie keď z doterajšej súdnej praxe predpokladal, že dĺžka

trvania odvolacieho konania by bola neprimerane dlhá oproti dobe do novozahájenia

konania o nariadenie výkonu rozhodnutia súdom. Uznesenie Okresného súdu Košice –

okolie sp. zn. dňa 21.05.2019 nadobudlo právoplatnosť dňa 21.05.2019,

no Okresný súd Košice – okolie aj napriek výslovnému a konkrétnemu oznámeniu svojho

ďalšieho postupu v danej veci opätovne nekoná a do dnešného dňa nebolo z úradne moci

zahájené konanie a nariadenie výkonu rozhodnutia. Sťažovateľ preto podáva sám opätovne

návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.».

K výške požadovaného finančného zadosťučinenia dôvodila tým, že „... porušenie

jeho práva je finančne neoceniteľné, keď aj nekonaním súdu sa márne domáha styku

so svojimi deťmi, ktoré nevidel a nestretol sa s nimi už viac ako 6 rokov. Matka detí

svojvoľným prístupom k plneniu si súdneho rozhodnutia o úprave styku s deťmi vedome

znemožňuje sťažovateľovi kontakt s nimi a sťažovateľ na styk s deťmi má len jedinú

legitímnu možnosť a to požiadať o výkon rozhodnutia príslušný súd. Len súdom boli štátom

zverené procesné prostriedky vytvárať predpoklady pre narovnanie narušených vzťahov

medzi rodičmi navzájom a rodičmi a deťmi, vrátane prostriedkov donútenia, ak takéto

opatrenie môže viesť k sledovanému cieľu. Ak súd si uvedenú svoju povinnosť neplní,

sťažovateľ nemá žiadnu inú možnosť vynútiť si plnenie súdneho rozhodnutia druhým

rodičom a je takmer isté, že následky na deťoch vzniknuté aj nečinnosťou súdu,

ako napr. syndróm odmietnutého rodiča, nebude mať možnosť ovplyvniť.“.

6. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona

č. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých

zákonov (ďalej aj „“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania,

pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

III.

Relevantná zákonná a medzinárodná právna úprava

7.1 Podľa účinného

do 1. júla 2016 (ďalej len „OSP“) súd je oprávnený nariadiť výkon rozhodnutia na základe

a) vykonateľného rozhodnutia súdu.

7 2 Podľa pred nariadením výkonu rozhodnutia podľa odseku 1 súd

písomne vyzve povinného, ktorý sa odmieta podrobiť rozhodnutiu podľa odseku 1,

aby sa rozhodnutiu podrobil. V tejto výzve upozorní tiež na následky neplnenia povinností

ustanovených v rozhodnutí. Ak sa javí, že účel výzvy možno dosiahnuť pojednávaním,

sudca je oprávnený nariadiť pojednávanie a môže naň predvolať povinného, oprávneného,

maloleté dieťa, zástupcu príslušného štátneho orgánu sociálnoprávnej ochrany detí

a sociálnej kurately alebo zástupcu príslušného orgánu obce.

7.3 Podľa súd je oprávnený pred nariadením výkonu rozhodnutia

podľa odseku 1 požiadať príslušný orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately,

prípadne príslušný orgán obce o poskytnutie súčinnosti pri preverení týchto dôvodov najmä

v mieste pobytu dieťaťa alebo mieste, kde sa dieťa zdržiava, v škole alebo u poskytovateľa

zdravotnej starostlivosti.

7.4 Podľa ak výzva súdu podľa zostane bezvýsledná,

súd je oprávnený uložiť povinnému, ktorý neplní dobrovoľne rozhodnutie podľa § 272,

pokutu vo výške 200 eur. Pokutu možno uložiť aj opakovane.

7.5 Podľa ak výzva súdu podľa zostane bezvýsledná,

súd je oprávnený vyzvať príslušný štátny orgán, aby

zastavil výplatu rodičovského príspevku povinnému podľa osobitného predpisu,

zastavil výplatu prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa povinnému

podľa osobitného predpisu.

8.1 Podľa

účinného od 1. júla 2016 (ďalej len „CMP“) podľa tejto časti sa postupuje pri výkone

rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým

alebo iná ako peňažitá povinnosť vo vzťahu k maloletému.

8.2 Podľa ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá

vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu

rozhodnutia.

8.3 Podľa súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu.

8.4 Podľa konanie o výkone neodkladného opatrenia nariadi súd

vždy aj bez návrhu.

9.1 Podľa pred uskutočnením výkonu rozhodnutia môže súd

nariadiť pojednávanie a predvolať povinného, oprávneného, maloletého alebo orgán

sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Na pojednávaní vyzve povinného,

aby sa rozhodnutiu podrobil a upozorní tiež na následky neplnenia povinností ustanovených

v rozhodnutí.

9.2 Podľa ak sa javí, že účel pojednávania možno dosiahnuť

aj písomnou výzvou, súd vyzve povinného na dobrovoľné plnenie a upozorní

ho na následky nesplnenia.

10. Podľa pred uskutočnením výkonu rozhodnutia môže súd požiadať

príslušný orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, prípadne príslušný orgán

obce o poskytnutie súčinnosti pri zisťovaní informácií o dôvodoch nepodrobenia

sa rozhodnutiu a o poskytnutie súčinnosti pri preverení týchto dôvodov.

11.1 Podľa ak výzva súdu na dobrovoľné splnenie povinností

zostane bezvýsledná, súd môže uložiť povinnému pokutu do výšky 1 000 eur.

11.2 Podľa pokutu možno uložiť aj opakovane za každé porušenie

povinnosti vyplývajúcej z rozhodnutia.

12. Podľa ak výzva súdu na dobrovoľné splnenie povinnosti

zostane bezvýsledná a ak to povaha veci pripúšťa, súd môže rozhodnúť o tom, že príslušný

štátny orgán zastaví výplatu

a) rodičovského príspevku povinnému podľa osobitného predpisu,

b) prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa povinnému podľa osobitného

predpisu.

13. Podľa súd aj bez návrhu uznesením konanie o výkon rozhodnutia

zastaví, ak

b) exekučný titul bol po nariadení výkonu rozhodnutia zrušený, ak bol exekučný titul

zmenený, súd môže pokračovať vo výkone rozhodnutia podľa zmeneného exekučného

titulu.

14.1 Podľa o rodine a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“) rodičovské práva

a povinnosti patria obom rodičom.

14.2 Podľa čl. 5 zákona o rodine pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého

dieťaťa sa zohľadňuje najmä h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb

s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami.

14.3 Podľa § 24 ods. 5 zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého

dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča,

ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné

informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené

do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati

domáhať na súde.

14.4 Podľa § 28 ods. 2 zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti majú obaja

rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

15.1 Podľa na Slovenskú republiku prechádzajú práva a povinnosti

z medzinárodných zmlúv, ktorými je Česká a Slovenská Federatívna Republika viazaná,

a to v rozsahu ustanovenom ústavným zákonom Českej a Slovenskej Federatívnej

Republiky alebo v rozsahu dohodnutom medzi Slovenskou republikou a Českou republikou.

15.2 Podľa c ods. 1 medzinárodné zmluvy o ľudských právach

a základných slobodách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom

ustanoveným zákonom pred nadobudnutím účinnosti tohto ústavného zákona, sú súčasťou

jej právneho poriadku a majú prednosť pred zákonom, ak zabezpečujú väčší rozsah

ústavných práv a slobôd.

15.3 Dohovor o právach dieťaťa z 20. novembra 1959 sa stal súčasťou právneho

poriadku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky nadobudnutím platnosti v súlade

so svojím čl. 49 ods. 2 dňa 6. februára 1991.

16.1 Článok 3 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa predstavuje záväzok zmluvnej

strany Slovenskej republiky, že zabezpečí dieťaťu takú ochranu a starostlivosť,

aká je nevyhnutná pre jeho blaho, berúc ohľad na práva a povinnosti jeho rodičov,

zákonných zástupcov alebo iných jednotlivcov právne za neho zodpovedných a robiac

pre to všetky potrebné zákonodarné a správne opatrenia.

16.2 Podľa čl. 7 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa každé dieťa je ihneď po narodení

zaregistrované a má od narodenia právo na meno, štátnu príslušnosť a podľa možností právo

poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť.

16.3 Podľa čl. 29 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnými

stranami tohto dohovoru, súhlasia, že výchova dieťaťa musí smerovať k:

c) výchove zameranej na posilňovanie úcty k rodičom dieťaťa, kultúrnej

svojbytnosti, jazyku a národným hodnotám krajiny, v ktorej dieťa žije.

IV.

Právomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu

a Európskeho súdu pre ľudské práva

17. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. S účinnosťou od 1. marca 2019

upravuje konanie pred ústavným súdom o Ústavnom súde

Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorým bol nahradený

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov.

18. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

19. Podľa ústavnú sťažnosť môže podať osoba,

ktorá tvrdí, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené

jej základné práva a slobody.

20. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom.

21. Ústavný súd nie je súčasťou súdnej sústavy a neprislúcha mu právo dozoru

nad rozhodovacou činnosťou všeobecných súdov. Do rozhodovacej činnosti súdov

je v konaní o sťažnosti podľa ústavný súd oprávnený zasiahnuť iba vtedy,

ak boli ich konaním alebo nadväzujúcim rozhodnutím porušené zaručené základné

práva a slobody sťažovateľa.

22. Prieťahy v konaní či nečinnosť orgánu verejnej moci sú ústavným súdom

hodnotené ako iný zásah orgánu verejnej moci, ktorý môže byť jedno či viacrázový,

protiprávny a zároveň aj protiústavný útok týchto orgánov proti základným

zaručeným právam (slobodám), ktorý v čase rozhodovania ústavného súdu predstavuje

trvalé ohrozenie právne exitujúceho stavu, a taký útok sám osebe nie je výrazom

(výsledkom) riadnej rozhodovacej právomoci týchto orgánov. Z tej fakticity musí

preto následne vyplynúť, že dôsledkom takého zásahu orgánu verejnej moci nemožno čeliť

inak než ústavnou sťažnosťou a na ňu nadväzujúcim nálezom ústavného súdu.

23. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade

bolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého

prípadu podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania

a postup súdu (, , , , ,

). Teda záver o tom, či dĺžka konania je ešte primeraná a či už nie je, možno

formulovať vždy s ohľadom na faktory, ktorými bolo konanie bezprostredne ovplyvnené,

pričom pri posudzovaní dôvodnosti tvrdenia o porušení práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa je nutné ku každej veci pristupovať

individuálne a zvažovať, či s ohľadom na okolnosti prípadu ide o prieťahy neodôvodnené,

t. j. či sú pričítateľné súdu. Toto právo totiž nie je dotknuté, ak sú prieťahy spôsobené

výlučne konaním účastníka, prípadne ak ide o vec, keď dĺžka konania zodpovedá

jej zložitosti. V takých prípadoch trvanie konania istú dobu spravidla nie je nedôvodné

a potreba zásahu ústavného súdu nie je daná.

24. V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“)

ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní

a jeho význam pre sťažovateľa (rozsudok ESĽP vo veci Záborský a Šmáriková v.

Slovensko, , , , ). V nadväznosti

na uvedené ústavný súd pri hodnotení okolností tohto prípadu a predovšetkým

pri posudzovaní dĺžky konania zhodne s ESĽP (napr. rozsudok ESĽP vo veci H. v. United

Kingdom z 8. 7. 1987) prihliadol aj na povahu konania dotýkajúceho sa ochrany záujmov

maloletého dieťaťa a jeho osobného statusu, ktoré si vo všeobecnosti vyžadujú postup súdu

s osobitnou starostlivosťou (, ). Teda ústavný súd, vychádzajúc

z povahy predmetu posudzovaného konania, vychádzal aj z úvah spočívajúcich v tom,

že rozvíjanie, respektíve obnova vzťahu dotknutého rodiča so svojím dieťaťom,

je v súvislosti s uplynulým časom podstatne sťažená () a že špecifickému

charakteru konania o výkon rozhodnutia o výchove maloletých detí korešponduje osobitný

účel základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 , ktorým je v danom prípade pružnosť konania garantujúca promptnosť

donucovacej moci štátu zabezpečujúcej vynútenie plnenia povinností vyplývajúcich

zo súdnych rozhodnutí o výchove maloletých detí a o úprave styku s nimi

(). Povaha tohto konania preto podmieňovala prísnejšie hodnotenie

jeho priebehu ústavným súdom z toho hľadiska, či v ňom došlo nečinnosťou

alebo neefektívnou činnosťou k zbytočným prieťahom.

25. Zbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou

všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie

efektívne k odstráneniu právnej neistoty (, , ).

Rovnako tak môže zapríčiniť porušenie základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa aj nesprávna činnosť štátneho orgánu

().

V.

Posúdenie veci ústavným súdom

V.1 Právna a faktická zložitosť veci

26.1 Predmetom konania je výkon rozhodnutia o výchove maloletých detí. Ústavný

súd je toho názoru, že vec sťažovateľa nemožno hodnotiť po právnej stránke ako zložitú,

pretože tento typ konania je regulovaný pomerne podrobnou právnou úpravou,

ako aj rezortnou internou inštrukciou a tiež príslušnou judikatúrou. Pokiaľ ide o hľadisko

skutkovej zložitosti veci, ústavný súd je toho názoru, že pri tomto druhu konania treba

uznať vzhľadom na jeho charakter určitý stupeň náročnosti z hľadiska potreby dokazovania

týkajúceho sa otázky dodržiavania povinností vyplývajúcich zo súdneho rozhodnutia

alebo súdom schválenej dohody o výchove maloletých detí a o úprave styku s nimi.

26.2 Judikatúra štrasburských orgánov ochrany práva, aplikujúc kritérium

významnosti veci, z pohľadu sťažovateľa diferencuje posudzovanie primeranosti plynulosti

konania do troch skupín v závislosti od potreby rýchlosti rozhodovania. Ide o konania

vyžadujúce si a) primeranú rýchlosť, b) osobitnú rýchlosť a c) výnimočnú rýchlosť.

V prípade konaní týkajúcich sa rodičovských práv vyžadujú štrasburské orgány ochrany

práva od vnútroštátnych súdnych orgánov výnimočnú rýchlosť konania.

26.3 Aj ústavný súd pri posudzovaní konania sťažovateľa vychádzal z kritéria

výnimočnej rýchlosti požadovanej v prípadoch konaní o rodičovských právach, medzi

ktoré nepochybne patrí aj konanie o výkon rozhodnutia o výchove maloletých detí. Ústavný

súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti hodnotil a prisúdil význam plynutia lehoty

vo vývoji dieťaťa z hľadiska budovania citových väzieb k osobám, v ktorých výchove

a starostlivosti sa nachádza, ako aj k osobám, s ktorými je alebo nie je v pravidelnom

kontakte (napr. ). Špecifickému charakteru konania o výkon rozhodnutia

o výchove maloletých detí korešponduje aj osobitý účel základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa , ktorým je v danom prípade

pružnosť konania garantujúca promptnosť donucovacej moci štátu zabezpečujúcej

vynútenie plnenia povinností vyplývajúcich zo súdnych rozhodnutí o výchove maloletých

detí a o úprave styku s nimi.

V.2 Správanie účastníka konania

27. Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom,

či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného

práva podľa . V rámci posúdenia druhého kritéria používaného

pre hodnotenie prípadných zbytočných prieťahov v súdnom konaní ústavný súd nezistil

žiadne okolnosti, ktoré by signalizovali nedostatočnú aktivitu či súčinnosť zo strany

sťažovateľa ako účastníka konania, čo vylučuje možnosť konštatovania zodpovednosti

sťažovateľa za zistené zbytočné prieťahy posudzovaného konania okresného súdu.

V.3 Postup okresného súdu v napadnutom konaní

28. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa , bol postup okresného

súdu v napadnutom konaní.

V.3.1 Prehľad vykonaných úkonov okresného súdu

29. Okresný súd vykonal tieto úkony v predmetnom konaní:

- 14. októbra 2015 okresnému súdu doručený návrh sťažovateľa na výkon

rozhodnutia o úprave styku s maloletými deťmi,

- 10. novembra 2015 okresný súd uznesením č. k. -25 z 10. novembra

2015 ustanovil Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie 9, Košice

(ďalej len „úrad“), za opatrovníka pre maloleté deti v konaní a zároveň vyzval povinnú

, na dobrovoľné plnenie súdneho rozhodnutia a Obecný úrad

Valaliky (ďalej len „obec“) a úrad na poskytnutie súčinnosti,

- 11. decembra 2015 – 22. januára 2016 okresnému súdu doručené písomné podania

– správy k poskytnutiu žiadanej súčinnosti zo strany obce a úradu,

- 10. mája 2016 okresnému súdu doručené písomné podanie sťažovateľa

o neposkytnutí písomných informácií matkou maloletých detí týkajúcich sa ich zdravotného

stavu a ostatných mimoriadnych podstatných záležitostí,

- 3. mája 2017 okresnému súdu doručená písomná žiadosť sťažovateľa o rozhodnutie

vo veci,

- 11. júla 2017 okresný súd písomne dožiadal úrad o prešetrenie rodinných pomerov

v rodine maloletých detí,

- 28. júla 2017 okresnému súdu doručené písomné podanie z úradu o rodinných

pomeroch maloletých detí,

- okresný súd uznesením č. k. -188 zo 7. júla 2017 v spojení

s uznesením Krajského súdu v Košiciach č. k. -255 z 13. novembra 2017

neodkladným opatrením upravil styk sťažovateľa s maloletými deťmi a určil vzájomné

povinnosti medzi rodičmi maloletých detí,

- okresný súd uznesením sp. zn. z 25. júla 2018 v spojení s uznesením

Krajského súdu v Košiciach č. k. -383 z 28. januára 2019 neodkladným

opatrením opätovne upravil styk sťažovateľa s maloletými deťmi a určil vzájomné

povinnosti medzi rodičmi maloletých detí,

- 2. apríla 2019 okresný súd vyzval sťažovateľa, aby sa vyjadril, či trvá na podanom

návrhu vzhľadom na zmenu úpravy styku s maloletými deťmi neodkladným opatrením

nariadeným okresným súdom uznesením sp. zn. z 25. júla 2018,

- 14. apríla 2019 okresnému súdu doručené elektronické podanie sťažovateľa,

ktorým súdu oznámil zotrvanie na podanom návrhu z dôvodu nezrušenia exekučného titulu,

- 21. mája 2019 okresný súd svojím uznesením č. k. -114

z 21. mája 2019 zamietol návrh sťažovateľa na výkon rozsudku č. k. -196

z 27. februára 2013 v spojení s dopĺňacím rozsudkom okresného súdu

č. k. 253 z 12. marca 2014, v spojení s rozsudkom Krajského súdu

v Košiciach č. k. -286 z 30. decembra 2014 vo veci úpravy styku

s maloletými deťmi.

30. Vychádzajúc z predostretého prehľadu úkonov okresného súdu vo veci

a argumentácie sťažovateľa, ústavný súd konštatuje skoro až úplnú pasivitu okresného súdu

v napadnutom konaní. Okresný súd sa v podstate počas celého obdobia trvania napadnutého

konania obmedzil len za zisťovanie pomerov maloletých detí a na výzvu povinnej

na dobrovoľné plnenie povinností vyplývajúcich z exekučného titulu,

ktorým bol v počiatočných fázach konania rozsudok okresného súdu

č. k. 196 z 27. februára 2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu

v Košiciach č. k. -286 z 30. decembra 2014. Tento postup zodpovedal § 272

ods. 3 a 5 , avšak okresný súd pochybil, ak následne nevenoval žiadnu pozornosť

plneniu uložených povinností účastníkmi konania. Z obsahu spisu okresného súdu

nevyplýva žiadna jeho aktivita smerujúca k použitiu ofenzívnejších prostriedkov donútenia,

resp. vynútenia plnenia si povinností ako napr. ukladanie pokút (

alebo podľa alebo podľa , alebo ).

Svoju nečinnosť okresný súd v napadnutom konaní zavŕšil svojím uznesením

č. k. -114 z 21. mája 2019, ktorým návrh sťažovateľa na výkon rozhodnutia

vo veci starostlivosti o maloletých zamietol. Ústavnému súdu nie je už vôbec zrejmé,

prečo okresný súd v súvislosti so zmenou úpravy práv a povinností k maloletým deťom

dvomi neodkladnými opatreniami (uznesenia okresného súdu č. k. -188

zo 7. júla 2017 a sp. zn. z 25. júla 2018, bližšie pozri prehľad úkonov

okresného súdu vo veci) nevyužil právnu úpravu podľa

[taktiež aj podľa ], nekonal z titulu úradnej povinnosti a nezačal

konanie o výkon neodkladných opatrení, resp. nezačal tak konať ani v jednom prípade.

Namiesto toho sa, naopak, koncentroval na ukončenie napadnutého konania, resp. svojím

uznesením rozhodol o zamietnutí návrhu sťažovateľa na výkon rozhodnutia, pričom

bolo obsolentným úkonom zo strany okresného súdu sa dopytovať na názor samotného

sťažovateľa, keďže podľa v spojení s mal/mohol

pokračovať vo výkone rozhodnutia na podklade nariadených neodkladných opatrení. Teda

postup okresného súdu v napadnutom konaní charakterizuje pasivita a nečinnosť,

a preto ústavný súd v súlade so svojou judikatúrou konštatuje, že ak nečinnosť súdu

charakterizuje konanie ako celok, tak ako je tomu v tomto prípade, nemá význam hodnotiť

sporadické úkony súdu (, , IV. ÚS . ,

), a to o to viac, že okresný súd mal v predmetnej veci postupovať

výnimočnou rýchlosťou vzhľadom na jeho predmet (pozri bod 26.2). Situácia sa javí

o to závažnejšou, že okresný súd ani po začatí konania pred ústavným súdom, predmetom

ktorého je namietané porušenie základného práva sťažovateľa podľa ,

nevyužil žiadne z ponúkaných zákonných zmocnení podľa § 376 ods. 2 a 3 v spojení s §

390 písm. b) a nezačal ex offo konať vo veci výkonu nariadených neodkladných

opatrení o úprave styku rodičov s maloletými deťmi, a pritom svoje uznesenie

č. k. -114 z 21. mája 2019 v bode 13 odôvodnil práve potrebou začatia

takéhoto konania.

31. Na záver teda ústavný súd konštatuje, že okresný súd svojou nečinnosťou

v napadnutom konaní napriek zrejmej zákonnej úprave vrátane práv deklarovaných

zákonom o rodine, ako aj Dohovorom o právach dieťaťa (pozri bod III tohto nálezu) porušil

základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 . Porušenie základného práva sťažovateľa podľa v konaní

s výnimočnou rýchlosťou je o to závažnejšie, že ani začatie konania pred ústavným súdom

neprimälo okresný súd k tomu, aby konal ex offo podľa už spomenutej zákonnej úpravy.

Okresný súd v napadnutom konaní rezignoval úplne nielen na plnenie svojich zákonných

povinností, ale aj na ochranu zákonom o rodine a Dohovorom o právach dieťaťa chránených

práv nielen vo vzťahu k sťažovateľovi ako ich otcovi, ale aj vo vzťahu k maloletým deťom.

V dôsledku uvedeného rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku

tohto nálezu.

VI.

Záver

VI.1 K bodu 1 výroku nálezu

32.1 V zmysle a ak ústavný súd ústavnej

sťažnosti vyhovie, v náleze uvedie, ktoré základné práva a slobody boli porušené,

ktoré ustanovenia , ústavného zákona alebo medzinárodnej zmluvy boli porušené

a akým právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené základné

práva a slobody. Ústavný súd zruší rozhodnutie alebo opatrenie, ktorým boli porušené

základné práva a slobody sťažovateľa.

32.2 Ústavný súd na základe vykonaného posúdenia (bod V odôvodnenia) dospel

k záveru, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo

k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa (bod 1 výrokovej časti nálezu).

33.1 V zmysle ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím

rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom

boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie

alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou,

ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

33.2 Podľa ak ústavný súd ústavnej sťažnosti

vyhovie môže a) prikázať, aby ten kto porušil základné práva a slobody sťažovateľa svojou

nečinnosťou, vo veci konal.

33.3 Okresný súd svojím uznesením č. k. -114 z 21. mája 2019

zamietol návrh sťažovateľa na výkon rozsudku č. k. -196 z 27. februára 2013

v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č. k. -286

z 30. decembra 2014 vo veci úpravy styku s maloletými deťmi. V dôsledku tohto

rozhodnutia došlo k faktickému ukončeniu napadnutého konania, a preto ústavný súd

nevyužil imperatív podľa v spojení s zákona

o ústavnom súde a neprikázal okresnému súdu v napadnutom konaní konať bez zbytočných

prieťahov. Vychádzajúc z právneho názoru ústavného súdu vysloveného v predmetnej veci,

však bude povinnosťou okresného súdu konať bezodkladne o sťažovateľom podanom

návrhu na výkon ostatného nariadeného neodkladného opatrenia

VI.2 K bodu 2 výroku nálezu

34. Podľa môže ústavný súd svojím rozhodnutím,

ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené,

primerané finančné zadosťučinenie. Sťažovateľ požadoval priznanie finančného

zadosťučinenia vo výške 5 000 € „ako morálnu ujmu za porušenie jeho základných práv

a za dlhodobý stav právnej neistoty a nemožnosti sa skontaktovať s maloletými deťmi.“.

Konanie o výkon rozhodnutia vo veci starostlivosti súdu o maloletých trvalo celkom tri roky

a osem mesiacov. Ústavný súd v predmetnej veci priznal sťažovateľovi primerané finančné

zadosťučinenie vo výške 2 500 €, a to za celú dobu trvania konania o výkon rozhodnutia

vo veci starostlivosti o maloletých, pričom zohľadnil skutočnosť, že ide o konanie

s výnimočnou rýchlosťou, v ktorom okresný súd postupoval spôsobom porušujúcim

základné právo sťažovateľa podľa , a to napriek viacerým imperatívom

vyplývajúcim z relevantnej zákonnej a medzinárodnej právnej úpravy. Taktiež prihliadol

na to, že okresný súd nevyužil žiadne z ponúkaných represívnych opatrení vyplývajúcich

zo zákonnej úpravy konania o výkon rozhodnutia vo veciach starostlivosti o maloletých

(rozumej oprávnení podľa , resp. ), a taktiež na to, že rezignoval

na plnenie svojich ex offo stanovených kompetencií a povinností [rozumej podľa § 376

ods. 2 a 3 v spojení s ]. V dôsledku uvedeného rozhodol ústavný súd

tak, ako to je uvedené v bode 2 výroku tohto nálezu.

VI.3 K bodu 3 výroku nálezu

35. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,

aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.

36. Ústavný súd priznal sťažovateľovi trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia

advokátom pozostávajúce z odmeny advokátky za tri úkony právnej služby vykonané v roku

2019, a to prevzatie a príprava zastupovania, písomné podanie ústavnej sťažnosti ústavnému

súdu a písomné vyjadrenie advokátky z 30. júla 2019. Vychádzal pritom z vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov

(ďalej len „vyhláška“). Podľa § 11 ods. 2 v spojení s § 3 ods. 1 vyhlášky je odmena

advokáta (základná tarifa) v konaní pred ústavným súdom za jeden úkon právnej služby

vykonaný v roku 2019 1/6 z výpočtového základu zo sumy 980 €, čo činí za jeden úkon

právnej služby odmenu v sume 163,33 €, a režijný paušál je v sume 9,80 €, a teda celková

súhrnná suma je 519,39 €. Z týchto dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené

v bode 3 výroku tohto nálezu.

37. S poukazom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok, sa pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou

vo výroku tohto rozhodnutia rozumie jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. januára 2020

Miroslav Duriš predseda senátu