Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 4/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. januára 2019

predbežne prerokoval sťažnosť , , a

, , zastúpených

, v mene ktorej poskytuje právne služby na

území Slovenskej republiky

, , v mene ktorej koná vedúci organizačnej

zložky a advokát , vo veci namietaného porušenia základných práv

podľa a , práva podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, práva podľa čl. 1 Dodatkového

protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a základného práva

podľa čl. 37 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd uznesením Okresného súdu Považská

Bystrica č. k. -105 zo 14. septembra 2018 a takto

rozhodol:

Sťažnosť a o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

19. novembra 2018 doručená sťažnosť a (ďalej len

„sťažovatelia“) vo veci namietaného porušenia ich základných práv podľa čl. 20 ods. 1

a (ďalej len „“), práva podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), práva podľa

čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dodatkový protokol“) a základného práva podľa čl. 37 ods. 2 Listiny základných

práv a slobôd (ďalej len „listina“) uznesením Okresného súdu Považská Bystrica (ďalej len

„okresný súd“) č. k. -105 zo 14. septembra 2018 (ďalej len „napadnuté

uznesenie“).

2. Z obsahu podanej sťažnosti a k nej priložených príloh vyplýva, že napadnutým

uznesením okresný súd zmenil uznesenie č. k. -99 zo 6. augusta 2018 tak, že

žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť trovy právneho zastúpenia vo výške 723,51 eur k rukám

právneho zástupcu sťažovateľov ako žalovaných v 1. a 2. rade do 3 dní od právoplatnosti

tohto uznesenia. Sťažovatelia namietajú, že okresný súd nesprávne vyložil a aplikoval § 13

ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších

predpisov (ďalej len „vyhláška“), keď znížil základnú sadzbu tarifnej odmeny o 50 %

u obidvoch zastupovaných osôb. Sťažovatelia poukázali na to, že ustanovenie § 13 ods. 2

vyhlášky obsahuje v sebe výkladovú pochybnosť v tom, či v prípade zastúpenia dvoch alebo

viacerých osôb pri spoločných úkonoch sa základná sadzba tarifnej odmeny zníži o 50 % už

u prvého zastúpeného a u všetkých nasledujúcich osôb alebo u prvého zastúpeného je

základná sadzba tarifnej odmeny v plnej výške a u všetkých nasledujúcich osôb je znížená.

Podľa sťažovateľov sa okresný súd priklonil k prvej alternatíve výkladu predmetného

ustanovenia, „a to len na podklade strohého konštatovania, že na tomto výklade sa zhoduje

rozhodovacia prax súdov, bez žiadneho relevantného zdôvodnenia“. Aplikáciu § 13 ods. 2

vyhlášky zo strany okresného súdu považujú sťažovatelia za arbitrárnu, zakladajúcu zjavnú

neodôvodnenosť napadnutého rozhodnutia a ústavne neudržateľnú, pretože „popiera účel

náhrady trov konania, ktorým je kompenzácia výdavkov úspešnej strane sporu, ktoré musela

vynaložiť v dôsledku protiprávneho konania protistrany na účelné uplatňovanie alebo

bránenie svojho práva“.

3. Na základe týchto skutočností sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd rozhodol, že

napadnutým uznesením okresného súdu boli porušené nimi označené práva (bod 1 tohto

uznesenia), aby napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie

konanie a priznal sťažovateľom náhradu trov konania.

II.

4. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

5. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

6. V súlade s uvedenými zásadami ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť

sťažovateľky podľa a skúmal, či neexistujú dôvody

na jej odmietnutie podľa .

7. V petite sťažnosti sťažovatelia namietajú porušenie svojich základných práv podľa

a , práva podľa dohovoru, práva podľa

dodatkového protokolu a základného práva podľa čl. 37 ods. 2 listiny napadnutým

uznesením okresného súdu.

8. Podľa každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo

všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu...

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na

inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

Podľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má právo

pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou verejného

záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného práva.

Podľa čl. 37 ods. 2 listiny každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi,

inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy, a to od začiatku konania.

9. Ústavný súd vo vzťahu k a dohovoru už uviedol, že

formuláciou uvedenou v ústavodarca v základnom právnom predpise

Slovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu ochranu s právnym

režimom súdnej ochrany podľa dohovoru (). Z uvedeného dôvodu preto

v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť ().

10. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných

súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Pri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať

ani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou

ústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha

interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu

zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s alebo kvalifikovanou

medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci

všeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade,

ak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne

neodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného

predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko

odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis

mutandis , , ).

11. Ústavný súd považuje za potrebné zdôrazniť, že vo všeobecnosti platí, že

pochybenia pri rozhodovaní o náhrade trov konania spravidla nedosahujú samy osebe takú

intenzitu, na základe ktorej možno vysloviť porušenie základných práv a slobôd, akokoľvek

sa môže účastníka konania citeľne dotknúť. Ústavný súd pri posudzovaní problematiky trov

konania, t. j. problematiky vo vzťahu k predmetu konania pred všeobecnými súdmi

vedľajšej, postupuje nanajvýš zdržanlivo a k zrušeniu napádaného výroku o trovách konania

sa uchýli iba výnimočne, napr. keď zistí, že došlo k porušeniu práva na súdnu ochranu

extrémnym spôsobom alebo že bolo zasiahnuté aj iné základné právo (,

, , , , ,

). Vychádzajúc z uvedených ústavne relevantných úvah, ústavný súd

pristúpil k prieskumu podanej ústavnej sťažnosti pri jej predbežnom prerokovaní.

12. Vzhľadom na hodnotu sporu pred okresným súdom (pozri bod 2) ide o prípad

posudzovaný ako tzv. bagateľná vec, kde vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadov už

samotný predmet sporov v predmetných konaniach zakladá z hľadiska doterajšej judikatúry

ústavného súdu (porovnaj najmä , ako aj , ,

, , ) dôvod na odmietnutie sťažnosti pri jej

predbežnom prerokovaní z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

Ústavný súd už viackrát vyslovil právny názor, podľa ktorého ak Občiansky súdny

poriadok v § 238 ods. 5 upravuje, že dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok nie je

prípustné vo veciach, v ktorých je napadnuté právoplatné rozhodnutie neprevyšujúce

trojnásobok minimálnej mzdy, táto skutočnosť predstavuje vo sfére všeobecného súdnictva

zákonný dôvod na odmietnutie dovolania z dôvodu neprípustnosti vzhľadom na to, že ide

o sumu bagateľnú (pozri napr. alebo ), ktorá vylučuje

u bagateľných vecí prieskum rozhodnutí vydaných všeobecnými súdmi, a bolo by proti

logike pripustiť, aby ich prieskum bol automaticky posunutý aj do roviny ústavného

súdnictva (). Uvedený právny názor je aktuálny aj za účinnosti novej

právnej úpravy, ktorá za tzv. bagateľnú vec pre dovolací prieskum považuje spory vo

veciach, kde napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje

desaťnásobok minimálnej mzdy [ ]. Aj

preto ústavný súd v prípadoch, keď sťažnosť smeruje proti rozhodnutiu orgánu verejnej

moci, v ktorom ide zjavne o bagateľnú sumu, poskytuje ústavnoprávnu ochranu

sťažovateľom len v celkom výnimočných prípadoch, ak sťažnosť signalizuje, že došlo

k zásahu do základných práv alebo slobôd v mimoriadne závažnom rozsahu [intenzite

(, , )]. Vo veci sťažovateľov o takýto

výnimočný prípad podľa názoru ústavného súdu celkom zjavne nejde.

13. Vychádzajúc zo skutočnosti, že sťažovatelia sa svojou sťažnosťou domáhajú

ústavnej ochrany v spore o sumu, ktorá je zjavne bagateľná (pozri bod 2), ústavný súd na

základe dosiaľ uvedeného pri predbežnom prerokovaní dospel k záveru, že vo veci

sťažovateľov nie sú podľa jeho doterajšej judikatúry splnené podmienky na poskytnutie

ústavnej ochrany, a preto sťažnosť odmietol podľa ako

zjavne neopodstatnenú.

14. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších procesných

návrhoch sťažovateľov v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd

už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. januára 2019