Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 4/2019
PDF · 143.07 KB
No categories available
I. ÚS 4/2019
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 4/2019-12
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. januára 2019
predbežne prerokoval sťažnosť , , a
, , zastúpených
, v mene ktorej poskytuje právne služby na
území Slovenskej republiky
, , v mene ktorej koná vedúci organizačnej
zložky a advokát , vo veci namietaného porušenia základných práv
podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práva podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, práva podľa čl. 1 Dodatkového
protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a základného práva
podľa čl. 37 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd uznesením Okresného súdu Považská
Bystrica č. k. 4 C 114/2016-105 zo 14. septembra 2018 a takto
rozhodol:
Sťažnosť a o d m i e t a ako zjavne
neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
19. novembra 2018 doručená sťažnosť a (ďalej len
„sťažovatelia“) vo veci namietaného porušenia ich základných práv podľa čl. 20 ods. 1
a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), práva podľa
čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
(ďalej len „dodatkový protokol“) a základného práva podľa čl. 37 ods. 2 Listiny základných
práv a slobôd (ďalej len „listina“) uznesením Okresného súdu Považská Bystrica (ďalej len
„okresný súd“) č. k. 4 C 114/2016-105 zo 14. septembra 2018 (ďalej len „napadnuté
uznesenie“).
2. Z obsahu podanej sťažnosti a k nej priložených príloh vyplýva, že napadnutým
uznesením okresný súd zmenil uznesenie č. k. 4 C 114/2016-99 zo 6. augusta 2018 tak, že
žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť trovy právneho zastúpenia vo výške 723,51 eur k rukám
právneho zástupcu sťažovateľov ako žalovaných v 1. a 2. rade do 3 dní od právoplatnosti
tohto uznesenia. Sťažovatelia namietajú, že okresný súd nesprávne vyložil a aplikoval § 13
ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších
predpisov (ďalej len „vyhláška“), keď znížil základnú sadzbu tarifnej odmeny o 50 %
u obidvoch zastupovaných osôb. Sťažovatelia poukázali na to, že ustanovenie § 13 ods. 2
vyhlášky obsahuje v sebe výkladovú pochybnosť v tom, či v prípade zastúpenia dvoch alebo
viacerých osôb pri spoločných úkonoch sa základná sadzba tarifnej odmeny zníži o 50 % už
u prvého zastúpeného a u všetkých nasledujúcich osôb alebo u prvého zastúpeného je
základná sadzba tarifnej odmeny v plnej výške a u všetkých nasledujúcich osôb je znížená.
Podľa sťažovateľov sa okresný súd priklonil k prvej alternatíve výkladu predmetného
ustanovenia, „a to len na podklade strohého konštatovania, že na tomto výklade sa zhoduje
rozhodovacia prax súdov, bez žiadneho relevantného zdôvodnenia“. Aplikáciu § 13 ods. 2
vyhlášky zo strany okresného súdu považujú sťažovatelia za arbitrárnu, zakladajúcu zjavnú
neodôvodnenosť napadnutého rozhodnutia a ústavne neudržateľnú, pretože „popiera účel
náhrady trov konania, ktorým je kompenzácia výdavkov úspešnej strane sporu, ktoré musela
vynaložiť v dôsledku protiprávneho konania protistrany na účelné uplatňovanie alebo
bránenie svojho práva“.
3. Na základe týchto skutočností sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd rozhodol, že
napadnutým uznesením okresného súdu boli porušené nimi označené práva (bod 1 tohto
uznesenia), aby napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie a priznal sťažovateľom náhradu trov konania.
II.
4. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
5. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
6. V súlade s uvedenými zásadami ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť
sťažovateľky podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde a skúmal, či neexistujú dôvody
na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
7. V petite sťažnosti sťažovatelia namietajú porušenie svojich základných práv podľa
čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy, práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, práva podľa čl. 1
dodatkového protokolu a základného práva podľa čl. 37 ods. 2 listiny napadnutým
uznesením okresného súdu.
8. Podľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo
všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu...
Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.
Podľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má právo
pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou verejného
záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného práva.
Podľa čl. 37 ods. 2 listiny každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi,
inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy, a to od začiatku konania.
9. Ústavný súd vo vzťahu k čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru už uviedol, že
formuláciou uvedenou v čl. 46 ods. 1 ústavy ústavodarca v základnom právnom predpise
Slovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu ochranu s právnym
režimom súdnej ochrany podľa dohovoru (II. ÚS 71/97). Z uvedeného dôvodu preto
v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (IV. ÚS 195/07).
10. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných
súdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Pri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať
ani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou
ústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha
interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu
zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou
medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci
všeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade,
ak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne
neodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného
predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko
odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis
mutandis I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 352/06).
11. Ústavný súd považuje za potrebné zdôrazniť, že vo všeobecnosti platí, že
pochybenia pri rozhodovaní o náhrade trov konania spravidla nedosahujú samy osebe takú
intenzitu, na základe ktorej možno vysloviť porušenie základných práv a slobôd, akokoľvek
sa môže účastníka konania citeľne dotknúť. Ústavný súd pri posudzovaní problematiky trov
konania, t. j. problematiky vo vzťahu k predmetu konania pred všeobecnými súdmi
vedľajšej, postupuje nanajvýš zdržanlivo a k zrušeniu napádaného výroku o trovách konania
sa uchýli iba výnimočne, napr. keď zistí, že došlo k porušeniu práva na súdnu ochranu
extrémnym spôsobom alebo že bolo zasiahnuté aj iné základné právo (II. ÚS 78/03,
II. ÚS 31/04, IV. ÚS 45/06, I. ÚS 156/2010, IV. ÚS 311/2012, IV. ÚS 210/2013,
IV. ÚS 192/2014). Vychádzajúc z uvedených ústavne relevantných úvah, ústavný súd
pristúpil k prieskumu podanej ústavnej sťažnosti pri jej predbežnom prerokovaní.
12. Vzhľadom na hodnotu sporu pred okresným súdom (pozri bod 2) ide o prípad
posudzovaný ako tzv. bagateľná vec, kde vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadov už
samotný predmet sporov v predmetných konaniach zakladá z hľadiska doterajšej judikatúry
ústavného súdu (porovnaj najmä IV. ÚS 358/08, ako aj IV. ÚS 340/2014, III. ÚS 529/2014,
II. ÚS 468/2015, II. ÚS 357/2015, II. ÚS 804/2015) dôvod na odmietnutie sťažnosti pri jej
predbežnom prerokovaní z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.
Ústavný súd už viackrát vyslovil právny názor, podľa ktorého ak Občiansky súdny
poriadok v § 238 ods. 5 upravuje, že dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok nie je
prípustné vo veciach, v ktorých je napadnuté právoplatné rozhodnutie neprevyšujúce
trojnásobok minimálnej mzdy, táto skutočnosť predstavuje vo sfére všeobecného súdnictva
zákonný dôvod na odmietnutie dovolania z dôvodu neprípustnosti vzhľadom na to, že ide
o sumu bagateľnú (pozri napr. IV. ÚS 358/08 alebo IV. ÚS 717/2013), ktorá vylučuje
u bagateľných vecí prieskum rozhodnutí vydaných všeobecnými súdmi, a bolo by proti
logike pripustiť, aby ich prieskum bol automaticky posunutý aj do roviny ústavného
súdnictva (IV. ÚS 431/2012). Uvedený právny názor je aktuálny aj za účinnosti novej
právnej úpravy, ktorá za tzv. bagateľnú vec pre dovolací prieskum považuje spory vo
veciach, kde napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje
desaťnásobok minimálnej mzdy [§ 422 ods. 1 písm. a) Civilného sporového poriadku]. Aj
preto ústavný súd v prípadoch, keď sťažnosť smeruje proti rozhodnutiu orgánu verejnej
moci, v ktorom ide zjavne o bagateľnú sumu, poskytuje ústavnoprávnu ochranu
sťažovateľom len v celkom výnimočných prípadoch, ak sťažnosť signalizuje, že došlo
k zásahu do základných práv alebo slobôd v mimoriadne závažnom rozsahu [intenzite
(IV. ÚS 414/2010, IV. ÚS 79/2011, IV. ÚS 251/2011)]. Vo veci sťažovateľov o takýto
výnimočný prípad podľa názoru ústavného súdu celkom zjavne nejde.
13. Vychádzajúc zo skutočnosti, že sťažovatelia sa svojou sťažnosťou domáhajú
ústavnej ochrany v spore o sumu, ktorá je zjavne bagateľná (pozri bod 2), ústavný súd na
základe dosiaľ uvedeného pri predbežnom prerokovaní dospel k záveru, že vo veci
sťažovateľov nie sú podľa jeho doterajšej judikatúry splnené podmienky na poskytnutie
ústavnej ochrany, a preto sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako
zjavne neopodstatnenú.
14. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších procesných
návrhoch sťažovateľov v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd
už nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 9. januára 2019