Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 224/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-81

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. júna 2019 v senáte

zloženom z predsedníčky Jany Baricovej a zo sudcov Miroslava Duriša a Mojmíra

Mamojku (sudca spravodajca) prerokoval ústavnú sťažnosť ,

, , , ,

, , ,

a , , zastúpených advokátom

Mgr. Vitaliyom Nosom, Zelená 256/10, Bratislava, vo veci namietaného porušenia

ich základného práva na súdnu ochranu podľa

a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, práva na spravodlivé súdne konanie podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, práva na rovnosť

účastníkov konania podľa , Listiny

základných práv a slobôd a čl. 14 ods. 1 Medzinárodného paktu o občianskych a politických

právach, ako aj práva vlastniť majetok podľa

a práva na pokojné užívanie majetku podľa čl. 1 ods. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Bratislava I č. k.

-1226 z 11. decembra 2017 a takto

rozhodol:

Ústavnej sťažnosti , ,

a n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-29 z 13. júna 2018 prijal na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť

, , , ,

, , , ,

a , (ďalej len

„sťažovatelia“), podľa v tom čase platného a účinného § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len

„pôvodný “), ktorou namietali porušenie svojho základného práva

na súdnu ochranu podľa (ďalej len „“)

a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), práva na spravodlivé

súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“), práva na rovnosť účastníkov konania podľa čl. 47 ods. 3

, listiny a Medzinárodného paktu o občianskych

a politických právach (ďalej len „medzinárodný pakt“), ako aj práva vlastniť majetok podľa

a práva na pokojné užívanie majetku podľa Dodatkového

protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový

protokol“) uznesením Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) č. k.

-1226 z 11. decembra 2017 (ďalej len „napadnuté uznesenie“). Ústavný súd

zároveň uvedeným uznesením na základe návrhu sťažovateľov v zmysle § 52 ods. 2

pôvodného odložil vykonateľnosť napadnutého uznesenia

okresného súdu.

2. Sťažovatelia v ústavnej sťažnosti uviedli tieto skutočnosti:

«Okresný súd Bratislava I (ďalej len „Konkurzný súd“) uznesením zo dňa

25.04.2016, sp. zn. -71 vyhlásil konkurz na majetok dlžníka:

so sídlom , (ďalej len „Úpadca“).

Zároveň Konkurzný súd ustanovil do funkcie správcu:

so sídlom kancelárie (v súčasnosti so sídlom

kancelárie (ďalej len „Pôvodný

správca“).

Sťažovatelia sú bývalými zamestnancami Úpadcu, okrem , ktorá viedla

účtovníctvo Úpadcu ako SZČO. Všetci Sťažovatelia prihlásili svoje pohľadávky do konkurzu

v dňoch 22.6.2016 a 23.6.2016.

Uznesením zo dňa 09.01.2017 Konkurzný súd odvolal Pôvodného správcu z funkcie

správcu Úpadcu a uložil Pôvodnému správcovi vykonávať činnosti výlučne súvisiace

a týkajúce sa správy a ochrany majetku, ktorý podlieha konkurzu, až do ustanovenia nového

správcu. ...

Opätovnú 1. schôdzu veriteľov, na ktorej by mohlo dôjsť k zvoleniu nového správcu,

však Konkurzný súd po dobu takmer jedného roka nezvolal, hoci neexistovala žiadna

zákonná alebo faktická prekážka a Sťažovatelia, ako aj ďalší veritelia, mali priznané

hlasovacie práva, resp. ich pohľadávky neboli popreté.

Ďalším uznesením zo dňa 09.01.2017 Konkurzný súd povolil vstup nového veriteľa:

, , bytom , občan SR

(ďalej len „Veriteľ“), do konkurzného konania namiesto pôvodného veriteľa:

, , bytom (ďalej len „Pôvodný

veriteľ“), s údajne zistenými pohľadávkami č. 18-22 v celkovej sume 135.552,82 eur...

Pôvodný správca doručil dňa 13.02.2017 Konkurznému súdu odvolanie proti

povoleniu vstupu ako nového veriteľa do konkurzného konania.

Sťažovatelia sa plne stotožňujú s argumentáciou Pôvodného správcu vyjadrenou v tomto

odvolaní.

... Pôvodný veriteľ bol podľa verejne prístupných údajov v obchodnom registri v čase

od 08.01.1996 do 16.08.2012 spoločníkom v spoločnosti Úpadcu s podielom vo výške 50%

základného imania, a teda Pôvodný veriteľ je v zmysle spriaznenou

osobou...

Dňa 22.11.2017 Veriteľ doručil Pôvodnému správcovi podanie označené ako

„podnet na priznanie hlasovacích práv a ďalších práv spojených s popretou pohľadávkou

č. 18“ (ďalej len „Podnet“), ktoré bolo dňa 23.11.2017 „dané na vedomie“ aj

Konkurznému súdu.»

3. Okresný súd napadnutým uznesením priznal veriteľovi

hlasovacie práva a ďalšie práva spojené s jeho popretou pohľadávkou v celom rozsahu

vo výške 38 679,76 € zapísanou v zozname pohľadávok pod číslom 18.

4. Sťažovatelia vo vzťahu k napadnutému uzneseniu vytkli tieto skutočnosti:

„... Konkurzný súd vydal Uznesenie bez splnenia procesných podmienok podľa § 32a

ods. 1 písm. a) , nakoľko Podriadená pohľadávka bola popretá iným Veriteľom Úpadcu

čo do dôvodu a vymáhateľnosti, iba čo do poradia. Čo do dôvodu a vymáhateľnosti

Podriadenú pohľadávku poprel iba Pôvodný správca. Ďalej Konkurzný súd v Uznesení

fakticky prejudiciálne posúdil a rozhodol o oprávnenosti Podriadenej pohľadávky, hoci si

musel byť vedomý toho, že vyslovenie relevantného právneho záveru o tejto Pohľadávke

nepatrí do jeho právomoci, ale do právomoci incidenčného súdu v už prebiehajúcom

incidenčnom konaní ...

Okrem toho, Sťažovatelia majú dôvodne za to, že Podriadená pohľadávka voči

Úpadcovi vznikla Pôvodnému veriteľovi, teda , ktorá ju do predmetného

konkurzu aj prihlásila...

Ako je zrejmé z úplného výpisu z obchodného registra Úpadcu, Pôvodný veriteľ bol

v čase vzniku Podriadenej pohľadávky spoločníkom Úpadcu, teda osobou spriaznenou,

pričom ustanovenie absolútne jednoznačné určuje, že: „Tak isto ako

podriadená pohľadávka sa uspokojí tiež zmluvná pokuta a pohľadávka, ktorá patrí alebo

patrila veriteľovi, ktorý je alebo kedykoľvek od vzniku pohľadávky bol spriaznený

s úpadcom (ďalej len „spriaznené pohľadávky“).

Podľa teda Podriadená pohľadávka bola, je a vždy bude na účely predmetného

konkurzu pohľadávkou spriaznenou, a to bez ohľadu na akékoľvek úkony s ňou učinené

po jej vzniku, vrátane postúpenia. Obzvlášť neobstoja v tomto smere tvrdenia Veriteľa,

uvedené v Podnete o tom, že cit.: „nevedel a ani pri vynaložení odbornej starostlivosti

nemohol vedieť, že nadobúdam spriaznenú pohľadávku v zmysle “, najmä

s prihliadnutím na skutočnosť, že Veriteľ je advokátom a spriaznenosť Pôvodného veriteľa

a Úpadcu bolo a je možné zistiť primitívnym nazretím do úplného výpisu Úpadcu

z obchodného registra, ktorý bol a je dostupný on-line. ...

Naozaj zarážajúcou je však skutočnosť, že takéto nedôveryhodné tvrdenia Veriteľa

boli v plnom rozsahu akceptované Konkurzným súdom, rozvinuté a prevzaté do Uznesenia

(viď ods. 10 Uznesenia), a to všetko bez ohľadu na jasné ustanovenie ,

v zmysle ktorého „Veriteľ pohľadávky spojenej so záväzkom podriadenosti podľa

osobitného zákona (ďalej len „podriadený veriteľ“), ani veriteľ, ktorý sa v konkurze

uspokojuje v poradí ako podriadený veriteľ, nemá právo hlasovať na schôdzi veriteľov ani

právo byť volený do veriteľského výboru“, čo nepochybne svedči o nezákonnosti,

nepredvídateľnosti a arbitrárnosti Uznesenia o priznaní hlasovacích práv Veriteľovi.

Takéto uznesenie Konkurzného súdu je v hrubom rozpore so znením zákona. ...

Predvídajúc argumenty Konkurzného súdu o predbežnej povahe Uznesenia, jeho

dočasnosti a s tým spojenej jeho akoby menšej „dôležitosti“, Sťažovatelia uvádzajú,

že umožnenie výkonu hlasovacích práv Veriteľovi čo i len na jednej schôdzi veriteľov môže

viesť k nezvratným dôsledkom pre Sťažovateľov ako aj iných veriteľov. ...

Podľa názoru Sťažovateľov vydaním napadnutého Uznesenia došlo k neoprávnenému

zvýhodneniu Veriteľa, ktorý v dôsledku nezákonného priznania hlasovacích práv a ďalších

práv spojených s Podriadenou pohľadávkou, bude mať na opätovne konanej 1. schôdzi

veriteľov Úpadcu absolútne dominantný vplyv na rozhodnutia na nej učinené (hlasovacie

práva Veriteľa priznané Uznesením momentálne predstavujú 79,25 % všetkých hlasovacích

práv), a teda bude mať nezákonnú možnosť zvoliť všetkých členov veriteľského výboru,

vymenovať nového správcu, atď., a tak efektívne ovládať priebeh celého konkurzného

konania, vrátane následného ovplyvňovania priebehu speňažovania majetku Úpadcu.»

5. Sťažovatelia poukázali na to, že vydaním napadnutého uznesenia okresný súd

„uprednostnil záujem jedného z veriteľov Úpadcu pred záujmami ostatných veriteľov,

vrátane Sťažovateľov, čím porušil nielen jednu zo základných zásad , a to zásadu

rovnakého zaobchádzania s veriteľmi a neprípustnosti zvýhodňovania niektorých veriteľov,

vyjadrenú v , ktorá vychádza z ústavnej zásady rovnosti pred zákonom a rovnosti

účastníkov konania vyjadrenej v a “.

6. Sťažovatelia vyslovili názor, že napadnuté uznesenie okresného súdu je svojvoľné,

arbitrárne, vnútorne nekonzistentné a ústavne nekonformné.

7. Tiež uviedli, že uplatnením svojich pohľadávok v danom konkurznom konaní

zároveň vykonávajú svoje právo vlastniť majetok podľa , ako aj právo

na pokojné užívanie majetku podľa čl. 1 ods. 1 dodatkového protokolu, „pričom prijatím

Uznesenia bola porušená zásada rovnosti zaobchádzania s veriteľmi a zákazu

zvýhodňovania, a teda došlo k porušeniu rovnosti vlastníckeho práva, čo môže mať

nezvrátiteľné dopady na majetok Sťažovateľov (pohľadávky uplatnené v konkurznom

konaní)“.

8. Na základe uvedených skutočností sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd v náleze

vyslovil, že napadnutým uznesením okresný súd porušil ich práva podľa čl. 46 ods. 1

, listiny, dohovoru, , listiny,

medzinárodného paktu, a dodatkového

protokolu, aby napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil, vec mu vrátil na ďalšie konanie

a zakázal pokračovať v porušovaní označených práv a aby mu prikázal zaplatiť

sťažovateľom náhradu trov konania.

9. Podľa pôvodného sťažovatelia tiež navrhli,

aby ústavný súd rozhodol o dočasnom opatrení a odložil vykonateľnosť napadnutého

uznesenia okresného súdu.

10. K tomuto návrhu uviedli túto argumentáciu:

„Podľa názoru Sťažovateľov vydaním napadnutého Uznesenia došlo

k neoprávnenému zvýhodneniu Veriteľa, ktorý v dôsledku nezákonného priznania

hlasovacích práv a ďalších práv spojených s Podriadenou pohľadávkou, bude mať

na opätovne konanej 1. schôdzi veriteľov Úpadcu absolútne dominantný vplyv

na rozhodnutia na nej učinené, teda na prijatie uznesení (hlasovacie práva priznané

Uznesením momentálne predstavujú 79,25 % všetkých hlasovacích práv), a teda bude mať

nezákonnú možnosť zvoliť spriaznených členov veriteľského výboru a nového správcu, a tak

efektívne ovládať priebeh celého konkurzného konania, vrátane ovplyvňovania priebehu

speňažovania majetku Úpadcu.

Takéto rozhodnutia budú pre Sťažovateľov nezvratné, nakoľko na každej ďalšej

schôdzi konkurzných veriteľov je možné hlasovať o výmene správcu iba za špecifických,

o mnoho prísnejších podmienok².

Okrem toho, na opätovnej 1. schôdzi veriteľov Úpadcu, Veriteľ bude mať možnosť

samostatne rozhodnúť o vymenovaní nového správcu. Takýto správca môže, napríklad,

ihneď po vymenovaní uznať v zmysle ďalšie popreté pohľadávky, čím

dôjde k situácii, kedy hodnota majetku Úpadcu už nebude postačovať na uspokojenie

pohľadávok všetkých veriteľov v plnej miere, vrátane Sťažovateľov. Je teda zrejmé, že tu

existuje riziko ďalšieho nezvratného ohrozenia práv Sťažovateľov.

Navyše, aj keby Ústavný súd neskôr Uznesenie zrušil, nový správca po svojom,

de facto nezákonnom ustanovení do funkcie, až do dňa rozhodovania Ústavného súdu

o eventuálnom zrušení Uznesenia by už zrejme vykonal množstvo procesných úkonov

smerujúcich k zavŕšeniu účelu predmetného konkurzu, a teda vrátením veci na ďalšie

konanie Konkurznému súdu s určitým časovým odstupom by už nebolo možné dosiahnuť

obnovu stavu pred porušením práv Sťažovateľov (porovnaj -44).

Sťažovatelia majú za to, že odklad vykonateľnosti napadnutého Uznesenia nie je

v rozpore s dôležitým verejným záujmom a iným osobám pri odložení vykonateľnosti

nemôže vzniknúť žiadna ujma.“

11. Na výzvu ústavného súdu sa podaním sp. zn. z 2. augusta 2018

doručeným ústavnému súdu 8. augusta 2018 vyjadrila k sťažnosti predsedníčka okresného

súdu, v ktorom vyslovila súhlas s upustením od ústneho pojednávania v konaní o prijatej

sťažnosti v zmysle pôvodného , a zároveň k nemu

priložila vyjadrenie zákonnej sudkyne k podanej sťažnosti. Zákonná sudkyňa v predmetnom

vyjadrení uviedla tieto skutočnosti:

«Dňa 23.11.2017 bola tunajšiemu súdu doručená kópia podnetu veriteľa úpadcu

, trvale bytom ( ďalej aj ako

„veriteľ“ alebo aj „popretý veriteľ“) o priznanie hlasovacích práv spojených s popretou

pohľadávkou č. 18, daná súdu na vedomie ako kópia podania podnetu Správcovi doručená

správcovi dňa 22.11.2017. Išlo o pohľadávku voči úpadcovi na zaplatenie istiny vo výške 38

679,76 EUR. Súd konštatuje, že správca sa do dňa rozhodovania súdu resp. do dnešného

dňa k podnetu veriteľa nevyjadril. Súd vychádzal z listinných dôkazov predložených

veriteľom, keďže stanovisko správca súdu v danej veci absentovalo. V súvislosti

s rozhodovaním súdu je potrebné uviesť, že vo vzťahu k veriteľovi bola preukázaná jeho

legitímnosť v pozícii veriteľa s pohľadávkou nadobudnutou od pôvodného veriteľa p.

, povolením vstupu do konania. V danej právnej veci súd aplikoval

ustanovenie zavedené do novelou účinnom

k 01.01.2016, ktorý podľa odborného komentára „zmierňuje prísnu právnu úpravu

uspokojovania podriadených pohľadávok a zavádza dobromyseľného veriteľa spriaznenej

pohľadávky. Do tejto skupiny patria pohľadávky tých veriteľov, ktorí nie sú spriaznení

s úpadcom, avšak ním prihlásenú pohľadávku nadobudli od iného veriteľa, ktorý bol

spriaznenou osobou s úpadcom. Aj keď pôjde o spriaznenú pohľadávku podľa ods. 2 nebude

sa uspokojovať ako spriaznená pohľadávka, ak v čase nadobudnutia pohľadávky veriteľ

nevedel a pri vynaložení odbornej starostlivosti nemohol vedieť, že nadobúda spriaznenú

pohľadávku. Dôkazné bremeno je vždy na veriteľovi prihlásenej pohľadávky, aby tento

preukázal podľa zákonných kritérií, že v čase nadobudnutia pohľadávky nevedel ani pri

vynaložení odbornej starostlivosti nemohol vedieť, že nadobúda spriaznenú pohľadávku“

( Ďurica, Milan: Zákon o konkurze a reštrukturalizácii. Komentár 2, vydanie C.H.BECK,

2015, str. 828).

Keďže veriteľ nie je a ani nebol spriaznenou osobou podľa ustanovenia

podľa jeho vyjadrenia v predloženom podnete. Voči tomuto tvrdeniu neboli

predložené žiadne iné dôkazy. V čase nadobudnutia predmetnej pohľadávky od p.

dohodou zo dňa 01.07.2014 veriteľ nevedel ani nemohol vedieť ani s

ohľadom na jeho právnické vzdelanie ani pri vynaložení odbornej starostlivosti, že

nadobúda spriaznenú pohľadávku v zmysle , čomu nič nenasvedčovalo, že by na

majetok úpadcu bol, mohol byť vyhlásený konkurz. Uviedol, že v predmetnej dohode, ktorou

došlo k postúpeniu pohľadávky bol pôvodným veriteľom ubezpečený o neexistencii

akýchkoľvek okolností, ktoré by mali za následok znemožnenie alebo obmedzenie možnosti

účinného vymáhania popretej pohľadávky. Dohoda o postúpení pohľadávok bola podpísaná

01.07.2014 na strane postupcu bola , bytom

, ktorá podľa výpisu z Obchodného registra spoločnosti

bola spoločníkom úpadcu v čase od 08.01.1996 - 15.08.2012 s vkladom do

základného imania vo výške 9 959,- EUR a konateľom úpadcu bola menovaná v čase od

08.01.1996 - 05.12.2005. Z uvedeného pre súd bolo zrejmé, že ani v čase postúpenia

pohľadávky 01.07.2014 nebol postupca spriaznenou osobou. Na margo uvedeného

poukazuje súd aj na legislatívne zmeny v dotknutom ustanovení , kedy boli

precizované ustanovenia citovaného paragrafu, v danej veci výklad z hľadiska časovej

pôsobnosti je v prospech veriteľa, nakoľko v čase podpísania Dohody o postúpení uvedené

ustanovenie bolo účinné. Súd konštatuje, že konkurzné konania na majetok

Úpadcu bolo začaté dňa 20.01.2016, konkurz na majetok Úpadcu bol vyhlásený 10.05.2016

na základe zverejnenie oznámenia v OV č. 88/2016 zo dňa 09.05.2016. K postúpeniu

pohľadávky na veriteľa došlo na základe dohody dňa 01.07.2014,k oznámenie o postúpení

pohľadávok na veriteľa došlo dňa 13.10.2016. Z uvedeného časového priebehu je zrejmé, že

v čase postúpenia pohľadávky nebolo možné predvídať následné konkurzné konania

( horizont 2 rokov), čo súd prisviedča veriteľovi, že nevedel ani nemohol vedieť, že

nadobúda v konkurznom konaní potenciálne spriaznenú pohľadávku. Zároveň bolo

preukázané, že postupník vo vzťahu k postupcovi uplatnil postup v zmysle ustanovenia § 530

ods. 1 , ktorý vzhľadom na vyhlásené konkurzné konania odvolal a vo veci vymáhania

konal priamo veriteľ. V tomto kontexte súd dáva do pozornosti aj Rozsudok NS SR zo dňa

28.novembra 2007 v konaní č. , ktorý sa zaoberá konaním na účet

zastúpeného pri nepriamom zastúpení so záverom, že vo vzťahu k tretím osobám môže

konať zástupca sa neprejavuje a navonok sa jeho konanie nelíši od konania vo vlastnom

mene a na vlastný účet. Následne však je daná povinnosť vzájomného vyporiadania sa

účastníkov tohto vzťahu. Súd má za to, že konaním pôvodného veriteľa vo vzťahu k

vymáhaniu pohľadávky postúpenej na veriteľa nedošlo ku konaniu vzbudzujúcom

pochybnosť o charaktere pohľadávky z hľadiska, že k jej postúpeniu teda k zmene vlastníka

a oprávneného z pohľadávky platne došlo.

Podľa názoru Sťažovateľov vydanom napadnutého Uznesenia došlo

k neoprávnenému zvýhodneniu Veriteľa, ktorý v dôsledku nezákonného priznania

hlasovacích práv a ďalších práv spojených s Podriadenou pohľadávkou, bude mať

na opätovne konanej 1. schôdzi veriteľov Úpadcu absolútne dominantný vplyv

na rozhodnutia na nej učinené, teda na prijatie uznesení (hlasovacie práva priznané

Uznesením momentálne predstavujú 79,25 % všetkých hlasovacích práv), a teda bude mať

nezákonnú možnosť zvoliť spriaznených členov veriteľského výboru a nového správcu, a tak

efektívne ovládať priebeh celého konkurzného konania, vrátane ovplyvňovania priebehu

speňažovania majetku Úpadcu. Takéto rozhodnutia budú pre Sťažovateľov nezvratné,

nakoľko na každej ďalšej schôdzi konkurzných veriteľov je možné hlasovať o výmene

správcu iba za špecifických, o mnoho prísnejších podmienok². Okrem toho, na opätovnej 1.

schôdzi veriteľov Úpadcu, Veriteľ bude mať možnosť samostatne rozhodnúť o vymenovaní

nového správcu. Takýto správca môže, napríklad, ihneď po vymenovaní uznať v zmysle § 32

ods. 17 ďalšie popreté pohľadávky, čím dôjde k situácii, kedy hodnota majetku Úpadcu

už nebude postačovať na uspokojenie pohľadávok všetkých veriteľov v plnej miere, vrátane

Sťažovateľov. Je teda zrejmé, že tu existuje riziko ďalšieho nezvratného ohrozenia práv

Sťažovateľov. Navyše, aj keby Ústavný súd neskôr Uznesenie zrušil, nový správca

po svojom, de facto nezákonnom ustanovení do funkcie, až do dňa rozhodovania Ústavného

súdu o eventuálnom zrušení Uznesenia by už zrejme vykonal množstvo procesných úkonov

smerujúcich k zavŕšeniu účelu predmetného konkurzu, a teda vrátením veci na ďalšie

konanie Konkurznému súdu s určitým časovým odstupom by už nebolo možné dosiahnuť

obnovu stavu pred porušením práv Sťažovateľov (porovnaj -44).

Z uvedeného nie je podľa názoru súdu preukázané, že došlo k poškodeniu práv veriteľov,

zo spisu je zistené, že na schôdzi veriteľov, konanej dňa 25.05.2018 sa nezúčastnili

sťažovatelia, napriek tomu, že súd im priznal hlasovacieho práva v rozsahu správcom

popretých pohľadávok veriteľov - sťažovateľov, teda svoje právo prislúchajúce im priamo

zo zákona, ktorým môže realizovať svoje práva veriteľov úpadcu nevyužili.

V ostatnom mám za to, že súd v tomto konaní rešpektoval platnú právnu úpravu

konkurzného a reštrukturalizačného konania. Má za to, že vyhovenie podnetu veriteľa

nevyhovujúce zámerom a očakávaniam sťažovateľov nemusí byť z tohto dôvodu nesprávne,

nezákonne alebo arbitrárne ako uvádzajú sťažovatelia. Dodržiavanie jasne, zrozumiteľne

a určito v zákone vyjadrených povinností nemôže byt' ponímané ako formalistický výklad

práva, nakoľko takýmto konaním by dochádzalo k porušovaniu práva a oslabovaniu právnej

istoty adresátov právneho normy...

Z uvedeného mám ako zákonná sudkyňa za to, že som konala v zmysle platných

právnych predpisov a že k porušeniu práv sťažovateľov v konaní tak, ako ich namietajú

nedošlo.»

12. K vyjadreniu okresného súdu zaujal na základe výzvy ústavného súdu stanovisko

aj právny zástupca sťažovateľov. Tento vo svojom elektronickom podaní doručenom

ústavnému súdu 3. septembra 2018 uviedol, že vyjadrenie okresného súdu neobsahuje

žiadne skutočnosti, ktoré by mohli ospravedlniť nezákonné konanie sudkyne okresného

súdu, zdôraznil pochybnosti sťažovateľov o nezaujatosti zákonnej sudkyne v danej veci

a v ostatných aspektoch poukázal na argumenty vyjadrené v sťažnosti a na obsah súdneho

spisu.

13. Právny zástupca sťažovateľov tiež vyslovil súhlas s upustením od ústneho

pojednávania v konaní o prijatej sťažnosti v zmysle § 30 ods. 2 pôvodného zákona

o ústavnom súde.

14. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o Ústavnom súde Slovenskej republiky

a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) upustil

od ústneho pojednávania v danej veci, pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami dospel

k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

15. nadobudol účinnosť 1. marca 2019 v čl. I až a §

16 až § 28 a § 32 až § 248 a § 250 a § 251. V zmysle § 246 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom

súde sa tento zákon použije aj na konania začaté do 28. februára 2019, pričom právne

účinky úkonov, ktoré v konaní nastali do 28. februára 2019, zostávajú zachované.

16. Na základe žiadosti , ,

ako osoby, ktorej boli napadnutým uznesením priznané hlasovacie práva a ďalšie práva

spojené s jeho popretou pohľadávkou o umožnenie vyjadriť sa k ústavnej sťažnosti,

sa so súhlasom ústavného súdu k ústavnej sťažnosti sťažovateľov vyjadril

elektronickým podaním doručeným ústavnému súdu 26. septembra 2018, ktoré bolo

dodatočne doručené v listinnej podobe 1. októbra 2018. Vo vyjadrení uviedol, že ústavná

sťažnosť je nedôvodná a vníma ju ako ďalší z početných procesných nástrojov, ktorým

sa sťažovatelia snažia mariť priebeh konkurzného konania, v ktorom bolo vydané napadnuté

uznesenie. Napadnuté uznesenie podľa neho nemá priame dopady na majetkovú sféru

sťažovateľov, pričom hodnota majetku úpadcu významne presahuje aj celkovú sumu

pohľadávok všetkých veriteľov prihlásených do konkurzu a aj pri zohľadnení trov

konkurzného konania možno preto očakávať úplné uspokojenie všetkých prihlásených

pohľadávok vrátane pohľadávok sťažovateľov. Pokiaľ ide o právo na spravodlivé súdne

konanie, resp. právo na rovnaké postavenie pred súdom , vo svojom

vyjadrení uviedol:

«Sťažovatelia namietajú nesprávnu aplikáciu ustanovení umožňujúcich priznanie

hlasovacích práv popretej pohľadávke zo strany konkurzného súdu, konkrétne § 95 ods. 4

prvej vety ...

Zákon o konkurze a reštrukturalizácii obsahuje v § 95 ods. 3 úpravu tzv.

spriaznených pohľadávok, ku ktorým neprislúchajú hlasovacie práva. Účelom predmetnej

úpravy je zabrániť tomu, aby osoby spriaznené s úpadcom, ktoré môžu mať iný záujem ako

„bežní veritelia úpadcu“, negatívne zasahovali do priebehu konkurzného konania (pozri

dôvodovú správu k cit. ustanoveniu - cit. na str. 7 sťažnosti). Na zmiernenie tvrdosti

predmetného ustanovenia bolo prijaté ust. , ktoré z režimu spriaznených

pohľadávok vyníma prípady, kedy nespriaznený nadobúdateľ pohľadávky bol s ohľadom

na okolnosti dobromyseľný v tom, že nadobúdaná pohľadávka nie je spriaznená - k tomu

pozri aj súvisiace názory právnej doktríny citované vo vyjadrení zákonného sudcu

k sťažnosti z 27. 7. 2018, str. 3.

V konkurznom konaní bolo preukázané, že dotknutú pohľadávku som nadobudol viac

ako dva roky pred vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu (Zmluva o postúpení

pohľadávok z 1.7.2014 - v spise) za účelom ich riadneho súdneho vymáhania. Domnievam

sa, že aplikácia ustanovení o spriaznených pohľadávkach prichádza do úvahy

až po vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka. Do tohto momentu (teda aj ku dňu, kedy som

nadobudol dotknutú pohľadávku) sa na záväzky úpadcu nevzťahuje ( ).

Nevzťahuje sa naň teda ani úprava spriaznených pohľadávok v ňom obsiahnutá (§ 95 ods. 3

). Dotknutá pohľadávka v čase jej prevodu na moju osobu nebola spriaznenou.

Bez spochybnenia predchádzajúceho záveru poukazujem na to, že zo žiadnych

okolností, ktoré mi boli v čase nadobudnutia dotknutej pohľadávky známe, som

nepredpokladal a ani nemohol predpokladať, že dlžník vstúpi do konkurzu a predmetná

pohľadávka sa v režime stane spriaznenou... O neexistencii akýchkoľvek prekážok

vymáhateľnosti dotknutej pohľadávky som bol ubezpečený aj zo strany pôvodného veriteľa.

Aplikácia konkurzným súdom pri vydaní napadnutého rozhodnutia bola

za opísaných okolností dôvodná. Akceptovanie opačného právneho názoru sťažovateľov

by viedlo k neistote v právnych vzťahoch súvisiacich s postupovaním pohľadávok a zároveň

by popieralo účel existujúcej právnej úpravy chrániacej dobromyseľnosť nadobúdateľa

pohľadávky; pri zásade materiálnej publicity zápisov do obchodného registra, na ktorú

poukazujú sťažovatelia, neexistuje situácia, kedy by nadobúdateľ spriaznenej pohľadávky

mohol byť dobromyseľný...

Domnievam sa, že posúdenie predmetnej otázky v napadnutom rozhodnutí

nepredstavuje exces z dotknutej hmotnoprávnej alebo procesnej právnej úpravy (o to menej

exces z ústavnoprávnych medzí výkonu súdnej moci), ktorý by vyžadoval zásah zo strany

Ústavného súdu Slovenskej republiky...

Sťažovatelia namietajú neprípustné prejudiciálne posúdenie dôvodnosti dotknutej

pohľadávky. Domnievam sa, že ak zákon ( ) dáva súdu možnosť hlasovacie

práva pohľadávke (jej veriteľovi) priznať alebo nepriznať, také rozhodnutie súdu priamo

predpokladá predbežné posúdenie dôvodnosti (existencie) dotknutej pohľadávky. Tým nie je

dotknutá príslušnosť incidenčného súdu na konečné rozhodnutie o jej dôvodnosti

v incidenčnom konaní, ako naznačujú sťažovatelia (nejde o „zásah do právomoci“

incidenčného súdu - str. 3 sťažnosti). Konkurzný súd tieto východiská riadne vysvetlil v

bode 9. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Dôvodnosť príslušných pohľadávok súd

predbežne posudzoval aj vo vzťahu k pohľadávkam sťažovateľov, ktoré rovnako (predbežne)

posúdil ako dôvodné.

Konkurzný súd svoj predbežný záver o dôvodnosti dotknutej pohľadávky riadne

zdôvodnil v bodoch 10. až 12. napadnutého rozhodnutia... Len pre úplnosť si dovoľujem

poukázať na to, že pohľadávku na totožnom skutkovom aj právnom základe uznal

čo do právneho dôvodu aj výšky aj pôvodný správca vo vzťahu k inému veriteľovi úpadcu -

(pohľadávka č. 16)...

Sťažovatelia namietajú, že napadnuté rozhodnutie „nedáva odpovede na všetky

právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom ochrany“; túto námietku bližšie

nezdôvodňujú. Konkurzný súd svoj právny názor premietnutý do výroku napadnutého

rozhodnutia podrobne zdôvodnil. Na troch stranách a v siedmich samostatných bodoch

poukázal na (i) existenciu podmienok pre rozhodovanie súdu podľa (body

7. a 8. odôvodnenia), (ii) možnosť priznania hlasovacích práv dotknutej pohľadávke (bod

10 odôvodnenia), na (iii) predbežné posúdenie dôvodnosti dotknutej pohľadávky aj na (iv)

potrebu priznania hlasovacích práv (body 9. až 13. odôvodnenia). Pri svojich záveroch

poukázal na názory právnej doktríny a súdnej praxe.»

17. vo svojom vyjadrení tiež poukázal na možné nesplnenie

podmienky vyčerpania prípustných prostriedkov nápravy, keď všetci sťažovatelia mali

možnosť spornú pohľadávku poprieť a prípadne viesť proti jej veriteľovi incidenčné

konanie, a zároveň, ak mali pochybnosti o zákonnosti napadnutého uznesenia, „mali

a mohli využiť právo podať námietky nezákonnosti prijatých uznesení schôdze (§ 35 ods. 6

) a právo domáhať sa zrušenia uznesenia schôdze veriteľov ( )“.

tiež zastáva názor, že prinajmenšom vo vzťahu k sťažovateľovi

nemožno sťažnosti vyhovieť, keďže uznesením okresného súdu č. k.

-9 bolo zastavené incidenčné konanie o žalobe , ktorou

sa domáhal určenia jeho prihlásenej pohľadávky popretej iným veriteľom. Uvedené

uznesenie okresného súdu bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k.

-16 a 26. júla 2017 nadobudlo právoplatnosť, pričom „Právoplatným

zastavením predmetného incidenčného konania sa pohľadávka dotknutého veriteľa

považuje za účinne popretú a jeho postavenie účastníka konkurzného konania zaniklo [§ 27

ods. 1 písm. b) a c) ]“.

II.

18. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

19. Ústavný súd prijal ústavnú sťažnosť na ďalšie konanie v senáte zloženom

z predsedu Rudolfa Tkáčika a zo sudcov Jany Baricovej a Mojmíra Mamojku (sudca

spravodajca). Podľa čl. II bodu 3 písm. a) Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej

republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 pri predkladaní pridelených

vecí do senátu sudcami spravodajcami Janou Baricovou, Miroslavom Durišom a Mojmírom

Mamojkom pracuje senát v zložení: Jana Baricová (predsedníčka senátu), Miroslav Duriš,

Mojmír Mamojka. Vzhľadom na uvedené senát ústavného súdu rozhodol vo veci ústavnej

sťažnosti vedenej pod sp. zn. v zložení tak, ako to je uvedené v záhlaví

tohto nálezu.

20. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

21. Podľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.

22. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

23. Ústavný súd vo vzťahu k (resp. k listiny) a

ods. 1 dohovoru už judikoval, že formuláciou uvedenou v ústavodarca

v základnom právnom predpise Slovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva

na súdnu ochranu s právnym režimom súdnej ochrany podľa dohovoru ().

Z uvedeného dôvodu preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť

().

24. Podľa všetci účastníci sú si v konaní podľa odseku 2 rovní.

25. Podľa čl. 37 ods. 3 listiny všetci účastníci sú si v konaní rovní.

26. Podľa čl. 14 ods. 1 medzinárodného paktu všetky osoby sú si pred súdom rovné.

27. Podľa každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo

všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore

s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.

28. Podľa čl. 1 ods. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba

má právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou

verejného záujmu a za podmienok, ktoré stanovuje zákon a všeobecné zásady

medzinárodného práva.

29. Podľa o konkurze a reštrukturalizácii

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o konkurze a reštrukturalizácii“) súd na základe predložených listín bez zbytočného odkladu

rozhodne, či a v akom rozsahu veriteľovi prizná hlasovacie práva a ďalšie práva spojené

s popretou pohľadávkou.

30. Podľa § 35 ods. 4 druhej vety zákona o konkurze a reštrukturalizácii veriteľ

pohľadávky spojenej so záväzkom podriadenosti podľa osobitného zákona (ďalej len

„podriadený veriteľ“), ani veriteľ, ktorý sa v konkurze uspokojuje v poradí ako podriadený

veriteľ, nemá právo hlasovať na schôdzi veriteľov ani právo byť volený do veriteľského

výboru.

31. Podľa § 95 ods. 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii tak isto ako podriadená

pohľadávka sa uspokojí tiež zmluvná pokuta a pohľadávka, ktorá patrí alebo patrila

veriteľovi, ktorý je alebo kedykoľvek od vzniku pohľadávky bol spriaznený s úpadcom

(ďalej len „spriaznené pohľadávky“); na prípadné zabezpečenie týchto pohľadávok

zabezpečovacím právom sa v konkurze neprihliada.

32. Podľa § 95 ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii ustanovenie odseku 3

sa nepoužije na uspokojenie veriteľa, ktorý nie je spriaznený s úpadcom a v čase

nadobudnutia spriaznenej pohľadávky nevedel a ani pri vynaložení odbornej starostlivosti

nemohol vedieť, že nadobúda spriaznenú pohľadávku. Predpokladá sa, že veriteľ

pohľadávky z dlhopisu alebo iného finančného nástroja na základe obchodu

na regulovanom trhu, mnohostrannom obchodnom systéme alebo obdobnom zahraničnom

organizovanom trhu, o spriaznenosti pohľadávky nevedel.

III.

33. Sťažovatelia v ústavnej sťažnosti namietajú porušenie svojich základných práv

na súdnu ochranu, na spravodlivé súdne konanie, na rovnosť účastníkov konania, práva

vlastniť majetok a práva na pokojné užívanie majetku napadnutým uznesením, ktorým

okresný súd priznal veriteľovi hlasovacie práva a ďalšie práva

spojené s jeho popretou pohľadávkou v celom rozsahu vo výške 38 679,76 € zapísanou

v zozname pohľadávok pod číslom 18.

34. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia má podať jasne a zrozumiteľne odpovede

na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j.

s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (, ,

). Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené

účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne

dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzal

do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia

všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia,

postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka

na spravodlivý proces (napr. , , ).

35. Pokiaľ ide o základné práva a slobody, rozdeľuje ochranu ústavnosti

medzi všeobecné súdy a ústavný súd. Systém tejto ochrany je založený na princípe

subsidiarity, ktorý určuje aj rozsah právomoci ústavného súdu pri poskytovaní ochrany

základným právam a slobodám vo vzťahu k právomoci všeobecných súdov (čl. 142 ods. 1

), a to tak, že všeobecné súdy sú primárne zodpovedné za výklad a aplikáciu zákonov,

ale aj za dodržiavanie základných práv a slobôd ( a 2 a )

(napr. , ).

36. Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa spočíva

v tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu

zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého

porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktoré tento článok

o základnom práve na súdnu ochranu vykonávajú ( v spojení s

). Do obsahu základného práva na súdnu a inú právnu ochranu patrí aj právo každého

na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať

základ v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných

zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý

predpisuje zákon (). Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal

ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy, ktorý predpokladá použitie ústavne

súladne interpretovanej platnej a účinnej normy na zistený stav veci.

37. Podľa svojej konštantnej judikatúry ústavný súd nemá zásadne oprávnenie

preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol náležite zistený skutkový stav a aké

právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil (, ).

Vo všeobecnosti úlohou súdnej ochrany ústavnosti poskytovanej ústavným súdom napokon

nie je ani chrániť občana pred skutkovými omylmi všeobecných súdov, ale chrániť ho pred

takými zásahmi do jeho práv, ktoré sú z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné (). Z rozdelenia súdnej moci v ústave medzi ústavný súd

a všeobecné súdy totiž vyplýva, že ústavný súd nie je opravnou inštanciou vo veciach

patriacich do právomoci všeobecných súdov. Úlohou ústavného súdu nie je zastupovať

všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha

ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie

a aplikácie s , prípadne medzinárodnou zmluvou podľa

(, ).

38. Z postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také rozhodnutie

všeobecných súdov, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným rozhodnutím

došlo k porušeniu základného práva alebo slobody, pričom skutkové a právne závery

všeobecného súdu môžu byť predmetom preskúmania vtedy, ak by vyvodené závery boli

zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody

(, m. m. , , , ).

39. Arbitrárnosť a zjavná neodôvodnenosť rozhodnutí všeobecných súdov

je najčastejšie daná rozporom súvislosti ich právnych argumentov a skutkových okolností

prejednávaných prípadov s pravidlami formálnej logiky alebo absenciou jasných

a zrozumiteľných odpovedí na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace

s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu

(napr. ). Pritom uvedené nedostatky musia dosahovať mieru ústavnej

relevancie, teda ich intenzita musí byť spôsobilá porušiť niektoré z práv uvedených v čl.

127 ods. 1 . Okrem toho však arbitrárnosť rozhodnutia všeobecného súdu môže

vyplývať aj z ústavne nekonformného výkladu ustanovení právnych predpisov

aplikovaných na prerokúvaný skutkový prípad. Právomoc ústavného súdu konštatovať

porušenie základného práva účastníka konania pred všeobecným súdom na súdnu ochranu

je založená v prípade, ak dospeje k záveru, že napadnuté rozhodnutie všeobecného súdu je v

rozpore s požiadavkou ústavne konformného výkladu právnych predpisov.

40. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka konania,

aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením

dôkazov, teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech

(nevyhovenie návrhu) v konaní pred všeobecným súdom (napr. , ,

). Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia

(po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení) skutkový stav a po použití relevantných právnych

noriem vo veci rozhodnú za predpokladu, že skutkové a právne závery nie sú svojvoľné,

neudržateľné a že neboli prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel

a podstatu práva na spravodlivý proces.

41. Všeobecný súd musí vykladať a používať ustanovenia na vec sa vzťahujúcich

zákonných predpisov v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu. Aplikáciou

a výkladom týchto ustanovení nemožno toto ani iné základné práva obmedziť spôsobom

zasahujúcim do ich podstaty a zmyslu. Z tohto hľadiska musí všeobecný súd pri výklade

a aplikácii príslušných právnych predpisov prihliadať na spravodlivú rovnováhu

pri poskytovaní ochrany uplatňovaným právam a oprávneným záujmom účastníkov konania

(obdobne napr. , ). Princíp spravodlivosti a požiadavka

materiálnej ochrany práv sú totiž podstatnými a neopomenuteľnými atribútmi právnej

ochrany (predovšetkým súdnej) v rámci koncepcie materiálneho právneho štátu.

42. Uvedené zásady týkajúce sa odôvodnenia súdneho rozhodnutia a vzťahu

ústavného súdu a všeobecných súdov pri ochrane ústavnosti, ktoré možno vyvodiť

z doterajšej konštantnej judikatúry ústavného súdu, boli relevantné aj v danej veci. Preto

z týchto hľadísk posudzoval ústavný súd aj sťažovateľmi napadnuté uznesenie okresného

súdu.

43. Úlohou ústavného súdu bolo preto preskúmať, či požadované limity

spravodlivého súdneho konania boli v prípade sťažovateľov dodržané a či sa náležité

posúdenie veci odrazilo v jasnom a zrozumiteľnom zodpovedaní všetkých právnych

a skutkovo relevantných otázok, teda aj v náležitom odôvodnení namietaného rozhodnutia.

44. Okresný súd v podstatnej časti odôvodnenia napadnutého uznesenia uviedol:

«9. Rozhodovanie o priznaní hlasovacích práv a ďalších práv spojených s popretou

pohľadávkou nie je meritórnym rozhodnutím, ktoré by prejudikovalo výsledok konania

o určenie popretej pohľadávky. Samotné určenie, či sa pohľadávka v rozsahu popretia iným

veriteľom bude považovať čo do právneho dôvodu za zistenú, prináleží súdu v konaní

o určenie popretej pohľadávky, teda v incidenčnom konaní. Súd pri rozhodovaní o priznaní

hlasovacích práv neskúma, či pohľadávka je po práve, ale či za prihlásenou pohľadávkou

existuje určitá kauza a či takáto kauza je v danom čase vierohodným spôsobom doložená.

10. Súd má za to, že pohľadávka nadobudnutá veriteľom - navrhovateľ v tomto

konaní od pôvodného veriteľa - spoločníka Úpadcu s výškou vkladu 9

959,- EUR vykonávajúca práva spoločníka do 15.08.2012 čo do poradia - nie je

pohľadávkou spriaznenou na účely konkurzného konania na majetok Úpadcu. Súd

poukazuje na konanie veriteľa, ktorý nadobudol predmetnú pohľadávku na základe Dohody

o postúpení pohľadávky z 01.07.2014 so všetkými náležitosťami platného právneho úkonu

vyvolávajúci práva a povinnosti účastníkov dohody. Uvedené potvrdzuje aj skutočnosť,

že na základe uznesenia tunajšieho súdu zo dňa 09.01.2017 v konaní - 984,

právoplatné 14.02.2017 bol povolený vstup veriteľa namiesto pôvodného

veriteľa v predmetnom konkurznom konaní. Zároveň súd posudzoval

spriaznenosť predmetnej pohľadávky pôvodného veriteľa. Súd konštatuje, že konkurzné

konania na majetok Úpadcu bolo začaté dňa 20.01.2016, konkurz na majetok Úpadcu bol

vyhlásený 10.05.2016 na základe zverejnenia oznámenia v OV č. 88/2016 zo dňa

09.05.2016. K postúpeniu pohľadávky na veriteľa došlo na základe dohody dňa 01.07.2014,

k oznámenie o postúpení pohľadávok na veriteľa došlo dňa 13.10.2016. Z uvedeného

časového priebehu je zrejmé, že v čase postúpenia pohľadávky nebolo možné predvídať

následné konkurzné konania ( horizont 2 rokov), čo súd prisviedča veriteľovi, že nevedel ani

nemohol vedieť, že nadobúda v konkurznom konaní potenciálne spriaznenú pohľadávku.

Zároveň bolo preukázané, že postupník vo vzťahu k postupcovi uplatnil postup v zmysle

ustanovenia , ktorý vzhľadom na vyhlásené konkurzné konania odvolal

a vo veci vymáhania konal priamo veriteľ. V tomto kontexte súd dáva do pozornosti

aj Rozsudok NS SR zo dňa 28.novembra 2007 v konaní č. , ktorý

sa zaoberá konaním na účet zastúpeného pri nepriamom zastúpení so záverom, že vo vzťahu

k tretím osobám môže konať zástupca sa neprejavuje a navonok sa jeho konanie nelíši

od konania vo vlastnom mene a na vlastný účet. Následne však je daná povinnosť

vzájomného vyporiadania sa účastníkov tohto vzťahu. Súd má za to, že konaním pôvodného

veriteľa vo vzťahu k vymáhaniu pohľadávky postúpenej na veriteľa nedošlo ku konaniu

vzbudzujúcom pochybnosť o charaktere pohľadávky z hľadiska, že k jej postúpeniu teda

k zmene vlastníka a oprávneného z pohľadávky platne došlo.

11. Ohľadne popretia výšky pohľadávky ako pohľadávky na zaplatenie nesplatenej

istiny úveru poskytnutého dlžníkovi na základe Zmluvy o úvere zo dňa 01.03.2005 , súd

konštatuje, že pohľadávka veriteľa má podľa záverov súdu kauzu. Vzhľadom

na nedostatočnú nepresvedčivú argumentáciu Správcu ohľadne popretia čo do výšky

s uvedením, že nebolo preukázané plnenie v prospech v sume istiny pohľadávky,

s odkazom na rozpor s výškou nároku na zaplatenie istiny uplatnenej druhým veriteľom

sa javí ako účelové konanie pri zohľadnení skutočnosti, že veritelia - bývalí spoločníci majú

antagonistický vzťah poznačený aj predmetným konkurzným konaním, teda na objektívnosť

a racionálnosť v konaní nie je možné sa spoliehať a už vôbec nie, ním v rámci konania

o popretie pohľadávok argumentovať. Treba zobrať na zreteľ, že obaja veritelia Úpadcu

ako dlžníka zo Zmluvy o úvere poskytnutej Úpadcovi dňa 01.03.2005, vystupovali ako osoby

majúce majetkovú účasť na činnosti Úpadcu. Na základe uvedeného súd zvážil postavenie

veriteľov vo vzťahu k úpadcovi z titulu uvedenej zmluvy za konanie sporné, išlo o osoby

ktoré neformálne plnili v prospech Úpadcu ako aj plnili v prospech veriteľa .

Súd konštatuje z predložených listinných dôkazov, že v prospech Úpadcu bolo splnené

celkom 77 359,51 EUR ako potvrdil aj druhý veriteľ, avšak ak tvrdí že plnil výlučne on,

čo je však vo vzťahu k úpadcovi irelevantné, nakoľko veriteľmi Úpadcu z uvedeného

úverového vzťahu založeného Zmluvou o úvere z 01.03.2005 sú obidvaja bývalí spoločníci

spoločne a nerozdielne, teda aj predchodca popretého veriteľa v sume ½ z poskytnutého

plnenia. Následný vzťah medzi druhým veriteľom a popretým veriteľom je osobitným,

bez relevantnosti k plneniu Úpadcu. Z týchto dôvodov súd považuje popretú pohľadávku

pre účely priznania hlasovacích práv veriteľovi popretej pohľadávky za nespornú, nakoľko

ako je uvedené vyššie kauza tejto pohľadávky nepochybne existuje a jej výška je minimálne

v sume priznanej v tomto konkurznom konaní.

12. Súd na dôvažok dáva do pozornosti zásadu, ktorá platila už v rímskom práve,

podľa ktorej „vigilantibus iura scripta sunt“ t. j. „práva patria len bdelým“ (pozorným,

ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon

svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou

starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou

nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením,

či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod.. V danom

konaní nebolo súdu preukázané také konanie popierajúceho veriteľa, z ktorého by bolo

možné aspoň usúdiť, že nárok z popretej pohľadávky namietal voči veriteľovi. Ľahkovážne

správanie úpadcu k svojim povinnostiam a záväzkom nemôže byť na ujmu a zhoršenie

právneho postavenia veriteľa, čo neoprávnene zasahuje do jeho práv a právom chránených

oprávnení. S poukazom na vyššie uvedené súd po posúdení obsahu spisu nezistil

skutočnosti, ktoré by odôvodňovali pochybnosti súdu o tom, že popretá pohľadávka č. 18,

tak ako ju poprel Správca aj ďalší veriteľ by bola sporná, čo do priznania hlasovacieho

práva popretého veriteľa.»

45. Ústavný súd v medziach svojej právomoci preskúmal napadnuté uznesenie

okresného súdu z hľadísk, ktoré pripúšťa ústavný prieskum súdnych rozhodnutí

na základe sťažnosti podľa , a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie

je ústavne udržateľné a sťažovateľmi formulované námietky svojou relevanciou

neodôvodňujú zásah ústavného súdu do uvedeného súdneho rozhodnutia.

46. Skutkové a právne závery okresného súdu sú v napadnutom uznesení riadne

zdôvodnené, uznesenie nevykazuje znaky zjavnej neodôvodnenosti ani arbitrárnosti.

Ústavný súd tak nezistil také zásahy do práv sťažovateľov, ktoré by boli z ústavného

hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné. Okresný súd dostatočne odôvodnil svoje

závery o spriaznenosti predmetnej popretej pohľadávky s poukazom na časové súvislosti

jej postúpenia a vyhlásenia konkurzu a prisvedčil veriteľovi , že

„nevedel ani nemohol vedieť, že nadobúda v konkurznom konaní potenciálne spriaznenú

pohľadávku“.

47. Kľúčovým v danej veci bolo posúdenie dobromyseľnosti veriteľa

ako nadobúdateľa spriaznenej pohľadávky v zmysle § 95 ods. 4 zákona o konkurze

a reštrukturalizácii. Toto posúdenie s poukazom na to, že k postúpeniu predmetnej

pohľadávky došlo takmer 2 roky pred vyhlásením konkurzu a v čase postúpenia pohľadávky

nebolo možné predvídať následné konkurzné konanie, je akceptovateľné, a teda výklad

a aplikáciu predmetných zákonných ustanovení nemožno považovať za svojvoľné.

48. Ingerencia ústavného súdu do výkonu právomoci všeobecného súdu

je opodstatnená len v prípade jej nezlučiteľnosti s alebo kvalifikovanou

medzinárodnou zmluvou. Aj keby ústavný súd nesúhlasil s interpretáciou zákonov

všeobecných súdov, ktoré sú „pánmi zákonov“, v zmysle citovanej judikatúry by mohol

nahradiť napadnutý právny názor okresného súdu iba v prípade, ak by ten bol svojvoľný,

zjavne neodôvodnený, resp. ústavne nekonformný.

49. Tiež nemožno súhlasiť s tvrdením sťažovateľov, že okresný súd v napadnutom

uznesení „fakticky prejudiciálne posúdil a rozhodol o oprávnenosti Podriadenej

pohľadávky“. Súd sám uviedol, že nejde o meritórne rozhodnutie, ktoré by prejudikovalo

výsledok konania o určenie popretej pohľadávky, a skúmal, či za prihlásenou pohľadávkou

existuje určitá kauza a či takáto kauza je v danom čase vierohodným spôsobom doložená.

Súd považuje popretú pohľadávku za nespornú iba pre účely priznania hlasovacích práv

veriteľovi popretej pohľadávky, pretože podľa neho kauza tejto pohľadávky nepochybne

existuje.

50. Priznanie hlasovacieho práva veriteľovi popretej pohľadávky nemení nič

na samotnom popretí pohľadávky a hlasovacie práva sa priznávajú len do času, kým

sa právoplatne nerozhodne o popretej pohľadávke v merite veci, t. j. incidenčnom spore...

Takéto rozhodnutie má iba predbežnú povahu (m. m. ).

51. S poukazom na argument o predbežnej povahe napadnutého uznesenia

sťažovatelia uviedli, že umožnenie výkonu hlasovacích práv veriteľovi

čo i len na jednej schôdzi veriteľov môže viesť k nezvratným dôsledkom

pre sťažovateľov, ako aj iných veriteľov, pričom poukázali na to, že veriteľ

bude mať možnosť samostatne rozhodnúť o vymenovaní nového správcu, ktorému

nič nebude brániť v tom, aby ihneď po vymenovaní uznal ďalšie popreté pohľadávky

v zmysle § 32 ods. 17 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, a v takomto prípade môže

reálne nastať situácia, keď hodnota majetku úpadcu už nebude postačovať na uspokojenie

pohľadávok všetkých veriteľov v plnej miere vrátane sťažovateľov. Námietky sťažovateľov

sú v tomto smere hypotetické, zamerané na budúcnosť. V nadväznosti na uvedené preto

nemožno súhlasiť s tvrdením sťažovateľov, že vydaním napadnutého uznesenia okresný súd

uprednostnil záujem jedného z veriteľov pred záujmami ostatných veriteľov a že tým došlo

k porušeniu práva na rovnosť účastníkov konania.

52. Argumentácia sťažovateľov týkajúca sa porušenia práva na rovnosť účastníkov

konania okresným súdom je nedostatočná, a v rovine hypotéz sú tiež ich námietky týkajúce

sa pochybností o spravodlivosti rozhodovania okresného súdu vo vzťahu k nimi uvádzanej

možnosti obrany proti nezákonným uzneseniam prijatým na budúcej opätovnej 1. schôdzi

veriteľov uplatnením návrhu v zmysle § 35 ods. 8 zákona o konkurze a reštrukturalizácii.

53. Je potrebné opätovne zdôrazniť, že ústavný súd nie je ďalšou inštanciou v sústave

všeobecného súdnictva, ale nezávislým orgánom ochrany ústavnosti pôsobiacim mimo tejto

sústavy, pričom vo svojej judikatúre sa riadi zásadou minimalizácie zásahov

do rozhodovacej činnosti všeobecných súdov, rozhodnutia ktorých sú v konaní o sťažnosti

preskúmavané (napr. , ). Z tohto postavenia mu preto

neprislúcha posudzovať vecnú správnosť právneho záveru, ku ktorému okresný súd

pri interpretácii a aplikácii zákona dospel. Ústavný súd však musel zaujať stanovisko

k tomu, či napadnuté uznesenie okresného súdu spĺňalo požiadavku ústavnosti

(odôvodnenie majúce požadovanú kvalitu v zmysle , listiny

a čl. 6 ods. 1 dohovoru).

54. Právomoc ústavného súdu v konaní o ústavnej sťažnosti fyzickej osoby podľa

voči rozhodnutiu či zásahom „všeobecných súdov“ je výlučne založená

na jeho prieskume z hľadiska dodržania ústavnoprávnych princípov, t. j. či v konaní

a rozhodnutí v ňom vydanom (ne)boli dotknuté predpismi ústavného poriadku chránené

práva alebo slobody fyzickej osoby. To v danom kontexte znamená, že ani prípadná vecná

nesprávnosť rozhodnutia všeobecného súdu nie je sama osebe významná, lebo konanie

o sťažnosti nie je pokračovaním konania v ďalšej inštancii mimo rámca všeobecného súdu

a ústavnému súdu v ňom zásadne neprislúcha, aby v jeho rámci prehodnocoval skutkové

a právne závery všeobecného súdu (m. m. , , ).

55. Skutočnosť, že okresný súd v napadnutom uznesení zaujal právny názor,

s ktorým sa sťažovatelia nestotožňujú, nemôže sama osebe viesť k záveru o zjavnej

neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti tohto názoru a nezakladá ani oprávnenie ústavného

súdu nahradiť jeho právny názor svojím vlastným. O svojvôli pri výklade a aplikácii

zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa

tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel

a význam (). Podľa názoru ústavného súdu sa okresný súd v napadnutom

uznesení takéhoto výkladu či aplikácie zákonného predpisu nedopustil.

56. Ústavný súd teda nezistil existenciu skutočností svedčiacich o tom,

že by napadnuté uznesenie okresného súdu bolo možné považovať za popierajúce zmysel

práva na súdnu ochranu, pretože okresný súd právne závery, ku ktorým dospel,

zrozumiteľne vysvetlil. Uvedené platí aj v prípade, keď sa vnútorná intencionalita právnych

úvah sťažovateľov uberala iným smerom ako právny názor okresného súdu, ktorý síce

rozhodol spôsobom, s ktorým sťažovatelia nesúhlasia, ale rozhodnutie dostatočne odôvodnil

na základe vlastných myšlienkových postupov a hodnotení, ktoré ústavný súd nie je

oprávnený a ani povinný nahrádzať. K tomu ústavný súd obdobne poznamenáva, že ak

sa konanie pred všeobecným súdom neskončí podľa želania účastníka konania,

táto okolnosť sama osebe nie je právnym základom pre namietnutie porušenia základného

práva (napr. ).

57. V danom prípade sťažovateľmi napadnuté uznesenie okresného súdu znesie

podľa názoru ústavného súdu kritériá kladené na rozhodnutia všeobecných súdov

vyplývajúce z ústavných záruk základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

a listiny, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa

dohovoru, ktorých súčasťou je aj predpoklad, že účastníkovi súdneho konania sa táto

ochrana dostane v zákonom predpokladanej kvalite (m. m. ).

58. Na základe uvedených skutočností ústavný súd ústavnej sťažnosti sťažovateľov

vo vzťahu k namietanému porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

a listiny a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

dohovoru nevyhovel.

59. Ústavnej sťažnosti nemožno vyhovieť ani vo vzťahu k namietanému porušeniu

základného práva na rovnosť účastníkov konania podľa ,

listiny a čl. 14 ods. 1 medzinárodného paktu, ako aj práva vlastniť majetok podľa čl. 20

ods. 1 a práva na pokojné užívanie majetku podľa dodatkového

protokolu, porušenie ktorých sťažovatelia namietajú v spojení s namietaným porušením

základného práva podľa a listiny a práva podľa

dohovoru. Keďže ústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade nedošlo k porušeniu

základného práva podľa a listiny ani práva podľa

ods. 1 dohovoru, je zjavné, pri komplexnom posúdení argumentácie sťažovateľov

v okolnostiach posudzovanej veci, že nemohlo dôjsť ani k porušeniu označených práv.

60. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. júna 2019