Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 224/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-29

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. júna 2018

predbežne prerokoval sťažnosť , ,

, ,

a , , zastúpených advokátom

Mgr. Vitaliyom Nosom, Koreničova 2, Bratislava, vo veci namietaného porušenia

ich základného práva na súdnu ochranu podľa

a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, práva na spravodlivé súdne konanie podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, práva na rovnosť

účastníkov konania podľa , Listiny

základných práv a slobôd a čl. 14 ods. 1 Medzinárodného paktu o občianskych a politických

právach, ako aj práva vlastniť majetok podľa

a práva na pokojné užívanie majetku podľa čl. 1 ods. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Bratislava I

č. k. -1226 z 11. decembra 2017 a takto

rozhodol:

1. Sťažnosť , , a

vo veci namietaného porušenia ich základného práva na súdnu ochranu podľa

a Listiny základných práv a slobôd,

práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd, práva na rovnosť účastníkov konania podľa

Slovenskej republiky, čl. 37 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd a čl. 14 ods. 1

Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, ako aj práva vlastniť majetok

podľa a práva na pokojné užívanie majetku podľa

čl. 1 ods. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd uznesením Okresného súdu Bratislava I č. k. -1226 z 11. decembra 2017

p r i j í m a na ďalšie konanie.

2. O d k l a d á vykonateľnosť uznesenia Okresného súdu Bratislava I č. k.

-1226 z 11. decembra 2017.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. januára

2018 doručená sťažnosť , , ,

, ,

a , (ďalej len „sťažovatelia“), vo veci

namietaného porušenia ich základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd

(ďalej len „listina“), práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), práva na rovnosť

účastníkov konania podľa , listiny a

Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach (ďalej len „medzinárodný

pakt“), ako aj práva vlastniť majetok podľa a práva na pokojné užívanie

majetku podľa čl. 1 ods. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) uznesením Okresného súdu

Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) č. k. -1226 z 11. decembra 2017 (ďalej

len „napadnuté uznesenie“).

2. Sťažovatelia v sťažnosti uviedli nasledujúce skutočnosti:

«Okresný súd Bratislava I (ďalej len „Konkurzný súd") uznesením zo dňa

25.04.2016, sp. zn. -71 vyhlásil konkurz na majetok dlžníka:

so sídlom , (ďalej len „Úpadca“).

Zároveň Konkurzný súd ustanovil do funkcie správcu:

so sídlom kancelárie (v súčasnosti so sídlom

kancelárie (ďalej len „Pôvodný

správca“).

Sťažovatelia sú bývalými zamestnancami Úpadcu, okrem p. , ktorá viedla

účtovníctvo Úpadcu ako SZČO. Všetci Sťažovatelia prihlásili svoje pohľadávky do konkurzu

v dňoch 22.6.2016 a 23.6.2016.

Uznesením zo dňa 09.01.2017 Konkurzný súd odvolal Pôvodného správcu z funkcie

správcu Úpadcu a uložil Pôvodnému správcovi vykonávať činnosti výlučne súvisiace

a týkajúce sa správy a ochrany majetku, ktorý podlieha konkurzu, až do ustanovenia nového

správcu...

Opätovnú 1. schôdzu veriteľov, na ktorej by mohlo dôjsť k zvoleniu nového správcu,

však Konkurzný súd po dobu takmer jedného roka nezvolal, hoci neexistovala žiadna

zákonná alebo faktická prekážka a Sťažovatelia, ako aj ďalší veritelia, mali priznané

hlasovacie práva, resp. ich pohľadávky neboli popreté.

Ďalším uznesením zo dňa 09.01.2017 Konkurzný súd povolil vstup nového veriteľa:

, , bytom , občan SR

(ďalej len „Veriteľ“), do konkurzného konania namiesto pôvodného veriteľa:

, , bytom (ďalej len „Pôvodný

veriteľ'), s údajne zistenými pohľadávkami č. 18-22 v celkovej sume 135.552,82 eur...

Pôvodný správca doručil dňa 13.02.2017 Konkurznému súdu odvolanie proti

povoleniu vstupu ako nového veriteľa do konkurzného konania.

Sťažovatelia sa plne stotožňujú s argumentáciou Pôvodného správcu vyjadrenou v tomto

odvolaní.

... Pôvodný veriteľ bol podľa verejne prístupných údajov v obchodnom registri v čase

od 08.01.1996 do 16.08.2012 spoločníkom v spoločnosti Úpadcu s podielom vo výške 50%

základného imania, a teda Pôvodný veriteľ je v zmysle spriaznenou

osobou...

Dňa 22.11.2017 Veriteľ doručil Pôvodnému správcovi podanie označené ako

„podnet na priznanie hlasovacích práv a ďalších práv spojených s popretou pohľadávkou

č. 18“ (ďalej len „Podnet“), ktoré bolo dňa 23.11.2017 „dané na vedomie“

aj Konkurznému súdu.»

3. Okresný súd napadnutým uznesením priznal veriteľovi

hlasovacie práva a ďalšie práva spojené s jeho popretou pohľadávkou v celom rozsahu

výšky 38 679,76 € zapísanou v zozname pohľadávok pod číslom 18.

4. Sťažovatelia vo vzťahu k napadnutému uzneseniu vytkli tieto skutočnosti:

«... Konkurzný súd vydal Uznesenie bez splnenia procesných podmienok podľa § 32a

ods. 1 písm. a) , nakoľko Podriadená pohľadávka bola popretá iným Veriteľom Úpadcu

čo do dôvodu a vymáhateľnosti, iba čo do poradia. Čo do dôvodu a vymáhateľnosti

Podriadenú pohľadávku poprel iba Pôvodný správca. Ďalej Konkurzný súd v Uznesení

fakticky prejudiciálne posúdil a rozhodol o oprávnenosti Podriadenej pohľadávky, hoci

si musel byť vedomý toho, že vyslovenie relevantného právneho záveru o tejto Pohľadávke

nepatrí do jeho právomoci, ale do právomoci incidenčného súdu v už prebiehajúcom

incidenčnom konaní...

Okrem toho, Sťažovatelia majú dôvodne za to, že Podriadená pohľadávka voči

Úpadcovi vznikla Pôvodnému veriteľovi, teda , ktorá ju do predmetného

konkurzu aj prihlásila...

Ako je zrejmé z úplného výpisu z obchodného registra Úpadcu, Pôvodný veriteľ bol

v čase vzniku Podriadenej pohľadávky spoločníkom Úpadcu, teda osobou spriaznenou,

pričom ustanovenie absolútne jednoznačné určuje, že: „Tak isto ako

podriadená pohľadávka sa uspokojí tiež zmluvná pokuta a pohľadávka, ktorá patrí alebo

patrila veriteľovi, ktorý je alebo kedykoľvek od vzniku pohľadávky bol spriaznený

s úpadcom (ďalej len „spriaznené pohľadávky“)“.

Podľa teda Podriadená pohľadávka bola, je a vždy bude na účely predmetného

konkurzu pohľadávkou spriaznenou, a to bez ohľadu na akékoľvek úkony s ňou učinené

po jej vzniku, vrátane postúpenia. Obzvlášť neobstoja v tomto smere tvrdenia Veriteľa,

uvedené v Podnete o tom, že cit.: „nevedel a ani pri vynaložení odbornej starostlivosti

nemohol vedieť, že nadobúdam spriaznenú pohľadávku v zmysle “, najmä

s prihliadnutím na skutočnosť, že Veriteľ je advokátom a spriaznenosť Pôvodného veriteľa

a Úpadcu bolo a je možné zistiť primitívnym nazretím do úplného výpisu Úpadcu

z obchodného registra, ktorý bol a je dostupný on-line...

Naozaj zarážajúcou je však skutočnosť, že takéto nedôveryhodné tvrdenia Veriteľa

boli v plnom rozsahu akceptované Konkurzným súdom, rozvinuté a prevzaté do Uznesenia

(viď ods. 10 Uznesenia), a to všetko bez ohľadu na jasné ustanovenie ,

v zmysle ktorého „Veriteľ pohľadávky spojenej so záväzkom podriadenosti podľa

osobitného zákona (ďalej len „podriadený veriteľ“), ani veriteľ, ktorý sa v konkurze

uspokojuje v poradí ako podriadený veriteľ, nemá právo hlasovať na schôdzi veriteľov ani

právo byť volený do veriteľského výboru“, čo nepochybne svedči o nezákonnosti,

nepredvídateľnosti a arbitrárnosti Uznesenia o priznaní hlasovacích práv Veriteľovi.

Takéto uznesenie Konkurzného súdu je v hrubom rozpore so znením zákona. ...

Predvídajúc argumenty Konkurzného súdu o predbežnej povahe Uznesenia, jeho

dočasnosti a s tým spojenej jeho akoby menšej „dôležitosti“, Sťažovatelia uvádzajú,

že umožnenie výkonu hlasovacích práv Veriteľovi čo i len na jednej schôdzi veriteľov môže

viesť k nezvratným dôsledkom pre Sťažovateľov ako aj iných veriteľov...

Podľa názoru Sťažovateľov vydaním napadnutého Uznesenia došlo k

neoprávnenému zvýhodneniu Veriteľa, ktorý v dôsledku nezákonného priznania hlasovacích

práv a ďalších práv spojených s Podriadenou pohľadávkou, bude mať na opätovne konanej

1. schôdzi veriteľov Úpadcu absolútne dominantný vplyv na rozhodnutia na nej učinené

(hlasovacie práva Veriteľa priznané Uznesením momentálne predstavujú 79,25 % všetkých

hlasovacích práv), a teda bude mať nezákonnú možnosť zvoliť všetkých členov veriteľského

výboru, vymenovať nového správcu, atď., a tak efektívne ovládať priebeh celého

konkurzného konania, vrátane následného ovplyvňovania priebehu speňažovania majetku

Úpadcu.»

5. Sťažovatelia poukázali na to, že vydaním napadnutého uznesenia okresný súd

„uprednostnil záujem jedného z veriteľov Úpadcu pred záujmami ostatných veriteľov,

vrátane Sťažovateľov, čím porušil nielen jednu zo základných zásad , a to zásadu

rovnakého zaobchádzania s veriteľmi a neprípustnosti zvýhodňovania niektorých veriteľov,

vyjadrenú v , ktorá vychádza z ústavnej zásady rovnosti pred zákonom a rovnosti

účastníkov konania vyjadrenej v a “.

6. Sťažovatelia vyslovili názor, že napadnuté uznesenie okresného súdu je svojvoľné,

arbitrárne, vnútorne nekonzistentné a ústavne nekonformné.

7. Tiež uviedli, že uplatnením svojich pohľadávok v danom konkurznom konaní

zároveň vykonávajú svoje právo vlastniť majetok podľa , ako aj právo

na pokojné užívanie majetku podľa čl. 1 ods. 1 dodatkového protokolu, „pričom prijatím

Uznesenia bola porušená zásada rovnosti zaobchádzania s veriteľmi a zákazu

zvýhodňovania, a teda došlo k porušeniu rovnosti vlastníckeho práva, čo môže mať

nezvrátiteľné dopady na majetok Sťažovateľov (pohľadávky uplatnené v konkurznom

konaní)“.

8. Na základe uvedených skutočností sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd v náleze

vyslovil, že napadnutým uznesením okresný súd porušil ich základné práva podľa čl. 46

ods. 1 , listiny, dohovoru, ,

listiny, medzinárodného paktu, a dodatkového

protokolu, aby napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil, vec mu vrátil na ďalšie konanie

a zakázal pokračovať v porušovaní základných práv a aby mu prikázal zaplatiť

sťažovateľom náhradu trov konania.

9. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) sťažovatelia tiež

navrhli, aby ústavný súd rozhodol o dočasnom opatrení a odložil vykonateľnosť

napadnutého uznesenia okresného súdu.

10. K tomuto návrhu uviedli nasledujúcu argumentáciu:

„Podľa názoru Sťažovateľov vydaním napadnutého Uznesenia došlo

k neoprávnenému zvýhodneniu Veriteľa, ktorý v dôsledku nezákonného priznania

hlasovacích práv a ďalších práv spojených s Podriadenou pohľadávkou, bude mať

na opätovne konanej 1. schôdzi veriteľov Úpadcu absolútne dominantný vplyv

na rozhodnutia na nej učinené, teda na prijatie uznesení (hlasovacie práva priznané

Uznesením momentálne predstavujú 79,25 % všetkých hlasovacích práv), a teda bude mať

nezákonnú možnosť zvoliť spriaznených členov veriteľského výboru a nového správcu, a tak

efektívne ovládať priebeh celého konkurzného konania, vrátane ovplyvňovania priebehu

speňažovania majetku Úpadcu.

Takéto rozhodnutia budú pre Sťažovateľov nezvratné, nakoľko na každej ďalšej

schôdzi konkurzných veriteľov je možné hlasovať o výmene správcu iba za špecifických,

o mnoho prísnejších podmienok².

Okrem toho, na opätovnej 1. schôdzi veriteľov Úpadcu, Veriteľ bude mať možnosť

samostatne rozhodnúť o vymenovaní nového správcu. Takýto správca môže, napríklad,

ihneď po vymenovaní uznať v zmysle ďalšie popreté pohľadávky,

čím dôjde k situácii, kedy hodnota majetku Úpadcu už nebude postačovať na uspokojenie

pohľadávok všetkých veriteľov v plnej miere, vrátane Sťažovateľov. Je teda zrejmé,

že tu existuje riziko ďalšieho nezvratného ohrozenia práv Sťažovateľov.

Navyše, aj keby Ústavný súd neskôr Uznesenie zrušil, nový správca po svojom,

de facto nezákonnom ustanovení do funkcie, až do dňa rozhodovania Ústavného súdu

o eventuálnom zrušení Uznesenia by už zrejme vykonal množstvo procesných úkonov

smerujúcich k zavŕšeniu účelu predmetného konkurzu, a teda vrátením veci na ďalšie

konanie Konkurznému súdu s určitým časovým odstupom by už nebolo možné dosiahnuť

obnovu stavu pred porušením práv Sťažovateľov (porovnaj -44).

Sťažovatelia majú za to, že odklad vykonateľnosti napadnutého Uznesenia nie je

v rozpore s dôležitým verejným záujmom a iným osobám pri odložení vykonateľnosti

nemôže vzniknúť žiadna ujma.“

II.

11. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

12. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

13. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

14. Ústavný súd podľa ustanovenia každý návrh

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

neustanovuje inak.

15. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

16. Sťažovatelia sú v konaní zastúpení kvalifikovaným právnym zástupcom v zmysle

.

17. Ústavný súd sťažnosť sťažovateľov podľa

predbežne prerokoval, preskúmal, či obsahuje všeobecné a osobitné náležitosti predpísané

( a ) a či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie podľa

. Keďže nezistil nedostatky v zákonom predpísaných

náležitostiach a ani dôvody na jej odmietnutie, pričom otázku opodstatnenosti tvrdení

v nej obsiahnutých treba posúdiť v konaní vo veci samej, prijal sťažnosť na ďalšie konanie.

18. Pokiaľ ide o návrh sťažovateľov na odklad vykonateľnosti napadnutého

uznesenia okresného súdu, ústavný súd poukazuje na ,

podľa ktorého ústavný súd môže na návrh sťažovateľa rozhodnúť o dočasnom opatrení

a odložiť vykonateľnosť napadnutého právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného

zásahu, ak to nie je v rozpore s dôležitým verejným záujmom a ak by výkon napadnutého

rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu neznamenal pre sťažovateľa väčšiu ujmu, než aká

môže vzniknúť iným osobám pri odložení vykonateľnosti; najmä uloží orgánu,

ktorý podľa sťažovateľa porušil základné práva alebo slobody sťažovateľa, aby sa dočasne

zdržal vykonávania právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, a tretím

osobám uloží, aby sa dočasne zdržali oprávnenia im priznaného právoplatným rozhodnutím,

opatrením alebo iným zásahom.

19. Po preskúmaní obsahu napadnutého uznesenia okresného súdu a dôvodov

sťažnosti, berúc pritom do úvahy skutočnosť, že napadnuté uznesenie okresného súdu

je právoplatné a vykonateľné, ústavný súd dospel k záveru, že sťažovatelia osvedčili

existenciu predpokladov na zabezpečenie toho, aby sa prípadný výsledok konania

pred ústavným súdom nezmaril v dôsledku výkonu napadnutého uznesenia. Bez tohto

dočasného opatrenia by totiž podľa názoru ústavného súdu mohlo dôjsť v prípade

vyslovenia neústavnosti napadnutého uznesenia okresného súdu k vážnej ujme na strane

sťažovateľov, ktorá by bola väčšia než ujma, ktorá by prípadne mohla vzniknúť iným

osobám následkom odkladu vykonateľnosti napadnutého uznesenia. Návrh sťažovateľov

na rozhodnutie o dočasnom opatrení pritom nie je v rozpore s dôležitým verejným

záujmom.

20. Ústavný súd preto v súlade s citovaným

odložil vykonateľnosť napadnutého uznesenia okresného súdu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. júna 2018