Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 59/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-54

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. júla 2019 v senáte

zloženom z predsedníčky Jany Baricovej a zo sudcov Miroslava Duriša (sudca spravodajca)

a Mojmíra Mamojku v konaní o ústavnej sťažnosti , ,

, zastúpeného advokátkou Ing. JUDr. Marcelou Martinkovičovou, Okružná 36,

Poprad, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a podľa

Listiny základných práv a slobôd a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl.

6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Stará Ľubovňa v konaní vedenom pod sp. zn. takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa , podľa Listiny základných

práv a slobôd a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Stará

Ľubovňa v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Stará Ľubovňa p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom

pod sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutých rozhodnutí a sťažnostná argumentácia

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -13 z 31. januára 2019 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení účinnom do 28. februára 2019

na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť (ďalej aj „sťažnosť“) , ,

(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva podľa

(ďalej len „“), podľa Listiny

základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného

súdu Stará Ľubovňa (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Z obsahu podanej sťažnosti vyplynulo, že napadnuté konanie pred okresným

súdom začalo 20. marca 2012 podaním obžaloby na osobu sťažovateľa pre zločin

znásilnenia podľa v znení účinnom

v čase skutku (ďalej len „“) a iné a do času podania ústavnej sťažnosti nebolo

právoplatne skončené.

2.1 Sťažovateľ v podanej sťažnosti vo všeobecnej rovine konštatoval, že «... má

za to, že zbytočné prieťahy v namietanom konaní boli spôsobené ako nečinnosťou, tak aj

značne neefektívnou a nesústredenou činnosťou porušovateľa, a to napríklad, ako už bolo

uvedené vyššie, procesnými chybami a hrubými nezákonnosťami porušovateľa, pre ktoré

musela byť vec prejednaná opakovane krajským súdom, ako súdom sťažnostným, či

odvolacím, spôsobom nariaďovania termínov HP, spôsobom zmien senátov, spôsobom

a rozsahom vykonávania dôkazov, vykonávaním nezákonných úkonov smerujúcich

k „samoobviňovaniu sťažovateľa“ a k jeho nezákonnému obmedzeniu osobnej slobody,

dlhodobým nereagovaním zo strany porušovateľa na žiadosť sťažovateľa o zaslanie

identického súdneho a vyšetrovacieho spisu atď.».

2.2 V konkrétnej rovine svojej argumentácie sťažovateľ v prvom rade poukázal

na časté zmeny zákonného sudcu prejednávajúceho predmetnú vec. K zmene zákonného

sudcu došlo/malo dôjsť podľa vyjadrenia sťažovateľa celkovo už štyrikrát a to „bez

uvedenia dôvodu“, v dôsledku čoho podľa jeho názoru „... po každej takejto zmene vzniká

nielen potencionálny, ale aj reálny prieťah v namietanom konaní už len existenciou tej

skutočnosti, že obžalovaný má právo podľa ustanovenia §277 ods. 5 TrP. žiadať po každej

takejto zmene vykonania HP odznova, čo zbytočne predlžuje namietané konanie, a uvedené

nie je možné pričítať na ťarchu sťažovateľa.“.

2.3 V ďalšom sťažovateľ namietol postup okresného súdu, ktorý v merite veci

rozhodol rozsudkom sp. zn. z 28. apríla 2014, ktorý bol uznesením Krajského

súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 13. októbra 2014 zrušený

a vec bola vrátená na ďalšie konanie a rozhodnutie okresnému súdu. Podľa názoru

sťažovateľa zrušenie rozsudku okresného súdu sp. zn. z 28. apríla 2014

krajským súdom „... bolo priamo zapríčinené nezákonnosťou konania a rozhodovania

senátu okresného súdu nakoľko jeho rozsudok bol evidentne bez podkladu vo vykonanom

dokazovaní hoci vyslovil vinu sťažovateľa a uložil mu nepodmienečný trest. Z vyššie

uvedeného jednoznačne vyplýva neefektívnosť a nesústredená činnosť okresného súdu,

ktorá prispela už v tejto počiatočnej fáze namietaného konania k zbytočným prieťahom

v namietanom konaní zásahom do sťažovateľom namietaných práv. Okresný súd totiž

svojím konaním a rozhodovaním zapríčinil, že sa trestná vec obžalovaného po takmer 3

(troch) rokoch vrátila na konanie okresnému súdu, a to bez akéhokoľvek pričinenia

sťažovateľa, a HP bolo potrebné vykonať pre následné zmeny zloženia konajúcich senátov

odznova.“.

2.4 Ďalším dôkazom nesústredenej a neefektívnej činnosti okresného súdu

v napadnutom konaní podľa názoru sťažovateľa bolo/malo byť viacnásobné zrušenie

rozhodnutí okresného súdu nadriadeným krajským súdom ako súdom sťažnostným, k čomu

malo dôjsť pri vydaní uznesenia okresného súdu sp. zn. z 9. júna 2015, ktoré

bolo zrušené uznesením krajského súdu č. k. -639 z 25. augusta 2015, ako aj

pri vydaní príkazu na vyšetrenie duševného stavu sťažovateľa ako obvineného (príkaz bol

zrušený uznesením krajského súdu č. k. -742 z 1. marca 2016) a príkazu

na pozorovanie sťažovateľa ako obžalovaného v zdravotníckom ústave (príkaz bol zrušený

taktiež uznesením krajského súdu č. k. -815 zo 7. decembra 2016).

Sťažovateľ poukazuje na to, že okresný súd v napadnutom konaní neefektívne postupoval

aj v období od 4. januára 2017 do 21. marca 2018, keď „... svojou nezákonnou,

nesústredenou a neefektívnou činnosťou spôsobili zbytočné prieťahy v namietanom konaní

v trvaní takmer 15 (pätnásť) mesiacov“ tým, že okresný súd svojím uznesením

sp. zn. z 9. januára 2018 uložil sťažovateľovi poriadkovú pokutu vo výške

500 € z dôvodu, že sa odmietol podrobiť nariadenému znaleckému skúmaniu, ktoré bolo

uznesením krajského súdu č. k. -915 z 27. februára 2018 zrušené

s odôvodnením, že „... rozhodnutie okresného súdu nie je v súlade so zákonom...

a obžalovanému nemožno ukladať povinnosť podrobiť sa dokazovaniu, kde by mohol byť

dokazovaním usvedčený zo spáchania žalovanej trestnej činnosti.“.

2.5 V závere svojej argumentácie sťažovateľ uzavrel, že „Celé namietané konanie

porušovateľa je dobou hrubo neúčinného, nezákonného, neefektívneho a nehospodárneho

konania, ktoré za žiadnych okolností nemôže smerovať k naplneniu účelu trestného konania,

a ktoré po dobu takmer 7 (sedem) rokov spôsobuje úplne zbytočné prieťahy v namietanom

konaní výlučne pričinením porušovateľa.“.

3. Sťažovateľ v petite podanej sťažnosti navrhol, aby ústavný súd po jej prijatí

na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1... Okresný súd Stará Ľubovňa svojím postupom a rozhodnutiami v trestnom

konaní vedenom pod sp. zn. porušil základné právo sťažovateľa

, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené mu v čl. 48

ods. 2 a v Listiny Základných práv a slobôd, ako

aj jeho právo na prejednanie veci v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd...

2... Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje Okresnému súdu Stará Ľubovňa

v trestnom konaní vedenom pod sp. zn. konať bez zbytočných prieťahov...

3... Ústavný súd Slovenskej republiky zakazuje Okresnému súdu Stará Ľubovňa

v trestnom konaní vedenom pod sp. zn. pokračovať v porušovaní namietaných

práv sťažovateľa...

4... Okresný súd Stará Ľubovňa je povinný zaplatiť trovy

právneho zastúpenia v sume 415,51 EUR...“

4. Ústavný súd uznesením č. k -13 z 31. januára 2019 v senáte

v zložení sudkyňa Ľudmila Gajdošíková (predsedníčka senátu), sudca Miroslav Duriš

(sudca spravodajca) a sudca Ladislav Orosz prijal sťažnosť sťažovateľa na ďalšie konanie.

Vzhľadom na skutočnosť, že sudkyni Ľudmile Gajdošíkovej a sudcovi Ladislavovi

Oroszovi skončilo 16. februára 2019 funkčné obdobie, tento nález bol v súlade s čl. II

bodom 3 písm. a) Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie

od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 schváleného na zasadnutí pléna ústavného súdu

konanom 25. apríla 2019 prijatý senátom ústavného súdu v zložení sudkyňa Jana Baricová

(predsedníčka senátu), sudca Miroslav Duriš (sudca spravodajca) a sudca Mojmír Mamojka.

II.

Vyjadrenia odporcu a replika sťažovateľa

5. Ústavný súd 7. februára 2019 vyzval okresný súd, aby sa vyjadril k ústavnej

sťažnosti a k možnému upusteniu od ústneho pojednávania vo veci. V podaní sp. zn.

zo 4. marca 2019 doručenom ústavnému súdu 6. marca 2019 predsedníčka

okresného súdu prostredníctvom pripojeného stanoviska zákonného sudcu konajúceho

v sťažovateľovej veci v podstatnom zhrnula:

„V priebehu konania podal obžalovaný celkom sedem námietok zaujatosti... pričom

značná časť argumentácie väčšiny z nich sa týkala procesného postupu súdov, ale v takmer

všetkých uviedol aj skutočnosti, o ktorých bolo potrebné rozhodnúť. Zároveň takmer pri

všetkých rozhodnutiach okresného súdu vydaných v tomto konaní, proti ktorým bol

prípustný opravný prostriedok, využil obžalovaný svoje právo a opravný prostriedok podal.

Je nepochybné právom obžalovaného podávať sťažnosti, návrhy, či opravné prostriedky.

Na druhej strane však musí v takom prípade počítať s tým, že celý proces sa týmto predlžuje

o čas potrebný na rozhodnutie o námietkach voči konajúcim sudcom, resp. na rozhodnutie

o opravných prostriedkoch. K dĺžke trestného konania teda prispel do značnej miery aj

samotný obžalovaný. Vzhľadom na uvedený stručný popis úkonov súdov konajúcich vo veci

a obžalovaného... mám preto za to, že v konaní sa priebežne vykonávajú úkony smerujúce

k ukončeniu veci a zabezpečeniu prípadných dôkazov. Skutočnosť, že dvaja predošlí

predsedovia senátu ukončili z rôznych dôvodov pôsobenie vo funkcii sudcu okresného súdu,

je objektívneho charakteru. Z toho vyplývajúcu potrebu vec prideliť na rozhodnutie inému

sudcovi preto nemožno hodnotiť ako svojvoľné prerozdeľovanie veci, či spôsobovanie

prieťahov. Ak obžalovaný využije svoje právo a so zmenou v obsadení senátu nesúhlasí,

musí počítať s predĺžením doby trvania trestného konania, ktorú v danom prípade

nezavinil.“

Zároveň okresný súd súhlasil s upustením od ústneho pojednávania v tejto veci.

6. Ústavný súd zaslal sťažovateľovi predmetné vyjadrenie okresného súdu a vyzval

ho, aby k nemu zaujal stanovisko, ak to bude považovať za potrebné. Ústavnému súdu bolo

2. apríla 2019 doručené „Oznámenie o prevzatí právneho zastúpenia“ advokátkou

Ing. JUDr. Marcelou Martinkovičovou spolu s „plnomocenstvom“ na zastupovanie v konaní

pred ústavným súdom. Sťažovateľ však ani prostredníctvom svojej ďalšej zvolenej právnej

zástupkyne na výzvu ústavného súdu z 10. apríla 2019 na zaujatie stanoviska k vyjadreniu

okresného súdu nereagoval. Elektronickým podaním doručeným ústavnému súdu 7. júna

2019 právna zástupkyňa sťažovateľa vyslovila len svoj nesúhlas s upustením od ústneho

pojednávania, k vyjadreniu okresného súdu však stanovisko nezaujala, preto ju ústavný súd

z dôvodu, že nosný predmet sťažnosti prima facie súvisí iba s právnym (nie skutkovým)

posúdením veci, výzvou z 12. júna 2019 vyzval, či trvá na ústnom pojednávaní

pred ústavným súdom, pretože odporca (okresný súd) na ústnom pojednávaní netrvá.

Právna zástupkyňa sťažovateľa v elektronickom podaní doručenom ústavnému súdu

14. júna 2019 po porade so sťažovateľom uviedla, že na ústnom pojednávaní pred ústavným

súdom netrvá.

7. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona

č. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých

zákonov (ďalej len „“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania,

pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

III.

Právomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu

a Európskeho súdu pre ľudské práva

8. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou

od 1. marca 2019 v čl. I až a až a až

a a . V zmysle a sa tento zákon použije

aj na konania začaté do 28. februára 2019, pričom právne účinky úkonov, ktoré v konaní

nastali do 28. februára 2019, zostávajú zachované.

9. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

10. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom.

10.1 Podľa čl. 38 ods. 2 listiny každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho

záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejedaná nezávislým

a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo

záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

11. Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (obdobne

aj podľa čl. 38 ods. 2 listiny) a obsahom práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (, ).

Z tohto vyplýva, že právne východiská, na základe ktorých ústavný súd preskúmava,

či došlo k ich porušeniu, sú vo vzťahu k označeným právam v zásade identické.

12. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (rovnako podľa listiny a aj práva podľa

ods. 1 dohovoru) vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, podľa ktorej účelom základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ako aj práva na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote v ich všeobecnom poňatí je odstránenie stavu právnej

neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia príslušného štátneho orgánu

(, , , , , , ,

, , , , ). Ústavný súd v tejto

súvislosti opakovane zdôraznil, že (obdobne aj dohovoru)

v relevantnej časti ustanovuje imperatív, ktorý platí pre všetky súdne konania a ktorý

vyjadruje predovšetkým záujem o to, aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty,

v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia súdu, pretože jeho predlžovanie sa

môže v konečnom dôsledku prejaviť ako odmietnutie výkonu spravodlivosti

().

13. V ďalšom ústavný súd poukazuje aj na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské

práva (ďalej len „ESĽP“), podľa ktorej má obvinený právo na to, aby o jeho trestnom

obvinení bolo rozhodnuté v primeranej lehote. Toto právo je integrálnou súčasťou práva

na spravodlivý proces. Podmieňuje priamo spravodlivý charakter konania tým, že zabraňuje

strate dôkazov alebo oslabeniu ich dôkaznej hodnoty. Bráni tiež tomu, aby bol obvinený

príliš dlho vystavený zásahom do svojich práv a slobôd a neistote o svojom osude (rozsudok

ESĽP vo veci Wemhoff v. Nemecko z 27. 6. 1968).

14. Prieťahy v konaní či nečinnosť orgánu verejnej moci sú ústavným súdom

hodnotené ako iný zásah orgánu verejnej moci, ktorý môže byť jedno či viacrázový,

protiprávny a zároveň aj protiústavný útok týchto orgánov proti základným

zaručeným právam (slobodám), ktorý v čase rozhodovania ústavného súdu predstavuje

trvalé ohrozenie právne exitujúceho stavu, pričom taký útok sám osebe nie je výrazom

(výsledkom) riadnej rozhodovacej právomoci týchto orgánov. Z tejto fakticity musí preto

následne vyplynúť, že dôsledkom takého zásahu orgánu verejnej moci nemožno čeliť inak,

než ústavnou sťažnosťou a na ňu nadväzujúcim nálezom ústavného súdu.

15. Zbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou

všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie

efektívne k odstráneniu právnej neistoty (, , ).

Rovnako tak môže zapríčiniť porušenie základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa aj nesprávna činnosť štátneho orgánu

(m. m. ).

16. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade

bolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 (rovnako aj podľa listiny), ako aj právo na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne

okolnosti každého jednotlivého prípadu podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť

veci, správanie účastníka konania a postup súdu (, , ,

, , ).

17. V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu

veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (rozsudok ESĽP vo veci

Záborský a Šmáriková v. Slovensko, , , ,

). Osobitne z dôvodu predmetu tohto konania, ktorým je trestné konanie

a rozhodovanie o trestnoprávnej zodpovednosti sťažovateľa za trestnú činnosť kladenú mu

za vinu, sa ústavný súd oprel o všeobecnú zásadu uznávanú aj v judikatúre ESĽP, podľa

ktorej sa primeraná lehota na konanie v trestných veciach v dôsledku mimoriadne citeľného

zásahu do sféry osobných práv a slobôd, ktorý je s priebehom trestného procesu spojený,

musí posudzovať prísnejšie (, pozri aj rozsudok ESĽP vo veci Bagetta

v. Taliansko z 25. 6. 1987).

IV.

Posúdenie veci ústavným súdom

IV.1 Právna a faktická zložitosť veci

18. Pokiaľ ide o kritérium právnej a faktickej zložitosti veci, predmetom napadnutého

konania vedeného okresným súdom je trestnoprávna zodpovednosť sťažovateľa za násilnú

trestnú činnosť kladenú mu za vinu. Z pohľadu predmetu konania však ide o bežnú

trestnoprávnu agendu pojednávanú pred prvostupňovými súdmi, a teda konanie sa

nevyznačuje z hľadiska jeho predmetu takou právnou alebo faktickou náročnosťou, ktorá by

mohla relevantne ovplyvniť jeho v súčasnom období trvajúcu desaťročnú, resp. v konaní

pred súdom sedemročnú dĺžku.

IV.2 Správanie účastníka konania

19. Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom,

či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu práv podľa

, podľa listiny a podľa dohovoru. Ústavný súd

pri preskúmaní spisu zhodne s vyjadrením okresného súdu konštatuje, že sťažovateľ

mnohonásobne namietal nestrannosť vo veci konajúcich senátov, a to s negatívnym

výsledkom. Celkovo podal sedem námietok zaujatosti vrátane generálnej námietky

zaujatosti sudcov okresného súdu, ako aj nadriadeného krajského súdu. V tomto ohľade

ústavný súd, vychádzajúc z ustálenej judikatúry, konštatuje, že za prieťahy vzniknuté

v dôsledku uplatnenia procesných práv účastníkom konania neznáša zodpovednosť

oprávnená osoba, ale zodpovednosť v takomto prípade nemožno pripísať ani na vrub

štátnemu orgánu konajúcemu vo veci (). V súlade s touto judikatúrou preto

dobu potrebnú na rozhodnutie o sťažovateľom uplatnených procesných právach ústavný súd

ani nezapočítal do doby zbytočných prieťahov v konaní okresného súdu (,

), ale iba v období od 4. apríla 2018 do posledného úkonu vo veci

pred podaním sťažnosti ústavnému súdu (14. januára 2019), keď okresný súd pokračoval

v hlavnom pojednávaní. V tomto období podal sťažovateľ celkovo tri námietky zaujatosti

vrátane generálnej námietky zaujatosti sudcov okresného súdu a krajského súdu.

20. Vychádzajúc z relevantnej judikatúry a faktických zistení ústavného súdu

vyplývajúcich zo súdneho spisu sp. zn. , ústavný súd vníma procesnú aktivitu

sťažovateľa, ktorý uplatňoval svoje zákonné práva podľa § 31 a nasl. zákona

č. v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný

poriadok“) v dôsledku niekoľkonásobnej zmeny zákonného senátu okresného súdu

a v nadväznosti na jeho nesúhlas podľa , ako súčasť práva

sťažovateľa (v postavení obžalovaného) na obhajobu podľa . Na základe

uvedeného sťažovateľovi nemôže byť vyčítané plné využitie dostupných prostriedkov podľa

vnútroštátneho práva (rozsudok ESĽP vo veci Erkner a Hofauer proti Rakúsku z 23. 4.

1987).

IV.3 Postup okresného súdu v napadnutom konaní

21. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu označených práv sťažovateľa, bol postup okresného súdu v napadnutom konaní.

IV.3.1 Prehľad vykonaných úkonov okresného súdu

22. Na účely možnosti hodnotenia postupu okresného súdu si ústavný súd vyžiadal

súdny spis okresného súdu sp. zn. a vzhľadom na charakter veci bol

vyhotovený podrobný prehľad v konaní vo veci vykonaných úkonov, z ktorých vyplýva:

- 20. marca 2012 bola okresnému súdu doručená obžaloba Okresnej prokuratúry

Stará Ľubovňa (ďalej len „okresná prokuratúra“) podaná na sťažovateľa pre zločin

znásilnenia podľa a iné,

- 9. mája 2012 bola okresnému súdu doručená sťažovateľom podaná námietka

zaujatosti sudcov okresného súdu,

- 18. mája 2012 sa na okresnom súde konalo neverejné zasadnutie, na ktorom senát

okresného súdu rozhodol o nevylúčení predsedu senátu JUDr. Bohuslava Toporcera

z prejednania veci (uznesenie okresného súdu č. k. -399 z 18. mája 2012

doručené sťažovateľovi 25. júna 2012, obhajcovi sťažovateľa JUDr. Dušanovi Hudákovi

4. júna 2012, okresnej prokuratúre 11. júna 2012),

- 29. júna 2012 bola okresnému súdu doručená sťažnosť sťažovateľa proti uzneseniu

okresného súdu č. k. -399 z 18. mája 2012, ktorá bola 14. septembra 2012

predložená krajskému súdu na rozhodnutie spolu so spisom a ďalšími podaniami

sťažovateľa adresovanými Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší

súd“) a Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky,

- 25. septembra 2012 sa konalo na krajskom súde neverejné zasadnutie, na ktorom

senát krajského súdu spojil na spoločné konanie veci vedené pod sp. zn.

a sp. zn. , zamietol sťažnosť sťažovateľa podanú proti uzneseniu okresného

súdu č. k. -399 z 18. mája 2012 a neodňal trestnú vec vedenú na okresnom súde

pod sp. zn. tomuto súdu (uznesenie krajského súdu č. k. -432

z 25. septembra 2012 doručené sťažovateľovi 30. októbra 2012, obhajcovi sťažovateľa

JUDr. Dušanovi Hudákovi 17. októbra 2012 a okresnej prokuratúre 9. októbra 2012),

- 8. októbra 2012 bol spisový materiál vrátený okresnému súdu z krajského súdu,

- 10. januára 2013, 1. februára 2013, 4. marca 2013 a 5. mája 2013 urgovala

prokurátorka okresnej prokuratúry nariadenie termínu hlavného pojednávania okresného

súdu v trestnej veci vedenej pod sp. zn. , resp. oznámenie dôvodov vedúcich

k nenariadeniu hlavného pojednávania v trestnej veci vedenej pod sp. zn. ,

- 5. júna 2013 nariadil okresný súd termín hlavného pojednávania v trestnej veci

vedenej pod sp. zn. na 19. september 2013,

- 19. septembra 2013 sa konalo na okresnom súde hlavné pojednávanie, ktoré bolo

odročené na 11. november 2013 z dôvodu nedostavenia sa sťažovateľa a zmeny jeho

obhajcu (JUDr. Marta Dachová), ktorý požiadal o odročenie pojednávania o jeden mesiac

z dôvodu štúdia spisu,

- 11. novembra 2013 okresný súd pokračoval v odročenom hlavnom pojednávaní,

ktoré bolo odročené na 13. január 2014 na účely predvolania navrhovaných svedkov,

- 13. januára 2014 okresný súd pokračoval v odročenom hlavnom pojednávaní, ktoré

bolo odročené na 10. február 2014, a to na účely vyžiadania odpovede znalkyne

MUDr. Caisovej, ako aj vyčkania návrhov zo strany obhajoby,

- 31. januára 2014 a 3. – 7. februára 2014 bol okresnému súdu doručený návrh

obhajoby na doplnenie dokazovania,

- 10. februára 2014 okresný súd pokračoval v odročenom hlavnom pojednávaní,

ktoré bolo odročené na 28. február 2014 z dôvodu opätovného vyžiadania správy

od znalkyne MUDr. Danice Caisovej. Okresný súd 11. februára 2014 písomne dožiadal

súdnu znalkyňu MUDr. Danicu Caisovú,

- 28. februára 2014 okresný súd pokračoval v odročenom hlavnom pojednávaní,

ktoré bolo odročené na 3. apríl 2014 z dôvodu vyžiadania správy od znalkyne

MUDr. Danice Caisovej, nového odpisu z registra trestov, charakteristík na osobu

sťažovateľa,

- 3. apríla 2014 okresný súd pokračoval v odročenom hlavnom pojednávaní, ktoré

bolo odročené na 28. apríl 2014 na účely udelenia posledného slova sťažovateľovi

ako obžalovanému,

- 28. apríla 2014 okresný súd pokračoval v odročenom hlavnom pojednávaní,

na ktorom bol vyhlásený rozsudok, sťažovateľ bol odsúdený pre zločin znásilnenia podľa

a iné, za čo mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody

v trvaní 5 rokov nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym

stupňom stráženia, sťažovateľom bolo zahlásené odvolanie (rozsudok okresného súdu č. k.

-573 z 28. apríla 2014 doručený sťažovateľovi 27. júna 2014, obhajkyni

JUDr. Marte Dachovej 17. júna 2014, okresnej prokuratúre 13. júna 2014, poškodeným

od 16. júna 2014 do 18. júna 2014),

- 13. mája 2014 a 14. mája 2014 bolo okresnému súdu doručené písomné odvolanie

sťažovateľa proti rozsudku okresného súdu č. k. -573 z 28. apríla 2014,

- 13. júna 2014 bol spisový materiál sp. zn. opatrením predsedníčky

okresného súdu odňatý zákonnému sudcovi JUDr. Bohuslavovi Toporcerovi a pridelený

náhodným výberom zákonnému sudcovi JUDr. Erikovi Uhlárovi,

- 30 júna 2014 bol spisový materiál predložený krajskému súdu na účely odvolacieho

konania,

- 13. októbra 2014 senát krajského súdu na neverejnom zasadnutí zrušil rozsudok

okresného súdu č. k. -573 z 28. apríla 2014 a vec vrátil na nové konanie

okresnému súdu (uznesenie krajského súdu č. k. -589 z 13. októbra 2014

doručené sťažovateľovi 26. novembra 2014, obhajkyni sťažovateľa JUDr. Marte Dachovej

24. novembra 2014, okresnej prokuratúre 28. novembra 2014, poškodeným 20. novembra

2014 – 25. novembra 2014),

- 5. januára 2015 bol trestný spis sp. zn. odňatý zákonnému sudcovi

JUDr. Erikovi Uhlárovi,

- 20. januára 2015 bola okresnému súdu doručená sťažovateľom podaná námietka

zaujatosti proti sudcom okresného súdu a námietka zaujatosti prokurátorov okresnej

prokuratúry,

- 2. februára 2015 senát okresného súdu na neverejnom zasadnutí rozhodol

o nevylúčení predsedu senátu JUDr. Karola Krochtu z vykonávania úkonov v predmetnej

trestnej veci (uznesenie okresného súdu č. k. -604 z 2. februára 2015 doručené

sťažovateľovi 12. februára 2015, obhajkyni JUDr. Marte Dachovej 6. februára 2015,

okresnej prokuratúre 4. februára 2015),

- 17. februára 2015 bola okresnému súdu doručená sťažnosť sťažovateľa proti

uzneseniu okresného súdu č. k. -604 z 2. februára 2015,

- 20. februára 2015 bol spisový materiál predložený na sťažnostné konanie krajskému

súdu,

- 19. marca 2015 senát krajského súdu na neverejnom zasadnutí zamietol

sťažovateľom podanú sťažnosť proti uzneseniu okresného súdu č. k. -604

z 2. februára 2015 (uznesenie krajského súdu č. k. -619 z 19. marca 2015

doručené sťažovateľovi 29. mája 2015, obhajkyni JUDr. Marte Dachovej 15. mája 2015,

okresnej prokuratúre 13. mája 2015),

- 18. mája 2015 senát okresného súdu rozhodol na neverejnom zasadnutí

o nevylúčení člena senátu Bohumila Živčáka z vykonávania úkonov trestného konania

v predmetnej trestnej veci (uznesenie okresného súdu č. k. -622 z 18. mája 2015

doručené sťažovateľovi 12. júna 2015, obhajkyni JUDr. Marte Dachovej 26. mája 2015,

okresnej prokuratúre 25. mája 2015),

- 9. júna 2015 okresný súd vydal príkaz na vyšetrenie duševného stavu sťažovateľa

č. k. -623 z 9. júna 2015 a uznesením č. k. -625 z 9. júna 2015

pribral do konania dvoch znalcov z odboru zdravotníctva, odvetvia psychiatrie/sexuológie

(doručené sťažovateľovi 3. júla 2015, obhajkyni JUDr. Marte Dachovej 15. júna 2015,

okresnej prokuratúre 11. júna 2015, znalcom 16. júna 2015),

- 16. júna 2015 a 8. júla 2015 boli okresnému súdu doručené sťažovateľom podané

písomné sťažnosti proti uzneseniu okresného súdu č. k. -622 z 18. mája 2015

a uzneseniu č. k. -625 z 9. júna 2015,

- 10. júla 2015 bol trestný spis sp. zn. predložený na sťažnostné konanie

krajskému súdu,

- 25. augusta 2015 senát krajského súdu na neverejnom zasadnutí zamietol sťažnosť

sťažovateľa proti uzneseniu okresného súdu č. k. -622 z 18. mája 2015, ktorým

okresný súd vyslovil, že členovia senátu nie sú vylúčení z vykonávania úkonov trestného

konania v predmetnej trestnej veci, a zároveň zrušil uznesenie okresného súdu č. k.

-625 z 9. júna 2015, ktorým boli do konania pribratí dvaja znalci z odboru

zdravotníctva, odvetvia psychiatrie/sexuológie a vec vrátil na nové konanie okresnému súdu

(uznesenia krajského súdu č. k. -636 z 25. augusta 2015 a č. k.

-639 z 25. augusta 2015 doručené sťažovateľovi 18. novembra 2015,

obhajkyni JUDr. Marte Dachovej 2. novembra 2015, okresnej prokuratúre 30. októbra

2015),

- 30. októbra 2015 nariadil predseda senátu okresného súdu termín hlavného

pojednávania vo veci na 23. november 2015,

- 23. novembra 2015 sa konalo na okresnom súde hlavné pojednávanie vo veci,

okresný súd príkazom nariadil vyšetriť duševný stav sťažovateľa a pre tento účel uznesením

rozhodol o pribratí dvoch znalcov z odboru zdravotníctva, odvetvia psychiatrie/sexuológie,

sťažovateľ ako obžalovaný nesúhlasil po poučení podľa

so zmenou v zložení senátu a navrhol, aby sa hlavné pojednávanie vykonalo odznova, bolo

odročené na neurčito (príkaz okresného súdu č. k. -663 z 23. novembra 2015

a uznesenie okresného súdu č. k. -665 z 23. novembra 2015 doručené

sťažovateľovi 18. decembra 2015, obhajkyni sťažovateľa JUDr. Marte Dachovej

1. decembra 2015, okresnej prokuratúre 11. decembra 2015),

- 26. novembra 2015 bola okresnému súdu doručená sťažovateľom podaná námietka

zaujatosti sudcov okresného súdu,

- 3. decembra 2015 okresný súd písomne vyrozumel sťažovateľa o tom, že sa nebude

konať o ním podanej námietke zaujatosti z dôvodu jej predmetu v procesnom postupe súdu,

- 3. decembra 2015 – 7. decembra 2015 písomné vyjadrenia jednotlivých sudcov

okresného súdu k sťažovateľom podanej námietke zaujatosti,

- 23. decembra 2015 bola okresnému súdu doručená písomná sťažnosť sťažovateľa

proti uzneseniu okresného súdu č. k. -665 z 23. novembra 2015 o pribratí

znalcov z odboru zdravotníctva, odvetvia psychiatrie/sexuológie do konania,

- 30. decembra 2015 bol súdny spis sp. zn. predložený krajskému súdu

na sťažnostné konanie a na konanie o odňatí veci okresnému súdu,

- 19. januára 2016 senát krajského súdu na neverejnom zasadnutí rozhodol o neodňatí

veci okresnému súdu (uznesenie krajského súdu č. k. -734 z 19. januára 2016

doručené sťažovateľovi 12. mája 2016, JUDr. Marte Dachovej 25. apríla 2016, okresnej

prokuratúre 20. apríla 2016),

- 1. marca 2016 senát krajského súdu na neverejnom zasadnutí rozhodol o zrušení

uznesenia okresného súdu č. k. -665 z 23. novembra 2015 o pribratí znalcov

z odboru zdravotníctva, odvetvia psychiatrie/sexuológie do konania a vrátení veci na ďalšie

konanie (uznesenie krajského súdu č. k. -742 z 1. marca 2016 doručené

sťažovateľovi 12. mája 2016, JUDr. Marte Dachovej 25. apríla 2016, okresnej prokuratúre

20. apríla 2016),

- 11. apríla 2016 okresný súd uznesením č. k. -767 z 11. apríla 2016

rozhodol o pribratí dvoch znalcov z odboru zdravotníctva, odvetvia psychiatrie do konania,

- 29. apríla 2016 a 17. mája 2016 bola okresnému súdu doručená písomná sťažnosť

obhajkyne JUDr. Marty Dachovej a sťažovateľa proti uzneseniu okresného súdu č. k.

-767 z 11. apríla 2016,

- 19. mája 2016 bol súdny spis sp. zn. predložený krajskému súdu

na sťažnostné konanie,

- 31. mája 2016 senát krajského súdu na neverejnom zasadnutí rozhodol o zamietnutí

sťažovateľom a jeho obhajkyňou podanej sťažnosti proti uzneseniu okresného súdu č. k.

-767 z 11. apríla 2016 (uznesenie krajského súdu č. k. -777

z 31. mája 2016 sťažovateľ v odbernej lehote neprevzal, doručené obhajkyni JUDr. Marte

Dachovej 29. júna 2016, okresnej prokuratúre 27. júna 2016),

- 21. júla 2016 súdny spis sp. zn. zaslaný súdnym znalcom k služobnej

potrebe,

- 28. septembra 2016 súdny znalec JUDr. MUDr. Ján Uhrín písomne oznámil

okresnému súdu skutočnosť nedostavenia sa sťažovateľa k znaleckému vyšetreniu,

- 3. októbra 2016 okresný súd písomnými opatreniami sp. zn.

z 3. októbra 2016 a sp. zn. z 13. októbra 2016 rozhodol o predvedení

sťažovateľa na účely znaleckého skúmania,

- 15. októbra 2016 bol príslušníkmi Policajného zboru Obvodného oddelenia

Policajného zboru Ľubotín, Okresného riaditeľstva Policajného zboru Stará Ľubovňa

predvedený sťažovateľ k znaleckému skúmaniu,

- 20. októbra 2016 súdny znalec JUDr. MUDr. Ján Uhrín písomne oznámil

okresnému súdu nespoluprácu sťažovateľa pri znaleckom skúmaní a nemožnosť vykonania

znaleckého skúmania,

- 31. októbra 2016 okresný súd vydal príkaz sp. zn. z 31. októbra 2016

na pozorovanie duševného stavu sťažovateľa ako obžalovaného v zdravotníckom zariadení

(príkaz doručený sťažovateľovi 18. novembra 2016, obhajkyni JUDr. Marte Dachovej

7. novembra 2016, Fakultnej nemocnici s poliklinikou J. A. Reimana v Prešove 8. novembra

2016, okresnej prokuratúre 3. novembra 2016),

- 1. decembra 2016 sťažovateľ nastúpil na hospitalizáciu na účely vyšetrenia

duševného stavu,

- 2. decembra 2016 bola okresnému súdu doručená faxom písomná sťažnosť

sťažovateľa označená ako „Sťažnosť pre porušovanie ľudských práv a slobôd a pre

porušovanie práv obvineného na riadnu a spravodlivú obhajobu“ adresovaná krajskému

súdu a doručená poštou 24. novembra 2016,

- 5. decembra 2016 bol súdny spis sp. zn. predložený krajskému súdu

na konanie o podanej sťažnosti,

- 7. decembra 2016 senát krajského súdu na neverejnom zasadnutí rozhodol o zrušení

príkazu okresného súdu sp. zn. z 31. októbra 2016 a príkazom sp. zn.

zo 7. decembra 2016 prikázal prepustenie sťažovateľa z Fakultnej nemocnice

s poliklinikou J. A. Reimana v Prešove (uznesenie krajského súdu č. k. -815

zo 7. decembra 2016 doručené sťažovateľovi 9. januára 2017, obhajkyni JUDr. Marte

Dachovej 4. januára 2017, okresnej prokuratúre 30. decembra 2016),

- 13. decembra 2016 bola okresnému súdu doručená sťažovateľom písomne podaná

námietka zaujatosti okresného súdu a sudcu JUDr. Karola Krochtu,

- 19. decembra 2016 senát okresného súdu na neverejnom zasadnutí rozhodol o tom,

že zákonný sudca JUDr. Karol Krochta nie je vylúčený z vykonávania úkonov v predmetnej

veci (uznesenie okresného súdu č. k. -837 z 19. decembra 2016 doručené

sťažovateľovi 9. januára 2017, obhajkyni JUDr. Marte Dachovej 4. januára 2017, okresnej

prokuratúre 30. decembra 2016),

- 4. januára 2017 bola opatrením predsedníčky okresného súdu predmetná vec odňatá

JUDr. Karolovi Krochtovi ako zákonnému sudcovi,

- 12. januára 2017 bola okresnému súdu doručená písomná sťažnosť sťažovateľa

proti uzneseniu okresného súdu č. k. -837 z 19. decembra 2016,

- 24. januára 2017 bol súdny spis sp. zn. predložený krajskému súdu

na konanie,

- 7. februára 2017 senát krajského súdu na neverejnom zasadnutí zamietol

sťažovateľom podanú sťažnosť proti uzneseniu okresného súdu č. k. -837

z 19. decembra 2016 (uznesenie krajského súdu č. k. -851 zo 7. februára 2017

doručené obhajkyni sťažovateľa JUDr. Marte Dachovej 23. februára 2017, okresnej

prokuratúre 22. februára 2017, sťažovateľ ho v odbernej lehote neprevzal),

- 2. februára 2017 bola okresnému súdu doručená urgencia okresnej prokuratúry

o nariadenie termínu hlavného pojednávania,

- 30. mája 2017 predseda senátu okresného súdu písomným pokynom vyzval

sťažovateľa na účasť na znaleckom skúmaní a zároveň ho poučil o možnosti predvedenia

a uloženia poriadkovej pokuty pre nespoluprácu (doručené sťažovateľovi 6. júna 2017,

zvolenému obhajcovi JUDr. Richardovi Bauerovi 2. júna 2017, okresnej prokuratúre 1. júna

2017) – do času úspešného zvládnutia znaleckého skúmania sa hlavné pojednávanie

nenariaďuje,

- 2. novembra 2017 predseda senátu okresného súdu písomne vyzval ustanoveného

znalca JUDr. MUDr. Jána Uhrína k predloženiu znaleckého posudku a zároveň tohto dňa

okresný súd prijal písomnú výzvu z okresnej prokuratúry o dôvodoch nenariadenia termínu

hlavného pojednávania v predmetnej veci,

- 14. novembra 2017 bola okresnému súdu doručená písomná správa

od ustanoveného znalca JUDr. MUDr. Jána Uhrína o nemožnosti vypracovania znaleckého

posudku z dôvodu nespolupráce sťažovateľa na znaleckom vyšetrení,

- 9. januára 2018 okresný súd rozhodol o uložení poriadkovej pokuty sťažovateľovi

(uznesenie okresného súdu č. k. -901 z 9. januára 2018 doručené sťažovateľovi

24. januára 2018, obhajcovi JUDr. Richardovi Bauerovi 22. januára 2018, znalcovi

15. januára 2018),

- 25. januára 2018 bola okresnému súdu doručená sťažnosť proti uzneseniu

okresného súdu č. k. -901 z 9. januára 2018 o uložení poriadkovej pokuty

vo výške 500 € podaná obhajcom sťažovateľa JUDr. Richardom Bauerom,

- 29. januára 2018 bola okresnému súdu doručená sťažnosť proti uzneseniu

okresného súdu č. k. -901 z 9. januára 2018 o uložení poriadkovej pokuty

vo výške 500 € podaná samotným sťažovateľom,

- 5. februára 2018 bol súdny spis sp. zn. predložený na sťažnostné

konanie krajskému súdu,

- 27. februára 2018 senát krajského súdu na neverejnom zasadnutí rozhodol o zrušení

uznesenia okresného súdu č. k. -901 z 9. januára 2018 a vrátení veci na nové

konanie (uznesenie krajského súdu č. k. -915 z 27. februára 2018),

- 4. apríla 2018 predseda senátu okresného súdu nariadil termín hlavného

pojednávania v predmetnej veci na 16. máj 2018,

- 2. mája 2018 bola okresnému súdu doručená písomná žiadosť sťažovateľa

„o začatie nového súdneho procesu z dôvodu, že došlo k zmene senátu“,

- 9. mája 2018 bola okresnému súdu doručená sťažovateľom podaná písomná

námietka zaujatosti senátu,

- 16. mája 2018 okresný súd pokračoval v hlavnom pojednávaní, sťažovateľ podáva

vysvetlenie týkajúce sa námietky zaujatosti senátu okresného súdu, bolo vydané oznámenie

senátu o nekonaní o podanej námietke zaujatosti z dôvodu jej predmetu v procesnom

postupe súdu a hlavné pojednávanie odročené na 12. jún 2018,

- 11. júna 2018 a 12. júna 2018 bol okresnému súdu doručený obhajcom sťažovateľa

vypracovaný písomný návrh na doplnenie dokazovania v predmetnej trestnej veci,

- 11. júna 2018 bola okresnému súdu doručená sťažovateľom písomne podaná

generálna námietka zaujatosti všetkých sudcov okresného súdu a proti všetkým sudcom

krajského súdu – návrh na prikázanie a odňatie veci z dôvodu zaujatosti sudcov,

- 12. júna 2018 okresný súd pokračoval v hlavnom pojednávaní, ktoré bolo z dôvodu

podanej generálnej námietky zaujatosti sudcov okresného súdu a krajského súdu odročené

na neurčito,

- 12. júna 2018 senát okresného súdu na neverejnom zasadnutí rozhodol o nevylúčení

členov senátu z vykonávania úkonov v predmetnej trestnej veci (uznesenie okresného súdu

č. k. -989 z 12. júna 2018 doručené sťažovateľovi 21. júna 2018, obhajcovi

JUDr. Richardovi Bauerovi 19. júna 2018, okresnej prokuratúre 15. júna 2018),

- 18. júna 2018 – 21. júna 2018 zabezpečované písomné vyjadrenie sudcov

okresného súdu k podanej generálnej námietke zaujatosti,

- 26. júna 2018 bola okresnému súdu doručená sťažovateľom a jeho obhajcom

podaná sťažnosť proti uzneseniu okresného súdu č. k. -989 z 12. júna 2018,

- 2. júla 2018 bol súdny spis sp. zn. predložený na konanie krajskému

súdu,

- 27. augusta 2018 bol súdny spis sp. zn. predložený na konanie

najvyššiemu súdu,

- 12. septembra 2018 senát najvyššieho súdu na neverejnom zasadnutí rozhodol

o neodňatí predmetnej trestnej veci okresnému súdu a krajskému súdu,

- 26. septembra 2018 senát krajského súdu na neverejnom zasadnutí rozhodol

o zamietnutí sťažnosti proti uzneseniu okresného súdu č. k. -989 z 12. júna

2018 (uznesenie krajského súdu č. k. -1051 z 26. septembra 2018 doručené

sťažovateľovi 4. januára 2019, obhajcovi JUDr. Richardovi Bauerovi 20. decembra 2018,

okresnej prokuratúre 18. decembra 2018),

- 14. decembra 2018 predseda senátu okresného súdu nariadil termín hlavného

pojednávania na 14. január 2019,

- 14. januára 2019 senát okresného súdu pokračoval v hlavnom pojednávaní, ktoré

bolo po vykonaní dokazovania odročené na 26. február 2019,

- 23. januára 2019 bola okresnému súdu doručená sťažovateľom podaná písomná

„sťažnosť pre nezákonnosť hlavného pojednávania /odznova/“,

- 8. februára 2019 senát okresného súdu na neverejnom zasadnutí rozhodol

o nevylúčení členov senátu z rozhodovania v predmetnej trestnej veci (uznesenie okresného

súdu č. k. -1081 z 8. februára 2019 doručené sťažovateľovi 15. februára 2019,

obhajcovi JUDr. Richardovi Bauerovi 18. februára 2019, okresnej prokuratúre 11. februára

2019),

- 15. februára 2019 bolo okresnému súdu písomne oznámené vypovedanie

splnomocnenia obhajcom JUDr. Richardom Bauerom,

- 20. februára 2019 bola okresnému súdu doručená sťažnosť sťažovateľa podaná

proti uzneseniu okresného súdu č. k. -1081 z 8. februára 2019,

- 22. februára 2019 bolo okresnému súdu doručené písomné podanie sťažovateľa,

ktorým z dôvodu vypovedania plnej moci zvoleným obhajcom žiada o odročenie

nariadeného termínu hlavného pojednávania,

- 26. februára 2019 senát okresného súdu pokračoval v hlavnom pojednávaní, ktoré

bolo z dôvodu vznesenej námietky zaujatosti odročené na 10. apríl 2019,

- 1. marca 2019 bol súdny spis sp. zn. predložený krajskému súdu,

- 7. marca 2019 senát krajského súdu na neverejnom zasadnutí zamietol

sťažovateľom podanú sťažnosť proti uzneseniu okresného súdu č. k. -1081

z 8. februára 2019 (uznesenie krajského súdu č. k. -1101 zo 7. marca 2019

doručené sťažovateľovi 29. marca 2019),

- 10. apríla 2019 senát okresného súdu pokračoval v hlavnom pojednávaní, ktoré bolo

odročené na 29. máj 2019 z dôvodu nesúhlasu sťažovateľa ako obžalovaného

s neprítomnosťou nového zvoleného obhajcu JUDr. Ing. Marcely Martinkovičovej,

- 16. apríla 2019 okresný súd opatrením č. k. -1127 zo 16. apríla 2019

ustanovil sťažovateľovi ako obžalovanému náhradného obhajcu Mgr. Drahoslava Potočeka.

23. Z prehľadu vo veci vykonaných úkonov (bod 22) vyplýva, že v postupe

okresného súdu sa vyskytli obdobia nečinnosti, ako aj neefektívnej činnosti.

IV.3.2 Obdobie nečinnosti okresného súdu

24. Obdobie od 8. októbra 2012 do 19. septembra 2013 v trvaní desiatich mesiacov

hodnotí ústavný súd ako obdobie nečinnosti, ktoré okresný súd potreboval v zásade na to,

aby predmetnú vec vôbec začal na hlavnom pojednávaní (ktoré nariadil až 5. júna 2013)

pojednávať.

IV.3.3 Obdobia neefektívnej činnosti okresného súdu

25. Hneď v úvode pri hodnotení kritéria neefektívnej činnosti v postupe okresného

súdu ústavný súd konštatuje, že si je vedomý aj procesnej aktivity sťažovateľa, ktorý

v posudzovanom období, teda od 19. septembra 2013 do 4. apríla 2018, podal celkovo štyri

námietky zaujatosti vo veci konajúcich senátov okresného súdu, resp. sudcov a prísediacich

týchto senátov, a toto obdobie, ak by ústavný súd nezistil iné skutočnosti, by bolo

posudzované optikou už predostretej judikatúry (pozri body 19 a 19.1).

26. Zoberúc do úvahy aj spomínané správanie sťažovateľa v danom období, ústavný

súd v ďalšom postupe okresného súdu zistil dve obdobia neefektívnej činnosti.

26.1 V prvom rade je potrebné poukázať na časté zmeny zákonného sudcu,

ku ktorým v posudzovanom prípade došlo. Túto skutočnosť pripisuje ústavný súd

na zodpovednosť vo veci konajúcemu okresnému súdu, pretože opakované zmeny

zákonného sudcu spomaľujú konanie z dôvodu, že nový sudca sa musí s vecou oboznámiť.

Takéto zmeny štát nezbavujú jeho povinností týkajúcich sa požiadavky primeranej lehoty

(rozsudok ESĽP vo veci Lechner a Hess proti Rakúsku z 23. 4. 1987). Opakované

prideľovanie predmetnej veci na prerokovanie a rozhodnutie rôznym zákonným sudcom

nemožno považovať za relevantnú procesnú aktivitu všeobecného súdu, aj keď táto aktivita

je dôsledkom iných, s konaním bezprostredne nesúvisiacich skutočností – napr. personálne

zmeny na okresnom súde, práceneschopnosť zákonného sudcu a pod. (m. m.

).

26.2 Vo všeobecnej rovine svojej argumentácie sa ústavný súd už vo svojej skoršej

judikatúre vyjadril (, ) aj k tomu, že nadmerné množstvo vecí,

v ktorých štát musí zabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť, že Slovenská republika nevie

alebo nemôže v čase konania zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov

na súde, ktorý oprávnený subjekt požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôžu

byť dôvodom na zmarenie uplatnenia základného práva podľa (obdobne

aj podľa čl. 38 ods. 2 listiny) vrátane práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a v konečnom

dôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy

v súdnom konaní.

26.3 V týchto súvislostiach napríklad aj Ústavný súd Českej republiky judikoval,

že „Pre posudzovanie prieťahov v konaní a neprimeranej dĺžky konania nie je rozhodujúce,

či sú prípadné prieťahy spôsobované subjektívnym faktorom stojacim na strane

všeobecného súdu, či objektívnym faktorom spočívajúcim v množstve napádaných vecí,

v právnej úprave organizácie súdnictva, či v nedostatočnom administratívnom a technickom

zázemí všeobecných súdov. Z týchto hľadísk preto nie je podstatné, či k prieťahom prispel

príslušný sudca svojím subjektívnym konaním v posudzovanej veci alebo sú prieťahy

vyvolané objektívne s ohľadom na iné skutočnosti nezávisiace bezprostredne na konkrétnom

konaní sudcu v prejednávanej veci. Pre účely posudzovania prieťahov v konaní je kľúčovým

faktorom skutočnosť, či prieťahy spočívajú na strane štátnej moci alebo sú vyvolávané tiež

konaním účastníkov konania či priamo sťažovateľom.“ (nález Ústavného súdu Českej

republiky sp. zn. z 30. novembra 2005).

26.4 Ústavný súd preskúmaním zapožičaného spisu a z vyhotoveného prehľadu

úkonov ďalej zistil, že okresný súd v období od 19. septembra 2013 do 28. apríla 2014, keď

na hlavnom pojednávaní aj vyhlásil odsudzujúci rozsudok č. k. -573, pojednával

predmetnú trestnú vec v zásade plynulo, a preto sa postupu okresného súdu z pohľadu

procesnej aktivity v tomto období nedá nič vytknúť. Na prvý pohľad by sa aj z prehľadu

úkonov, ktoré okresný súd vykonal, mohlo javiť, že konanie bolo vedené plynule. Množstvo

vykonaných úkonov však ešte nesvedčí o ich efektivite a procesnej kvalite. Závažnou

skutočnosťou majúcou podstatný vplyv na posúdenie tejto veci ústavným súdom je,

že okresný súd sa dopustil viacerých procesných pochybení, ktoré vzhľadom na ich kvalitu

viedli v konečnom dôsledku k zrušeniu predmetného rozsudku krajským súdom. Krajský

súd vo svojom uznesení č. k. -589 z 13. októbra 2014 poukázal na viacnásobné

závažné procesné pochybenia okresného súdu pri pojednávaní predmetnej veci a v tejto

súvislosti uviedol, že „... na podklade... podaného odvolania preskúmal v zmysle ust § 317

ods. 1 zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku proti ktorým

odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo

a zistil, že konanie predchádzajúce výrokom napadnutého rozsudku trpí vadami, v dôsledku

ktorých bolo nevyhnutné napadnutý rozsudok zrušiť. Okrem uvedeného súd prvého stupňa

rozhodol predčasne, pretože sa nevyrovnal so všetkými okolnosťami významnými pre

rozhodnutie vyvolávajúcimi pochybnosti o správnosti skutkových zistení na objasnenie

ktorých bude potrebné niektoré dôkazy zopakovať alebo vykonať dôkazy nové.“.

V konkrétnej rovine krajský súd okresnému súdu okrem iného vytkol,

- že v jeho postupe došlo k porušeniu zásady ústnosti a bezprostrednosti, a to

pri výsluchu a , ktoré sú v súvislosti

s trestnou činnosťou kladenou za vinu sťažovateľovi v postavení poškodených a ktoré sa

pri svojom vypočutí na hlavnom pojednávaní odvolávali na skutočnosti vyplývajúce z ich

výpovedí v prípravnom konaní, ktoré pritom neboli na hlavnom pojednávaní prečítané.

Tento postup okresného súdu vyhodnotil krajský súd tak, že ak „svedok na hlavnom

pojednávaní len vyhlási, že trvá na svojej výpovedi z prípravného konania, pričom

skutočnosti prednesené v prípravnom konaní na hlavnom pojednávaní neuvedie zápisnica

o jeho výpovedi z prípravného konania nie je na hlavnom pojednávaní prečítaná, súd

nemôže svoje rozhodnutie o tie skutočnosti, ktoré odzneli len v prípravnom konaní, nie však

na hlavnom pojednávaní oprieť, pretože výsluch svedka v tejto časti nebol vykonaný

bezprostredne a ústne a tým nemôže predstavovať spoľahlivý podklad pre správne

a spravodlivé rozhodnutie.“;

- že „Súd prvého stupňa založil ďalej svoje rozhodnutie, ako to už bolo vyššie

uvedené, aj na záveroch znaleckého dokazovania z odboru psychológie, ani tento dôkaz

však nebol vykonaný spôsobom zodpovedajúcim zákonu. Znalkyňa z odboru psychológie

PhDr. Valéria Samselyová v konaní pred súdom vypočutá nebola, ale na hlavnom

pojednávaní dňa 28.02.2014 bol prečítaný jej písomne podaný znalecky posudok.

Ustanovenie síce umožňuje aby namiesto osobného výsluchu, znalca

bol prečítaný jeho písomne podaný znalecký posudok, avšak so súhlasom prokurátora

a obžalovaného, alebo ak sa naň znalec odvolá. Z obsahu zápisnice o hlavnom pojednávaní

zo dňa 28.02.2014 vyplýva, že súhlas k čítaniu znaleckého posudku daný nebol. Navyše

vo svetle námietok obhajoby týkajúcich sa podľa jej názoru nedostatočného vonkajšieho

prejavu negatívneho prežívania stíhaných skutkov poškodenými sa javí byť vypočutie

znalkyne na hlavnom pojednávaní aj v tomto smere nevyhnutné.“;

- že v rozpore so znením nebolo dodržané poradie

pri prednesoch záverečných rečí stranami, keď sa po záverečnej reči obhajcu ujala slova

poškodená a po záverečnej reči sťažovateľa ako obžalovaného opäť

ujala slova poškodená a splnomocnenec poškodených a v rozpore

s bolo hlavné pojednávanie odročené pred udelením posledného

slova sťažovateľovi ako obžalovanému, čo krajský súd zhodnotil tak, že „... odročiť hlavné

pojednávanie je možné, len ak sa vyskytne prekážka, ktorá bráni v ďalšom vykonávaní

hlavného pojednávania... Udelenie posledného slova (ako dôvod odročenia hlavného

pojednávania uvedený v zápisnici o hlavnom pojednávaní dňa 03.04.2014) nie je prekážkou

ktorá by bránila súdu v konaní pokračovať, a preto z tohto dôvodu nie je možné hlavné

pojednávanie odročiť, hlavné pojednávanie je možné za obdobnej situácie odročiť

za účelom vyhlásenia rozhodnutia, nie však na dobu viac ako tri týždne, ale maximálne

na čas troch pracovných dní ( ). tento nedostatok je možné odstrániť už

len zopakovaním dotknutej časti hlavného pojednávania.“.

26.5 Vychádzajúc z dôvodov, ktoré viedli krajský súd k zrušeniu rozsudku okresného

súdu č. k. -573 z 28. apríla 2014, ústavný súd hodnotí postup okresného súdu

v období od 19. septembra 2013, keď okresný súd začal pojednávať v predmetnej trestnej

veci, až do 18. novembra 2014, keď bol súdny spis sp. zn. vrátený z krajského

súdu okresnému súdu, teda celkovo v trvaní jedného roka a dvoch mesiacov,

ako neefektívnu činnosť, ktorá bola umocnená aj zmenou zákonného sudcu, čo v spojení

so sťažovateľovým nesúhlasom podľa spôsobilo to, že sa

vec musela prejednávať odznova s opakovaním všetkých dosiaľ aj zákonne vykonaných

dôkazov. Toto obdobie je teda možné kvôli už uvedeným skutočnostiam zhodnotiť aj tak,

ako keby okresný súd v predmetnej veci nepojednával vôbec. Inými slovami, v predmetnej

veci sa konajúci zákonný sudca dopustil takých závažných procesných pochybení, že je

možné tento jeho postup v uvedenom období označiť aj za odňatie spravodlivosti

(denegatio iusticie).

27. Posledným hodnotiacim obdobím v postupe okresného súdu je obdobie

od vrátenia súdneho spisu sp. zn. z krajského súdu okresnému súdu

(18. novembra 2014) do 4. apríla 2018, keď predseda senátu nariadil termín hlavného

pojednávania na 16. máj 2018 (obdobie postupu okresného súdu v čase od 4. apríla 2018

do času podania ústavnej sťažnosti bolo ústavným súdom samostatne vyhodnotené v bode

19). Postupu okresného súdu v období od 18. novembra 2014 do 4. apríla 2018 dominovala

potreba znaleckého skúmania duševného stavu sťažovateľa znalcami z odboru

zdravotníctva, odvetvia psychiatrie/sexuológie. Pre tento účel okresný súd vydal príkaz

na vyšetrenie duševného stavu sťažovateľa ako obžalovaného č. k. -623

z 9. júna 2015 a uznesením č. k. -625 z 9. júna 2015 rozhodol o pribratí dvoch

znalcov do konania. Krajský súd svojím uznesením č. k. -639 z 25. augusta

2015 zrušil uznesenie okresného súdu sp. zn. z 9. júna 2015 z dôvodu, že

„konanie ktoré predchádzalo vydaniu predmetného uznesenia súd prvého stupňa vydal síce

vydal príkaz na vyšetrenie duševného stavu obžalovaného, no nerozhodoval pri tom

v zákonnom zložení pri vydaní príkazu na toto vyšetrenie. Zákonné vydanie príkazu

na vyšetrenie duševného stavu obžalovaného je pritom podmienkou pre to, aby mohol

predseda senátu uznesením ustanoviť konkrétnych znalcov, ktorí toto vyšetrenie vykonajú

a podajú znalecký posudok.“. V ďalšom postupe senát okresného súdu na hlavnom

pojednávaní 23. novembra 2015 príkazom nariadil vyšetriť duševný stav sťažovateľa ako

obžalovaného a uznesením č. k. -665 z 23. novembra 2015 rozhodol o pribratí

dvoch znalcov z odboru zdravotníctva, odvetvia psychiatrie, ktoré bolo uznesením

krajského súdu č. k. -742 z 1. marca 2016 zrušené z dôvodu, že pribratí znalci

nemali uzatvorené poistenie zodpovednosti za škodu. Z dôvodu nespolupráce sťažovateľa

ako obžalovaného okresný súd vydal príkaz sp. zn. z 31. októbra 2016, ktorým

podľa nariadil, aby bol sťažovateľ pozorovaný

v zdravotníckom zariadení. Tento príkaz bol uznesením krajského súdu č. k. 4 Tos 28/2016-

815 zo 7. decembra 2016 zrušený z dôvodu, že o ňom nerozhodol senát na neverejnom

zasadnutí, ale len sám predseda senátu kabinetným spôsobom. Naposledy uznesenie

okresného súdu sp. zn. z 9. januára 2018, ktorým bola sťažovateľovi uložená

poriadková pokuta vo výške 500 €, bolo uznesením krajského súdu č. k. -915

z 27. februára 2018 zrušené z dôvodu jeho nesúladu so zákonom, keďže „Je nesporné, že zo

všeobecných ustanovení o právach obvineného a obžalovaného vyplýva, že nemožno

ukladať obžalovanému povinnosť podrobiť sa dokazovaniu, kde by mohol byť týmto

dokazovaním usvedčený zo spáchania žalovanej trestnej činnosti. Preto nemožno dospieť

k záveru, ako dospel okresný súd, že obžalovaný porušil uloženú povinnosť, kedy sa

odmietol podrobiť vyšetreniu.“.

27.1 Z predostretého postupu okresného súdu (ktorý bol okrem iného aj predmetom

prieskumu ústavného súdu v konaní sp. zn. , pozn.) v preskúmavanej veci je

zrejmé, že viaceré rozhodnutia okresného súdu boli nadriadeným krajským súdom

v sťažnostnom konaní zrušené ako nezákonné z dôvodu, že ich vydaniu nepredchádzal

postup predpokladaný . Celkové úsilie okresného súdu donútiť

sťažovateľa podrobiť sa znaleckému skúmaniu vyznelo uznesením krajského súdu

č. k. -915 z 27. februára 2018 naprázdno z dôvodu realizácie práva sťažovateľa

ako obžalovaného na obhajobu, obsahom ktorého je aj nemožnosť vynucovania znaleckého

skúmania ako úkonu, ktorý je v neprospech sťažovateľa ako strany trestného konania.

27.2 Vychádzajúc z uvedených zistení, hodnotí ústavný súd postup okresného súdu

(body 27 a 27.1) aj v období od 18. novembra 2014 do 4. apríla 2018 ako neefektívnu

činnosť okresného súdu.

V.

Záver

28. V zmysle a ak ústavný súd ústavnej

sťažnosti vyhovie, v náleze uvedie, ktoré základné práva a slobody boli porušené, ktoré

ustanovenia , ústavného zákona alebo medzinárodnej zmluvy boli porušené a akým

právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené základné práva

a slobody. Ústavný súd zruší rozhodnutie alebo opatrenie, ktorým boli porušené základné

práva a slobody sťažovateľa.

29. Ústavný súd na základe vykonaného posúdenia (bod IV odôvodnenia) dospel

k záveru, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo

k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa , podľa listiny a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výrokovej časti nálezu).

30. Ústavný súd celkový postup okresného súdu (bod IV.3 tohto odôvodnenia)

v konaní vedenom pod sp. zn. vyznačujúci sa prieťahmi v trestnej veci

zapríčinenými viacerými závažnými procesnými pochybeniami, ktorých sa dopustili vo veci

konajúci zákonní sudcovia, v celkovom trvaní piatich rokov a štyroch mesiacov (z toho

nečinnosť okresného súdu v trvaní desiatich mesiacov a neefektívna činnosť vo veci v trvaní

štyroch rokov a šiestich mesiacov) vyhodnotil vo vzťahu k sťažovateľovi v dôsledku

mimoriadne citeľného zásahu do sféry osobných práv a slobôd, ktorý je s priebehom

trestného procesu spojený (bod 17 odôvodnenia), ako odňatie spravodlivosti (denegatio

iusticie).

31. V zmysle ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím

rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli

porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný

zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd

môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd

môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie.

32. V nadväznosti na výrok uvedený v bode 1 výrokovej časti nálezu ústavný súd

v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany sťažovateľovi prikázal okresnému súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. podľa v spojení s

písm. a) konať vo veci bez zbytočných prieťahov (bod 2 výrokovej

časti nálezu).

33. Podľa môže ústavný súd svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie. Ústavný súd v predmetnej veci nepriznal sťažovateľovi primerané

finančné zadosťučinenie, keďže tento v petite podanej ústavnej sťažnosti o jeho priznanie

nepožiadal.

34. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,

aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.

35. Ústavný súd v predmetnej veci nepriznal sťažovateľovi náhradu trov konania,

keďže pôvodný právny zástupca JUDr. Richard Bauer vypovedal sťažovateľovi plnú moc

a novozvolená právna zástupkyňa Ing. JUDr. Marcela Martinkovičová si trovy v konaní

pred ústavným súdom nielen neuplatnila, ale v konaní pred ústavným súdom napríklad

neposkytla ani jedno relevantné písomné vyjadrenie, v súvislosti s ktorým by jej eventuálne

trovy mohli vzniknúť. V tomto prípade pritom ide o odôvodnený prípad nepriznania trov

podľa .

36. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. júla 2019