Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7T-54-2012.pdf
PDF · 135.63 KB
Case nature
Area
Subarea
7T/54/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Stará Ľubovňa, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Vladimíra Gurku a prísediacich sudcov Bohumila Živčáka a Márie Ciesarikovej na hlavnom pojednávaní dňa 9.7.2020 v Starej Ľubovni v trestnej veci proti obž. N. J. pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Trestného zákona a iné takto
rozhodol:
Obžalovaný N. J., nar. X.X.XXXX v N., trvale bytom F. XX, okres I. T.,
j e v i n n ý, ž e
1/ v budove obvodného oddelenia PZ Ľubotín od presne nezisteného dňa v polovici roka 2007 do presne nezisteného dňa v mesiaci február 2010, pri náhodných nepravidelných stretnutiach sústavne obťažoval J. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom ul. R. W. č. XXX/XX, T., zamestnanú na OO PZ Ľubotín ako upratovačka - kurička, pričom jej dával návrhy k vzájomnému sexu, pritom v 20 až 30 prípadoch ju pritlačil svojim telom k stene, aby jej zabránil odísť, tlačil sa na ňu, pritom jej hovoril o svojich snoch, v ktorých spolu súložili a napriek jej nesúhlasu ju obchytkával cez oblečenie na intímnych miestach, a to na prsiach a v rozkroku, 2/ počas uvedeného obdobia v troch prípadoch ju oblečenú položil ležať na posteľ na prízemí oddelenia v miestnosti s označením ubytovňa, kde si na ňu oblečený ľahol tvárou v tvár a napriek jej odporu ju bozkával na ústa, po tvári, pleciach, vlasoch, obchytkával ju na intímnych miestach, pritom v jednom takomto prípade v nezistenom dni roku 2008 napriek jej nesúhlasu si rozopol nohavice, vytiahol svoj pohlavný úd a ležiac z časti na nej a na posteli, začal onanovať až kým nedospel k vyvrcholeniu, 3/ minimálne raz v presne nezistenom dni roku 2008 ju oprel a pritlačil váhou svojho tela na 1-om poschodí oddelenia o stenu, kde napriek jej nesúhlasu ju začal bozkávať po tvári a keď sa mu po chvíli vyšmykla a utiekla za dvere svojej šatne, tak pribehol za ňou a vložil svoju nohu medzi dvere a zárubňu, aby ich nemohla zatvoriť a nakoľko ho nechcela pustiť dnu, tak za dverami z vonkajšej strany začal sám onanovať, kým nedospel k vyvrcholeniu a ukojeniu, 4/ dňa 5.3.2009 počas výkonu služby v obvode Obvodného oddelenia PZ Ľubotín ako vodič služobného motorového vozidla obchytkával rukou stehná svojej kolegyne stržm. D.. I. D., nar. X.X.XXXX, bytom J. XXX, okres I. T., kde následne vozidlo odstavil v služobnom obvode v obci Šarišské Jastrabie, na poľnej ceste, na čo sklopil svoje operadlo sedadla, potom operadlo sedadla spolujazdkyne - D.. I. D. a napriek jej nesúhlasu si na ňu ľahol tvárou v tvár na sedadle spolujazdca, kde ju obchytkával na prsiach a v rozkroku, bozkával ju po tvári, následne sa jej snažil rozopnúť služobný opasok a tiež nohavice, čo sa mu však pre jej aktívny odpor nepodarilo, pričom mal rozopnutý svoj opasok aj nohavice, potom jej chytil ruku a túto nasilu ťahal do svojho rozkroku, a keď sa mu nepodvolila k súloži pre jej aktívny odpor, ľahol si naspäť na sklopené sedadlo vodiča a napriek tomu, že ho po celý čas žiadala, aby ju nechal tak, v konaní pokračoval, vyzul si topánku a stiahol si nohavice, a to tak, že z jednej nohy mal nohavice úplne vyzlečené a na druhej nohe ich mal stiahnuté v oblasti kolien a takto ležiac zoblečený chytil jej pravú ruku a túto pritiahol k svojmu údu tak, že ho musela chytiť do dlane a ruku jej pevne držal dovtedy, kým nerobila pohyby dlaňou po úde hore a dole, až kým nedospel k vyvrcholeniu, čo ona vykonala z dôvodnej obavy a strachu zo znásilnenia,
5/ v budove Obvodného oddelenia PZ Ľubotín na chodbách a v kanceláriách od dňa 5.3.2009 do dňa 11.3.2010 pri samostatných stretnutiach bez svedkov, minimálne 10 - 15x obťažoval stržm. D.. I. D., nar. X.X.XXXX, bytom J. XXX, okres I. T. tak, že ju násilím pritlačil o stenu alebo o skriňu, chytal ju do jej rozkroku, násilím jej ruku ťahal do svojho rozkroku, aby sa ho dotýkala na úde cez oblečenie, vzdychal a slintal a takisto v uvedenom období počas spoločných služieb v služobnom motorovom vozidle ju opakovane nepravidelne chytal za jej stehná, ruky, do rozkroku, bez jej súhlasu a proti jej vôli,
t e d a
v bode 1/, 2/, 3/ a 5/
- iného násilím nútil, aby niečo konal, trpel a čin spáchal z osobitného motívu,
v bode 4/
- sa dopustil konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu, ktorého sa dopustil v úmysle násilím donútiť ženu k súloži, avšak k dokonaniu trestného činu nedošlo,
č í m s p á c h a l
v bode 1/, 2/, 3/ a 5/
- pokračujúci zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Trestného zákona,
v bode 4/
- zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1 Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona.
Z a t o m u s ú d u k l a d á :
Podľa § 199 ods. 1 Trestného zákona za použitia § 41 ods. 2 Trestného zákona, § 39 ods. 1 Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, pri zistení poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j/ Trestného zákona a zistení priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h/ Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 /tri/ roky.
Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona v spojení na § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona súd výkon trestu obžalovanému podmienečne odkladá so súčasným uložením probačného dohľadu nad jeho správaním v skúšobnej dobe.
Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona súd obžalovanému určuje skúšobnú dobu na 4 /štyri/ roky.
Podľa § 51 ods. 4 písm. a/ Trestného zákona súd obžalovanému ukladá povinnosť úmyselne sa nepriblížiť k poškodeným J. C. a K.. I. D. na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov a nezdržiavať sa v blízkosti obydlia menovaných poškodených, ktorá je súčasťou probačného dohľadu.
odôvodnenie:
1. Prokurátor Okresnej prokuratúry v Starej Ľubovni podal na obžalovaného obžalobu pre skutky v nej uvedené právne kvalifikované ako zločiny vydierania podľa § 189 ods. 1, 2 písm. c/ Tr. zákona a znásilnenia podľa § 199 ods. 1 Tr. zákona v štádiu pokusu. Zločinu vydierania sa mal obžalovaný podľa obžaloby dopustiť voči poškodenej J. C. konaniami popísanými v obžalobe v období od presne nezisteného dňa v mesiaci jún 2016 do presne nezisteného dňa v mesiaci marec 2010 a voči poškodenej D.. I. D. od 5.3.2009 do 11.3.2010. Zločinu znásilnenia v štádiu pokusu sa obžalovaný podľa obžaloby dopustil voči poškodenej D.. I. D. dňa 5.3.2009 v služobnom motorovom vozidle.
2. Okresný súd Stará Ľubovňa v prvom zložení senátu v poradí prvým rozsudkom vyhláseným dňa 28.4.2014 uznal obžalovaného vinným v zmysle obžaloby a bol mu uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 5 rokov, pre ktorého výkon bol zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Na základe odvolania obžalovaného Krajský súd v Prešove uznesením sp. zn. 4To 28/2014 zo dňa 13.10.2014 zrušil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie z dôvodu procesných pochybení pri vykonávaní dôkazov a ďalšom procesnom postupe súdu prvého stupňa. Odvolací súd považoval rozhodnutie za predčasné, keď sa súd prvého stupňa nevyrovnal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie súdu. Odvolací súd vytkol súdu prvého stupňa spôsob zachytenia výpovedí poškodených a svedkyne X.. H. do zápisnice, z ktorého nebolo možné zistiť, čo všetko uviedli a či reálne uviedli opis skutkov tak, ako to bolo zachytené v ich výpovediach v prípravnom konaní. Takisto nebol daný súhlas k čítaniu znaleckého posudku. Odvolací súd poukázal aj na nesprávnosť postupu pri záverečných rečiach, keď bolo porušené právo obžalovaného na obhajobu (keď sa po záverečnej reči obžalovaného ujala slova ešte jedna z poškodených), ako aj postup pri odročení pojednávania iba za účelom udelenia posledného slova obžalovaného. Takisto podľa odvolacieho súdu bolo potrebné zopakovať previerku výpovede na mieste samom alebo vykonať aj obžalovaným navrhovanú rekonštrukciu s figurantmi s obdobnými fyzickými parametrami za účelom preverenia, či ku skutku dňa 5.3.2009 v služobnom motorovom vozidle mohlo dôjsť spôsobom popisovaným poškodenou. Odvolací súd tiež prisvedčil námietke obžalovaného, že z dovtedy vykonaného dokazovania nemožno ustáliť, že by vo vzťahu k poškodenej p. C. dochádzalo k útokom už od roku 2006. Zároveň odvolací súd uložil súdu prvého stupňa vykonať aj sexuologické vyšetrenie obžalovaného vzhľadom na spôsob spáchania skutkov a ich sexuálny podtón.
3. Po vrátení veci súdu prvého stupňa bola vec pridelená novému predsedovi senátu vzhľadom na skutočnosť, že pôvodný predseda senátu ukončil pôsobenie na tunajšom súde. Následne po odchode aj druhého predsedu senátu z tunajšieho súdu bola vec pridelená terajšiemu predsedovi súdu, pričom v priebehu hlavných pojednávaní sa zdravotný stav jedného z prísediacich sudcov náhle zhoršil natoľko, že sa vzdal funkcie prísediaceho sudcu, v dôsledku čoho došlo znova k zmene v zložení senátu. Keďže obžalovaný nesúhlasil ani pri jednej zmene v zložení senátu s touto zmenou, súd vykonal hlavné pojednávanie a dokazovanie odznova po každej zmene senátu. Po využití všetkých prostriedkov, ktoré má súd k dispozícii za účelom zabezpečenia sexuologického vyšetrenia obžalovaného, sa nepodarilo zabezpečiť sexuologické vyšetrenie obžalovaného, preto súd pokračoval v konaní aj bez tohto vyšetrenia a vychádzal z dôkazov, ktoré boli po poslednej zmene v zložení dôkazov vykonané.
4. Za účelom náležitého zistenia skutkového stavu, právneho posúdenia veci, ustálenia otázky o vine obžalovaného a o prijatí sankcie ako následku za protiprávne konanie obžalovaného, súd vykonal dokazovanie na hlavných pojednávaniach, a to výsluchom obžalovaného, výsluchom poškodených J. C. a K.. I. D., výsluchom svedkov A. Z., K. J., X.. K. H., X.. H. J., K. D., F. C., čítaním výpovedí svedkov Q. H., K.. S. N. z č.l. 170 - 178 spisu, K.. T. S. z č.l. 191 - 194 spisu, K. C. z č.l. 195 - 198 spisu, C. Q. z č.l. 203 - 206 spisu, N. P. z č.l. 207 - 210 spisu, J. N. z č.l. 211 - 214 spisu, D.. N. J. z č.l. 215 - 2018 spisu, N. I. z č.l. 219 - 223 spisu, K. Q. z č.l. 224 - 227 spisu, X. C. z č.l. 228- 232 spisu, čítaním znaleckého posudku PhDr. Valérie Samselyovej-, kamerovým záznamom z rekonštrukcie vykonanej dňa 2.7.2019, listinnými dôkazmi, a to prehľadom o odmenách a trestoch z č.l. 21 - 24 spisu, služobným hodnotením a priebežným služobným hodnotením z č.l. 25 - 31 spisu, plánom služieb z č.l. 32 - 57 spisu, záznamami so služby z č.l. 58 - 75 spisu, inštruktážami hliadky z č.l. 76 - 94 spisu, zápisnicou o ohliadke miesta činu spolu s fotodokumentáciou z č.l. 285- 295, spisu dohodou z č.l. 334 - 338 spisu, menným zoznamom absolventov škôl z č.l. 339 spisu, pracovnou zmluvou z č.l. 340 - 341 spisu, nálezom Ústavného súdu SR z č.l. 1297 - 1311 spisu, správou obce Čirč, lustráciami v databáze súdov, v Generálnej prokuratúre SR, odpisom z registra trestov a v centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov.
5. Obžalovaný v priebehu celého konania a v záverečnej reči trval na tom, že je nevinný a ničoho sa nedopustil. Tvrdenia poškodených sa nezakladajú na pravde. Namietal, že v konaní niet jediného zákonne získaného dôkazu vzhľadom na to rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, v ktorých bolo vyslovené, že Sekcia kontroly a inšpekčnej služby, úrad inšpekčnej služby, odbor inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky nie je zákonným subjektom vo vyšetrovaní alebo skrátenom vyšetrovaní. Ďalej poukazoval najmä na správanie poškodených voči nemu, keď si nikto nevšimol zmeny v ich správaní, a to ani v rodine, ani na pracovisku, pričom s ním poškodené normálne komunikovali. Poškodená J. C. s ním často rozprávala o svojom živote, rodinných vzťahoch a podobne, pričom mu o týchto záležitostiach rozprávala aj sama bez toho, aby ju o tom žiadal. Menovaná pritom mala pracovnú dobu od 8.00 hod. od 14.00 hod, kedy sa na oddelení vždy zdržiavali viacerí policajti. Poškodená K.. I. D. s ním po údajnom pokuse o znásilnenie šla rovno na obed, raz s ním na spoločnej akcii po pár mesiacoch od údajného znásilnenia v lete 2009 tancovala a v zime roku 2009 sa ním z inej spoločnej akcie nechala odviezť domov na jej aute. Bežne s ním slúžila bez akéhokoľvek náznaku odporu, a to aj počas víkendov, keď boli na oddelení len 2 policajti. Menovaná poškodená sa u neho počas jednej služby zastavila s kolegom, kde vypili kávu, normálne sa porozprávali. Raz v nedeľu, keď spolu slúžili, bola u neho aj na obed, kedy mala na chvíľu čas porozprávať sa s jeho manželkou aj osamote. Poukazoval tiež na skutočnosť, že na oddelení OO PZ v Ľubotíne, kde malo dochádzať k väčšine útokov podľa obžaloby, bol väčšinou prítomný aj aspoň jeden ďalší kolega.
6. Obhajca obžalovaného v priebehu konania a v záverečnej reči takisto poukázal na skutočnosti, ktoré namietal aj obžalovaný so zdôraznením nezákonného orgánu, ktorý vykonal vyšetrovanie a správania sa poškodených, u ktorých by vzhľadom na povahu skutkov, ktoré sa obžalovanému kladú za vinu, bolo potrebné očakávať iné správanie, resp. u ktorých by sa predpokladalo odmietanie obžalovaného.
7. Prokurátor v záverečnej reči navrhol obžalovaného uznať za vinného v zmysle obžaloby s poukazom na výpovede poškodených a svedkyne H., vzhľadom na zistenie, že u poškodených neboli zistené tendencie ku skresľovaniu skutočnosti a snaha o poškodenie obžalovaného, ako aj na to, že jediný motív na podanie trestného oznámenia, ktorý by z psychologického hľadiska prichádzal u poškodených do úvahy, a to motív pomsty, nebol preukázaný.
8. Súd sa v prvom rade vysporiadal s námietkou obžalovaného a jeho obhajcu, že Sekcia kontroly a inšpekčnej služby, úrad inšpekčnej služby, odbor inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky nie je zákonným subjektom vo vyšetrovaní alebo skrátenom vyšetrovaní. V tomto smere súd poukazuje na Zjednocujúce stanovisko trestnoprávneho kolégia NS SR sp. zn. Tpj 62/2015, s ktorým sa stotožnil a vychádzal z neho. Uvedený orgán preto súd považoval za zákonný orgán, ktorý mal oprávnenie vykonávať vyšetrovanie a skrátené vyšetrovanie príslušníkov policajného zboru.
9. Následne súd po zhodnotení všetkých vykonaných dôkazov jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti dospel k záveru, že sa stali skutky, pre ktoré je obžalovaný stíhaný, tieto napĺňajú všetky znaky zločinu vydierania zo sexuálneho motívu a znásilnenia v štádiu pokusu a spáchal ich obžalovaný, ktorý je trestne zodpovedný.
10. Súd pri ustálení priebehu skutkov a trestnej zodpovednosti obžalovaného tak, ako je to uvedené v tomto rozsudku, vychádzal najmä z výpovedí poškodených, ktoré sú podporované aj ďalšími nepriamymi dôkazmi, a to znaleckým posudkom PhDr. Samselyovej, ako aj výpoveďami svedkýň K. H. a Q. H.. Poškodené aj napriek dlhej dobe od spáchania skutku v niekoľkokrát opakujúcich sa výpovediach počas prípravného konania, ako aj počas súdneho konania v podstatných črtách zhodne popísali priebeh skutkov.
11. Poškodená J. C. po poslednej zmene senátu vo svojich výpovediach a na kladené otázky uviedla, že na oddelení pracuje od 19.6.2006 ako upratovačka, potom neskôr pracovala aj ako kurička. Už keď chodila pomáhať svokre, pýtal si obžalovaný od nej telefónne číslo a volal ju na kávu. Asi po roku od jej nástupu ju začal obťažovať, obchytkával ju a navrhoval jej, aby sme mali spolu sex. Najhoršie prípady, ktoré si pamätala boli tie, že ju položil na posteľ v miestnosti označenej ako Ubytovňa na prízemí OO PZ v Ľubotíne, ľahol si na ňu, začal ju obchytkávať a bozkávať po tvári, na líca, plecia a vlasy, povedal jej, že s ňou musí mať sex, ale keďže nesúhlasila a nepodvolila sa mu, tak začal na nej onanovať. Mal pritom rozopnuté nohavice. V tomto prípade boli na oddelení sami. Po tomto útoku jej bolo veľmi zle, stála pri okne, veľmi sa bála, že ju obžalovaný znásilní. Potom sa jej obžalovaný pýtal, čo jej je. K tomuto útoku došlo asi v roku 2008. Okrem toho ju na ubytovni položil na posteľ ešte dvakrát, kedy ju obchytkával na intímnych miestach a bozkával ju po tvári, pleciach a vlasoch. V druhom prípade (niekoľko mesiacov po tom, ako na nej obžalovaný onanoval v ubytovni) potom hore na chodbe ju pritlačil o stenu v chodbe, bozkával ju po tvári, avšak ušla pred ním do jej šatne, kde on stihol dať nohu medzi dvere a taktiež onanoval. V tomto prípade bol na oddelení kolega C.. Potom ešte v treťom prípade ju tiež obchytkával na chodbe a potom povedal, že si to musí ísť urobiť, ale to už nevidela. Útokov, kedy ju obžalovaný obchytkával, mohlo byť 20 - 30 krát za tú dobu. Nechcela to a nesúhlasila s tým. Niekedy to trvalo chvíľu, niekedy dlhšie. Obžalovaný bol dotieravý a násilný, pritlačil ju buď o stenu alebo ju chytil rukami, aby neodišla, snažil sa ju bozkávať a obchytkával ju cez oblečenie na intímnych miestach. Takisto jej uvádzal, že mal s ňou sny, v ktorých mali malého rusnačika a že chce s ňou mať sex. Nedávala mu žiaden dôvod, aby takto konal, stále ho prosila, aby s tým prestal. Menovaná poškodená uviedla, že celú túto záležitosť neoznamovala nikde preto, že sa hanbila a mala za to, že keďže ona je len upratovačka a obžalovaný je policajt, tak aj tak jej to nikto neuverí. Až keď rozprávala s p. D. obe zistili, že ich obžalovaný obťažuje. Obžalovaný bol niekedy normálny a neobťažoval ju. Mohlo sa stať, že mu rozprávala aj niečo o rodinných záležitostiach, prípadne ak sa opýtal, tak mu odpovedala. Avšak keď chodila do práce a videla tam auto obžalovaného, bolelo ju brucho. Pripustila, že nevoľnosti v bruchu mohli začať až po skutku v ubytovni, keď ju položil na posteľ.
12. Poškodená K.. I. D. po poslednej zmene senátu vo svojich výpovediach na hlavných pojednávaniach, na kladené otázky a pri rekonštrukcii uviedla, že po škole od 1.3.2009 nastúpila na OO PZ Ľubotín. Dňa 5.3.2009 mala spolu s obžalovaným službu. Zavolal si ju do kancelárie stálej služby, kde jej začal rozprávať o svojich kolegoch. Pri tom uviedol, že mu je sympatická a že by ju chcel pomilovať a nie aby si myslela, že kvôli čiarke. Potom ju zobral vonku ukázať jej služobný obvod. On bol vodič, išli na služobnom vozidle C. F., kde niekde v obci Šarišské Jastrabie obžalovaný odbočil niekde do poľa s poznámkou, že „tu by nás nikto nemal vidieť“, auto otočil smerom k obci a začal sa cez ňu naťahovať a sklápať jej sedačku. Potom sklopil aj svoju a silou mocou sa snažil na ňu vyliezť, pričom sa snažil jej rozopínať opasok. Do poslednej chvíle ho prosila, bránila sa, ako mohla a žiadala ho, aby odišli z tohto miesta. Bránila sa tým spôsobom, že jednou rukou držala obžalovaného, aby jej nerozopínal opasok a dookola mu opakovala, aby s tým prestal. Obžalovaný sa jej dotýkal na prsiach, snažil sa jej dať ruku do rozkroku a bozkať ju. Tiež jej ťahal ruku do jej rozkroku. Potom, keď už asi obžalovaný videl, že sa mu nepodvolí, vrátil sa na svoje miesto, potom si stiahol nohavicu z jednej nohy, ťahal jej pravú ruku s tým, že keď už nič, tak nech ho aspoň urobí. Držal pevne jej ruku a robil s ňou pohyby hore a dole dovtedy, kým sa neurobil. Trvalo to krátko, možno minútu. Potom jej pustil ruku a on sa poutieral a obliekol si naspäť nohavicu a ona si zatiaľ vytiahla sedadlo do pôvodnej polohy. Celé to trvalo možno 10 - 15 minút. Po tomto ju zobral na obed a išli sme na obed. Okrem toho ju ešte asi 10-15 krát obťažoval. Pokiaľ to bolo v aute, tak jej dával ruku na jej stehná a snažil sa dať ju do jej rozkroku. Pokiaľ to bolo niekde v budove obvodného oddelenia, tak sa na ňu natlačil, chytal ju za prsia alebo do rozkroku, snažil sa ju bozkávať, prípadne oslintať, príp. ťahal jej ruku do svojho rozkroku. Niektoré útoky trvali pár minút, niektoré pár sekúnd. Bolo to proti jej vôli, bolo to skôr nepríjemné ako lichotivé. Bránila sa buď slovne alebo fyzicky. Obžalovaný videl, že mu jeho konanie neopätovala, teda mu muselo byť zrejmé, že ide o konanie proti jej vôli. Obžalovanému nedávala žiadne náznaky ani podnety, aby to robil. Okrem toho nie raz jej povedal „I., milujem Ťa“. Konanie obžalovaného neoznámila skôr, lebo po prvom incidente dňa 5.3.2009 bola zaskočená, bola nová, boli tam samí chlapi, zohratá partia. Nezdôverila sa nikomu s obťažovaním obžalovaného, lebo sa hanbila. Podnetom pre ňu bol rozhovor s p. C., pri ktorom zistila, že aj ju obžalovaný obťažuje.
13. Súd nezistil skutočnosti nasvedčujúce nepravdivosti výpovedí poškodených týkajúcich sa popisu skutkov, ani skutočnosti, ktoré by nasvedčovali snahe poškodiť obžalovanému. Súd pri tomto závere vychádzal jednak zo záverov znaleckého posudku PhDr. Samselyovej, z ktorého vyplýva, že u poškodených neboli zistené sklony k lživosti alebo skresľovaniu skutočnosti a tieto sú schopné vnímať a chápať rôzne situácie, tieto si zapamätať a následne ich vierohodne reprodukovať, ako aj z výpovedí poškodených, keď poškodené uviedli alebo pripustili aj skutočnosti, ktoré sú skôr v prospech obžalovaného (ako napr. poškodená J. C. pripustila aj to, že sa bavila niekedy s obžalovaným aj o rodinných záležitostiach, poškodená K.. I. D. potvrdila, že spolu s obžalovaným tancovala na jednej spoločnej akcii a z inej spoločnej akcie sa nechala odviezť obžalovaným). Uvedené tvrdenia poškodených podporujú aj výpovede X.. K. H. a Q. H., z ktorých mal súd preukázané, že obžalovaný sa aj vo vzťahu k nim pokúsil o konanie obdobné, ako sa mu kladie za vinu vo vzťahu k poškodeným v tomto konaní, teda súd mal preukázané, že podobné konanie nebolo obžalovanému cudzie. V tomto smere sa súdu javí ako nanajvýš nepravdepodobné, aby 4 ženy, ktoré sa bližšie nepoznajú, nezávisle od seba, z ktorých 2 slúžili na OO PZ v Ľubotíne iba krátku dobu, sa dohodli ohľadne ich výpovedí o skúsenostiach s obžalovaným len preto, aby mu poškodili.
14. Zo záznamov zo služby a pracovnej zmluvy poškodenej J. C. mal súd preukázané, že obe poškodené prichádzali do styku s obžalovaným počas výkonu svojich pracovných povinností, poškodená K.. I. D. aj počas nočných služieb a služieb cez víkend, kedy na oddelení súžili iba 2 policajti, teda poškodená bola s obžalovaným na oddelení sama. Je teda nepochybne preukázané, že obžalovaný mal príležitosť ku konaniam, ktoré sa mu kladú za vinu, a to aj vo vzťahu k poškodenej J. C.. Aj keď počas dňa bolo na oddelení viacero policajtov (ako vyplýva zo zhodných výpovedí obžalovaného a poškodenej K.. D., v priebehu dňa zvykli byť na oddelení 4 policajti), je nepochybné, že pri výkone práce polície, ktorá vyžaduje aj prácu v teréne, príp. u vedenia napr. porady mimo budovy OO PZ, nastali situácie, kedy bolo na OO PZ v Ľubotíne menej policajtov, príp. iba 1 policajt. Z prehľadu plánu služieb súd zistil, že poškodená K.. D. si 3 krát vymenila služby v dňoch, kedy mala slúžiť s obžalovaným, a to v dňoch 5.8.2009, 6.2.2010 a 20.2.2020. Vo všetkých troch prípadoch išlo o nočné služby počas víkendu.
Takisto z rekonštrukcie skutku zo dňa 5.3.2009 súd mal preukázané, že ku skutku tak, ako ho popísala poškodená, mohlo dôjsť. Je logické a pochopiteľné, že figurantom pri rekonštrukcii, ktorými boli dve osoby rozdielneho pohlavia, ktoré sa nepoznali a mali znázorňovať udalosti pri pokuse znásilnenia, neboli rekonštruované úkony príjemné a nešli všetky hladko. Prakticky však bolo preukázané, že je možné konanie obžalovaného v služobnom vozidle, ktoré popísala poškodená K.. D., pričom ak súd zohľadní túžbu obžalovaného po sexuálnom styku s menovanou poškodenou, resp. po jeho sexuálnom uspokojení (ako uviedla aj poškodená K.. D., že obžalovaný bol ako nepríčetný), je zrejmé, že všetko konanie obžalovaného išlo rýchlejšie a hladšie.
15. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd uzavrel skutkový priebeh skutkov tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Ani argumentácia a obrana obžalovaného nezmenila nič na závere súdu, že ku skutkom došlo tak, ako boli ustálené súdom (po zohľadnení záverov odvolacieho súdu a dokazovania po poslednej zmene senátu) a že ich spáchal obžalovaný. Argumenty obžalovaného, ktorými sa snažil preukázať, že sú tu skutočnosti, ktoré spochybňujú, že by sa dopustil skutkov uvedených v obžalobe, prípadne ktorými sa snažil spochybniť vierohodnosť poškodených, nemenia nič na názore súdu, že sa skutky stali. Niektoré z argumentov obžalovaného majú určitú logiku, najmä pokiaľ ide o poukazovanie na správanie poškodených voči nemu počas celého obdobia, počas ktorého malo dochádzať k obťažovaniu poškodených. Je pravdou, že správanie poškodených počas tohto obdobia skutočne nezodpovedalo úplne správaniu obete obdobných trestných činov v tom smere, že by obžalovaného viditeľne odmietali, príp. sa ho výslovne stránili. Ani táto skutočnosť však podľa názoru neznamená, že ku skutkom kladeným obžalovanému za vinu, nedošlo. Každý človek je individuálna osobnosť a každý reaguje na stresové a záťažové situácie inak. Kým niekto sa dokáže rázne ohradiť voči konaniu, ktoré sa mu nepáči alebo mu je nepríjemné, iný sa nemusí vedieť ubrániť a prežíva podobné situácie najmä vnútorne. Ako vyplýva z výpovede poškodenej J.. C., obžalovaný bol niekedy normálny a dalo sa s ním porozprávať. Z vykonaného dokazovania pritom nie je zrejmé ako často a v akom období sa menovaná poškodená mala s obžalovaným rozprávať o rodinných záležitostiach a pod. (čiže kľudne to mohlo byť najmä v čase, kedy ešte k obťažovaniu nedochádzalo, resp. len s ním obžalovaný začínal, pričom takisto mohlo ísť o pár viet a žiadne hlbšie debaty). Podobne aj poškodená K.. D. uviedla, že v prítomnosti kolegov sa správal úplne normálne, teda v tom čase sa neobávala útokov zo strany obžalovaného. Z výpovedí oboch poškodených, ako aj svedkýň X.. K. H. a Q. H. možno vyvodiť, že obžalovaný s obťažovaním väčšinou začínal postupne, takpovediac testujúc si obeť. Poškodenú J.. C. spočiatku iba pozýval na kávu. Po útoku na Q. H., keď jej chytil ruky a chcel ju pobozkať, k čomu nedošlo kvôli jej ráznej slovnej obrane, ju už len pozýval na kávu. X.. K. H. takisto pri jednom útoku akoby objal a olízal jej líco. Poškodená K.. D. na pojednávaní dňa 11.11.2013 uviedla, že si spočiatku myslela, že to obžalovaný myslí zo srandy. Aj keď s odstupom času na poslednom pojednávaní nevedela uviesť, ako to myslela, je možné aj z tohto vyjadrenia dedukovať, že obžalovaný začínal obťažovanie postupnými menšími krokmi (okrem útoku na poškodenú K.. D. dňa 5.3.2009), zamaskovanými pod rúškom nevinnej zábavy a až podľa reakcie obete a možností, ktoré sa mu naskytli, intenzitu obťažovania zvyšoval. Poškodené pritom museli prichádzať do styku s obžalovaným počas výkonu pracovných povinností, teda museli s ním aj určitým spôsobom komunikovať.
16. Skutočnosť, že skutky poškodené neoznámili skôr, príp. že ich neoznámili napr. manželke obžalovaného, alebo že na poškodených kolegovia alebo manželia nezbadali nejaké zmeny v správaní, prípadne že sa poškodené v práci bežne stretávali s obžalovaným a prichádzali s ním do styku bez toho, aby si niekto všimol zmeny v ich správaní, takisto podľa názoru súdu neznamená, že sa skutky nestali. Poškodená J.. C. je tichšej povahy. Navyše pracuje ako upratovačka, kým obžalovaný bol jedným z funkčne najstarších príslušníkov na OO PZ v Ľubotíne. Je preto plne pochopiteľná jej obava z toho, že jej nikto neuverí, podobne ako aj jej obava z rozpadu manželstva, keďže nepochybne ide o citlivú záležitosť a išlo o konania, pri ktorých nikdy nebol žiaden svedok. Poškodená K.. I.. D. nastúpila na OO PZ v Ľubotín v marci 2009, teda skutku dňa 5.3.2009 sa voči nej obžalovaný dopustil v podstate takmer hneď po jej nástupe. V tom čase nepoznala ešte bližšie kolektív OO PZ v Ľubotíne, ktorý bol takmer výlučne mužský. Obžalovaný bol pritom jedným z funkčne najstarších a najskúsenejších príslušníkov na OO PZ v Ľubotíne, čo nepochybne u poškodenej takisto zohrávalo svoju úlohu. Aj keď menovaná poškodená je policajtka, zároveň je v prvom rade ženou a v tomto prípade poškodenou. Zohľadniac uvedené skutočnosti, ako aj pocity hanby, obáv z toho, ako to príjmu ich partneri, príp. obáv z toho, čo bude všetko obnášať, ak oznámia obťažovanie zo strany obžalovaného (keďže nepochybne nejde o bežnú záležitosť, ktorá súvisí s následnými výsluchmi poškodených, v ktorých je potrebné sa vracať k prežitým udalostiam, navyše obdobné konania sú ťažšie preukázateľné, keďže k nim dochádza zväčša len medzi páchateľom a poškodeným, ako tomu bolo aj v tomto prípade; v tomto kontexte by bolo plne pochopiteľné aj prípadné vyjadrenie poškodenej J.. C., že by do toho už nešla), ako tiež pri zohľadnení skutočnosti, že až do konca roka 2009 poškodené nevedeli o tom, že obžalovaný sa dopúšťa podobných konaní aj voči niekomu inému, je plne pochopiteľné, že poškodené oznámili obťažovanie obžalovaného až s určitým časovým odstupom. Podobne skutočnosť, že poškodené celé ich obťažovanie prežívali vnútorne samé a chceli sa s celou záležitosťou vysporiadať v prvom rade sami v sebe a nedali na sebe poznať ich vnútorné prežívanie tiež nepreukazuje, že nedošlo ku skutkom, ktoré sú kladené obžalovanému za vinu, najmä ak súd zohľadní všetky vyššie popísané dokazovanie a okolnosti daného prípadu.
17. K spozorovaniu zmien u poškodenej J.. C. zo strany policajtov súd poznamenáva, že policajti nemuseli s menovanou prichádzať a zrejme ani neprichádzali do styku veľmi často vzhľadom na výkon ich povinností aj mimo OO PZ alebo počas nočných služieb, kedy tam menovaná poškodená nebola. Policajti pritom slúžili väčšinou v dvojiciach (aj keď boli na oddelení prítomný riaditeľ a zástupca riaditeľa, prípadne policajt v stálej službe, počas služby v motorovom vozidle boli iba dvaja policajti a počas nočných a víkendových služieb slúžili iba dvaja policajti), teda reakciu poškodenej J.. C. priamo na obžalovaného väčšina z policajtov slúžiacich v rokoch 2009 a 2010 na OO PZ v Ľubotíne skutočne nemusela postrehnúť. Obdobne to platí aj vo vzťahu k poškodenej K.. D., keďže vzhľadom na výkon služieb najmä v dvojiciach nikto z policajtov nebol prítomný pri výkone služby v čase, kedy slúžili spolu obžalovaný a menovaná poškodená. Ak sa policajti stretli pri výmene služieb, nebol tam veľký časový priestor, kedy sa spolu zdržiavali, teda ani veľký časový priestor na spozorovanie zmeny v správaní. Pri dvoch obžalovaným uvádzaných spoločných akciách bolo síce prítomných viacero policajtov, ale obžalovaný počas oboch slúžil, teda sa na nich zastavil iba krátko. V kontexte tvrdenia poškodenej K.. D., že obžalovaný sa v prítomnosti iných správal normálne (čomu nasvedčujú aj vyjadrenia policajtov uvedené v nasledujúcom odseku, keď si určité zmeny v správaní poškodenej K.. D. všimli až niekedy začiatkom roku 2010) a že nechcela v tom čase nikomu hovoriť o svojich zážitkoch a problémoch s obžalovaným (čo je pochopiteľné vzhľadom na dôvody uvádzané v predchádzajúcom odseku), sa dá pochopiť aj tancovanie s obžalovaným na krátky časový úsek.
18. Navyše je potrebné uviesť, že nie je úplne pravdou, že si nikto nič nevšimol. Z výpovede svedka K. Q. vyplýva, že kolegyňa D. v marci 2010 bola už dva týždne nervóznejšia. Keď sa raz počas služby zastavila u neho spolu s kolegom C., pýtal sa jej na to, že počul, že sa pohádala s J.. Uvedenú konverzáciu potvrdil vo svojej výpovedi aj svedok K. C., ktorý uviedol, že danú otázku pani D. odpovedala niečo v tom zmysle, že sa p. J. snažila vysvetliť, že už to takto ďalej nejde, na čo sa jej mal J. ospravedlňovať. Prosil ju, aby to nikomu nepovedala. Svedok K. C. ďalej uviedol, že dva dni predtým počul, že sa pani D. pohádala s J., ale nevedel, čo bolo predmetom hádky. Podobne svedok J. N. spomenul vo svojej výpovedi slovný konflikt medzi obžalovaným a poškodenou K.. D., o ktorom však nevedel nič bližšie uviesť, keďže nebol v práci. Slovný konflikt medzi obžalovaným a poškodenou K.. D. potvrdil aj svedok D.. N. J., keď po mesačnom vyhodnotení v roku 2010 (nevedel uviesť presný mesiac) si p. D. zavolala p. J. do kancelárie a niečo mu tam vysvetľovala, pričom bolo počuť jej krik. Takisto K. J. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní uviedol, že si asi od januára 2010 všimol, že p. D. dosť ignorovala p. J..
19. Aj uvedené výpovede potvrdzujú, že správanie obžalovaného sa stupňovalo a v čase pred oznámením skutku si na poškodenej K.. D. už aj niektorí kolegovia všimli zmenu v jej správaní. Z týchto dôkazov tiež vyplýva, že menovaná poškodená komunikovala s obžalovaným pred oznámením skutku s tým, aby s obťažovaním prestal. Poškodená pritom aj po 10 rokov od oznámenia skutku si rovnako podrobne pamätala situáciu, kedy ju obžalovaný na kolenách prosil, aby nikomu nič nehovorila, pričom rovnakú verziu uviedla aj kolegovi Q. ešte predtým, ako celé obťažovanie oznámila vedeniu OO PZ. Aj uvedená skutočnosť podľa názoru súdu potvrdzuje vierohodnosť nemennej výpovede poškodenej. K výpovedi svedka J. na hlavnom pojednávaní po poslednej zmene v zložení senátu súd poznamenáva, že pri otázkach týkajúcich sa vnímania obžalovaného zo strany ľudí v obci, v ktorej obaja bývajú, sa svedok často pozeral na obžalovaného, z čoho bolo možné usúdiť snahu svedka vykresliť obžalovaného v čo najlepšom svetle, čo zavŕšil tichou otázkou na obžalovaného, či je spokojný. Na vysvetlenie rozporu v jeho výpovedi týkajúcej sa skutočnosti, či si všimol alebo nevšimol zmeny v správaní poškodenej K.. D. (na hlavnom pojednávaní uviedol, že si žiadne zmeny v jej správaní nevšimol), uviedol, že si nepamätá, že by v prípravnom konaní povedal niečo také, ako mu bolo prečítané z jeho výpovede z prípravného konania, a to vzhľadom na odstup času. V časti výpovede svedka J. týkajúcej sa toho, či si všimol zmeny v správaní poškodenej K.. D., súd ako hodnovernejšiu vyhodnotil jeho výpoveď v prípravnom konaní, keďže jednak popis týchto udalostí bol v tom čase čerstvý (s odstupom 10 rokov si svedok už skutočne nemusel presne pamätať, čo povedal) a jednak vzhľadom na vyššie popísané správanie sa svedka pri jeho výsluchu vznikal dojem hraničiaci až s presvedčením, že minimálne v tomto smere bola výpoveď svedka ovplyvnená snahou napomôcť obžalovanému.
20. Námietky obžalovaného voči znaleckému posudku súd nepovažoval za dôvodné. Iná právna kvalifikácia skutku v čase vypracovania znaleckého posudku žiadnym spôsobom nediskvalifikuje znalecký posudok, keďže predmetom znaleckého skúmania bola vierohodnosť poškodených a ich schopnosť správne si zapamätať prežité udalosti a tieto reprodukovať, čo súvisí s popisom skutkových okolností prípadu, nie s právnym posúdením konania obžalovaného. Aj keď v znaleckom posudku je zachytené vyjadrenie poškodenej K.. D. iba krátko, je zrejmé, že znalkyňa vykonala rôzne metódy vyšetrenia intelektových, pamäťových schopností, psychologické vyšetrenie afektivity a osobnosti, čiže závery znalkyne neboli postavené v hlavnej miere na vyjadrení poškodenej K.. D., ale predovšetkým na psychologickom posúdení viacerých stránok osobnosti poškodenej. Ani skutočnosť, že znalkyňu nebolo možné vypočuť z dôvodu, že prestala byť v priebehu súdneho konania znalkyňou, nespôsobuje nezákonnosť takéhoto dôkazu, keďže s jeho prečítaním strany súhlasili.
21. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti preto súd uzavrel, že námietky obžalovaného nie sú takej intenzity, ktorá by spôsobovala značné pochybnosti o priebehu skutkov kladených obžalovanému za vinu, príp. o vine obžalovaného, ktoré by boli spôsobilé privodiť iné rozhodnutie súdu vo veci.
22. Po právnej stránke súd dospel k záveru, že ak obžalovaný ako zodpovedný subjekt konajúc v priamom úmysle násilím nútil poškodenú K.. D. dňa 5.3.2009 k súloži, ku ktorej nedošlo pre odpor poškodenej a v ostatných prípadoch poškodené K. C. a K.. D. násilím nútil, aby niečo trpeli, v danom konkrétnom prípade jeho dotyky na ich tele, príp. jeho sexuálne uspokojenie, boli naplnené všetky znaky zločinu znásilnenia v štádiu pokusu pri skutku, ku ktorému došlo 5.3.2009 a u ostatných skutkov znaky pokračovacieho zločinu vydierania z osobitného motívu, a to zo sexuálneho motívu.
23. Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal zo zásad pre ukladanie trestov upravených v § 34 TZ. Vychádzajúc z § 34 ods. 6 TZ a trestných sadzieb upravených v TZ pre zločiny, ktoré sa obžalovanému kladú za vinu, súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody.
24. Pokiaľ ide o jeho výmeru, súd zohľadnil skutočnosti upravené v § 34 ods. 4 TZ. Na jednej strane k obťažovaniu zo strany obžalovaného dochádzalo dlhší čas, potajomky, aby si tieto skutky nikto nevšimol a tieto boli sexuálneho charakteru. Na druhej strane obžalovaný doposiaľ viedol riadny život, nebol trestne stíhaný ani odsúdený za iný trestný čin, krátko po oznámení poškodených bol prepustený z PZ, v súčasnosti pracuje inde a stará sa spolu s manželkou o 1 maloletého syna. Z miesta bydliska bol hodnotený kladne. Od 28.1.2016 do 20.2.2020 sa síce obžalovaný dopustil 6 priestupkov, ale ide o priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, ktoré sa týkali (vychádzajúc z popisu priestupkov a výšky ukladaných pokút) skôr menej závažnejších porušení a tieto zrejme súvisia s výkonom súčasného zamestnania obžalovaného. Vedenie riadneho života súd vyhodnotil ako poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. j/ Tr. zákona, spáchanie dvoch trestných činov ako priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. h/ Tr. zákona. Súd prihliadol aj na následky trestných činov, kedy zo správania poškodených je možné vyvodiť, že aj keď im bolo konanie obžalovaného nepríjemné a bolo proti ich vôli, správaním obžalovaného im nevznikla vážna psychická ujma. Predovšetkým však súd pri ukladaní výmery trestu prihliadol na dĺžku trestného stíhania. Od vznesenia obvinenia do vyhlásenia v poradí druhého rozsudku vo veci samej uplynulo viac ako 10 rokov. Aj keď k dĺžke konania prispel aj samotný obžalovaný (viacnásobným vznášaním námietok zaujatosti členov senátu, príp. sudcov prvostupňového, ako aj odvolacieho súdu, ako aj častým využívaním opravných prostriedkov, čo je na jednej strane právom obžalovaného, na druhej strane však to však má určitý vplyv na dĺžku konania) a dĺžka konania bola ovplyvnená aj objektívnymi faktormi, najmä viacnásobnou zmenou v zložení senátov, s ktorou obžalovaný nesúhlasil (čo je však tiež jeho právom), je nepochybné, že dĺžka tohto konania výrazne presiahla dĺžku konania v porovnateľných veciach, pričom aj Ústavný súd SR konštatoval porušenie práva obžalovaného na prerokovanie vecí bez zbytočných prieťahov. Najvyšší súd Sloven- skej republiky v rozsudku zo dňa 18.03.2010 pod sp. zn. 5 To 14/2009 uverejnenom v Zbierke č. 1/2011 pod č. R 10/2011 uviedol, že „dĺžka konania, ktorá s prihliadnutím na obťažnosť veci, postoj obvine- ného k trestnému stíhaniu a procesný postup orgánov činných v trestnom konaní alebo súdu výraz- ne a neprimerane presahuje dĺžku konania v porovnateľných veciach je takou okolnosťou prípadu, kto- rá môže odôvodniť pri ukladaní trestu použitie mimoriadneho zmierňovacieho ustanovenia podľa § 40 ods. 1 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 (teraz § 39 ods. 1 Tr. zák.) a uloženie trestu odňatia slo- body pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej zákonom.“ Zohľadniac všetky tieto skutočnosti, pri rovnováhe poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, súd dospel k záveru, že uloženie trestu odňatia slobody, aj keď v najnižšej trestnej sadzbe podľa najprísnejšieho ustanovenia, ktorého použitie v danom prípade prichádza do úvahy (t.j. 5 rokov pri zločine znásilnenia) a ktoré by nevyhnutne bolo spojené s nepodmienečným trestom odňatia slobody, by pre obžalovaného bolo neprimerane prísne. Súd preto v zmysle § 39 ods. 1 Trestného zákona dospel k záveru, že vzhľadom na pomery obžalovaného a vyššie uvedené skutočnosti postačuje na ochranu spoločnosti a nápravu obžalovaného aj uloženie trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby, a to vo výmere 3 rokov, ktorá umožňuje výkon trestu odňatia slobody obžalovanému podmienečne odložiť za súčasného uloženia probačného dohľadu. Uložený trest odňatia slobody je úhrnný.
25. Zároveň súd uložil obžalovanému probačný dohľad a povinnosť nepriblížiť sa úmyselne k poškodeným J. C. a K.. I. D. na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov a nezdržiavať sa v blízkosti obydlia, a to v zmysle § 51 ods. 4 TZ, ktorá je súčasťou probačného dohľadu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Stará Ľubovňa do 15 dní od oznámenia tohto rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Ak sa rozsudok oznamuje tak obžalovanému, ako aj jeho obhajcovi a zákonnému zástupcovi, plynie lehota od toho oznámenia, ktoré bolo vykonané najneskoršie. Odvolanie má odkladný účinok.
Ak Trestný poriadok neustanovuje inak, rozsudok môže odvolaním napadnúť a) prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, b) obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, c) poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, d) zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.
V neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť odvolaním prokurátor; len čo do povinnosti na náhradu škody má toto právo aj poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody. V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný zástupca alebo jeho obhajca.
Iným osobám uvedeným v § 308 ods. 2 okrem prokurátora sa končí lehota tým istým dňom ako obžalovanému.