Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 165/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-35

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 21. novembra 2019

v senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Laššákovej a zo sudcov Petra Molnára

a Ľuboša Szigetiho (sudca spravodajca) prerokoval ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti

TOKO AGRI a. s., Na Strži 1702/65, Praha, Česká republika, IČO 28 888 901, zastúpenej

advokátkou JUDr. Martinou Benčíkovou Poliakovou, Hlavná 63, Štefanová, vo veci

namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Trnava sp. zn.

z 26. septembra 2018 a takto

rozhodol:

1. Základné právo obchodnej spoločnosti TOKO AGRI a. s. na súdnu ochranu podľa

a právo na spravodlivé súdne konanie podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu

Trnava sp. zn. z 26. septembra 2018 p o r u š e n é b o l i .

2. Uznesenie Okresného súdu Trnava sp. zn. z 26. septembra 2018

z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie.

3. Obchodnej spoločnosti TOKO AGRI a. s. p r i z n á v a úhradu trov konania

v sume 325,42 € (slovom tristodvadsaťpäť eur a štyridsaťdva centov), ktorú j e Okresný

súd Trnava p o v i n n ý vyplatiť na účet jej advokátky JUDr. Martiny Benčíkovej

Poliakovej, Hlavná 63, Štefanová, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením z 27. júna

2019 prijal na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti TOKO AGRI a. s.,

Na Strži 1702/65, Praha, Česká republika, IČO 28 888 901 (ďalej len „sťažovateľka“),

podľa o Ústavnom súde Slovenskej republiky

a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), ktorou

namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

uznesením Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) sp. zn.

z 26. septembra 2018 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka prihlásila 28. decembra

2016 do reštrukturalizačného konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn.

svoju pohľadávku voči dlžníkovi , , ,

v celkovej výške 446 859,90 €. Prihlášku pohľadávky zaslala sťažovateľka prostredníctvom

svojho právneho zástupcu mailom toho istého dňa reštrukturalizačnému správcovi,

obchodnej spoločnosti

(ďalej len „správca“), a to na mailovú adresu , ktorá

bola uvedená ako doručovacia adresa pre prihlášky pohľadávok vo výzve na prihlásenie

pohľadávok z 22. novembra 2016. Vzhľadom na skutočnosť, že mailová schránka správcu

bola k tomuto dňu nefunkčná, sťažovateľka zaslala v ten istý deň prihlášku pohľadávky

mailom okresnému súdu, a to napriek tomu, že jej táto povinnosť zo

o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“) nevyplýva. Súbežne zaslala

sťažovateľka prihlášku pohľadávky v písomnom vyhotovení prostredníctvom poskytovateľa

poštových služieb správcovi aj okresnému súdu. Prípisom doručeným 5. januára 2017 bola

sťažovateľka správcom vyrozumená o tom, že sa na jej prihlášku pohľadávky neprihliada,

a to z dôvodu, že súčasťou prihlášky pohľadávky doručenej prostredníctvom

prevádzkovateľa poštových služieb 2. januára 2017 nebolo splnomocnenie pre

(ďalej len „splnomocnenec“), ktorý prihlášku pohľadávky za sťažovateľku

podpísal a podal. Správca zároveň skonštatoval, že sťažovateľke uplynula lehota pre

prihlásenie pohľadávky.

3. Na základe návrhu správcu z 5. januára 2017 okresný súd rozhodol uznesením č. k.

-359 z 5. apríla 2017 výrokom III, že na podanie sťažovateľky sa ako

na prihlášku neprihliada s odôvodnením, že prihláška pohľadávky bola doručená

po uplynutí zákonnej lehoty na prihlasovanie pohľadávok. Uznesením okresného súdu č. k.

-1226 z 29. júna 2017 bola sťažnosť sťažovateľky proti uzneseniu č. k.

-359 z 5. apríla 2017 vydanému vyšším súdnym úradníkom zamietnutá, a to

najmä s odkazom na skutočnosť, že prihláška bola podpísaná splnomocnencom, ktorého

plná moc nebola súčasťou podania doručovaného mailom okresnému súdu 28. decembra

2016, a teda na prihlášku sťažovateľky nemožno prihliadať. Zároveň okresný súd uznal

námietku sťažovateľky o doručení prihlášky pohľadávky v zákonnej lehote za dôvodnú.

4. Sťažovateľka napadla uznesenie okresného súdu č. k. -1226 z 29. júna

2017 na ústavnom súde, ktorý nálezom sp. zn. z 13. decembra 2017

konštatoval porušenie základného práva sťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru, uznesenie

okresného súdu č. k. -1226 z 29. júna 2017 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie

konanie. Pri prerokovávaní ústavnej sťažnosti ústavný súd po vyžiadaní elektronického

podania sťažovateľky doručeného okresnému súdu zistil, že súčasťou mailom doručenej

prihlášky pohľadávky na okresný súd bola aj plná moc na podpísanie prihlášky pre

splnomocnenca.

5. Po vrátení veci na ďalšie konanie okresný súd napadnutým uznesením sťažnosť

veriteľa (sťažovateľky) opätovne zamietol s odôvodnením, že sťažovateľka nepreukázala

doručenie písomného splnomocnenia pre splnomocnenca v zákonnej lehote na prihlásenie

pohľadávky, keďže hoci sťažovateľka doručila okresnému súdu prihlášku pohľadávky

s prílohami elektronickou formou bez autorizácie 28. decembra 2016, následná poštová

zásielka, ktorá bola okresnému súdu doručená 2. januára 2017, neobsahovala písomnú plnú

moc. Z tohto dôvodu sa podľa okresného súdu javí prihláška sťažovateľky ako nepodpísaná,

a preto na ňu nemožno s poukazom na § 29 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii

prihliadať.

6. V ústavnej sťažnosti sťažovateľka namieta, že okresný súd sa v napadnutom

uznesení neriadil právne záväzným stanoviskom ústavného súdu vyjadreným v jeho náleze

sp. zn. z 13. decembra 2017 a neakceptoval argumentáciu sťažovateľky,

podľa ktorej prihlášku pohľadávky doručenú mailom okresnému súdu následne zaslala

správcovi a okresnému súdu spolu so všetkými prílohami vrátane plnej moci. Svoje tvrdenia

preukazuje aj čestnými vyhláseniami , ktorá vykonávala

kompletizáciu a balenie poštovej zásielky a splnomocnenca, ktorý prihlášku kontroloval

a podpisoval. Poukazuje na to, že by bolo nelogické, keby práve táto listina absentovala

v obálke už skôr spracovanej prihlášky a opakovane, avšak neúspešne, zasielanej

elektronicky správcovi. Poukazuje tiež na skutočnosť, že správcovi bola plná moc opätovne

zaslaná, a to prípisom z 5. januára 2017, pričom táto skutočnosť nemá podľa jej názoru

vplyv na riadne a včasné doručenie prihlášky pohľadávky.

7. Sťažovateľka okresnému súdu vytýka, že jeho argumentácia uvedená

v odôvodnení napadnutého uznesenia je irelevantná, keďže okresný súd sa v nej zaoberá

prihláškou doručenou okresnému súdu, a nie tým, čo je pre rozhodnutie podstatné, a to

riadne a včasné doručenie prihlášky správcovi. Sťažovateľka ďalej namieta, že napadnutým

uznesením jej bola fakticky znemožnená účasť na reštrukturalizácii dlžníka a jej

pohľadávka voči dlžníkovi tak nemohla byť ani čiastočne uspokojená.

8. Podľa názoru sťažovateľky je platná právna úprava týkajúca sa prihlasovania

pohľadávok veriteľov v rozpore s a zárukami právneho štátu. Protiústavnosť

sťažovateľka vidí v skutočnosti, že včasnosť podania prihlášky nezávisí na jej vlastnom

konaní podľa obecnej zásady vigilantibus iura scripta sunt, ale na (ne)činnosti správcu

a jeho schopnosti poskytovať súčinnosť pri doručovaní, t. j. preberať zásielky. Práve tento

prípad je podľa sťažovateľky ukážkou neúmyselného pochybenia a nepripravenosti správcu

poskytovať veriteľom súčinnosť pri prihlasovaní pohľadávok. Hmotnoprávny charakter

lehoty pre prihlásenie pohľadávok je podľa názoru sťažovateľky nesprávny, resp. rozporný

s ústavným poriadkom Slovenskej republiky, pričom tento charakter v konečnom dôsledku

umožňuje v prípade cezhraničných veriteľov ich izoláciu od reštrukturalizačného konania,

pretože práve títo veritelia sú odkázaní na vôľu, resp. nevôľu alebo schopnosť prípadne

neschopnosť správcov preberať poštové a iné zásielky. „Takýto stav, keď fakticky

reštrukturalizačný správca svojou činnosťou (preberaním či nepreberaním pošty, zapnutím

či nezapnutím počítača) je schopný aktívne ovplyvňovať konanie, je stavom v právnom štáte

celkom určite nežiaducim, pretože otvára priestor pre nepoctivé, v niektorých prípadoch

i dokonca skôr nezákonné konanie. Cezhraniční veritelia sú ukrátení na svojich procesných

právach, keďže cezhraničná korešpondencia je vždy zdĺhavejšia a tak majú fakticky kratšiu

lehotu na uplatnenie svojich práv.“

9. Sťažovateľka poukazuje na § 29 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii,

podľa ktorého je jednou zo základných náležitostí aj podpis. Zdôrazňuje skutočnosť, že je

nesporné, že doručená prihláška bola riadne vyplnená a podpísaná. Dôvodom

na rozhodnutie o tom, že na prihlášku sa neprihliada z dôvodu nesplnenia základnej

náležitosti podľa § 29 ods. 1 písm. f) zákona o konkurze a reštrukturalizácii, je podľa názoru

sťažovateľky napríklad úplná absencia podpisu. Za situácie, keď je prihláška inak perfektná

a spĺňa všetky základné náležitosti, sa sťažovateľke javí postup, hodnotenie a záver

okresného súdu ako bezprecedentne formalistický, čo nie je v súlade s účelom a zmyslom

zákona. Napadnuté uznesenie okresného súdu považuje preto sťažovateľka za arbitrárne

a svojvoľné, ktorým došlo k neprípustnému a účelovému výkladu ustanovení zákona

o konkurze a reštrukturalizácii a k popretiu účelu a významu týchto ustanovení.

10. Na základe skutočností uvedených v ústavnej sťažnosti sťažovateľka navrhuje,

aby ústavný súd po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie nálezom vyslovil porušenie

sťažovateľkou označených práv (bod 1) napadnutým uznesením okresného súdu, napadnuté

uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, priznal sťažovateľke

primerané finančné zadosťučinenie v sume 10 000 € a náhradu trov právneho zastúpenia

na účet právnej zástupkyne sťažovateľky.

11. Na základe výzvy ústavného súdu sa k opodstatnenosti ústavnej sťažnosti vyjadril

predseda okresného súdu, ktorý vo svojom podaní z 15. júla 2019 uviedol: «... ako súd

konštatoval v napadnutom uznesení zo dňa 26.9.2018, veriteľ (sťažovateľ) nepreukázal

v zákonnej prihlasovacej lehote, že by jeho prihláška bola podpísaná oprávnenou osobou -

vzhľadom na to, aj napriek opačnému tvrdeniu sťažovateľa, nemal súd preukázané

podpísanie prihlášky oprávnenou osobou, a preto nemohol konštatovať splnenie zákonných

podmienok na prihlásenie pohľadávok sťažovateľa ako veriteľa do reštrukturalizácie.

Nie je pri tom podstatné, či sťažovateľ súhlasí alebo nesúhlasí s hmotnoprávnym

charakterom a dĺžkou lehoty na prihlasovanie pohľadávok - pre každého z veriteľov platí

rovnaká hmotnoprávna lehota (u cezhraničných veriteľov sa pritom akceptuje lehota 30 dní

od doručenia výzvy na prihlásenie pohľadávky, na rozdiel od „domácich“ veriteľov, ktorí

majú lehotu 30 dní na prihlásenie svojich pohľadávok od povolenia reštrukturalizácie),

a bolo na vôli a zodpovednosti sťažovateľa že si prihlásenie svojej pohľadávky nechával až

na koniec lehoty.

Súd musel opakovane konštatovať, že v danej veci jednoducho nemá preukázané

doručenie písomnej plnej moci pre právneho zástupcu veriteľa v zákonnej hmotnoprávnej

lehote, v celom spisovom materiáli sa ani po opakovanom dôkladnom preštudovaní žiadna

sťažovateľom tvrdená listina nenachádza. Ak došlo na strane právneho zástupcu veriteľa

k neúmyselnému zlyhaniu ľudského faktora a k opomenutiu zaslania spolu s prihláškou aj

písomného plnomocenstva, nemožno dôsledky prenášať na správcu alebo súd argumentujúc

svojvôľou súdu.

Takisto zásadne nemôžem súhlasiť s tvrdením sťažovateľa, že by konajúci súd

nerešpektoval názor ústavného súdu vysloveného v náleze sp. zn. -25

zo dňa 13.12.2017 - okresný súd sa riadil názorom ústavného súdu a v bode 19

odôvodnenia napadnutého uznesenia (v súlade so závermi ústavného súdu) konštatoval, že

„dňa 28.12.2016 o 11:03 hodine bolo na mailovú adresu podateľne súdu doručené

elektronické podanie bez autorizácie z mailovej adresy advokátskej kancelárie

HSP&Partners, ktoré obsahovalo okrem prihlášky aj 7 príloh, vrátane plnej moci pre

zo dňa 21.12.2016“. Skutočnosť, že ústavný súd zrušil pôvodné

rozhodnutie Okresného súdu Trnava sp. zn. zo dňa 29.6.2017 ešte neznamená,

že v ďalšom rozhodnutí súd nemôže dospieť na základe vykonaného dokazovania

k rovnakému záveru (zohľadniac pri tom právne závery ústavného súdu), a že jeho výrok

bude nakoniec rovnaký, ako v predchádzajúcom rozhodnutí.

V predmetnej veci je tiež irelevantné argumentovať ustanovením § 197a, ods. 3

zákona o konkurze a reštrukturalizácii (ktoré súd nespochybňuje), pretože ako súd už

opakovane uviedol, v spise sa žiadne (ani dodatočne doručené) písomné plnomocenstvo pre

právneho zástupcu veriteľa datované do 28.12.2016 nenachádza. Ako už poukázal v bode

20 odôvodnenia napadnutého uznesenia „hoci veriteľ doručil súdu prihlášku s prílohami

elektronickou formou bez autorizácie dňa 28.12.2016, následná poštová zásielka, ktorá

bola súdu doručená až dňa 2.1.2017 neobsahovala po jej otvorení písomnú plnú moc pre

.“

V tomto smere súd už v napadnutom uznesení zdôraznil, že od správcu nemožno

požadovať, aby preukazoval negatívnu skutočnosť, t. j. že mu plná moc nebola doručená.

Práve naopak, je na veriteľovi, aby doručenie spornej plnej moci v zákonnej lehote dokázal.

Ak teda samotný veriteľ tvrdil, že prihlášku aj s prílohami (vrátane plnej moci) doručoval

okrem správcu aj súdu, potom súd preveroval tieto tvrdenia veriteľa a zistil, že

nezodpovedajú tvrdeným skutočnostiam. Na základe toho nepovažuje súd takéto tvrdenia

veriteľa za vierohodné, ale za účelové v snahe sanovať svoju chybu pri doručovaní

písomného plnomocenstva - znamená to, že ak veriteľ tvrdí že s prihláškou doručoval

spornú písomnú plnú moc správcovi a aj súdu, a ak správca toto tvrdenie poprie a naviac aj

súd zistí, že ani jemu nebola písomná plná moc doručená (v dodatočnej lehote), nemá

dôvod spochybňovať tvrdenie správcu (práve naopak je tým spochybnená vierohodnosť

tvrdení veriteľa / sťažovateľa).»

Na základe uvedených dôvodov považuje predseda okresného súdu ústavnú sťažnosť

sťažovateľky za zjavne neopodstatnenú.

12. K vyjadreniu predsedu okresného súdu mala možnosť zaujať stanovisko

sťažovateľka, ktorá túto možnosť využila a vo svojom podaní z 26. júla 2019 uviedla, že

„má za to, že argumenty porušovateľa v jeho vyjadrení sú nesprávne a neobstoja, keďže

žiadnym spôsobom nereflektujú už skôr vydaný nález Ústavného súdu Slovenské republiky.

Okrem toho sa porušovateľ dostatočným spôsobom nevyporiadal s argumentáciou

sťažovateľa uvedenou v ústavnej sťažnosti.

Sťažovateľ sa kategoricky ohradzuje proti tvrdeniu porušovateľa ohľadne údajného

zlyhania ľudského faktora týkajúceho sa doručenia plnej moci na jeho strane, keďže žiadna

takáto skutočnosť nebola v konaní preukázaná a zo strany žiadnej zo strán sporu ani

tvrdená. Sťažovateľ tvrdí a vždy tvrdil, že súčasťou poštovej zásielky zaslanej

reštrukturalizačnému správcovi plná moc bola, tak isto ako bola v elektronickej podobe

zaslaná porušovateľovi a reštrukturalizačnému správcovi. Skutočnosť, že porušovateľ

i naďalej zaryto trvá na svojom, a to navzdory názoru Ústavného súdu Slovenskej republiky

vyjadrenom v náleze zo dňa 13.12.2017, č. k. -25, považuje sťažovateľ

za zarážajúcu.

Skutočnosť, že sa porušovateľ vo svojom vyjadrení opakovane zaoberá okolnosťou,

kedy a ako bola či nebola, resp. mala či nemala byť doručovaná plná moc, pritom celkom

jednoznačne ignoruje skutočnosti obsiahnuté vo vyššie citovanom náleze Ústavného súdu

Slovenskej republiky. Ústavný súd Slovenskej republiky totiž okrem iného uviedol v bode 25

nálezu, že sa tvrdenie porušovateľa ohľadne absencie plnej moci javí ako nepresné

a nejednoznačné. Porušovateľ sa žiadnym relevantným spôsobom nezaoberá tým, kedy

a ako bola plná moc doručovaná reštrukturalizačnému správcovi, nakoľko sa obmedzuje

iba na skutočnosti týkajúce sa okamihu doručovania plnej moci porušovateľovi, a to ešte

nesprávne. Argument porušovateľa, že súčasťou poštovnej zásielky, ktorá bola súdu

doručená, nebola plná moc, je porušovateľom interpretovaný chybne, resp. nesprávne,

keďže súčasťou tejto zásielky originál plnej moci nebol a ani byť nemohol, pretože bol

doručovaný reštrukturalizačnému správcovi. Túto skutočnosť však porušovateľ interpretuje

zjavne účelovo s úmyslom neumožniť sťažovateľovi zúčastniť sa reštrukturalizačného

konania a týmto mu odníma jeho práva na aspoň čiastočné uspokojenie jeho pohľadávky.

Dôvod, prečo takto porušovateľ postupuje, nie je sťažovateľovi jasný a sťažovateľ sa môže

len domnievať, prečo takto porušovateľ opakovane koná.

Porušovateľ sa zároveň žiadnym spôsobom, a to či už v rámci ústavnou sťažnosťou

napadnutého rozhodnutia, alebo v rámci svojej repliky k ústavnej sťažnosti, nevyporiadal

s tvrdením, že súčasťou zásielky zasielanej správcovi plná moc v skutočnosti bola. Je až

zarážajúce, že porušovateľ sa uspokojil s tvrdením reštrukturalizačného správcu o absencii

plnej moci, keď podľa názoru okresného súdu nie je možné preukazovať negatívnu

skutočnosť (že plná moc nebola doručená), avšak požaduje od sťažovateľa, aby jej

doručenie preukázal. Toto je však úplne nemožné, keďže sťažovateľ v súčasnej dobe môže

len s veľkými ťažkosťami preukázať inak než čestnými vyhláseniami zastupujúceho advokáta

a jeho vtedajšej asistentky, že plná moc súčasťou podania bola. Toto by bolo možné iba

vopred prostredníctvom notárskeho zápisu osvedčujúceho vykonanie úkonu, a síce úkonu

balenia obálky s prílohami. Notár by následne musel sledovať cestu zásielky až do jej

odovzdania orgánu poštovej prepravy. Takéto konanie však zákonodarca pri tvorbe právnej

úpravy nemohol mať na mysli, pretože to nemá žiadny význam a zmysel. Navyše by takýto

postup kládol na veriteľa ďalšie náklady spojené s prihláškou jeho pohľadávky a jej

doručovaním príslušným orgánom.“.

Sťažovateľka namieta porušenie označených práv, ku ktorému došlo tým, že okresný

súd úplne a bezdôvodne ignoroval prihlášku pohľadávky do reštrukturalizácie doručenú

okresnému súdu 28. decembra 2016 v elektronickej podobe do mailovej schránky, a tým, že

sa okresný súd do dnešného dňa žiadnym relevantným spôsobom nevyporiadal s tým, či

prihláška pohľadávky bola reštrukturalizačnému správcovi doručená riadne a včas.

13. Vzhľadom na oznámenia sťažovateľky (ústavná sťažnosť) a predsedu okresného

súdu (vyjadrenie z 26. júla 2019), že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne

pojednávanie, ústavný súd v súlade s upustil od

ústneho pojednávania, pretože dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie

objasnenie veci.

II.

14. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

15. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

16. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

17. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

III.

18. Predmetom konania pred ústavným súdom je rozhodovanie o tom, či napadnutým

uznesením okresného súdu, ktorý rozhodol, že na prihlášku sťažovateľky

do reštrukturalizačného konania nemožno prihliadať, pretože sťažovateľka nepreukázala

doručenie písomného splnomocnenia pre splnomocnenca, ktorý prihlášku podpísal,

v zákonnej lehote na prihlásenie pohľadávky, došlo k porušeniu základného práva

sťažovateľky na súdnu ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

19. Ústavný súd si pri výklade základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len ,,ESĽP“)

k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na spravodlivé súdne konanie, preto v obsahu

týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť ().

20. Ústavný súd vo svojej konštantnej judikatúre zdôrazňuje, že nie je zásadne

oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri

výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či

v konaní pred všeobecnými súdmi bol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové

a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa

obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ,

prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách

( m. m. , , , ). Z tohto postavenia

ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také rozhodnutia všeobecných súdov,

ak v konaní, ktoré mu predchádzalo alebo samotným rozhodnutím, došlo k porušeniu

základného práva alebo slobody. Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť

teda predmetom kontroly vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo

arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné a zároveň by mali

za následok porušenie základného práva alebo slobody (, m. m. ,

, , ).

21. Ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti ( ).

Je teda garantom ústavnosti a súdnym orgánom, ktorý je povinný chrániť dodržiavanie

a rešpektovanie všetkými orgánmi verejnej moci vrátane všeobecných súdov.

Dodržiavanie orgánmi verejnej moci však nemožno vzťahovať len na strohé

rešpektovanie jej jednotlivých článkov. Generálna interpretačná a realizačná klauzula

ustanovuje, že výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne

záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s ( ). Výklad

každej právnej normy (právneho predpisu) musí byť konformný s ako základným

zákonom štátu s najvyššou právnou silou. V prípade, že vec pripúšťa rôzny výklad, orgán

aplikujúci právo je v konkrétnej veci povinný uprednostniť ústavne konformný výklad, čo

sa v plnom rozsahu vzťahuje aj na interpretáciu právnych noriem týkajúcich sa konkurzu

a reštrukturalizácie (porovnaj Ďurica, M. Konkurzné právo na Slovensku a v Európskej únii.

Bratislava : EUROKODEX, 2010. s. 6; m. m. tiež rozhodnutia ústavného súdu

, , , atď.).

22. Požiadavka ústavne súladného výkladu aplikovanej právnej normy sa teda

vzťahuje v celom rozsahu aj na právne skutočnosti predpokladané zákonom o konkurze

a reštrukturalizácii súvisiace s právnym postavením veriteľa ako účastníka konkurzného

alebo reštrukturalizačného konania a jeho oprávnenia uplatňovať práva spojené

s prihlásenou pohľadávkou a na výklad, či tieto právne skutočnosti z ústavného hľadiska

boli alebo neboli naplnené (nastali alebo nenastali). Posúdenie týchto právnych skutočností

a ich interpretácia však nemôžu byť natoľko formalistické, aby sa prostredníctvom nich

v konečnom dôsledku nielen zmaril účel požadovanej súdnej ochrany, ale aj zabránilo

v prístupe k súdnej ochrane z dôvodov, ktoré nemožno v právnom štáte v žiadnom prípade

pripísať na ťarchu účastníkovi konania, ktorý sa tejto ochrany domáha.

23. Základné právo na súdnu ochranu podľa a právo

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru zaručujú, že každý má právo

na to, aby sa v jeho veci v konaní pred všeobecnými súdmi rozhodovalo podľa relevantnej

právnej normy, ktorá môže mať základ v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky

alebo takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli

vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon. Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho

veci vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy, ktorý predpokladá

použitie ústavne súladne interpretovanej platnej a účinnej normy na zistený stav veci

(, ).

24. Z pohľadu ústavnoprávneho treba určiť povahu prípadov, v ktorých nesprávna

aplikácia jednoduchého práva všeobecným súdom má za následok porušenie označených

základných práv a slobôd. V konaní o ústavnej sťažnosti možno za také považovať prípady,

v ktorých nesprávna aplikácia jednoduchého práva je spätá s konkurenciou noriem tohto

práva, prípadne konkurenciou interpretačných alternatív, v ktorých sa odráža kolízia

ústavných princípov, a naostatok za také možno považovať prípady svojvoľnej aplikácie

jednoduchého práva. Pojem svojvôle možno interpretovať na prípady, keď všeobecný súd

urobí taký výklad použitej právnej normy, ktorý je v extrémnom rozpore s princípom

spravodlivosti, alebo ho urobí v inom než zákonom ustanovenom a právnom myslení

konsenzuálne akceptovanom význame či bez bližších nerozpoznateľných kritérií

().

25. Ústavný súd v tejto súvislosti konštatuje, že pri výklade a aplikácii právnych

predpisov teda nemožno opomínať ich účel a zmysel, ktorý nie je vyjadrený len v slovách

a vetách toho-ktorého zákonného predpisu, ale i v základných princípoch právneho štátu.

26. Ústavný súd v prvom rade považuje za potrebné citovať zákonné ustanovenia

vzťahujúce sa na danú vec.

27. Podľa § 29 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii prihláška musí byť

podaná na predpísanom tlačive a musí obsahovať základné náležitosti, inak sa na prihlášku

neprihliada. Základnými náležitosťami prihlášky sú: a) meno, priezvisko a bydlisko

veriteľa, ak ide o fyzickú osobu, alebo obchodné meno, meno a priezvisko, ak sa odlišuje

od obchodného mena, identifikačné číslo alebo iný identifikačný údaj a miesto podnikania

veriteľa, ak ide o fyzickú osobu podnikateľa, alebo názov, identifikačné číslo alebo iný

identifikačný údaj a sídlo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, b) meno, priezvisko a bydlisko

úpadcu, ak ide o fyzickú osobu, alebo obchodné meno, meno a priezvisko, ak sa odlišuje

od obchodného mena, identifikačné číslo alebo iný identifikačný údaj a miesto podnikania

úpadcu, ak ide o fyzickú osobu podnikateľa, alebo názov, identifikačné číslo alebo iný

identifikačný údaj a sídlo úpadcu, ak ide o právnickú osobu, c) právny dôvod vzniku

pohľadávky, d) poradie uspokojovania pohľadávky zo všeobecnej podstaty, e) celková suma

pohľadávky, f) podpis.

28. Podľa § 26 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. , ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia

o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len

„vyhláška“), do zoznamu pohľadávok sa nezapisujú pohľadávky, ktoré boli uplatnené

prihláškou, na ktorú sa v konkurze alebo v reštrukturalizácii zo zákona neprihliada;

do zoznamu pohľadávok sa nezapisuje pohľadávka uplatnená v prihláške, ktorá a) nebola

podaná na predpísanom tlačive (§ 29 ods. 1 a § 122 ods. 1), b) neobsahuje základné

náležitosti podľa zákona (§ 29 ods. 1 a § 122 ods. 1) alebo c) bola prihlásená (v prípade

konkurzu) ako nepeňažná pohľadávka, ale k nej nebol pripojený aspoň jeden rovnopis

znaleckého posudku určujúci jej hodnotu (§ 29 ods. 7).

29. V rámci preskúmavania prerokovávanej veci sa ústavný súd dôsledne oboznámil

s odôvodnením napadnutého uznesenia okresného súdu, ktorý v relevantnej časti uviedol:

„17. Pokiaľ ide o podstatné náležitosti prihlášky, podpis veriteľa je dôkazom toho, že

prihláška je jeho procesným úkonom. Prihlášku veriteľa fyzickej osoby podáva tento veriteľ

buď sám alebo ju podáva jeho zástupca. Prihlášku veriteľa, ktorý je právnickou osobou,

podpisuje štatutárny orgán (resp. jeho člen), prípadne jeho splnomocnený zástupca.

Nesprávne podpísanie prihlášky môže spôsobiť ten právny dôsledok, že na prihlášku sa

neprihliada.

18. Súd po preskúmaní obsahu spisu zistil, že z mailu doručovaného správcovi dňa

28.12.2016 vyplýva, že prílohou prihlášky veriteľa mala byť aj plná moc pre

na podpísanie prihlášky v mene veriteľa. Veriteľ doručoval prihlášku dňa

28.12.2016 mailom aj súdu (hoci mu táto povinnosť zo zákona nevyplýva). Správca

namietal, že mu pri doručovaní prihlášky veriteľa nebolo predložené aj plnomocenstvo pre

zástupcu veriteľa ani elektronickou formou bez autorizácie a ani poštovou zásielkou.

Nakoľko nemožno od správcu požadovať, aby preukazoval negatívne skutočnosti, súd

vychádzal z tvrdenia veriteľa, že prihlášku spolu s prílohami doručoval elektronicky

a následne poštou nielen správcovi, ale aj súdu.

19. Na základe toho súd tieto skutočnosti preveroval a zistil, že dňa 28.12.2016

o 11:03 hodine bolo na mailovú adresu podateľne súdu doručené elektronické podanie bez

autorizácie z mailovej adresy advokátskej kancelárie HSP&Partners, ktoré obsahovalo

okrem prihlášky aj 7 príloh, vrátane plnej moci pre zo dňa

21.12.2016. Následne dňa 02.01.2017 bola súdu doručená poštová zásielka od odosielateľa

advokátskej kancelárie HSP&Partners, ktorej obsahom bola prihláška veriteľa a 11 príloh

(Smlouva o postoupení pohledávky zo dňa 25.04.2016, Smlouva o postoupení pohledávek

zo dňa 05.10.2016, Vyrozumění o postoupení pohledávky zo dňa 05.10.2016, Smlouva

o postoupení pohledávek zo dňa 20.10.2016, Vyrozumění o postoupení pohledávky zo dňa

20.10.2016, Smlouva o postoupení pohledávek č. M01/2016 zo dňa 21.10.2016, Vyrozumění

o postoupení pohledávky zo dňa 21.10.2016, Smlouva o postoupení pohledávek č.

M02/2016 zo dňa 24.10.2016, Vyrozumění o postoupení pohledávky zo dňa 24.10.2016,

Dohoda o úhradě dluhu zo dňa 25.04.2016 a Návrh platieb). V predmetnej poštovej zásielke

sa po jej otvorení nenachádzalo žiadne písomné plnomocenstvo udelené veriteľom

, resp. advokátskej kancelárii HSP&Partners na zastupovanie veriteľa

v konaní, príp. splnomocňujúce podpísaním reštrukturalizačnej prihlášky.

Písomné plnomocenstvo udelené bolo súdu doručené až dňa 16.02.2017,

pričom predmetná plná moc bola datovaná dátumom 15.02.2017 (č.l. 355 spisu).

20. Aby bolo možné prihliadať na prihlášku doručenú správcovi elektronicky bez

autorizácie, v zmysle , bolo povinnosťou veriteľa dodatočne doručiť túto

prihlášku aj v listinnej podobe do 10 dní. Nakoľko prihlášku nepodpísal štatutárny orgán

veriteľa, bolo potrebné v uvedenej zákonnej lehote predložiť okrem prihlášky aj písomné

plnomocenstvo zástupcu, ktorého podpis sa na danej prihláške nachádzal. Hoci veriteľ

doručil súdu prihlášku s prílohami elektronickou formou bez autorizácie dňa 28.12.2016,

následná poštová zásielka, ktorá bola súdu doručená až dňa 02.01.2017 neobsahovala

po jej otvorení písomnú plnú moc pre .

21. Vzhľadom na to, že veriteľ nepreukázal doručenie písomného splnomocnenia

zo dňa 21.12.2016 pre správcovi v zákonnej prihlasovacej lehote, javí sa

prihláška spoločnosti TOKO AGRI a.s. ako nepodpísaná a nemožno preto na ňu prihliadať.

Predložené písomné splnomocnenie zo dňa 15.02.2017 nič nemení na názore súdu, že

na prihlášku nemožno prihliadať z dôvodu § 29 ods. 1 zákona o konkurze

a reštrukturalizácii, pretože písomné plnomocenstvo pre nebolo správcovi

doručené v rámci zákonnej hmotnoprávnej 30-dňovej lehote. Pod ustanovenie § 29 ods. 1

zákona o konkurze a reštrukturalizácii nespadajú len prípady, keď podpis na prihláške

úplne absentuje, ale aj tie prípady, keď za právnickú osobu nekonali štatutárne orgány

stanoveným spôsobom alebo keď za právnickú osobu konala neoprávnená osoba.

22. Veriteľ nepreukázal v zákonnej prihlasovacej lehote, že by jeho prihláška bola

podpísaná oprávnenou osobou a teda na prihlášku veriteľa nemožno prihliadať.“

30. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že okresný súd svoje

rozhodnutie založil na dvoch záveroch, a síce, že prihláška doručená okresnému súdu

s prílohami v listinnej podobe, ktorá bola doplnením prihlášky doručenej v elektronickej

forme bez autorizácie, neobsahovala plnú moc pre zástupcu podpisujúceho prihlášku,

a zároveň na závere, že sťažovateľka nepreukázala doručenie plnej moci v listinnej podobe

v rámci zákonnej prihlasovacej lehoty správcovi.

31. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii v § 29 celkom jednoznačne stanovuje tie

obligatórne náležitosti prihlášky, pri absencii ktorých sa na prihlášku neprihliada. Medzi

tieto obligatórne obsahové náležitosti prihlášky každej pohľadávky patrí aj podpis [§ 29

ods. 1 písm. f) zákona o konkurze a reštrukturalizácii].

32. Z obsahu vyžiadaného spisu ústavný súd zistil, že prihláška pohľadávky

sťažovateľky doručená elektronickou formou bez autorizácie, ako aj jej následné doplnenie

v listinnej podobe obsahovalo všetky obligatórne náležitosti prihlášky vrátane podpisu.

Medzi prílohami prihlášky sťažovateľky doručenej súdu elektronickou formou bez

autorizácie sa nachádzala aj plná moc pre zástupcu, ktorý za sťažovateľku prihlášku

podpísal. Uvedená skutočnosť bola výsledkom už skoršieho zisťovania ústavného súdu,

ktorý svojím nálezom č. k. -25 z 13. decembra 2017 konštatoval porušenie

základného práva sťažovateľky na súdnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie

uznesením okresného súdu sp. zn. z 29. júna 2017 práve z dôvodu zistenia, že

súčasťou mailom doručenej prihlášky na súd bola aj plná moc, na absencii ktorej založil

okresný súd svoje rozhodnutie z 29. júna 2017.

33. Touto ústavnou sťažnosťou napadnuté uznesenie okresného súdu je v rámci

svojho odôvodnenia posunuté do tej roviny, že na prihlášku pohľadávky sťažovateľky

nemožno prihliadať z dôvodu, že prihláška doručená súdu a správcovi podľa § 125 ods. 2

v znení neskorších predpisov (ďalej len

„CSP“) v listinnej podobe, ktorá je doplnením prihlášky doručenej súdu mailom,

neobsahovala plnú moc pre zástupcu sťažovateľky, ktorý prihlášku podpísal.

34. Z vyžiadaného súdneho spisu ústavný súd zistil, že skutkový záver okresného

súdu o absencii plnej moci ako prílohy prihlášky doručenej správcovi v listinnej podobe

nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pretože správca spolu so svojou žiadosťou podľa

§ 122 ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii predložil súdu prihlášku pohľadávky bez

príloh. Na tomto základe sa potom javí právny názor okresného súdu, ktorý na prihlášku

sťažovateľky neprihliadol pre absenciu písomnej plnej moci, v dôsledku čoho ju považoval

za nepodpísanú, za svojvoľný, pretože v tomto smere nebolo zo strany okresného súdu

vykonané riadne dokazovanie.

35. Pokiaľ ide o právny názor okresného súdu, podľa ktorého sa na prihlášku

neprihliada z dôvodu nedoručenia písomnej plnej moci pre zástupcu sťažovateľky, ktorý

prihlášku podpisoval v zákonnej lehote na prihlasovanie pohľadávok, okresný súd tento

právny názor odôvodnil potrebou doplniť podanie, ako aj jeho prílohy v súlade s § 125

ods. 2 v listinnej podobe. Keďže sťažovateľka plnú moc pre zástupcu podpisujúceho

prihlášku v origináli v zákonnej lehote na prihlasovanie pohľadávok súdu nepredložila,

okresný súd považoval prihlášku pohľadávky za nepodpísanú a z tohto dôvodu rozhodol, že

sa na ňu neprihliada.

36. Ústavný súd sa presvedčil o tom, že prihláška sťažovateľky doručená okresnému

súdu 28. decembra 2016 mailom obsahovala podpis advokáta .

K podaniu doručenému súdu mailom bola priložená ako jedna z príloh substitučná plná moc

z 21. decembra 2016 udelená splnomocnenou advokátkou

. Sťažovateľka doplnila takto doručené elektronické podanie bez

autorizácie v zmysle o podanie v listinnej podobe spolu s prílohami,

medzi ktorými sa však nenachádzal originál plnej moci.

37. Sankcia, podľa ktorej sa na prihlášku neprihliada, je stanovená za neuvedenie

základných obsahových náležitostí. K prihláške je veriteľ povinný pripojiť listiny

preukazujúce v nej uvedené skutočnosti (§ 29 ods. 6 zákona o konkurze a reštrukturalizácii).

38. V zmysle podanie vo veci samej urobené v elektronickej

podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej

podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa

dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné

doručenie podania nevyzýva. V zmysle podanie urobené v listinnej

podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden

rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden

rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví

kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

39. Režim prihlasovania pohľadávok v konkurze alebo reštrukturalizácii sa

vyznačuje značným formalizmom. Právo uplatňovať svoje nároky počas reštrukturalizácie

majú len veritelia, ktorí spôsobom ustanoveným zákonom o konkurze a reštrukturalizácii

prihlásili svoje pohľadávky. Ak sa tieto nároky v reštrukturalizácii riadne a včas neuplatnia

prihláškou, právo vymáhať tieto nároky voči dlžníkovi v prípade potvrdenia

reštrukturalizačného plánu súdom zaniká. Prihláška pohľadávky je procesným úkonom

určeným na uplatnenie práva a v podmienkach konkurzu alebo reštrukturalizácie dlžníka je

tak zákonnou formou uplatnenia práva na prístup k súdu.

40. Pokiaľ okresný súd interpretoval § 29 ods. 1 písm. f) zákona o konkurze

a reštrukturalizácii tým spôsobom, že k prihláške pohľadávky do reštrukturalizačného

konania podpísanej zástupcom veriteľa je potrebné v zákonnej prihlasovacej lehote priložiť

originál plnej moci na zastupovanie, inak sa na prihlášku hľadí, akoby nebola podpísaná,

a preto na ňu nemožno prihliadať, považuje ústavný súd takýto výklad citovaného

ustanovenia za výsledok extrémne formalistickej aplikácie § 29 ods. 1 zákona o konkurze

a reštrukturalizácii, ktorý je v rozpore s požiadavkou ústavne súladného výkladu zákonov

a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov ( ). Okresným

súdom poskytnutá interpretácia a aplikácia citovaného zákonného ustanovenia bráni

sťažovateľke v reálnom uplatnení jej základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1

, ako aj práva na prístup k súdu ako imanentnej súčasti základného práva na súdnu

ochranu podľa . V danom prípade bolo povinnosťou okresného súdu

použiť taký výklad citovaného ustanovenia, ktorý by uvedené základné práva sťažovateľky

neporušoval, ale garantoval.

41. Výklad a aplikácia § 29 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii musí

v celom rozsahu rešpektovať základné právo účastníka na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

(i právo na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru). Výkladom

a aplikáciou citovaného ustanovenia zákona o konkurze a reštrukturalizácii nemožno

obmedziť toto základné právo v rozpore s jeho podstatou a zmyslom (,

, , ). Prílišný formalizmus pri posudzovaní

úkonov účastníkov občianskeho súdneho konania a nadmerný tlak na dopĺňanie takých

náležitostí do procesných úkonov účastníkov, ktoré nemajú oporu v zákone, ktoré idú nad

rámec zákona alebo nemajú základný význam pre ochranu zákonnosti, nie sú

v súlade s ústavnými princípmi spravodlivého procesu (obdobne m. m. ,

).

42. Ústavný súd uvádza, že nepredloženie písomnej plnej moci (originálu) pre

zástupcu podpisujúceho prihlášku pohľadávky za veriteľa v zákonnej lehote

na prihlasovanie pohľadávok nemôže byť dôvodom, pre ktorý okresný súd neprihliadne

na inak perfektnú prihlášku pohľadávky. Uvedené konštatovanie je ešte umocnené

špecifickými okolnosťami danej veci, keď sťažovateľka argumentovala a preukazovala, že

písomná plná moc bola súčasťou prihlášky doručovanej správcovi a po oznámení správcu,

že na jej prihlášku neprihliada, mu písomnú plnú moc (prípisom z 5. januára 2017, pozn.)

opakovane doručovala. Tieto skutkové okolnosti však neboli predmetom zisťovania

okresného súdu. V tejto súvislosti ústavný súd zdôrazňuje, že zákon explicitne vylučuje len

doplnenie alebo opravu samotnej prihlášky (§ 30 ods. 2 zákona o konkurze

a reštrukturalizácii), nie však listín k nej pripojených.

43. Ústavný súd na podklade identifikovaných nedostatkov prijal záver, podľa

ktorého okresný súd napadnutým uznesením nenaplnil požiadavky plynúce zo základného

práva sťažovateľky na súdnu ochranu ani z jej práva na spravodlivé súdne konanie, keď

zamietol sťažnosť sťažovateľky proti uzneseniu okresného súdu č. k. -359

z 5. apríla 2017, ktorou rozhodol, že na prihlášku pohľadávky sťažovateľky sa neprihliada,

napriek tomu, že neboli splnené zákonné podmienky na jej zamietnutie. Keďže ústavný súd

dospel k záveru, že okresný súd sa nedostatočne presvedčivým spôsobom vysporiadal

s argumentáciou sťažovateľky, ústavne nesúladným spôsobom interpretoval a aplikoval

§ 29 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii a závery, o ktoré oprel svoje rozhodnutie

sú arbitrárne, berúc do úvahy, že predmet konania (výška pohľadávky uplatnenej spornou

prihláškou) nie je pre sťažovateľku zjavne zanedbateľný, vyslovil porušenie jej základného

práva na súdnu ochranu podľa a jej práva na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením okresného súdu (bod 1 výroku tohto

nálezu).

IV.

44. Podľa v spojení s ustanovením a

ústavný súd zruší rozhodnutie alebo opatrenie, ktorým boli

porušené základné práva a slobody sťažovateľa. Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť

na ďalšie konanie.

45. Vzhľadom na to, že ústavný súd vyslovil porušenie základného práva

sťažovateľky na súdnu ochranu podľa , ako aj jej práva na spravodlivé

súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením okresného súdu, bolo

pre dovŕšenie ochrany porušených práv potrebné využiť aj právomoc podľa čl. 127 ods. 2

, resp. podľa a , a preto ústavný súd

zrušil napadnuté uznesenie okresného súdu a vrátil mu vec na ďalšie konanie (bod 2 výroku

tohto nálezu).

46. V ďalšom postupe je okresný súd viazaný právnym názorom ústavného súdu

vysloveným v tomto rozhodnutí ( ). Okresný súd je tiež

viazaný rozhodnutím o vrátení veci na ďalšie konanie, ktoré je vykonateľné jeho doručením

( ).

V.

47. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

48. Podľa ak ústavný súd prizná sťažovateľovi

primerané finančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý porušil základné práva

a slobody sťažovateľa, je povinný sťažovateľovi priznané finančné zadosťučinenie zaplatiť

do dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

49. Sťažovateľka v sťažnosti žiadala priznať finančné zadosťučinenie v sume

10 000 €, ktoré odôvodnila tým, že jej všeobecné súdy odopreli právo na spravodlivý

proces, ďalej stratou dôvery v slovenský justičný systém, ako aj tým, že pokiaľ by prihláška

jej pohľadávky bola riadne zapísaná do zoznamu, bola by sťažovateľka dosiahla

uspokojenie svojej pohľadávky aspoň vo výške 50 %. Sťažovateľka zároveň dodala, že

priznanie nároku na finančné zadosťučinenie by malo voči nej plniť funkciu satisfakčnú

a voči porušovateľovi funkciu sankčnú.

50. Ústavný súd už stabilne zastáva názor, že cieľom finančného zadosťučinenia nie

je náhrada prípadnej škody vzniknutej ústavne chybným postupom alebo rozhodnutím

orgánu verejnej moci (napr. , ). Odôvodnenie požadovaného

finančného zadosťučinenia nasvedčuje, že sťažovateľka ho vníma najmä ako náhradu

majetkovej ujmy vzniknutej v dôsledku odopretia spravodlivosti a v dôsledku vylúčenia

možnosti uspokojiť svoju pohľadávku. Inštitút finančného zadosťučinenia podľa čl. 127

ods. 3 však nemôže suplovať náhradu škody, ktorú v takýchto prípadoch

zaručuje v rovine zákonnej právnej regulácie realizovaný zákonom

č. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Uvedený zákon umožňuje požadovať aj

náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

51. Z citovaného tiež vyplýva, že finančné zadosťučinenie sa

môže, ale nemusí priznať. Takéto zadosťučinenie je namieste tam, kde nie je možné

dosiahnuť a dovŕšiť ochranu porušeného základného práva iným, ústavne a zákonne

upraveným spôsobom (napr. , , ).

52. Podľa názoru ústavného súdu je ochrana základných práv sťažovateľky účinne

poskytnutá tým, že ústavný súd konštatoval ich porušenie, zrušil napadnuté uznesenie

okresného súdu a vrátil mu vec na ďalšie konanie s formulovaním záväzného právneho

názoru. Z uvedeného dôvodu ústavný súd požadované finančné zadosťučinenie nepriznal

(bod 4 výroku tohto nálezu).

VI.

53. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,

aby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.

54. Sťažovateľka si v ústavnej sťažnosti uplatnila nárok na náhradu trov konania

pred ústavným súdom.

55. Ústavný súd v zmysle rozhodol o náhrade

trov konania sťažovateľky, ktoré jej vznikli v súvislosti s jej právnym zastupovaním.

Náhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia, podanie

ústavnej sťažnosti) vykonané v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 13a ods. 1 písm. a) a c)

a vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších

predpisov (ďalej len „vyhláška“). Ústavný súd vychádzal zo základnej sadzby tarifnej

odmeny za jeden úkon právnej služby za rok 2018 v sume 153,50 € (1/6 výpočtového

základu podľa § 11 ods. 3 vyhlášky) a tiež zo sadzby za náhradu hotových výdavkov

(režijný paušál) za každý úkon právnej služby za rok 2018 v sume 9,21 € (1/100

výpočtového základu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky). Výsledná suma, ktorú ústavný súd

priznal sťažovateľke ako náhradu trov právneho zastúpenia, preto predstavovala sumu

325,42 €.

56. Ústavný súd nepriznal úhradu za úkon právnej služby (stanovisko k vyjadreniu

okresného súdu), pretože toto vyjadrenie neobsahovalo žiadne skutočnosti významné

pre jeho rozhodnutie.

57. Priznanú náhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej

zástupkyne sťažovateľky do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu [§ 62 zákona

o ústavnom súde v spojení s (bod 3 výroku tohto nálezu)].

58. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. novembra 2019

Jana Laššáková

predsedníčka senátu