Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 135/04

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-26

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 24. septembra 2004

v senáte zloženom z predsedu Alexandra Bröstla, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a zo

sudcu Jána Mazáka o sťažnosti Prvej správcovskej, a. s., Bratislava, Mlynské nivy 61,

zastúpenej advokátom JUDr. P. M., B., vo veci porušenia jej základného práva na súdnu

ochranu podľa uznesením Okresného súdu

Bratislava I o zastavení konania č. k. -96 z 13. marca 2003 takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo Prvej správcovskej, a. s., na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

uznesením Okresného súdu Bratislava I o zastavení konania

č. k. -96 z 13. marca 2003 p o r u š e n é b o l o .

2. Uznesenie Okresného súdu Bratislava I o zastavení konania č. k. -96

z 13. marca 2003 z r u š u j e a vec vracia Okresnému súdu Bratislava I na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 4. júla 2003

doručené podanie Prvej správcovskej, a. s., Bratislava, Mlynské nivy 61 (ďalej len

„sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. P. M., B., označené ako „Sťažnosť proti

porušovaniu základných práv podľa “. Z obsahu

sťažnosti vyplynulo, že smeruje proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I (ďalej len

„okresný súd“) z 13. marca 2003, ktorým bolo zastavené konanie o zaplatenie dlhu

s príslušenstvom voči odporcom, vlastníkom bytov v dome spravovanom sťažovateľkou.

Na základe návrhu právneho zástupcu sťažovateľky okresný súd vydal 25. októbra

2001 platobný rozkaz sp. zn. Ro 3640/01, ktorým zaviazal odporcov zaplatiť sťažovateľke

dlžnú sumu s príslušenstvom. Keďže odporkyňa v 2. rade včas podala proti platobnému

rozkazu odpor, platobný rozkaz bol zrušený a bolo nariadené pojednávanie, pričom konanie

bolo vedené pod sp. zn. . Okresný súd listom zo 4. marca 2002 sťažovateľku

vyzval, aby mu v lehote 5 dní zaslala kvalifikovaný návrh v zmysle § 79 Občianskeho

súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), v ktorom konkretizuje uplatňovanú čiastku za

jednotlivé služby a jednotlivé obdobia podľa rokov a mesiacov, pod hrozbou zastavenia

konania.

Právny zástupca sťažovateľky podaním doručeným okresnému súdu 25. marca 2002

doplnil návrh o listinné dôkazy, ktoré podľa neho preukazovali tvrdenia navrhovateľky, čím

odstránil nedostatky podania v zmysle výzvy okresného súdu. Okresný súd 9. októbra 2002

opakovane vyzval sťažovateľku na špecifikovanie uplatňovanej pohľadávky spôsobom

uvedeným vo výzve.

Sťažovateľka reagovala na výzvu 16. októbra 2002 tak, že okresnému súdu zaslala

informatívne výpisy, ktoré podľa nej preukazujú sumy, ktoré mali odporcovia uhradiť za

jednotlivé mesiace, sumy, ktoré skutočne uhradili, a ich nedoplatky za jednotlivé mesiace

a sumárne aj za jednotlivé roky.

Podľa sťažovateľky bolo vo veci nariadených päť pojednávaní. Prvé dve (31. októbra

2002, 3. decembra 2002) boli odročené pre neprítomnosť odporcov. Na ďalšom pojednávaní

(19. decembra 2002) podľa sťažovateľky prejavil odporca v 1. rade ochotu uhradiť svoj dlh

a pojednávanie bolo odročené z dôvodu pokusu o mimosúdne urovnanie sporu. Na

nasledujúcom pojednávaní okresný súd konštatoval, že nedošlo k zmieru ani k späťvzatiu

návrhu, pričom sťažovateľka tvrdí, že odporca v 1. rade opätovne uznal svoj záväzok,

poukázal však na svoju nesolventnosť.

Na pojednávaní 13. marca 2003 okresný súd vyhlásil uznesenie o zastavení konania

podľa a . Toto rozhodnutie odôvodnil tým, že „Navrhovateľka podala

neúplný návrh, a tento ani na dve výzvy súdu náležite nedoplnila. Keďže tento nedostatok

bráni ďalšiemu pokračovaniu vo veci súd konanie zastavil“.

Sťažovateľka sa domnieva, že okresný súd uvedeným uznesením porušil jej základné

právo na súdnu ochranu, tým že „... prílišným formalizmom pri posudzovaní konania

sťažovateľa požadoval doplnenie podania, ktoré podľa nášho názoru nemá oporu v zákone,

a ktoré nemalo základný význam pre ochranu zákonnosti v danom konaní, resp. nebolo

podľa nášho názoru prekážkou pre akýkoľvek ďalší postup porušovateľa a zastavil konanie

v predmetnej veci bez prihliadnutia k tomu, že sťažovateľ reagoval na výzvu na doplnenie

podania spôsobom vyššie uvedeným...“.

Sťažovateľka preto navrhla, aby ústavný súd prijal tento nález:

„1. Uznesením Okresného súdu Bratislava I, č. k. -96 z 13. marca 2003

bolo porušené základné právo spoločnosti Prvá správcovská, a. s., IČO: 35 685 271,

Mlynské Nivy č. 61, 824 98 Bratislava, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu

Bratislava I, oddiel: Sro, vložka č.: 1024/B, na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky.

2. Uznesenie Okresného súdu Bratislava I, č. k. -96 z 13. marca 2003

zrušuje a vec vracia Okresnému súdu Bratislava I na ďalšie konanie.“

Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľky na neverejnom zasadnutí

senátu podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a uznesením

č. k. -13 z 27. mája 2004 ju prijal na ďalšie konanie.

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval 21. júna 2004 právneho

zástupcu sťažovateľky a predsedu okresného súdu, aby sa vyjadrili k otázke vhodnosti

ústneho pojednávania, a predsedu okresného súdu súčasne vyzval, aby sa vyjadril aj

k sťažnosti a jej prijatiu na ďalšie konanie.

Právny zástupca sťažovateľky v odpovedi na výzvu oznámil ústavného súdu listom

z 23. júna 2004 (doručeným ústavnému súdu 28. júna 2004), že netrvá na ústnom

pojednávaní ústavného súdu.

Podpredsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení k sťažnosti sťažovateľky

z 1. júla 2004 (sp. zn. Spr. 2113/04 doručenom ústavnému súdu 7. júla 2004) okrem iného

uviedla:

„... Konanie vedené na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. na základe

návrhu navrhovateľa doručeného tunajšiemu súdu dňa 22. 10. 2001 bolo zastavené

uznesením č. k. -96 zo dňa 13. 3. 2003 právoplatným dňa 5. 5. 2003.

Dovoľujem si poukázať na o sudcoch a prísediacich v platnom

znení a ako i na o štátnej správe súdov v znení noviel.

Sudca je pri výkone svojej funkcie nezávislý a zákony a iné všeobecne záväzné

právne predpisy vykladá podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia, rozhoduje

nestranne, spravodlivo, bez zbytočných prieťahov a len na základe skutočností zistených

v súlade so zákonom a pri rozhodovaní je viazaný len SR, ústavným zákonom

a zákonom. Právny názor Ústavného súdu SR obsiahnutý v jeho rozhodnutí vydanom

v konaní na základe návrhu súdu je pre súd záväzný.

Do kompetencie predsedu ani podpredsedu súdu neprináleží vyslovovať svoj právny

názor k rozhodovacej činnosti zákonnej sudkyne, a preto k sťažnosti sťažovateľa týkajúcej

sa nesúhlasu s procesným postupom sudkyne v predmetnom konaní a nesúhlasu so

spôsobom rozhodnutia v konaní vedenom pod sp. zn. sa nemôžem vyjadriť.

Orgán štátnej správy súdov sa nemôže vyjadrovať alebo hodnotiť procesnoprávny

postup sudcov v konkrétnych súdnych konaniach, zaujímať svoj právny názor k veci.

S poukazom na uvedené si dovoľujem navrhnúť váženému Ústavnému súdu Slovenskej

republiky, aby bola vzatá na vedomie namietaná skutočnosť.“

II.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti namieta porušenie základného práva na súdnu

ochranu podľa uznesením okresného súdu č. k. -96

z 13. marca 2003 o zastavení konania podľa .

Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa spočíva

v oprávnení každého domáhať sa ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu

zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého

porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktoré tento článok

o základnom práve na súdnu ochranu vykonávajú ( v spojení s

). Reálne uplatnenie základného práva na súdnu ochranu teda predpokladá, že

účastníkovi súdneho konania sa táto ochrana v zákonom predpokladanej kvalite dostane bez

toho, aby sa mu ukladali – v spojitosti s jej uplatnením – povinnosti, ktoré zákon v súvislosti

s uplatňovaním jeho uvedeného práva od účastníka nevyžaduje ( ).

Sťažovateľka uplatnila svoje základné právo na súdnu ochranu podaním návrhu na

vydanie platobného rozkazu 22. októbra 2001. Po vydaní platobného rozkazu okresným

súdom 25. októbra 2001, odporca podal 21. novembra 2001 odpor proti platobnému

rozkazu.

Okresný súd ďalej vyzval sťažovateľku (navrhovateľku), aby v lehote piatich dní

zaslala „súdu kvalifikovaný návrh, t. j. obsahujúci rozhodujúce skutočnosti v zmysle § 79

(konkretizujte uplatňovanú čiastku za aké služby a za ktoré

mesiace a roky), inak súd konanie zastaví. V zmysle § 129 zašlite súdu náklady služieb za

celý dom za predmetné roky“.

Sťažovateľka doplnila návrh 25. marca 2002 predovšetkým o listinné dôkazy.

Okresný súd 9. októbra 2002 sťažovateľku opätovne vyzval, aby v lehote troch dní

špecifikovala „uplatňované pohľadávky tak, že uvediete koľko predstavujú neuhradené

zálohy mesačne a to v rozpise koľko za ktorý mesiac, rok a koľko dlhujú na vyúčtovaní za

rok 1999 a koľko za rok 2000, inak súd konanie zastaví“.

Sťažovateľka doplnila návrh 25. októbra 2002 listinnými dôkazmi.

Okresný súd v zmysle po zrušení platobného rozkazu nariadil celkovo päť

pojednávaní (31. októbra 2002, 3. decembra 2002, 19. decembra 2002, 13. februára 2003

a 13. marca 2003), pričom prvé štyri pojednávania odročoval (pre neprítomnosť odporcov,

pre naznačenú možnosť pokusu o zmier, preto, že nemal k dispozícii súdny spis). Na

pojednávaní 19. decembra 2002 okresný súd krátkou cestou doručil „špecifikáciu návrhu“

prítomnému odporcovi v prvom rade. Na piatom pojednávaní konanie zastavil. V uznesení

o zastavení konania z 13. marca 2003 uviedol, že „Súd konštatuje, že špecifikácia č. l. 26

nie je dostačujúca, na ďalšiu výzvu navrhovateľ nereagoval a zaslal iba listinné dôkazy“.

Okresný súd teda neakceptoval doplnenia návrhu a konanie (ako vyplýva z kontextu

uznesenia vo veci) podľa zastavil. Proti takému uzneseniu nebolo v tom

čase prípustné odvolanie. Okresný súd sťažovateľke uložil doplniť také údaje v návrhu,

ktoré zákon v príslušných ustanoveniach výslovne nevyžaduje ( ani ).

Okrem toho nevzal do úvahy, že procesné podmienky ( ) súd skúma z úradnej

povinnosti. Preto v tomto smere nemožno ukladať účastníkovi povinnosť predkladať také

dôkazy, z ktorých by všeobecný súd chcel vyvodiť ďalšie zistenia o existencii alebo

neexistencii podmienky konania.

V tejto súvislosti treba uviesť, že výklad a používanie a musí

v celom rozsahu rešpektovať základné právo účastníkov na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 . Všeobecný súd musel vykladať a používať citované ustanovenie

v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu. Aplikáciou a výkladom tohto

ustanovenia nemožno obmedziť základné právo na súdnu ochranu bez zákonného podkladu.

Všeobecný súd musel súčasne vychádzať z toho, že všeobecné súdy majú poskytovať

v občianskom súdnom konaní materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola zabezpečená

spravodlivá ochrana práva oprávnených záujmov účastníkov ( ). Občianske súdne

konanie sa musí v každom jednotlivom prípade stať zárukou zákonnosti a slúžiť na jej

upevňovanie a rozvíjanie ( ). Prílišný formalizmus pri posudzovaní úkonov

účastníkov občianskeho súdneho konania a nadmerný tlak na dopĺňanie takých náležitostí

do procesných úkonov účastníkov, ktoré nemajú oporu v zákone, ktoré idú nad rámec

zákona alebo nemajú základný význam pre ochranu zákonnosti, nie sú v súlade s ústavnými

princípmi spravodlivého procesu.

Samotný to v čase prijatia napadnutého uznesenia

okresného súdu vyjadroval tak, že umožňoval zastaviť konanie podľa § 43 ods. 2 len vtedy,

ak v konaní nemožno pre nedostatky podania pokračovať. Pokračovanie v konaní

znamenalo v tomto zmysle možnosť súdu konať a rozhodovať bez zásadnejších prekážok,

ktorými sú neodstrániteľné alebo neodstránené nedostatky podaní (). Muselo ísť

o prekážky pre akýkoľvek ďalší postup všeobecného súdu, napr. z podania nebol zistiteľný

návrh na rozhodnutie vo veci samej (petit), nebolo zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha,

ako to vyžaduje . Na toto ustanovenie sa okresný súd odvolával vo svojich

výzvach, pričom sťažovateľka doplnila a upresnila návrh listinnými dôkazmi.

Ústavný súd preskúmaním spisu okresného súdu vo veci sp. zn. zistil, že

okresný súd uznal, že na základe žaloby sťažovateľky sa dá konať a rozhodovať, čo potvrdil

vydaním platobného rozkazu a ďalšími procesnými úkonmi. Pri týchto úkonoch okresný súd

v štádiu výziev voči sťažovateľke postupoval formalisticky (nenáležitým odvolávaním sa na

), čo rovnako platí aj pre štádium súdneho konania po doplnení návrhu

sťažovateľky na nariadených pojednávaniach (pozri zápisnice o nariadených

pojednávaniach). Návrh sťažovateľky na konanie napokon vyhodnotil arbitrálne, v rozpore

s účelom zákona obsiahnutým v .

Uvedené skutočnosti a závery viedli ústavný súd k výroku o tom, že okresný súd

zastavením konania pred ním spôsobom, ktorý je uvedený v predchádzajúcej časti tohto

nálezu, porušil základné právo sťažovateľky na súdnu ochranu podľa .

Ak ústavný súd sťažnosti vyhovie, rozhodnutie, ktorým bolo porušené základné

právo, zruší ( ) a môže vec vrátiť na ďalšie konanie

[ ]. V danom prípade na ochranu základného

práva sťažovateľky bolo potrebné nielen rozhodnutie o zastavení konania zrušiť, ale aj

vrátiť vec na ďalšie konanie, v ktorom všeobecný súd bude pokračovať v tom štádiu,

v ktorom ho zastavil. V ďalšom postupe je okresný súd viazaný právnym názorom

ústavného súdu vysloveným v tomto rozhodnutí ( ).

Okresný súd je tiež viazaný rozhodnutím o vrátení veci na ďalšie konanie, ktoré je

vykonateľné jeho doručením ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. septembra 2004