Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 48/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-6

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. februára 2020 v senáte

zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Libora Duľu a Ladislava Duditša

(sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

, vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1

a a práva podľa Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Nové Zámky v konaní

vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

2. Žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu v konaní

pred Ústavným súdom Slovenskej republiky n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Obsah ústavnej sťažnosti, sťažnostná argumentácia a návrh rozhodnutia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. júna

2019 doručená ústavná sťažnosť ,

(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia a

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Nové Zámky (ďalej

len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

2. Ústavná sťažnosť po jej doručení nebola pridelená sudcovi spravodajcovi. Plénum

ústavného súdu prijalo 16. októbra 2019 Dodatok č. 1 k Rozvrhu práce Ústavného súdu

Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 (ďalej len

„rozvrh práce“). Podľa čl. X bodu 5 rozvrhu práce veci, ktoré neboli v období

od 17. februára 2019 do 16. októbra 2019 pridelené sudcom spravodajcom, boli

prerozdelené náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov

medzi sudcov menovaných do funkcie 10. októbra 2019. Ústavná sťažnosť bola pridelená

sudcovi spravodajcovi Ladislavovi Duditšovi a v zmysle čl. II bodu 3 rozvrhu práce bola

prejednaná vo IV. senáte ústavného súdu, ktorý pracuje v zložení Miroslav Duriš (predseda

senátu), Libor Duľa a Ladislav Duditš (členovia senátu).

3. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ podal na okresnom súde

žiadosť o zahladenie odsúdenia, ktorá bola uznesením sp. zn. z 9. novembra

2018 zamietnutá. Proti tomuto uzneseniu okresného súdu podal sťažnosť, o ktorej Krajský

súd v Nitre (ďalej len „krajský súd“) rozhodol uznesením sp. zn.

zo 7. decembra 2018 tak, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a uložil mu,

aby vo veci znovu konal a rozhodol. Sťažovateľ odôvodňuje porušenie svojich základných

práv podľa tým, že okresný súd od tejto doby nekonal, hoci napadnuté uznesenie

vydal temer okamžite na pomery slovenskej justície a hoci mal rozhodnúť bez zbytočných

prieťahov. Porušenie oboch článkov (bod 1) vnímal v tom, že na základe očakávaného

rozhodnutia mu vzniká dôvod na podanie obnovy konania vo veci samej, a to najmenej

v rozsahu ukladania trestu, pretože pri zahladení predošlých trestov sa musí upustiť

od pôvodne stanovenej výšky trestu v prospech sťažovateľa. Sťažovateľ zostáva

bez rozhodnutia okresného súdu v neistote a je mu okresným súdom bránené v prístupe

k súdu (s odkazom na čl. 6 ods. 1 dohovoru), pretože nemôže preukázať novú skutočnosť,

ako to má na mysli . V súčasnosti je vo výkone trestu

odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom okresného súdu sp. zn.

z 2. novembra 2017 v spojení s rozhodnutím krajského súdu v trvaní 25 rokov

nepodmienečne. Dobu výkonu trestu odňatia slobody možno pri spravodlivom očakávaní

považovať za prekračujúcu dobu, ktorú by mu bolo možné uložiť bez použitia asperačnej

zásady. Na mieste je podľa neho žiadať aj primerané finančné zadosťučinenie za porušenie

uvedených práv, pretože to na jeho strane vážne ohrozuje jeho základné právo na slobodu

zaručené v a , právo otca na dcéru a právo dcéry na otca

podľa . Sťažovateľ zároveň požiadal o ustanovenie právneho zástupcu,

pretože si ho nemôže dovoliť.

4. Na základe argumentácie uvedenej v ústavnej sťažnosti sťažovateľ navrhuje,

aby ústavný súd po prijatí jeho ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto

rozhodol:

„I. Nekonaním Okresného súdu Nové Zámky vo veci bolo porušené

právo sťažovateľa na súdne rozhodnutie v primeranej lehote bez zbytočných prieťahov

podľa .

II. Okresnému súdu Nové Zámky sa prikazuje vo veci konať okamžite a o žiadosti

rozhodnúť.

III. Sťažovateľovi sa priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 25.000,- € (slovom

Dvadsaťpäťtisíc eur).“

II.

Právomoc ústavného súdu a relevantná právna úprava

5. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

8. Podľa o Ústavnom súde Slovenskej republiky

a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu

ústavný súd zisťuje, či dôvody uvedené v nebránia jeho

prijatiu na ďalšie konanie.

9. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

10. Z vyplýva, že úlohou ústavného

súdu pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne

neopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne

neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva

alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.

Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť je preto možné považovať takú, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného

práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie

(, tiež napr. , , , ).

11. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

12. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

13. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

14. Sťažovateľ namieta, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

došlo k porušeniu jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

a je mu bránené v prístupe k súdu podľa dohovoru, pretože očakáva

rozhodnutie, ktorým mu budú zahladené odsúdenia, čím mu vznikne dôvod na podanie

obnovy konania vo veci samej, a bez rozhodnutia okresného súdu je v neistote, pretože

nemôže preukázať novú skutočnosť, ako to má na mysli .

15. Vzhľadom na absenciu právneho zastúpenia sťažovateľa a s tým súvisiacu

žiadosť o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom pristúpil ústavný

súd v rámci ústavného prieskumu v prvom rade v zmysle § 37 ods. 1 zákona o ústavnom

súde k preskúmaniu toho, či sú kumulatívne splnené tri podmienky, resp. predpoklady

na ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom, ktorými sú: (i) žiadosť

o ustanovenie právneho zástupcu, (ii) majetkové pomery odôvodňujúce takúto žiadosť, (iii)

nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti.

16. Pokiaľ ide o podmienku vyžadujúcu, aby nešlo o zrejme bezúspešné uplatňovanie

nároku na ochranu ústavnosti, táto je v prípade ústavnej sťažnosti splnená vtedy, ak je

okrem iného daná právomoc ústavného súdu na jej prerokovanie, sťažnosť nie je podaná

oneskorene a nie je zjavne neopodstatnená. Ak ale ústavný súd posúdením obsahu ústavnej

sťažnosti zistí, že niektorá zo spomínaných podmienok nie je splnená, znamená to, že ide

o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti, a teda, že nie je splnený

jeden z predpokladov ustanovenia právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom,

v dôsledku čoho nemožno žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu v konaní

pred ústavným súdom vyhovieť ().

III.1 K namietanému porušeniu základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom

pod sp. zn.

17. Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu prípadné porušenie základného

práva na súdnu ochranu podľa siedmeho oddielu druhej hlavy ( až 50 )

a jemu porovnateľného práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 dohovoru je

potrebné posudzovať spoločne a niet medzi nimi zásadných odlišností (napr.

).

18. Vo vzťahu k namietanému porušeniu práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

okresného súdu v napadnutom konaní ústavný súd poukazuje na svoju judikatúru (napr.

), podľa ktorej čl. 6 ods. 1 dohovoru na konanie o podmienečnom

prepustení nie je aplikovateľný, keďže toto konanie sa netýka rozhodnutia o trestnom

obvinení a ani o občianskych právach a záväzkoch. Ani v konaní o žiadosti o zahladenie

odsúdenia sa nerozhodovalo o trestnom obvinení sťažovateľa v zmysle čl. 6 ods. 1

dohovoru (teda o vine a treste), tento článok dohovoru tak nie je na dané vykonávacie

konanie aplikovateľný ratione materiae (bod 6 odôvodnenia tohto uznesenia). Už na prvý

pohľad je preto zrejmé, že k porušeniu sťažovateľom označeného práva v danej veci dôjsť

nemohlo a jeho návrh je v tejto časti zjavne neopodstatnený, čo ústavný súd viedlo k jeho

odmietnutiu na predbežnom prerokovaní.

19. K argumentácii sťažovateľa o porušení , pretože očakávaným

rozhodnutím vzniká dôvod na podanie obnovy konania vo veci samej a následne

na upustenie od pôvodne stanovenej výšky trestu vzhľadom na zahladenie odsúdenia,

ústavný súd uvádza, že ak by sa aj bola skutočne naplnila predstava sťažovateľa o vyhovení

jeho žiadosti o zahladenie odsúdenia (podľa zistenia ústavného súdu uvedeného v bode 22

odôvodnenia k tomu však nedošlo), vzhľadom na nález ústavného súdu sp. zn.

(body 17 a 21) nevznikne dôvod na obnovu konania podľa Trestného

poriadku, pretože „za skutočnosť súdu skôr neznámu nemožno považovať prípadné zmeny

hmotného práva a samotné zahladenie odsúdenia nie je skutočnosťou odôvodňujúcou

obnovu konania v zmysle , keďže táto v čase vyhlásenia

pôvodného rozhodnutia objektívne neexistovala“. Navyše sťažovateľom namietaný postup

súdu, ktorým mu má byť bránené v prístupe k súdu a pre ktorý je v neistote, spočíva

v nekonaní (nečinnosti) okresného súdu, čo sa v podstate zhoduje s argumentáciou

sťažovateľa namietajúcou porušenie . Vyslovenia jeho porušenia sa ako

jediného domáha sťažovateľ aj v petite ústavnej sťažnosti, čím sa ústavný súd zaoberá

v nasledujúcej časti odôvodnenia. Vychádzajúc zo svojej stabilnej rozhodovacej činnosti,

text uvedený mimo petitu pokladá ústavný súd za súčasť odôvodnenia ústavnej sťažnosti,

ktoré nemôže doplniť petit (, , , ,

, , ).

III.2 K namietanému porušeniu základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa postupom okresného súdu

v konaní vedenom pod sp. zn.

20. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo na inom štátnom orgáne sa

právna neistota neodstráni. K vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu právnej istoty

dochádza v zásade až právoplatným rozhodnutím súdu alebo štátneho orgánu. Na naplnenie

základného práva podľa preto nestačí, aby štátne orgány vec

prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet (napr. ,

).

21. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu (napr. , )

sa ochrana základnému právu podľa poskytuje v konaní pred ústavným

súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušovanie tohto základného práva

označenými orgánmi verejnej moci (v tomto prípade okresným súdom) ešte mohlo trvať.

Ak v čase, keď ústavná sťažnosť bola doručená ústavnému súdu, už nemohlo dochádzať

k namietanému porušovaniu označeného základného práva postupom krajského súdu,

ústavný súd ústavnú sťažnosť zásadne odmietne ako zjavne neopodstatnenú.

22. Ústavný súd v súvislosti s prípravou predbežného prerokovania ústavnej

sťažnosti zistil, že okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn. rozhodol

uznesením sp. zn. z 2. júla 2019 o zamietnutí žiadosti sťažovateľa, ktoré

nadobudlo právoplatnosť 6. augusta 2019. Z uvedeného vyplýva, že v čase doručenia

ústavnej sťažnosti ústavnému súdu, teda 27. júna 2019, ešte okresný súd mohol byť

porušovateľom označeného základného práva podľa a práva podľa dohovoru, keďže

vo veci ešte nerozhodol a uznesenie nebolo doručené sťažovateľovi.

23. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom

v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa , resp. práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou

(, , ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú

právna, faktická, prípadne procesná zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie

účastníka súdneho konania a postup samotného súdu. V súlade s judikatúrou Európskeho

súdu pre ľudské práva ústavný súd v rámci prvého kritéria prihliada aj na predmet sporu

(povahu veci v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa; ,

, ).

24. Ústavný súd sa preto zameral na posúdenie napadnutého procesného postupu

okresného súdu a skúmanie intenzity porušenia označeného základného práva vo vzťahu

k nemu. Ústavný súd pritom pripomína, že už vo svojich skorších rozhodnutiach vyslovil

názor, že ojedinelá nečinnosť súdu, hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov, sama osebe ešte

nemusí zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (napr. ).

25. V kontexte konkrétnych okolností prípadu vzal ústavný súd do úvahy skutočnosť,

že pri žiadosti o zahladenie odsúdenia ide o štandardný druh konania patriaci do agendy

okresných súdov po právoplatnom skončení konania vo veci samej a táto konkrétna vec

nevykazuje znaky právnej ani skutkovej zložitosti.

25.1 Pokiaľ ide o predmet sporu (povahu veci) a jeho význam pre sťažovateľa, tento

je potrebné vnímať aj v súvislosti s jeho posledným odsúdením na trest odňatia slobody

vo výmere 25 rokov, ktorý v súčasnosti vykonáva, preto aj prípadným neskorším

rozhodnutím o jeho žiadosti o zahladenie predchádzajúcich odsúdení by uňho nedošlo

k výraznej ujme na jeho právach.

25.2 U sťažovateľa podľa obsahu ústavnej sťažnosti ústavný súd nevzhliadol žiadnu

okolnosť, ktorou by ovplyvnil dĺžku napadnutého konania, a teda nemožno mu pričítať

podiel na stave, v akom sa vec nachádzala v čase podania ústavnej sťažnosti ústavnému

súdu.

25.3 Ústavný súd pri hodnotení postupu okresného súdu poukazuje na to,

že v časovom období od decembra 2018 do 2. júla 2019 (necelých 7 mesiacov) bol okresný

súd nečinný.

26. Ústavný súd zastáva názor, že okresný súd po zrušení predchádzajúceho

uznesenia krajským súdom mohol konať plynulejšie a efektívnejšie pri zisťovaní

podmienok na rozhodnutie o žiadosti sťažovateľa a pri následnom rozhodovaní, pretože vo

vzťahu k sťažovateľovi sa nastolil stav právnej istoty až právoplatným meritórnym

rozhodnutím. Táto nečinnosť okresného súdu však s prihliadnutím na celkovú dĺžku

napadnutého konania nedosahuje takú intenzitu, aby po prípadnom prijatí ústavnej sťažnosti

na ďalšie konanie mohol ústavný súd konštatovať, že došlo k porušeniu označeného práva

na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Vzhľadom na už uvedené ústavnú

sťažnosť aj v tejto časti odmietol podľa ako

zjavne neopodstatnenú.

27. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá ako celok, nebol dôvod zaoberať sa

ďalšími návrhmi uplatnenými v ústavnej sťažnosti (príkaz okresnému súdu, aby konal

bez zbytočných prieťahov, a priznanie primeraného finančného zadosťučinenia).

28. Ústavný súd odmieta ústavnú sťažnosť sťažovateľa z dôvodu zjavnej

neopodstatnenosti (časti III.1 a III.2 odôvodnenia), je preto zrejmé, že v danom prípade ide

o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku sťažovateľa na ochranu ústavnosti (m. m.

, ). Pretože nebol splnený jeden z troch predpokladov

ustanovenia právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom, žiadosti sťažovateľa

o ustanovenie právneho zástupcu nebolo vyhovené (bod 2 výroku rozhodnutia). Ústavný

súd preto už nepristúpil k zisťovaniu osobných, majetkových a zárobkových pomerov

sťažovateľa, pretože procesné úkony s tým súvisiace by boli neúčelné vzhľadom na zistenú

zrejmú bezúspešnosť uplatňovania nároku na ochranu ústavnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. februára 2020

Miroslav Duriš predseda senátu