Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 89/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. februára 2020

predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť Ing. Mgr.

a

, zastúpených advokátkou

Mgr. Ivanou Hodálovou, Dunajská 48, Bratislava, vo veci namietaného porušenia

základného práva podľa a práva podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu

v Trnave sp. zn. z 13. novembra 2019 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť a o d m i e t a

ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Skutkový stav a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

5. februára 2020 doručená ústavná sťažnosť

, a

(ďalej len „sťažovatelia“), ktorou

namietali porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

rozsudkom Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.

z 13. novembra 2019 (ďalej len „napadnutý rozsudok“).

2. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovatelia v postavení žalobcov sa

na Okresnom súde Trnava domáhali určenia predmetu dedičského konania, vyslovenia

neplatnosti právneho úkonu a nariadenia predbežného opatrenia. Návrh sťažovateľov bol

založený na skutočnosti, že do dedičstva po poručiteľovi (otec sťažovateľov, pozn.) majú

patriť členský podiel v bytovom družstve viažuci sa k 2-izbovému bytu na

v a nehnuteľnosti, ktoré boli posledným trvalým bydliskom poručiteľa,

2

pozostávajúce z p. č. – zastavanej plochy, domu č. s. , dvora s výmerou 76 m

2

a p. č. – záhrady s výmerou 118 m. Uvedené určenie nehnuteľností patriacich

do dedičstva sťažovatelia odvodzovali z neplatnosti právneho úkonu spísaného do notárskej

zápisnice č. (ďalej len „notárska zápisnica“). Odporcami v konaní

boli druhá manželka poručiteľa a jej dcéra .

Sťažovatelia v ústavnej sťažnosti uviedli, že do dedičstva po poručiteľovi «... bola

zaradená len náhradová pohľadávka zostatkovej hodnoty členského podielu v bytovom

družstve viažucej sa k družstevnému bytu na... v v ½, nakoľko druhá ½-ica

zostatkovej hodnoty členského podielu v bytovom družstve viažuca sa k tomuto

družstevnému bytu pripadla z titulu bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej aj ako

„BSM“) manželke poručiteľa , rod... (ďalej aj „žalovaná 1)“),

bytom... (ďalej aj „družstevný byt na v “), a to napriek

upozorneniu sťažovateľov, že BSM bolo zrušené rozsudkom OS Trnava zo dňa 25. 6. 1998,

sp. zn. . Sťažovatelia tiež upozornili na to, že manželia spolu trvale nežili, preto

na túto skutočnosť je potrebné v dedičskom konaní prihliadnuť. Následne vydal OS Trnava

Uznesenie zo dňa 28.04.2006, sp. zn. , (príloha č. 3), ktorým došlo

k čiastočnej náprave v tom, že družstevný byt na... v nebol vyporiadaný z titulu

BSM, ale z titulu podielového vlastníctva.

Na základe podaného odvolania sťažovateľov KS Trnava Uznesením zo dňa

31.10.2006, č. k. -95 (príloha č. 4) zrušil Uznesenie súdu prvého stupňa

(príloha č. 3) a vec vrátil na ďalšie konanie s tým, že má postupovať tak, aby bolo zistené,

čo všetko patrilo do majetku po poručiteľovi, či členský podiel viažuci sa k družstevnému

bytu bol v podielovom spoluvlastníctve poručiteľa a pozostalej manželky, či tento podiel

nebol vyporiadaný v rámci vyporiadania BSM, či nepatril len poručiteľovi, či vo vlastníctve

poručiteľa nie je iný byt, ktorý by mal byť predmetom dedičského konania. V ďalšom konaní

sa súdny komisár pokynmi KS Trnava neriadil, neskúmal či do dedičstva po poručiteľovi má

patriť členský podiel družstevného bytu na... v ani či má patriť do dedičstva iná

nehnuteľnosť a potvrdil nadobudnutie dedičstva dedičom podľa ich dedičských podielov

tak, že do dedičstva zaradil len náhradovú pohľadávku zostatkovej hodnoty členského

podielu v bytovom družstve ... viažucej sa k družstevnému bytu v 1/2-ici a druhá ½-

ica zostatkovej hodnoty členského podielu v bytovom družstve so sídlom v .. viažuca

sa k družstevnému bytu pripadla ... ako pozostalej manželke,

ktorá bola povinná vyplatiť zákonný dedičský podiel ostatným dedičom, ktorými sú

sťažovatelia a jej dcéra... (ďalej aj „žalovaná 2)“)... pričom určená hodnota zodpovedá

výške 1/8 podielu pre ustupujúcich dedičov.

Vzhľadom na to, že súdny komisár nepostupoval podľa pokynov KS Trnava, odkázal

OS Trnava rozhodnutím zo dňa 17.07.2007, sp. zn. , (príloha č.5)

sťažovateľov na podanie žaloby na určenie, ktorý majetok má byť súčasťou dedičského

konania podľa v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“).».

3. Okresný súd Piešťany (ďalej len „okresný súd“), ktorý sa stal nadobúdacím súdom

z dôvodu prechodu výkonu súdnictva od 1. januára 2008, rozhodol rozsudkom

sp. zn. z 5. februára 2018 (ďalej len „rozsudok okresného súdu“) tak,

že žalobu sťažovateľov zamietol.

Sťažovatelia proti rozsudku okresného súdu podali odvolanie, o ktorom krajský súd

rozhodol napadnutým rozsudkom tak, že „... zastavil konanie vo veci určenia neplatnosti

dohody o vyporiadaní BSM... a vo veci povinnosti žalovanej 1) zaplatiť finančnú náhradu

ostatným dedičom a v časti určenia, že nehnuteľnosť na patrila

v čase smrti do podielového spoluvlastníctva Ing. L.M. a žalovanej 1) a že do dedičstva

po poručiteľovi patrí členský podiel družstevného bytu na ,

rozsudok OS potvrdil.“.

4. Sťažovatelia v ústavnej sťažnosti rozsiahlo uvádzajú časti napadnutého rozsudku

krajského súdu a polemizujú s právnym posúdením, ako aj so skutkovými závermi,

ku ktorým krajský súd v napadnutom rozsudku dospel. Sťažovatelia namietali aj hodnotenie

dôkazov zo strany krajského súdu. Vo vzťahu k posúdeniu platnosti notárskej zápisnice

sťažovatelia krajskému súdu vytýkali najmä to, že krajský súd notársku zápisnicu

neposudzoval z hľadiska prejavu vôle, neskúmal dostatočne duševný stav poručiteľa.

Napokon sťažovatelia uviedli: „V odôvodnení rozsudku KS Trnava úplne chýbajú konkrétne

dôvody, pre ktoré vôbec nereagoval na opakované námietky sťažovateľov uvedené

v odvolaní proti rozsudku OS Piešťany týkajúce sa platnosti dohody o vyporiadaní BSM.

KS Trnava riadnym spôsobom neodôvodnil, prečo vôbec nebral do úvahy argumentáciu

sťažovateľov a dôkazy nimi predložené, preto dovolaním napadnutý rozsudok KS Trnava

trpí nedostatkom riadneho odôvodnenia, čo má za následok porušenie ich práva

na spravodlivé súdne konanie.“

5. Sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd o ich ústavnej sťažnosti rozhodol nálezom:

1. „Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 a právo na spravodlivé súdne konanie zaručené v

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu

v Trnave zo dňa 13.11.2019, sp. zn. porušené bolo.

2) Základné právo na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie zaručené v čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu

v Trnave zo dňa 13.11.2019, sp. zn.26Co/35/2019 porušené bolo.

3) Rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 13.11.2019, sp. zn.26Co/35/2019 sa

zrušuje a vec sa vracia Krajskému súdu v Trnave na ďalšie konanie.

4) Krajský súd v Trnave je povinný nahradiť sťažovateľom trovy konania...“

II.

Relevantná právna úprava

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou

od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene

a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“).

8. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

9. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným

zákonom.

10. Podľa ústavný súd každý návrh na začatie

konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd

zisťuje, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie.

11. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

12. Podľa poslednej vety ak bol vo veci podaný

mimoriadny opravný prostriedok, lehota na podanie ústavnej sťažnosti vo vzťahu

k rozhodnutiu, ktoré bolo mimoriadnym opravným prostriedkom napadnuté, začína plynúť

od doručenia rozhodnutia o mimoriadnom opravnom prostriedku.

III.

Ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu a samotné posúdenie veci

ústavným súdom

13. Sťažovatelia v ústavnej sťažnosti uviedli, že „Dovolanie vo veci, ktoré je

predmetom tejto sťažnosti bolo podané.“. Ústavný súd túto skutočnosť preveril

na okresnom súde a zistil, že sťažovatelia podali elektronicky dovolanie 5. februára 2020,

ktoré následne písomne doplnili.

14. Takýto postup sťažovateľov, teda súčasné podanie mimoriadneho opravného

prostriedku a ústavnej sťažnosti podľa na ústavnom súde v zmysle ustálenej

judikatúry (, , ), zakladá dôvod

na odmietnutie ústavnej sťažnosti ako neprípustnej (predčasne podanej) podľa § 56 ods. 2

písm. d) .

15. Z vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv

a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd a právomoc všeobecných súdov

je založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd“)

a právomoc ústavného súdu len subsidiárne, t. j. na princípe subsidiarity.

Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu

základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd pri uplatňovaní svojej právomoci vychádza

zo zásady, že ukladá všeobecným súdom chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť,

a preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a uplatní sa až vtedy, ak nie je daná

právomoc všeobecných súdov (m. m. ). Ústavný súd v systéme ochrany

základných práv a slobôd predstavuje ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý sa

uplatní až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa

na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu

subsidiarity právomoci ústavného súdu (, , ).

Zásada subsidiarity reflektuje okrem iného aj princíp minimalizácie zásahov ústavného súdu

do právomoci všeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konaní o sťažnosti

preskúmavané (m. m. , , ).

16. V zmysle už popísaných východísk možno hodnotiť, že právny poriadok

Slovenskej republiky poskytuje sťažovateľom účinný právny prostriedok ochrany

základných práv a slobôd, ktorý sťažovatelia aj využili (t. j. podali dovolanie).

Inak povedané, v tejto chvíli sa ústavná sťažnosť podaná ústavnému súdu javí byť

predčasne podaná, keďže existuje iný orgán verejnej moci (Najvyšší súd Slovenskej

republiky) oprávnený poskytnúť ochranu základným právam a slobodám sťažovateľov.

17. Ústavný súd uzatvára, že prijatím ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie by došlo

k vzniku ústavne neakceptovateľného stavu, keď by v zásade o rovnakej veci rozhodovali

paralelne viaceré orgány súdneho typu – Najvyšší súd Slovenskej republiky a ústavný súd

(m. m. , , ). Išlo by o taký stav, ktorý je

v právnom štáte neaprobovateľný, pretože by mohol viesť k rozdielnym rozhodnutiam

v rovnakej veci, čo by malo negatívne (a len obťažne odstrániteľné) dôsledky na právnu

istotu, ktorá tvorí integrálnu súčasť princípov právneho štátu (m. m. ).

18. Nad rámec uvedeného ústavný súd poukazuje na svoju judikatúru (,

), v zmysle ktorej v prípade podania mimoriadneho opravného prostriedku

(dovolania) a súbežne podanej sťažnosti podľa je takáto sťažnosť

považovaná za prípustnú až po rozhodnutí o dovolaní. Z judikatúry ústavného súdu

(, , , , ) taktiež

vyplýva, že lehota na prípadné podanie sťažnosti po rozhodnutí o dovolaní bude

považovaná v zásade za zachovanú aj vo vzťahu k predchádzajúcemu

právoplatnému rozhodnutiu s výnimkou prípadov, keď to konkrétne okolnosti veci zjavne

vylučujú (, , , ).

Uvedené judikatúrne závery sa napokon premietli aj do už citovaného § 124 zákona

o ústavnom súde.

19. Vzhľadom na už uvedené závery ústavný súd odmietol ústavnú sťažnosť

podľa § 56 ods. 2 písm. d) ako neprípustnú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. februára 2020

Ľuboš Szigeti predseda senátu