Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 89/2020
PDF · 177.99 KB
No categories available
II. ÚS 89/2020
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. februára 2020
predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť Ing. Mgr.
a
, zastúpených advokátkou
Mgr. Ivanou Hodálovou, Dunajská 48, Bratislava, vo veci namietaného porušenia
základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu
v Trnave sp. zn. 26 Co 35/2019 z 13. novembra 2019 a takto
rozhodol:
Ústavnú sťažnosť a o d m i e t a
ako neprípustnú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Skutkový stav a sťažnostná argumentácia
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
5. februára 2020 doručená ústavná sťažnosť
, a
(ďalej len „sťažovatelia“), ktorou
namietali porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)
rozsudkom Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 26 Co 35/2019
z 13. novembra 2019 (ďalej len „napadnutý rozsudok“).
2. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovatelia v postavení žalobcov sa
na Okresnom súde Trnava domáhali určenia predmetu dedičského konania, vyslovenia
neplatnosti právneho úkonu a nariadenia predbežného opatrenia. Návrh sťažovateľov bol
založený na skutočnosti, že do dedičstva po poručiteľovi (otec sťažovateľov, pozn.) majú
patriť členský podiel v bytovom družstve viažuci sa k 2-izbovému bytu na
v a nehnuteľnosti, ktoré boli posledným trvalým bydliskom poručiteľa,
2
pozostávajúce z p. č. – zastavanej plochy, domu č. s. , dvora s výmerou 76 m
2
a p. č. – záhrady s výmerou 118 m. Uvedené určenie nehnuteľností patriacich
do dedičstva sťažovatelia odvodzovali z neplatnosti právneho úkonu spísaného do notárskej
zápisnice č. (ďalej len „notárska zápisnica“). Odporcami v konaní
boli druhá manželka poručiteľa a jej dcéra .
Sťažovatelia v ústavnej sťažnosti uviedli, že do dedičstva po poručiteľovi «... bola
zaradená len náhradová pohľadávka zostatkovej hodnoty členského podielu v bytovom
družstve viažucej sa k družstevnému bytu na... v v ½, nakoľko druhá ½-ica
zostatkovej hodnoty členského podielu v bytovom družstve viažuca sa k tomuto
družstevnému bytu pripadla z titulu bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej aj ako
„BSM“) manželke poručiteľa , rod... (ďalej aj „žalovaná 1)“),
bytom... (ďalej aj „družstevný byt na v “), a to napriek
upozorneniu sťažovateľov, že BSM bolo zrušené rozsudkom OS Trnava zo dňa 25. 6. 1998,
sp. zn. 12 C 113/98. Sťažovatelia tiež upozornili na to, že manželia spolu trvale nežili, preto
na túto skutočnosť je potrebné v dedičskom konaní prihliadnuť. Následne vydal OS Trnava
Uznesenie zo dňa 28.04.2006, sp. zn. 20D1536/05, Dnot 119/05 (príloha č. 3), ktorým došlo
k čiastočnej náprave v tom, že družstevný byt na... v nebol vyporiadaný z titulu
BSM, ale z titulu podielového vlastníctva.
Na základe podaného odvolania sťažovateľov KS Trnava Uznesením zo dňa
31.10.2006, č. k. 9CoD/61/2006-95 (príloha č. 4) zrušil Uznesenie súdu prvého stupňa
(príloha č. 3) a vec vrátil na ďalšie konanie s tým, že má postupovať tak, aby bolo zistené,
čo všetko patrilo do majetku po poručiteľovi, či členský podiel viažuci sa k družstevnému
bytu bol v podielovom spoluvlastníctve poručiteľa a pozostalej manželky, či tento podiel
nebol vyporiadaný v rámci vyporiadania BSM, či nepatril len poručiteľovi, či vo vlastníctve
poručiteľa nie je iný byt, ktorý by mal byť predmetom dedičského konania. V ďalšom konaní
sa súdny komisár pokynmi KS Trnava neriadil, neskúmal či do dedičstva po poručiteľovi má
patriť členský podiel družstevného bytu na... v ani či má patriť do dedičstva iná
nehnuteľnosť a potvrdil nadobudnutie dedičstva dedičom podľa ich dedičských podielov
tak, že do dedičstva zaradil len náhradovú pohľadávku zostatkovej hodnoty členského
podielu v bytovom družstve ... viažucej sa k družstevnému bytu v 1/2-ici a druhá ½-
ica zostatkovej hodnoty členského podielu v bytovom družstve so sídlom v .. viažuca
sa k družstevnému bytu pripadla ... ako pozostalej manželke,
ktorá bola povinná vyplatiť zákonný dedičský podiel ostatným dedičom, ktorými sú
sťažovatelia a jej dcéra... (ďalej aj „žalovaná 2)“)... pričom určená hodnota zodpovedá
výške 1/8 podielu pre ustupujúcich dedičov.
Vzhľadom na to, že súdny komisár nepostupoval podľa pokynov KS Trnava, odkázal
OS Trnava rozhodnutím zo dňa 17.07.2007, sp. zn. 20 D 1536/05, Dnot 119/05 (príloha č.5)
sťažovateľov na podanie žaloby na určenie, ktorý majetok má byť súčasťou dedičského
konania podľa § 175k ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení
neskorších predpisov (ďalej len „O. s. p.“).».
3. Okresný súd Piešťany (ďalej len „okresný súd“), ktorý sa stal nadobúdacím súdom
z dôvodu prechodu výkonu súdnictva od 1. januára 2008, rozhodol rozsudkom
sp. zn. 4 C 219/2008 z 5. februára 2018 (ďalej len „rozsudok okresného súdu“) tak,
že žalobu sťažovateľov zamietol.
Sťažovatelia proti rozsudku okresného súdu podali odvolanie, o ktorom krajský súd
rozhodol napadnutým rozsudkom tak, že „... zastavil konanie vo veci určenia neplatnosti
dohody o vyporiadaní BSM... a vo veci povinnosti žalovanej 1) zaplatiť finančnú náhradu
ostatným dedičom a v časti určenia, že nehnuteľnosť na patrila
v čase smrti do podielového spoluvlastníctva Ing. L.M. a žalovanej 1) a že do dedičstva
po poručiteľovi patrí členský podiel družstevného bytu na ,
rozsudok OS potvrdil.“.
4. Sťažovatelia v ústavnej sťažnosti rozsiahlo uvádzajú časti napadnutého rozsudku
krajského súdu a polemizujú s právnym posúdením, ako aj so skutkovými závermi,
ku ktorým krajský súd v napadnutom rozsudku dospel. Sťažovatelia namietali aj hodnotenie
dôkazov zo strany krajského súdu. Vo vzťahu k posúdeniu platnosti notárskej zápisnice
sťažovatelia krajskému súdu vytýkali najmä to, že krajský súd notársku zápisnicu
neposudzoval z hľadiska prejavu vôle, neskúmal dostatočne duševný stav poručiteľa.
Napokon sťažovatelia uviedli: „V odôvodnení rozsudku KS Trnava úplne chýbajú konkrétne
dôvody, pre ktoré vôbec nereagoval na opakované námietky sťažovateľov uvedené
v odvolaní proti rozsudku OS Piešťany týkajúce sa platnosti dohody o vyporiadaní BSM.
KS Trnava riadnym spôsobom neodôvodnil, prečo vôbec nebral do úvahy argumentáciu
sťažovateľov a dôkazy nimi predložené, preto dovolaním napadnutý rozsudok KS Trnava
trpí nedostatkom riadneho odôvodnenia, čo má za následok porušenie ich práva
na spravodlivé súdne konanie.“
5. Sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd o ich ústavnej sťažnosti rozhodol nálezom:
1. „Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie zaručené v čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu
v Trnave zo dňa 13.11.2019, sp. zn. 26 Co/35/2019 porušené bolo.
2) Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie zaručené v čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu
v Trnave zo dňa 13.11.2019, sp. zn.26Co/35/2019 porušené bolo.
3) Rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 13.11.2019, sp. zn.26Co/35/2019 sa
zrušuje a vec sa vracia Krajskému súdu v Trnave na ďalšie konanie.
4) Krajský súd v Trnave je povinný nahradiť sťažovateľom trovy konania...“
II.
Relevantná právna úprava
6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
7. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou
od 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).
8. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených
zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
9. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,
verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným
zákonom.
10. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd každý návrh na začatie
konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,
ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd
zisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu
na ďalšie konanie.
11. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom
prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,
a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,
b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný
súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,
c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,
d) ktorý je neprípustný,
e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,
f) ktorý je podaný oneskorene,
g) ktorý je zjavne neopodstatnený.
12. Podľa § 124 poslednej vety zákona o ústavnom súde ak bol vo veci podaný
mimoriadny opravný prostriedok, lehota na podanie ústavnej sťažnosti vo vzťahu
k rozhodnutiu, ktoré bolo mimoriadnym opravným prostriedkom napadnuté, začína plynúť
od doručenia rozhodnutia o mimoriadnom opravnom prostriedku.
III.
Ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu a samotné posúdenie veci
ústavným súdom
13. Sťažovatelia v ústavnej sťažnosti uviedli, že „Dovolanie vo veci, ktoré je
predmetom tejto sťažnosti bolo podané.“. Ústavný súd túto skutočnosť preveril
na okresnom súde a zistil, že sťažovatelia podali elektronicky dovolanie 5. februára 2020,
ktoré následne písomne doplnili.
14. Takýto postup sťažovateľov, teda súčasné podanie mimoriadneho opravného
prostriedku a ústavnej sťažnosti podľa čl. 127 ústavy na ústavnom súde v zmysle ustálenej
judikatúry (I. ÚS 84/2010, III. ÚS 114/2010, IV. ÚS 467/2013), zakladá dôvod
na odmietnutie ústavnej sťažnosti ako neprípustnej (predčasne podanej) podľa § 56 ods. 2
písm. d) zákona o ústavnom súde.
15. Z čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv
a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd a právomoc všeobecných súdov
je ústavou založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd“)
a právomoc ústavného súdu len subsidiárne, t. j. na princípe subsidiarity.
Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu
základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd
nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd pri uplatňovaní svojej právomoci vychádza
zo zásady, že ústava ukladá všeobecným súdom chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť,
a preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a uplatní sa až vtedy, ak nie je daná
právomoc všeobecných súdov (m. m. IV. ÚS 236/07). Ústavný súd v systéme ochrany
základných práv a slobôd predstavuje ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý sa
uplatní až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa
na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu
subsidiarity právomoci ústavného súdu (III. ÚS 149/04, I. ÚS 480/2013, II. ÚS 544/2017).
Zásada subsidiarity reflektuje okrem iného aj princíp minimalizácie zásahov ústavného súdu
do právomoci všeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konaní o sťažnosti
preskúmavané (m. m. IV. ÚS 303/04, III. ÚS 86/2019, II. ÚS 382/2019 ).
16. V zmysle už popísaných východísk možno hodnotiť, že právny poriadok
Slovenskej republiky poskytuje sťažovateľom účinný právny prostriedok ochrany
základných práv a slobôd, ktorý sťažovatelia aj využili (t. j. podali dovolanie).
Inak povedané, v tejto chvíli sa ústavná sťažnosť podaná ústavnému súdu javí byť
predčasne podaná, keďže existuje iný orgán verejnej moci (Najvyšší súd Slovenskej
republiky) oprávnený poskytnúť ochranu základným právam a slobodám sťažovateľov.
17. Ústavný súd uzatvára, že prijatím ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie by došlo
k vzniku ústavne neakceptovateľného stavu, keď by v zásade o rovnakej veci rozhodovali
paralelne viaceré orgány súdneho typu – Najvyšší súd Slovenskej republiky a ústavný súd
(m. m. II. ÚS 1/08, II. ÚS 393/2014, III. ÚS 632/2014). Išlo by o taký stav, ktorý je
v právnom štáte neaprobovateľný, pretože by mohol viesť k rozdielnym rozhodnutiam
v rovnakej veci, čo by malo negatívne (a len obťažne odstrániteľné) dôsledky na právnu
istotu, ktorá tvorí integrálnu súčasť princípov právneho štátu (m. m. II. ÚS 294/2018).
18. Nad rámec uvedeného ústavný súd poukazuje na svoju judikatúru (I. ÚS 169/09,
I. ÚS 289/09), v zmysle ktorej v prípade podania mimoriadneho opravného prostriedku
(dovolania) a súbežne podanej sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je takáto sťažnosť
považovaná za prípustnú až po rozhodnutí o dovolaní. Z judikatúry ústavného súdu
(I. ÚS 184/09, I. ÚS 237/09, I. ÚS 239/09, IV. ÚS 49/2010, IV. ÚS 453/2010) taktiež
vyplýva, že lehota na prípadné podanie sťažnosti po rozhodnutí o dovolaní bude
považovaná v zásade za zachovanú aj vo vzťahu k predchádzajúcemu
právoplatnému rozhodnutiu s výnimkou prípadov, keď to konkrétne okolnosti veci zjavne
vylučujú (IV. ÚS 262/2013, IV. ÚS 144/2013, II. ÚS 434/2016, IV. ÚS 302/2018).
Uvedené judikatúrne závery sa napokon premietli aj do už citovaného § 124 zákona
o ústavnom súde.
19. Vzhľadom na už uvedené závery ústavný súd odmietol ústavnú sťažnosť
podľa § 56 ods. 2 písm. d) ako neprípustnú.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 20. februára 2020
Ľuboš Szigeti predseda senátu