Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 382/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-25

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. decembra 2019

predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť , ,

zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Vajdom, Hviezdoslavovo námestie 201,

Námestovo, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 1

a podľa Listiny základných práv a slobôd a práva

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením

Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. z 30. januára 2019 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavná sťažnosť a skutkový stav veci

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. apríla

2019 doručená ústavná sťažnosť , ,

(ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Vajdom, Hviezdoslavovo

námestie 201, Námestovo, ktorou namieta porušenie jeho základného práva podľa čl. 48

ods. 1 (ďalej len „“) a Listiny základných

práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Dolný Kubín

(ďalej len „okresný súd“) sp. zn. z 30. januára 2019 (ďalej len „napadnuté

uznesenie“).

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je stranou v konaní

o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vedeného okresným súdom pod sp. zn.

v procesnom postavení žalovaného. Okresný súd rozsudkom sp. zn.

z 3. októbra 2016 žalobu zamietol a sťažovateľovi nepriznal náhradu trov

konania. Po podaní odvolania oboma stranami konania rozhodol Krajský súd v Žiline (ďalej

len „krajský súd“) rozsudkom sp. zn. z 23. augusta 2017 tak, že výrok

o zamietnutí žaloby potvrdil a výrok o nepriznaní náhrady trov konania sťažovateľovi zrušil

a vrátil vec okresnému súdu na nové konanie a rozhodovanie.

3. Okresný súd uznesením sp. zn. zo 16. februára 2018 sťažovateľovi

nárok na náhradu trov prvoinštančného ani odvolacieho konania nepriznal. Po podaní

odvolania sťažovateľom rozhodol krajský súd uznesením sp. zn. z 25. júla

2018 tak, že mu voči protistrane priznal náhradu trov prvoinštančného, ako i odvolacieho

konania v rozsahu 100 %.

4. Vyšší súdny úradník uznesením sp. zn. z 27. novembra 2018 uložil

žalobcom v 1. až 4. rade povinnosť zaplatiť sťažovateľovi náhradu trov prvoinštančného

i odvolacieho konania vo výške 892,81 €. Proti tomuto uzneseniu podala sťažnosť

žalobkyňa v 1. rade, ako aj sťažovateľ, ktorý namietal výšku trov konania. Okresný súd

napadnutým uznesením sťažnosť žalobkyne v 1. rade, ako aj sťažnosť sťažovateľa zamietol.

5. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti uvádza, že napadnuté uznesenie «preukázateľne

vydala Mgr. Kristína Rusinová, vyššia súdna úradníčka odporcu. Zákonný sudca

JUDr. Rastislav Plutinský toto napadnuté uznesenie odporcu iba podpísal. Tým bola

porušená zásada zákazu odňatia veci zákonnému sudcovi. Dôkazom toho je úradný záznam

na čl. 613 súdneho spisu, kde sa výslovne uvádza: „kanc. /t. j. kancelária/ koncept

rozhodnutia o podaných sťažnostiach uložený v registri v tvorbe rozhodnutia. V Dolnom

Kubíne dňa 28. 01. 2019. Rusinová“... V programe ESS /elektronický systém súdnictva/ sa

dá zistiť, kto vypracoval /napísal/ toto napadnuté uznesenie odporcu a kedy a v akom znení

toto uznesenie podpísal sudca JUDr. Rastislav Plutinský. V tomto programe sa totiž dá

zistiť každá zmena textu uznesenia a aj obsah tejto zmeny. Tým sa preukáže že text

napadnutého uznesenia vypracovala /napísala/ výlučne Mgr. Kristína Rusinová a sudca

JUDr. Rastislav Plutinský toto uznesenie iba podpísal a dopísal iba dátum ,,30. januára

2019“ resp. aj text „V Dolnom Kubíne“.». Uvedeným postupom malo podľa názoru

sťažovateľa dôjsť aj k porušeniu zásady dvojinštančnosti civilného sporového konania.

6. V ďalšej časti ústavnej sťažnosti sťažovateľ argumentuje, že jeho právny zástupca

nahliadol 8. apríla 2019 do súdneho spisu sp. zn. , pričom „nebolo v tomto

súdnom spise založené žiadne písomné poverenie, ktorým by sudca JUDr. Rastislav

Plutinský podľa §-7 o súdnych úradníkoch poveril vyššiu súdnu

úradníčku Mgr. Kristínu Rusinovú vykonávaním konkrétnych úkonov v tomto konaní.

I napriek tomu Mgr. Kristína Rusinová konala v tejto veci a vydávala uznesenia napr.

uznesenie Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. zo dňa 27. 11. 2018, voči

ktorému som podal sťažnosť, čo je nezákonný stav.“.

7. Sťažovateľ považuje napadnuté uznesenie za nesprávne, arbitrárne a napriek tomu

právoplatné a nenapadnuteľné žiadnym riadnym ani mimoriadnym opravným prostriedkom.

V súvislosti s namietaným porušením práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1

dohovoru poukazuje sťažovateľ na judikatúru ústavného súdu, podľa ktorej je obsahom

práva na spravodlivé súdne konanie aj „zákonom upravené relevantné konanie súdov

a iných orgánov Slovenskej republiky. Každé konanie súdu alebo iného orgánu, ktoré je

v rozpore so zákonom je porušením zaručeného práva na spravodlivý proces...“.

8. Podľa názoru sťažovateľa tým, že „vo veci Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn.

bez písomného poverenia zákonného sudcu konala vyššia súdna úradníčka

Mgr. Kristína Rusinová a že Mgr. Kristína Rusinová vydala napadnuté uznesenie odporcu“,

bolo porušené jeho právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

9. Na základe argumentácie uvedenej v ústavnej sťažnosti sťažovateľ navrhuje, aby

ústavný súd po jej prijatí na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„Základné právo sťažovateľa na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1

a podľa Listiny základných práv a slobôd a právo

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd uznesením Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. -614 zo

dňa 30. 1. 2019 porušené bolo.

Uznesenie Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. -614 zo dňa 30. 1. 2019

sa zrušuje a vec sa vracia Okresnému súdu Dolný Kubín na ďalšie konanie.

Okresný súd Dolný Kubín je povinný zaplatiť trovy konania v sume 346,26 EUR

sťažovateľovi na účet advokáta JUDr. Jána Vajdu

do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Východiskové ústavnoprávne normy, posúdenie veci ústavným súdom a jeho závery

10. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

11. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

12. Podľa o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“)

ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí

bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom

prerokovaní návrhu ústavný súd zisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona

o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

13. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

14. Predmetom ústavnej sťažnosti je námietka porušenia základných práv

sťažovateľa zaručených a listiny a práva zaručeného

ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením, ktorým okresný súd rozhodol o sťažnosti proti

uzneseniu o výške náhrady trov konania.

15. Podľa stabilizovanej judikatúry ústavný súd nie je oprávnený poskytovať ochranu

ústavnosti vo veciach, v ktorých sa sťažovateľ mohol (môže) domôcť ochrany svojich práv

v konaní pred všeobecným súdom vlastnými, dovolenými a v danom prípade Civilným

sporovým poriadkom ustanovenými procesnými úkonmi (, ).

16. Pri posudzovaní ústavnej sťažnosti ústavný súd vychádzal z princípu subsidiarity,

na ktorom je založená jeho právomoc rozhodovať o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1

. Zmysel a účel subsidiárneho postavenia ústavného súdu pri ochrane základných

práv a slobôd spočíva v tom, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže

byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im

zverených kompetencií. Právomoc ústavného súdu predstavuje v tomto kontexte ultima

ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorej uplatnenie nasleduje až v prípade nefunkčnosti

všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú.

17. V súvislosti s prípravou predbežného prerokovania ústavnej sťažnosti ústavný

súd z vyjadrenia predsedu okresného súdu sp. zn. Spr 345/2019 zo 4. septembra 2019 zistil,

že v právnej veci sťažovateľa vedenej okresným súdom pod sp. zn. bolo

podané dovolanie a vec bola 26. apríla 2019 predložená Najvyššiemu súdu Slovenskej

republiky (ďalej len „najvyšší súd“).

18. Podľa názoru ústavného súdu je podanie dovolania v právnej veci sťažovateľa

relevantnou skutočnosťou pre posúdenie ústavnej sťažnosti, keďže výrok napadnutého

uznesenia, ktorým bola zamietnutá sťažnosť smerujúca proti uzneseniu, ktorým okresný súd

určil výšku trov konania, je závislým výrokom vo vzťahu k rozhodnutiu o samotnom nároku

na priznanie náhrady trov konania, a ten v konečnom dôsledku závisí od pomeru úspechu

strany vo veci samej (zásada úspechu v konaní podľa ).

Ústavný súd zastáva názor, že v danom procesnom štádiu konania, keď najvyšší súd

rozhoduje o podanom dovolaní proti právoplatnému meritórnemu rozhodnutiu, je nielen

predčasné, ale i v rozpore s právnou logikou posudzovať ústavnú sťažnosť sťažovateľa,

ktorou namieta porušenie označeného základného práva podľa a listiny, ako aj práva

podľa dohovoru uznesením, ktorým okresný súd zamietol sťažnosť proti uzneseniu, ktorým

bola určená výška trov konania (mutatis mutandis ).

19. V judikatúre ústavného súdu sa aj pod vplyvom judikatúry Európskeho súdu

pre ľudské práva ustálil právny názor (napr. , ), podľa ktorého

v prípade podania mimoriadneho opravného prostriedku (dovolania) a súbežne podanej

sťažnosti podľa je takáto sťažnosť považovaná za prípustnú až

po rozhodnutí o dovolaní.

20. Vzhľadom na už uvedené a skutočnosti, že najvyšší súd ku dňu predbežného

prerokovania ústavnej sťažnosti o podanom dovolaní nerozhodol, ústavný súd ju odmietol

ako neprípustnú, resp. predčasne podanú.

21. V tejto súvislosti už ústavný súd opakovane vyslovil názor, že v prípadoch

uplatnenia dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku spôsobilého zabezpečiť

ochranu práv sťažovateľa, následne však odmietnutého dovolacím súdom pre neprípustnosť,

je lehota na podanie ústavnej sťažnosti ustanovená v zásade

zachovaná aj vo vzťahu k predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu všeobecného súdu

(m. m. , pozri aj rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z 12. 11.

2002 vo veci Zvolský a Zvolská verzus Česká republika, sťažnosť č. 46129/99, body 51, 53

a 54).

22. V okolnostiach posudzovanej veci ústavný súd konštatuje, že po rozhodnutí

najvyššieho súdu o dovolaní bude potrebné považovať lehotu na podanie ústavnej sťažnosti

za zachovanú i vo vzťahu k závislému výroku napadnutého uznesenia okresného súdu,

ktorým bola zmietnutá sťažnosť smerujúca proti uzneseniu okresného súdu, ktorým stanovil

výšku náhrady trov konania.

23. Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní ústavnú sťažnosť

sťažovateľa uplatnením zásady ratio temporis odmietol ako neprípustnú (predčasne podanú)

podľa v spojení s .

24. Po odmietnutí ústavnej sťažnosti ako celku bolo už bez právneho dôvodu

zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa uvedenými v jej petite.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. decembra 2019

Jana Laššáková

predsedníčka senátu