Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 79/07

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. mája 2007

predbežne prerokoval sťažnosť akciovej spoločnosti C., V., zastúpenej JUDr. S. R., K.,

vo veci namietaného porušenia jej základných práv priznaných čl. 20 ods. 1 a 4 a čl. 46

ods. 1 v spojení s , práva podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva podľa čl. 1 Dodatkového

protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. a rozsudkom

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 12. decembra 2006 a takto

rozhodol:

Sťažnosť akciovej spoločnosti C. V. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd”) bola 30. marca 2007

doručená sťažnosť akciovej spoločnosti C. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej

advokátom JUDr. S. R., vo veci namietaného porušenia jej základných práv priznaných

a 4 a v spojení s (ďalej

len „ústava“), práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a rozsudkom najvyššieho súdu

sp. zn. z 12. decembra 2006.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti namieta, že k porušeniu označených práv došlo

postupom najvyššieho súdu, ktorý na základe odvolania žalovaných v 7. a 8. rade rozsudok

Krajského súdu v Prešove sp. zn. z 22. septembra 2004 zmenil tak, že žalobu

zamietol. Zmenu napadnutého rozsudku najvyšší súd odôvodnil nedostatkom aktívnej

vecnej legitimácie sťažovateľky, iné dokazovanie ako súd odvolací nevykonal

a nezdôvodnil, ako dospel k svojim záverom. Sťažovateľka dospela k záveru, že:

„V súdenom prípade je ingerencia Ústavného súdu SR do výkonu právomoci Najvyššieho

súdu SR opodstatnená, lebo aplikácia zákona ( a Zákona o cenných

papieroch) tak ako ju podáva Najvyšší súd SR v odôvodnení rozsudku zo dňa 12. decembra

2006, č. k. je nezlučiteľná s SR, je nezlučiteľná s garanciami

obsiahnutými v Ústave SR a to, že Slovenská republika je právny štát v ktorom každý

má právo vlastniť majetok a domáhať sa svojich práv zákonom ustanoveným postupom

na nezávislom a nestrannom súde.“

Na základe uvedených skutočností sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd vo veci

takto rozhodol:

„1. Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní vo veci vedenej pod sp. zn.

porušil základné práva obchodnej spoločnosti C., V. zaručené Čl. 1 ods. 1, Čl. 20 ods. 1

a 4 a Čl. 46 ods. 1 a Čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd a Čl. 1 Dodatkového protokolu k dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd

2. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa

12. decembra 2006 sa zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie.

3. Najvyšší súd SR je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania pozostávajúce z odmeny

za právne služby vo výške do 15. dní od právoplatnosti rozhodnutia Ústavného súdu

Slovenskej republiky.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia sťažnosti vo veciach, na ktorých prerokovanie ústavný súd nemá

právomoc, sťažnosti, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné sťažnosti,

alebo sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene

môže ústavný súd odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Rovnako môže ústavný

súd odmietnuť sťažnosť aj vtedy, ak je zjavne neopodstatnená.

Z obsahu sťažnosti a k nej pripojených príloh vyplýva, že v danom prípade

sťažovateľka nevyčerpala všetky prostriedky, ktoré jej zákon na ochranu jej základných

práv a slobôd v systéme všeobecných súdov účinne poskytuje, keďže nepodala dovolanie

proti namietanému rozsudku najvyššieho súdu, a to napriek tomu, že podľa ustanovenia

bol tento mimoriadny opravný prostriedok

proti označenému rozsudku najvyššieho súdu prípustný. Podľa uvedeného ustanovenia

dovolanie je tiež prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok

súdu prvého stupňa vo veci samej.

daná právomoc ústavného súdu neumožňuje ústavnému súdu nahrádzať

rozhodovaciu činnosť (právomoc) všeobecných súdov, ak je táto založená zákonom alebo

na základe zákona, t. j. v danom prípade na základe uplatnenia postupu podľa § 238 ods. 1

. Ústavný súd môže založiť svoju právomoc na konanie

až vtedy, ak fyzická alebo právnická osoba nemala inú ústavnú a zákonnú možnosť účinnej

ochrany svojich práv. ani nepripúšťajú, aby si sťažovateľ

ako účastník konania zvolil medzi súdnymi orgánmi ochrany porušených základných práv

a slobôd, naopak jednoznačne požaduje vyčerpanie všetkých

sťažovateľovi dostupných a účinných prostriedkov nápravy.

Aj podľa stabilnej judikatúry ústavného súdu ústavný súd nie je oprávnený

poskytovať ochranu ústavnosti vo veciach, v ktorých sa sťažovateľ mohol domôcť ochrany

v konaní pred všeobecným súdom vlastnými, dovolenými a Občianskym súdnym

poriadkom ustanovenými procesnými úkonmi ().

Ako to vyplýva z , právomoc ústavného súdu poskytovať

ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda len vtedy, ak o ochrane

týchto základných práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy. Keďže proti rozsudku

odvolacieho súdu bolo prípustné dovolanie ( ),

právomoc poskytnúť ochranu označeným základným právam sťažovateľky má najvyšší súd

ako súd dovolací, čím bola zároveň vylúčená právomoc ústavného súdu. Z uvedených

dôvodov bola preto sťažnosť podľa na neverejnom

zasadnutí bez prítomnosti účastníkov konania uznesením ako neprípustná odmietnutá.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. mája 2007