Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 146/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-34

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. apríla 2020 v senáte

zloženom z predsedu senátu Mojmíra Mamojku a zo sudcov Petra Straku a Martina

Vernarského (sudca spravodajca) prerokoval ústavnú sťažnosť ,

, , zastúpeného

obchodnou spoločnosťou Pacalaj, Palla a partneri, s. r. o., Námestie SNP 3, Trnava, v mene

ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Ing. Peter Pacalaj, substitučne zastúpenou advokátom

Mgr. Pavlom Gavorníkom, pre namietané porušenie jeho základného práva na súdnu

ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn. z 29. júna 2018 a takto

rozhodol:

1. Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

a právo na spravodlivé súdne konanie podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu

v Nitre sp. zn. z 29. júna 2018 p o r u š e n é b o l i .

2. Uznesenie Krajského súdu v Nitre sp. zn. z 29. júna 2018

z r u š u j e a vec v r a c i a Krajskému súdu v Nitre na ďalšie konanie.

3. Krajský súd v Nitre j e p o v i n n ý uhradiť trovy

právneho zastúpenia v sume 390,50 € (slovom tristodeväťdesiat eur a päťdesiat centov)

na účet jeho právneho zástupcu ‒obchodnej spoločnosti Pacalaj, Palla a partneri, s. r. o.,

Námestie SNP 3, Trnava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého uznesenia a sťažnostná argumentácia

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-16 zo 17. decembra 2019 prijal na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť

, ,

(ďalej len „sťažovateľ“), podľa o Ústavnom

súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu

podľa (ďalej len „“) a práva na spravodlivé

súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.

z 29. júna 2018 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).

2. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že meritórnym predmetom konania na krajskom

súde je preskúmanie a zrušenie rozhodnutia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky

č. 100039938/2018 z 5. januára 2018, ako aj predošlého a nadväzného rozhodnutia

o vyrubení dane Daňového úradu Nitra, pobočky Komárno č. 101964261/2017

zo 14. septembra 2017, ktorým správca dane určuje platiteľovi dane z pridanej hodnoty

rozdiel v sume 43 498,93 € na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2012,

v ktorom Daňový úrad Nitra, pobočka Komárno, nepriznáva nadmerný odpočet v sume

9 124,39 € a vyrubuje vlastnú daňovú povinnosť v sume 34 374,54 €. Uvedené súdne

konanie bolo uznesením krajského súdu sp. zn. z 2. mája 2018 zastavené

pre nezaplatenie súdneho poplatku. Proti tomuto uzneseniu o zastavení konania podal

sťažovateľ sťažnosť. Krajský súd napadnutým uznesením sťažnosť sťažovateľa zamietol

ako nedôvodnú.

3. Sťažovateľ je toho názoru, že krajský súd v napadnutom uznesení vychádzal

z nesprávne zisteného skutkového stavu a nezohľadnil, že vyzval sťažovateľa ako žalobcu

na úhradu súdneho poplatku vo výške odporujúcej zákonu Slovenskej národnej rady

č. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) a tiež nesprávne právne

posúdil vec. Súd výzvou z 3. apríla 2018 vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku

vo výške 70 € vyrubeného podľa položky č. 10 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov,

ktorý je prílohou . Krajský súd však podľa sťažovateľa

opomenul zohľadniť, že sadzba súdneho poplatku má byť nižšia o 50 % s poukazom

na ustanovenie , pretože sťažovateľ podal správnu

žalobu elektronickými prostriedkami.

4. Na základe uvedených skutočností je sťažovateľ toho názoru, že vo veci boli

splnené zákonné podmienky pre zrušenie uznesenia o zastavení konania s poukazom

na . Keďže tak krajský súd neurobil

a nepokračoval v konaní, ale naopak, vydal napadnuté uznesenie, „konal v rozpore s § 10

ods. 3 Zákona o SP, čím súčasne porušil právo Sťažovateľa na spravodlivý súdny proces

(konanie) a odňal právo Sťažovateľovi konať pred súdom“.

5. Krajský súd k výške vyrubeného súdneho poplatku v napadnutom uznesení

vo vzťahu k argumentácii sťažovateľa uviedol:

«K výške súdneho poplatku (70,- eur) súd uvádza, že ustanovenie (§ 6 ods. 3 zákona

o súdnych poplatkoch), na ktoré poukazuje žalobca vo svojej sťažnosti, nie je možné

aplikovať na platenie súdneho poplatku za správnu žalobu. Citované ustanovenie vyslovene

poukazuje na „úkony“ a „konania“, ktoré sa vykonávajú na základe podania podaného

elektronickými prostriedkami alebo prostredníctvom jednotného kontaktného miesta alebo

integrovaného obslužného miesta. Tunajší súd má za to, že správnu žalobu (podľa položky

10 Sadzobníka súdnych poplatkov) nie je možné subsumovať pod pojem „úkon“ alebo

„konanie“...»

6. Sťažovateľ nesúhlasí s uvedeným odôvodnením krajského súdu, ktoré považuje

v kontexte za svojvoľné, arbitrárne a nepreskúmateľné.

Sťažovateľovi nie je zrejmé, na základe čoho dospel krajský súd k záveru, že správnu

žalobu nemožno považovať za „úkon“ ani „konanie“. Je toho názoru, že krajský súd

v napadnutom uznesení dospel v rámci úvah k nesprávnym skutkovým zisteniam,

resp. nesprávne právne posúdil vec, keď nesprávne interpretoval ustanovenie § 6 ods. 3,

a , čím odňal sťažovateľovi

právo na prístup k súdu v zmysle a dohovoru.

7. Sťažovateľ poukazuje tiež na to, že krajský súd sa v rámci vyrubenia súdneho

poplatku (vo výške 70 € bez jeho zníženia o 50 % v zmysle § 6 ods. 3 zákona o súdnych

poplatkoch) odchýlil od ustálenej praxe iných krajských súdov v obdobných veciach.

Krajské súdy v rámci správneho súdnictva konajú v súlade s názorom sťažovateľa

na predmetnú vec, keď, pokiaľ ide o predmet konania, v povahovo totožných konaniach

vyzvali žalobcu na úhradu súdneho poplatku zníženého o 50 % v zmysle § 6 ods. 3 zákona

o súdnych poplatkoch v spojení s položkou 10 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov

.

8. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti argumentoval aj tým, že súdny poplatok v plnej

výške zaplatil súdu v čase pred vydaním uznesenia o zastavení konania, čím podľa neho

došlo k naplneniu podmienok pre pokračovanie v súdnom konaní.

9. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo , , na súdnu ochranu

podľa a právo na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd Uznesením

Krajského súdu v Nitre sp. zn. z 29.06.2018 porušené boli.

2. Uznesenie Krajského súdu v Nitre sp. zn.11S/27/2018 z 29.06.2018 zrušuje a vec

vracia Krajskému súdu v Nitre na ďalšie konanie.

3. Krajský súd v Nitre je povinný nahradiť pánovi trovy

právneho zastúpenia v sume 390,50 eur, a to do dvoch mesiacov odo dňa právoplatnosti

nálezu.“

10. Vec napadla ústavnému súdu 18. októbra 2018 a bola pôvodne pridelená sudkyni

spravodajkyni Ľudmile Gajdošíkovej, ktorej 16. februára 2019 uplynulo funkčné obdobie

sudkyne ústavného súdu. V súlade s čl. X bodom 5 písm. b) Rozvrhu práce Ústavného súdu

Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 v znení dodatku

č. 1 schváleného 16. októbra 2019 bola táto vec prerozdelená náhodným výberom pomocou

technických a programových prostriedkov a pridelená sudcovi spravodajcovi Martinovi

Vernarskému. V zmysle čl. II bodov 3 a 5 Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej

republiky na obdobie od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020 bola vec prerokovaná

v treťom senáte ústavného súdu v zložení Mojmír Mamojka (predseda senátu) a sudcovia

Peter Straka a Martin Vernarský.

II.

Vyjadrenie krajského súdu a ďalšie podania sťažovateľa

11. Na výzvu ústavného súdu sa podaním doručeným ústavnému súdu 17. februára

2020 vyjadril k ústavnej sťažnosti predseda krajského súdu, ktorý poukázal na viazanosť

ústavného súdu petitom ústavnej sťažnosti a k namietanému porušeniu práv sťažovateľa

podľa a dohovoru uviedol:

„... napadnuté uznesenie bolo vydané v správnom súdnom konaní. Právo na prístup

k súdu vo veci, o ktorej rozhodol orgán verejnej správy a právo na súdnu ochranu v oblasti

správneho súdnictva je však predmetom základného práva podľa a nie

podľa . Základné právo upravené v ústavnej norme obsiahnutej v

ods. 2 je špeciálnym ustanovením vo vzťahu k , a preto má aj

v zmysle základných zásad interpretácie práva aplikačnú prednosť pred

a vylučuje jeho aplikáciu vo veciach patriacich do správneho súdnictva. Z týchto dôvodov

krajský súd napadnutým uznesením nemohol porušiť právo sťažovateľa na prístup k súdu,

resp. na súdnu ochranu podľa , keďže tento článok je v prejednávanej

veci sťažovateľa neaplikovateľný...

K sťažovateľom namietanému porušeniu čl. 6 ods. 1 Dohovoru krajský súd poukazuje

na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, a to najmä na rozsudok Veľkej komory

vo veci Jussila proti Fínsku z 23. novembra 2006, bod 45., rozsudok Veľkej komory vo veci

Ferrazzini proti Taliansku z 12. júla 2001, body 24 až 31 a uznesenia ústavného súdu sp.

zn. z 24. januára 2019 a sp. zn. - 33 z 18. júla 2018, z

ktorých záverov vyplýva, že ustanovenie čl. 6 ods. 1 Dohovoru, upravujúce právo na

spravodlivé súdne konanie, nie je aplikovateľné na rozhodovanie vo veciach daňových, a to

ani vtedy, keď je v nich vydané rozhodnutie preskúmavané v správnom súdnom konaní,

pretože tieto tvoria súčasť jadra výsad verejnej moci. Výnimku tvoria konania v takých

daňových veciach, ktoré je možné považovať za trestné (ide o prípady, kde má uložená

daňová povinnosť sankčný charakter - napr. vo forme sankčného navýšenia dane).

V prejednávanej veci správne orgány sťažovateľovi neuložili sankciu za porušenie

právnej povinnosti, ale vyrubili jej rozdiel na dani z pridanej hodnoty, ktorú bol povinný

platiť na základe platných právnych predpisov. Nedošlo teda k uloženiu sankcie

preventívno-represívneho charakteru, v dôsledku čoho nie je naplnená požiadavka druhého

z troch tzv. Engelovských kritérií, ktorých naplnenie umožňuje charakterizovať vnútroštátne

konanie ako konanie trestného charakteru a konštatovať aplikáciu čl. 6 ods. 1 Dohovoru.

Z týchto dôvodov krajský súd napadnutým uznesením nemohol porušiť ani právo

sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, pretože táto norma

je neaplikovateľná v prejednávanej veci.“

12. Predseda krajského súdu vo svojom vyjadrení zároveň vyslovil súhlas

s upustením od ústneho pojednávania v danej veci v zmysle § 58 ods. 3 zákona o ústavnom

súde.

13. K vyjadreniu predsedu krajského súdu zaujal na základe výzvy ústavného súdu

stanovisko aj právny zástupca sťažovateľa. Tento vo svojom podaní doručenom ústavnému

súdu 4. marca 2020 uviedol, že správne označil porušenie svojich práv podľa čl. 46 ods. 1

a dohovoru, teda krajský súd porušil jeho právo na prístup k súdu,

resp. na súdnu ochranu a právo na spravodlivé súdne konanie, pretože, ako uviedol už

v podanej ústavnej sťažnosti:

«... táto sťažnosť v uvedenej veci je prípustná, nakoľko Sťažovateľ vyčerpal všetky

dostupné opravné a iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných

práv a slobôd účinne poskytuje, či už z pohľadu poplatkového konania v zmysle zákona

č. o súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „Zákon o SP“), alebo v zmysle správneho súdneho konania v zmysle

v znení neskorších predpisov (ďalej len „“),

alebo súdneho konania v zmysle v znení

neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), nakoľko proti Napádanému uzneseniu nie je

prípustné odvolanie, resp. riadny opravný ani mimoriadny opravný prostriedok s výnimkou

podania tejto ústavnej sťažnosti pretože:

a) V zmysle § 14 ods. 1 Zákona o SP, „Ak tento zákon neustanovuje inak, na konanie

vo veciach poplatkov sa primerane použijú ustanovenia

okrem § 357 písm. a).“;

b) v zmysle , „Odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej

inštancie o zastavení konania“, t.j. s poukazom na § 14 ods. 1 Zákona o SP, odvolanie proti

uzneseniu súdu prvej inštancie o zastavení konania v poplatkových veciach (konaniach)

možné nie je.“»

14. Sťažovateľ v uvedenom kontexte dáva do pozornosti, že k ním namietanému

porušeniu práv došlo v poplatkovom konaní krajského súdu, ktoré sa riadi zákonom

o súdnych poplatkoch, preto nebol žiadny dôvod označiť porušenie základného práva podľa

. Tiež sa nestotožňuje s tým, že právo na súdnu ochranu v oblasti

správneho súdnictva je predmetom základného práva výlučne podľa .

Definičným znakom odlišnosti od ods. l je podľa sťažovateľa

preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy súdom. Sťažovateľ však

ústavnou sťažnosťou nenamieta ukrátenie svojich práv nezákonným rozhodnutím orgánu

verejnej správy, na základe ktorého by došlo k porušeniu ústavného práva sťažovateľa, ale

ústavnou sťažnosťou namieta skutočnosť, že mu bolo odňaté všeobecné právo na prístup

k súdu v rámci súdneho konania vedeného na krajskom súde, t. j. nezákonným postupom

priamo zo strany krajského súdu. Skutočnosť, že k porušenia práva došlo pri prebiehajúcom

správnom súdnom konaní, a teda má byť údajne vylúčená aplikácia , tak

ako to uvádza krajský súd, je podľa sťažovateľa právne irelevantná k prejednávanej veci.

15. Sťažovateľ tiež uviedol, že z rovnakých dôvodov sa nemožno stotožniť

s názorom krajského súdu, že čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je aplikovateľný.

16. Sťažovateľ zároveň vyslovil súhlas s upustením od ústneho pojednávania

v konaní o prijatej ústavnej sťažnosti v zmysle .

17. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona

o ústavnom súde upustil od ústneho pojednávania v danej veci, pretože po oboznámení sa

s ich vyjadreniami dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie

objasnenie veci.

III.

Relevantná právna úprava a judikatúrne východiská ústavného súdu

18. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

19. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

20. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

21. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

22. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

23. Ústavný súd vo vzťahu k a dohovoru už

judikoval, že formuláciou uvedenou v ústavodarca v základnom

právnom predpise Slovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu

ochranu s právnym režimom súdnej ochrany podľa dohovoru (). Z uvedeného

dôvodu preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť ().

24. Podľa platného a účinného v rozhodnom

čase ak sa úkony a konania vykonávajú na základe podania podaného elektronickými

prostriedkami alebo prostredníctvom jednotného kontaktného miesta alebo integrovaného

obslužného miesta a ak tento zákon pri jednotlivých položkách sadzobníka neustanovuje

inak, sadzba poplatku vo veciach týkajúcich sa obchodného registra je 50 % z pevnej sumy

ustanovenej v sadzobníku a sadzba poplatku v iných veciach je 50 % zo sadzby poplatku

ustanovenej v sadzobníku, znížená najviac o 70 eur. Ak sú súčasťou podania prílohy, ktoré

sa podľa osobitného predpisu prikladajú k návrhu, uplatní sa prvá veta len vtedy, ak sú tieto

prílohy v elektronickej podobe; na zníženie sadzby poplatku nemá vplyv skutočnosť, že

návrh na zápis nie je predložený spolu s prílohami, k vydaniu ktorých dôjde až po doručení

podania jednotnému kontaktnému miestu alebo integrovanému obslužnému miestu.

25. Podľa ak nebol zaplatený poplatok

splatný podaním žaloby, návrhu na začatie konania, dovolania alebo kasačnej sťažnosti, súd

podľa § 9 vyzve poplatníka, aby poplatok zaplatil v lehote, ktorú určí, spravidla v lehote

desiatich dní od doručenia výzvy; ak aj napriek výzve poplatok nebol zaplatený v lehote,

súd konanie zastaví. O následkoch nezaplatenia poplatku musí byť poplatník vo výzve

poučený.

26. Podľa pre nezaplatenie

poplatku súd podľa § 9 konanie nezastaví, ak žiada zaplatenie poplatku vo výške

odporujúcej úprave podľa tohto zákona.

27. Podľa prvej vety prvoinštančný súd

zruší uznesenie o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku, ak bol súdny

poplatok zaplatený v lehote určenej súdom podľa odseku 1 alebo ak sú na to dôvody podľa

odseku 2.

28. Podľa položky č. 10 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý je prílohou

, súdny poplatok zo správnej žaloby proti rozhodnutiu orgánu

verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy je 70 €.

29. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia má podať jasne a zrozumiteľne odpovede

na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j.

s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (, ,

). Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené

účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne

dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali

do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia

všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia,

postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka

na spravodlivý proces (napr. , , ).

30. Pokiaľ ide o základné práva a slobody, rozdeľuje ochranu ústavnosti

medzi všeobecné súdy a ústavný súd. Systém tejto ochrany je založený na princípe

subsidiarity, ktorý určuje aj rozsah právomoci ústavného súdu pri poskytovaní ochrany

základným právam a slobodám vo vzťahu k právomoci všeobecných súdov (čl. 142 ods. 1

), a to tak, že všeobecné súdy sú primárne zodpovedné za výklad a aplikáciu zákonov,

ale aj za dodržiavanie základných práv a slobôd ( a 2 a )

(napr. , ).

31. Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa spočíva

v tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu

zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého

porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktoré tento článok

o základnom práve na súdnu ochranu vykonávajú ( v spojení s

). Do obsahu základného práva na súdnu a inú právnu ochranu patrí aj právo každého

na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať

základ v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných

zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý

predpisuje zákon (). Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal

ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy, ktorý predpokladá použitie ústavne

súladne interpretovanej platnej a účinnej normy na zistený stav veci.

32. Podľa svojej konštantnej judikatúry ústavný súd nemá zásadne oprávnenie

preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol náležite zistený skutkový stav a aké

právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil (, ).

Vo všeobecnosti úlohou súdnej ochrany ústavnosti poskytovanej ústavným súdom napokon

nie je ani chrániť občana pred skutkovými omylmi všeobecných súdov, ale chrániť ho

pred takými zásahmi do jeho práv, ktoré sú z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné (). Z rozdelenia súdnej moci v ústave medzi ústavný súd

a všeobecné súdy totiž vyplýva, že ústavný súd nie je opravnou inštanciou vo veciach

patriacich do právomoci všeobecných súdov. Úlohou ústavného súdu nie je zastupovať

všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha

ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie

a aplikácie s , prípadne medzinárodnou zmluvou podľa

(, ).

33. Z postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také rozhodnutie

všeobecných súdov, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným rozhodnutím

došlo k porušeniu základného práva alebo slobody, pričom skutkové a právne závery

všeobecného súdu môžu byť predmetom preskúmania vtedy, ak by vyvodené závery boli

zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody

(, m. m. , , , ).

34. Arbitrárnosť a zjavná neodôvodnenosť rozhodnutí všeobecných súdov je

najčastejšie daná rozporom súvislosti ich právnych argumentov a skutkových okolností

prejednávaných prípadov s pravidlami formálnej logiky alebo absenciou jasných

a zrozumiteľných odpovedí na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace

s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu

(napr. ). Pritom uvedené nedostatky musia dosahovať mieru ústavnej

relevancie, teda ich intenzita musí byť spôsobilá porušiť niektoré z práv uvedených v čl.

127 ods. 1 . Okrem toho však arbitrárnosť rozhodnutia všeobecného súdu môže

vyplývať aj z ústavne nekonformného výkladu ustanovení právnych predpisov

aplikovaných na prerokúvaný skutkový prípad. Právomoc ústavného súdu konštatovať

porušenie základného práva účastníka konania pred všeobecným súdom na súdnu ochranu

je založená v prípade, ak dospeje k záveru, že napadnuté rozhodnutie všeobecného súdu je v

rozpore s požiadavkou ústavne konformného výkladu právnych predpisov.

35. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka konania, aby sa

všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov,

teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech (nevyhovenie

návrhu) v konaní pred všeobecným súdom (napr. , ,

). Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia

(po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení) skutkový stav a po použití relevantných právnych

noriem vo veci rozhodnú za predpokladu, že skutkové a právne závery nie sú svojvoľné,

neudržateľné a že neboli prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel

a podstatu práva na spravodlivý proces.

36. Všeobecný súd musí vykladať a používať ustanovenia na vec sa vzťahujúcich

zákonných predpisov v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu. Aplikáciou

a výkladom týchto ustanovení nemožno toto ani iné základné práva obmedziť spôsobom

zasahujúcim do ich podstaty a zmyslu. Z tohto hľadiska musí všeobecný súd pri výklade

a aplikácii príslušných právnych predpisov prihliadať na spravodlivú rovnováhu

pri poskytovaní ochrany uplatňovaným právam a oprávneným záujmom účastníkov konania

(obdobne napr. , ). Princíp spravodlivosti a požiadavka

materiálnej ochrany práv sú totiž podstatnými a neopomenuteľnými atribútmi právnej

ochrany (predovšetkým súdnej) v rámci koncepcie materiálneho právneho štátu.

IV.

Posúdenie veci ústavným súdom

37. Sťažovateľ sa svojou ústavnou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia

základného práva na súdnu ochranu zaručeného a práva na spravodlivé

súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a k namietanému porušeniu sťažovateľom

označených práv malo dôjsť napadnutým uznesením krajského súdu.

38. Uvedené zásady týkajúce sa odôvodnenia súdneho rozhodnutia a vzťahu

ústavného súdu a všeobecných súdov pri ochrane ústavnosti, ktoré možno vyvodiť

z doterajšej konštantnej judikatúry ústavného súdu, boli relevantné aj v danej veci. Preto

z týchto hľadísk posudzoval ústavný súd aj sťažovateľom napadnuté uznesenie krajského

súdu.

39. Úlohou ústavného súdu bolo preskúmať, či požadované limity spravodlivého

súdneho konania boli v prípade sťažovateľa dodržané a či sa náležité posúdenie veci

sťažovateľa odrazilo v jasnom a zrozumiteľnom zodpovedaní všetkých právnych a skutkovo

relevantných otázok, teda aj v náležitom odôvodnení namietaného rozhodnutia.

40. Ústavný súd tak v medziach svojej právomoci preskúmal napadnuté uznesenie

krajského súdu z hľadísk, ktoré pripúšťa ústavný prieskum súdnych rozhodnutí

na základe sťažnosti podľa , a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie nie je

ústavne udržateľné a sťažovateľom formulované námietky týkajúce sa nesprávnej výšky

vyrubeného súdneho poplatku svojou relevanciou odôvodňujú zásah ústavného súdu

do uvedeného súdneho rozhodnutia.

41. Ústavný súd po oboznámení sa s obsahom napadnutého uznesenia krajského

súdu, sťažnostnou argumentáciou, ako aj obsahom vyjadrenia krajského súdu k ústavnej

sťažnosti a stanoviskom sťažovateľa k tomuto vyjadreniu konštatuje nesprávnosť

a arbitrárnosť záveru krajského súdu k výške súdneho poplatku, keď podľa neho

ustanovenie nie je možné aplikovať na platenie

súdneho poplatku za správnu žalobu. Nie je zrejmé, na základe čoho dospel krajský súd

k presvedčeniu, že správnu žalobu podľa položky č. 10 Sadzobníka súdnych poplatkov

«nie je možné subsumovať pod pojem „úkon“ alebo

„konanie“» v zmysle . V predmetnom ustanovení sa

uvádza: „Ak sa úkony a konania vykonávajú na základe podania podaného elektronickými

prostriedkami...“. Správna žaloba ako podanie bola podaná elektronickými prostriedkami

a na jej základe jej doručením súdu sa začalo konanie v zmysle § 31 ods. 1 zákona

č. v znení neskorších predpisov. Ustanovenie

ods. 3 je teda v danej veci plne aplikovateľné a súdny

poplatok bol vyrubený vo výške odporujúcej úprave podľa .

Krajský súd tak nesprávne právne posúdil vec, keď nesprávne interpretoval ustanovenie § 6

ods. 3, a , čím odňal

sťažovateľovi právo na prístup k súdu v zmysle a dohovoru.

42. Ak súd alebo iný orgán koná vo veci uplatnenia práva osoby určenej v čl. 46

ods. 1 inak ako v rozsahu a spôsobom predpísaným zákonom, porušuje

zaručené právo na súdnu alebo inú právnu ochranu. Právo na súdnu a inú právnu ochranu

poskytuje každému právu, ktoré je v právnom poriadku Slovenskej republiky

upravené a ktorého sa zákonom ustanoveným postupom možno domáhať na súdnom alebo

inom orgáne Slovenskej republiky. Obsah práva na súdnu a inú právnu ochranu nespočíva

len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho

uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov a iných

orgánov. Každé konanie súdu alebo iného orgánu, ktoré je v rozpore so zákonom, je

porušením zaručeného práva na súdnu alebo inú právnu ochranu ().

43. Súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa a práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je aj právo na prístup k súdu.

Slovenská republika, ako aj všetky jej orgány verejnej moci, má pozitívny záväzok

aktívnym spôsobom zabezpečiť, aby práva a slobody garantované jej právnym poriadkom

neboli oprávneným subjektom pod jej jurisdikciou len formálne garantované, ale aby tieto

práva a slobody boli „prakticky a efektívne“ dosiahnuteľné ().

44. Právo na prístup k súdu je nevyhnutnou, imanentnou súčasťou práva

na spravodlivý proces ().

45. Pokiaľ ide o námietku krajského súdu v jeho vyjadrení k ústavnej sťažnosti

o neaplikovateľnosti a dohovoru v prejednávanej veci,

ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že sťažovateľ namieta porušenie svojich práv

napadnutým uznesením vydaným v poplatkovom konaní podľa zákona o súdnych

poplatkoch, teda namieta odňatie všeobecného práva na prístup k súdu, hoci rozhodnutie

týkajúce sa súdneho poplatku bolo vydané v rámci prebiehajúceho správneho súdneho

konania.

46. Vychádzajúc z uvedených skutočností, ústavný súd dospel k záveru, že

napadnutým uznesením krajského súdu došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa

na súdnu ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru.

V.

Zrušenie napadnutého uznesenia a vrátenie veci na ďalšie konanie

47. Napadnutým uznesením krajského súdu došlo k porušeniu základného práva

sťažovateľa podľa a práva podľa dohovoru, preto ústavný

súd napadnuté uznesenie krajského súdu podľa a jemu

zodpovedajúcemu a zrušil a vec vrátil

krajskému súdu na ďalšie konanie.

48. Podľa ak ústavný súd zruší právoplatné

rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah a vec vráti na ďalšie konanie, ten, kto vo veci vydal

rozhodnutie, rozhodol o opatrení alebo vykonal iný zásah, je povinný vec znova prerokovať

a rozhodnúť. V tomto konaní alebo postupe je viazaný právnym názorom ústavného súdu.

49. Podľa ten, kto vo veci vydal rozhodnutie,

rozhodol o opatrení alebo vykonal iný zásah, je viazaný rozhodnutím ústavného súdu podľa

§ 133 ods. 3 písm. a) až d); toto rozhodnutie ústavného súdu je vykonateľné doručením.

50. Úlohou krajského súdu bude opätovne konať a rozhodnúť v danej veci,

rešpektujúc právny názor ústavného súdu vyslovený v tomto rozhodnutí a majúc na zreteli,

že spravodlivosť, ktorá je osobitne zvýraznená v čl. 6 ods. 1 dohovoru, je kritériom

ukladajúcim každému všeobecnému súdu povinnosť hľadať také riešenie ním prejednávanej

veci, ktoré nebude možné vyhodnotiť ako popierajúce zmysel a účel príslušných zákonných

ustanovení.

VI.

Trovy konania

51. Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu

vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom.

52. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.

53. Ústavný súd podľa § 1 ods. 3 a § 11 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb v znení neskorších predpisov priznal sťažovateľovi náhradu trov konania

v sume 390,50 € z dôvodu trov právneho zastúpenia, a to za dva úkony právnej služby

vykonané v roku 2018 (príprava a prevzatie veci a písomné vyhotovenie ústavnej sťažnosti)

v hodnote po 153,50 € vrátane dvoch režijných paušálov v hodnote po 9,21 €. Uvedené

sumy sa zvyšujú o daň z pridanej hodnoty vo výške 20 %, keďže právny zástupca

sťažovateľa je platiteľom tejto dane. Náhradu za tretí úkon právnej služby – stanovisko

k vyjadreniu krajského súdu doručené ústavnému súdu 4. marca 2020, ústavný súd

sťažovateľovi nepriznal, pretože obsah doručeného stanoviska nepovažoval za taký, ktorý

by prispel k bližšiemu objasneniu posudzovanej veci.

54. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je krajský súd povinný uhradiť

na účet právneho zástupcu sťažovateľa ( v spojení s

ods. 1 v znení neskorších predpisov)

v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

55. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. apríla 2020

Mojmír Mamojka

predseda senátu