Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 281/2020
PDF · 494.5 KB
No categories available
III. ÚS 281/2020
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 20. októbra 2020
v senáte zloženom z predsedu senátu Martina Vernarského a sudcov Petra Straku
(sudca spravodajca) a Roberta Šorla v konaní o prijatej ústavnej sťažnosti obchodnej
spoločnosti ZENEKAR, s. r. o., Karloveská 32, Bratislava, IČO 45 435 057, zastúpenej
advokátskou kanceláriou Benkóczki, Baláž – advokáti, s. r. o., 29. augusta 36A, Bratislava,
v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Juraj Baláž, vo veci namietaného porušenia
základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 36
ods. 1 a 2 Listiny základných práv a slobôd, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Sžfk 4/2019 z 26. februára 2019 takto
rozhodol:
1. Základné právo obchodnej spoločnosti ZENEKAR, s. r. o., na súdnu ochranu
podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 a 2 Listiny základných práv
a slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Sžfk 4/2019
z 26. februára 2019 p o r u š e n é b o l i .
2. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Sžfk 4/2019
z 26. februára 2019 z r u š u j e , vec v r a c i a Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky
a p r i k a z u j e mu, aby vo veci konal.
3. Najvyšší súd Slovenskej republiky j e p o v i n n ý nahradiť obchodnej
spoločnosti ZENEKAR, s. r. o., trovy konania v sume 415,51 € (slovom štyristopätnásť eur
a päťdesiatjeden centov) na účet jej právnej zástupkyne advokátskej kancelárie Benkóczki,
Baláž – advokáti, s. r. o., 29. augusta 36A, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti
tohto nálezu.
4. Ústavnej sťažnosti vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Vymedzenie napadnutého rozhodnutia a sťažnostná argumentácia
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením
č. k. III. ÚS 281/2020-12 zo 4. augusta 2020 prijal na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť
obchodnej spoločnosti ZENEKAR, s. r. o., Karloveská 32, Bratislava, IČO 45 435 057
(ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátskou kanceláriou Benkóczki, Baláž –
advokáti, s. r. o., 29. augusta 36A, Bratislava (ďalej len „advokátska kancelária“), v mene
ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Juraj Baláž (ďalej len „právny zástupca“), vo veci
namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), čl. 36 ods. 1 a 2 Listiny základných práv a slobôd
(ďalej len „listina“), ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 2 Sžfk 4/2019 z 26. februára 2019 (ďalej len
„napadnuté uznesenie“).
2. Sťažovateľka v sťažnosti uvádza, že «Rozsudkom zo dňa 14.06.2017,
č.k.: 2S/82/13-117 Krajský súd v Bratislave zamietol žalobu sťažovateľa, ktorou
sa sťažovateľ domáhal preskúmania rozhodnutia Finančného riaditeľstva SR
č.k.: 1100302/1/56920/2013/5062-r zo dňa 08.02.2013.
Proti rozhodnutiu Krajského súdu v Bratislave zo dňa 14.06.2017, č.k.: 2S/82/13-117
podal sťažovateľ v zastúpení právnym zástupcom kasačnú sťažnosť.
Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 2Sžfk/4/2019 zo dňa
26.02.2019 (ďalej len „napadnuté uznesenie“) bolo o kasačnej sťažnosti sťažovateľa
rozhodnuté tak, že Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť odmietol...
... Odmietnutie kasačnej sťažnosti sťažovateľa Najvyšší súd Slovenskej republiky
odôvodnil tým, že kasačná sťažnosť nebola v danom prípade spísaná a podaná advokátom,
nakoľko splnomocnenie sťažovateľa pre advokáta je neskoršieho dátumu ako je dátum
uvedený na spísanej kasačnej sťažnosti podanej proti rozhodnutiu správneho orgánu.
Preto neboli splnené zákonné podmienky podľa § 449 ods. 1 SSP a tento nedostatok nie je
možné zhojiť doložením plnej moci pre advokáta pre kasačné konanie s neskorším dátumom
ako je dátum na kasačnej sťažnosti. Z toho dôvodu nebola podľa Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky splnená osobitná podmienka konania o kasačnej sťažnosti podľa § 449
SSP.
Sťažovateľ považuje vyššie uvedený záver za nesprávny.
Ako je zrejmé zo súdneho spisu, sťažovateľ bol od počiatku celého konania zastúpený
tým istým právnym zástupcom a to na základe plnej moci zo dňa 03.04.2013...
... Podľa tejto plnej moci bol právny zástupca oprávnený zastupovať sťažovateľa
pri všetkých právnych a procesných úkonoch vo veci podania žaloby proti rozhodnutiu
Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 1100302/1/56920/2013 5062-r zo dňa
08.02.2013 vrátane podávania riadnych opravných prostriedkov ako aj mimoriadnych
opravných prostriedkov.
Na základe uvedenej plnej moci právny zástupca sťažovateľa spísal a dňa 09.10.2017
aj podal kasačnú sťažnosť.
Kasačná sťažnosť je ako opravný prostriedok zaradená do piatej časti prvej hlavy
Správneho súdneho poriadku. Nie je a ani nebolo žiadnych pochýb, že právny zástupca
sťažovateľa bol po celý čas riadne splnomocnený na podané kasačnej sťažnosti,
a to bez potreby ďalšej osobitnej plnej moci udelenej od sťažovateľa.
Sťažovateľ dáva do pozornosti Ústavného súdu Slovenskej republiky nasledovné
skutočnosti.
Dňa 26.06.2018 doručil Krajský súd v Bratislave právnemu zástupcovi sťažovateľa
Výzvu na zaplatenie súdneho poplatku.
Dňa 11.09.2018 doručil Krajský súd v Bratislave právnemu zástupcovi sťažovateľa
Vyjadrenie žalovaného ku kasačnej sťažnosti.
Dňa 19.12.2018 doručil Krajský súd v Bratislave právnemu zástupcovi sťažovateľa
Výzvu, aby tento doložil súdu originál plnomocenstva osobitne udeleného na zastupovanie
v konaní o kasačnej sťažnosti.
Z vyššie uvedeného podľa sťažovateľa vyplývajú nasledovné skutočnosti.
Súd nikdy sťažovateľa ani jeho právneho zástupcu nevyzval na doloženie plnej moci
na spísanie a podanie kasačnej sťažnosti, ale len na konanie o kasačnej sťažnosti, ako to
vyplýva z Výzvy zo dňa 17.12.2018.
Hoci plná moc na zastupovanie sťažovateľa právnym zástupcom bola a je po celý čas
v súdnom spise vrátane oprávnenia na podanie riadnych a mimoriadnych opravných
prostriedkov, sťažovateľ cestou právneho zástupcu doložil Krajskému súdu v Bratislave
na jeho výzvu osobitnú plnú moc na zastupovanie v konaní o kasačnej sťažnosti.
Je teda zrejmé, že sťažovateľ bol po celý čas konania riadne zastúpený právnym
zástupcom - advokátom, a to tak pri spísaní a podaní kasačnej sťažnosti ako aj počas
konania o kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ navyše vychádzal z Výzvy správneho súdu a touto
sa riadil, pričom súdu doložil plnú moc v takom znení na aké bol vyzvaný...
... Pokiaľ mal súd za preukázané, že právny zástupca sťažovateľa môže prijímať
písomnosti za sťažovateľa, musel mať preukázané jeho zastúpenie aj na iné úkony vrátane
spísania a podania kasačnej sťažnosti. Správny súd zaslal právnemu zástupcovi výzvu
na zaplatenie súdneho poplatku, dokonca mu zaslal aj vyjadrenie žalovaného. Až následne
ho vyzval na doloženie plnej moci na zastupovanie v konaní o kasačnej sťažnosti.
Všetky vyššie uvedené skutočnosti boli a museli byť zrejmé aj Najvyššiemu súdu
Slovenskej republiky, ktorý sa zjavne nedostatočným spôsobom oboznámil s pôvodnou plnou
mocou, ktorá bola právnemu zástupcovi udelená dňa 03.04.2013, pričom zjavne prehliadol
úkony správneho súdu pred predložením veci na rozhodnutie na Najvyšší súd Slovenskej
republiky voči právnemu zástupcovi sťažovateľa, z ktorých je zrejmé, že s ním súd koná ako
s riadnym zástupcom.
Nad rámec vyššie uvedeného je tiež z postupu sťažovateľa voči súdom zrejmá vôľa
sťažovateľa, a to byť po celý čas zastúpený právnym zástupcom, ktorého si zvolil a poveril
dňa 03.04.2013. Sťažovateľ udelil právnemu zástupcovi plnú moc na zastupovanie
v konkrétnom konaní o konkrétnej kasačnej sťažnosti, na podanie ktorej predtým svojho
právneho zástupcu riadne splnomocnil.
Dôkaz : Plná moc zo dňa 20.12.2018
Najvyšší súd Slovenskej republiky v danej veci nielenže konal až prehnane formálne,
kedy sa obmedzil len na dátum udelenia plnej moci, ale konal aj zjavne nesprávne
a nezákonne, keď prehliadol skutočnosť, že sťažovateľ na podanie kasačnej sťažnosti ako
opravného prostriedku svojho právneho zástupcu už v minulosti splnomocnil.».
3. Sťažovateľka žiada finančné zadosťučinenie vo výške 5 000 €, ktoré odôvodňuje
tým, že „Takýto nezákonný postup súdu, ktorý nerešpektuje zákon a základné práva
sťažovateľa, najmä na takej vysokej úrovni hierarchie súdov, kde sa prirodzene očakáva
a predpokladá vysoká miera odbornosti, potiera podľa sťažovateľa princípy právnej istoty
a princíp spravodlivého súdneho konania. Na základe daného postupu navyše dochádza
k opätovnému predlžovaniu celého konania, a nutnosti domáhať sa ochrany práv
na Ústavnom súde SR.“.
4. Sťažovateľka žiada ústavný súd, aby prijal nález v znení:
„Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní vedenom pod spis. zn. : 2Sžfk/4/2019
Uznesením zo dňa 26.02.2019 porušil základné právo sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky ako aj práva zakotvené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd a čl. 36 ods. 1, ods. 2 Listiny základných práv a slobôd.
Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 2Sžfk/4/2019 zo dňa
26.02.2019 sa v plnom rozsahu zrušuje a vec sa vracia Najvyššiemu súdu Slovenskej
republiky na ďalšie konanie.
Sťažovateľovi sa v súlade s čl. 127 ods. 3 Ústavy SR priznáva primerané finančné
zadosťučinenie vo výške 5.000,- eur, ktoré je Najvyšší súd Slovenskej republiky povinný
vyplatiť sťažovateľovi na jeho účet do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinný zaplatiť sťažovateľovi trovy právneho
zastúpenia v celkovej výške 415,51 Eur (2 úkony právnej pomoci á 163,33 Eur +
2 x 9,80 Eur režijný paušál + 20% DPH) na účet jeho právneho zástupcu do jedného
mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.“
II.
Vyjadrenie najvyššieho súdu, replika sťažovateľky
5. Najvyšší súd sa k prijatiu ústavnej sťažnosti sťažovateľky vyjadril vo svojom
stanovisku z 9. septembra 2020 takto: „Ústavnú sťažnosť sťažovateľa považuje najvyšší súd
za nedôvodnú a má za to, že uznesením sp. zn. 2Sžfk/4/2019 zo dňa 26. februára 2019 neboli
porušené ústavné práva sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie, prístup k súdu
a na súdnu ochranu. Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na ust. § 449 ods. 1 SSP,
v ktorom je upravené povinné právne zastúpenie sťažovateľa advokátom v konaní
o kasačnej sťažnosti a povinnosť, aby kasačná sťažnosť sťažovateľa bola spísaná
advokátom. Vo veci sp. zn. 2Sžfk/4/2019 nebolo možné aplikovať ust. § 449 ods. 2 SSP, kedy
ustanovenia o povinnom zastúpení pri spísaní kasačnej sťažnosti a konaní pred kasačným
súdom neplatia.
... Krajský súd v Bratislave v rozsudku č. k. 2S/82/13-117 zo dňa 14. júna 2017
riadne poučil účastníkov správneho súdneho konania o povinnom právnom zastúpení
v konaní o kasačnej sťažnosti, ako aj povinnosti spísania kasačnej sťažnosti a iných podaní
sťažovateľa v kasačnom konaní advokátom podľa § 449 SSP. Napriek uvedenej skutočnosti
bola kasačná sťažnosť sťažovateľa spísaná advokátskou kanceláriou Benkóczki, Baláž -
advokáti, s.r.o. bez doloženia osobitnej plnej moci na zastupovanie v konaní pred kasačným
súdom a spísanie kasačnej sťažnosti. Až na základe výzvy konajúceho krajského súdu, ktorý
postupom podľa § 450 SSP odstraňoval vady konania podľa § 449 SSP a vyzval sťažovateľa
na doloženie osobitnej plnej moci pre zvoleného advokáta na spísanie kasačnej sťažnosti
a na zastupovanie v kasačnom konaní, s poučením o následkoch, sťažovateľ predložil plnú
moc pre advokátsku kanceláriu Benkóczki, Baláž - advokáti, spol. s.r.o. datovanú
dňom 20. decembra 2018, resp. dňom 02. januára 2019 (rozdielny dátum sťažovateľa
a advokáta), teda iba pre kasačné konanie a nie aj na spísanie kasačnej sťažnosti zo dňa
09. októbra 2017.
... kasačná sťažnosť sťažovateľa bola spísaná ako právnym zástupcom advokátskou
kanceláriou Benkóczki, Baláž - advokáti, s.r.o. a podaná dňa 09. októbra 2017, čo je
jednoznačne preukázané... Následne bola na základe výzvy konajúceho krajského súdu
doručená plná moc pre kasačné konanie zo dňa 20. decembra 2018. V konaní o kasačnej
sťažnosti sťažovateľa bol najvyšší súd prioritne povinný skúmať, či sú splnené náležitosti
kasačnej sťažnosti vrátane toho, či je kasačná sťažnosť spísaná riadne splnomocneným
advokátom (§ 449 ods. 1 SSP). Zákonodarca sa v ust. § 449 ods. 1 SSP neuspokojil len
so stanovením povinného zastúpenia advokátom počas celého konania pred kasačným
súdom, ale v zmysle koncentračnej zásady zdôraznil požiadavku, aby kasačná sťažnosť bola
advokátom už spísaná, a tým dal najavo, že prevzatie zastúpenia sťažovateľa až po podaní
kasačnej sťažnosti predstavuje nedostatok procesnej podmienky konania podľa § 449 SSP,
ktorý nie je možné odstrániť.
I keď z predloženej kasačnej sťažnosti sťažovateľa vyplýva jeho zastupovanie
právnym zástupcom, vzhľadom na to, že kasačné konanie predstavuje osobitný druh konania
a kasačná sťažnosť mimoriadny opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho súdu,
v konaní pred kasačným súdom je potrebné predložiť osobitnú plnú moc na zastupovanie
sťažovateľa priamo už pri spísaní kasačnej sťažnosti. Nepostačuje pritom, tak ako sa to
sťažovateľ snaží navodiť, všeobecná plná moc udelená v konaní pred správnym súdom,
vrátane všeobecného splnomocnenia na podávanie riadnych a mimoriadnych opravných
prostriedkov.
... advokátska kancelária Benkóczki, Baláž - advokáti, s.r.o. nepredložila plnú moc,
ktorá by ju oprávňovala podať kasačnú sťažnosť proti rozhodnutiu krajského súdu v mene
žalobcu, vrátane spísania kasačnej sťažnosti, a to vzhľadom na dátum udelenia plnej moci
20. decembra 2018 a dátum spísania (podania) kasačnej sťažnosti 09. októbra 2017.
... k odmietnutiu kasačnej sťažnosti došlo z dôvodu, že advokátska kancelária
Benkóczki, Baláž - advokáti, s.r.o. nepredložila relevantnú plnú moc, ktorá by ju
oprávňovala na spísanie kasačnej sťažnosti v mene, a to i napriek výzve konajúceho
krajského súdu o doloženie plnej moci, ktorá ku kasačnej sťažnosti nebola fyzicky pripojená.
Z tohto dôvodu nie je možné konštatovať, že postupom najvyššieho súdu došlo k odmietnutiu
spravodlivosti, pochybenie právneho zástupcu žalobcu je možné kompenzovať nárokom
účastníka konania voči príslušnému advokátovi na náhradu škody, nie však zrušením
rozhodnutia kasačného súdu, ktoré je zákonné, riadne zdôvodnené a plne rešpektujúce
právnu úpravu povinného zastúpenia účastníka konania advokátom pri spísaní kasačnej
sťažnosti a v kasačnom konaní.
Najvyšší súd Slovenskej republiky netrvá na ústnom pojednávaní vo veci a súhlasí
s upustením od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti.“
6. Sťažovateľka v rámci svojej repliky doručenej ústavnému súdu
28. septembra 2020 k vyjadreniu najvyššieho súdu z 9. septembra 2020 uviedla, že netrvá
na ústnom prejednaní veci a súhlasí s upustením od ústneho pojednávania. Zároveň uviedla,
že zotrváva v plnom rozsahu na podanej ústavnej sťažnosti a uvedené vyjadrenie
najvyššieho súdu považuje za bezpredmetné.
III.
Relevantná právna úprava a judikatúrne východiská ústavného súdu
7. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti.
8. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
9. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.
10. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe
konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom
je s účinnosťou od 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej
republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z.
(ďalej len „zákon o ústavnom súde“) v čl. I § 1 až § 13, § 16 až § 28, § 32 až § 248, § 250
a § 251. V zmysle § 246 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde sa tento zákon použije
aj na konania začaté do 28. februára 2019, pričom právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali do 28. februára 2019, zostávajú zachované.
11. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených
zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
12. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť
bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo
o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
13. Podľa čl. 36 ods. 1 listiny sa každý môže domáhať ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.
14. Podľa čl. 36 ods. 2 listiny kto tvrdí, že bol ukrátený na svojich právach
rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť
takého rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nemožno vylúčiť
preskúmavanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd podľa Listiny.
15. Podľa § 449 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení
neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť
v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania
sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
16. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým
vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané
finančné zadosťučinenie [obdobne § 133 ods. 3 písm. e) zákona o ústavnom súde].
17. Podľa § 135 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd prizná sťažovateľovi
primerané finančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý porušil základné práva
a slobody sťažovateľa, je povinný sťažovateľovi priznané finančné zadosťučinenie zaplatiť
do dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.
IV.
Posúdenie veci ústavným súdom
18. To, že je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti,
neznamená, že je jediným orgánom, ktorý má chrániť ústavnosť. Rovnako odkaz
na koncepciu materiálneho právneho štátu nie je len deklaráciou, ale naopak, imperatívom,
ktorým sa musí riadiť aj všeobecné súdnictvo (III. ÚS 146/2019). Všeobecný súd teda
bezpochyby musí vykladať a používať ustanovenia na vec sa vzťahujúcich zákonných
predpisov v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu. Princíp spravodlivosti
a požiadavka materiálnej ochrany práv sú totiž podstatnými a neopomenuteľnými atribútmi
právnej ochrany (predovšetkým súdnej) v rámci spomínanej koncepcie materiálneho
právneho štátu.
19. Predmetom konania sensu stricto je otázka povinného právneho zastúpenia
v rámci správneho súdnictva, konkrétnejšie právneho zastúpenia v rámci štádia konania
o kasačnej sťažnosti. Ústavný súd si plne uvedomuje, že každé súdne konanie musí
fungovať podľa presne stanovených pravidiel, ktoré nachádzame v procesných kódexoch.
Je namieste očakávať, že primárne v konaniach, kde zákon požaduje obligatórne zastúpenie
advokátom, bude proces plynulejší, lebo všetky zaangažované subjekty sú vedené právne
kvalifikovaným profesionálom. To platí aj v správnom súdnictve, keďže konanie rozhoduje
sudca, žalobca musí mať advokáta a správny orgán buď priamo zastupuje interný právnik,
externý advokát alebo aspoň písomnú korešpondenciu vybavuje právne oddelenie. Potreba
právnej erudície teda nestojí len na pleciach advokáta žalobcu, ale povinnosť právnu úpravu
poznať a korektne ju interpretovať majú všetci zúčastnení. Jej rozloženie je proporcionálne.
20. Z rekapitulácie skutkového stavu a stanovísk účastníkov konania vyplýva,
že prostredníctvom plnomocenstva z 3. apríla 2013 sťažovateľka splnomocnila advokátsku
kanceláriu Kubincová, Benkóczi, Baláž – advokáti, s. r. o., na podanie správnej žaloby,
konanie vo „veci“, a aby okrem iného „podávala návrhy, riadne opravné prostriedky,
mimoriadne opravné prostriedky“. Kasačná sťažnosť je, ako aj sám najvyšší súd vo svojom
vyjadrení k ústavnej sťažnosti uvádza, mimoriadnym opravným prostriedkom. Ústavnému
súdu sa už v tomto kroku javí, že pre účely posúdenia formálnych podmienok nebolo
potrebné ani len extenzívne interpretovať prejav vôle sťažovateľky, postačilo len čítať
s porozumením. Vôľa je prejavená jasne, zrozumiteľne a výslovne.
21. Ústavný súd sa stotožňuje s najvyšším súdom v tom, že konanie o kasačnej
sťažnosti je osobitným druhom konania, z ústavnoprávneho hľadiska však nemôže
akceptovať interpretačný prístup najvyššieho súdu, ktorým dospel k záveru, že advokátska
kancelária, zastupujúca sťažovateľku, musí pre spísanie kasačnej sťažnosti a zastupovanie
sťažovateľky v kasačnom konaní disponovať osobitným plnomocenstvom. O to viac, keď to
text zákona pre kasačné konanie osobitne nevyžaduje. Súčasťou súdneho spisu pôvodne
vedeného na krajskom súde je relevantná plná moc kryjúca aj kasačnú sťažnosť.
Jej bezchybnosť bola odobrená aj samotným prvostupňovým správnym súdom, keď na jej
základe pripustil právne zastúpenie pred krajským súdom.
22. Ústavný súd je vo svojej rozhodovacej činnosti dlhodobým odporcom
neodôvodneného formalizmu (IV. ÚS 1/02). Nie je možné, aby si akékoľvek orgány
vystupujúce v mene štátu (tobôž nie súdy) iniciatívne kreovali také požiadavky, ktorých
cieľom bude výslovne sťažiť prístup účastníka konania k spravodlivému procesu. Ústavný
súd konštatuje, že vzhľadom na okolnosti súdenej veci (formulácia plnomocenstva
udeleného kvalifikovanému právnemu zástupcovi ešte pred podaním správnej žaloby)
hodnotí požiadavku najvyššieho súdu, aby sťažovateľ na účel podania kasačnej sťažnosti
uskutočnil osobitné splnomocnenie, ako prístup, ktorý nie je ústavne konformný. Je úlohou
všeobecného súdu právo aplikovať a veci rozhodovať. Jeho úlohou teda a contrario nemôže
byť hľadanie skratiek a formovanie doktrinálnych filtrov, ktoré síce umožnia jednoduchý
procesný koniec, pritom však interpretačne a realizačne zužujú medze zákonov (čl. 51
ods. 1 ústavy), v rámci ktorých sa účastník konania môže domáhať svojho základného práva
na súdnu ochranu (čl. 46 ods. 1 ústavy).
23. Podľa ustanovenia § 449 ods. 1 SSP kasačná sťažnosť musí byť spísaná
advokátom (čo aj bola) a sťažovateľka musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpená
advokátom (čo tiež bola). V prípade kasačného konania teda právna úprava síce formuluje
požiadavku zastúpenia advokátom, no nie požiadavku na výslovné znenie plnomocenstva.
Ústavný súd pripomína povinnosť vykladať prejavy vôle primárne podľa ich obsahu, a teda
zotrvávanie na presnej predstave znenia plnej moci je požiadavkou nadštandardnou.
24. Ústavný súd osobitne poukazuje na skutočnosť, že krajský súd so sťažovateľkou
konal aj po podaní kasačnej sťažnosti prostredníctvom právneho zástupcu, ktorý pôsobil
aj pred prvostupňovým správnym súdom (výzva na zaplatenie súdneho poplatku, zaslanie
vyjadrenia žalovaného ku kasačnej sťažnosti). V prípade nedostatku alebo absencie
právneho zastúpenia by bolo zrejme logickejšie konať priamo s účastníkom konania
a žiadať od neho preukázanie tejto procesnej podmienky. Problém so zdanlivým
nedostatkom plnej moci vznikol až vo výzve zo 17. decembra 2018, keď krajský súd
(na pokyn najvyššieho súdu) žiadal, aby mu sťažovateľka zaslala „originál plnomocenstva
osobitne udeleného na zastupovanie v konaní o kasačnej sťažnosti“. V tejto súvislosti
ústavný súd už opakovane judikoval, že prílišný formalizmus pri posudzovaní úkonov
účastníkov občianskeho súdneho konania a nadmerný tlak na dopĺňanie takých náležitostí
do procesných úkonov účastníkov, ktoré nemajú oporu v zákone, idú nad rámec zákona
alebo nemajú základný význam pre ochranu zákonnosti, nie sú v súlade
s ústavnými princípmi spravodlivého procesu (III. ÚS 123/2020).
25. Vo všeobecnosti považuje ústavný súd za potrebné konštatovať, že si uvedomuje
fenomén častého vyzývania účastníkov konania zo strany súdov na predloženie listín nad
rámec požiadaviek zákona. To, že účastníci konania takmer vždy zvolia cestu predloženia
požadovaného (aj napriek tomu, že to považujú za nadbytočné), automaticky neznamená,
že má súd pravdu. Znamená to len to, že u účastníka konania vyhral pragmatizmus
nad zbytočnou konfrontáciou. Nemôžu teda platiť univerzálne alibi súdov spočívajúce
v odkaze na potrebnú erudíciu právneho zástupcu účastníka konania, keďže aj samotný
sudca je činný v právnickom povolaní. Stále platí a musí platiť, že iura novit curia.
V.
Zrušenie napadnutého rozhodnutia a vrátenie veci na ďalšie konanie
26. Na základe už uvedeného ústavný súd rozhodol, že napadnutým uznesením boli
porušené základné práva a práva sťažovateľky, napadnuté uznesenie najvyššieho súdu
zrušuje, vec vracia najvyššiemu súdu a prikazuje mu, aby vo veci konal tak, ako je uvedené
v bode 1 a 2 výroku tohto nálezu.
27. Zároveň ústavný súd rozhodol, že priznanie primeraného finančného
zadosťučinenia v posudzovanej kauze nie je dôvodné. V predmetnej veci je postačujúcim
zadosťučinením samotné zistenie, že došlo k porušeniu garantovaných základných práv
a vráteniu veci najvyššiemu súdu na ďalšie konanie. Z uvedeného dôvodu v časti
o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia ústavnej sťažnosti nevyhovel (bod 4
výroku nálezu).
28. Nevyhovujúci výrok dopadá aj na uplatnené právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Berúc do úvahy rozhodovaciu činnosť Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len
,,ESĽP“) inter alia vo veciach Ferrazzini v. Taliansko (sťažnosť č. 44759/98), Pellegrin
v. Francúzsko (sťažnosť č. 28541/95), Company S. and T. v. Švédsko (sťažnosť
č. 11189/84) ústavný súd sťažnosti vo vzťahu k čl. 6 ods. 1 dohovoru nevyhovel. Predmetná
vec podľa názoru ústavného súdu patrí výlučne do oblasti verejného práva a z uvedeného
dôvodu ju nie je možné subsumovať pod kategóriu zásahu do „občianskych práv
a povinností“, kde ESĽP pripúšťa možnosť pôsobenia ochrany čl. 6 ods. 1 dohovoru.
VI.
Trovy konania
29. Ústavný súd rozhodol o náhrade trov právneho zastúpenia, ktoré sťažovateľke
vznikli v konaní pred ústavným súdom.
30. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,
aby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.
31. Ústavný súd pri rozhodovaní o náhrade trov právneho zastúpenia sťažovateľky
vychádzal z § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb v znení neskorších predpisov.
32. Ústavný súd priznal sťažovateľke náhradu trov právneho zastúpenia za 2 úkony
právnej služby vykonané v roku 2019 (prevzatie a príprava zastúpenia, vypracovanie
ústavnej sťažnosti) v sume dvakrát po 163,33 €, režijný paušál v sume dvakrát po 9,80 €
a 20% DPH. Celková hodnota náhrady trov právneho zastúpenia tak predstavuje sumu
415,51 € (bod 3 výroku tohto nálezu).
33. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je najvyšší súd povinný zaplatiť
na účet právneho zástupcu sťažovateľky (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263
ods. 1 Civilného sporového poriadku).
34. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu
nie je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku
tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 20. októbra 2020
Martin Vernarský predseda senátu