Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 281/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-28

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 20. októbra 2020

v senáte zloženom z predsedu senátu Martina Vernarského a sudcov Petra Straku

(sudca spravodajca) a Roberta Šorla v konaní o prijatej ústavnej sťažnosti obchodnej

spoločnosti ZENEKAR, s. r. o., Karloveská 32, Bratislava, IČO 45 435 057, zastúpenej

advokátskou kanceláriou Benkóczki, Baláž – advokáti, s. r. o., 29. augusta 36A, Bratislava,

v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Juraj Baláž, vo veci namietaného porušenia

základného práva na súdnu ochranu podľa ,

ods. 1 a 2 Listiny základných práv a slobôd, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 26. februára 2019 takto

rozhodol:

1. Základné právo obchodnej spoločnosti ZENEKAR, s. r. o., na súdnu ochranu

podľa a a 2 Listiny základných práv

a slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

z 26. februára 2019 p o r u š e n é b o l i .

2. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

z 26. februára 2019 z r u š u j e , vec v r a c i a Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky

a p r i k a z u j e mu, aby vo veci konal.

3. Najvyšší súd Slovenskej republiky j e p o v i n n ý nahradiť obchodnej

spoločnosti ZENEKAR, s. r. o., trovy konania v sume 415,51 € (slovom štyristopätnásť eur

a päťdesiatjeden centov) na účet jej právnej zástupkyne advokátskej kancelárie Benkóczki,

Baláž – advokáti, s. r. o., 29. augusta 36A, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti

tohto nálezu.

4. Ústavnej sťažnosti vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého rozhodnutia a sťažnostná argumentácia

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -12 zo 4. augusta 2020 prijal na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť

obchodnej spoločnosti ZENEKAR, s. r. o., Karloveská 32, Bratislava, IČO 45 435 057

(ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátskou kanceláriou Benkóczki, Baláž –

advokáti, s. r. o., 29. augusta 36A, Bratislava (ďalej len „advokátska kancelária“), v mene

ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Juraj Baláž (ďalej len „právny zástupca“), vo veci

namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), čl. 36 ods. 1 a 2 Listiny základných práv a slobôd

(ďalej len „listina“), ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. z 26. februára 2019 (ďalej len

„napadnuté uznesenie“).

2. Sťažovateľka v sťažnosti uvádza, že «Rozsudkom zo dňa 14.06.2017,

č.k.: -117 Krajský súd v Bratislave zamietol žalobu sťažovateľa, ktorou

sa sťažovateľ domáhal preskúmania rozhodnutia Finančného riaditeľstva SR

č.k.: 1100302/1/56920/2013/5062-r zo dňa 08.02.2013.

Proti rozhodnutiu Krajského súdu v Bratislave zo dňa 14.06.2017, č.k.: -117

podal sťažovateľ v zastúpení právnym zástupcom kasačnú sťažnosť.

Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: zo dňa

26.02.2019 (ďalej len „napadnuté uznesenie“) bolo o kasačnej sťažnosti sťažovateľa

rozhodnuté tak, že Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť odmietol...

... Odmietnutie kasačnej sťažnosti sťažovateľa Najvyšší súd Slovenskej republiky

odôvodnil tým, že kasačná sťažnosť nebola v danom prípade spísaná a podaná advokátom,

nakoľko splnomocnenie sťažovateľa pre advokáta je neskoršieho dátumu ako je dátum

uvedený na spísanej kasačnej sťažnosti podanej proti rozhodnutiu správneho orgánu.

Preto neboli splnené zákonné podmienky podľa a tento nedostatok nie je

možné zhojiť doložením plnej moci pre advokáta pre kasačné konanie s neskorším dátumom

ako je dátum na kasačnej sťažnosti. Z toho dôvodu nebola podľa Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky splnená osobitná podmienka konania o kasačnej sťažnosti podľa § 449

.

Sťažovateľ považuje vyššie uvedený záver za nesprávny.

Ako je zrejmé zo súdneho spisu, sťažovateľ bol od počiatku celého konania zastúpený

tým istým právnym zástupcom a to na základe plnej moci zo dňa 03.04.2013...

... Podľa tejto plnej moci bol právny zástupca oprávnený zastupovať sťažovateľa

pri všetkých právnych a procesných úkonoch vo veci podania žaloby proti rozhodnutiu

Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 1100302/1/56920/2013 5062-r zo dňa

08.02.2013 vrátane podávania riadnych opravných prostriedkov ako aj mimoriadnych

opravných prostriedkov.

Na základe uvedenej plnej moci právny zástupca sťažovateľa spísal a dňa 09.10.2017

aj podal kasačnú sťažnosť.

Kasačná sťažnosť je ako opravný prostriedok zaradená do piatej časti prvej hlavy

. Nie je a ani nebolo žiadnych pochýb, že právny zástupca

sťažovateľa bol po celý čas riadne splnomocnený na podané kasačnej sťažnosti,

a to bez potreby ďalšej osobitnej plnej moci udelenej od sťažovateľa.

Sťažovateľ dáva do pozornosti Ústavného súdu Slovenskej republiky nasledovné

skutočnosti.

Dňa 26.06.2018 doručil Krajský súd v Bratislave právnemu zástupcovi sťažovateľa

Výzvu na zaplatenie súdneho poplatku.

Dňa 11.09.2018 doručil Krajský súd v Bratislave právnemu zástupcovi sťažovateľa

Vyjadrenie žalovaného ku kasačnej sťažnosti.

Dňa 19.12.2018 doručil Krajský súd v Bratislave právnemu zástupcovi sťažovateľa

Výzvu, aby tento doložil súdu originál plnomocenstva osobitne udeleného na zastupovanie

v konaní o kasačnej sťažnosti.

Z vyššie uvedeného podľa sťažovateľa vyplývajú nasledovné skutočnosti.

Súd nikdy sťažovateľa ani jeho právneho zástupcu nevyzval na doloženie plnej moci

na spísanie a podanie kasačnej sťažnosti, ale len na konanie o kasačnej sťažnosti, ako to

vyplýva z Výzvy zo dňa 17.12.2018.

Hoci plná moc na zastupovanie sťažovateľa právnym zástupcom bola a je po celý čas

v súdnom spise vrátane oprávnenia na podanie riadnych a mimoriadnych opravných

prostriedkov, sťažovateľ cestou právneho zástupcu doložil Krajskému súdu v Bratislave

na jeho výzvu osobitnú plnú moc na zastupovanie v konaní o kasačnej sťažnosti.

Je teda zrejmé, že sťažovateľ bol po celý čas konania riadne zastúpený právnym

zástupcom - advokátom, a to tak pri spísaní a podaní kasačnej sťažnosti ako aj počas

konania o kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ navyše vychádzal z Výzvy správneho súdu a touto

sa riadil, pričom súdu doložil plnú moc v takom znení na aké bol vyzvaný...

... Pokiaľ mal súd za preukázané, že právny zástupca sťažovateľa môže prijímať

písomnosti za sťažovateľa, musel mať preukázané jeho zastúpenie aj na iné úkony vrátane

spísania a podania kasačnej sťažnosti. Správny súd zaslal právnemu zástupcovi výzvu

na zaplatenie súdneho poplatku, dokonca mu zaslal aj vyjadrenie žalovaného. Až následne

ho vyzval na doloženie plnej moci na zastupovanie v konaní o kasačnej sťažnosti.

Všetky vyššie uvedené skutočnosti boli a museli byť zrejmé aj Najvyššiemu súdu

Slovenskej republiky, ktorý sa zjavne nedostatočným spôsobom oboznámil s pôvodnou plnou

mocou, ktorá bola právnemu zástupcovi udelená dňa 03.04.2013, pričom zjavne prehliadol

úkony správneho súdu pred predložením veci na rozhodnutie na Najvyšší súd Slovenskej

republiky voči právnemu zástupcovi sťažovateľa, z ktorých je zrejmé, že s ním súd koná ako

s riadnym zástupcom.

Nad rámec vyššie uvedeného je tiež z postupu sťažovateľa voči súdom zrejmá vôľa

sťažovateľa, a to byť po celý čas zastúpený právnym zástupcom, ktorého si zvolil a poveril

dňa 03.04.2013. Sťažovateľ udelil právnemu zástupcovi plnú moc na zastupovanie

v konkrétnom konaní o konkrétnej kasačnej sťažnosti, na podanie ktorej predtým svojho

právneho zástupcu riadne splnomocnil.

Dôkaz : Plná moc zo dňa 20.12.2018

Najvyšší súd Slovenskej republiky v danej veci nielenže konal až prehnane formálne,

kedy sa obmedzil len na dátum udelenia plnej moci, ale konal aj zjavne nesprávne

a nezákonne, keď prehliadol skutočnosť, že sťažovateľ na podanie kasačnej sťažnosti ako

opravného prostriedku svojho právneho zástupcu už v minulosti splnomocnil.».

3. Sťažovateľka žiada finančné zadosťučinenie vo výške 5 000 €, ktoré odôvodňuje

tým, že „Takýto nezákonný postup súdu, ktorý nerešpektuje zákon a základné práva

sťažovateľa, najmä na takej vysokej úrovni hierarchie súdov, kde sa prirodzene očakáva

a predpokladá vysoká miera odbornosti, potiera podľa sťažovateľa princípy právnej istoty

a princíp spravodlivého súdneho konania. Na základe daného postupu navyše dochádza

k opätovnému predlžovaniu celého konania, a nutnosti domáhať sa ochrany práv

na Ústavnom súde SR.“.

4. Sťažovateľka žiada ústavný súd, aby prijal nález v znení:

„Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní vedenom pod spis. zn. :

Uznesením zo dňa 26.02.2019 porušil základné právo sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1

ako aj práva zakotvené v Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd a čl. 36 ods. 1, ods. 2 Listiny základných práv a slobôd.

Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. zo dňa

26.02.2019 sa v plnom rozsahu zrušuje a vec sa vracia Najvyššiemu súdu Slovenskej

republiky na ďalšie konanie.

Sťažovateľovi sa v súlade s SR priznáva primerané finančné

zadosťučinenie vo výške 5.000,- eur, ktoré je Najvyšší súd Slovenskej republiky povinný

vyplatiť sťažovateľovi na jeho účet do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinný zaplatiť sťažovateľovi trovy právneho

zastúpenia v celkovej výške 415,51 Eur (2 úkony právnej pomoci á 163,33 Eur +

2 x 9,80 Eur režijný paušál + 20% DPH) na účet jeho právneho zástupcu do jedného

mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Vyjadrenie najvyššieho súdu, replika sťažovateľky

5. Najvyšší súd sa k prijatiu ústavnej sťažnosti sťažovateľky vyjadril vo svojom

stanovisku z 9. septembra 2020 takto: „Ústavnú sťažnosť sťažovateľa považuje najvyšší súd

za nedôvodnú a má za to, že uznesením sp. zn. zo dňa 26. februára 2019 neboli

porušené ústavné práva sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie, prístup k súdu

a na súdnu ochranu. Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na ust. ,

v ktorom je upravené povinné právne zastúpenie sťažovateľa advokátom v konaní

o kasačnej sťažnosti a povinnosť, aby kasačná sťažnosť sťažovateľa bola spísaná

advokátom. Vo veci sp. zn. nebolo možné aplikovať ust. , kedy

ustanovenia o povinnom zastúpení pri spísaní kasačnej sťažnosti a konaní pred kasačným

súdom neplatia.

... Krajský súd v Bratislave v rozsudku č. k. -117 zo dňa 14. júna 2017

riadne poučil účastníkov správneho súdneho konania o povinnom právnom zastúpení

v konaní o kasačnej sťažnosti, ako aj povinnosti spísania kasačnej sťažnosti a iných podaní

sťažovateľa v kasačnom konaní advokátom podľa . Napriek uvedenej skutočnosti

bola kasačná sťažnosť sťažovateľa spísaná advokátskou kanceláriou Benkóczki, Baláž -

advokáti, s.r.o. bez doloženia osobitnej plnej moci na zastupovanie v konaní pred kasačným

súdom a spísanie kasačnej sťažnosti. Až na základe výzvy konajúceho krajského súdu, ktorý

postupom podľa odstraňoval vady konania podľa a vyzval sťažovateľa

na doloženie osobitnej plnej moci pre zvoleného advokáta na spísanie kasačnej sťažnosti

a na zastupovanie v kasačnom konaní, s poučením o následkoch, sťažovateľ predložil plnú

moc pre advokátsku kanceláriu Benkóczki, Baláž - advokáti, spol. s.r.o. datovanú

dňom 20. decembra 2018, resp. dňom 02. januára 2019 (rozdielny dátum sťažovateľa

a advokáta), teda iba pre kasačné konanie a nie aj na spísanie kasačnej sťažnosti zo dňa

09. októbra 2017.

... kasačná sťažnosť sťažovateľa bola spísaná ako právnym zástupcom advokátskou

kanceláriou Benkóczki, Baláž - advokáti, s.r.o. a podaná dňa 09. októbra 2017, čo je

jednoznačne preukázané... Následne bola na základe výzvy konajúceho krajského súdu

doručená plná moc pre kasačné konanie zo dňa 20. decembra 2018. V konaní o kasačnej

sťažnosti sťažovateľa bol najvyšší súd prioritne povinný skúmať, či sú splnené náležitosti

kasačnej sťažnosti vrátane toho, či je kasačná sťažnosť spísaná riadne splnomocneným

advokátom ( ). Zákonodarca sa v ust. neuspokojil len

so stanovením povinného zastúpenia advokátom počas celého konania pred kasačným

súdom, ale v zmysle koncentračnej zásady zdôraznil požiadavku, aby kasačná sťažnosť bola

advokátom už spísaná, a tým dal najavo, že prevzatie zastúpenia sťažovateľa až po podaní

kasačnej sťažnosti predstavuje nedostatok procesnej podmienky konania podľa ,

ktorý nie je možné odstrániť.

I keď z predloženej kasačnej sťažnosti sťažovateľa vyplýva jeho zastupovanie

právnym zástupcom, vzhľadom na to, že kasačné konanie predstavuje osobitný druh konania

a kasačná sťažnosť mimoriadny opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho súdu,

v konaní pred kasačným súdom je potrebné predložiť osobitnú plnú moc na zastupovanie

sťažovateľa priamo už pri spísaní kasačnej sťažnosti. Nepostačuje pritom, tak ako sa to

sťažovateľ snaží navodiť, všeobecná plná moc udelená v konaní pred správnym súdom,

vrátane všeobecného splnomocnenia na podávanie riadnych a mimoriadnych opravných

prostriedkov.

... advokátska kancelária Benkóczki, Baláž - advokáti, s.r.o. nepredložila plnú moc,

ktorá by ju oprávňovala podať kasačnú sťažnosť proti rozhodnutiu krajského súdu v mene

žalobcu, vrátane spísania kasačnej sťažnosti, a to vzhľadom na dátum udelenia plnej moci

20. decembra 2018 a dátum spísania (podania) kasačnej sťažnosti 09. októbra 2017.

... k odmietnutiu kasačnej sťažnosti došlo z dôvodu, že advokátska kancelária

Benkóczki, Baláž - advokáti, s.r.o. nepredložila relevantnú plnú moc, ktorá by ju

oprávňovala na spísanie kasačnej sťažnosti v mene, a to i napriek výzve konajúceho

krajského súdu o doloženie plnej moci, ktorá ku kasačnej sťažnosti nebola fyzicky pripojená.

Z tohto dôvodu nie je možné konštatovať, že postupom najvyššieho súdu došlo k odmietnutiu

spravodlivosti, pochybenie právneho zástupcu žalobcu je možné kompenzovať nárokom

účastníka konania voči príslušnému advokátovi na náhradu škody, nie však zrušením

rozhodnutia kasačného súdu, ktoré je zákonné, riadne zdôvodnené a plne rešpektujúce

právnu úpravu povinného zastúpenia účastníka konania advokátom pri spísaní kasačnej

sťažnosti a v kasačnom konaní.

Najvyšší súd Slovenskej republiky netrvá na ústnom pojednávaní vo veci a súhlasí

s upustením od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti.“

6. Sťažovateľka v rámci svojej repliky doručenej ústavnému súdu

28. septembra 2020 k vyjadreniu najvyššieho súdu z 9. septembra 2020 uviedla, že netrvá

na ústnom prejednaní veci a súhlasí s upustením od ústneho pojednávania. Zároveň uviedla,

že zotrváva v plnom rozsahu na podanej ústavnej sťažnosti a uvedené vyjadrenie

najvyššieho súdu považuje za bezpredmetné.

III.

Relevantná právna úprava a judikatúrne východiská ústavného súdu

7. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

8. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

9. Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

10. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom

je s účinnosťou od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých

(ďalej len „“) v čl. I až , až , až ,

a . V zmysle a sa tento zákon použije

aj na konania začaté do 28. februára 2019, pričom právne účinky úkonov, ktoré v konaní

nastali do 28. februára 2019, zostávajú zachované.

11. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

12. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť

bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

13. Podľa čl. 36 ods. 1 listiny sa každý môže domáhať ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.

14. Podľa čl. 36 ods. 2 listiny kto tvrdí, že bol ukrátený na svojich právach

rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť

takého rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nemožno vylúčiť

preskúmavanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd podľa Listiny.

15. Podľa v znení

neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť

v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania

sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

16. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie [obdobne ].

17. Podľa ak ústavný súd prizná sťažovateľovi

primerané finančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý porušil základné práva

a slobody sťažovateľa, je povinný sťažovateľovi priznané finančné zadosťučinenie zaplatiť

do dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

IV.

Posúdenie veci ústavným súdom

18. To, že je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti,

neznamená, že je jediným orgánom, ktorý má chrániť ústavnosť. Rovnako odkaz

na koncepciu materiálneho právneho štátu nie je len deklaráciou, ale naopak, imperatívom,

ktorým sa musí riadiť aj všeobecné súdnictvo (). Všeobecný súd teda

bezpochyby musí vykladať a používať ustanovenia na vec sa vzťahujúcich zákonných

predpisov v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu. Princíp spravodlivosti

a požiadavka materiálnej ochrany práv sú totiž podstatnými a neopomenuteľnými atribútmi

právnej ochrany (predovšetkým súdnej) v rámci spomínanej koncepcie materiálneho

právneho štátu.

19. Predmetom konania sensu stricto je otázka povinného právneho zastúpenia

v rámci správneho súdnictva, konkrétnejšie právneho zastúpenia v rámci štádia konania

o kasačnej sťažnosti. Ústavný súd si plne uvedomuje, že každé súdne konanie musí

fungovať podľa presne stanovených pravidiel, ktoré nachádzame v procesných kódexoch.

Je namieste očakávať, že primárne v konaniach, kde zákon požaduje obligatórne zastúpenie

advokátom, bude proces plynulejší, lebo všetky zaangažované subjekty sú vedené právne

kvalifikovaným profesionálom. To platí aj v správnom súdnictve, keďže konanie rozhoduje

sudca, žalobca musí mať advokáta a správny orgán buď priamo zastupuje interný právnik,

externý advokát alebo aspoň písomnú korešpondenciu vybavuje právne oddelenie. Potreba

právnej erudície teda nestojí len na pleciach advokáta žalobcu, ale povinnosť právnu úpravu

poznať a korektne ju interpretovať majú všetci zúčastnení. Jej rozloženie je proporcionálne.

20. Z rekapitulácie skutkového stavu a stanovísk účastníkov konania vyplýva,

že prostredníctvom plnomocenstva z 3. apríla 2013 sťažovateľka splnomocnila advokátsku

kanceláriu Kubincová, Benkóczi, Baláž – advokáti, s. r. o., na podanie správnej žaloby,

konanie vo „veci“, a aby okrem iného „podávala návrhy, riadne opravné prostriedky,

mimoriadne opravné prostriedky“. Kasačná sťažnosť je, ako aj sám najvyšší súd vo svojom

vyjadrení k ústavnej sťažnosti uvádza, mimoriadnym opravným prostriedkom. Ústavnému

súdu sa už v tomto kroku javí, že pre účely posúdenia formálnych podmienok nebolo

potrebné ani len extenzívne interpretovať prejav vôle sťažovateľky, postačilo len čítať

s porozumením. Vôľa je prejavená jasne, zrozumiteľne a výslovne.

21. Ústavný súd sa stotožňuje s najvyšším súdom v tom, že konanie o kasačnej

sťažnosti je osobitným druhom konania, z ústavnoprávneho hľadiska však nemôže

akceptovať interpretačný prístup najvyššieho súdu, ktorým dospel k záveru, že advokátska

kancelária, zastupujúca sťažovateľku, musí pre spísanie kasačnej sťažnosti a zastupovanie

sťažovateľky v kasačnom konaní disponovať osobitným plnomocenstvom. O to viac, keď to

text zákona pre kasačné konanie osobitne nevyžaduje. Súčasťou súdneho spisu pôvodne

vedeného na krajskom súde je relevantná plná moc kryjúca aj kasačnú sťažnosť.

Jej bezchybnosť bola odobrená aj samotným prvostupňovým správnym súdom, keď na jej

základe pripustil právne zastúpenie pred krajským súdom.

22. Ústavný súd je vo svojej rozhodovacej činnosti dlhodobým odporcom

neodôvodneného formalizmu (). Nie je možné, aby si akékoľvek orgány

vystupujúce v mene štátu (tobôž nie súdy) iniciatívne kreovali také požiadavky, ktorých

cieľom bude výslovne sťažiť prístup účastníka konania k spravodlivému procesu. Ústavný

súd konštatuje, že vzhľadom na okolnosti súdenej veci (formulácia plnomocenstva

udeleného kvalifikovanému právnemu zástupcovi ešte pred podaním správnej žaloby)

hodnotí požiadavku najvyššieho súdu, aby sťažovateľ na účel podania kasačnej sťažnosti

uskutočnil osobitné splnomocnenie, ako prístup, ktorý nie je ústavne konformný. Je úlohou

všeobecného súdu právo aplikovať a veci rozhodovať. Jeho úlohou teda a contrario nemôže

byť hľadanie skratiek a formovanie doktrinálnych filtrov, ktoré síce umožnia jednoduchý

procesný koniec, pritom však interpretačne a realizačne zužujú medze zákonov (čl. 51

ods. 1 ), v rámci ktorých sa účastník konania môže domáhať svojho základného práva

na súdnu ochranu ( ).

23. Podľa ustanovenia kasačná sťažnosť musí byť spísaná

advokátom (čo aj bola) a sťažovateľka musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpená

advokátom (čo tiež bola). V prípade kasačného konania teda právna úprava síce formuluje

požiadavku zastúpenia advokátom, no nie požiadavku na výslovné znenie plnomocenstva.

Ústavný súd pripomína povinnosť vykladať prejavy vôle primárne podľa ich obsahu, a teda

zotrvávanie na presnej predstave znenia plnej moci je požiadavkou nadštandardnou.

24. Ústavný súd osobitne poukazuje na skutočnosť, že krajský súd so sťažovateľkou

konal aj po podaní kasačnej sťažnosti prostredníctvom právneho zástupcu, ktorý pôsobil

aj pred prvostupňovým správnym súdom (výzva na zaplatenie súdneho poplatku, zaslanie

vyjadrenia žalovaného ku kasačnej sťažnosti). V prípade nedostatku alebo absencie

právneho zastúpenia by bolo zrejme logickejšie konať priamo s účastníkom konania

a žiadať od neho preukázanie tejto procesnej podmienky. Problém so zdanlivým

nedostatkom plnej moci vznikol až vo výzve zo 17. decembra 2018, keď krajský súd

(na pokyn najvyššieho súdu) žiadal, aby mu sťažovateľka zaslala „originál plnomocenstva

osobitne udeleného na zastupovanie v konaní o kasačnej sťažnosti“. V tejto súvislosti

ústavný súd už opakovane judikoval, že prílišný formalizmus pri posudzovaní úkonov

účastníkov občianskeho súdneho konania a nadmerný tlak na dopĺňanie takých náležitostí

do procesných úkonov účastníkov, ktoré nemajú oporu v zákone, idú nad rámec zákona

alebo nemajú základný význam pre ochranu zákonnosti, nie sú v súlade

s ústavnými princípmi spravodlivého procesu ().

25. Vo všeobecnosti považuje ústavný súd za potrebné konštatovať, že si uvedomuje

fenomén častého vyzývania účastníkov konania zo strany súdov na predloženie listín nad

rámec požiadaviek zákona. To, že účastníci konania takmer vždy zvolia cestu predloženia

požadovaného (aj napriek tomu, že to považujú za nadbytočné), automaticky neznamená,

že má súd pravdu. Znamená to len to, že u účastníka konania vyhral pragmatizmus

nad zbytočnou konfrontáciou. Nemôžu teda platiť univerzálne alibi súdov spočívajúce

v odkaze na potrebnú erudíciu právneho zástupcu účastníka konania, keďže aj samotný

sudca je činný v právnickom povolaní. Stále platí a musí platiť, že iura novit curia.

V.

Zrušenie napadnutého rozhodnutia a vrátenie veci na ďalšie konanie

26. Na základe už uvedeného ústavný súd rozhodol, že napadnutým uznesením boli

porušené základné práva a práva sťažovateľky, napadnuté uznesenie najvyššieho súdu

zrušuje, vec vracia najvyššiemu súdu a prikazuje mu, aby vo veci konal tak, ako je uvedené

v bode 1 a 2 výroku tohto nálezu.

27. Zároveň ústavný súd rozhodol, že priznanie primeraného finančného

zadosťučinenia v posudzovanej kauze nie je dôvodné. V predmetnej veci je postačujúcim

zadosťučinením samotné zistenie, že došlo k porušeniu garantovaných základných práv

a vráteniu veci najvyššiemu súdu na ďalšie konanie. Z uvedeného dôvodu v časti

o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia ústavnej sťažnosti nevyhovel (bod 4

výroku nálezu).

28. Nevyhovujúci výrok dopadá aj na uplatnené právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Berúc do úvahy rozhodovaciu činnosť Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len

,,ESĽP“) inter alia vo veciach Ferrazzini v. Taliansko (sťažnosť č. 44759/98), Pellegrin

v. Francúzsko (sťažnosť č. 28541/95), Company S. and T. v. Švédsko (sťažnosť

č. 11189/84) ústavný súd sťažnosti vo vzťahu k čl. 6 ods. 1 dohovoru nevyhovel. Predmetná

vec podľa názoru ústavného súdu patrí výlučne do oblasti verejného práva a z uvedeného

dôvodu ju nie je možné subsumovať pod kategóriu zásahu do „občianskych práv

a povinností“, kde ESĽP pripúšťa možnosť pôsobenia ochrany čl. 6 ods. 1 dohovoru.

VI.

Trovy konania

29. Ústavný súd rozhodol o náhrade trov právneho zastúpenia, ktoré sťažovateľke

vznikli v konaní pred ústavným súdom.

30. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,

aby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.

31. Ústavný súd pri rozhodovaní o náhrade trov právneho zastúpenia sťažovateľky

vychádzal z § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb v znení neskorších predpisov.

32. Ústavný súd priznal sťažovateľke náhradu trov právneho zastúpenia za 2 úkony

právnej služby vykonané v roku 2019 (prevzatie a príprava zastúpenia, vypracovanie

ústavnej sťažnosti) v sume dvakrát po 163,33 €, režijný paušál v sume dvakrát po 9,80 €

a 20% DPH. Celková hodnota náhrady trov právneho zastúpenia tak predstavuje sumu

415,51 € (bod 3 výroku tohto nálezu).

33. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je najvyšší súd povinný zaplatiť

na účet právneho zástupcu sťažovateľky ( v spojení s

ods. 1 ).

34. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nie je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku

tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. októbra 2020

Martin Vernarský predseda senátu