Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 174/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 16. apríla 2020 v senáte

zloženom z predsedníčky Jany Baricovej (sudkyňa spravodajkyňa) a zo sudcov Rastislava

Kaššáka a Miloša Maďara predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť sťažovateľky obchodnej

spoločnosti ANDALEX REALITY, s. r. o., Tehelná 42, Dunajská Lužná, IČO 35 819 731,

zastúpenej advokátom JUDr. Slávom Uhrinom, Švabinského 19, Bratislava, vo veci

namietaného porušenia a

a základných práv podľa , a Slovenskej

republiky uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. z 13. januára

2020 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti ANDALEX REALITY, s. r. o.,

o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého rozhodnutia a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. marca

2020 doručená ústavná sťažnosť obchodnej spoločnosti ANDALEX REALITY, s. r. o.,

Tehelná 42, Dunajská Lužná, IČO 35 819 731 (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci

namietaného porušenia a (ďalej len

„ústava“) a základných práv podľa , a

uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.

z 13. januára 2020 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“).

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a priložených príloh vyplýva, že návrhom

na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným Okresnému súdu Bratislava III (ďalej len

„okresný súd“) v roku 2019 sa obchodná spoločnosť ,

, (ďalej len „navrhovateľka“), domáhala proti

sťažovateľke (odporkyni) nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by okresný súd uložil

sťažovateľke ako správkyni bytov a nebytových priestorov polyfunkčného objektu

, obnoviť a neobmedzovať nepretržitú dodávku

vody do nehnuteľností – bytového domu a nebytového priestoru – nachádzajúcich sa

v katastrálnom území . Navrhovateľka svoj návrh odôvodnila tým, že ako vlastník

nebytového priestoru tento v rámci výkonu svojho vlastníckeho práva užíva, pričom

v nebytovom priestore prevádzkuje svoju podnikateľskú činnosť a adresa nebytového

priestoru je v obchodnom registri evidovaná ako sídlo navrhovateľky. V priestoroch sídla

obchodnej spoločnosti pracuje pre navrhovateľku 20 zamestnancov. Z dôvodu neuhradenia

zmluvných záväzkov navrhovateľkou jej sťažovateľka 17. júla 2019 obmedzila dodávku

pitnej vody. Dôvodom navrhovaného nariadenia neodkladného opatrenia je potreba upraviť

pomery strán sporu, pretože sťažovateľka konala v rozpore s objektívnym stavom,

uzatvorenou zmluvou o výkone správy, ako aj s príslušnými všeobecne záväznými

právnymi predpismi, najmä so

Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (ďalej len

„zákon o vlastníctve bytov“). Navrhovateľka zároveň uviedla, že pohľadávky sťažovateľky

voči navrhovateľke sú predmetom viacerých súdnych konaní, pričom ich neuznáva

a považuje ich za sporné.

3. Okresný súd uznesením č. k. -22 z 29. júla 2019 uložil

sťažovateľke povinnosť obnoviť a neobmedzovať nepretržitú vody do nehnuteľností –

bytového domu a nebytového priestoru – nachádzajúcich sa v katastrálnom území .

Podľa názoru okresného súdu navrhovateľka existenciu dôvodov na nariadenie

neodkladného opatrenia, ktoré by osvedčovali, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery

tak, ako to uvádzala vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, dostatočne

hodnoverne preukázala. Takéto obmedzenie dodávky pitnej vody zo strany sťažovateľky je

formou nátlaku, ktorým sa snaží docieliť úhradu sporných záväzkov, ktoré sú predmetom

dosiaľ neskončených súdnych konaní. Zmluva o výkone správy z 1. apríla 2006, ako aj

zákon o vlastníctve bytov jednoznačne stanovujú oprávnenia sťažovateľky ako správkyne

v prípade, pokiaľ eviduje neuhradené platby voči vlastníkovi bytu a nebytového priestoru.

Zo žiadneho z ustanovení zmluvy o výkone správy však nevyplýva jej oprávnenie obmedziť

dodávky pitnej vody. Obmedzovaním dodávok pitnej vody do nebytového priestoru

navrhovateľky sťažovateľka porušuje platnú zmluvu o výkone správy, ako aj zákon

o vlastníctve bytov.

4. Na základe odvolania sťažovateľky, v ktorom namietla, že rozhodnutie súdu je

nesprávne, pretože bolo vydané na základe nesprávnych a neúplných skutkových zistení,

pričom zo strany navrhovateľky ako dlhoročnej neplatičky ide o zneužitie práva, krajský

súd napadnutým uznesením uznesenie okresného súdu potvrdil ako vecne správne

podľa a (ďalej len „“). V odôvodnení

svojho rozhodnutia krajský súd uviedol, že neodkladné opatrenie v znení napadnutého

uznesenia je dôvodné, pretože vzájomné vzťahy medzi stranami sú tak vážne narušené, že tu

je daná potreba bezodkladnej a dočasnej úpravy vzájomných pomerov strán. Vzhľadom

na právnu neistotu strán a ich rozdielne právne posúdenie vzájomných vzťahov je potrebné

posúdenie vzájomných vzťahov zo strany súdu. Vo viacerých prebiehajúcich súdnych

konaniach (vedených na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. , sp. zn.

a sp. zn. ) bude na základe vykonaného dokazovania

posúdená dôvodnosť nároku sťažovateľky na zaplatenie vyúčtovaných nákladov

za poskytnuté služby v predmetných nebytových priestoroch. Navrhnutým neodkladným

opatrením dôjde k dočasnému uloženiu povinnosti sťažovateľke tak, že obmedzenia uložené

neodkladným opatrením nespôsobujú medzi stranami nevyvážený stav na ich právach

v súlade so zmluvou o výkone správy z 1. apríla 2006. Krajský súd je toho názoru, že

zamedzenie dodávky pitnej vody do nebytových priestorov navrhovateľky je neprimeranou

formou nátlaku, ktorá nemá zmluvnú ani zákonnú oporu, a preto je neprijateľná, a to aj

v prípade, ak by nárok na zaplatenie vyúčtovaných nákladov bol dôvodný. Sťažovateľka má

iné právne možnosti, ako sa domôcť svojho nároku, resp. dosiahnuť želaný stav. Pokiaľ

sťažovateľka 24. júla 2019 od 16.30 h plne obnovila dodávku vody navrhovateľke, ktorá má

odvtedy vodu nepretržite, tak nariadené neodkladné opatrenie má zabrániť prípadnému

odopretiu dodávky vody navrhovateľke do budúcna.

5. Napadnuté uznesenie krajského súdu sťažovateľka považuje za nesprávne

a nezákonné a v ústavnej sťažnosti namieta, že ním boli porušené jej základné práva, bola

jej odopretá náležitá súdna ochrana a znemožnilo sa jej konať pred súdom. Sťažovateľka

poukazuje na to, že navrhovateľka je dlhodobý neplatič a napriek tomu, že v podnikaní

dosahuje zisk, jej dlhy voči sťažovateľke neustále stúpajú a v súčasnosti presahujú

740 000 €. Je veľký predpoklad a zákonná možnosť, že navrhovateľka pôjde do

reštrukturalizácie a dlhy voči sťažovateľke jej budú z veľkej časti odpustené. Tu nie je na

mieste úzky výklad pojmu „vymáhanie nedoplatkov správcom“ len ako bezpodmienečnej

povinnosti sťažovateľky zabezpečiť aj neplatičovi plný štandard služieb a plnení s jedinou

možnosťou uplatniť nedoplatky len súdnou cestou. Ak sťažovateľka nebude mať finančné

prostriedky na úhradu nákladov za spotrebu navrhovateľky, všetkým poctivo platiacim

vlastníkom bytov nachádzajúcim sa v polyfunkčnom objekte hrozí odpojenie od dodávok

elektriny, vody a služieb.

6. Vzhľadom na uvedené sťažovateľka v petite ústavnej sťažnosti navrhuje, aby

ústavný súd po prijatí veci na ďalšie konanie vo veci samej nálezom vyslovil porušenie

a a jej základných práv podľa ,

a napadnutým uznesením krajského súdu, aby napadnuté uznesenie

krajského súdu zrušil a aby sťažovateľke priznal primerané finančné zadosťučinenie, ako aj

náhradu trov konania.

II.

Relevantná právna úprava a judikatúrne východiská ústavného súdu

7. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

8. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

9. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou

od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene

a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“).

10. Podľa ústavný súd návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak.

11. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc, b) ktorý je podaný navrhovateľom

bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa

o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37, c) ktorý nemá náležitosti ustanovené

zákonom, d) ktorý je neprípustný, e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou, f) ktorý

je podaný oneskorene, g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

12. Právomoc ústavného súdu konať a rozhodovať podľa je

založená na princípe subsidiarity, v zmysle ktorého ústavný súd o porušeniach základných

práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd rozhoduje len v prípade, ak je

vylúčená právomoc všeobecných súdov, alebo v prípade, ak by účinky výkonu tejto

právomoci všeobecnými súdmi neboli zlučiteľné s alebo kvalifikovanou

medzinárodnou zmluvou. Z rozdelenia súdnej moci v ústave medzi ústavný súd a všeobecné

súdy ( a ) vyplýva, že ústavný súd nie je alternatívnou ani

mimoriadnou opravnou inštanciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov,

ktorých sústavu završuje najvyšší súd (m. m. , ). Pri uplatňovaní

právomoci podľa ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať

a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov

viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol náležite

zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd

vyvodil. Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť predmetom kontroly

zo strany ústavného súdu len vtedy, ak by ním vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené

alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň

by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody (m. m. , I. ÚS

19/02, , , , ). Úlohou ústavného súdu

rovnako nie je chrániť občana pred skutkovými omylmi všeobecných súdov, ale chrániť ho

pred takými zásahmi do jeho práv, ktoré sú z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné ().

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

13. Predmetom ústavnej sťažnosti je námietka porušenia čl. 12 ods. 1 a čl. 13 ods. 1

a základných práv sťažovateľky podľa , a

uznesením krajského súdu sp. zn. z 13. januára 2020 (bod 4), ktoré

sťažovateľka považuje za nesprávne a nezákonné (bod 5).

K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1

napadnutým uznesením krajského súdu

14. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

15. Podľa návrh na začatie konania je neprípustný, ak

a) sa týka veci, o ktorej ústavný súd už rozhodol, okrem prípadov, v ktorých sa

rozhodovalo len o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli

splnené,

b) ústavný súd v tej istej veci koná,

c) navrhovateľ sa ním domáha preskúmania rozhodnutia ústavného súdu alebo

d) to ustanovuje tento zákon v § 132 ods. 2 alebo § 142 ods. 2.

16. Podľa ústavná sťažnosť je neprípustná, ak

sťažovateľ nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho

základných práv a slobôd.

17. Z dôvodovej správy k vyplýva, že „neprípustnosť

návrhu na začatie konania pred ústavným súdom znamená, že zákon zakazuje ústavnému

súdu konať o návrhu, hoci má na rozhodnutie právomoc. Dôvodmi, pre ktoré je návrh

na začatie konania pred ústavným súdom neprípustný, sú: prekážka veci rozsúdenej,

prekážka už začatého konania, ústavný zákaz na podanie opravného prostriedku proti

rozhodnutiu ústavného súdu ( , časť vety pred bodkočiarkou) a ďalšie dôvody,

ktoré výslovne ustanovuje zákon, napríklad nevyčerpanie iných právnych prostriedkov

nápravy (§ 132 ods. 2, § 142 ods. 2). Prekážka veci rozsúdenej je zmiernená prípustnosťou

nového návrhu, ak dôvodom odmietnutia predchádzajúceho návrhu bolo len nesplnenie

podmienok konania. Napríklad v prípade, ak by ústavný súd odmietol sťažnosť podľa

z dôvodu, že sťažnosťou bolo napadnuté neprávoplatné rozhodnutie,

po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia je možné toto rozhodnutie napadnúť novou

sťažnosťou.“.

18. Ak zákon podmieňuje prípustnosť sťažnosti vyčerpaním opravných prostriedkov

alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon poskytuje sťažovateľovi na ochranu jeho

práva, tak o to viac je podmienkou prípustnosti sťažnosti uplatňovanie práva, ktorého

porušenie sťažovateľ namieta, riadnym, zákonom predpísaným spôsobom (m. m.

). Sťažovatelia nemajú podľa , a stabilizovanej

judikatúry ústavného súdu na výber, ktorý z oboch ústavne existujúcich systémov súdnej

ochrany využijú, ale sú povinní postupovať od súdnej ochrany poskytovanej všeobecnými

súdmi k súdnej ochrane, na ktorú je kompetentný ústavný súd. Toto „poradie“ sa nedá

sťažovateľmi ovplyvniť a jeho vnútorná logika vychádza z toho, že aj všeobecné súdnictvo

je zodpovedné za ochranu základných práv a slobôd na úrovni jeho právomocí (čl. 142

ods. 1 v spojení s ). Iba za predpokladu, že sťažovatelia vyčerpajú všetky

im dostupné právne prostriedky súdnej a inej právnej ochrany svojho základného práva

alebo slobody a pri ich uplatnení nie sú úspešní, môžu sa uchádzať o ochranu tohto

základného práva alebo slobody sťažnosťou podanou ústavnému súdu podľa čl. 127 ods. 1

(m. m. , , , ).

19. Podľa dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym

procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva

v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

20. Citovaná právna úprava (účinná od 1. júla 2016) presunula ťažisko tvrdenia

a preukazovania vád zmätočnosti rozhodnutia odvolacieho súdu na dovolateľa, ktorý limity

posúdenia prípustnosti dovolania určuje obsahom podaného dovolania.

21. Ustanovenie zakladá prípustnosť a zároveň dôvodnosť

dovolania v tých prípadoch, v ktorých miera porušenia procesných práv strany nadobudla

intenzitu porušenia jej práva na spravodlivý proces. Pod porušením práva na spravodlivý

proces v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu

spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa

vymyká nielen zákonnému, ale aj ústavnému procesnoprávnemu rámcu, a ktoré tak zároveň

znamená aj porušenie ústavne zaručených procesných práv spojených s uplatnením súdnej

ochrany práva. Ide napríklad o právo na verejné prejednanie veci za prítomnosti strany

sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne odôvodnenie

rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní,

na relevantné konanie súdu spojené zo zákazom svojvoľného postupu a na rozhodnutie

o riadne uplatnenom nároku spojené so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutia

spravodlivosti) [uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

z 25. októbra 2017].

22. Rozhodnutie o neodkladnom opatrení má povahu rozhodnutia vo veci samej

vtedy, ak samotné neodkladné opatrenie konzumuje vec samu. Taká situácia môže nastať

v prípade návrhov na nariadenie neodkladného opatrenia podaných po skončení konania (pri

plnení podmienok ). Rovnako v prípade návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia pred začatím konania, na ktoré nenadväzuje žaloba podľa § 336

ods. 1 , konanie končí rozhodnutím o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia

a konzumuje vec samu. O rozhodnutie, ktorým sa konanie končí, by išlo aj v prípade, že súd

musel vec skončiť procesne (pre existenciu prekážky vecného prejednania odôvodňujúcej

zastavenie konania alebo odmietnutie podania) bez toho, aby vec prejednal (uznesenie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 5. januára 2017).

23. Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti zistil, že

sťažovateľka 2. marca 2020 splnomocnila advokáta ,

, nielen na jej zastupovanie v konaní pred ústavným súdom, ale aj „na podanie

dovolania voči rozhodnutiu Krajského súdu v Bratislave zo dňa 13. 1.

2020“.

24. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd na okresnom súde zistil, že dovolanie

sťažovateľky proti napadnutému uzneseniu krajského súdu podané nebolo; v súdnom spise

sa nenachádza.

25. Okresný súd v uznesení č. k. -22 z 29. júla 2019 pritom

jednoznačne uviedol, že „pri nariadení neodkladného opatrenia pred začatím konania

neuložil vo výroku tohto uznesenia navrhovateľovi neodkladného opatrenia povinnosť podať

v určitej lehote žalobu vo veci samej s odkazom na , pretože je podľa súdu

namieste predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov

medzi stranami v zmysle petitu tohto uznesenia.“.

26. Sťažovateľka nepodaním dovolania podľa proti napadnutému

uzneseniu krajského súdu nevyčerpala právny prostriedok, ktorý jej priznáva zákon

na ochranu jej základných práv a slobôd.

27. Sťažovateľka netvrdila (tým menej preukazovala), že dovolanie nepodala

z dôvodov hodných osobitného zreteľa, preto neprichádzal do úvahy ani prípadný možný

postup ústavného súdu podľa .

28. Podľa ústavnú sťažnosť možno podať do dvoch

mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo

upovedomenia o inom zásahu... Ak bol vo veci podaný mimoriadny opravný prostriedok,

lehota na podanie ústavnej sťažnosti vo vzťahu k rozhodnutiu, ktoré bolo mimoriadnym

opravným prostriedkom napadnuté, začína plynúť od doručenia rozhodnutia

o mimoriadnom opravnom prostriedku.

29. Na základe uvedených skutočností ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľky

v časti, ktorou namietala porušenie základného práva podľa napadnutým

uznesením krajského súdu, odmietol podľa

pre neprípustnosť.

K namietanému porušeniu základných práv sťažovateľky podľa čl. 20 ods. 1

a napadnutým uznesením krajského súdu

30. Podľa každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo

všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore

s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.

31. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

32. Ústavnú sťažnosť sťažovateľky v časti, ktorou namietala porušenie čl. 20 ods. 1

a napadnutým uznesením krajského súdu, ústavný súd odmietol podľa

pre nesplnenie zákonom predpísaných

náležitostí, keďže vo vzťahu k nim neuviedla žiadne ústavne relevantné námietky.

33. Ústavný súd v konaní podľa nemá ex offo prieskumnú

právomoc, t. j. nemá oprávnenie bez námietky sťažovateľky en bloc preskúmavať napádané

rozhodnutie a iniciatívne vyhľadávať prípadné ústavne neudržateľné pochybenia. Inými

slovami, tvrdenie sťažovateľky bez jeho konkretizácie v interakcii s napádaným

rozhodnutím, opatrením, prípadne iným zásahom nepostačuje na meritórne konštatovanie

o porušení sťažovateľkou označených práv a slobôd ().

34. Pokiaľ sťažovateľka v ústavnej sťažnosti uviedla, že ak nebude mať finančné

prostriedky na úhradu nákladov za spotrebu navrhovateľky, všetkým poctivo platiacim

vlastníkom bytov nachádzajúcim sa v polyfunkčnom objekte hrozí odpojenie od dodávok

elektriny, vody a služieb, ústavný súd konštatuje, že týmto fyzickým osobám nič nebráni,

aby sa ochrany svojich ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov

domáhali prostredníctvom žalôb podaných príslušnému všeobecnému súdu.

35. Ani obava sťažovateľky z prípadnej reštrukturalizácie navrhovateľky nie je

opodstatnená, pretože ochrana garantovaných práv a slobôd (resp. ústavnosti ako

takej) nie je zverená len ústavnému súdu, ale aj všeobecným súdom, ktorých sudcovia sú

podľa pri rozhodovaní viazaní , ústavným zákonom,

medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2 a 5 a zákonom (, ).

Takým všeobecným súdom je aj súd dohliadajúci nad činnosťou dlžníka, veriteľských

orgánov i správcu počas reštrukturalizácie.

K namietanému porušeniu a napadnutým

uznesením krajského súdu

36. Podľa ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach.

Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.

37. Podľa povinnosti možno ukladať

a) zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných

práv a slobôd,

b) medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 4, ktorá priamo zakladá práva a

povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, alebo

c) nariadením vlády podľa čl. 120 ods. 2.

38. Ústavný súd konštatuje, že ani námietku porušenia čl. 12 ods. 1 a čl. 13 ods. 1

napadnutým uznesením krajského súdu sťažovateľka v ústavnej sťažnosti

neodôvodnila.

39. Článok 12 ods. 1 svojou prvou vetou priznáva rovnaké práva všetkým

ľudským bytostiam. V jeho druhej vete sa garantuje všetkým subjektom práva, že základné

práva a slobody im nemožno odňať, scudziť, nie sú premlčateľné, ani im ich nemožno

zrušiť. Základné práva a slobody, ktoré podľa patria právnickým osobám, sú

chránené spôsobom vymedzeným v druhej vete čl. 12 ods. 1. ()

40. Zásady uvedené v a 2 v súhrne vyjadrujú podstatu základných

práv ako prirodzených práv človeka a majú univerzálny charakter. Sú to ústavné direktívy

adresované predovšetkým orgánom pôsobiacim v normotvornej činnosti všetkých stupňov.

Vzhľadom na tieto znaky nemôžu byť zásadne priamo aplikovateľné v individuálnych

záležitostiach (, mutatis mutandis , ).

41. Základným cieľom a 2 je ochrana osôb (právnických

a fyzických) proti diskriminácii zo strany orgánov verejnej moci. Tento článok nemá

priamy horizontálny účinok, čo znamená, že sa neuplatní vo vzťahoch medzi osobami

súkromného práva. ().

42. Článok 13 ods. 1 sa vzťahuje výlučne na určovanie povinností

obmedzujúcich základné práva a slobody. Jeho účelom je ochrana fyzických osôb

a právnických osôb pred verejnou mocou.

43. Napriek tomu, že (spolu s a 3 ,

a a 4 ) je implicitnou súčasťou rozhodovania ústavného súdu,

nemá charakter základného práva a slobody, ktorého ochrany by sa bolo možné samostatne

domáhať pred ústavným súdom (m. m. , ).

44. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľky v časti,

ktorou namietala porušenie a napadnutým uznesením

krajského súdu, odmietol podľa ako zjavne

neopodstatnenú.

45. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti sa ústavný súd ďalšími

požiadavkami sťažovateľky uvedenými v petite nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. apríla 2020

Jana Baricová

predsedníčka senátu