Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 368/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-25

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. júla 2020 v senáte

zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej a zo sudcov Rastislava Kaššáka (sudca

spravodajca) a Miloša Maďara predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť sťažovateľa

, , ,

zastúpeného advokátskou kanceláriou Sidor a partneri s. r. o., Železničná 4/A, Hlohovec,

v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Vladimír Sidor, vo veci namietaného porušenia

základných práv podľa , , ako aj práva

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 11

ods. 1 Listiny základných práv a slobôd rozsudkom Okresného súdu Galanta

sp. zn. z 5. februára 2019 a rozsudkom Krajského súdu v Trnave

sp. zn. z 25. marca 2020 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutých rozhodnutí a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

16. júna 2020 doručená ústavná sťažnosť ,

, (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta

porušenie základných práv podľa ,

(ďalej len „ústava“), ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a čl. 11 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd

(ďalej len „listina“) rozsudkom Okresného súdu Galanta (ďalej len „okresný súd“)

sp. zn. z 5. februára 2019 (ďalej aj „napadnutý rozsudok okresného súdu“)

a rozsudkom Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.

z 25. marca 2020 (ďalej aj „napadnutý rozsudok krajského súdu“).

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že v konaní vedenom okresným súdom

pod sp. zn. sa obchodná spoločnosť

, (ďalej len „žalobca“), domáhala proti sťažovateľovi

zaplatenia sumy 1 672,56 € s príslušenstvom z titulu náhrady škody spôsobenej

neoprávneným odberom zemného plynu.

3. Okresný súd napadnutým rozsudkom uložil sťažovateľovi povinnosť zaplatiť

žalobcovi sumu 1 672,56 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z dlžnej

sumy od 9. decembra 2014 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku,

a žalobcovi priznal proti sťažovateľovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým,

že o jej výške rozhodne samostatným uznesením.

4. Na základe odvolania podaného sťažovateľom krajský súd potvrdil napadnutý

rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 Civilného sporového

poriadku (ďalej aj „CSP“) a žalobcovi priznal proti sťažovateľovi nárok na náhradu trov

odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

5. Sťažovateľ v úvode ústavnej sťažnosti popisuje skutkový stav a s poukazom

na judikatúru ústavného súdu a Európskeho súdu pre ľudské práva týkajúcu sa práva

na riadne odôvodnenie rozhodnutia namieta, že okresný súd ani krajský súd nevykonali

navrhnuté dôkazy na zistenie podstatných skutočností. Konkrétne sa súdy odmietli zaoberať

návrhom sťažovateľa na preukázanie jeho spotreby zemného plynu v období

predchádzajúcom neoprávnenému odberu a v období nasledujúcom po tomto odbere.

Podľa sťažovateľa ide o relevantné informácie, pričom na podporu svojho tvrdenia

poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. .

Sťažovateľ ďalej konajúcim súdom vytýka, že nevykonali ani dokazovanie na zistenie

skutočnej výšky spôsobenej škody, ale iba sa stotožnili s výpočtom škody stanovenej

žalobcom podľa vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 449/2012

Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu

(ďalej len „“). Sťažovateľ vidí porušenie svojho práva

na spravodlivé súdne konanie v tom, že konajúce súdy navrhnuté dôkazy nevykonali,

pričom tento svoj postup žiadnym spôsobom nezdôvodnili.

6. Ďalej sťažovateľ zdôrazňuje, že už v konaní vedenom okresným súdom a následne

aj v podanom odvolaní popieral, že meradlo zemného plynu bolo poškodené už v čase

jeho demontáže, pričom krajský súd mu neposkytol relevantnú odpoveď na rozhodujúce

argumenty týkajúce sa poškodenia plomby. Z tohto dôvodu sťažovateľ považuje

za arbitrárne a neudržateľné závery konajúcich súdov, že poškodenie plomby žiadnym

spôsobom nespochybnil a v tomto smere nenavrhol vykonať dokazovanie.

7. Podľa názoru sťažovateľa došlo napadnutým rozsudkom krajského súdu

aj k porušeniu princípu rovnosti zbraní, pretože v zmysle argumentácie v ňom predostretej

mal sťažovateľ zabezpečiť dôkaz o stave meradla, hoci ním už nemohol disponovať,

keďže toto bolo prevzaté pracovníkmi žalobcu a zaslané na posúdenie znalcovi. Sťažovateľ

na základe uvedeného dôvodí, že v konaní nemal možnosť obhajovať sa a obraňovať

svoje práva za takých podmienok, ktoré by ho nestavali do nevýhodnejšej pozície

v porovnaní so žalobcom.

8. Neprimeraný zásah do základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20

ods. 1 spočíva podľa sťažovateľa v neakceptovaní jeho preukázaných tvrdení

o odbere zemného plynu v období nasledujúcom po tvrdenom neoprávnenom odbere,

nevykonaní dokazovania na účelom preukázania spotreby plynu za obdobie predchádzajúce

predmetnému obdobiu. Sťažovateľ súčasne spochybňuje, že žalobcom požadovaná suma

pohľadávky zodpovedá skutočnej škode alebo sa k nej aspoň približuje, pričom konajúce

súdy na zistenie skutočnej škody nevykonali žiadne dôkazy.

9. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí

jeho ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie vo veci samej nálezom takto rozhodol:

„Základné právo sťažovateľa , , trvale bytom

, občan SR na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky a právo na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj základné právo na ochranu majetku

podľa a Listiny základných práv

a slobôd, rozsudkom Okresného súdu Galanta zo dňa 05.02.2019, sp. zn.

a rozsudkom Krajského súdu Trnava zo dňa 25.03.2020, sp. zn. porušené

bolo.

Rozsudok Okresného súdu Galanta zo dňa 05.02.2019, sp. zn.

a rozsudok Krajského súdu Trnava zo dňa 25.03.2020, sp. zn. sa zrušuje

a vec sa vracia Okresnému súdu Galanta na nové konanie.

Okresný súd Galanta a Krajský súd Trnava sú povinné spoločne a nerozdielne

nahradiť trovy právneho zastúpenia sťažovateľa vo výške 450,28 EUR s DPH na účet

právneho zástupcu sťažovateľa Sidor a partneri, s. r. o., do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Relevantná právna úprava

10. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

11. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

12. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom

je s účinnosťou od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých

(ďalej len „“).

13. Podľa ústavný súd návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak.

13.1 Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

14. Podľa každý má právo vlastniť majetok.

15. Podľa čl. 11 ods. 1 listiny každý má právo vlastniť majetok.

16. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

17. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť

bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch

alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

III.

Ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu a posúdenie veci ústavným

súdom

18. Podstata ústavnej sťažnosti spočíva v namietaní porušenia základných práv

sťažovateľa podľa , a taktiež práva podľa

ods. 1 dohovoru a čl. 11 ods. 1 listiny napadnutými rozsudkami okresného súdu a krajského

súdu. Porušenie označených práv vidí sťažovateľ v tom, že konajúce súdy

- nedostatočne odôvodnili napadnuté rozhodnutia a nevyjadrili sa k podstatným

argumentom a námietkam prezentovaným v konaní (bod 6),

- nevykonali navrhnuté dôkazy, pričom tento postup v napadnutých rozhodnutiach

žiadnym spôsobom nezdôvodnili (bod 5),

- porušili princíp rovnosti zbraní, a preto sa sťažovateľ v porovnaní so žalobcom

ocitol v nevýhodnejšom postavení (bod 7).

III.1 K namietanému porušeniu označených práv napadnutým rozsudkom

okresného súdu

19. V súvislosti s namietaným porušením označených práv vydaním napadnutého

rozsudku okresného súdu ústavný súd poukazuje na princíp subsidiarity zakotvený v čl. 127

ods. 1 , podľa ktorého má sťažovateľ právo domáhať sa ochrany základného práva

pred ústavným súdom iba v prípade, ak mu túto ochranu nemôže poskytnúť iný súd.

20. Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu

základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri uplatňovaní svojej právomoci riadi

zásadou, že všeobecné súdy sú povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť.

Preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a uplatní sa až vtedy, ak nie je daná

právomoc všeobecných súdov (m. m. ). Ak ústavný súd pri predbežnom

prerokovaní ústavnej sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany základných práv alebo slobôd

môže domôcť (a aj domáhal) využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy

pred iným súdom, musí takúto ústavnú sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci

na jej prerokovanie (m. m. ). Zásada subsidiarity reflektuje okrem

iného aj princíp minimalizácie zásahov ústavného súdu do právomoci všeobecných súdov,

ktorých rozhodnutia sú v konaní o ústavnej sťažnosti preskúmavané ().

21. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že napadnutý rozsudok

okresného súdu bol predmetom prieskumu zo strany krajského súdu na základe odvolania

podaného sťažovateľom, o ktorom krajský súd rozhodol napadnutým rozsudkom. Z toho

dôvodu je vylúčený ústavný prieskum vo vzťahu k napadnutému rozsudku okresného súdu,

keďže v danom prípade existoval „iný súd“, na ktorý poukazuje .

Ústavný súd totiž nie je oprávnený poskytovať ochranu ústavnosti vo veciach,

v ktorých sa sťažovateľ mohol domôcť ochrany v konaní pred všeobecným súdom

vlastnými, dovolenými a zákonom ustanovenými procesnými úkonmi (,

).

22. Na základe uvedeného ústavný súd odmietol ústavnú sťažnosť sťažovateľa

v tejto časti z dôvodu nedostatku svojej právomoci podľa § 56 ods. 2 písm. a) zákona

o ústavnom súde.

III.2 K namietanému porušeniu označených práv napadnutým rozsudkom

krajského súdu

23. Vo vzťahu k namietanému porušeniu označených práv napadnutým rozsudkom

krajského súdu, ktorý sťažovateľ v ústavnej sťažnosti označuje za svojvoľný, neudržateľný

a nedostatočne odôvodnený (bod 6), ktorým došlo k porušeniu princípu rovností strán

v konaní (bod 7), ústavný súd uvádza, že nedostatočné odôvodnenie, rovnako aj arbitrárnosť

akéhokoľvek rozhodnutia majú za následok, že nie je možné spoľahlivo zistiť, na základe

čoho orgán predmetné rozhodnutie vydal, na základe akých skutkových zistení a právnych

záverov postupoval, a preto nie je možné spoľahlivo preskúmať toto rozhodnutie. Arbitrárne

rozhodnutie predstavuje zásah do práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý súdny

proces. Zásah do práva na spravodlivé súdne konanie rovnako predstavuje aj porušenie

princípu rovností zbraní ako jedného z jeho základných definičných prvkov.

24. Podľa proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie,

ak to zákon pripúšťa.

25. Podľa dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym

procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva

v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

26. Ustanovenie zakladá prípustnosť a zároveň dôvodnosť

dovolania v tých prípadoch, v ktorých miera porušenia procesných práv strany nadobudla

intenzitu porušenia jej práva na spravodlivý proces. Pod porušením práva na spravodlivý

proces v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu

spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení,

ktoré sa vymyká nielen zákonnému, ale aj ústavnému procesnoprávnemu rámcu,

a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie ústavne zaručených procesných práv spojených

s uplatnením súdnej ochrany práva. Ide napríklad o právo na verejné prejednanie veci

za prítomnosti strany sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, právo

na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti

strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené zo zákazom svojvoľného postupu

a na rozhodnutie o riadne uplatnenom nároku spojené so zákazom denegatio iustitiae

(odmietnutia spravodlivosti) [uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

(ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. z 25. októbra 2017].

27. Ústavný súd konštatuje, že krajský súd v napadnutom rozsudku poučil strany

sporu, že proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je podľa prípustné dovolanie,

ak to zákon pripúšťa. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti vo vzťahu k vyčerpaniu právnych

prostriedkov, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd, neuviedol

žiadnu relevantnú argumentáciu.

28. Ústavný súd dopytom na okresnom súde zistil, že žiadna zo strán sporu, teda

ani sťažovateľ, proti napadnutému rozsudku krajského súdu mimoriadny opravný

prostriedok – dovolanie nepodala.

29. Podľa ústavná sťažnosť je neprípustná,

ak sťažovateľ nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu

jeho základných práv a slobôd.

29.1 Podľa ústavný súd neodmietne prijatie

ústavnej sťažnosti pre jej neprípustnosť, ak sťažovateľ preukáže, že nevyčerpal právne

prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd, z dôvodov

hodných osobitného zreteľa.

30. Podľa citovaného je ústavná sťažnosť

neprípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal všetky právne prostriedky, ktoré sú právnym

poriadkom určené na ochranu jeho základných práv a slobôd. Z uvedeného vyplýva,

že pojmovým znakom inštitútu ústavnej sťažnosti je jej subsidiarita, ktorá sa po formálnej

stránke prejavuje v požiadavke na vyčerpanie všetkých poskytovaných procesných

prostriedkov určených na ochranu práv sťažovateľa ešte pred samotným podaním ústavnej

sťažnosti a po stránke materiálnej v požiadavke, aby ústavný súd poskytoval ochranu

ústavne zaručeným základným právam a slobodám až v prípade, kedy ostatné orgány

verejnej moci nie sú schopné protiústavný stav napraviť.

31. K nepodaniu dovolania sťažovateľom je potrebné uviesť, že ak zákon podmieňuje

prípustnosť ústavnej sťažnosti vyčerpaním opravných prostriedkov alebo iných právnych

prostriedkov, ktoré zákon poskytuje sťažovateľovi na ochranu jeho práva, tak o to viac

je podmienkou prípustnosti ústavnej sťažnosti uplatňovanie práva, ktorého porušenie

sťažovateľ namieta, riadnym, zákonom predpísaným spôsobom. Sťažovatelia nemajú

podľa , a stabilizovanej judikatúry ústavného súdu na výber,

ktorý z oboch ústavne existujúcich systémov súdnej ochrany využijú, ale sú povinní

postupovať od súdnej ochrany poskytovanej všeobecnými súdmi k súdnej ochrane,

na ktorú je kompetentný ústavný súd. Toto „poradie“ sa nedá sťažovateľmi ovplyvniť

a jeho vnútorná logika vychádza z toho, že aj všeobecné súdnictvo je zodpovedné

za ochranu základných práv a slobôd na úrovni jeho právomocí (

v spojení s ). Iba za predpokladu, že sťažovatelia vyčerpajú všetky im dostupné

právne prostriedky súdnej a inej právnej ochrany svojho základného práva alebo slobody

a pri ich uplatnení nie sú úspešní, môžu sa uchádzať o ochranu tohto základného práva

alebo slobody sťažnosťou podanou ústavnému súdu podľa

().

32. Z citovaných ustanovení vyplýva, že sťažovateľ

mal v posudzovanej veci na ochranu svojich základných práv k dispozícii mimoriadny

opravný prostriedok – dovolanie, o ktorom je oprávnený rozhodovať najvyšší súd ako súd

dovolací. Sťažovateľ však proti napadnutému rozsudku krajského súdu dovolanie nepodal,

čo znamená, že v danom prípade nebola dodržaná podmienka vyžadovaná § 132

ods. 2 . Vzhľadom na to, že za danej situácie existovala možnosť

domáhať sa ochrany práv prostredníctvom mimoriadneho opravného prostriedku

(dovolania), ktorú sťažovateľ zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom preukázateľne

nevyužil, dospel ústavný súd k záveru o neprípustnosti podanej ústavnej sťažnosti.

33. Sťažovateľ súčasne v ústavnej sťažnosti netvrdil (a tým menej preukázal),

že dovolanie nepodal z dôvodov hodných osobitného zreteľa, preto v danom prípade

neprichádza do úvahy ani aplikácia ustanovenia ,

ktoré predstavuje výnimku z pravidla o subsidiarite konania o ústavnej sťažnosti.

34. Na základe uvedeného ústavný súd ústavnú sťažnosť v časti namietaného

porušenia označených práv napadnutým rozsudkom krajského súdu odmietol podľa § 56

ods. 2 písm. d) pre jej neprípustnosť.

35. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti v celom rozsahu sa ústavný súd

ďalšími požiadavkami sťažovateľa uvedenými v petite (bod 9) ústavnej sťažnosti

nezaoberal, keďže rozhodovanie o nich je podmienené vyslovením porušenia základného

práva alebo slobody, k čomu v tomto prípade nedošlo.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. júla 2020

Jana Baricová

predsedníčka senátu