Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17C/306/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou HOSŤOVECKOU, v právnej veci žalobcu: SPP - distribúcia, a.s., so sídlom 825 11 Bratislava, Mlynské nivy 44/b, IČO: 35 910 739, zast.: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom 811 08 Bratislava, Šoltésovej 14, IČO: 36 862 711, proti žalovanému: Y. F., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom XXX XX Š., E. XXXX, zast.: JUDr. Vladimír Sidor, advokát so sídlom 920 01 Hlohovec, Železničná 4/A, o zaplatenie 1672,56 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1672,56 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z dlžnej sumy od 9. 12. 2014 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd žalobcovi priznáva voči žalovanému náhradu trov konania vo výške 100 %, o ktorej výške súd rozhodne samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 4. 7. 2016 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1672,56 eura s príslušenstvom a náhradou trov konania.

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že na odbernom mieste E. XXXX, Š., žalovaného v období od 19. 1. 2014 do 11. 8. 2014 dochádzalo k odberu zemného plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii; takýto odber zemného plynu je podľa ust. § 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike považovaný za neoprávnený odber. Porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii (plomby) bolo potvrdené aj znaleckým posudkom znalca K.. T. N.. V prípade neoprávneného odberu zemného plynu zákon o energetike ukladá odberateľovi povinnosť uhradiť prevádzkovateľovi distribučnej siete škodu spôsobenú neoprávneným odberom plynu. Konaním žalovaného vznikla žalobcovi škoda vo výške 1672,56 eura, ktorá bola vyčíslená v súlade s vyhláškou Ministerstva Hospodárstva SR č. 449/2012 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu a vyfakturovaná žalovanému faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 24. 11. 2014, splatná dňa 8. 12. 2014, znejúca na sumu vo výške 1672,56 eura. Žalobca listom zo dňa 20. 11. 2014 vyzval žalovaného na úhradu vyfakturovanej sumy za neoprávnený odber zemného plynu. Žalovaný na výzvu nereagoval a faktúru za neoprávnený odber neuhradil. Celkový nárok žalobcu predstavuje sumu vo výške 1672,56 eura. Uplatnené príslušenstvo predstavuje zákonný úrok z omeškania vyčíslený od 9. 12. 2014 (deň po splatnosti faktúry) podľa § 517 ods. 2 a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.

3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomne (súdu doručené dňa 20. 9. 2016), pričom žiadal žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. Uviedol, že v danom prípade nevznikla žiadna škoda, teda nie sú splnené predpoklady na vznik zodpovednosti. Žalobca existenciu škody nepreukázal, a to ani v listoch adresovaných žalovanému. Žalovaný poukázal na ustanovenia § 82 ods. 2 veta prvá, § 82 ods. 3 zák. č. 251/2012 Z.z. Ustanovenie § 82 ods. 2 prikazuje odberateľovi uhradiť skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Žalobca však nepreukázal vznik škody, preto nevznikla zodpovednosť žalovaného za škodu. Žiadne z ustanovení zákona o energetike totiž nezbavuje žalobcu, ktorý si v konaní uplatnil nárok na náhradu škody, že má povinnosť preukázať, že mu škoda v dôsledku protiprávneho úkonu žalovaného vznikla. Žalobca však sám nevie, či tu škoda vznikla alebo nie. Vypracovanie posudku je pre posúdenie vzniku zodpovednosti za škodu irelevantné, pretože samotná skutočnosť, že bolo porušené zabezpečenie na plynomery a tým pádom došlo k neoprávnenému odberu plynu nepostačuje k tomu, aby súd mohol zaviazať odberateľa na náhradu škody bez preukázania toho, či dodávateľovi plynu škoda skutočne aj vznikla. Preto postup žalobcu, keď vyvodzuje zodpovednosť za škodu spôsobenú neoprávneným odberom plynu len na základe poškodenia plomby na meradle, je absurdný a nemá oporu v právnych predpisoch. Žalobca vyhodnotil odber plynu ako neoprávnený podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike. Takáto právna kvalifikácia je účelová z dôvodu, že Najvyšší súd SR zodpovednosť za takýto odber považoval za objektívnu, čím nie je potrebné preukázať zavinenie. Takáto kvalifikácia odberu plynu žalobcovi vyhovuje, pretože mu značne „uľahčuje“ postup vo veci a nemusí sa zaoberať otázkou preukázania zavinenia, ktorú by v konečnom dôsledku ani nepreukázal. Ak by bol neoprávnený odber plynu kvalifikovaný podľa § 82 ods. 1 písm. c), musel by mať zásah do meradla za následok nezaznamenávanie alebo nesprávne zaznamenávanie odberu plynu. Poškodenie plomby meradla však takýto následok nemalo, a preto nemôže ísť o neoprávnený odber plynu. Navyše by sa muselo preukázať, že zásah do meradla bol spôsobený žalovaným.

4. Na uvedené podanie reagoval žalobca podaním doručeným súdu dňa 9. 11. 2016 tak, že podľa ust. § 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike neoprávneným odberom plynu je odber meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácií, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete. Skutková podstata neoprávneného odberu zemného plynu je v danom prípade naplnená odberom plynu, ktorý je realizovaný meradlom s poškodeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii (plomby). Vzhľadom na toto striktné definovanie formy neoprávneného odberu zemného plynu nie je potrebné skúmať, či meradlo meria správne hodnoty plynu alebo správne tieto hodnoty nemeria. Porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácií (plomby) bolo potvrdené znaleckým posudkom znalca Ing. Petra Leška. V posudkovej časti znalec v znaleckom posudku uviedol, že zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácií bolo mechanicky poškodené. Žalobca ďalej poukázal na to, že meradlo sa nenachádza na verejne prístupnom mieste. Meradlo sa nachádza v skrini za plotom na pozemku žalovaného, teda na mieste neprístupnom pre tretie osoby. Žalobca uviedol, že žalovaný nebol označený ako poškodzovateľ zabezpečovacieho zariadenia plomby. Zodpovednosť za škodu spôsobenú takýmto konaním, resp. takýmto stavom, je založená na objektívnom princípe a odberateľ nesie zodpovednosť za to, že takýmto meradlom odoberal plyn. Skutočnosť, že ide o neoprávnený odber plynu, nie je podmienená funkčnosťou meradla v rovine, či meria hodnoty správne, ale či má dané meradlo poškodené zabezpečovacie prvky, ktorých poškodenie umožňuje optimalizáciu nameraných hodnou plynu na ľubovoľnú hodnotu.

5. Právna úprava v ustanovení § 150 zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú povinnosť, ktorej nesplnenie je sankcionované procesnými prostriedkami, predovšetkým vo forme rýchlej straty sporu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace s procesným útokom alebo procesnou obranou strany sporu a je koncepčným predpokladom tzv. sudcovskej koncentrácie civilného sporového konania (§ 153 . Súd poukazuje na to, že na dôkazy predložené po vyhlásení rozsudku nie je možné prihliadať.

6. Súd ďalej uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberá konkrétnou námietkou strán, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

7. Súd dáva do pozornosti, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva slobôd nepatrí dožadovať sa stranou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá strana (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

8. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise - vyfakturovanie škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu z 20. 11. 2014, výpočet škody, montážny list meradla č. XXXXXXXXXX, zápis zo dňa 13. 8. 2014, znalecký posudok č. 681/PL-2014 vypracovaný znalcom K.. T. N. dňa 12. 11. 2014, písomné aj ústne vyjadrenia strán sporu. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

9. Žalobca podal žalobu, ako je popísané v bode 2. tohto odôvodnenia.

10. Žalobca je prevádzkovateľom a vlastníkom distribučnej siete vrátane technologických objektov - regulačných staníc zemného plynu. Žalobca zabezpečuje distribúciu zemného plynu prostredníctvom svojej distribučnej siete ku koncovým odberateľom, zabezpečuje pripojenie k distribučnej sieti a meranie spotreby zemného plynu. Predmetom podnikania žalobcu je okrem iného i distribúcia plynu. Prijatie Smernice 2003/55/ES, ktorá bola do slovenského právneho poriadku transformovaná v ustanoveniach zákona č. 656 /2004 Z.z. o energetike a o zmene niektorých zákonov (s . účinnosťou od 1. 1. 2005) možno označiť' za začiatok transformácie energetického trhu na Slovensku. Z pôvodného subjektu zastrešujúceho tak činnosť prepravy, dodávky ako aj distribúcie zemného plynu (Slovenský plynárenský priemysel a.s., resp. jeho právny predchodca Slovenský plynárenský priemysel, š.p.) boli s poukazom na vyššie uvedenú legislatívu, s účinnosťou od 1. 7. 2006, odčlenené činnosti prepravy plynu a distribúcie plynu, keďže tieto nie je možné kumulovať v rámci jedného subjektu. Od spoločnosti Slovenský plynárenský priemysel, a.s. tak boli „odčlenené" samostatné spoločnosti: SPP - preprava, a.s. (v súčasnosti eustream, a.s.) a žalobca (SPP - distribúcia, a.s.). Práva a povinnosti žalobcu však zároveň vyplývajú z individuálneho správneho aktu - prevádzkového poriadku prevádzkovateľa distribučnej siete, ktorý vo forme rozhodnutia schvaľuje Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej aj ako „Prevádzkový poriadok“). Činnosť vykonávanú žalobcom možno laicky označiť za „dopravu plynu" z miesta, kde tento vstupuje do siete (tzv. vstupné body) až do miesta, kde zo siete vystupuje (tzv. výstupné body). Za výstupný bod sa považuje bod oddeľujúci distribučnú sieť od odberného plynového zariadenia odberateľa, t. j. hlavný uzáver plynu. V distribučnej sieti prevádzkovanej žalobcom sa tak nachádza zemný plyn patriaci všetkým dodávateľom zemného plynu, pre ktorých distribúciu tohto plynu prevádzkovateľ siete zabezpečuje, ako aj zemný plyn patriaci prevádzkovateľovi tejto siete (žalobca prevádzkuje cca 35 000 km siete). Na určenie množstva plynu odobratého odberateľmi sú pritom rozhodujúce údaje o spotrebe zemného plynu zaznamenané určenými meradlami. Ak sa na odbernom mieste meradlo nenachádzalo, alebo sa na odberné miesto hľadí akoby sa na ňom meradlo nenachádzalo (údaj o spotrebe z meradla nebolo možné z dôvodu zániku platnosti jeho úradného overenia použiť v obchodnom styku, platí, že plyn, ktorý odberateľ odobral, nedodal do siete žiadny z dodávateľov zemného plynu, ale išlo o plyn patriaci prevádzkovateľovi siete. V prípade odberu plynu, ku ktorému dochádzalo bez platne uzavretej zmluvy o jeho dodávke logicky nemôže plyn, ktorý takýto odberateľ odobral, patriť žiadnemu dodávateľovi zemného plynu (keďže neexistovala žiadna zmluva o dodávke zemného plynu, žiaden dodávateľ ani nemohol predpokladanú spotrebu daného odberateľa prevádzkovateľovi siete oznamovať - nominovať'). Plyn, ktorý takýto odberateľ odobral, teda patrí prevádzkovateľovi distribučnej siete. V prípade odberu nemeraného plynu je situácia rovnaká. Odberateľ síce v takomto prípade môže mať uzavretú zmluvu o dodávke zemného plynu s ktorýmkoľvek dodávateľom, ale pre určenie množstva plynu, ktoré jeho dodávateľ do siete dodal, je rozhodujúci údaj z meradla (plynomeru), ktorý pri nemeranom odbere nemôže byť k dispozícii. Pokiaľ teda odberateľ odoberá zo siete nemeraný plyn (napríklad prostredníctvom hadice, či iného technického zariadenia pripojeného ešte pred plynomerom), nedodal plyn, ktorý bol takýmto spôsobom odobratý, do siete dodávateľ daného odberateľa. Vyššie uvedené rovnako platí aj v prípade odberu plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii a/alebo odberu plynu meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber plynu. Dôležitá je v tejto súvislosti skutočnosť, že pri porušení zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii alebo pri neoprávnenom zásahu do meradla, zaniká v zmysle ustanovenia § 15 ods. 6 zákona č. 142/2000 Z.z. platnosť jeho úradného overenia a údaj o spotrebe zemného plynu indikovaný takýmto meradlom nemôže byť použitý v obchodnom styku. Z údajov plynomera nie je teda možné zistiť to, koľko metrov kubických zemného plynu odobral daný odberateľ a dodávateľ zemného plynu fakturuje odberateľovi dodanie 0 m3 zemného plynu. Pokiaľ však odberateľ plyn odoberal a s poukazom na vyššie uvedené tento nepatril jeho dodávateľovi zemného plynu (čoho dôkazom je skutočnosť, že dodávateľ plynu odberateľovi vyfakturoval za rozhodné obdobie spotrebu 0 m3), plyn ktorý odberateľ spôsobom podľa ustanovenia § 82 ods. 1 písm. d) a/alebo ustanovenia § 82 ods. 1 písm. c) zákona o energetike odobral, bol opäť plynom, ktorý do siete dodal jej prevádzkovateľ, t. j. žalobca, za účelom zabezpečenia riadneho fungovania tejto siete. Odobraním tohto plynu tak došlo k zmenšeniu majetkovej sféry na strane žalobcu, pričom v zmysle ustanovenia § 81 zákona o energetike je nárok na zaplatenie takto odobratého plynu považovaný za nárok na náhradu škody. Žalobca prostredníctvom Slovenského plynárenského dispečingu zastrešuje komplexnú nepretržitú 24 hodinovú dispečerskú činnosť, pričom je garantom bezpečnosti dodávok pre domácnosti a zaisťuje vyvažovanie siete. Prístup k zemnému plynu má viac ako 94 % obyvateľstva Slovenska. Medzi hlavné úlohy dispečingu patrí najmä riadenie distribúcie plynu za účelom zabezpečenia spoľahlivej a bezpečnej distribúcie plynu. Dispečing zároveň vykonáva vyvažovanie distribučnej siete. Vyvažovanie distribučnej siete je eliminovanie rozdielov medzi množstvom plynu, ktorý vstúpil do distribučnej siete a množstvom plynu, ktorý bol z distribučnej siete odobraný. Pri vyvažovaní teda laicky ide o dodanie vlastného zemného plynu žalobcu do distribučnej siete, ktorý má zabezpečiť rozdiely v množstve aktuálne prepravovaného a odoberaného plynu, a to tak z hľadiska zásobovania, ako aj z hľadiska funkčnosti a bezpečnosti prevádzky systému. Spotreba neoprávnene odobratého plynu je potom spotrebou plynu patriaceho žalobcovi, pričom tento má prostredníctvom tohto plynu a súvisiacich činností plniť zákonom dané povinnosti na úseku dodávok, funkčnosti systému a jeho bezpečnosti.

11. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že na odbernom mieste žalovaného v období od 19. 1. 2014 do 11. 8. 2014 dochádzalo k odberu zemného plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii; takýto odber zemného plynu je podľa ust. § 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike považovaný za neoprávnený odber. Porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii (plomby) bolo potvrdené aj znaleckým posudkom znalca K.. T. N. č. 681/PL-2014 zo dňa 12. 11. 2014. Konaním žalovaného vznikla žalobcovi škoda vo výške 1672,56 eura, ktorá bola vyčíslená v súlade s vyhláškou Ministerstva Hospodárstva SR č. 449/2012 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu a vyfakturovaná žalovanému faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 24. 11. 2014, splatnej dňa 8. 12. 2014, znejúcej na sumu vo výške 1672,56 eura. Žalobca listom zo dňa 20. 11. 2014 vyzval žalovaného na úhradu vyfakturovanej sumy za neoprávnený odber zemného plynu. Žalovaný faktúru neuhradil, no ani nenamietal nesprávnosť výpočtu (resp. chyby vo výpočte) výšky škody podľa § 82 ods. 1 písm. d/ zákona o energetike (v procesnej obrane sa zaoberal len právnym posúdením vzniku škody podľa § 82 ods. 1 písm. c/ zákona o energetike) a nespochybnil ani poškodenie plomby.

12. Podľa § 82 ods. 1 písm. d/, ods. 2 a ods. 3 zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinný k 11. 8. 2014, (1) Neoprávneným odberom plynu je odber d) meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete. (2) Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete. (3) Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. l).

13. V prejednávanom prípade ide o objektívnu zodpovednosť odberateľa za vzniknutú škodu a aj s dôrazom na to, že meradlo spotreby zemného plynu sa nachádza na súkromnom pozemku žalovaného, ex lege za akúkoľvek neoprávnenú manipuláciu s ním zodpovedá odberateľ. Podľa ustanovenia § 82 ods. 1 písm. d/ zákona o energetike neoprávneným odberom plynu je odber meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete. V uznesení z 27. októbra 2009, sp. zn. 1Cdo/107/2008 Najvyšší súd SR skonštatoval, že pri neoprávnenom odbere plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, je daná objektívna zodpovednosť odberateľa plynu. V takom prípade odberateľ plynu zodpovedá už len za to, že odoberal plyn meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti manipulácii, pričom porušenie tohto zabezpečenia mohol spôsobiť ktokoľvek, teda porušenie zabezpečenie meradla proti neoprávnenej manipulácii nie je viazané len na odberateľa samotného, prípadne na iné osoby, ktoré, či už na podnet odberateľa plynu, alebo s jeho vedomím toto zabezpečenie meradla porušili. Rovnaký záver vyslovil Najvyšší súd SR aj v Rozsudku z 29. novembra 2011, sp. zn. 4Cdo/102/2010.28. V uznesení z 28. Októbra 2009, sp. zn. 4Cdo/30/2009 Najvyšší súd SR uzavrel, že ustanovenie § 59 ods. 1 písm. d/ zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike (znenie uvedeného ustanovenia je totožné s ustanovením § 82 ods. 1 písm. d/ zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike aplikovaného na rozhodovanú vec) obsahuje definíciu neoprávneného odberu plynu a ods. 2 právne dôsledky v súvislosti s neoprávneným odberom, t. j. povinnosť takéhoto odberateľa uhradiť dodávateľovi plynu škodu, ak vznikla. Zároveň Najvyšší súd SR uviedol, že ak sú v súdnom konaní skutočne preukázané všetky znaky zodpovednosti za škodu, t. j. existencia protiprávneho úkonu (neoprávnený odber), škoda a príčinná súvislosť medzi existenciou protiprávneho úkonu a škodou, nie je žiaden dôvod pre neuloženie povinnosti škodu nahradiť. Totožný záver o charaktere zodpovednosti odberateľa plynu s meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii ako objektívnej zodpovednosti (bez ohľadu na zavinenie) vyslovil Najvyšší súd SR aj v Uznesení z 12. marca 2015, sp. zn. 3Cdo/99/2012. V prípade žaloby o náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu je povinnosťou súdov dôsledne vychádzať z toho, podľa akej skutkovej podstaty uvedenej v ustanovení § 82 ods. 1 zákona o energetike si žalobca uplatnil nárok na náhradu škody. V prejednávanej veci si žalobca uplatnil nárok na náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d/ zákona o energetike.

14. Vychádzajúc z vyššie citovanej ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR súd konštatuje, že podľa uvedeného zákonného ustanovenia je odberateľ plynu zodpovedný za neoprávnený odber plynu, ktorý bol meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bez ohľadu na zavinenie samotného odberateľa plynu. Zodpovednosť odberateľa plynu za neoprávnený odber plynu je objektívna a je daná vtedy, ak v rozhodnom období odoberal plyn, ktorý bol meraný meradlom s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii. Ak je v konaní preukázané, že odberateľ v rozhodnom období odoberal plyn meradlom s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii (t. j. dopustil sa neoprávneného odberu plynu), vznikla mu v súlade s § 82 ods. 2 zákona o energetike povinnosť nahradiť dodávateľovi plynu vzniknutú škodu, vrátane ušlého zisku. Za splnenia týchto predpokladov nemožno skonštatovať, že žalobca v konaní nepreukázal splnenie žiadneho z predpokladov zodpovednosti za škodu. Protiprávny úkon ako jeden z predpokladov zodpovednosti za škodu považuje zákon neoprávnený odber plynu, ktorý bol meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. V takom prípade je v zmysle § 82 ods. 1 písm. d/ zákona o energetike rozhodujúce samotné porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii plynu na meradle. Pritom je irelevantné, či bolo meradlo funkčné alebo nefunkčné, prípadne, či zaznamenávalo skutočný alebo nižší odber plynu, ktoré sú spolu so zavineným konaním odberateľa plynu podstatné pre naplnenie skutkovej podstaty neoprávneného odberu plynu podľa § 82 ods. 1 písm. c/ zákona o energetike, podľa ktorej si však žalobca v rozhodovanej veci neuplatnil svoj nárok. Druhým predpokladom zodpovednosti za škodu (vznikom škody), ktorý pristupuje k neoprávnenému odberu plynu ako k protiprávnemu úkonu, je skutočnosť, že odberateľ plynu v rozhodnom období odoberal plyn prostredníctvom meradla s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii. Tretím predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je potom príčinná súvislosti medzi neoprávneným odberom plynu definovaným zákonom o energetike a vznikom škody. Tieto závery boli vyslovené v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR z 22. marca 2018 sp. zn. 3Obdo/51/2017 ako súdu dovolacieho, od ktorých nemá prvoinštančný súd dôvod odkloniť sa a ktoré je tak potrebné považovať za ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu.

15. Vo veci prejednávanej je z vykonaného dokazovania a ustáleného skutkového stavu zjavné, že bol urobený zásah do plomby číselníka meradla, na základe čoho možno s veľkou pravdepodobnosťou predpokladať, že pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo porušené. Nesporné je i to, že k odberu zemného plynu po poškodení plomby dochádzalo.

16. Podstatným pre vyhodnotenie situácie boli základné skutkové predpoklady: a/ v konaní bolo jednoznačne preukázané, že došlo k manipulácii so zabezpečovacím zariadením plynomeru, b/

protiprávnym úkonom bol odber plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, t. j. je nesporné, že po porušení plomby bol plyn odoberaný.

17. Z charakteru spôsobu poskytovania prístupu k tejto komodite (zemnému plynu) v zmysle jeho distribúcie je jednoznačné, že zákon automaticky pri porušení zabezpečenia stavia konštrukciu vzniku škody na strane žalobcu, ak bol plyn zo siete odoberaný, keďže týmto momentom zaniká možnosť odberateľa odoberať plyn od svojho zmluvného dodávateľa, a to práve z dôvodu, že tento mu plyn môže dodávať a účtovať výlučne prostredníctvom zariadenia bez poškodeného zabezpečenia (t. j. spĺňajúceho kritériá oprávneného odberu).

18. Škodou, ktorú je prevádzkovateľ distribučnej siete oprávnený vymáhať, je škoda skutočná, t. j. spočívajúca v odstránení protizákonného stavu (oprava poškodenej plomby a súvisiace náklady), hodnota neoprávnene odobratého množstva zemného plynu, ako aj v nákladoch, ktoré žalobca musí v súvislostí s neoprávneným odberom plynu vynaložiť a ktoré by mu nevznikli, ak by k neoprávnenému odberu plynu nedošlo. Nejde teda výlučne o hodnotu odobratého plynu, navyše, hodnota takto odobratého plynu nemôže zodpovedať pôvodnej zmluvnej cene s poskytovateľom prístupu k distribučnej sieti, ktorý však v relevantnom období nemohol plyn podľa zmluvy žalovanému dodávať.

19. V prípade odberu plynu meradlom, na ktorom je porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, vzniká žalobcovi ako prevádzkovateľovi distribučnej siete škoda, keďže dochádza k zmenšeniu jeho majetku o hodnotu odobratého množstva zemného plynu žalovaným. Za skutočnú škodu je potrebné považovať aj náklady, ktoré žalobca musel v súvislosti s neoprávneným odberom plynu vynaložiť a ktoré by mu inak nevznikli.

20. Pre prípad, kedy skutočnú škodu nie je možné určiť inými relevantnými prostriedkami, zákon splnomocnil príslušné ministerstvo, aby všeobecne záväzným predpisom určilo náhradný spôsob výpočtu výšky škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu, a to vydalo vyhlášku Ministerstva hospodárstva SR č. 449/2012 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu.

21. Pre určenie skutočne spôsobenej škody v zmysle množstva odobratého plynu v prípade neoprávnených odberov plynu by prevádzkovateľ distribučnej siete, z ktorej bol plyn neoprávnene odobratý, musel poznať presné množstvo takto odobratého zemného plynu. V zmysle ust. § 19 zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v súčasnosti už platí zák. č. 157/2018 Z.z.) je možné určené meradlá používať na daný účel, len ak majú platné overenie, ak sa toto vyžaduje, teda záväzný (jednoznačný) údaj o spotrebe môže poskytnúť výlučne plynomer s platným overením. Podľa tohto ustanovenia na určenie množstva odobratého plynu nie je možné použiť údaj z meradla, na ktorom bola porušená plomba (overovacia/zabezpečovacia značka).

22. Objektívnym a spoľahlivým podkladom, na základe ktorého by bolo možno presne zistiť odberateľom spotrebované množstvo plynu počas rozhodného obdobia (t. j. výšku skutočnej škody), nemôže byť ani údaj o spotrebe na odbernom mieste za predchádzajúce obdobie, keďže toto neznamená automaticky rovnaký odber za obdobie zisťované.

23. Pokiaľ teda nie je možné určiť skutočne odobraté množstvo plynu v rozhodnom období spôsobom, ktorý neodporuje zákonu, a teda nemožno spoľahlivo určiť výšku skutočne spôsobenej škody v prípade odberu plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, je potrebné túto výšku určiť spôsobom ustanoveným zákonom, a to za použitia na to vypracovaného podzákonného predpisu, ktorý zároveň zohľadňuje existenciu konkrétnych spotrebičov nachádzajúcich sa v nehnuteľnosti, v ktorej k odberu plynu dochádzalo, a ich skutočnú spotrebu.

24. V prípade, ktorý je predmetom tohto konania, žalobca preukázal, že bol z jeho distribučnej siete odobratý jemu patriaci plyn, a to spôsobom označeným v zákone ako neoprávnený odber plynu. Týmto spôsobom došlo k zmenšeniu jeho majetku a za účelom vyčíslenia vzniknutej škody bolo potrebné použiť metodiku upravenú vo všeobecne záväznom právnom predpise, vyhláške Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 449/2012 Z. z.

25. Na základe výsledkov dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne. Súd pri právnom posúdení veci vychádzal zo záverov Uznesenia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5Obdo/32/2018 z 29. 11. 2018, v ktorom bola jednoznačne zodpovedaná otázka objektívnej zodpovednosti odberateľa pri neoprávnenom odbere zemného plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d/ zákona o energetike a tunajší súd nevzhliadol dôvody, pre ktoré by sa odkloniť od tohto rozhodnutia. Keďže sa jedná o posledné aktuálne rozhodnutie Najvyššieho súdu SR a s poukazom na to, že na pojednávanie konané dňa 5. 2. 2019 sa žalovaný ani jeho právny zástupca nedostavili a to bez akéhokoľvek ospravedlnenia, súd pojednával v ich neprítomnosti, a preto nemal možnosť oboznámiť ich so zmenou právneho posúdenia veci súdom, čo však nemožno považovať za procesnú vadu, a to práve na ich neospravedlnenú absenciu na pojednávaní. Právny zástupca žalovaného však z pozície advokáta musí byť oboznámený s týmto rozhodnutím Najvyššieho súdu SR a teda mohol a mal predpokladať rozhodnutie vo veci.

26. Keďže súd žalobe vyhovel, zároveň žalovaného zaviazal aj na zaplatenie úrokov z omeškania s poukazom na § 517 ods. 2 OZ, podľa ktorého ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis účinný od 1. 2. 2013 (§ 3 nar. vlády č. 87/1995 Z.z.).

27. Podľa § 3 cit. nar., Výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

28. S úhradou žalovanej a súdom priznanej sumy je žalovaný v omeškaní od 9. 12. 2014 (faktúra bola splatná 8. 12. 2014), pričom k tomuto dňu je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky určená vo výške 0,05 % p.a., čo potom úrok z omeškania predstavuje výšku 5,05 % p.a.

29. Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako to vyplýva z enunciátu a žalobe v celom rozsahu vyhovel, nakoľko bola podaná dôvodne.

30. Súd počas konania zamietol doplnenie dokazovania o výsluch znalca, ktorý mal potvrdiť charakter poškodenia plomby a ako k poškodeniu mohlo dôjsť. Keďže súd nemal pochybnosti o poškodení plomby, takýto návrh na dokazovanie považoval za nadbytočný a vypočutie znalca za nehospodárne.

31. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, a keďže žalobca bol v konaní plne úspešný, súd mu priznal náhradu trov konania vo výške 100 %. V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t. j. strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. U žalobcu ide o plný úspech vo veci vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, t. j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v plnom rozsahu. Strana, ktorá mala plný úspech vo veci, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala. O výške náhrad trov konania súd rozhodne samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 . Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 .

Podľa § 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § § 364 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 3 odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 371 žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.

Podľa § 372 v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.