Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 233/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-44

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 8. septembra 2020

v senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej a zo sudcov Rastislava Kaššáka

(sudca spravodajca) a Ladislava Duditša prerokoval prijatú ústavnú sťažnosť sťažovateľov

, , , a

, , , zastúpených

advokátom JUDr. Martinom Bezákom, PhD., Klincová 15, Bratislava, vo veci namietaného

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo a na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a právo

na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní

vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. a p r i z n á v a finančné zadosťučinenie

každému v sume 1 000 € (slovom tisíc eur), ktoré im j e Okresný súd Bratislava II

p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Okresný súd Bratislava II j e p o v i n n ý nahradiť a

trovy konania v sume 425,84 € (slovom štyristodvadsaťpäť eur

a osemdesiatštyri centov) na účet ich právneho zástupcu JUDr. Martina Bezáka, PhD.,

Klincová 15, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti a

n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -18 z 26. mája 2020 prijal podľa

o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

(ďalej len „“) na ďalšie konanie ústavnú

sťažnosť , , ,

a , , (ďalej len

„sťažovatelia“), ktorou namietali porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa (ďalej len „“)

a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného

súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že v napadnutom konaní si sťažovatelia

v právnom postavení poškodených uplatnili nárok na náhradu škody spôsobenej

trestným činom podvodu, zo spáchania ktorého bol obžalovaný ,

, (ďalej len „obžalovaný“).

3. S poukazom na chronológiu jednotlivých úkonov vykonaných okresným súdom

sťažovatelia v ústavnej sťažnosti namietajú neprimeranú dĺžku napadnutého konania, ktoré

od februára 2014 nie je právoplatne skončené, v dôsledku čoho sú sťažovatelia „ponechaní

v stave právnej neistoty“. Zdôraznili, že okresný súd po zrušení rozsudku sp. zn.

z 22. septembra 2015 Krajským súdom v Bratislave (ďalej len „krajský súd“)

a vrátení veci na ďalšie konanie vôbec nekonal dva roky a až v októbri 2018 nariadil hlavné

pojednávanie na 17. január 2019.

4. Sťažovatelia poukazujú taktiež na neefektívny postup okresného súdu a v tejto

súvislosti uvádzajú, že v dôsledku porušenia ustanovení Trestného

poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) okresným súdom bolo

potrebné všetky úkony vykonané v období od podania obžaloby do rozhodnutia krajského

súdu o odvolaní obžalovaného zopakovať.

5. Vo vzťahu k skutkovej a právnej zložitosti veci sťažovatelia konštatujú, že nejde

o náročnú vec, pričom svojim správaním žiadnym spôsobom neprispeli k predĺženiu

napadnutého konania, ale práve naopak, svojich práv sa pred okresným súdom riadne

domáhali.

6. Na základe už uvedeného sťažovatelia v petite ústavnej sťažnosti navrhujú,

aby ústavný súd po prijatí ich ústavnej sťažnosti vydal nález, ktorým vysloví:

„1. Právo sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a právo sťažovateľov na prejednanie veci v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. porušené bolo.

2. Sťažovateľom sa priznáva finančné zadosťučinenie v peniazoch v sume 6.250 eur,

ktoré je Okresný súd Bratislava II povinný zaplatiť sťažovateľom do dvoch mesiacov

odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

3. Sťažovateľom sa priznáva náhrada trov konania v sume 403,00 eur, ktoré

je Okresný súd Bratislava II povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľov

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

II.

Vyjadrenie okresného súdu a replika sťažovateľov

7. V súvislosti s oznámením ústavného súdu o prijatí ústavnej sťažnosti sťažovateľov

na ďalšie konanie sa okresný súd vyjadril podaním sp. zn. z 12. augusta 2020,

v ktorom predsedníčka okresného súdu súhlasila s upustením od ústneho prejednania

ústavnej sťažnosti sťažovateľov a k vecnej stránke ústavnej sťažnosti uviedla, že vec bola

pôvodne pridelená zákonnému sudcovi a následne

1. decembra 2015 na základe dodatku k rozvrhu práce zákonnej sudkyni

.

7.1 S poukazom na chronológiu úkonov vykonaných v konaní predsedníčka

okresného súdu uznala, že po zrušení rozsudku okresného súdu z 22. septembra 2015

a vrátení veci krajským súdom na prejednanie a nové rozhodnutie (spis vrátený okresnému

súdu 7. októbra 2016) bolo hlavné pojednávanie nariadené až na 17. január 2019, avšak

považovala za potrebné uviesť, že nová zákonná sudkyňa sa musela so spisovým

materiálom riadne oboznámiť a preštudovať ho. Súčasne lustráciou zákonná sudkyňa zistila,

že Okresný súd Topoľčany vyhlásil 20. apríla 2017 v trestnej veci obžalovaného

odsudzujúci rozsudok sp. zn. , ktorý v spojení s uznesením Krajského súdu

v Nitre sp. zn. nadobudol právoplatnosť 3. októbra 2017. Vzhľadom na § 42

ods. 1 v znení neskorších predpisov (ďalej len

„“) a súvisiacu judikatúru týkajúcu sa ukladania súhrnného trestu zákonná

sudkyňa opakovane žiadala Okresný súd Topoľčany o zapožičanie spisového materiálu,

avšak jej žiadosti nebolo vyhovené, keďže spis bol zapožičaný Okresnému súdu Piešťany.

Následne bolo lustráciou zistené, že aj Okresný súd Piešťany rozhodol 9. mája 2018

rozsudkom sp. zn. (právoplatným 9. mája 2018) o vine a treste pre

obžalovaného za súčasného zrušenia rozsudku Okresného súdu Topoľčany sp. zn.

vo výroku o treste. Po zistení dátumu právoplatnosti rozsudku Okresného súdu

Piešťany sp. zn. si zákonná sudkyňa vyžiadala spisové materiály z oboch

okresných súdov a nariadila termín hlavného pojednávania na 17. január 2019, ktoré však

bolo z dôvodu ospravedlnenej neprítomnosti obžalovaného odročené. Na okresnom súde sa

následne uskutočnili hlavné pojednávania 16. apríla 2019, 11. júna 2019 a napokon

12. septembra 2019, na ktorom okresný súd vyhlásil rozsudok, proti ktorému podal

obžalovaný odvolanie. Spis bol krajskému súdu predložený 7. januára 2020. Vzhľadom

na uvedené predsedníčka okresného súdu nesúhlasila s tvrdením sťažovateľov, že okresný

súd bol v období od októbra 2016 (t. j. od vrátenia veci krajským súdom) do októbra 2018,

keď nariadil hlavné pojednávanie na 17. január 2019 nečinný. Okresný súd bol totiž

v zmysle judikatúry povinný vyčkať na právoplatnosť rozsudkov Okresného súdu

Topoľčany a Okresného súdu Piešťany, vyžiadať si a pripojiť predmetné spisy,

aby na hlavom pojednávaní mohol prečítať ich podstatný obsah, keďže rozhodoval

o uložení súhrnného trestu podľa .

7.2 Predsedníčka okresného súdu v závere poukázala na skutočnosť, že napadnuté

konanie je vo výroku o vine a treste a tiež vo výroku o náhrade škody právoplatne skončené

rozhodnutím krajského súdu zo 16. júna 2020.

8. Sťažovatelia v replike z 2. septembra 2020 uviedli, že ani skutočnosť,

že napadnuté konanie je už právoplatne skončené, nemení nič na tom, že ich ústavná

sťažnosť je dôvodná, keďže okresný súd bol preukázateľne v konaní nečinný a postupoval

neefektívne.

8.1 Sťažovatelia opätovne poukázali na skutočnosť, že v dôsledku „hrubo

nedbanlivého“ porušovania ustanovení okresným súdom, ktoré

konštatoval krajský súd, bolo potrebné všetky dosiaľ vykonané úkony znovu zopakovať.

8.2 K obrane okresného súdu, že vzhľadom na uloženie súhrnného trestu bolo

v zmysle ustálenej judikatúry potrebné vyčkať na právoplatnosť skôr vyhláseného

odsudzujúceho rozsudku, sťažovatelia uviedli, že ak by okresný súd po vrátení veci

krajským súdom 7. októbra 2016 plynulo konal, rozhodol by nepochybne o vine a treste

obžalovaného ako prvý a nemusel by vyčkávať na nadobudnutie právoplatnosti rozsudku

Okresného súdu Topoľčany sp. zn. z 20. apríla 2017 a rozsudku Okresného

súdu Piešťany sp. zn. z 9. mája 2018. Neprimeranú dĺžku namietaného

konania neospravedlňuje podľa sťažovateľov ani skutočnosť, že vec bola pridelená

na prejednanie a rozhodnutie novej zákonnej sudkyni, ktorá sa musela so spisovým

materiálom oboznámiť, pretože je „neobhájiteľné“, aby tak robila dva roky.

8.3 Sťažovatelia súčasne súhlasili s upustením od ústneho prejednania ich ústavnej

sťažnosti.

9. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení

sa s ústavnou sťažnosťou, stanoviskami účastníkov konania, ako aj s obsahom spisu dospel

k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

III.

K obsahu súdneho spisu okresného súdu v napadnutom konaní

10. Ústavný súd zo spisového materiálu predloženého okresným súdom zistil tieto

podstatné skutočnosti o priebehu napadnutého konania:

- 10. februára 2014 – podaná obžaloba, vec pridelená zákonnému sudcovi

,

- 19. mája 2014 – hlavné pojednávanie nariadené na 24. jún 2014,

- 23. júna 2014 – ospravedlnenie obžalovaného a jeho obhajcu z neúčasti na hlavnom

pojednávaní z dôvodu zlého zdravotného stavu obžalovaného a nesúhlasu, aby sa konalo

v jeho neprítomnosti,

- 24. júna 2014 – hlavné pojednávanie – odročené na 23. september 2014,

- 4. septembra 2014 – žiadosť obžalovaného o odročenie hlavného pojednávania

z dôvodu kolízie pojednávaní u jeho obhajcu,

- 23. septembra 2014 – hlavné pojednávanie – odročené na 23. október 2014

z dôvodu kolízie termínov pojednávaní u obhajcu obžalovaného,

- 23. októbra 2014 – hlavné pojednávanie – odročené na 2. december 2014,

- 2. decembra 2014 – hlavné pojednávanie – odročené na 11. február 2015 z dôvodu

neprítomnosti prísediacich,

- 11. februára 2015 – uskutočnené hlavné pojednávanie – odročené

na 23. marec 2015 na účel výsluchu svedkov,

- 23. marca 2015 – uskutočnené hlavné pojednávanie – výsluch svedka, odročené

na 7. máj 2015 – žiadosť o predvedenie svedka,

- 6. mája 2015 – žiadosť obžalovaného o odročenie hlavného pojednávania

zo zdravotných dôvodov,

- 7. mája 2015 – hlavné pojednávanie odročené na 4. jún 2015 z dôvodu

neprítomnosti obžalovaného a jeho obhajkyne,

- 3. júna 2015 – žiadosť obžalovaného o odročenie hlavného pojednávania

zo zdravotných dôvodov,

- 4. júna 2015 – hlavné pojednávanie – odročené na 22. september 2015 z dôvodu

neprítomnosti obžalovaného a jeho obhajkyne (ustanovil sa svedok),

- 21. septembra 2015 – žiadosť obžalovaného o konanie v jeho neprítomnosti,

- 22. septembra 2015 – uskutočnené hlavné pojednávanie, výsluch svedka, okresný

súd uznesením vyhlásil dokazovanie za skončené, vyhlásený rozsudok sp. zn. ,

ktorým súd uznal obžalovaného vinným zo spáchania zločinu podvodu a uložil mu trest

odňatia slobody,

- 1. decembra 2015 – spis pridelený zákonnej sudkyni ,

- 7. decembra 2015 – odvolanie obžalovaného,

- 29. januára 2016 – spis predložený krajskému súdu,

- 5. februára 2016 – spis vrátený okresnému súdu ako predčasne predložený –

písomné vyhotovenie rozsudku nie je v súlade s tým, ako bol vyhlásený na pojednávaní

22. septembra 2015, nariadená potrebná oprava podľa ,

- 10. februára 2016 – vydané opravné uznesenie okresného súdu,

- 10. marca 2016 – sťažnosť obžalovaného proti opravnému uzneseniu okresného

súdu,

- 15. marca 2016 – spis predložený krajskému súdu,

- 22. marca 2016 – neverejné zasadnutie krajského súdu, na ktorom uznesením

sp. zn. z 22. marca 2016 zamietol sťažnosť obžalovaného,

- 31. mája 2016 – spis predložený krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní

obžalovaného proti rozsudku okresného súdu sp. zn. z 22. septembra 2015,

- 23. augusta 2016 – krajský súd na neverejnom zasadnutí uznesením sp. zn.

zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu v celom rozsahu podľa § 321

ods. 1 písm. a) a vec vrátil okresnému súdu na nové prejednanie

a rozhodnutie,

- 7. októbra 2016 – spis vrátený okresnému súdu,

- 26. októbra 2018 – hlavné pojednávanie nariadené na 17. január 2019,

- 15. januára 2019 – žiadosť obžalovaného o odročenie hlavného pojednávania

zo zdravotných dôvodov,

- 17. januára 2019 – hlavné pojednávanie odročené na 21. február 2019 z dôvodu

neprítomnosti obžalovaného, sťažovateľov a ich splnomocnenca,

- 13. februára 2019 – žiadosť obhajcu obžalovaného o odročenie hlavného

pojednávania z dôvodu kolízie pojednávaní,

- 21. februára 2019 – hlavné pojednávanie odročené na 16. apríl 2019 z dôvodu

neprítomnosti obhajcu obžalovaného, sťažovateľov a ich splnomocnenca,

- 16. apríla 2019 – uskutočnené hlavné pojednávanie – odročené na 11. jún 2019

na účel výsluchu svedkov,

- 11. júna 2019 – uskutočnené hlavné pojednávanie – odročené na 12. september

2019 z dôvodu predvolania svedka,

- 12. septembra 2019 – uskutočnené hlavné pojednávanie, uznesením bolo

dokazovanie vyhlásené za skončené, vyhlásený rozsudok č. k. -320, ktorým bol

obžalovaný uznaný za vinného zo spáchania zločinu podvodu a bol mu uložený súhrnný

trest odňatia slobody, podmienečne uložený odklad výkonu trestu na skúšobnú dobu

5 rokov s probačným dohľadom, uložená povinnosť nahradiť sťažovateľom škodu v sume

37 500 € (predĺžená lehota na písomné vyhotovenie rozsudku o 30 dní, pozn.),

- 10. decembra 2019 – odvolanie obžalovaného,

- 8. januára 2020 – spis predložený krajskému súdu,

- 29. januára 2020 – krajský súd nariadil termín verejného zasadnutia

na 25. február 2020,

- 25. februára 2020 – žiadosť obžalovaného o odročenie verejného zasadnutia

z dôvodu jeho práceneschopnosti,

- 25. februára 2020 – verejné zasadnutie – odročené na 17. marec 2020,

- 17. marca 2020 – verejné zasadnutie odročené na 28. apríl 2020 z dôvodu zhoršenia

zdravotného stavu obžalovaného,

- 24. apríla 2020 – žiadosť obžalovaného o odročenie verejného zasadnutia

zo zdravotných dôvodov,

- 28. apríla 2020 – verejné zasadnutie odročené na 16. jún 2020 z dôvodu možného

závažného zhoršenia zdravotného stavu obžalovaného.

IV.

Právomoc ústavného súdu, ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu

a vyhodnotenie postupu okresného súdu

11. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

12. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom

je s účinnosťou od 1. marca 2019 v čl. I až a až

a až a a . V zmysle a sa tento

zákon použije aj na konania začaté do 28. februára 2019, pričom právne účinky úkonov,

ktoré v konaní nastali do 28. februára 2019, zostávajú zachované.

13. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom

okresného súdu v namietanom konaní, v ktorom si sťažovatelia ako poškodení uplatnili svoj

nárok na náhradu škody, došlo k porušeniu ich základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočnych prieťahov zaručeného v a práva na prejednanie

́

ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

14. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom.

15. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

16. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho

súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť

zásadnú odlišnosť (napr. , , , ).

Z tohto vyplýva, že právne východiská, na základe ktorých ústavný súd preskúmava,

či došlo k ich porušeniu, sú vo vzťahu k označeným právam v zásade identické.

17. Pri rozhodovaní o ústavných sťažnostiach, v ktorých sa namieta porušenie

základného práva podľa (a dohovoru), ústavný súd vychádza

zo svojej ustálenej judikatúry, v zmysle ktorej je účelom základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

(m. m. ).

18. Základnou povinnosťou súdu je zabezpečiť taký procesný postup v súdnom

konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Povinnosť súdu postupovať v trestnom

konaní pri prejednávaní veci tak, aby trestná vec bola ukončená v primeranej lehote,

vyplýva z ustanovenia .

19. Uplatnenie nároku na náhradu škody poškodeným v rámci trestného konania

treba považovať za začatie konania podľa príslušných ustanovení predpisov civilného práva

procesného. Len čo si poškodený uplatní svoj nárok na náhradu škody v trestnom konaní,

je to prekážka na uplatnenie náhrady škody paralelne aj v civilnom konaní, preto konanie

a rozhodovanie o nároku na náhradu škody v rámci trestného konania vo vzťahu

k poškodenému spadá pod ochranu čl. 6 ods. 1 dohovoru (napr. , ,

).

20. V zmysle konštantnej judikatúry ESĽP (rozhodnutie vo veci Krumpel

a Krumpelová proti Slovenskej republike z 5. 7. 2005, sťažnosť č. 56195/00) majú,

poškodené osoby uplatňujúce si nárok na náhradu škody v trestnom konaní nárok profitovať

zo záruk čl. 6 ods. 1 dohovoru, pretože takéto konania sú rozhodujúce pre určenie

ich „občianskych práv“.

21. Je teda možnosťou poškodeného dosiahnuť uspokojenie svojho

súkromnoprávneho nároku za splnenia zákonných podmienok aj v trestnom konaní.

V danom prípade si poškodení uplatnili nárok na náhradu škody proti obžalovanému

v napadnutom (trestnom) konaní, preto majú v zmysle judikatúry ESĽP nárok profitovať

zo záruk garantovaných čl. 6 ods. 1 dohovoru, a to od momentu, keď je takýto nárok

poškodenými uplatnený (pozri rozhodnutie ESĽP vo veci Bíro proti Slovenskej republike

z 27. 9. 2006, sťažnosť č. 57678/00, bod 44), pričom uvedené platí aj pre základné právo

podľa .

22. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým

aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) a s judikatúrou ESĽP (rozsudok ESĽP vo veci Frydlender

v. Francúzsko z 27. 6. 2000, sťažnosť č. 30979/96) zohľadňuje v rámci okolností

konkrétneho prípadu tri základné kritériá, ktorými sú (1) právna a faktická zložitosť veci,

o ktorej súd rozhoduje, (2) správanie účastníka súdneho konania a (3) postup samotného

súdu. V rámci prvého kritéria ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci)

v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (rozsudok ESĽP vo veci Záborský

a Šmáriková v. Slovensko, m. m. , , ).

Z uvedených kritérií preto ústavný súd vychádzal aj pri posúdení ústavnej sťažnosti

sťažovateľov.

23. V súvislosti s posúdením prvého kritéria, t. j. právnej a faktickej zložitosti veci,

ústavný súd uvádza, že predmetom napadnutého konania je rozhodovanie o obžalobe

podanej na obžalovaného za spáchanie trestného činu podvodu podľa § 221 ods. 1 a 3

písm. a) , súčasťou ktorého je aj rozhodovanie o nároku sťažovateľov

na náhradu škody spôsobenej týmto trestným činom (adhézne konanie). Predmetná agenda

predstavuje štandardnú súčasť rozhodovacej činnosti všeobecných súdov v trestných

veciach, preto namietané konanie nemožno v zásade považovať za právne zložité. Rovnako

žiadne okolnosti prejednávanej veci nesvedčia ani o jej skutkovej (faktickej) zložitosti.

Napokon ani okresný súd vo svojom vyjadrení k ústavnej sťažnosti nenamietal právnu

či skutkovú zložitosť danej veci.

23.1 Pokiaľ ide o význam veci pre sťažovateľov, vo všeobecnosti platí, že doba

trestného konania sa posudzuje prísnejšie než doba konania v občianskoprávnych veciach

(pozri napr. rozhodnutie ESĽP vo veci Bagetta proti Taliansku z 25. 6. 1987). Otázka

zistenia viny osoby (osôb), proti ktorej (ktorým) sa vedie trestné konanie, je totiž zásadnou

otázkou pre rozhodnutie o nároku uplatnenom poškodenými v adhéznom konaní (obdobne

).

24. Ďalším ústavným súdom posudzovaným kritériom je správanie samotnej osoby,

ktorá podala ústavnú sťažnosť vo veci porušenia jej základného práva podľa čl. 48 ods. 2

a práva podľa dohovoru. Po preskúmaní obsahu spisu okresného súdu

ústavný súd nezistil také správanie sťažovateľov, ktoré by akýmkoľvek spôsobom negatívne

prispelo k celkovej namietanej dĺžke konania. Sťažovatelia a ich splnomocnenec

sa pravidelne zúčastňovali nariadených hlavných pojednávaní, pričom na nariadené hlavné

pojednávanie sa neustanovili len dvakrát (17. januára 2019 a 21. februára 2019), avšak

v oboch prípadoch došlo k jeho odročeniu na základe žiadosti obžalovaného, resp. jeho

obhajcu (zdravotné dôvody, kolízia pojednávaní).

25. Ako tretie kritérium pre posúdenie vzniku zbytočných prieťahov ústavný súd

hodnotil samotný postup okresného súdu v napadnutom konaní. Ústavný súd pritom

vychádzal zo svojej ustálenej judikatúry, v zmysle ktorej zbytočné prieťahy v konaní môžu

byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou

činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej neistoty

(, , ). Rovnako tak môže zapríčiniť porušenie

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

aj nesprávna činnosť príslušného štátneho orgánu (m. m. ), ktorú z hľadiska

jej dôsledkov nepochybne možno považovať za neefektívnu činnosť.

25.1 Ako nesústredenú činnosť okresného súdu ústavný súd kvalifikuje jeho postup

v súvislosti s predkladaním veci krajskému súdu na účel rozhodnutia o odvolaní

obžalovaného proti rozsudku okresného súdu sp. zn. z 22. septembra 2015.

Krajský súd totiž 5. februára 2016 vrátil spis okresnému súdu ako predčasne predložený

z dôvodu, že písomné vyhotovenie rozsudku nebolo v súlade s tým, ako bol uvedený

rozsudok vyhlásený, preto okresnému súdu nariadil opravu podľa § 174 ods. 1 Trestného

poriadku.

25.2 Prvok neefektívnej činnosti možno vidieť aj v tom, že po opätovnom predložení

veci krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní obžalovaného krajský súd uznesením sp. zn.

z 23. augusta 2016 zrušil rozsudok okresného súdu z 22. septembra 2015

v celom rozsahu podľa a vec mu vrátil na nové

prejednanie a rozhodnutie ( ), a to pre zistené závažné

pochybenia okresného súdu týkajúce sa odôvodnenia rozsudku okresného súdu

nespĺňajúceho zákonné náležitosti vyplývajúce z a spôsobu

vedenia hlavného pojednávania, predovšetkým vykonávania dokazovania na hlavnom

pojednávaní v rozpore s ustanoveniami . V dôsledku tohto krajským

súdom konštatovaného nesprávneho procesného postupu bolo okresnému súdu uložené

opätovne vykonať celé dokazovanie a znovu rozhodnúť o podanej obžalobe.

25.3 Pokiaľ ide o obranu predsedníčky okresného súdu, že v období

od 7. októbra 2016 (t. j. od vrátenia veci krajským súdom po zrušení rozsudku

z 22. septembra 2015) až do 26. októbra 2018, keď bol stanovený termín hlavného

pojednávania na 17. január 2019, nebol okresný súd absolútne nečinný, keďže jeho

povinnosťou bolo vyčkať na právoplatnosť rozsudkov Okresného súdu Topoľčany

sp. zn. z 20. apríla 2017 a Okresného súdu Piešťany sp. zn.

z 9. mája 2018, a to podľa zásad a judikatúry súvisiacej s ukladaním súhrnného trestu

v zmysle , túto ústavný súd nemôže akceptovať. Ústavný súd

v tomto smere musí prisvedčiť tvrdeniu sťažovateľov, že po vrátení veci krajským súdom

mal okresný súd dostatočný čas na vykonanie dokazovania v zmysle inštrukcii zrušujúceho

uznesenia krajského súdu a následné rozhodnutie vo veci (už druhé v poradí). Uvedené

potvrdzuje aj skutočnosť, že konajúca sudkyňa potrebovala na zopakovanie dokazovania

a prijatie rozhodnutia len uskutočnenie troch hlavných pojednávaní, a to 16. apríla 2019,

11. júna 2019 a napokon 12. septembra 2019, na ktorom vyhlásila rozsudok vo veci sp. zn.

. Ak by teda okresný súd po vrátení veci krajským súdom plynulo v konaní

postupoval, nebolo by potrebné riešiť otázku vyčkávania na právoplatnosť rozsudkov iných

okresných súdov rozhodujúcich v trestných veciach obžalovaného a taktiež zapožičiavanie

súdnych spisov. Z obsahu predloženého spisu je evidentné, že vplyv na plynulý priebeh

namietaného konania práve v danom období mala zmena v osobe zákonného sudcu,

čo potvrdzuje aj predsedníčka okresného súdu, keď vo svojom stanovisku uvádza, že nová

zákonná sudkyňa potrebovala dostatočný časový priestor na oboznámenie sa s pridelenou

vecou. V zmysle ustálenej judikatúry ústavného súdu však zmena v osobe zákonného sudcu,

ktorá súvisí s organizáciou práce toho-ktorého súdu, nemôže predstavovať prekážku

plynulého postupu okresného súdu a ísť na ťarchu účastníkov konania. Túto obranu

predsedníčky okresného súdu preto nemožno akceptovať, keďže otázky množstva vecí,

personálne a organizačné problémy súdu nie sú v zásade ústavne významné pre posúdenie

toho, či došlo k zbytočným prieťahom v konaní. Ústavný súd neposudzuje, či k zbytočným

prieťahom v konaní došlo v dôsledku nedostatočného personálneho obsadenia súdu

a následného veľkého počtu vecí pripadajúcich na sudcu alebo v dôsledku subjektívnych

príčin na strane sudcu a vedenia súdu. v totiž zaväzuje predovšetkým

súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov, a tým vykonanie spravodlivosti v primeranej lehote

(m. m. ). Prieťah vzniknutý v predmetnom období preto možno pripísať

na vrub okresnému súdu.

26. Po zohľadnení celkovej dĺžky napadnutého konania a komplexnom posúdení

všetkých okolností daného prípadu (predmetu konania, správania sťažovateľov a postupu

okresného súdu) ústavný súd dospel k záveru, že postupom okresného súdu v napadnutom

konaní boli spôsobené zbytočné prieťahy, čím došlo k porušeniu základného práva

sťažovateľov podľa a tiež ich práva podľa dohovoru

(bod 1 výrokovej časti nálezu).

V.

Prikázanie vo veci konať a priznanie primeraného finančného zadosťučinenia

27. Podľa ak ústavný súd ústavnej

sťažnosti vyhovie, môže prikázať, aby ten, kto porušil základné práva a slobody sťažovateľa

svojou nečinnosťou, vo veci konal.

28. Vzhľadom na skutočnosť, že namietané konanie bolo v čase rozhodovania

ústavného súdu právoplatne skončené (rozsudok okresného súdu sp. zn.

z 12. septembra 2019 v spojení s uznesením krajského súdu sp. zn. zo 16. júna

2020) a sťažovatelia ani nežiadali prikázať okresnému súdu konať, ústavný súd takýto

príkaz okresnému súdu neuložil.

29. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

30. Podľa , ak sa sťažovateľ domáha

primeraného finančného zadosťučinenia, v ústavnej sťažnosti uvedie rozsah, ktorý požaduje,

a z akých dôvodov sa ho domáha.

31. Sťažovatelia sa v ústavnej sťažnosti domáhajú priznania finančného

zadosťučinenia v sume 6 250 €, čo odôvodňujú neprimeranou dĺžkou napadnutého konania

spôsobenou nečinnosťou okresného súdu a jeho neefektívnym postupom.

32. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušovania základného práva ().

33. Ústavný súd v danom prípade pri rozhodovaní o návrhu sťažovateľov

na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia vychádzal zo zásad spravodlivosti

aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru

priznáva so zreteľom na okolnosti prípadu. S prihliadnutím na celkovú dĺžku napadnutého

konania, zistenú nečinnosť a neefektívnu činnosť okresného súdu, ale najmä skutočnosť,

že v čase rozhodovania ústavného súdu už bola právna neistota sťažovateľov odstránená

vydaním právoplatného meritórneho rozhodnutia (rozsudok okresného súdu sp. zn.

z 12. septembra 2019 v spojení s uznesením krajského súdu sp. zn.

zo 16. júna 2020, ktorým bola okrem iného sťažovateľom priznaná náhrada škody v sume

37 500 €), ústavný súd považoval za spravodlivé priznať každému zo sťažovateľov finančné

zadosťučinenie v sume 1 000 € podľa citovaného .

34. Ústavný súd súčasne v súlade s a

nevyhovel tej časti ústavnej sťažnosti, v ktorej sťažovatelia žiadali

priznať finančné zadosťučinenie nad sumu priznanú ústavným súdom každému z nich,

t. j. nad sumu 1 000 € (bod 4 výroku nálezu).

VI.

Trovy konania

35. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,

aby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.

36. Sťažovatelia si v konaní uplatnili nárok na náhradu trov konania pred ústavným

súdom celkom za tri úkony právnej služby, a to za jeden úkon právnej služby vykonaný

v roku 2018 (príprava a prevzatie právneho zastúpenia), jeden úkon právnej služby

vykonaný v roku 2019 (podanie ústavnej sťažnosti) a za jeden úkon právnej služby

vykonaný v roku 2020 (vyjadrenie z 2. septembra 2020 k stanovisku okresného súdu).

37. Podľa § 11 ods. 3 v spojení s § 1 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) je odmena

advokáta (základná tarifa) v konaní pred ústavným súdom za jeden úkon právnej služby

1/6 z výpočtového základu.

38. Podľa § 13 ods. 2 vyhlášky základná sadzba tarifnej odmeny sa zníži o 50 %,

ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb.

39. V súvislosti s výpočtom náhrady trov konania, ktoré vznikli v konaní pred

ústavným súdom z titulu právneho zastúpenia viacerých osôb advokátom/advokátkou,

ústavný súd poukazuje aj na svoju ustálenú rozhodovaciu prax, podľa ktorej sa výška

základnej sadzby tarifnej odmeny v súlade s § 13 ods. 2 vyhlášky zníži u všetkých

spoločne zastupovaných osôb o 50 % (porovnaj najmä , ,

, , , , ,

).

40. Vzhľadom na už uvedené ústavný súd vychádzal pri rozhodovaní o náhrade trov

konania v prípade úkonu právnej služby vykonaného v roku 2018 z priemernej mesačnej

mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok 2017, ktorá bola

921 € a v prípade úkonu právnej služby vykonaného v roku 2019 z priemernej mesačnej

mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok 2018, ktorá bola

980 €. Ústavný súd priznal sťažovateľom náhradu trov právneho zastúpenia celkom za dva

úkony právnej služby pri zastupovaní dvoch osôb vyplývajúce z obsahu spisu, a to za jeden

úkon právnej služby vykonaný v roku 2018 (prevzatie a príprava právneho zastúpenia)

á 76,75 €, čo je odmena za jeden úkon právnej služby znížená o 50 % (t. j. 50 %

zo 153,50 €) a režijný paušál 1 x 9,21 € a za jeden úkon právnej služby vykonaný

v roku 2019 (podanie ústavnej sťažnosti) á 81,67 €, čo je odmena za jeden právny úkon

znížená o 50 % (t. j. 50 % zo 163,33 €) a režijný paušál 1 x 9,80 € v súlade s § 11 ods. 3,

§ 13a ods. 1 písm. a) a c), § 13 ods. 2 a § 16 ods. 3 vyhlášky, čo spolu predstavuje sumu

177,43 €, ktorú ústavný súd zvýšil o 20 % daň z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“),

t. j. o sumu 35,49 €, ktorej platiteľom je právny zástupca sťažovateľov (§ 18 ods. 3

vyhlášky). Trovy konania za jedného účastníka konania teda spolu predstavujú sumu

212,92 €, t. j. za dvoch účastníkov celkom sumu 425,84 €.

41. Ústavný súd sťažovateľom nepriznal náhradu trov konania za doručené

vyjadrenie z 2. septembra 2020 k stanovisku okresného súdu vzhľadom na to, že uvedené

vyjadrenie neobsahovalo žiadnu novú argumentáciu, ktorou by sťažovatelia podporili

záver o ústavnej neudržateľnosti postupu okresného súdu v napadnutom konaní ani

iné skutočnosti, ktoré by ústavný súd nepovažoval za preukázané vlastným preskúmaním

obsahu spisu predloženého okresným súdom.

42. Priznanú náhradu trov konania je okresný súd povinný nahradiť na účet právneho

zástupcu sťažovateľov JUDr. Martina Bezáka, PhD., Klincová 15, Bratislava, v lehote

uvedenej v bode 3 výroku tohto nálezu ( v spojení s

ods. 1 ).

43. Vec bola v súlade s čl. III bodom 1 písm. b) a c) Rozvrhu práce Ústavného súdu

Slovenskej republiky na obdobie od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020 v znení dodatku

č. 1 schváleného na zasadnutí pléna Ústavného súdu Slovenskej republiky 27. mája 2020

z dôvodu neprítomnosti člena prvého senátu Miloša Maďara prejednaná a rozhodnutá

prvým senátom ústavného súdu v zložení Jana Baricová – predsedníčka senátu a Rastislav

Kaššák (sudca spravodajca) a Ladislav Duditš – členovia senátu.

44. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť a vykonateľnosť

dňom jeho doručenia poslednému z účastníkov konania pred ústavným súdom (§ 70 ods. 1

).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. septembra 2020

Jana Baricová

predsedníčka senátu