Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 449/2016

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-66

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. decembra 2016

v senáte zloženom z predsedníčky Jany Baricovej, zo sudkyne Ivetty Macejkovej (sudkyňa

spravodajkyňa) a sudcu Sergeja Kohuta v konaní o sťažnosti ,

; , ; ,

; ,

; , ;

, ; ,

; , ;

, ; ,

; , ; ,

; , ;

, ; ,

; , ;

, ; ,

; ,

; , ; ,

, a , , právne

zastúpených spoločnosťou KRION Partners s. r. o., Palisády 50, Bratislava, konajúcou

prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. Mária Kluka, ktorou namietali porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. , takto

rozhodol:

1. Základné právo , , ,

, , , ,

, , , , ,

, , , ,

, , ,

, a na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a právo na prejednanie veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.

p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. , , ,

, , , ,

, , , ,

, , ,

, , ,

, , , a

p r i z n á v a finančné zadosťučinenie každému v sume po 1 000 € (slovom tisíc

eur), ktoré im j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. , , ,

, , , ,

, , , ,

, , ,

, , ,

, , , a

p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 5 609,54 € (slovom

päťtisícšesťstodeväť eur a päťdesiatštyri centov), ktorú j e Okresný súd Bratislava I

p o v i n n ý vyplatiť na účet ich právnej zástupkyne spoločnosti KRION Partners s. r. o.,

Palisády 50, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

29. decembra 2015 doručená sťažnosť , ;

, ; ,

; , ;

, ; ,

; , ; ,

; , ;

, ; ,

; , ; ,

; ,

; , ; ,

; ,

; , ;

; ,

; , , a

, (ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietali

porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(ďalej len „“), ako aj svojho práva na

prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej

len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

2. V konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. sťažovatelia ako

žalobcovia podali žalobu, ktorou sa proti spoločnosti OTP REAL SLOVENSKO s. r. o.

(ďalej len „žalovaná“) ako žalovanej domáhajú uloženia povinnosti odstrániť vady bytov,

nebytových priestorov a spoločných častí a zariadení bytového domu. Návrh na začatie

konania bol na okresnom súde podaný 17. augusta 2011, t. j. pred viac ako piatimi rokmi.

3. Sťažovatelia v odôvodnení svojej sťažnosti k skutkovému stavu uvádzajú:

«Uznesením zo dna 30.03.2012 boli Sťažovatelia (spolu so žalobcami 7/, 8/, 16/

a 17/) vyzvaní OS BA I na odstránenie vád podania pod hrozbou odmietnutia podania,

keďže tzv. petit návrhu nebol údajne vykonateľný. Voči uvedenému uzneseniu podali

Sťažovatelia (spolu so žalobcami 7/, 8/, 16/ a 17/) odvolanie dňa 03.05.2012, o ktorom

rozhodol Krajský súd v Bratislave uznesením so spis. zn.: zo dňa 31.05.2012

tak, že predmetné uznesenie OS BA I zrušil.

Dňa 31.10.2012 požiadali Sťažovatelia (spolu so žalobcami 7/, 8/, 16/ a 17/) OS BA I

o informáciu, v akom štádiu sa ich konanie nachádza a o zaslanie informácie ohľadom

termínu súdneho pojednávania. Na uvedenú žiadosť odpovedal OS BA I listom zo dňa

22.11.2012, v ktorom informoval Sťažovateľov (spolu so žalobcami 7/, 8/, 16/ a 17/), že

termín pojednávania bude vytýčený v treťom štvrťroku 2013 v súlade s rozvrhom práce.

Dňa 27.01.2014 Sťažovatelia (spolu so žalobcami 7/, 8/, 16/ a 17/) doručili OS BA I

žiadosť o vytýčenie termínu pojednávania, s ktorou predložili aj podklady do súdneho spisu.

Na uvedenú žiadosť OS BA I žiadnym spôsobom nereagoval a ku dňu podania tejto

sťažnosti nevytýčil ani jediné pojednávanie.

Dňa 24.09.2014 Sťažovatelia (spolu so žalobcami 7/, 8/, 16/ a 17/) doručili OS BA I

žiadosť (urgenciu) o vytýčenie termínu pojednávania. Na uvedenú žiadosť OS BA I žiadnym

spôsobom nereagoval a ku dňu podania tejto sťažnosti nevytýčil ani jediné pojednávanie.

Dňa 21.10.2014 bolo Sťažovateľom (spolu so žalobcami 7/, 8/, 16/ a 17/) doručené

uznesenie OS BA I, ktorým boli vyzvaní k tomu, aby sa vyjadrili, či súhlasia s prejednaním

veci bez nariadenia pojednávania. Na uvedenú výzvu odpovedali Sťažovatelia (spolu

so žalobcami 7/, 8/, 16/ a 17/) prípisom zo dňa 22.10.2014, ktorým oznámili OS BA I, že

nesúhlasia s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania a zároveň požiadali

OS BA I o prešetrenie straty súdnych dokumentov, pretože ich žiadosť o vytýčenie termínu

pojednávania zo dňa 24.01.2014 (bod 4. tejto sťažnosti) sa v súdnom spise nenachádza.

Na žiadosť sťažovateľa spolu s ostatnými žalobcami o prešetrenie súdnych dokumentov

odpovedal OS BA I listom zo dna 11.11.2014, v ktorom oznámil, že strata súdnych

dokumentov bude preverená spisovou kanceláriou.

Dňa 06.05.2015 podal Sťažovateľ 14/, ako splnomocnený zástupca všetkých žalobcov

v danom konaní, v zmysle ust. o súdoch v platnom znení

(ďalej ako „Zákon o súdoch“) sťažnosť predsedníčke OS BA I proti porušovaniu práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ktorú vybavila predsedníčka OS BA I

upovedomením doručeným dňa 05.06.2015 (ďalej ako „Upovedomenie“), a v ktorom

skonštatovala porušenie práva Sťažovateľa 14/ na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov. Predsedníčka OS BA I v Upovedomení skonštatovala, že právna vec Sťažovateľa

14/, teda aj ostatných Sťažovateľov (vrátane žalobcov 7/, 8/, 16/ a 17/), bola zaradená

medzi sledované veci s režimom kontroly sledovania úkonov 3 mesiace. Podľa vyjadrenia v

tom čase zákonnej sudkyne, bude vec vybavená v primeranej lehote a termín pojednávania

vytýčila na 04.09.2015.

Pojednávanie, ktoré sa malo uskutočniť v zmysle Upovedomenia dňa 04.09.2015, sa

neuskutočnilo a ani naň neboli Sťažovatelia (ani žalobcovia 7/, 8/, 16/ a 17/) riadne

predvolaní.

Z vyššie popísaného skutkového stavu teda vyplýva, že OS BA I neuskutočnil, ku dňu

podania tejto sťažnosti, vo veci za 52 mesiacov od podania žaloby ani jedno pojednávanie,

a to napriek opakovaným výzvam Sťažovateľov (a žalobcov 7/, 8/, 16/ a 17/). Teda právna

vec nie je ani po 52 mesiacoch právoplatne ukončená.»

4. Sťažovatelia v sťažnosti ďalej uviedli:

„Ako vyplýva z bodov 1. až 9., tejto sťažnosti, OS BA I je pri prejednávaní veci

Sťažovateľov (a žalobcov 7/, 8/, 16/ a 17/) dlhodobo nečinný, čím spôsobil v tomto konaní

zbytočné prieťahy, čo bolo potvrdené aj Upovedomením predsedníčky OS BA I. Sťažovatelia

poukazujú zároveň na to, že ani po vydaní Upovedomenia nedošlo v ich veci k odstráneniu

zbytočných prieťahov a tieto zbytočné prieťahy naďalej pretrvávajú, čo ich viedlo k podaniu

tejto sťažnosti.

...

Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, Sťažovatelia zastávajú názor, že

predmet konania je štandardnou súčasťou sporovej agendy všeobecných súdov, a preto ho

nemožno považovať za právne zložitý. Podľa Sťažovateľov žiadne okolnosti nenasvedčujú

tomu, že jeho právna vec by mala byť aj skutkovo zložitá. Aj ak by mala byť právna vec

Sťažovateľov považovaná za právne či skutkovo zložitú, Sťažovatelia poukazujú na to, že

OS BA I túto právnu či skutkovú zložitosť žiadnymi úkonmi neodstraňoval ani neodstraňuje.

Sťažovatelia sú tiež názoru, že OS BA I mal pri prejednávaní veci prihliadať na jej povahu

a jej význam pre Sťažovateľov (a žalobcov 7/, 8/, 16/ a 17/), pretože Sťažovatelia

(a žalobcovia 7/, 8/, 16/ a 17/) sa domáhajú odstránenia vád bytov, nebytových priestorov

a spoločných častí a zariadení bytového domu, ktoré majú havarijný charakter

a bezprostredne ohrozujú zdravie a život Sťažovateľov.

Pokiaľ ide o správanie účastníkov konania, z popísaného skutkového stavu je zrejmé,

že správanie účastníkov konania nemalo a nemohlo mať vplyv na zbytočné prieťahy

v konaní pred OS BA I. Sťažovatelia (a žalobcovia 7/, 8/, 16/ a 17/) vykonali v konaní

nasledovné úkony: (i) podali odvolanie voči uzneseniu OS BA I, ktorým boli vyzvaní na

odstránenie vád návrhu, ktorému (odvolaniu) však bolo vyhovené (ii) včas odpovedali

OS BA I na jeho výzvu, či súhlasia s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania (iii)

opakovane, avšak bez úspechu, požiadali OS BA I o vytýčenie termínu pojednávania.

Pokiaľ ide o správanie OS BA I, z bodov 1. až 9. tejto sťažnosti je zrejmé, že

OS BA I bol opakovane po dlhší čas nečinný, a to bez akéhokoľvek legitímneho dôvodu,

čo napokon potvrdilo aj samotné Upovedomenie. OS BA I vykonal v predmetnej veci iba

dva úkony. Po prvé, vyzval uznesením sťažovateľa a ostatných žalobcov na odstránenie vád

návrhu, čo sa ukázalo ako nesprávne, pretože predmetné uznesenie OS BA bolo zrušené

Krajským súdom v Bratislave. Po druhé, po vyše štyroch rokoch vyzval Sťažovateľov

(a žalobcov 7/, 8/, 16/ a 17/) na to, či súhlasia s prejednaním veci bez nariadenia

pojednávania.

Pokiaľ ide o celkovú dĺžku konania, ktoré trvá viac než 52 mesiacov, možno

ho považovať samo o sebe za neprimerane dlhé, čo zakladá porušenie práva Sťažovateľov

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, resp. prejednanie veci v primeranej lehote,

čo vyplýva aj z judikatúry ESĽP. Okrem toho, s ohľadom na charakter sporu a zaťaženosť

OS BA I, možno dôvodne očakávať, že celková dĺžka konania ešte podstatne narastie,

pretože vo veci nebolo doteraz vytýčené ani len jedno pojednávanie.“

5. Pokiaľ ide o požadovanú výšku primeraného finančného zadosťučinenia,

sťažovatelia uviedli:

„Sťažovatelia žiadajú Ústavný súd SR, aby každému z nich priznal primerané

finančné zadosťučinenie vo výške 4.500,- EUR (slovom štyri tisíc päťsto eur). Takto

uplatnenú sumu primeraného finančného zadosťučinenia odôvodňujú s ohľadom na celkovú

dĺžku konania a stav právnej neistoty trvajúci viac než štyri roky, v ktorej sa Sťažovatelia

(a žalobcovia 7/, 8/, 16/ a 17/) stále nachádzajú. Stav právnej neistoty je spojený aj

s pocitmi frustrácie, pretože ani po vyše štyroch rokoch od začatia konania neboli

odstránené vady bytov, nebytových priestorov a spoločných častí a zariadení bytového

domu, ktoré ohrozujú život a zdravie Sťažovateľov, čo spôsobil OS BA I svojou dlhodobou

nečinnosťou. Keďže vo veci Sťažovateľov nebolo zatiaľ vytýčené ani len jedno

pojednávanie, nemožno v blízkej dobe očakávať právoplatné ukončenie sporu. Odstránenie

vád bytov, nebytových priestorov a spoločných častí a zariadení bytového domu, v ktorom

Sťažovatelia bývajú, je preto v nedohľadne.

Sťažovatelia majú za to, že suma primeraného finančného zadosťučinenia vo výške

4.500,- EUR je primeraná vzhľadom na všetky okolnosti prípadu, vzhľadom na závažnosť

vzniknutej ujmy a jej dopad (následky) na život a zdravie Sťažovateľov, teda na význam

predmetu konania pre Sťažovateľov, dĺžku trvania nečinnosti súdu a dĺžku trvania

samotného súdneho konania. Ohľadom primeranosti primeraného finančného

zadosťučinenia Sťažovatelia týmto poukazujú na nález Ústavného súdu vo veci

, v ktorom Ústavný súd SR priznal sťažovateľke primerané finančné

zadosťučinenie vo výške 4.500,- EUR za prieťahy v konaní na Okresnom súde Piešťany pod

spis. zn.: , pričom súdne konanie, v ktorom došlo k prieťahom v konaní, trvalo

ku dňu prijatia rozhodnutia Ústavného súdu SR celkovo cca 3 roky a 8 mesiacov. Išlo teda

o konanie nezanedbateľne kratšie, ako v prípade Sťažovateľov.“

6. Na základe uvedeného sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd nálezom takto

rozhodol:

„1. Sťažnosti sa vyhovuje.

2. Základné právo , , ,

, , , ,

, , , , ,

, , , ,

, , ,

, a , na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a právo na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva

slobôd, postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod spis. zn.:

, porušené bolo.

3. Okresnému súdu Bratislava I v konaní vedenom pod spis. zn.:

prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

4. , , ,

, , , ,

, , , ,

, , ,

, , ,

, , , a

, sa priznáva finančné zadosťučinenie, každému z nich v sume 3.500,- EUR

(slovom štyri tisíc päť sto eur), ktoré je Okresný súd Bratislava I im povinný vyplatiť

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Okresný súd Bratislava I je povinný uhradiť ,

, , , ,

, , , ,

, , , ,

, , ,

, , , ,

a , trovy právneho zastúpenia vo výške 355,72

EUR, ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný vyplatiť na účet spoločnosti KRION

Partners s. r. o., a to do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

7. Dňa 17. februára 2016 bolo ústavnému súdu doručené podanie sťažovateľov

označené ako „oprava zrejmej nesprávnosti časti návrhu sťažnosti“, v rámci ktorého

poukázali na zrejmú nesprávnosť v písaní spočívajúcu v nezhode číselného a slovného

vyjadrenia nimi požadovanej výšky finančného zadosťučinenia a uviedli, že správne znenie

bodu 4 petitu je takéto:

„4. , , ,

, , , ,

, , , ,

, , ,

, , ,

, , , a

, sa priznáva finančné zadosťučinenie, každému z nich v sume 4.500,- EUR

(slovom štyri tisíc päť sto eur), ktoré je Okresný súd Bratislava I im povinný vyplatiť

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

8. Ústavný súd uznesením č. k. -37 z 28. júna 2016 prijal sťažnosť

sťažovateľov na ďalšie konanie v rozsahu namietaného porušenia ich základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

9. Ústavný súd po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie vyzval predsedníčku okresného

súdu, aby sa vyjadrila k prijatej sťažnosti a oznámila, či trvá na tom, aby sa vo veci konalo

ústne pojednávanie.

10. Predsedníčka okresného súdu na výzvu ústavného súdu reagovala podaním

z 25. augusta 2016, ktoré bolo ústavnému súdu doručené 9. septembra 2016. Vo svojom

vyjadrení predsedníčka okresného súdu okrem iného uviedla:

«Sťažovatelia v sťažnosti namietajú, že od podania žaloby dňa 17.08.2011 ku dňu

podania sťažnosti, teda za obdobie 52 mesiacov, tunajší súd neuskutočnil vo veci spis. zn.

ani jedno pojednávanie, a to napriek opakovaným výzvam sťažovateľov.

Majú za to, že postupom a nečinnosťou OS BA I v konaní došlo k porušeniu ich základných

práv zakotvených v Čl. 48 ods. 2 SR ako aj Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd.

Sťažovatelia poukazujú na to, že dňa 06.05.2015 podal jeden zo sťažovateľov ako

splnomocnený zástupca všetkých žalobcov v danom konaní sťažnosť adresovanú

predsedníčke tunajšieho súdu, pričom táto bola vybavená upovedomením, v ktorom

predsedníčka súdu skonštatovala porušenie práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov. Zároveň skonštatovala, že právna vec bola zaradená medzi veci

sledované, s režimom kontroly sledovania úkonov v spise každé tri mesiace. Sťažovatelia

však uvádzajú, že aj po vydaní upovedomenia stále dochádza vo veci k zbytočným

prieťahom, keďže ani tri mesiace po vydaní upovedomenia nevykonal tunajší súd vo veci

žiaden úkon. OS BA I mal podľa sťažovateľov vo veci vykonať len dva úkony a to - vyzval

uznesením sťažovateľov a ostatných žalobcov na odstránenie vád návrhu a vyzval

sťažovateľov na oznámenie, či súhlasia s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania.

Ako uvádzajú sťažovatelia v ústavnej sťažnosti, dňa 06.05.2015 bola Okresnému

súdu Bratislava I doručená sťažnosť, podaná z dôvodu namietania prieťahov v konaní veci

vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod spis. zn. . Predmetná sťažnosť

bola predsedníčkou súdu vybavená dňa 05.06.2015, s tým, že bola vyhodnotená ako

dôvodná a vec bola z pokynu predsedníčky súdu zaradená medzi veci sledované.

Sťažovatelia však uvádzajú, Že aj napriek tomu vo veci stále dochádza k prieťahom.

K uvedenému považujem za potrebné uviesť, že vec spis. zn. bola

v súvislosti s ukončením funkcie sudcu JUDr. Heleny Hausleitnerovej ku dňu 31.01.2015 na

základe dodatku Č. 2 k Rozvrhu práce na rok 2015 prerozdelená a náhodným výberom

pomocou technických a programových prostriedkov pridelená dňa 16.03.2015 do oddelenia

„18C, 18Cpr, 18Cd a 18 Ccud“ sudkyne JUDr. Heleny Kožíkovej. Tá vo veci vytýčila

termín pojednávania na deň 04.09.2015 o 10:30 hod

Z dôvodu ukončenia výkonu funkcie sudcu JUDr. Heleny Kožíkovej ku dňu

17.06.2015 bol termín pojednávania zrušený a vec spis. zn. bola na základe

dodatku č. 5 k Rozvrhu práce na rok 2015 prerozdelená a náhodným výberom pomocou

technických a programových prostriedkov pridelená dňa 14.07.2015 do oddelenia „23C,

23Cpr, 23Cd a 23Ccud“ sudkyne Mgr. Jane Janics Bajánkovej.

V súvislosti s vymenovaním JUDr. Zuzany Hlistovej do funkcie sudcu bez časového

obmedzenia prezidentom SR dňom 26.11.2015 a s pridelením na Okresný súd Bratislava I

bola vec spis. zn. na základe dodatku č. 9 k Rozvrhu práce na rok 2015

prerozdelená a náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov

pridelená dňa 09.12.2015 do jej súdneho oddelenia „18C, 18Cpr, 18Cd a 18 Ccud“.

Súčasná zákonná sudkyňa, ktorej bola vec pridelená dňa 09.12.2015 vo veci vytýčila termín

pojednávania hneď ako to bolo možné a to na deň 17.03.2016.

....

Na základe vyššie uvedeného si dovolím poukázať na to, že na celkovú dĺžku konania

a sťažovateľmi namietané nevytýčenie ani jedného termínu pojednávania vo veci za obdobie

52 mesiacov od podania žaloby na súd ku dňu podania sťažnosti, malo vplyv hlavne to, že

vo veci došlo až trikrát ku zmene zákonného sudcu.

V neposlednom rade považujem za potrebné uviesť, že k predĺženiu konania prispeli

aj sťažovatelia, nakoľko k samotnému žalobnému návrhu nebola priložená celá

dokumentácia, na doloženie ktorej musel súd žalobcov vyzývať. Tiež procesné podania

sťažovateľov, o ktorých bolo nutné rozhodnúť (čiastočné späťvzatie, zmena petitu) konanie

predĺžili. Navyše na strane žalovaného došlo k ukončeniu právneho zastúpenia a k zvoleniu

nového právneho zástupcu, čo sa odrazilo na nutnosti odročiť nariadené pojednávanie

zo dňa 16.06.2016 z dôvodu poskytnutia novému právnemu zástupcovi dostatočnú lehotu na

prípravu pojednávania a naštudovanie sporu.

Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, dovolím si poukázať na vyjadrenie

zákonnej sudkyne, že vzhľadom k vysokému počtu subjektov na strane žalobcu, k rozsahu

predmetu sporu a k nutnosti naštudovania rozsiahlej dokumentácie nemožno konštatovať, že

sa bude jednať o časovo, skutkovo a právne jednoduchý, bežný spor.

V zmysle uvedených skutočností si dovoľujem Ústavný súd Slovenskej republiky

požiadať, aby v prípade, ak dospeje k záveru, že právo sťažovateľov na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov bolo porušené, vzal do úvahy, že zákonný sudca, ktorému bola vec

pridelená na prejednanie a rozhodnutie, svojím konaním vznik prieťahov nezavinil a od

pridelenia veci súčasnému zákonnému sudcovi (v decembri 2015) súd vo veci nie je

nečinný.

...

Záverom si dovoľujem Ústavný súd Slovenskej republiky požiadať, aby pri

rozhodovaní o priznám finančného zadosťučinenia vzal do úvahy vyššie uvedené objektívne

dôvody a aby sťažovateľom nepriznal finančné zadosťučinenie v plnej výške.»

11. Predsedníčka okresného súdu v podaní z 25. augusta 2016 zároveň uviedla, že

netrvá na ústnom pojednávaní pred ústavným súdom.

12. Na vyjadrenie okresného súdu reagovali sťažovatelia svojím stanoviskom

z 28. septembra 2016, ktoré bolo ústavnému súdu doručené 4. októbra 2016. Sťažovatelia

vo svojom stanovisku okrem iného uviedli:

«Pokiaľ ide o vyjadrenie predsedníčky Okresného súdu Bratislava I zo dňa

25.08.2016 (ďalej ako „Vyjadrenie“), uvádzame k nemu nasledovné. Sťažovatelia

zotrvávajú na všetkých dôvodoch uvedených v sťažnosti.

Sťažovatelia nesúhlasia s Vyjadrením v tom, že na celkovú dĺžku konania

a nevytýčenie ani jedného termínu pojednávania vo veci za obdobie 52 mesiacov (ku dňu

podania ústavnej sťažnosti) malo hlavne vplyv to, že vo veci došlo až trikrát k zmene

zákonného sudcu. Takéto tvrdenie je nepravdivé a aj irelevantné.

Prvá zákonná sudkyňa právnej veci sťažovateľov (JUDr. Helena Hausleitnerová)

mala právnu vec pridelenú od 17.08.2011 (deň podania žaloby) do 31.01.2015 (deň

ukončenia funkcie). Za toto obdobie uvedená zákonná sudkyňa vykonala iba dva procesné

úkony. Po prvé, nesprávnym spôsobom vyzvala sťažovateľov na odstránenie údajných vád

podania - žaloby, čo potvrdil Krajský súd v Bratislave, ktorý rozhodol o podanom odvolaní

sťažovateľov voči výzve na odstránenie vád podania - žaloby. Po druhé, až po vyše štyroch

rokoch od podania žaloby vyzvala sťažovateľov k tomu, či súhlasia s prejednaním veci bez

nariadenia pojednávania, k čomu sa sťažovatelia riadne a včas vyjadrili.

Druhá zákonná sudkyňa právnej veci sťažovateľov (JUDr. Helena Kožíková) vo veci

neurobila voči sťažovateľom žiadny účinný procesný úkon. Sťažovatelia boli síce

informovaní v upovedomení predsedníčky Okresného súdu Bratislava I zo dňa 05.06.2015

o vytýčení termínu pojednávania na deň 04.09.2016, ale nikdy naň neboli písomne

predvolaní a ani sa toto pojednávanie neuskutočnilo.

Tretia zákonná sudkyňa právnej veci sťažovateľov (Mgr. Jana Janics Bajánková)

taktiež vo veci neurobila voči sťažovateľom za obdobie od 14.07.2015 do 09.12.2015, kedy

jej bola právna vec pridelená, žiadny procesný úkon.

Pokiaľ ide o konanie štvrtej zákonnej sudkyne (JUDr. Zuzana Hlistová) podľa

sťažovateľov v jej konaní nedochádza k výraznejším prieťahom, sú však názoru, že jej úkony

nie sú dostatočne sústredené. Medzi inými poukazujeme na opravu uznesenia týkajúceho sa

zmeny návrhu sťažovateľov, na výzvu súdu na predloženie dokumentov, ktoré už boli

založené v súdnom spise, ako aj na to, že sa v konaní už trikrát vyjadrovali k aktívnej vecnej

legitimácií sťažovateľov, čo je primárne právna otázka, ku ktorej existuje aj ustálená

judikatúra súdov.

Napokon sťažovatelia uvádzajú, že zmena zákonného sudcu (t. j. personálne či

organizačné problémy konajúceho súdu) nemôže mať, v zmysle ustálenej judikatúry

Ústavného súdu SR ( alebo ), vplyv na posúdenie toho, či

došlo k neodôvodneným prieťahom v konaní.

Sťažovatelia nesúhlasia s Vyjadrením ani v tom, že prispeli k predĺženiu konania.

Výzva súdu na predloženie dokumentov bola sťažovateľom doručená spolu s predvolaním

na pojednávanie. Tejto výzve súdu sťažovatelia vyhoveli v stanovenej lehote, teda ešte pred

vytýčeným pojednávaním. To znamená, že predloženie dokumentov sťažovateľmi nemalo na

dĺžku konania akýkoľvek vplyv. Procesné podania sťažovateľov nemohli mať žiadny vplyv

na dĺžku konania. Sťažovatelia, resp. dotknutí žalobcovia zobrali žalobu späť, pretože

žalovaný zavinil, že sťažovatelia, resp. dotknutí žalobcovia zobrali žalobu späť a konanie sa

má v tejto časti zastaviť, s čím bola spojená aj zmena návrhu. Pritom o čiastočnom

späťvzatí žaloby súd doteraz, ani po šiestich mesiacoch nerozhodol.

Pokiaľ ide o zmenu právneho zástupcu žalovaného, táto skutočnosť je irelevantná na

účely posúdenia ich sťažnosti a nemôže byť sťažovateľom na ťarchu. Zmena právneho

zástupcu žalovaného ani vôbec nemala vplyv na pojednávanie vytýčené na 16.06.2016,

pretože toto pojednávanie sa uskutočnilo aj za účasti nového právneho zástupcu

žalovaného. Vyjadrenie preto nie je v tejto časti pravdivé.

Sťažovatelia sú názoru, že ich právna vec nie je skutkovo a právne zložitá a predmet

konania je štandardnou súčasťou sporovej agendy všeobecných súdov. Aj ak by mala byť

právna vec sťažovateľov považovaná za právne či skutkovo zložitú (s čím nesúhlasia),

sťažovatelia poukazujú na to, že Okresný súd Bratislava I túto právnu či skutkovú zložitosť

žiadnymi úkonmi neodstraňoval po dobu 54 mesiacov, aj keď bol ku konaniu sťažovateľmi

opakovane písomne vyzývaný.

Uplatnenú výšku primeraného zadosťučinenia považujú sťažovatelia za primeranú,

pretože zodpovedá sume cca 800 EUR za každý rok trvania predmetného konania, čo je

menšia suma ako priemerná mzda v národnom hospodárstve za rok 2014 (858 EUR).

Primeranosť výšky primeraného zadosťučinenia vyplýva aj z viacerých rozhodnutí

Ústavného súdu SR, v ktorých priznal primerané zadosťučinenie vo výške od cca 600 EUR

do cca 1200 EUR za každý rok trvania konania (, ,

a ).

Pokiaľ ide o výzvu Ústavného súdu SR, sťažovatelia súhlasia s tým, aby Ústavný súd

SR upustil od ústneho pojednávania v jeho veci, ak dospeje k názoru, že od ústneho

pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.»

13. V závere svojho stanoviska sťažovatelia vo vzťahu k nimi uplatnenej náhrade

trov konania uviedli:

„Sťažovatelia v podanej ústavnej sťažnosti zo dňa 22.12.2015 vyčíslili trovy

právneho zastúpenia vo výške 355,72 EUR, pričom vo vyčíslení nebolo zohľadnené to, že

ústavná sťažnosť sa týkala viacerých sťažovateľov ako účastníkov konania. V prílohe tohto

vyjadrenia preto sťažovatelia zasielajú Ústavnému súdu SR vyčíslenie trov právneho

zastúpenia zohľadňujúce uvedenú skutočnosť.“

14. V prílohe k svojmu vyjadreniu z 28. septembra 2016 sťažovatelia vyčíslili trovy

právneho zastúpenia zohľadňujúce skutočnosť, že v prípade ústavnej sťažnosti sťažovateľov

išlo o právne zastúpenie viacerých osôb, pričom trovy právneho zastúpenia sťažovateľov

spolu s daňou z pridanej hodnoty vyčíslili na 5 609,54 €.

15. Sťažovatelia v rámci svojho stanoviska taktiež oznámili, že netrvajú na ústnom

pojednávaní a súhlasia s jeho upustením vo veci.

16. Ústavný súd upustil so súhlasom všetkých účastníkov konania podľa § 30 ods. 2

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) od ústneho pojednávania v danej veci,

pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami, ako aj s obsahom súdneho spisu dospel

k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

17. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

18. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

19. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach podľa

v trojčlenných senátoch. Senát sa uznáša nadpolovičnou väčšinou svojich členov.

20. Podľa od ústneho pojednávania môže

ústavný súd so súhlasom účastníkov konania upustiť, ak od tohto pojednávania nemožno

očakávať ďalšie objasnenie veci.

21. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému

účastníkovi konania jeho trovy.

22. Podľa ak ústavný súd sťažnosti vyhovie,

v náleze vysloví, ktoré základné právo alebo sloboda a ktoré ustanovenie , ústavného

zákona alebo medzinárodnej zmluvy sa porušili, a akým právoplatným rozhodnutím,

opatrením alebo iným zásahom sa základné právo alebo sloboda porušili.

Podľa ak ústavný súd sťažnosti

vyhovie, môže prikázať, aby ten, kto základné právo alebo slobodu porušil svojou

nečinnosťou, vo veci konal podľa osobitných predpisov.

Podľa ústavný súd môže priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

23. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

24. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť

bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

III.

25. Zo spisu okresného súdu vo veci vedenej pod sp. zn. a z prehľadu

procesných úkonov, ktoré predsedníčka okresného súdu uviedla vo svojom vyjadrení

z 25. augusta 2016, ústavný súd zistil tieto rozhodné skutočnosti:

Dňa 17. augusta 2011 bola okresnému súdu sťažovateľmi podaná proti žalovanej

žaloba o uloženie povinnosti odstrániť vady bytov, nebytových priestorov a spoločných

častí a zariadení bytového domu s návrhom na vydanie rozkazu na plnenie.

Dňa 28. septembra 2011 oznámenie a poučenie okresného súdu o procesných

právach a povinnostiach účastníkov konania, zaslanie návrhu žalovanej s výzvou na

vyjadrenie.

Dňa 24. októbra 2011 bola okresnému súdu doručená žiadosť žalovanej o predĺženie

lehoty na vyjadrenie sa k návrhu.

Dňa 2. novembra 2011 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie žalovanej

k návrhu.

Dňa 30. marca 2012 okresný súd uznesením č. k. -276 vyzval

sťažovateľov na odstránenie vád podania týkajúcich sa petitu.

Dňa 3. mája 2012 bolo okresnému súdu doručené odvolanie sťažovateľov proti

uzneseniu okresného súdu č. k. -276 z 30. marca 2012.

Dňa 21. mája 2012 bol spis predložený Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len

„krajský súd“) na rozhodnutie o podanom odvolaní sťažovateľov.

Dňa 31. mája 2012 krajský súd uznesením č. k. -285 zrušil

sťažovateľmi napadnuté uznesenie okresného súdu ako „nadbytočné a nesprávne“.

Dňa 4. júla 2012 bolo rozhodnutie krajského súdu doručené okresnému súdu.

Dňa 5. novembra 2012 bola okresnému súdu doručená žiadosť právneho zástupcu

sťažovateľov o poskytnutie informácie o stave konania.

Dňa 22. novembra 2012 okresný súd listom informoval právneho zástupcu

sťažovateľov, že termín pojednávania vo veci bude nariadený v 3. štvrťroku 2013.

Dňa 19. februára 2013 bol spis pridelený sudkyni JUDr. Helene Hausleitnerovej.

Dňa 24. septembra 2014 bola okresnému súdu doručená žiadosť sťažovateľov

o nariadenie termínu pojednávania.

Dňa 30. septembra 2014 okresný súd uznesením č. k. -352 vyzval

žalovanú, aby sa v lehote 10 dní vyjadrila k žalobe podanej sťažovateľmi, a zároveň

žalovanú, ako aj sťažovateľov vyzval, aby sa v lehote 20 dní vyjadrili, či súhlasia

s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania.

Dňa 23. októbra 2014 bolo okresnému súdu doručené podanie sťažovateľov, ktorým

žiadali prešetriť stratu súdnych dokumentov a zároveň oznámili, že nesúhlasia

s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania.

Dňa 11. novembra 2014 okresný súd účastníkom konania odoslal poučenie

o procesných právach a povinnostiach.

Dňa 16. marca 2015 bol spis pridelený sudkyni JUDr. Helene Kožíkovej.

Dňa 6. mája 2015 bola okresnému súdu doručená sťažnosť sťažovateľov na prieťahy

v konaní vedenom pod sp. zn. .

Dňa 5. júna 2015 predsedníčka okresného súdu listom sťažovateľom oznámila, že ich

sťažnosť na prieťahy v konaní vyhodnotila ako dôvodnú.

Dňa 14. júla 2015 bol spis pridelený sudkyni Mgr. Jane Janics Bajánkovej.

Dňa 9. decembra 2015 bol spis pridelený sudkyni JUDr. Zuzane Hlistovej.

Dňa 8. februára 2016 bol nariadený termín pojednávania na 17. marec 2016.

Dňa 9. februára 2016 okresný súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľov, aby

v lehote 10 dní zaslal chýbajúcu časť dokumentácie.

Dňa 1. marca 2016 bola okresnému súdu doručená odpoveď právneho zástupcu

sťažovateľov na žiadosť okresného súdu o zaslanie chýbajúcich dokumentov.

Dňa 17. marca 2016 sa uskutočnilo pojednávanie vo veci, následne bolo odročené na

25. apríl 2016 s tým, že právni zástupcovia účastníkov konania v lehote do 10. apríla 2016

doručia okresnému súdu vyjadrenia k vzájomným prednesom a súčasne označia dôkazy,

ktoré žiadajú vykonať.

Dňa 17. marca 2016 právny zástupca sťažovateľov okresnému súdu predložil

podanie, ktorým čiastočne vzal žalobu späť, požiadal o úpravu žalobného návrhu a zaslal

prehľad k uplatneným nárokom sťažovateľov.

Dňa 6. apríla 2016 okresný súd uznesením č. k. -403 v plnom rozsahu

vyhovel návrhu sťažovateľov na úpravu žalobného návrhu.

Dňa 11. apríla 2016 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie právneho zástupcu

žalovanej z 10. apríla 2016 spolu s návrhmi na doplnenie dokazovania.

Dňa 15. apríla 2016 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie právneho zástupcu

sťažovateľov.

Dňa 21. apríla 2016 bol okresnému súdu doručený návrh právneho zástupcu

žalovanej na vydanie opravného uznesenia.

Dňa 21. apríla 2016 okresný súd uznesením č. k. -433 opravil znenie

výroku uznesenia okresného súdu č. k. -403 zo 6. apríla 2016.

Dňa 25. apríla 2016 sa uskutočnilo pojednávanie vo veci, následne bolo odročené na

16. jún 2016 s tým, že právni zástupcovia účastníkov konania v lehote 15 dní doručia

okresnému súdu vyjadrenia.

Dňa 11. mája 2016 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie právneho zástupcu

žalovanej.

Dňa 16. mája 2016 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie právneho zástupcu

sťažovateľov k vyjadreniu právneho zástupcu žalovanej z 10. apríla 2016.

Dňa 25. mája 2016 okresný súd uznesením č. k. -464 opravil

odôvodnenie uznesenia okresného súdu č. k. -403 zo 6. apríla 2016.

Dňa 13. júna 2016 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie právneho zástupcu

žalovanej k vyjadreniu právneho zástupcu sťažovateľov zo 16. mája 2016.

Dňa 15. júna 2016 právny zástupca žalovanej oznámil okresnému súdu ukončenie

právneho zastupovania žalovanej.

Dňa 15. júna 2016 bola okresnému súdu doručená žiadosť nového právneho zástupcu

žalovanej o odročenie pojednávania z dôvodu prípravy na pojednávanie.

Dňa 16. júna 2016 sa uskutočnilo pojednávanie vo veci, následne bolo odročené na

5. september 2016 s tým, že právny zástupca sťažovateľov v lehote do 30. júla 2016 doručí

okresnému súdu dokumentáciu.

Dňa 20. júla 2016 bolo okresnému súdu doručené stanovisko právneho zástupcu

žalovanej.

Dňa 4. augusta 2016 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie právneho zástupcu

sťažovateľov.

Dňa 17. augusta 2016 bol zmenený termín pojednávania na 8. september 2016.

Dňa 22. augusta 2016 bola okresnému súdu doručená žiadosť právneho zástupcu

sťažovateľov o odročenie termínu pojednávania nariadeného na 8. september 2016, a to

z dôvodu dlhodobo plánovanej dovolenky.

Dňa 31. augusta 2016 bolo okresnému súdu doručené stanovisko právneho zástupcu

žalovanej k vyjadreniu právneho zástupcu sťažovateľov zo 4. augusta 2016.

Dňa 22. septembra 2016 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie právneho

zástupcu sťažovateľov k stanovisku právneho zástupcu žalovanej zo 4. augusta 2016.

Dňa 6. októbra 2016 sa uskutočnilo pojednávanie vo veci, ktoré bolo následne

odročené na neurčito pre účely predloženia spisu ústavnému súdu na rozhodnutie o ústavnej

sťažnosti.

IV.

26. Podstatou sťažnosti je sťažovateľmi namietané porušenie ich základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na

prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. , ktoré v čase doručenia sťažnosti ústavnému

súdu (29. december 2015) trvalo už viac ako 4 roky. a sťažovatelia predovšetkým namietajú

nenariadenie ani jedného termínu pojednávania vo veci za obdobie 52 mesiacov od podania

žaloby na okresnom súde (17. august 2011) ku dňu podania sťažnosti ústavnému súdu

(29. december 2015).

Sťažovateľmi napadnuté konanie vedené na okresnom súde pod sp. zn.

nebolo doteraz právoplatne skončené, t. j. v čase rozhodovania ústavného

súdu trvá viac ako 5 rokov.

27. Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide

o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno v obsahu

týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (, ).

28. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa , ako aj práva podľa dohovoru vychádza

zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie (m. m. , ).

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z (ďalej len

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, resp. od 1. júla 2016 vyplýva

z (ďalej len „“), ktorý súdom prikazuje, aby

v konaní postupovali tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá,

predchádzali zbytočným prieťahom, konali hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného

zaťažovania strán sporu a iných osôb. Táto povinnosť vyplýva tiež z ,

podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak,

aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, resp. od 1. júla 2016 vyplýva tiež

z , podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť

rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania.

29. Sudca je podľa povinný robiť vhodné opatrenia, aby

sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov, resp. od 1. júla

2016 podľa súd vedie pojednávanie tak, aby sa mohlo rozhodnúť

spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania a účel tohto zákona.

Ďalšia významná povinnosť pre sudcu vyplýva z , podľa ktorého sa

pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť, pričom ak sa

pojednávanie odročuje, predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa

bude konať nové pojednávanie, resp. od 1. júla 2016 táto povinnosť vyplýva z § 183 ods. 1

, v zmysle ktorého sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov.

30. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočných prieťahom,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (napr. ,

a iné) zohľadňoval tri základné kritériá, ktorými sú (i) právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, (ii) správanie účastníkov súdneho konania a (iii)

postup samotného súdu. V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva v rámci

prvého kritéria ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom

konaní a jeho význam pre sťažovateľov (). Podľa uvedených kritérií posudzoval

ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľov.

30.1 Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, predmetom

konania vedeného na okresnom súde je rozhodovanie o uložení povinnosti odstrániť vady

bytov, nebytových priestorov a spoločných častí a zariadení bytového domu. Po právnej

stránke ide o vec, ktorá patrí k štandardnej agende všeobecných súdov, a teda sa nevymyká

bežnej rozhodovacej činnosti všeobecných súdov. Zo zistení ústavného súdu zároveň

vyplýva, že vzhľadom na dlhodobú nečinnosť okresného súdu od podania žaloby

do podania sťažnosti ústavnému súdu nemožno doterajší zdĺhavý priebeh napadnutého

konania pripísať ani na vrub faktickej zložitosti prerokovávanej veci, keďže do podania

sťažnosti ústavnému súdu nebola predmetná vec okresným súdom fakticky vôbec

prerokovávaná, t. j. okresným súdom nebol vôbec vytvorený priestor na to, aby sa prípadná

faktická zložitosť veci mohla v konaní prejaviť, a preto prípadná faktická zložitosť veci nie

je ani významná pre hodnotenie postupu okresného súdu v napadnutom konaní (m. m.

), hoci potenciálnu faktickú zložitosť sporu do budúcnosti nemožno

jednoznačne vylúčiť.

30.2 Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom,

či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu jeho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a jeho práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Ústavný súd zastáva názor, že na ťarchu sťažovateľov možno pripočítať len podanie

vyjadrení po súdom stanovenej lehote (pozri časť III tohto nálezu). Podľa názoru ústavného

súdu však táto skutočnosť nemá v kontexte celkovej dĺžky konania zásadný význam, keďže

podanie vyjadrení po lehote bolo len úplne výnimočné, pričom okresným súdom stanovená

lehota bola sťažovateľmi prekročená len o dni.

Pokiaľ ide o okresným súdom uvádzaný argument, v zmysle ktorého k dĺžke konania

prispela aj skutočnosť, že na strane žalovanej došlo k ukončeniu právneho zastúpenia

a k zvoleniu nového právneho zástupcu, ústavný súd konštatuje, že túto skutočnosť

nemožno pripočítať na ťarchu sťažovateľov, keďže nešlo o ich právneho zástupcu, ale

o právneho zástupcu iného účastníka konania. Na ťarchu sťažovateľov možno pripočítať

jediné odročenie pojednávania, a to z 8. septembra 2016 na 6. október 2016 (t. j. približne

jeden mesiac), ku ktorému došlo na základe žiadosti právneho zástupcu sťažovateľov.

Posudzujúc celkovú dĺžku konania však podľa názoru ústavného súdu táto skutočnosť nemá

v kontexte celkovej dĺžky konania zásadný význam.

30.3 Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v napadnutom

konaní a konštatuje, že občianske súdne konanie, ktoré na jednom stupni trvá tak dlho, ako

to je v danej veci [v čase rozhodovania ústavného súdu viac ako 5 rokov], možno už len na

základe posúdenia tohto neprimeraného obdobia považovať za nezlučiteľné s imperatívom

ustanoveným v , resp. v dohovoru. Takáto zdĺhavosť konania

totiž v princípe predlžuje stav právnej neistoty dotknutej osoby do tej miery, že sa jej právo

na súdnu ochranu stáva iluzórnym, a teda ho ohrozuje vo svojej podstate (m. m.

, ).

Ústavný súd posudzoval obdobia nečinnosti okresného súdu, v ktorých neboli

vykonané žiadne (efektívne) úkony, pričom ústavný súd dospel k záveru, že sťažovateľmi

napadnutý postup okresného súdu v posudzovanom konaní nesvedčí o tom, že by okresný

súd v období od podania žaloby (17. august 2011) do nariadenia prvého pojednávania

v danej veci (8. február 2016) svoju činnosť organizoval tak, aby bola vec čo najrýchlejšie

prejednaná a rozhodnutá.

Uvedené obdobie od 17. augusta 2011 do 8. februára 2016 (s výnimkou obdobia

od 21. mája 2012 do 4. júla 2012, kedy sa spis nachádzal na krajskom súde), t. j. obdobie

v celkovej dĺžke približne 52 mesiacov, ústavný súd posúdil ako časový úsek, v ktorom

došlo k zbytočným prieťahom v dôsledku nečinnosti, resp. neefektívnej činnosti okresného

súdu, keďže v tomto viac ako štvorročnom období od podania žaloby sťažovateľmi sa

neuskutočnilo ani jedno (!) pojednávanie vo veci samej, pričom okresný súd len

- uznesením č. k. -276 z 30. marca 2012 vyzval sťažovateľov na

odstránenie vád podania týkajúcich sa petitu. Uvedené uznesenie okresného súdu

následne krajský súd uznesením č. k. -285 z 31. mája 2012 zrušil ako

„nadbytočné a nesprávne“,

- uznesením č. k. -352 z 30. septembra 2014 vyzval žalovanú, aby sa

v lehote 10 dní vyjadrila k žalobe podanej sťažovateľmi, a zároveň žalovanú, ako aj

sťažovateľov vyzval, aby sa v lehote 20 dní vyjadrili, či súhlasia s rozhodnutím veci

bez nariadenia pojednávania.

Podľa názoru ústavného súdu je nemysliteľné, že okresný súd v období

od 17. augusta 2011 do 8. februára 2016 nevykonal žiadne dokazovanie súvisiace s meritom

veci, ktoré by bolo predpokladom na prípravu konečných meritórnych rozhodnutí,

ale vykonal celkovo len dva jednoduché procesné úkony (z ktorých jeden bol navyše súdom

druhého stupňa vyhodnotený ako „nadbytočný a nesprávny“), čo je nezlučiteľné

so základným právom účastníka konania podľa a právom podľa

ods. 1 dohovoru.

Z obsahu spisu zároveň vyplýva, že predsedníčka okresného súdu sťažnosť z mája

2015 na prieťahy v predmetnom konaní vyhodnotila ako dôvodnú, a teda aj samotný

okresný súd priznal zbytočné prieťahy v tomto konaní.

Pokiaľ ide o obranu okresného súdu, že na celkovú dĺžku konania a sťažovateľmi

namietané nenariadenie ani jedného termínu pojednávania vo veci za obdobie viac ako

štyroch rokov malo vplyv hlavne to, že vo veci došlo až trikrát ku zmene zákonného sudcu,

ústavný súd konštatuje, že viacnásobná zmena osoby zákonného sudcu v súdnom konaní

nemôže byť pripočítaná na ťarchu účastníka konania a nemá povahu okolností, ktoré by

vylučovali zodpovednosť súdu, ktorý je vecne a miestne príslušný na rozhodnutie vo veci

občana, ktorý sa naň obrátil (m. m. , ).

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu otázky množstva vecí, personálne

a organizačné problémy súdu nie sú v zásade ústavne významné pre posúdenie toho, či

došlo k zbytočným prieťahom v konaní. Ústavný súd neposudzuje, či ku zbytočným

prieťahom v konaní došlo v dôsledku nedostatočného personálneho obsadenia súdu

a následného veľkého počtu vecí pripadajúcich na sudcu alebo v dôsledku subjektívnych

príčin na strane sudcu a vedenia súdu. v totiž zaväzuje predovšetkým

súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov, a tým vykonanie spravodlivosti v primeranej lehote.

Ústavný súd v tejto súvislosti zároveň zdôrazňuje, že nečinnosť súdu bez existencie

akýchkoľvek zákonných dôvodov (teda bez existencie zákonnej prekážky brániacej

vo vykonávaní procesných úkonov) je potrebné považovať za zbytočné prieťahy v konaní,

ktoré sú z ústavnoprávneho aspektu netolerovateľné.

31. Vzhľadom na uvedené ústavný súd, berúc do úvahy celý doterajší priebeh

namietaného konania, konštatuje, že nečinnosťou okresného súdu v konaní vedenom pod

sp. zn. došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu sťažovateľmi

označených práv. Ústavný súd preto vyslovil porušenie základného práva sťažovateľov na

prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené

vo výroku tohto nálezu v bode 1.

32. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany

sťažovateľom ústavný súd zároveň prikázal okresnému súdu podľa

a konať vo veci bez zbytočných prieťahov

(bod 2 výroku).

V.

33. Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej

osoby podľa vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným

rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie,

opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva boli podľa odseku 1 porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

34. Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov

sa ho domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne

o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo

slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti

rozhodnutia ústavného súdu.

35. Sťažovatelia sa v súvislosti s namietaným porušením práv postupom okresného

súdu domáhali priznania primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 4 500 € pre

každého.

36. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušovania základného práva (m. m. a i.). Vzhľadom na okolnosti danej

veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva podľa

ods. 1 dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľov.

Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať sťažovateľom aj finančné

zadosťučinenie podľa , pričom ústavný súd podľa zásad

spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva a s prihliadnutím na

všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľov ho považuje za primerané v sume

1 000 € pre každého zo sťažovateľov (bod 3 výroku).

VI.

37. Ústavný súd napokon rozhodol podľa aj

o úhrade trov konania, ktoré vznikli sťažovateľom v súvislosti s ich právnym zastupovaním

právnou zástupkyňou spoločnosťou KRION Partners s. r. o. v konaní pred ústavným súdom

(bod 4 výroku).

38. Ústavný súd pri priznaní úhrady trov konania vychádzal z § 1 ods. 3, § 11 ods. 3,

§ 13 ods. 2 a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).

39. Ústavný súd priznal sťažovateľom úhradu trov konania za dva úkony právnej

služby v roku 2015 (prevzatie a príprava právneho zastúpenia, podanie sťažnosti) a jeden

úkon právnej služby v roku 2016 (stanovisko k vyjadreniu okresného súdu).

40. Podľa Štatistického úradu Slovenskej republiky bola v 1. polroku 2014 (§ 1

ods. 3 vyhlášky) priemerná mesačná mzda v hospodárstve Slovenskej republiky 839 €

(z toho jedna šestina v zmysle § 11 ods. 3 vyhlášky sa rovná sume 139,83 € a jedna stotina

v zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky sa rovná sume 8,39 €).

Podľa Štatistického úradu Slovenskej republiky bola v 1. polroku 2015 (§ 1 ods. 3

vyhlášky) priemerná mesačná mzda v hospodárstve Slovenskej republiky 858 € (z toho

jedna šestina v zmysle § 11 ods. 3 vyhlášky sa rovná sume 143 € a jedna stotina v zmysle

§ 16 ods. 3 vyhlášky sa rovná sume 8,58 €).

41. Za jeden úkon právnej služby vykonaný v roku 2015 patrí odmena v sume

139,83 €, preto trovy právneho zastúpenia pre jedného sťažovateľa v roku 2015 (za dva

úkony právnej služby) predstavujú sumu 279,66 €. Táto základná sadzba tarifnej odmeny sa

znižuje o 50 % (§ 13 ods. 2 vyhlášky), pretože išlo o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch

alebo viacerých osôb, t. j. znižuje sa na sumu 139,83 € za dva úkony právnej služby v roku

2015 v prípade jedného sťažovateľa.

42. Za jeden úkon právnej služby vykonaný v roku 2016 patrí odmena v sume 143 €,

preto trovy právneho zastúpenia pre jedného sťažovateľa v roku 2016 (za jeden úkon

právnej služby) predstavujú sumu 143 €. Táto základná sadzba tarifnej odmeny sa znižuje

o 50 % (§ 13 ods. 2 vyhlášky), pretože išlo o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo

viacerých osôb, t. j. znižuje sa na sumu 71,50 € za jeden úkon právnej služby v roku 2016

v prípade jedného sťažovateľa.

43. Ústavný súd priznal sťažovateľom úhradu trov právneho zastúpenia za dva úkony

právnej služby v roku 2015 v zmysle § 11 ods. 3 a § 13 ods. 2 vyhlášky v sume 3 076,26 €

(22 x 139,83 €) a režijný paušál v zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky v sume 16,78 € (2x 8,39 €).

Ústavný súd priznal sťažovateľom úhradu trov právneho zastúpenia za jeden úkon

právnej služby v roku 2016 v zmysle § 11 ods. 3 a § 13 ods. 2 vyhlášky v sume 1 573 €

(22 x 71,50 €) a režijný paušál v zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky v sume 8,58 €.

Za tri úkony právnej služby vrátane režijného paušálu u 22 sťažovateľov tak

v zmysle vyhlášky trovy právneho zastúpenia spolu predstavujú 4 674,62 €. Keďže právna

zástupkyňa sťažovateľov spoločnosť KRION Partners s. r. o., Palisády 50, Bratislava, je

platcom dane z pridanej hodnoty [ďalej len „DPH“ (na základe predloženej fotokópie

osvedčenia o registrácii pre DPH)], uvedená suma bola zvýšená o DPH vo výške 20 %

podľa vyhlášky a podľa o dani z pridanej hodnoty

v znení neskorších predpisov. Trovy právneho zastúpenia vrátane započítania DPH

a režijného paušálu spolu predstavujú sumu 5 609,54 € [4 674,62 € + 934,92 € (20 % DPH)]

(bod 4 výroku).

44. Trovy konania je okresný súd povinný uhradiť na účet právnej zástupkyne

sťažovateľov ( v spojení s ).

45. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný

prostriedok.

V Košiciach 13. decembra 2016