Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 2 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (7)III. ÚS 449/2016
PDF · 441.52 KB
No categories available
III. ÚS 449/2016
Legal thesis Official
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. decembra 2016
v senáte zloženom z predsedníčky Jany Baricovej, zo sudkyne Ivetty Macejkovej (sudkyňa
spravodajkyňa) a sudcu Sergeja Kohuta v konaní o sťažnosti ,
; , ; ,
; ,
; , ;
, ; ,
; , ;
, ; ,
; , ; ,
; , ;
, ; ,
; , ;
, ; ,
; ,
; , ; ,
, a , , právne
zastúpených spoločnosťou KRION Partners s. r. o., Palisády 50, Bratislava, konajúcou
prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. Mária Kluka, ktorou namietali porušenie svojho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu
Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 21 C 132/2011, takto
rozhodol:
1. Základné právo , , ,
, , , ,
, , , , ,
, , , ,
, , ,
, a na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 21 C 132/2011
p o r u š e n é b o l i .
2. Okresnému súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 21 C 132/2011
p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.
3. , , ,
, , , ,
, , , ,
, , ,
, , ,
, , , a
p r i z n á v a finančné zadosťučinenie každému v sume po 1 000 € (slovom tisíc
eur), ktoré im j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4. , , ,
, , , ,
, , , ,
, , ,
, , ,
, , , a
p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 5 609,54 € (slovom
päťtisícšesťstodeväť eur a päťdesiatštyri centov), ktorú j e Okresný súd Bratislava I
p o v i n n ý vyplatiť na účet ich právnej zástupkyne spoločnosti KRION Partners s. r. o.,
Palisády 50, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
29. decembra 2015 doručená sťažnosť , ;
, ; ,
; , ;
, ; ,
; , ; ,
; , ;
, ; ,
; , ; ,
; ,
; , ; ,
; ,
; , ;
; ,
; , , a
, (ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietali
porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj svojho práva na
prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej
len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 21 C 132/2011.
2. V konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 21 C 132/2011 sťažovatelia ako
žalobcovia podali žalobu, ktorou sa proti spoločnosti OTP REAL SLOVENSKO s. r. o.
(ďalej len „žalovaná“) ako žalovanej domáhajú uloženia povinnosti odstrániť vady bytov,
nebytových priestorov a spoločných častí a zariadení bytového domu. Návrh na začatie
konania bol na okresnom súde podaný 17. augusta 2011, t. j. pred viac ako piatimi rokmi.
3. Sťažovatelia v odôvodnení svojej sťažnosti k skutkovému stavu uvádzajú:
«Uznesením zo dna 30.03.2012 boli Sťažovatelia (spolu so žalobcami 7/, 8/, 16/
a 17/) vyzvaní OS BA I na odstránenie vád podania pod hrozbou odmietnutia podania,
keďže tzv. petit návrhu nebol údajne vykonateľný. Voči uvedenému uzneseniu podali
Sťažovatelia (spolu so žalobcami 7/, 8/, 16/ a 17/) odvolanie dňa 03.05.2012, o ktorom
rozhodol Krajský súd v Bratislave uznesením so spis. zn.: 5Co 226/2012 zo dňa 31.05.2012
tak, že predmetné uznesenie OS BA I zrušil.
Dňa 31.10.2012 požiadali Sťažovatelia (spolu so žalobcami 7/, 8/, 16/ a 17/) OS BA I
o informáciu, v akom štádiu sa ich konanie nachádza a o zaslanie informácie ohľadom
termínu súdneho pojednávania. Na uvedenú žiadosť odpovedal OS BA I listom zo dňa
22.11.2012, v ktorom informoval Sťažovateľov (spolu so žalobcami 7/, 8/, 16/ a 17/), že
termín pojednávania bude vytýčený v treťom štvrťroku 2013 v súlade s rozvrhom práce.
Dňa 27.01.2014 Sťažovatelia (spolu so žalobcami 7/, 8/, 16/ a 17/) doručili OS BA I
žiadosť o vytýčenie termínu pojednávania, s ktorou predložili aj podklady do súdneho spisu.
Na uvedenú žiadosť OS BA I žiadnym spôsobom nereagoval a ku dňu podania tejto
sťažnosti nevytýčil ani jediné pojednávanie.
Dňa 24.09.2014 Sťažovatelia (spolu so žalobcami 7/, 8/, 16/ a 17/) doručili OS BA I
žiadosť (urgenciu) o vytýčenie termínu pojednávania. Na uvedenú žiadosť OS BA I žiadnym
spôsobom nereagoval a ku dňu podania tejto sťažnosti nevytýčil ani jediné pojednávanie.
Dňa 21.10.2014 bolo Sťažovateľom (spolu so žalobcami 7/, 8/, 16/ a 17/) doručené
uznesenie OS BA I, ktorým boli vyzvaní k tomu, aby sa vyjadrili, či súhlasia s prejednaním
veci bez nariadenia pojednávania. Na uvedenú výzvu odpovedali Sťažovatelia (spolu
so žalobcami 7/, 8/, 16/ a 17/) prípisom zo dňa 22.10.2014, ktorým oznámili OS BA I, že
nesúhlasia s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania a zároveň požiadali
OS BA I o prešetrenie straty súdnych dokumentov, pretože ich žiadosť o vytýčenie termínu
pojednávania zo dňa 24.01.2014 (bod 4. tejto sťažnosti) sa v súdnom spise nenachádza.
Na žiadosť sťažovateľa spolu s ostatnými žalobcami o prešetrenie súdnych dokumentov
odpovedal OS BA I listom zo dna 11.11.2014, v ktorom oznámil, že strata súdnych
dokumentov bude preverená spisovou kanceláriou.
Dňa 06.05.2015 podal Sťažovateľ 14/, ako splnomocnený zástupca všetkých žalobcov
v danom konaní, v zmysle ust. § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v platnom znení
(ďalej ako „Zákon o súdoch“) sťažnosť predsedníčke OS BA I proti porušovaniu práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ktorú vybavila predsedníčka OS BA I
upovedomením doručeným dňa 05.06.2015 (ďalej ako „Upovedomenie“), a v ktorom
skonštatovala porušenie práva Sťažovateľa 14/ na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov. Predsedníčka OS BA I v Upovedomení skonštatovala, že právna vec Sťažovateľa
14/, teda aj ostatných Sťažovateľov (vrátane žalobcov 7/, 8/, 16/ a 17/), bola zaradená
medzi sledované veci s režimom kontroly sledovania úkonov 3 mesiace. Podľa vyjadrenia v
tom čase zákonnej sudkyne, bude vec vybavená v primeranej lehote a termín pojednávania
vytýčila na 04.09.2015.
Pojednávanie, ktoré sa malo uskutočniť v zmysle Upovedomenia dňa 04.09.2015, sa
neuskutočnilo a ani naň neboli Sťažovatelia (ani žalobcovia 7/, 8/, 16/ a 17/) riadne
predvolaní.
Z vyššie popísaného skutkového stavu teda vyplýva, že OS BA I neuskutočnil, ku dňu
podania tejto sťažnosti, vo veci za 52 mesiacov od podania žaloby ani jedno pojednávanie,
a to napriek opakovaným výzvam Sťažovateľov (a žalobcov 7/, 8/, 16/ a 17/). Teda právna
vec nie je ani po 52 mesiacoch právoplatne ukončená.»
4. Sťažovatelia v sťažnosti ďalej uviedli:
„Ako vyplýva z bodov 1. až 9., tejto sťažnosti, OS BA I je pri prejednávaní veci
Sťažovateľov (a žalobcov 7/, 8/, 16/ a 17/) dlhodobo nečinný, čím spôsobil v tomto konaní
zbytočné prieťahy, čo bolo potvrdené aj Upovedomením predsedníčky OS BA I. Sťažovatelia
poukazujú zároveň na to, že ani po vydaní Upovedomenia nedošlo v ich veci k odstráneniu
zbytočných prieťahov a tieto zbytočné prieťahy naďalej pretrvávajú, čo ich viedlo k podaniu
tejto sťažnosti.
...
Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, Sťažovatelia zastávajú názor, že
predmet konania je štandardnou súčasťou sporovej agendy všeobecných súdov, a preto ho
nemožno považovať za právne zložitý. Podľa Sťažovateľov žiadne okolnosti nenasvedčujú
tomu, že jeho právna vec by mala byť aj skutkovo zložitá. Aj ak by mala byť právna vec
Sťažovateľov považovaná za právne či skutkovo zložitú, Sťažovatelia poukazujú na to, že
OS BA I túto právnu či skutkovú zložitosť žiadnymi úkonmi neodstraňoval ani neodstraňuje.
Sťažovatelia sú tiež názoru, že OS BA I mal pri prejednávaní veci prihliadať na jej povahu
a jej význam pre Sťažovateľov (a žalobcov 7/, 8/, 16/ a 17/), pretože Sťažovatelia
(a žalobcovia 7/, 8/, 16/ a 17/) sa domáhajú odstránenia vád bytov, nebytových priestorov
a spoločných častí a zariadení bytového domu, ktoré majú havarijný charakter
a bezprostredne ohrozujú zdravie a život Sťažovateľov.
Pokiaľ ide o správanie účastníkov konania, z popísaného skutkového stavu je zrejmé,
že správanie účastníkov konania nemalo a nemohlo mať vplyv na zbytočné prieťahy
v konaní pred OS BA I. Sťažovatelia (a žalobcovia 7/, 8/, 16/ a 17/) vykonali v konaní
nasledovné úkony: (i) podali odvolanie voči uzneseniu OS BA I, ktorým boli vyzvaní na
odstránenie vád návrhu, ktorému (odvolaniu) však bolo vyhovené (ii) včas odpovedali
OS BA I na jeho výzvu, či súhlasia s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania (iii)
opakovane, avšak bez úspechu, požiadali OS BA I o vytýčenie termínu pojednávania.
Pokiaľ ide o správanie OS BA I, z bodov 1. až 9. tejto sťažnosti je zrejmé, že
OS BA I bol opakovane po dlhší čas nečinný, a to bez akéhokoľvek legitímneho dôvodu,
čo napokon potvrdilo aj samotné Upovedomenie. OS BA I vykonal v predmetnej veci iba
dva úkony. Po prvé, vyzval uznesením sťažovateľa a ostatných žalobcov na odstránenie vád
návrhu, čo sa ukázalo ako nesprávne, pretože predmetné uznesenie OS BA bolo zrušené
Krajským súdom v Bratislave. Po druhé, po vyše štyroch rokoch vyzval Sťažovateľov
(a žalobcov 7/, 8/, 16/ a 17/) na to, či súhlasia s prejednaním veci bez nariadenia
pojednávania.
Pokiaľ ide o celkovú dĺžku konania, ktoré trvá viac než 52 mesiacov, možno
ho považovať samo o sebe za neprimerane dlhé, čo zakladá porušenie práva Sťažovateľov
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, resp. prejednanie veci v primeranej lehote,
čo vyplýva aj z judikatúry ESĽP. Okrem toho, s ohľadom na charakter sporu a zaťaženosť
OS BA I, možno dôvodne očakávať, že celková dĺžka konania ešte podstatne narastie,
pretože vo veci nebolo doteraz vytýčené ani len jedno pojednávanie.“
5. Pokiaľ ide o požadovanú výšku primeraného finančného zadosťučinenia,
sťažovatelia uviedli:
„Sťažovatelia žiadajú Ústavný súd SR, aby každému z nich priznal primerané
finančné zadosťučinenie vo výške 4.500,- EUR (slovom štyri tisíc päťsto eur). Takto
uplatnenú sumu primeraného finančného zadosťučinenia odôvodňujú s ohľadom na celkovú
dĺžku konania a stav právnej neistoty trvajúci viac než štyri roky, v ktorej sa Sťažovatelia
(a žalobcovia 7/, 8/, 16/ a 17/) stále nachádzajú. Stav právnej neistoty je spojený aj
s pocitmi frustrácie, pretože ani po vyše štyroch rokoch od začatia konania neboli
odstránené vady bytov, nebytových priestorov a spoločných častí a zariadení bytového
domu, ktoré ohrozujú život a zdravie Sťažovateľov, čo spôsobil OS BA I svojou dlhodobou
nečinnosťou. Keďže vo veci Sťažovateľov nebolo zatiaľ vytýčené ani len jedno
pojednávanie, nemožno v blízkej dobe očakávať právoplatné ukončenie sporu. Odstránenie
vád bytov, nebytových priestorov a spoločných častí a zariadení bytového domu, v ktorom
Sťažovatelia bývajú, je preto v nedohľadne.
Sťažovatelia majú za to, že suma primeraného finančného zadosťučinenia vo výške
4.500,- EUR je primeraná vzhľadom na všetky okolnosti prípadu, vzhľadom na závažnosť
vzniknutej ujmy a jej dopad (následky) na život a zdravie Sťažovateľov, teda na význam
predmetu konania pre Sťažovateľov, dĺžku trvania nečinnosti súdu a dĺžku trvania
samotného súdneho konania. Ohľadom primeranosti primeraného finančného
zadosťučinenia Sťažovatelia týmto poukazujú na nález Ústavného súdu vo veci
II. ÚS 274/09, v ktorom Ústavný súd SR priznal sťažovateľke primerané finančné
zadosťučinenie vo výške 4.500,- EUR za prieťahy v konaní na Okresnom súde Piešťany pod
spis. zn.: 6C/183/2008, pričom súdne konanie, v ktorom došlo k prieťahom v konaní, trvalo
ku dňu prijatia rozhodnutia Ústavného súdu SR celkovo cca 3 roky a 8 mesiacov. Išlo teda
o konanie nezanedbateľne kratšie, ako v prípade Sťažovateľov.“
6. Na základe uvedeného sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd nálezom takto
rozhodol:
„1. Sťažnosti sa vyhovuje.
2. Základné právo , , ,
, , , ,
, , , , ,
, , , ,
, , ,
, a , na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva
slobôd, postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod spis. zn.:
21C/132/2011, porušené bolo.
3. Okresnému súdu Bratislava I v konaní vedenom pod spis. zn.: 21C/132/2011
prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.
4. , , ,
, , , ,
, , , ,
, , ,
, , ,
, , , a
, sa priznáva finančné zadosťučinenie, každému z nich v sume 3.500,- EUR
(slovom štyri tisíc päť sto eur), ktoré je Okresný súd Bratislava I im povinný vyplatiť
do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
5. Okresný súd Bratislava I je povinný uhradiť ,
, , , ,
, , , ,
, , , ,
, , ,
, , , ,
a , trovy právneho zastúpenia vo výške 355,72
EUR, ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný vyplatiť na účet spoločnosti KRION
Partners s. r. o., a to do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“
7. Dňa 17. februára 2016 bolo ústavnému súdu doručené podanie sťažovateľov
označené ako „oprava zrejmej nesprávnosti časti návrhu sťažnosti“, v rámci ktorého
poukázali na zrejmú nesprávnosť v písaní spočívajúcu v nezhode číselného a slovného
vyjadrenia nimi požadovanej výšky finančného zadosťučinenia a uviedli, že správne znenie
bodu 4 petitu je takéto:
„4. , , ,
, , , ,
, , , ,
, , ,
, , ,
, , , a
, sa priznáva finančné zadosťučinenie, každému z nich v sume 4.500,- EUR
(slovom štyri tisíc päť sto eur), ktoré je Okresný súd Bratislava I im povinný vyplatiť
do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“
8. Ústavný súd uznesením č. k. III. ÚS 449/2016-37 z 28. júna 2016 prijal sťažnosť
sťažovateľov na ďalšie konanie v rozsahu namietaného porušenia ich základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného
súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 21 C 132/2011.
9. Ústavný súd po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie vyzval predsedníčku okresného
súdu, aby sa vyjadrila k prijatej sťažnosti a oznámila, či trvá na tom, aby sa vo veci konalo
ústne pojednávanie.
10. Predsedníčka okresného súdu na výzvu ústavného súdu reagovala podaním
z 25. augusta 2016, ktoré bolo ústavnému súdu doručené 9. septembra 2016. Vo svojom
vyjadrení predsedníčka okresného súdu okrem iného uviedla:
«Sťažovatelia v sťažnosti namietajú, že od podania žaloby dňa 17.08.2011 ku dňu
podania sťažnosti, teda za obdobie 52 mesiacov, tunajší súd neuskutočnil vo veci spis. zn.
21C/132/2011 ani jedno pojednávanie, a to napriek opakovaným výzvam sťažovateľov.
Majú za to, že postupom a nečinnosťou OS BA I v konaní došlo k porušeniu ich základných
práv zakotvených v Čl. 48 ods. 2 Ústavy SR ako aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd.
Sťažovatelia poukazujú na to, že dňa 06.05.2015 podal jeden zo sťažovateľov ako
splnomocnený zástupca všetkých žalobcov v danom konaní sťažnosť adresovanú
predsedníčke tunajšieho súdu, pričom táto bola vybavená upovedomením, v ktorom
predsedníčka súdu skonštatovala porušenie práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov. Zároveň skonštatovala, že právna vec bola zaradená medzi veci
sledované, s režimom kontroly sledovania úkonov v spise každé tri mesiace. Sťažovatelia
však uvádzajú, že aj po vydaní upovedomenia stále dochádza vo veci k zbytočným
prieťahom, keďže ani tri mesiace po vydaní upovedomenia nevykonal tunajší súd vo veci
žiaden úkon. OS BA I mal podľa sťažovateľov vo veci vykonať len dva úkony a to - vyzval
uznesením sťažovateľov a ostatných žalobcov na odstránenie vád návrhu a vyzval
sťažovateľov na oznámenie, či súhlasia s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania.
Ako uvádzajú sťažovatelia v ústavnej sťažnosti, dňa 06.05.2015 bola Okresnému
súdu Bratislava I doručená sťažnosť, podaná z dôvodu namietania prieťahov v konaní veci
vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod spis. zn. 21C/132/2011. Predmetná sťažnosť
bola predsedníčkou súdu vybavená dňa 05.06.2015, s tým, že bola vyhodnotená ako
dôvodná a vec bola z pokynu predsedníčky súdu zaradená medzi veci sledované.
Sťažovatelia však uvádzajú, Že aj napriek tomu vo veci stále dochádza k prieťahom.
K uvedenému považujem za potrebné uviesť, že vec spis. zn. 21C/132/2011 bola
v súvislosti s ukončením funkcie sudcu JUDr. Heleny Hausleitnerovej ku dňu 31.01.2015 na
základe dodatku Č. 2 k Rozvrhu práce na rok 2015 prerozdelená a náhodným výberom
pomocou technických a programových prostriedkov pridelená dňa 16.03.2015 do oddelenia
„18C, 18Cpr, 18Cd a 18 Ccud“ sudkyne JUDr. Heleny Kožíkovej. Tá vo veci vytýčila
termín pojednávania na deň 04.09.2015 o 10:30 hod
Z dôvodu ukončenia výkonu funkcie sudcu JUDr. Heleny Kožíkovej ku dňu
17.06.2015 bol termín pojednávania zrušený a vec spis. zn. 21C/132/2011 bola na základe
dodatku č. 5 k Rozvrhu práce na rok 2015 prerozdelená a náhodným výberom pomocou
technických a programových prostriedkov pridelená dňa 14.07.2015 do oddelenia „23C,
23Cpr, 23Cd a 23Ccud“ sudkyne Mgr. Jane Janics Bajánkovej.
V súvislosti s vymenovaním JUDr. Zuzany Hlistovej do funkcie sudcu bez časového
obmedzenia prezidentom SR dňom 26.11.2015 a s pridelením na Okresný súd Bratislava I
bola vec spis. zn. 21C/132/2011 na základe dodatku č. 9 k Rozvrhu práce na rok 2015
prerozdelená a náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov
pridelená dňa 09.12.2015 do jej súdneho oddelenia „18C, 18Cpr, 18Cd a 18 Ccud“.
Súčasná zákonná sudkyňa, ktorej bola vec pridelená dňa 09.12.2015 vo veci vytýčila termín
pojednávania hneď ako to bolo možné a to na deň 17.03.2016.
....
Na základe vyššie uvedeného si dovolím poukázať na to, že na celkovú dĺžku konania
a sťažovateľmi namietané nevytýčenie ani jedného termínu pojednávania vo veci za obdobie
52 mesiacov od podania žaloby na súd ku dňu podania sťažnosti, malo vplyv hlavne to, že
vo veci došlo až trikrát ku zmene zákonného sudcu.
V neposlednom rade považujem za potrebné uviesť, že k predĺženiu konania prispeli
aj sťažovatelia, nakoľko k samotnému žalobnému návrhu nebola priložená celá
dokumentácia, na doloženie ktorej musel súd žalobcov vyzývať. Tiež procesné podania
sťažovateľov, o ktorých bolo nutné rozhodnúť (čiastočné späťvzatie, zmena petitu) konanie
predĺžili. Navyše na strane žalovaného došlo k ukončeniu právneho zastúpenia a k zvoleniu
nového právneho zástupcu, čo sa odrazilo na nutnosti odročiť nariadené pojednávanie
zo dňa 16.06.2016 z dôvodu poskytnutia novému právnemu zástupcovi dostatočnú lehotu na
prípravu pojednávania a naštudovanie sporu.
Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, dovolím si poukázať na vyjadrenie
zákonnej sudkyne, že vzhľadom k vysokému počtu subjektov na strane žalobcu, k rozsahu
predmetu sporu a k nutnosti naštudovania rozsiahlej dokumentácie nemožno konštatovať, že
sa bude jednať o časovo, skutkovo a právne jednoduchý, bežný spor.
V zmysle uvedených skutočností si dovoľujem Ústavný súd Slovenskej republiky
požiadať, aby v prípade, ak dospeje k záveru, že právo sťažovateľov na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov bolo porušené, vzal do úvahy, že zákonný sudca, ktorému bola vec
pridelená na prejednanie a rozhodnutie, svojím konaním vznik prieťahov nezavinil a od
pridelenia veci súčasnému zákonnému sudcovi (v decembri 2015) súd vo veci nie je
nečinný.
...
Záverom si dovoľujem Ústavný súd Slovenskej republiky požiadať, aby pri
rozhodovaní o priznám finančného zadosťučinenia vzal do úvahy vyššie uvedené objektívne
dôvody a aby sťažovateľom nepriznal finančné zadosťučinenie v plnej výške.»
11. Predsedníčka okresného súdu v podaní z 25. augusta 2016 zároveň uviedla, že
netrvá na ústnom pojednávaní pred ústavným súdom.
12. Na vyjadrenie okresného súdu reagovali sťažovatelia svojím stanoviskom
z 28. septembra 2016, ktoré bolo ústavnému súdu doručené 4. októbra 2016. Sťažovatelia
vo svojom stanovisku okrem iného uviedli:
«Pokiaľ ide o vyjadrenie predsedníčky Okresného súdu Bratislava I zo dňa
25.08.2016 (ďalej ako „Vyjadrenie“), uvádzame k nemu nasledovné. Sťažovatelia
zotrvávajú na všetkých dôvodoch uvedených v sťažnosti.
Sťažovatelia nesúhlasia s Vyjadrením v tom, že na celkovú dĺžku konania
a nevytýčenie ani jedného termínu pojednávania vo veci za obdobie 52 mesiacov (ku dňu
podania ústavnej sťažnosti) malo hlavne vplyv to, že vo veci došlo až trikrát k zmene
zákonného sudcu. Takéto tvrdenie je nepravdivé a aj irelevantné.
Prvá zákonná sudkyňa právnej veci sťažovateľov (JUDr. Helena Hausleitnerová)
mala právnu vec pridelenú od 17.08.2011 (deň podania žaloby) do 31.01.2015 (deň
ukončenia funkcie). Za toto obdobie uvedená zákonná sudkyňa vykonala iba dva procesné
úkony. Po prvé, nesprávnym spôsobom vyzvala sťažovateľov na odstránenie údajných vád
podania - žaloby, čo potvrdil Krajský súd v Bratislave, ktorý rozhodol o podanom odvolaní
sťažovateľov voči výzve na odstránenie vád podania - žaloby. Po druhé, až po vyše štyroch
rokoch od podania žaloby vyzvala sťažovateľov k tomu, či súhlasia s prejednaním veci bez
nariadenia pojednávania, k čomu sa sťažovatelia riadne a včas vyjadrili.
Druhá zákonná sudkyňa právnej veci sťažovateľov (JUDr. Helena Kožíková) vo veci
neurobila voči sťažovateľom žiadny účinný procesný úkon. Sťažovatelia boli síce
informovaní v upovedomení predsedníčky Okresného súdu Bratislava I zo dňa 05.06.2015
o vytýčení termínu pojednávania na deň 04.09.2016, ale nikdy naň neboli písomne
predvolaní a ani sa toto pojednávanie neuskutočnilo.
Tretia zákonná sudkyňa právnej veci sťažovateľov (Mgr. Jana Janics Bajánková)
taktiež vo veci neurobila voči sťažovateľom za obdobie od 14.07.2015 do 09.12.2015, kedy
jej bola právna vec pridelená, žiadny procesný úkon.
Pokiaľ ide o konanie štvrtej zákonnej sudkyne (JUDr. Zuzana Hlistová) podľa
sťažovateľov v jej konaní nedochádza k výraznejším prieťahom, sú však názoru, že jej úkony
nie sú dostatočne sústredené. Medzi inými poukazujeme na opravu uznesenia týkajúceho sa
zmeny návrhu sťažovateľov, na výzvu súdu na predloženie dokumentov, ktoré už boli
založené v súdnom spise, ako aj na to, že sa v konaní už trikrát vyjadrovali k aktívnej vecnej
legitimácií sťažovateľov, čo je primárne právna otázka, ku ktorej existuje aj ustálená
judikatúra súdov.
Napokon sťažovatelia uvádzajú, že zmena zákonného sudcu (t. j. personálne či
organizačné problémy konajúceho súdu) nemôže mať, v zmysle ustálenej judikatúry
Ústavného súdu SR (III. ÚS 14/2000 alebo I. ÚS 527/2015), vplyv na posúdenie toho, či
došlo k neodôvodneným prieťahom v konaní.
Sťažovatelia nesúhlasia s Vyjadrením ani v tom, že prispeli k predĺženiu konania.
Výzva súdu na predloženie dokumentov bola sťažovateľom doručená spolu s predvolaním
na pojednávanie. Tejto výzve súdu sťažovatelia vyhoveli v stanovenej lehote, teda ešte pred
vytýčeným pojednávaním. To znamená, že predloženie dokumentov sťažovateľmi nemalo na
dĺžku konania akýkoľvek vplyv. Procesné podania sťažovateľov nemohli mať žiadny vplyv
na dĺžku konania. Sťažovatelia, resp. dotknutí žalobcovia zobrali žalobu späť, pretože
žalovaný zavinil, že sťažovatelia, resp. dotknutí žalobcovia zobrali žalobu späť a konanie sa
má v tejto časti zastaviť, s čím bola spojená aj zmena návrhu. Pritom o čiastočnom
späťvzatí žaloby súd doteraz, ani po šiestich mesiacoch nerozhodol.
Pokiaľ ide o zmenu právneho zástupcu žalovaného, táto skutočnosť je irelevantná na
účely posúdenia ich sťažnosti a nemôže byť sťažovateľom na ťarchu. Zmena právneho
zástupcu žalovaného ani vôbec nemala vplyv na pojednávanie vytýčené na 16.06.2016,
pretože toto pojednávanie sa uskutočnilo aj za účasti nového právneho zástupcu
žalovaného. Vyjadrenie preto nie je v tejto časti pravdivé.
Sťažovatelia sú názoru, že ich právna vec nie je skutkovo a právne zložitá a predmet
konania je štandardnou súčasťou sporovej agendy všeobecných súdov. Aj ak by mala byť
právna vec sťažovateľov považovaná za právne či skutkovo zložitú (s čím nesúhlasia),
sťažovatelia poukazujú na to, že Okresný súd Bratislava I túto právnu či skutkovú zložitosť
žiadnymi úkonmi neodstraňoval po dobu 54 mesiacov, aj keď bol ku konaniu sťažovateľmi
opakovane písomne vyzývaný.
Uplatnenú výšku primeraného zadosťučinenia považujú sťažovatelia za primeranú,
pretože zodpovedá sume cca 800 EUR za každý rok trvania predmetného konania, čo je
menšia suma ako priemerná mzda v národnom hospodárstve za rok 2014 (858 EUR).
Primeranosť výšky primeraného zadosťučinenia vyplýva aj z viacerých rozhodnutí
Ústavného súdu SR, v ktorých priznal primerané zadosťučinenie vo výške od cca 600 EUR
do cca 1200 EUR za každý rok trvania konania (III. ÚS 351/06, II. ÚS 274/09,
I. ÚS 280/2015 a I. ÚS 527/2015).
Pokiaľ ide o výzvu Ústavného súdu SR, sťažovatelia súhlasia s tým, aby Ústavný súd
SR upustil od ústneho pojednávania v jeho veci, ak dospeje k názoru, že od ústneho
pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.»
13. V závere svojho stanoviska sťažovatelia vo vzťahu k nimi uplatnenej náhrade
trov konania uviedli:
„Sťažovatelia v podanej ústavnej sťažnosti zo dňa 22.12.2015 vyčíslili trovy
právneho zastúpenia vo výške 355,72 EUR, pričom vo vyčíslení nebolo zohľadnené to, že
ústavná sťažnosť sa týkala viacerých sťažovateľov ako účastníkov konania. V prílohe tohto
vyjadrenia preto sťažovatelia zasielajú Ústavnému súdu SR vyčíslenie trov právneho
zastúpenia zohľadňujúce uvedenú skutočnosť.“
14. V prílohe k svojmu vyjadreniu z 28. septembra 2016 sťažovatelia vyčíslili trovy
právneho zastúpenia zohľadňujúce skutočnosť, že v prípade ústavnej sťažnosti sťažovateľov
išlo o právne zastúpenie viacerých osôb, pričom trovy právneho zastúpenia sťažovateľov
spolu s daňou z pridanej hodnoty vyčíslili na 5 609,54 €.
15. Sťažovatelia v rámci svojho stanoviska taktiež oznámili, že netrvajú na ústnom
pojednávaní a súhlasia s jeho upustením vo veci.
16. Ústavný súd upustil so súhlasom všetkých účastníkov konania podľa § 30 ods. 2
zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) od ústneho pojednávania v danej veci,
pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami, ako aj s obsahom súdneho spisu dospel
k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
II.
17. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti.
18. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
19. Podľa čl. 131 ods. 2 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach podľa čl. 127
ústavy v trojčlenných senátoch. Senát sa uznáša nadpolovičnou väčšinou svojich členov.
20. Podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde od ústneho pojednávania môže
ústavný súd so súhlasom účastníkov konania upustiť, ak od tohto pojednávania nemožno
očakávať ďalšie objasnenie veci.
21. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému
účastníkovi konania jeho trovy.
22. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd sťažnosti vyhovie,
v náleze vysloví, ktoré základné právo alebo sloboda a ktoré ustanovenie ústavy, ústavného
zákona alebo medzinárodnej zmluvy sa porušili, a akým právoplatným rozhodnutím,
opatrením alebo iným zásahom sa základné právo alebo sloboda porušili.
Podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd sťažnosti
vyhovie, môže prikázať, aby ten, kto základné právo alebo slobodu porušil svojou
nečinnosťou, vo veci konal podľa osobitných predpisov.
Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže priznať tomu, koho
základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.
Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
23. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.
24. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť
bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.
III.
25. Zo spisu okresného súdu vo veci vedenej pod sp. zn. 21 C 132/2011 a z prehľadu
procesných úkonov, ktoré predsedníčka okresného súdu uviedla vo svojom vyjadrení
z 25. augusta 2016, ústavný súd zistil tieto rozhodné skutočnosti:
Dňa 17. augusta 2011 bola okresnému súdu sťažovateľmi podaná proti žalovanej
žaloba o uloženie povinnosti odstrániť vady bytov, nebytových priestorov a spoločných
častí a zariadení bytového domu s návrhom na vydanie rozkazu na plnenie.
Dňa 28. septembra 2011 oznámenie a poučenie okresného súdu o procesných
právach a povinnostiach účastníkov konania, zaslanie návrhu žalovanej s výzvou na
vyjadrenie.
Dňa 24. októbra 2011 bola okresnému súdu doručená žiadosť žalovanej o predĺženie
lehoty na vyjadrenie sa k návrhu.
Dňa 2. novembra 2011 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie žalovanej
k návrhu.
Dňa 30. marca 2012 okresný súd uznesením č. k. 21 C 132/2011-276 vyzval
sťažovateľov na odstránenie vád podania týkajúcich sa petitu.
Dňa 3. mája 2012 bolo okresnému súdu doručené odvolanie sťažovateľov proti
uzneseniu okresného súdu č. k. 21 C 132/2011-276 z 30. marca 2012.
Dňa 21. mája 2012 bol spis predložený Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len
„krajský súd“) na rozhodnutie o podanom odvolaní sťažovateľov.
Dňa 31. mája 2012 krajský súd uznesením č. k. 5 Co 226/2012-285 zrušil
sťažovateľmi napadnuté uznesenie okresného súdu ako „nadbytočné a nesprávne“.
Dňa 4. júla 2012 bolo rozhodnutie krajského súdu doručené okresnému súdu.
Dňa 5. novembra 2012 bola okresnému súdu doručená žiadosť právneho zástupcu
sťažovateľov o poskytnutie informácie o stave konania.
Dňa 22. novembra 2012 okresný súd listom informoval právneho zástupcu
sťažovateľov, že termín pojednávania vo veci bude nariadený v 3. štvrťroku 2013.
Dňa 19. februára 2013 bol spis pridelený sudkyni JUDr. Helene Hausleitnerovej.
Dňa 24. septembra 2014 bola okresnému súdu doručená žiadosť sťažovateľov
o nariadenie termínu pojednávania.
Dňa 30. septembra 2014 okresný súd uznesením č. k. 21 C 132/2011-352 vyzval
žalovanú, aby sa v lehote 10 dní vyjadrila k žalobe podanej sťažovateľmi, a zároveň
žalovanú, ako aj sťažovateľov vyzval, aby sa v lehote 20 dní vyjadrili, či súhlasia
s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania.
Dňa 23. októbra 2014 bolo okresnému súdu doručené podanie sťažovateľov, ktorým
žiadali prešetriť stratu súdnych dokumentov a zároveň oznámili, že nesúhlasia
s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania.
Dňa 11. novembra 2014 okresný súd účastníkom konania odoslal poučenie
o procesných právach a povinnostiach.
Dňa 16. marca 2015 bol spis pridelený sudkyni JUDr. Helene Kožíkovej.
Dňa 6. mája 2015 bola okresnému súdu doručená sťažnosť sťažovateľov na prieťahy
v konaní vedenom pod sp. zn. 21 C 132/2011.
Dňa 5. júna 2015 predsedníčka okresného súdu listom sťažovateľom oznámila, že ich
sťažnosť na prieťahy v konaní vyhodnotila ako dôvodnú.
Dňa 14. júla 2015 bol spis pridelený sudkyni Mgr. Jane Janics Bajánkovej.
Dňa 9. decembra 2015 bol spis pridelený sudkyni JUDr. Zuzane Hlistovej.
Dňa 8. februára 2016 bol nariadený termín pojednávania na 17. marec 2016.
Dňa 9. februára 2016 okresný súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľov, aby
v lehote 10 dní zaslal chýbajúcu časť dokumentácie.
Dňa 1. marca 2016 bola okresnému súdu doručená odpoveď právneho zástupcu
sťažovateľov na žiadosť okresného súdu o zaslanie chýbajúcich dokumentov.
Dňa 17. marca 2016 sa uskutočnilo pojednávanie vo veci, následne bolo odročené na
25. apríl 2016 s tým, že právni zástupcovia účastníkov konania v lehote do 10. apríla 2016
doručia okresnému súdu vyjadrenia k vzájomným prednesom a súčasne označia dôkazy,
ktoré žiadajú vykonať.
Dňa 17. marca 2016 právny zástupca sťažovateľov okresnému súdu predložil
podanie, ktorým čiastočne vzal žalobu späť, požiadal o úpravu žalobného návrhu a zaslal
prehľad k uplatneným nárokom sťažovateľov.
Dňa 6. apríla 2016 okresný súd uznesením č. k. 21 C 132/2011-403 v plnom rozsahu
vyhovel návrhu sťažovateľov na úpravu žalobného návrhu.
Dňa 11. apríla 2016 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie právneho zástupcu
žalovanej z 10. apríla 2016 spolu s návrhmi na doplnenie dokazovania.
Dňa 15. apríla 2016 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie právneho zástupcu
sťažovateľov.
Dňa 21. apríla 2016 bol okresnému súdu doručený návrh právneho zástupcu
žalovanej na vydanie opravného uznesenia.
Dňa 21. apríla 2016 okresný súd uznesením č. k. 21 C 132/2011-433 opravil znenie
výroku uznesenia okresného súdu č. k. 21 C 132/2011-403 zo 6. apríla 2016.
Dňa 25. apríla 2016 sa uskutočnilo pojednávanie vo veci, následne bolo odročené na
16. jún 2016 s tým, že právni zástupcovia účastníkov konania v lehote 15 dní doručia
okresnému súdu vyjadrenia.
Dňa 11. mája 2016 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie právneho zástupcu
žalovanej.
Dňa 16. mája 2016 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie právneho zástupcu
sťažovateľov k vyjadreniu právneho zástupcu žalovanej z 10. apríla 2016.
Dňa 25. mája 2016 okresný súd uznesením č. k. 21 C 132/2011-464 opravil
odôvodnenie uznesenia okresného súdu č. k. 21 C 132/2011-403 zo 6. apríla 2016.
Dňa 13. júna 2016 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie právneho zástupcu
žalovanej k vyjadreniu právneho zástupcu sťažovateľov zo 16. mája 2016.
Dňa 15. júna 2016 právny zástupca žalovanej oznámil okresnému súdu ukončenie
právneho zastupovania žalovanej.
Dňa 15. júna 2016 bola okresnému súdu doručená žiadosť nového právneho zástupcu
žalovanej o odročenie pojednávania z dôvodu prípravy na pojednávanie.
Dňa 16. júna 2016 sa uskutočnilo pojednávanie vo veci, následne bolo odročené na
5. september 2016 s tým, že právny zástupca sťažovateľov v lehote do 30. júla 2016 doručí
okresnému súdu dokumentáciu.
Dňa 20. júla 2016 bolo okresnému súdu doručené stanovisko právneho zástupcu
žalovanej.
Dňa 4. augusta 2016 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie právneho zástupcu
sťažovateľov.
Dňa 17. augusta 2016 bol zmenený termín pojednávania na 8. september 2016.
Dňa 22. augusta 2016 bola okresnému súdu doručená žiadosť právneho zástupcu
sťažovateľov o odročenie termínu pojednávania nariadeného na 8. september 2016, a to
z dôvodu dlhodobo plánovanej dovolenky.
Dňa 31. augusta 2016 bolo okresnému súdu doručené stanovisko právneho zástupcu
žalovanej k vyjadreniu právneho zástupcu sťažovateľov zo 4. augusta 2016.
Dňa 22. septembra 2016 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie právneho
zástupcu sťažovateľov k stanovisku právneho zástupcu žalovanej zo 4. augusta 2016.
Dňa 6. októbra 2016 sa uskutočnilo pojednávanie vo veci, ktoré bolo následne
odročené na neurčito pre účely predloženia spisu ústavnému súdu na rozhodnutie o ústavnej
sťažnosti.
IV.
26. Podstatou sťažnosti je sťažovateľmi namietané porušenie ich základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na
prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu
v konaní vedenom pod sp. zn. 21 C 132/2011, ktoré v čase doručenia sťažnosti ústavnému
súdu (29. december 2015) trvalo už viac ako 4 roky. a sťažovatelia predovšetkým namietajú
nenariadenie ani jedného termínu pojednávania vo veci za obdobie 52 mesiacov od podania
žaloby na okresnom súde (17. august 2011) ku dňu podania sťažnosti ústavnému súdu
(29. december 2015).
Sťažovateľmi napadnuté konanie vedené na okresnom súde pod sp. zn.
21 C 132/2011 nebolo doteraz právoplatne skončené, t. j. v čase rozhodovania ústavného
súdu trvá viac ako 5 rokov.
27. Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide
o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno v obsahu
týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 28/01).
28. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza
zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza
osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde
sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty
dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným
spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím
súdu. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník
obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie (m. m. IV. ÚS 221/04, IV. ÚS 305/2010).
Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania
postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, resp. od 1. júla 2016 vyplýva
z čl. 17 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ktorý súdom prikazuje, aby
v konaní postupovali tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá,
predchádzali zbytočným prieťahom, konali hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného
zaťažovania strán sporu a iných osôb. Táto povinnosť vyplýva tiež z § 100 ods. 1 OSP,
podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak,
aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, resp. od 1. júla 2016 vyplýva tiež
z § 157 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť
rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania.
29. Sudca je podľa § 117 ods. 1 OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby
sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov, resp. od 1. júla
2016 podľa § 179 ods. 1 CSP súd vedie pojednávanie tak, aby sa mohlo rozhodnúť
spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania a účel tohto zákona.
Ďalšia významná povinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa
pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť, pričom ak sa
pojednávanie odročuje, predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa
bude konať nové pojednávanie, resp. od 1. júla 2016 táto povinnosť vyplýva z § 183 ods. 1
CSP, v zmysle ktorého sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov.
30. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočných prieťahom,
a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (napr. III. ÚS 111/02,
IV. ÚS 74/02 a iné) zohľadňoval tri základné kritériá, ktorými sú (i) právna a faktická
zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, (ii) správanie účastníkov súdneho konania a (iii)
postup samotného súdu. V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva v rámci
prvého kritéria ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom
konaní a jeho význam pre sťažovateľov (I. ÚS 19/00). Podľa uvedených kritérií posudzoval
ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľov.
30.1 Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, predmetom
konania vedeného na okresnom súde je rozhodovanie o uložení povinnosti odstrániť vady
bytov, nebytových priestorov a spoločných častí a zariadení bytového domu. Po právnej
stránke ide o vec, ktorá patrí k štandardnej agende všeobecných súdov, a teda sa nevymyká
bežnej rozhodovacej činnosti všeobecných súdov. Zo zistení ústavného súdu zároveň
vyplýva, že vzhľadom na dlhodobú nečinnosť okresného súdu od podania žaloby
do podania sťažnosti ústavnému súdu nemožno doterajší zdĺhavý priebeh napadnutého
konania pripísať ani na vrub faktickej zložitosti prerokovávanej veci, keďže do podania
sťažnosti ústavnému súdu nebola predmetná vec okresným súdom fakticky vôbec
prerokovávaná, t. j. okresným súdom nebol vôbec vytvorený priestor na to, aby sa prípadná
faktická zložitosť veci mohla v konaní prejaviť, a preto prípadná faktická zložitosť veci nie
je ani významná pre hodnotenie postupu okresného súdu v napadnutom konaní (m. m.
III. ÚS 2/04), hoci potenciálnu faktickú zložitosť sporu do budúcnosti nemožno
jednoznačne vylúčiť.
30.2 Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom,
či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu jeho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a jeho práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Ústavný súd zastáva názor, že na ťarchu sťažovateľov možno pripočítať len podanie
vyjadrení po súdom stanovenej lehote (pozri časť III tohto nálezu). Podľa názoru ústavného
súdu však táto skutočnosť nemá v kontexte celkovej dĺžky konania zásadný význam, keďže
podanie vyjadrení po lehote bolo len úplne výnimočné, pričom okresným súdom stanovená
lehota bola sťažovateľmi prekročená len o dni.
Pokiaľ ide o okresným súdom uvádzaný argument, v zmysle ktorého k dĺžke konania
prispela aj skutočnosť, že na strane žalovanej došlo k ukončeniu právneho zastúpenia
a k zvoleniu nového právneho zástupcu, ústavný súd konštatuje, že túto skutočnosť
nemožno pripočítať na ťarchu sťažovateľov, keďže nešlo o ich právneho zástupcu, ale
o právneho zástupcu iného účastníka konania. Na ťarchu sťažovateľov možno pripočítať
jediné odročenie pojednávania, a to z 8. septembra 2016 na 6. október 2016 (t. j. približne
jeden mesiac), ku ktorému došlo na základe žiadosti právneho zástupcu sťažovateľov.
Posudzujúc celkovú dĺžku konania však podľa názoru ústavného súdu táto skutočnosť nemá
v kontexte celkovej dĺžky konania zásadný význam.
30.3 Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v napadnutom
konaní a konštatuje, že občianske súdne konanie, ktoré na jednom stupni trvá tak dlho, ako
to je v danej veci [v čase rozhodovania ústavného súdu viac ako 5 rokov], možno už len na
základe posúdenia tohto neprimeraného obdobia považovať za nezlučiteľné s imperatívom
ustanoveným v čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. v čl. 6 ods. 1 dohovoru. Takáto zdĺhavosť konania
totiž v princípe predlžuje stav právnej neistoty dotknutej osoby do tej miery, že sa jej právo
na súdnu ochranu stáva iluzórnym, a teda ho ohrozuje vo svojej podstate (m. m.
I. ÚS 66/03, II. ÚS 367/2013).
Ústavný súd posudzoval obdobia nečinnosti okresného súdu, v ktorých neboli
vykonané žiadne (efektívne) úkony, pričom ústavný súd dospel k záveru, že sťažovateľmi
napadnutý postup okresného súdu v posudzovanom konaní nesvedčí o tom, že by okresný
súd v období od podania žaloby (17. august 2011) do nariadenia prvého pojednávania
v danej veci (8. február 2016) svoju činnosť organizoval tak, aby bola vec čo najrýchlejšie
prejednaná a rozhodnutá.
Uvedené obdobie od 17. augusta 2011 do 8. februára 2016 (s výnimkou obdobia
od 21. mája 2012 do 4. júla 2012, kedy sa spis nachádzal na krajskom súde), t. j. obdobie
v celkovej dĺžke približne 52 mesiacov, ústavný súd posúdil ako časový úsek, v ktorom
došlo k zbytočným prieťahom v dôsledku nečinnosti, resp. neefektívnej činnosti okresného
súdu, keďže v tomto viac ako štvorročnom období od podania žaloby sťažovateľmi sa
neuskutočnilo ani jedno (!) pojednávanie vo veci samej, pričom okresný súd len
- uznesením č. k. 21 C 132/2011-276 z 30. marca 2012 vyzval sťažovateľov na
odstránenie vád podania týkajúcich sa petitu. Uvedené uznesenie okresného súdu
následne krajský súd uznesením č. k. 5 Co 226/2012-285 z 31. mája 2012 zrušil ako
„nadbytočné a nesprávne“,
- uznesením č. k. 21 C 132/2011-352 z 30. septembra 2014 vyzval žalovanú, aby sa
v lehote 10 dní vyjadrila k žalobe podanej sťažovateľmi, a zároveň žalovanú, ako aj
sťažovateľov vyzval, aby sa v lehote 20 dní vyjadrili, či súhlasia s rozhodnutím veci
bez nariadenia pojednávania.
Podľa názoru ústavného súdu je nemysliteľné, že okresný súd v období
od 17. augusta 2011 do 8. februára 2016 nevykonal žiadne dokazovanie súvisiace s meritom
veci, ktoré by bolo predpokladom na prípravu konečných meritórnych rozhodnutí,
ale vykonal celkovo len dva jednoduché procesné úkony (z ktorých jeden bol navyše súdom
druhého stupňa vyhodnotený ako „nadbytočný a nesprávny“), čo je nezlučiteľné
so základným právom účastníka konania podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právom podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru.
Z obsahu spisu zároveň vyplýva, že predsedníčka okresného súdu sťažnosť z mája
2015 na prieťahy v predmetnom konaní vyhodnotila ako dôvodnú, a teda aj samotný
okresný súd priznal zbytočné prieťahy v tomto konaní.
Pokiaľ ide o obranu okresného súdu, že na celkovú dĺžku konania a sťažovateľmi
namietané nenariadenie ani jedného termínu pojednávania vo veci za obdobie viac ako
štyroch rokov malo vplyv hlavne to, že vo veci došlo až trikrát ku zmene zákonného sudcu,
ústavný súd konštatuje, že viacnásobná zmena osoby zákonného sudcu v súdnom konaní
nemôže byť pripočítaná na ťarchu účastníka konania a nemá povahu okolností, ktoré by
vylučovali zodpovednosť súdu, ktorý je vecne a miestne príslušný na rozhodnutie vo veci
občana, ktorý sa naň obrátil (m. m. I. ÚS 508/2015, I. ÚS 527/2015).
Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu otázky množstva vecí, personálne
a organizačné problémy súdu nie sú v zásade ústavne významné pre posúdenie toho, či
došlo k zbytočným prieťahom v konaní. Ústavný súd neposudzuje, či ku zbytočným
prieťahom v konaní došlo v dôsledku nedostatočného personálneho obsadenia súdu
a následného veľkého počtu vecí pripadajúcich na sudcu alebo v dôsledku subjektívnych
príčin na strane sudcu a vedenia súdu. Ústava v čl. 48 ods. 2 totiž zaväzuje predovšetkým
súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov, a tým vykonanie spravodlivosti v primeranej lehote.
Ústavný súd v tejto súvislosti zároveň zdôrazňuje, že nečinnosť súdu bez existencie
akýchkoľvek zákonných dôvodov (teda bez existencie zákonnej prekážky brániacej
vo vykonávaní procesných úkonov) je potrebné považovať za zbytočné prieťahy v konaní,
ktoré sú z ústavnoprávneho aspektu netolerovateľné.
31. Vzhľadom na uvedené ústavný súd, berúc do úvahy celý doterajší priebeh
namietaného konania, konštatuje, že nečinnosťou okresného súdu v konaní vedenom pod
sp. zn. 21 C 132/2011 došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu sťažovateľmi
označených práv. Ústavný súd preto vyslovil porušenie základného práva sťažovateľov na
prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené
vo výroku tohto nálezu v bode 1.
32. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany
sťažovateľom ústavný súd zároveň prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy
a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov
(bod 2 výroku).
V.
33. Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej
osoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným
rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie,
opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva boli podľa odseku 1 porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
34. Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného
finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov
sa ho domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne
o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo
slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti
rozhodnutia ústavného súdu.
35. Sťažovatelia sa v súvislosti s namietaným porušením práv postupom okresného
súdu domáhali priznania primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 4 500 € pre
každého.
36. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného
práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje
nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho
porušovania základného práva (m. m. IV. ÚS 210/04 a i.). Vzhľadom na okolnosti danej
veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľov.
Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať sťažovateľom aj finančné
zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde, pričom ústavný súd podľa zásad
spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva a s prihliadnutím na
všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľov ho považuje za primerané v sume
1 000 € pre každého zo sťažovateľov (bod 3 výroku).
VI.
37. Ústavný súd napokon rozhodol podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde aj
o úhrade trov konania, ktoré vznikli sťažovateľom v súvislosti s ich právnym zastupovaním
právnou zástupkyňou spoločnosťou KRION Partners s. r. o. v konaní pred ústavným súdom
(bod 4 výroku).
38. Ústavný súd pri priznaní úhrady trov konania vychádzal z § 1 ods. 3, § 11 ods. 3,
§ 13 ods. 2 a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky
č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb
v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).
39. Ústavný súd priznal sťažovateľom úhradu trov konania za dva úkony právnej
služby v roku 2015 (prevzatie a príprava právneho zastúpenia, podanie sťažnosti) a jeden
úkon právnej služby v roku 2016 (stanovisko k vyjadreniu okresného súdu).
40. Podľa Štatistického úradu Slovenskej republiky bola v 1. polroku 2014 (§ 1
ods. 3 vyhlášky) priemerná mesačná mzda v hospodárstve Slovenskej republiky 839 €
(z toho jedna šestina v zmysle § 11 ods. 3 vyhlášky sa rovná sume 139,83 € a jedna stotina
v zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky sa rovná sume 8,39 €).
Podľa Štatistického úradu Slovenskej republiky bola v 1. polroku 2015 (§ 1 ods. 3
vyhlášky) priemerná mesačná mzda v hospodárstve Slovenskej republiky 858 € (z toho
jedna šestina v zmysle § 11 ods. 3 vyhlášky sa rovná sume 143 € a jedna stotina v zmysle
§ 16 ods. 3 vyhlášky sa rovná sume 8,58 €).
41. Za jeden úkon právnej služby vykonaný v roku 2015 patrí odmena v sume
139,83 €, preto trovy právneho zastúpenia pre jedného sťažovateľa v roku 2015 (za dva
úkony právnej služby) predstavujú sumu 279,66 €. Táto základná sadzba tarifnej odmeny sa
znižuje o 50 % (§ 13 ods. 2 vyhlášky), pretože išlo o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch
alebo viacerých osôb, t. j. znižuje sa na sumu 139,83 € za dva úkony právnej služby v roku
2015 v prípade jedného sťažovateľa.
42. Za jeden úkon právnej služby vykonaný v roku 2016 patrí odmena v sume 143 €,
preto trovy právneho zastúpenia pre jedného sťažovateľa v roku 2016 (za jeden úkon
právnej služby) predstavujú sumu 143 €. Táto základná sadzba tarifnej odmeny sa znižuje
o 50 % (§ 13 ods. 2 vyhlášky), pretože išlo o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo
viacerých osôb, t. j. znižuje sa na sumu 71,50 € za jeden úkon právnej služby v roku 2016
v prípade jedného sťažovateľa.
43. Ústavný súd priznal sťažovateľom úhradu trov právneho zastúpenia za dva úkony
právnej služby v roku 2015 v zmysle § 11 ods. 3 a § 13 ods. 2 vyhlášky v sume 3 076,26 €
(22 x 139,83 €) a režijný paušál v zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky v sume 16,78 € (2x 8,39 €).
Ústavný súd priznal sťažovateľom úhradu trov právneho zastúpenia za jeden úkon
právnej služby v roku 2016 v zmysle § 11 ods. 3 a § 13 ods. 2 vyhlášky v sume 1 573 €
(22 x 71,50 €) a režijný paušál v zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky v sume 8,58 €.
Za tri úkony právnej služby vrátane režijného paušálu u 22 sťažovateľov tak
v zmysle vyhlášky trovy právneho zastúpenia spolu predstavujú 4 674,62 €. Keďže právna
zástupkyňa sťažovateľov spoločnosť KRION Partners s. r. o., Palisády 50, Bratislava, je
platcom dane z pridanej hodnoty [ďalej len „DPH“ (na základe predloženej fotokópie
osvedčenia o registrácii pre DPH)], uvedená suma bola zvýšená o DPH vo výške 20 %
podľa § 18 ods. 3 vyhlášky a podľa zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty
v znení neskorších predpisov. Trovy právneho zastúpenia vrátane započítania DPH
a režijného paušálu spolu predstavujú sumu 5 609,54 € [4 674,62 € + 934,92 € (20 % DPH)]
(bod 4 výroku).
44. Trovy konania je okresný súd povinný uhradiť na účet právnej zástupkyne
sťažovateľov (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1 CSP).
45. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie
je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný
prostriedok.
V Košiciach 13. decembra 2016