Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 274/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-29

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 16. februára 2010

v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Juraja Horvátha a Sergeja

Kohuta prerokoval prijatú sťažnosť M. L., P., zastúpenej advokátom JUDr. J. C., P., vo veci

namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie veci v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. (predtým postupom

Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. ) a takto

rozhodol:

1. Okresný súd Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š i l

základné právo M. L., aby sa jej vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené

v a právo na prejednanie veci v primeranej lehote

zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Okresnému súdu Piešťany vo veci vedenej pod sp. zn. p r i k a z u j e

konať bez zbytočných prieťahov.

3. M. L. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 4 500 € (slovom

štyritisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Piešťany p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. M. L. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 438,57 € (slovom

štyristotridsaťosem eur a päťdesiatsedem centov), ktorú j e Okresný súd Piešťany

p o v i n n ý vyplatiť na účet jej právneho zástupcu JUDr. J. C., P., do jedného mesiaca

od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-10 zo 7. júla 2009 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť M. L., P. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou

namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov zaručeného v (ďalej len „“)

a práva na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného

súdu Piešťany (ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (predtým

postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. ).

2. Podľa , ktorým sa mení a dopĺňa zákon

č. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona

č. v znení neskorších predpisov a dopĺňa zákon

Slovenskej národnej rady č. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis

z registra trestov v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva k 1. januáru 2008 vo veci

sťažovateľky prešiel z odovzdávajúceho Okresného súdu Trnava na nadobúdajúci Okresný

súd Piešťany so všetkými ústavnoprávnymi dôsledkami vrátane plnej zodpovednosti za

zbytočné prieťahy v konaní.

3. Z obsahu sťažnosti vyplynulo, že «(...) Sťažovateľka je navrhovateľkou vo veci

o náhradu škody na zdraví spôsobenej ublížením na zdraví pôvodne podanej na Okresný

súd Trnava dňa 26. 06. 2006 a vedenej pod sp. zn. . Po obnovení Okresného

súdu Piešťany bola táto vec prevedená na tento súd a je vedená pod sp. zn.

proti odporcovi v 1. rade Ing. B. K.(...) a odporcovi v 2. rade E., s. r. o. (...)

Pred podaním návrhu na začatie konania na Okresnom súde Trnava vo veci

o náhradu škody na zdraví sťažovateľka musela vyčkať na nadobudnutie právoplatnosti

rozhodnutia súdu v trestnej veci proti Ing. B. K. V trestnom stíhaní obvinenej bola podaná

obžaloba a rozsudkom Okresného súdu v Piešťanoch č. k. -90 zo dňa 12. 02. 2004

bola Ing. B. K. uznaná za vinnú zo spáchania trestného činu ublíženia na zdraví podľa

, a bol jej uložený podmienečný trest, odňatia slobody.

Súd nerozhodoval o nároku sťažovateľky ako poškodenej na náhradu škody.

Návrhom na začatie konania zo dňa 26. 06. 2006 doručenom na Okresný súd Trnava

sťažovateľka si uplatnila nárok na náhradu škody voči odporcom v 1. a 2. rade, vzniknutej

pri dopravnej nehode poškodením jej zdravia v sume 852 600,- Sk z titulu odškodnenia

bolesti, sumu 367 500,- Sk z titulu odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia a

sumu 2 859,20 Sk z titulu náhrady účelných nákladov spojených s liečením.

Sťažovateľka prostredníctvom svojho splnomocneného právneho zástupcu podala

návrh na vstup do konania vedľajšieho účastníka na strane odporcov dňa 06. 02. 2007 a

zároveň požiadala o nariadenie pojednávania Okresný súd Trnava z dôvodu, že konanie

v označenej veci trvá viac ako sedem mesiacov a vo veci súd ešte nekonal. Dňa 06. 06. 2008

podala žiadosť o nariadenie pojednávania na Okresný súd Piešťany. Keďže súd nenariadil

pojednávanie, ani sťažovateľke zo súdu nebola doručená žiadna písomnosť, sťažovateľka

prostredníctvom svojho splnomocneného právneho zástupcu podala podľa § 62 ods. 1

o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov sťažnosť na

prieťahy v konaní(...) Predsedkyňa Okresného súdu Piešťany vo svojej odpovedi zo dňa

12. 02. 2009 doručenej dňa 16. 02. 2009 konštatovala, že „... Vaša sťažnosť na prieťahy

v konaní bola podaná odôvodnene.“ a zároveň oznámila predpokladaný termín vytýčenia

pojednávania na mesiac apríl, resp. máj 2009. Termíny oznámené predsedkyňou Okresného

súdu Piešťany v jej stanovisku zo dňa 12. 02. 2009 márne uplynuli(...)

Konštatujem, že vo veci pôvodne podanej na Okresný súd Trnava dňa 26. 06. 2006

vedenej pod sp. zn. , neskôr po obnovení Okresného súdu Piešťany v konaní

vedenom pod sp. zn. z dôvodu nevykonania ani jedného úkonu súdmi

pretrváva stav právnej neistoty sťažovateľky, ako osoby domáhajúcej sa súdnej ochrany a

rozhodnutia súdu. Vzhľadom na vek sťažovateľky, jej zdravotný stav ako aj povahu veci,

keďže prejednávaná vec aj keď nie je skutkovo, právne ani procesné zložitá (treba vykonať

dokazovanie znalcom z oboru zdravotníctva, pretože sťažovateľka sa podrobila niekoľkým

operáciám, vypočuť účastníkov, vrátane vedľajšieho účastníka a tým naplniť informácie

potrebné pre rozhodnutie o náhrade(...) na prejednanie a rozhodnutie, avšak na druhej

strane je pre sťažovateľku ako navrhovateľku významná, nakoľko ide o poškodenie jej

zdravia a o nemalú škodu, ktorú treba okrem už uplatnenej výšky doplniť znaleckým

dokazovaním; ako aj vzhľadom na skutočnosť, že sťažovateľka svojím správaním

nespôsobila nekonanie súdov v tejto veci, som toho názoru, že prieťahy v konaní sp. zn.

(na začiatku ) sú neodôvodnené, zbytočné a majú príčinu na

strane oboch okresných súdov. Na základe uvedených skutočností je sťažovateľka

presvedčená o porušení svojho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

priznaného v a práva na prejednanie veci

v primeranej lehote priznaného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd postupom oboch okresných súdov v označenej veci.

(...) Okresný súd Piešťany a Okresný súd Trnava svojou nečinnosťou

nespochybniteľne porušuje právo sťažovateľky priznané v Slovenskej

republiky a v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

O ochrane tohto práva sťažovateľky nerozhoduje iný súd ani žiadny iný verejnoprávny

orgán. Som toho názoru, že v prípade sťažnosti sťažovateľky nejde o žiadnu svojvôľu a

snahu domáhať sa toho, čo mu nepatrí. Právo na spravodlivosť, zákonnosť a ústavnosť je

v právnom štáte všeobecne daná a jeho sťažnosť - požiadavka nároku na ochranu ústavného

práva je preto dôvodná. (...)

Sťažovateľka navrhuje, aby jej ústavný súd priznal primerané finančné

zadosťučinenie vo výške 7.000 €, ktorý návrh odôvodňuje nasledovnými skutočnosťami:

Z dôvodu zavineného konania tretej osoby (odporkyne v 1. rade v súdnom konaní)

sťažovateľka utrpela závažný úraz s trvalými zdravotnými následkami a to zranenia -

vykĺbenie ľavého lakťa so zlomeninou hlavičky vretennej kosti, zlomeninu horného konca

holennej kosti vľavo, trieštivého charakteru, zasahujúcu do kolenného kĺbu s posunom

kostných úlomkov, s odôvodnenou dobou liečenia a práceneschopnosti najmenej 4 mesiace.

Sťažovateľka bola dňa 23. 06. 2003 hospitalizovaná v nemocnici a v ten istý deň vykonaná

repozícia vykĺbeného ľavého lakťa a následná fixácia ruky sadrou, ako aj operačná fixácia

zlomeniny ľavej holennej kosti (drôty, skrutky) s následnou fixáciou nohy sadrou.

Sťažovateľke boli podané transfúzie a infúzie, lieky proti bolesti a lieky proti vzniku

trombózy. Hospitalizácia trvala do 01. 07. 2003.

Z dôvodu opätovného vykĺbenia ľavého lakťa bola sťažovateľka znovu operovaná

dňa 14. 07. 2003, hospitalizácia trvala od 14. 07. 2003 do 16. 07. 2003. Zranenie, ktoré

sťažovateľka utrpela pri dopravnej nehode a ich liečba spôsobili výrazný zásah do bežného

života nielen sťažovateľke, ale celej jej rodiny, keďže bola odkázaná na starostlivosť

blízkych - manžel a dcéry, ktorá z tohto dôvodu bola nútená obmedziť svoju podnikateľskú

činnosť. Sťažovateľka mala ľavú hornú i dolnú končatinu fixované v sadre (sadrových

dlahách) a to tak, že sádru na hornej končatine mala od chrbta ruky (dlane) až do 2/3-ín

ramena a na ľavej dolnej končatine od prstov až do polovice stehna. Sťažovateľka bola po

dobu cca 3 mesiacov pripútaná na lôžko, nemohla samostatne vykonávať ani nevyhnutné

životné úkony - bez pomoci inej osoby nebola schopná napr. zmeniť polohu na posteli,

nehovoriac o úkonoch ako je obliekanie, hygiena a pod., bola teda odkázaná na sústavnú

pomoc a opateru inej osoby. Takáto situácia trvajúca niekoľko mesiacov spôsobovala

sťažovateľke trvalý stres, pocit bezmocnosti a nesebestačnosti, obavy zo zhoršenia

zdravotného stavu, nasledovali ďalšie hospitalizácia sťažovateľky v nemocniciach v P.

a v B. a následne ambulantná rehabilitácia. Pri absolvovaní rehabilitácie sťažovateľka

utrpela zlomeninu horného konca ľavej stehennej kosti. Z dôvodu tejto zlomeniny bola opäť

hospitalizovaná, počas ktorej hospitalizácie jej bola odstránená časť osteosyntetického

materiálu, ktorým bola fixovaná zlomenina holennej kosti ľavej nohy. Potom bola preložená

na Kliniku úrazovej chirurgie FNsP v B., kde bola operovaná - bola jej vykonaná

osteosyntéza ľavej stehennej kosti. V roku 2005 sa sťažovateľka podrobila ďalšej operácii

vo FNsP v B., pri ktorej jej bol odstránený osteosyntetický materiál z ľavej nohy (holenná

kosť, stehenná kosť), ktorým boli zlomené kosti fixované. V dôsledku trvalých následkov

zranenia, ktoré utrpela pri dopravnej nehode, jej schopnosť pešej chôdze je obmedzená,

nezvláda samostatne dlhšiu chôdzu, pri bežných úkonoch v domácnosti (upratovanie,

nákupy a pod.) odkázaná na výpomoc inej osoby, tieto práce plne nezvláda vykonávať resp.

na základe odporúčaní lekárov nesmie vykonávať (zdvíhanie ťažkých predmetov a pod.).

Z dôvodu nečinnosti súdu však sťažovateľka nemá možnosť právnymi prostriedkami

a v primeranej lehote získať finančné plnenie, ktoré jej patrí a ktorého zaplatenia sa

domáha v konaní na súde, aby tak z časti dosiahla finančné zadosťučinenie, ale hlavne

preto, že peniaze, vzhľadom na jej vek a zdravotné ťažkosti bude môcť použiť na úhradu

výpomoci inej osoby, starajúcu sa o ňu. Vzhľadom na uvedené okolnosti prípadu, najmä na

dlhodobú a bezdôvodnú nečinnosť súdov, považuje sťažovateľka navrhované finančné

zadosťučinenie vo výške 7.000 € za primerané. (...)».

3.1 Vzhľadom na uvedené skutočnosti sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej

sťažnosti nálezom takto rozhodol:

„Základné právo sťažovateľky M. L.(...) na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a právo na prejednanie veci v

primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní pod sp. zn. a postupom

Okresného súdu Trnava v konaní pod sp. zn. porušené bolo.

Okresnému súdu Piešťany prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľke M. L.(...) priznáva finančné zadosťučinenie v sume 7.000 €, ktoré jej je

Okresný súd Piešťany povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Okresný súd Piešťany je povinný uhradiť sťažovateľke M. L. (...) trovy právneho

zastúpenia v sume podľa vyčíslenia jej právneho zástupcu do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.“

4. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci

konania: okresný súd, zastúpený jeho predsedníčkou, listom sp. zn. Spr. 519/09

z 21. augusta 2009 a právny zástupca sťažovateľky stanoviskom k uvedenému vyjadreniu

okresného súdu zo 7. septembra 2009.

4.1 Predsedníčka okresného súdu popísala chronológiu úkonov vykonaných súdom

v danej veci a dodala tieto relevantné skutočnosti:

„(...) Vzhľadom na skutočnosť, že zákonný sudca vybavuje aj agendu P (veci

starostlivosti súdu o maloletých), veci ktoré je zo zákona z dôvodu ich povahy povinný

vybavovať prednostne, pričom mu od 23. 6. 2008 boli pridelené aj ostatné nevybavené spisy

6 C, z ktorých je celkovo 70 reštančných vecí starších ako 5 rokov, pričom celkový počet

nevybavených vecí v jeho jednotlivých senátoch predstavoval až do 13. 7. 2009, kedy bola

časť týchto vecí prerozdelená medzi novovymenované sudkyne, spolu 525 vecí

v jednotlivých senátoch, z objektívnych dôvodov nemohol v tejto veci vytýčiť pojednávanie

na skorší termín. Na svoju preťaženosť pritom v zmysle ustanovenia § 30 ods. 4 zákona

č. v znení neskorších predpisov upozornil dňa 14. 1. 2009 aj predsedníčku

Okresného súdu Piešťany, kde okrem iného uviedol, že vzhľadom na neprimerane vysoký

počet vecí hrozí, že tieto nebude môcť vybaviť bez zbytočných prieťahov.

Dňa 12. 01. 2009 podala navrhovateľka(...) sťažnosť na prieťahy v konaní podľa

o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov a v mojej

odpovedi o spôsobe vybavenia jej sťažnosti som skonštatovala, že prieťahy v konaní vznikli

na Okresnom súde Piešťany z objektívnych dôvodov súvisiacich s prechodom výkonu

súdnictva z Okresného súdu Trnava a s tým spojeným, vysokým, počtom odovzdaných

spisov ako aj s nedostatočným personálnym, obsadením tunajšieho súdu.

Záverom uvádzam., že netrvám na ústnom pojednávaní a súhlasím s tým, aby

Ústavný súd SR upustil od ústneho pojednávania v zmysle ust. § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.“

4.2 Právny zástupca sťažovateľky v reakcii na uvedené vyjadrenie predsedníčky

okresného súdu zaujal toto stanovisko:

«(...) oznamujem(...), že súhlasíme, aby Ústavný súd Slovenskej republiky upustil od

ústneho pojednávania v tejto veci. (...)

Vedľajší účastník podal osobne na Okresnom súde Trnava do spisu dňa 25. 04. 2007

svoje vyjadrenie. Toto vyjadrenie mne ako právnemu zástupcovi sťažovateľky v konaní

o náhradu škody na zdraví spôsobenej trestným činom vedené pod č. k.: na

Okresnom súde Piešťany bolo doručené až dňa 07. 07. 2009 spolu s predvolaním na

pojednávanie, ktoré súd nariadil na deň 11. 09. 2009. Dnešného dňa t. j. 07. 09. 2009 mi

bolo doručené upovedomenie z Okresného súdu Piešťany, že pojednávanie nariadené na

deň 11. 09. 2009 je odročené bez prejednania veci na iný termín. Ako je aj zrejmé

z vyjadrenia predsedkyne Okresného súdu Piešťany, zákonný sudca nevyhovel môjmu

návrhu na pribratie znalca s odôvodnením, že doteraz neboli vypočutí účastníci.

V žalobnom návrhu zo dňa 26. 06. 2006 na strane 5 som navrhol, aby súd, citujem:

„Navrhujem, aby súd v konaní ustanovil znalca, ktorý určí bodové ohodnotenie náhrady za

bolesť, keďže v posudku o bolestnom zo dňa 09. 08. 2004 neboli zohľadnené všetky

vykonané lekárske zákroky (napr. operačné odstránenie osteosyntetického materiálu) a

bodové ohodnotenie trvalých následkov /sťaženia spoločenského uplatnenia/ žalobkyne.“

Tento návrh som v písomnej forme aj s odôvodnením zopakoval vo svojom podaní zo dňa

20. 07. 2009 a to s poukazom na hospodárnosť konania, pretože znalecký posudok na

určenie bodového ohodnotenia náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia

znalcovi - ortopédovi bude trvať istý a nie krátky čas. Zákonný sudca návrhu nevyhovel a

teraz je nariadené pojednávanie odročené na neurčito. (...)»

3. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v a práva na

prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania

a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav

konania vedeného na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. [predtým postupom

Okresného súdu Trnava (ďalej aj „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. ]:

Dňa 27. júna 2006 podala sťažovateľka na súde žalobný návrh „o náhradu škody na

zdraví spôsobenej trestným činom ublíženia na zdraví“ proti Ing. B. K., V. (ďalej len

„žalovaná 1“), a proti E., s. r. o. (ďalej len „žalovaná 2“, spolu len „žalovaní“). Vec bola

zaevidovaná pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“) a bola pridelená sudkyni

JUDr. D. M.

Dňa 6. februára 2007 sťažovateľka navrhla, aby do konania na strane žalovaných

vstúpila ako vedľajšia účastníčka Č., a. s. (ďalej len „Č., a. s.“).

Dňa 23. marca 2007 súd vyzval žalovaných, aby sa písomne vyjadrili k podanej

žalobe.

Dňa 3. apríla 2007 sa žalovaná 1 vyjadrila k žalobe.

Dňa 13. apríla 2007 žalovaná 2 požiadala súd o predĺženie termínu na vyjadrenie

k žalobe.

Dňa 17. apríla 2007 súd opakovane vyzval žalovanú 2, aby sa písomne vyjadrila

k žalobe.

Dňa 25. apríla 2007 do konania vstúpila Č., a. s., ako vedľajšia účastníčka.

Dňa 18. júna 2007 sa žalovaná 2 písomne vyjadrila k žalobe.

Dňa 13. mája 2008 právny zástupca vedľajšieho účastníka oznámil súdu zmenu

korešpondenčnej adresy.

Dňa 16. júna 2009 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 11. september 2009.

Dňa 20. augusta 2009 právny zástupca žalovanej 1 požiadal o odročenie nariadeného

pojednávania z „dôvodu kúpeľnej liečby“.

Dňa 3. septembra 2009 okresný súd oznámil účastníkom konania, že nariadené

pojednávanie sa odročuje.

Dňa 11. septembra 2009 bolo pojednávanie odročené na 19. november 2009, pretože

sa nedostavili účastníci konania.

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom Okresného

súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. (predtým postupom Okresného

súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. ) dochádza k porušovaniu základného

práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48

ods. 2 a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa dohovoru.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov(...)

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná(...)

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“

garantovaného v , osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto

v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. , ).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo,

alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované

v , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého

jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie

účastníka a postup súdu (napr. ). Ústavný súd pritom prihliada aj na predmet

sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr.

, , ). Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj

v danom prípade.

Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že predmetom napadnutého konania je

náhrada škody za ublíženie na zdraví v dôsledku dopravnej nehody, t. j. vec, ktorej povaha

(spor o financie, ktoré môžu byť zdrojom príjmov sťažovateľky, ktorá sa nie svojím

zavinením dostala do krajne nepriaznivej životnej situácie) si vyžadovala osobitnú

starostlivosť všeobecného súdu o naplnenie účelu súdneho konania, čo okrem iného

znamená, že všeobecný súd má povinnosť organizovať svoj procesný postup tak, aby vec

bola čo najrýchlejšie prejednaná a skončená ( )

a aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa naň osoba obrátila

so žiadosťou o rozhodnutie (pozri napr. , , ).

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že dĺžka

napadnutého konania zjavne nebola závislá od zložitosti veci, ale, ako to bude v ďalšom

vyhodnotené, výlučne od správania (postupu) okresného súdu. Napokon ani predsedníčka

okresného súdu vo svojom vyjadrení nepoukázala na skutkovú alebo právnu zložitosť

posudzovanej veci.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľky

v preskúmavanom konaní, ústavný súd nezistil žiadnu významnú okolnosť, ktorá by mala

byť osobitne zohľadnená na jej ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo

v predmetnom konaní k zbytočným prieťahom. Sťažovateľka neprispela svojím správaním

k prieťahom v konaní, aktívne sa dožadovala pokračovania v konaní; podala sťažnosť na

prieťahy v konaní.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v napadnutom konaní

a konštatuje, že súdy boli v danej veci nečinné, a to konkrétne od 27. júna 2006 do

23. marca 2007 (minimálne šesť mesiacov) a od 18. júna 2007 do 16. júna 2009 (dva roky).

Uvedená nečinnosť okresných súdov nie je ničím ospravedlniteľná, pretože minimálne

počas dvoch rokov a šiestich mesiacov nevykonávali vo veci úkony, ktoré mali smerovať k

odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľka ako navrhovateľka v predmetnej veci

počas súdneho konania nachádzala, čo je základným účelom práva zaručeného v citovanom

článku (pozri napr. ). Uvedené obdobia nečinnosti okresného súdu bez

akýchkoľvek zákonných dôvodov treba považovať za zbytočné prieťahy v konaní, ktoré sú

z ústavnoprávneho aspektu netolerovateľné.

Obranu okresného súdu, podľa ktorého zákonný sudca „vybavuje aj agendu P(...)

pričom mu od 23. 6. 2008 boli pridelené aj ostatné nevybavené spisy 6 C, z ktorých je

celkovo 70 reštančných vecí starších ako 5 rokov, pričom celkový počet nevybavených vecí

v jeho jednotlivých senátoch predstavoval až do 13. 7. 2009, kedy bola časť týchto vecí

prerozdelená medzi novovymenované sudkyne, spolu 525 vecí“, nemožno akceptovať.

V tejto súvislosti treba opakovane zdôrazniť, že ústavný súd pri posudzovaní toho, či bolo

porušené základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,

posudzoval postup súdu, a nie to, či toto právo bolo porušené činnosťou (nečinnosťou)

alebo postupom konkrétneho sudcu vybavujúceho danú vec. Preto pri posudzovaní

odôvodnenosti sťažnosti nemožno prihliadnuť na skutočnosti označované ako objektívne vo

vyjadrení podpredsedníčky okresného súdu. V tejto súvislosti ústavný súd už uviedol (pozri

napr. , , , , ), že nedostatočné

personálne obsadenie súdu a nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa musí zabezpečiť súdne

konanie, by mohlo len dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak

sa na ten účel prijali včas adekvátne opatrenia. v zaväzuje

predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce

prerokovanie vecí bez zbytočných prieťahov, a tým vykonanie spravodlivosti v primeranej

lehote.

Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva

sťažovateľky na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného

v a práva zaručeného v dohovoru, tak ako to je uvedené vo

výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

4. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany

sťažovateľovi ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu

podľa a konať vo veci

bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľka navrhla priznať primerané finančné zadosťučinenie vo výške 7 000 €,

pretože „Z dôvodu nečinnosti súdu(...) sťažovateľka nemá možnosť právnymi prostriedkami

a v primeranej lehote získať finančné plnenie, ktoré jej patrí a ktorého zaplatenia sa

domáha v konaní na súde, aby tak z časti dosiahla finančné zadosťučinenie, ale hlavne

preto, že peniaze, vzhľadom na jej vek a zdravotné ťažkosti bude môcť použiť na úhradu

výpomoci inej osoby, starajúcu sa o ňu.“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa dohovoru

nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľku. Ústavný súd preto uznal za

odôvodnené priznať jej aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona

o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti s prihliadnutím na všetky okolnosti

zisteného porušenia práv sťažovateľky, na povahu veci, teda na význam konania pre

sťažovateľku, považuje za primerané vo výške 4 500 €.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia v bode 3.

6. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému

účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľke vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za tri

úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia z 3. júna 2009, spísanie sťažnosti

zo 4. júna 2009 a písomné stanovisko k vyjadreniu okresného súdu zo 7. septembra 2009).

Za tri úkony vykonané v roku 2009 patrí odmena v sume trikrát po 115,90 € a režijný paušál

trikrát po 6,95 € (v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb v znení neskorších predpisov), preto trovy právneho zastúpenia

sťažovateľky predstavujú sumu 368,55 €, ku ktorej bolo treba pripočítať 19 % DPH, teda

sumu 70,02 €, t. j. trovy právneho zastúpenia sťažovateľky predstavujú celkovú sumu

438,57 €.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľky

rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou

vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. februára 2010