Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 243/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-37

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 8. júla 2010 v senáte

zloženom z predsedu Juraja Horvátha a zo sudcov Sergeja Kohuta a Lajosa Mészárosa

prerokoval prijatú sťažnosť JUDr. R. Ď., H., zastúpenej advokátom JUDr. J. K., M., vo veci

namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného v a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Humenné v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Okresný súd Humenné v konaní vedenom pod sp. zn. n e p o r u š i l

základné právo JUDr. R. Ď. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené

v a jej právo na prejednanie veci v primeranej

lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-10 z 13. mája 2010 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť JUDr. R. Ď., H. (ďalej len „sťažovateľka“),

ktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a práva na

prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Humenné (ďalej aj

„okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté

konanie“).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplynulo, že sťažovateľka podala 12. júna 2007 na

okresnom súde návrh na určenie neplatnosti zmluvy o pôžičke uzavretej 1. júla 2006 medzi

J. T. (ďalej len „odporca 2“) a M. Ď. (ďalej len „odporca 1“), ktorej predmetom mala byť

peňažná suma 150 000 000 Sk. Medzi odporcami bola 9. mája 2007 spísaná notárska

zápisnica, ktorou povinný odporca 1 vyhlásil súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice

a s exekúciou, ktorej podkladom je uvedená zmluva o pôžičke. Na základe tejto notárskej

zápisnice odporca 2 podal návrh na vykonanie exekúcie, pričom majetkom, ktorý môže byť

do exekúcie zahrnutý je aj majetok nadobudnutý sťažovateľkou a odporcom 1 počas trvania

manželstva.

Vo veci bolo nariadených päť pojednávaní, ktoré boli podľa názoru sťažovateľky

bezdôvodne odročené, preto 11. novembra 2009 podala predsedovi okresného súdu

sťažnosť na prieťahy v konaní. Predseda okresného súdu listom zo 7. decembra 2009

vyhodnotil sťažnosť ako neopodstatnenú.

Vzhľadom na uvedené podstatné skutočnosti sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd

o jej sťažnosti nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo JUDr. R. Ď.(...) na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie jej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Humenné v konaní vedenom pod sp. zn. ,

porušené bolo.

2. Okresnému súdu Humenné prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. JUDr. R. Ď.(...), priznáva finančné zadosťučinenie v sume 10.000,- EUR (slovom

desaťtisíc eur), ktoré je Okresný súd Humenné povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Humenné je povinný uhradiť JUDr. R. Ď.(...), trovy právneho

zastúpenia v sume 289,74 EUR, na účet jej právneho zástupcu JUDr. J. K. do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu (2 úkony po 115,90 EUR + /19% DPH/ 22,02 EUR

a 2 režijné paušály po 6,95 EUR).“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci

konania: okresný súd, zastúpený jeho predsedom, listom sp. zn. Spr. 4004/10 z 10. júna

2010 a právny zástupca sťažovateľky stanoviskom k uvedenému vyjadreniu okresného súdu

z 22. júna 2010.

2.1 Predseda okresného súdu súhlasil s tým, aby ústavný súd „upustil od ústneho

pojednávania o prijatej sťažnosti“, vo svojom vyjadrení sa „v celom rozsahu“ stotožnil

s pripojeným vyjadrením zákonného sudcu, ktorý popísal chronológiu úkonov vykonaných

súdom v danej veci a dodal tieto relevantné skutočnosti:

«(...) Predmetom tohto sporu je vyslovenie absolútnej neplatnosti dvojstranného

právneho úkonu, t. j. zmluvy o pôžičke, ktorú odporcovia medzi sebou uzavreli. Na základe

tejto zmluvy, odporca M. Ď. ako povinná osoba, v notárskej zápisnici spísanej na notárskom

úrade JUDr. V. K. v B. pod č. N 97/2007, Nz 17661/2007 vyhlásil, že súhlasí, že pre prípad

nesplnenia dlhu, jeho nehnuteľný majetok v zmysle ust. § 41 ods. 2 Exekučného poriadku

budú predmetom exekučného konania. Nehnuteľnosti obsiahnuté v zmluve o pôžičke sú

predmetom konania v spore vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. medzi

navrhovateľkou a odporcom M. Ď. o zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov,

pričom z návrhu, ktorý na súd podala navrhovateľka je zrejmé, že navrhuje, aby tieto boli

prikázané buď do podielového spoluvlastníctva každého z účastníkov v jednej polovici, resp.

že tieto v celosti nadobudne ona s povinnosťou výplaty odporcovi za jeho zaniknuvší podiel

k týmto nehnuteľnostiam.

Zavádzajúca je námietka sťažovateľky, že môže kedykoľvek prísť o svoj majetok,

ktorý je predmetom BSM. Sťažovateľke ako aj jej právnemu zástupcovi je známe, že

uznesením tunajšieho súdu č. k. -98 zo dňa 23. 01. 2009, ktoré právoplatnosť

nadobudlo 04. 03. 2009, bol na jej návrh povolený odklad exekúcie do právoplatného

skončenia vo veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. .

Na dĺžke konania má podstatnú zásluhu aj navrhovateľka a jej právny zástupca tým,

že viac ako po roku od podania návrhu na súd, požiadal o pribratie do konania ďalšieho

účastníka zmluvy o pôžičke, ktorej určenia neplatnosti sa navrhovateľka domáha, a to J. T.

J. T. bol síce vypočutý ako svedok na prvom pojednávaní, avšak ako účastník konania nie

z viny súdu doposiaľ vypočutý nebol.

Sťažovateľka v sťažnosti poukazuje na Ústavu SR a Dohovor o ochrane ľudských

práv a základných slobôd, podľa ktorých každý z účastníkov má právo na to, aby sa v jeho

veci rozhodlo čo najskôr, pričom opomenula, že v zmysle SR, má každý účastník

konania, teda aj odporcovia a ich právni zástupcovia, právo zúčastniť sa pojednávania a

vyjadriť sa k veci.

Z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27. 02. 2000, sp. zn.

, v ktorom je konštatované, že ak účastník z dôležitého (a existujúceho) dôvodu

požiadal o odročenie pojednávania, a súd aj napriek tomu vec prejednal a rozhodol v jeho

neprítomnosti, je zrejmé, že povinnosť poskytnúť možnosť, aby vec bola prejednaná

v prítomnosti účastníka, nesplnil. Tým porušil právo účastníka vyplývajúce z čl. 48 ods. 2

SR, keďže účastníkovi odňal možnosť konať pred súdom. Takéto konanie súdu trpí aj

procesnou vadou v zmysle ustanovenia

Na pojednávaniach, ktoré podľa sťažovateľky „zmaril“ konajúci sudca, vo veci

nebolo možné rozhodnúť z procesných dôvodov a to preto, že účastníci a to hlavne

odporcovia a ich právni zástupcovia sa na pojednávania nedostavili, pričom neúčasť na

pojednávaniach ospravedlnili a požiadali súd o odročenie pojednávania a určenie nového

termínu pojednávania. Ostatné pojednávanie bolo odročené z dôvodu, že odporcovi M. Ď.,

predvolanie na pojednávanie nebolo doručené, nakoľko na adrese trvalého pobytu

v súčasnosti nebýva. Tomuto účastníkovi pre toto konanie súd ustanovil opatrovníka.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že ani v sťažnosti spomínaných pojednávaní, súd

z procesných dôvodov, a to nie svojim zavinením, rozhodnúť nemohol. V prípade, ak by súd

vo veci rozhodol bez prítomnosti odporcov, porušil by ich právo zúčastniť sa pojednávania,

ktoré majú zaručené SR ako aj vyššie spomínaným Dohovorom o ochrane ľudských

práv a základných slobôd.

Na záver v súlade s mojimi vyjadreniami k predchádzajúcim sťažnostiam evidovaným

na tunajšom súde pod Spr 2011/09, 2035/09 a 2027/10 chcem uviesť, že zo strany

navrhovateľky, hlavne jej právneho zástupcu JUDr. K., ktorý má podiel na tom, že v roku

2008 boli pojednávania odročené a ktorý v konaní doposiaľ nepredložil ani jeden

relevantný návrh na vykonanie dokazovania, písaním sťažností ide o hrubý nátlak na mňa

ako na konajúceho sudcu hraničiaci so zastrašovaním, s úmyslom, aby som návrhu vyhovel

a to aj napriek tomu, že tým hrubo poruším príslušné ustanovenia »

2.2 Právny zástupca sťažovateľky vo svojom stanovisku k uvedeným vyjadreniam

okresného súdu uviedol najmä tieto relevantné skutočnosti:

Právny zástupca sťažovateľky je predovšetkým toho názoru, že „je zrejmé, že nejde o

zložitý spor a som toho názoru, že súd mal už vo veci dávno rozhodnúť, lebo už vykonal

dostatok dôkazov. Veď návrh bol súdu doručený ešte dňa 12. 06. 2007.“.

Vo svojom stanovisku ďalej poukázal na to, že „Aj obsah vznesenej námietky

zaujatosti voči sudcom Okresného súdu Humenné potvrdzuje, že táto námietka bola účelová

a bezdôvodná. Uvedené je dôkazom toho, že odporca od počiatku robil obštrukcie, ktoré

viedli k prieťahom v konaní.“.

Vykonanie dôkazu výsluchom notárky JUDr. V. K. dožiadaným súdom považuje

právny zástupca sťažovateľky za nadbytočný a neefektívny, „lebo tento dôkaz žiadne svetlo

do prípadu nevnesie. Veď notárska zápisnica má len deklaratórnu povahu a notár nemá

žiadnu povinnosť skúmať, či tvrdenia účastníkov sú pravdivé.“.

Vykonanie dôkazu prípisom, ktorým sa okresný súd zaujímal o stav trestného

stíhania odporcu 1 je podľa právneho zástupcu sťažovateľky „zjavne neefektívne a

nesústredené pre potreby rozhodnutia o návrhu na vyslovenie právneho úkonu absolútne

neplatného. Trestné konanie nemá nič spoločné s týmto konaním, kde sa navrhovateľka

domáha vyslovenia absolútnej neplatnosti Zmluvy o pôžičke.“.

Právny zástupca sťažovateľky ďalej poukázal na to, že „Konajúci sudca vo vyjadrení

uvádza, že určil termín pojednávania na deň 03. 07. 2008, ale toto pojednávanie odročil,

z dôvodu že navrhovateľka neúčasť na pojednávaní ospravedlnila a zároveň požiadala súd

o jeho odročenie. Je pravdou, že navrhovateľka ospravedlnila svoju neúčasť na tomto

pojednávaní, ale nie je pravdou, že doručila súdu žiadosť o odročenie tohto pojednávania.

Ja ako právny zástupca navrhovateľky som konajúceho sudcu žiadal, aby pojednával

s poukazom, že odporca svoju neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnil. Konajúci sudca

odmietol pojednávať a odročil vec na neurčito.“.

Právny zástupca sťažovateľky tiež zdôraznil, že na pojednávaní 26. februára 2009

„som konajúcemu sudcovi opäť povedal, že prítomnosť navrhovateľky na pojednávaní nie je

nutná, lebo už v konaní bola vypočutá a súhlasí s tým, aby sa pojednávalo bez jej

prítomnosti. Opäť som požiadal konajúceho sudcu, aby vo veci pojednával a aby

neakceptoval účelové obštrukcie odporcov a ich právneho zástupcu, ktoré vedú k zmareniu

pojednávania.“.

Ďalej, pokiaľ išlo o pojednávanie nariadené na 26. február 2008, právny zástupca

sťažovateľky dodal, že „Opäť do začatia pojednávania odporca M. Ď. súdu nepredložil

žiadny relevantný dôkaz o tom, že je dlhodobo hospitalizovaný. Konajúci sudca opäť

akceptoval účelové obštrukcie odporcov a odročil pojednávame na neurčito. Tvrdím, že je

nad rámec povinnosti konajúceho sudcu žiadať od odporcov predloženie dokladu

o práceneschopnosti. Je predsa v záujme každého účastníka konania, aby hájil svoje práva,

bol aktívny v spore a zúčastňoval sa na pojednávaniach pred súdom.“.

V súvislosti s pokusom súdu o výsluch odporcu 2 dožiadaným súdom právny zástupca

sťažovateľky uviedol najmä, že „Obsah spisu je dôkazom toho, že opakovane svoju

neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnil. Vzhľadom na obštrukcie a vyhýbanie sa

účasti na pojednávaní muselo byť konajúcemu sudcovi jasné, že tento odporca sa na žiadny

výsluch na Okresný súd Banská Bystrica nedostaví. Vykonanie tohto dôkazu opäť hodnotím

za neefektívne a nesústredené a spis bol zbytočne 5 mesiacov na Okresnom súde v Banskej

Bystrici.“.

Pravdou je podľa právneho zástupcu sťažovateľky to, že zákonného sudcu na

pojednávaní 5. novembra 2009 „žiadal, aby vykonal pojednávanie a vo veci rozhodol a to

aj bez prítomnosti odporcov, lebo vzhľadom na ich doterajšie správanie je zrejmé, že robia

účelové obštrukcie a vyhýbajú sa prítomnosti na pojednávaní. Nie je pravdou, že som sa

konajúcemu sudcovi vyhrážal, že ak vo veci nerozhodne, tak na neho podám sťažnosť.

Konajúceho sudcu som len upozornil, že už v tomto štádiu možno konštatovať značné

prieťahy v konaní. (...) Tiež som poukázal na skutočnosť, že súd má množstvo spôsobov, aby

donútil účastníkov zúčastniť sa konania pred súdom, napr. poriadková pokuta, predvedenie

v spolupráci s políciou, atď. Ďalej, ak súd už v tomto štádiu mal vedomosť, že pobyt

odporcov mu nie je známy a nepreberajú predvolania na pojednávania, tak im mal

ustanoviť opatrovníka.“.

Právny zástupca sťažovateľky aj skutočnosť, že okresný súd požiadal príslušné

orgány o podanie správy o pobyte odporcov, považuje za neefektívny a nesústredený

postup. „Veď obidvaja odporcovia, M. Ď. a J. T. v konaní pred súdom vypočutí boli a to

dňa 04. 12. 2007. Obidvaja vedeli, čo je predmetom konania a je v ich záujme, aby hájili

svoje práva a dostavili sa na pojednávanie. Zo správania odporcov v tomto štádiu súd už

mal preukázané, že sa úmyselne vyhýbajú účasti na pojednávaní.“. Ďalej dodal, že „trestné

konanie vedené pod sp. zn. nemá nič spoločné s týmto konaním vedeným na

Okresnom súde Humenné pod sp. zn. . Konajúci sudca, aby zahmlil situáciu,

tak účelovo poukazuje na ďalší úkon, ktorý musel vykonať a ktorý sa zjavne javí ako

neefektívny. (...) Som toho názoru, že vzhľadom na doterajšie správanie odporcov, t. j.

úmyselné vyhýbanie sa účasti na pojednávaní súd mal dňa 15. 04. 2010 pojednávať aj bez

prítomnosti odporcov a vzhľadom na vykonané dokazovanie už mal aj rozhodnúť. Konajúci

sudca, aby vykázal nejakú činnosť, tak požiadal o vykonanie dôkazu, ktorý žiadny

z účastníkov nenavrhol. Veď prílohou návrhu, ktorý bol súdu doručený ešte dňa

12. 06. 2007 je aj LV č. 7589, z ktorého je zrejme, že nehnuteľnosti zapísané na tomto LV

navrhovateľka a odporca M. Ď. nadobudli počas manželstva a to na základe rozsudku KS

Košice sp. zn. . Vykonanie tohto dôkazu považujem za nadbytočné, lebo

absolútne nesúvisí s predmetom konania, o ktorom má rozhodnúť konajúci sudca. (...)

Tvrdím, že konajúci sudca mal obidvom odporcom ustanoviť už dávno opatrovníka

vzhľadom na ich doterajšie správanie, z ktorého je zrejme, že robia účelové obštrukcie, aby

oddialili rozhodnutie o merite veci. (...) konanie o vysporiadaní BSM, (...) absolútne

nesúvisí s týmto konaním. Zo spisovej značky o vysporiadaní BSM vyplýva, že návrh bol

podaný ešte v roku 2002. Čiže medzi bývalými manželmi, t. j. navrhovateľkou a M. Ď.,

dodnes nie je vysporiadané BSM. A tu sa dostávame k motívu konania M. Ď., prečo

uzatvoril fiktívnu zmluvu o pôžičke na 150 miliónov korún s odporcom v II. rade J. T.

Zmluva o pôžičke tvorí podklad exekučného titulu, t. j. notárskej zápisnice, kde dlžník, t. j.

odporca v I. rade M. Ď. urobil vyhlásenie, že súhlasí s vykonateľnosťou Notárskej zápisnice

a s exekúciou. M. Ď. a navrhovateľka ako manželia nadobudli nehnuteľnosti za trvania

manželstva, ktoré sú zapísané na LV č. 7589. Tieto nehnuteľnosti sa nachádzajú v centre

mesta K. a ich trhová hodnota je dnes vyše 2.000.000,- €. Z praxe vieme, že konania

o vysporiadanie BSM trvajú roky a tak sa odporca v I. rade M. Ď. pravdepodobne rozhodol

takýmto spôsobom riešiť vysporiadanie BSM. Druhý z manželov takúto exekúciu musí

strpieť. (...)

Konajúci sudca vo vyjadrení uvádza, že zavádzajúca je námietka sťažovateľky, že

môže kedykoľvek prísť o svoj majetok, ktorý je predmetom BSM. Ďalej, že sťažovateľke a jej

právnemu zástupcovi musí byť zrejme, že bol povolený odklad exekúcie do právoplatného

skončenia vo veci vysporiadania BSM, vedené pod sp. zn. .

To, že bol povolený odklad exekúcie, tak to neznamená, že navrhovateľka nemôže

o sporné nehnuteľnosti kedykoľvek prísť. Tu sa žiada dodať, že je na svete exekučný titul,

t. j. Notárska zápisnica, NZ 17661/2007 vyhotovená dňa 9. mája 2007. Čiže je na svete

právoplatne uznaná pohľadávka vo výške 150.000.000,- Sk s prísl.. Oprávnená osoba, t. j.

odporca v II. rade J. T., môže túto pohľadávku kedykoľvek predať a ďalšia osoba sa môže

opäť domáhať exekúcie proti navrhovateľke. Ide o zjavne fiktívnu pohľadávku, ktorá je

obchodovateľná a môže sa vykazovať v účtovníctve rôznych obchodných spoločnosti. Čiže

navrhovateľka je ponechaná v právnom stave neistoty od 12. 06. 2007 do dnes. A pritom ide

o jednoduchý spor. (...)

Konajúci sudca vo vyjadrení ďalej uvádza, že podstatnú zásluhu na dĺžke konania má

aj navrhovateľka a jej právny zástupca, že viac ako po roku od podania návrhu na súd,

požiadal o pribratie do konania ďalšieho účastníka Zmluvy o pôžičke, t. j. J. T.

Hore uvedené tvrdenie konajúce sudcu je neprofesionálne, lebo z navrhu je zrejmé,

že navrhovateľka sa domáha absolútnej neplatnosti dvojstranného právneho úkonu. Čiže je

logické, že žalovaní musia byť obidvaja účastníci tohto právneho úkonu, t. j. veriteľ aj

dlžník.“

Pokiaľ zákonný sudca vo svojom vyjadrení poukazuje na to, že každý účastník má

právo zúčastniť sa na pojednávaniach a vyjadriť sa k veci, k tomu právny zástupca

sťažovateľky dodáva, že „zo správania odporcov súd musel mať preukázané, že robia

obštrukcie a účelovo sa vyhýbajú účasti na konaní pred súdom. Cit. rozsudok Najvyššieho

súdu nemožno zovšeobecňovať na všetky prípady, ten je záväzný len na konkrétny prípad.

Stále je potrebné posúdiť okolnosti prípadu a tie potvrdzujú, že odporcovia nemali záujem

hájiť svoje práva pred súdom. Je množstvo iných rozhodnutí Najvyššieho súdu, kde sa

hovorí, napr. že samotná kolízia pojednávania právneho zástupcu na inom súde nie je

dôvod na odročenie pojednávania. Každý má predsa právo na prejednanie veci bez

zbytočných prieťahov v konaní. Neobstojí preto tvrdenie konajúceho sudcu, že nemohol

rozhodnúť bez prítomnosti odporcov, lebo by tým porušil ich právo zúčastniť sa na

pojednávaní. Ide o kolíziu dvoch ústavných práv a vzhľadom na správanie odporcov

konajúci sudca mal dať prednosť právu navrhovateľky, t.j. konať a rozhodnúť bez

zbytočných prieťahov v konaní.“.

Napokon právny zástupca sťažovateľky poukázal na to, že on sám sa zúčastnil na

každom pojednávaní a z tohto dôvodu nevznikli prieťahy v konaní, a svoje vyjadrenie

uzavrel: „(...) dovolím vysloviť názor, že konajúci sudca vykonal úkony, ktoré sa javia

neefektívne a nesústredené so snahou zahmliť podstatu prejednávanej veci a navodiť

situáciu, že ide o zložitý prípad.

Je všeobecne známe, že najväčším problémom justície na Slovensku sú prieťahy

v konaní. Dovolím si poznamenať, že tento problém začína a končí u predsedov príslušných

súdov. Uvedený prípad je toho dôkazom. Právny zástupca účastníka konania, aby odstránil

prieťahy v konaní, tak má jedinú možnosť podať sťažnosť príslušnému predsedovi súdu.

Ak predseda súdu vybaví sťažnosť tak, ako ju vybavil predseda Okresného súdu Humenné

JUDr. M. K., že zakryje konajúceho sudcu, tak účastník konania môže čakať aj niekoľko

rokov, aby sa dočkal svojej spravodlivosti. Pokiaľ príslušní predsedovia súdov nebudú

objektívni a prísne sledovať podriadených sudcov, čo sa týka prieťahov v konaní, tak tento

problém v súdnictve bude pretrvávať naďalej. (...)

Je právne neudržateľné, aby predseda súdu namiesto prijatia účinných opatrení na

odstránenie prieťahov v konaní, radšej s aroganciou moci do vybavenia sťažnosti uviedol,

že písaním sťažnosti ide o hrubý nátlak na osobu konajúceho sudcu hraničiacu so

zastrašovaním, s úmyslom, aby sudca návrhu vyhovel(...).“

3. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v a práva na prejednanie veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania

a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav

konania vedeného na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. :

Dňa 12. júna 2007 podala sťažovateľka na okresnom súde žalobný návrh „na

vyslovenie neplatnosti právneho úkonu absolútne neplatného“ proti odporcovi 1.

Sťažovateľka sa domáhala určenia neplatnosti zmluvy o pôžičke, na základe ktorej

odporca 2 požičal odporcovi 1 – bývalému manželovi sťažovateľky, po rozvode ich

manželstva sumu 150 000 000 Sk v hotovosti.

Dňa 15. júna 2007 súd vyzval odporcu 1, aby sa vyjadril k návrhu.

Dňa 19. júla 2007 sa odporca 1 písomne vyjadril k návrhu a zároveň vzniesol

námietku zaujatosti proti sudcom okresného súdu, pretože tí sú so sťažovateľkou, ako

súdnou exekútorkou, v dennom kontakte, a navrhol, aby vec bola pridelená na prerokovanie

a rozhodnutie inému súdu.

Dňa 27. augusta 2007 sťažovateľka upresnila petit svojho žalobného návrhu a do

spisu boli založené ďalšie listinné dôkazy.

Dňa 10. septembra 2007 bol spis predložený Krajskému súdu v Prešove (ďalej aj

„krajský súd“), aby rozhodol o námietke zaujatosti odporcu 1 proti všetkým sudcom

okresného súdu.

Dňa 12. septembra 2007 krajský súd uznesením č. k. -57 vyslovil, že

sudcovia okresného súdu nie sú vylúčení z prerokúvania a rozhodovania v tejto veci.

Dňa 1. októbra 2007 bol spis vrátený okresnému súdu.

Dňa 14. novembra 2007 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 4. december 2007.

Dňa 4. decembra 2007 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na

neurčito z dôvodu vypočutia notárky, ktorá spísala spornú zmluvu, dožiadaným súdom.

Dňa 10. decembra 2007 súd požiadal Okresný súd Banská Bystrica o vypočutie

notárky JUDr. V. K., ktorá spísala notársku zápisnicu pod č. N 97/2007, Nz 17661/2007,

obsahom ktorej bolo vyhlásenie povinnej osoby – odporcu 1 o súhlase s vykonateľnosťou

notárskej zápisnice a s exekúciou podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku.

Dňa 24. januára 2008 bola okresnému súdu doručená zápisnica o vypočutí

menovanej notárky dožiadaným súdom.

Dňa 10. marca 2008 súd požiadal Krajské riaditeľstvo Policajného zboru (ďalej len

„krajské riaditeľstvo polície“), aby podalo správu o stave konania vo veci ČVS: KRP-

45/OEK-BB-2007.

Dňa 25. marca 2008 krajské riaditeľstvo polície oznámilo okresnému súdu, že

v uvedenej trestnej veci došlo k zastaveniu trestného stíhania.

Dňa 29. apríla 2008 okresný súd požiadal rajské riaditeľstvo polície, aby zaslalo

rozhodnutie ČVS: KRP-45/OEK-BB-2007, ktoré nadobudlo právoplatnosť 21. februára

2008.

Dňa 16. mája 2008 krajské riaditeľstvo polície reagovalo na uvedenú žiadosť

okresného súdu.

Dňa 9. júna 2008 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 3. júl 2008.

Dňa 3. júla 2008 bolo pojednávanie odročené na neurčito, pretože sa nedostavili

účastníci konania (sťažovateľka svoju neúčasť ospravedlnila).

Dňa 8. júla 2008 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 25. september 2008.

Dňa 25. septembra 2008 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na

neurčito. Na toto pojednávanie sa opätovne nedostavila sťažovateľka (tentoraz ani jej

právny zástupca, ktorý oboch písomne ospravedlnil). Prítomný otec sťažovateľky mimo

pojednávania súdu oznámil, že sťažovateľka navrhuje, aby súd toto pojednávanie odročil,

keďže mieni podať návrh na pribratie ďalšieho účastníka na strane odporcu 1.

Dňa 21. októbra 2008 bolo okresnému súdu doručené podanie sťažovateľky, ktorým

navrhla, aby na strane odporcu 1 do konania pribral odporcu 2.

Dňa 23. októbra 2008 súd uznesením č. k. -273 na strane odporcu 1

pribral do konania odporcu 2. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 15. novembra 2008.

Dňa 25. novembra 2008 súd vyzval odporcu 2, aby sa vyjadril k návrhu.

Dňa 12. decembra 2008 odporca 2 reagoval na uvedenú výzvu.

Dňa 19. decembra 2008 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 29. január 2009.

Dňa 29. januára 2009 bolo pojednávanie odročené na neurčito, pretože sa nedostavili

účastníci konania. Neúčasť sťažovateľky ospravedlnil jej právny zástupca.

Dňa 2. februára 2009 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 26. február 2009.

Dňa 26. februára 2009 bolo pojednávanie odročené na neurčito, pretože sa

nedostavili účastníci konania. Právny zástupca sťažovateľky trval na pojednávaní aj bez

odporcov, pretože sa riadne neospravedlnili a účasť svojej klientky nepovažoval za nutnú,

pretože už bola vypočutá.

Dňa 27. februára 2009 bol súdu doručený prípis právneho zástupcu odporcu 2

obsahujúci návrh na odročenie pojednávania nariadeného na 26. február 2008 z dôvodu, že

jeho klient trpí zdravotnými problémami akútneho vírusového typu. V ten istý deň súd

vyzval odporcov na predloženie dokladu o ich práceneschopnosti.

Dňa 24. marca 2009 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 21. apríl 2009.

Dňa 21. apríla 2009 sa na pojednávanie dostavil iba právny zástupca sťažovateľky.

Právny zástupca odporcu 1 prípisom požiadal súd o odročenie pojednávania z dôvodu, že

jeho klient je dlhodobo hospitalizovaný, pričom na svojej účasti na pojednávaní trvá.

Neúčasť na pojednávaní písomne ospravedlnil aj právny zástupca odporcu 2 z dôvodu, že

odporca 2 je na zahraničnej dovolenke. Deň pred termínom pojednávania sa na súd

dostavila sťažovateľka, ktorá sa oboznámila s prípismi právnych zástupcov odporcov a na

pojednávanie konané 21. apríla 2009 sa nedostavila. Súd na základe žiadosti právnych

zástupcov odporcov napokon pojednávanie odročil na neurčito.

Dňa 21. apríla 2009 súd požiadal ošetrujúceho lekára odporcu 1 o oznámenie

predpokladanej dĺžky jeho práceneschopnosti. Z odpovede ošetrujúceho lekára vyplýva, že

odporca 1 bol práceneschopný od 14. apríla 2009 do 23. apríla 2009.

Dňa 22. apríla 2009 súd požiadal Okresný súd Banská Bystrica o vypočutie

odporcu 2, ktorý v predmetnom konaní dovtedy vypočutý nebol a na predchádzajúce

pojednávania sa s ospravedlnením neúčasti nedostavil.

Dňa 10. septembra 2009 bol okresnému súdu vrátený spis bez vybavenia dožiadania

z dôvodu, že odporca 2 sa na výsluchy opakovane nedostavil.

Dňa 23. septembra 2009 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 5. november 2009.

Dňa 5. novembra 2009 bolo pojednávanie odročené na neurčito, pretože sa

nedostavili odporcovia, pričom predvolania na pojednávanie, ktoré im boli uložené na pošte,

si nevyzdvihli. Ich právni zástupcovia súdu oznámili, že odporcov už nezastupujú. Na toto

pojednávanie sa nedostavila ani sťažovateľka. Právny zástupca sťažovateľky trval na tom,

aby súd vzhľadom na to, že zo strany odporcov ide o zjavné obštrukcie, rozhodol na tomto

pojednávaní.

Dňa 6. novembra 2009 súd vyzval bývalých právnych zástupcov odporcov

a právneho zástupcu sťažovateľky, aby oznámili, či majú vedomosť o tom, kde sa

odporcovia zdržiavajú, a či je im známe, že odporcovia na toto konanie splnomocnili iných

právnych zástupcov.

Dňa 16. novembra 2009 na výzvu súdu reagoval právny zástupca sťažovateľky, ktorý

uviedol, že o pobyte odporcov vedomosti nemá, a to, že robia obštrukcie, aby dosiahli

opakované pojednávanie, neoprávňuje súd na vyvodenie záveru, že nie je známe, na akej

adrese sa nachádzajú.

Dňa 3. decembra 2009 bývalý právny zástupca odporcu 2 súdu písomne oznámil, že

odporcu 2 už nezastupuje a terajší pobyt jeho klienta, ako aj ďalšieho odporcu mu nie je

známy.

Dňa 9. decembra 2009 okresný súd urgoval bývalého právneho zástupca odporcu 1,

ktorý však napriek urgencii na výzvu súdu nereagoval.

Dňa 30. decembra 2009 okresný súd požiadal príslušné orgány o podanie správy

o pobyte odporcov.

Dňa 13. januára 2010 register obyvateľstva Slovenskej republiky súdu oznámil, že

odporca 2 má trvalý pobyt v B. a prechodný pobyt v B. Odporca 1 má trvalý pobyt v K.

Dňa 18. januára 2010 trvalý pobyt odporcu 1 potvrdil aj M. ú. K. a Okresné

riaditeľstvo Policajného zboru v K., Obvodné oddelenie Policajného zboru K., ktorý

zároveň uviedol, že odporca 1 v mieste trvalého bydliska nebýva.

Dňa 29. januára 2010 Krajský súd v Košiciach požiadal o zapožičanie spisového

materiálu k svojej spisovej značke .

Dňa 3. marca 2010 bol spis vrátený okresnému súdu s tým, že si ho opätovne

vyžiada, keďže vo veci sp. zn. sa ďalšie pojednávanie uskutoční 28. mája 2010.

Dňa 8. marca 2010 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 15. apríl 2010.

Dňa 15. apríla 2010 bolo pojednávanie odročené na neurčito, pretože sa nedostavili

účastníci konania. Neprítomnosť sťažovateľky ospravedlnil pracovným zaneprázdnením jej

právny zástupca. Odporca 2 svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil a odporca 1 sa

podľa poštových záznamov nachádzal na neznámom mieste. Súd zároveň uložil právnemu

zástupcovi sťažovateľky, aby v lehote 15 dní do spisu založil rozsudok Krajského súdu

v Košiciach sp. zn. , na základe ktorého sťažovateľka a odporca 1 nadobudli

nehnuteľnosť zapísanú na LV č. 7589 k. ú. K.

Dňa 23. apríla 2010 okresný súd uznesením č. k. -415 odporcovi 1 určil

pre napadnuté konanie opatrovníčku M. D., pracovníčku okresného súdu.

Dňa 29. apríla 2010 Krajský súd v Košiciach opätovne požiadal okresný súd

o zapožičanie spisového materiálu k veci sp. zn. .

Dňa 11. mája 2010 právny zástupca sťažovateľky požadovaný rozsudok doručil až po

urgencii.

Dňa 12. mája 2010 uznesenie č. k. -415 nadobudlo právoplatnosť.

Dňa 29. apríla 2010 Krajský súd v Košiciach opätovne požiadal okresný súd

o zapožičanie spisového materiálu k veci sp. zn. .

Dňa 4. júna 2010 bol predmetný spis vrátený okresnému súdu.

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom Okresného

súdu Humenné v konaní vedenom pod sp. zn. dochádza k porušovaniu

základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného

v a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa

dohovoru. Okresný súd v napadnutom konaní rozhoduje o žalobnom návrhu sťažovateľky

na určenie neplatnosti zmluvy o pôžičke.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov(...)

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná(...)

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci

v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr.

, ).

Ústavný súd pri rozhodovaní o ústavných sťažnostiach namietajúcich porušenie

základného práva podľa (a rovnako aj podľa dohovoru)

vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty,

v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným

prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni.

K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným

zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako

právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. ).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo,

alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované

v , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého

jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie

účastníka konania a postup súdu (napr. ). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný

súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre

sťažovateľa (napr. , , ). Podľa rovnakých kritérií ústavný

súd postupoval aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že dĺžka

posudzovaného konania nebola v podstate závislá od zložitosti veci. Napokon ani predseda

okresného súdu alebo zákonný sudca vo svojom vyjadrení nepoukázali na skutkovú alebo

právnu zložitosť predmetnej veci. Napadnuté konanie sa však po určitom štádiu konania do

istej miery stalo závislým od faktickej zložitosti, pretože sťažovateľka sama nevedela uviesť

správnu adresu odporcu 1, ktorému po zisťovaní jeho pobytu súdom musela byť určená

opatrovníčka.

2. Pri posudzovaní správania sťažovateľky v napadnutom konaní ústavný súd

konštatuje, že aj sťažovateľka prispela svojím správaním k neefektívnosti v konaní, keďže

z ôsmich nariadených pojednávaní sa na siedmich nezúčastnila napriek tomu, že zákonný

sudca opakovane trval na jej účasti, pričom otázku, či účasť sťažovateľky na pojednávaní je

potrebná, alebo nie, je oprávnený posúdiť primárne zákonný sudca. Pravdou je, že právny

zástupca sťažovateľky sa (okrem jediného prípadu) vždy zúčastnil na pojednávaniach

a sťažovateľka súhlasila s pojednávaním bez jej účasti. Ústavnému súdu tiež neušlo

pozornosti, že sťažovateľka nepodala v danej veci perfektný návrh, ktorý musela

upresňovať, pričom na odporcu 2 rozšírila svoje podanie až po troch nariadených

pojednávaniach 21. októbra 2008. nesporne umožňoval

sťažovateľke takýto postup, na druhej strane však aj sťažovateľka si musí byť vedomá toho,

že takýto postup prirodzene spôsobuje predĺženie napadnutého konania. Okrem uvedeného,

právny zástupca sťažovateľky neprispel k plynulosti napadnutého konania ani tým, že

súdom požadovaný dôkazný materiál nepredložil riadne a včas. Na uvedené nesúčinnostné

správanie sťažovateľky a jej právneho zástupcu v určitom štádiu napadnutého konania

ústavný súd nemohol neprihliadnuť pri úvahe o tom, či došlo k zbytočným prieťahom

v napadnutom konaní.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu a predovšetkým

konštatuje, že napadnuté konanie nebolo poznačené nečinnosťou okresného súdu, inak ani

sťažovateľka nekonkretizovala žiadne obdobie nečinnosti súdu, vo svojej ústavnej sťažnosti

poukázala „iba“ na neefektívny postup v konaní. Procesné úkony okresného súdu smerovali

k odstráneniu právnej neistoty účastníkov konania, čo je hlavným účelom základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (napr. ).

Pokiaľ sťažovateľka namietala, že na začiatku posudzovaného konania už samotné

vznesenie námietky zaujatosti odporcom 1 proti sudcom okresného súdu „viedli

k prieťahom v konaní“, treba uviesť, že využitie možností daných účastníkom konania

procesnými predpismi na uplatňovanie a presadzovanie ich práv v občianskom súdnom

konaní spôsobuje síce predĺženie priebehu konania, nemožno ho však kvalifikovať ako

postup, ktorého dôsledkom sú zbytočné prieťahy (napr. ). Rovnako vykonanie

dôkazu výsluchom svedka dožiadaným súdom; vykonanie dôkazu prípisom, ktorým sa

okresný súd zaujíma o stav trestného stíhania alebo zisťovanie pobytu účastníkov konania

nemožno samo osebe považovať za neefektívny postup súdu, najmä v danom prípade, keď

určitá súvislosť medzi nariadeným dokazovaním a predmetom napadnutého konania

nesporne existuje a v občianskoprávnom konaní ani navrhovateľka nevedela označiť pobyt

jedného z odporcov. Otázka, kedy má byť účastníkovi konania ustanovený opatrovník,

spadá výlučne do kompetencie zákonného sudcu (súdu) a je to otázka procesného vývoja, čo

v danom prípade s prihliadnutím výlučne na a dohovoru bolo

uskutočnené podľa názoru ústavného súdu akceptovateľným spôsobom. Ak je na jednej

strane všeobecný súd viazaný a dohovorom, na konanie bez zbytočných prieťahov,

resp. v primeranej lehote, na druhej strane dodržanie tohto imperatívu nemôže mať za

následok porušenie základných zásad civilného procesu, ktoré sú nevyhnutným

predpokladom realizácie širšieho základného práva – práva na spravodlivý proces, ktoré

majú účastníci konania zaručené v ustanoveniach siedmeho oddielu druhej hlavy

a v príslušných medzinárodných zmluvách o ľudských právach, ktoré majú prednosť pred

zákonom (c ods. 1 ). V tomto zmysle právo na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov a právo na spravodlivý proces nemožno stavať proti sebe ani ich od

seba oddeľovať. Porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v zmysle

citovaného článku nemožno preto vyvodzovať zo skutočnosti, že súd rešpektoval

kontradiktórnosť konania a rovnosť zbraní (mutatis mutandis napr. ), teda

v okolnostiach danej veci sa súd snažil počas primeranej doby zabezpečiť účastníkovi

konania zúčastniť sa na pojednávaniach a vyjadriť sa k veci.

Napriek uvedenému ústavný súd pripúšťa, že najmä v prvom polroku 2008 neboli

úkony okresného súdu vždy plne efektívne. Z judikatúry ústavného súdu však vyplýva, že

nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v a práva na

prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru (mutatis mutandis

a v ňom odkaz na predchádzajúcu judikatúru ústavného súdu). Pojem „zbytočné

prieťahy“ obsiahnutý v je pojem autonómny, ktorý možno vykladať

a aplikovať predovšetkým materiálne. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa totiž

postup dotknutého súdu nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo

možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle (napr.

). Ústavný súd už vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach judikoval, že

ojedinelá nečinnosť alebo neefektívna činnosť súdu, hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov

sama osebe ešte nemusí zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa (napr. ). V okolnostiach danej

veci krátkodobý neefektívny postup súdu neovplyvnil podľa názoru ústavného súdu

skutočnosť, že vec nebola doteraz skončená, a preto tento prieťah nemožno ani považovať

za príčinu neodstránenia stavu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľka nachádza

v dôsledku trvania tohto konania. Postup okresného súdu sa teda nevyznačoval takými

významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné vzhľadom na predmet konania kvalifikovať

ako zbytočné prieťahy v zmysle a dohovoru.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že hoci vo veci sp. zn.

nebol postup okresného súdu v každom štádiu konania bez prieťahov a je nesporné, že

celkové trvanie tohto konania je už pomerne dlhé, z hľadiska komplexného posúdenia

napadnutého konania však postup okresného súdu nemožno považovať za porušenie

základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného

v a práva na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného v

ods. 1 dohovoru.

Z uvedených dôvodov a v súlade so svojou doterajšou rozhodovacou činnosťou

ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto nálezu.

4. Sťažovateľka okrem vyslovenia porušenia označených základných práv tiež

navrhla, aby ústavný súd svojím rozhodnutím prikázal okresnému súdu konať vo veci bez

zbytočných prieťahov a domáhala sa aj priznania primeraného finančného zadosťučinenia

a trov právneho zastúpenia.

V zmysle ustanovenia ak sa základné

právo alebo sloboda porušili rozhodnutím alebo opatrením, ústavný súd také rozhodnutie

alebo opatrenie zruší. V zmysle odseku 4 citovaného ustanovenia

môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj

primerané finančné zadosťučinenie. Z uvedeného vyplýva, že tieto výroky sú viazané na

vyhovenie vo veci samej. Keďže v uvedenom prípade ústavný súd vyslovil, že základné

práva, ktorých porušenie sťažovateľka namietala, porušené neboli, uvedenými návrhmi sa

pri svojom rozhodovaní už podrobnejšie nezaoberal.

5. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uložiť niektorému z účastníkov, aby úplne alebo sčasti

uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Keďže sťažovateľka v konaní neuspela,

ústavný súd nepovažoval za potrebné zaoberať sa ani jej návrhom na náhradu trov konania.

Zo všetkých uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo

výroku tohto nálezu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. júla 2010