Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 527/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-27

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. marca 2016 v senáte

zloženom z predsedu Milana Ľalíka a zo sudcov Petra Brňáka a Marianny Mochnáčovej

prerokoval sťažnosť , zastúpeného advokátom JUDr. Máriom

Klukom, Advokátska kancelária, KRION Partners s. r. o., Palisády 50, Bratislava, vo veci

namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.

p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 500 €

(slovom dvetisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť mu

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava I j e p o v i n n ý uhradiť trovy

právneho zastúpenia v sume 355,72 € (slovom tristopäťdesiatpäť eur a sedemdesiatdva

centov) na účet Advokátskej kancelárie, KRION Partners s. r. o., Palisády 50, do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -12 z 25. novembra 2015 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“),

ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a práva na

prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu

Bratislava I (ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

2. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ podal 22. júna 2012 na okresnom súde žalobu,

ktorou sa domáhal voči Slovenskej republike náhrady škody spôsobenej nesprávnym

úradným postupom. Dňa 3. júna 2013 podal žalovaný návrh na zloženie preddavku na trovy

konania a 18. júna 2013 doručil sťažovateľ okresnému súdu k tomuto návrhu žalovaného

vyjadrenie. Dňa 17. júla 2014 doručil sťažovateľ okresnému súdu návrh na čiastočné

späťvzatie žaloby a zmenu žaloby a 26. novembra 2014 bol vyzvaný na zdokladovanie

aktuálnych majetkových pomerov, pričom na túto výzvu odpovedal listom z 5. decembra

2014. Dňa 1. apríla 2015 podal sťažovateľ predsedníčke okresného súdu sťažnosť na

zbytočné prieťahy v konaní, ktorá ju uznala ako dôvodnú. Uznesením z 11. mája 2015

okresný súd návrh žalovaného na zloženie preddavku na trovy konania zamietol, odvtedy

okresný súd naďalej nekoná a odročil aj nariadené pojednávania (26. júna 2015) z dôvodu

zmeny zákonného sudcu. Vec tak nie je ešte právoplatne skončená, hoci konanie začalo

v roku 2012.

3. Z už uvedeného vyplýva, že okresný súd neuskutočnil od podania žaloby ani jedno

pojednávanie, nerozhodol ani o čiastočnom späťvzatí žaloby a o návrhu žalovaného

rozhodol až po 23 mesiacoch od jeho podania, čo zakladá podľa sťažovateľa z pohľadu

celkovej dĺžky konania (takmer 40 mesiacov) porušenie jeho označených práv podľa

a dohovoru. Svoju žiadosť o priznanie finančného zadosťučinenia v sume 2 500 €

odôvodňuje najmä celkovou dĺžkou konania bez rozhodnutia a odstránenia stavu právnej

neistoty, ale i ďalšími okolnosťami veci (výškou pohľadávky a nákladmi, ktoré dosiaľ

vynaložil na riešenie tohto sporu).

4. Sťažovateľ na základe uvedeného navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti

rozhodol nálezom, ktorým vysloví, že jeho základné právo na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a právo na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej dobe podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v konaní vedenom na okresnom súde pod

sp. zn. porušené bolo, a prikáže okresnému súdu v predmetnom konaní

konať bez zbytočných prieťahov. Súčasne sa sťažovateľ domáha priznania finančného

zadosťučinenia v sume 2 500 € a úhrady trov konania.

5. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrila predsedníčka

okresného súdu, ktorá vo svojom vyjadrení k dôvodnosti sťažnosti podaním sp. zn.

Spr. 3788/2015 z 23. decembra 2015 uviedla:

„K samotnému priebehu konania... poukazujem na vyjadrenie súčasnej zákonnej

sudkyne obsahujúce podrobnú chronológiu vykonaných úkonov s spise.

K meritu veci uvádzam, že sa jedná o vec po skutkovej i právnej stránke zložitú. Na

celkovú dĺžku konania malo vplyv aj to, že v konaní došlo tri krát k zmene zákonného sudcu,

ako aj zložitosť aplikácie procesného ustanovenia berúc do úvahy nejednotnú

rozhodovaciu činnosť všeobecných súdov.

V prípade, ak Ústavný súd... dospeje k záveru, že právo sťažovateľa na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov bolo porušené, dovoľujem si požiadať Ústavný súd..., aby pri

rozhodovaní o priznaní finančného zadosťučinenia vzal do úvahy vyššie uvedené objektívne

dôvody a aby sťažovateľovi uplatnený nárok na finančné zadosťučinenie nepriznal v plnej

výške.

Konečné rozhodnutie ponechávam na zváženie Ústavnému súdu Slovenskej

republiky.“

Súčasťou vyjadrenia k sťažnosti bolo vyjadrenie zákonnej sudkyne

k predmetnej veci, ktorej bola vec pridelená 2. decembra 2015 na základe dodatku

č. l k rozvrhu práce Okresného súdu Bratislava I na rok 2015:

„V právnej veci vedenej na tunajšom súde pod. sp. zn. účastníkov:

... c/a Slovenská republika v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti

SR... o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom boli zo strany súdu

uskutočnené nasledovné úkony:

... Predmetná žaloba na náhradu škody bola na súd podaná dňa 22.06.2012

a zapísaná do oddelenia .

... Na základe úpravy v spise zo dňa 26.07.2012 bol návrh zaslaný na vyjadrenie

odporcovi v lehote 15 dní od doručenia žaloby spolu s poučením o procesných právach

a povinnostiach účastníka konania. Zásielka bola odporcovi doručená dňa 30.07.2012.

Odporca sa v súdom stanovenej lehote k žalobe nevyjadril.

... Na základe úpravy v spise zo dňa 10.10.2012 bolo dňa 19.02.2013 právnemu

zástupcovi navrhovateľa... doručené poučenie súdu o procesných právach a povinnostiach

účastníka konania

... Na základe úpravy v spise zo dňa 11.04.2013 bol vo veci vytýčený termín

pojednávania na deň 13.06.2013, na ktorý boli účastníci konania riadne predvolaní.

... Dňa 03.06.2013 bol odporcom podaný na súd návrh na zloženie preddavku na

trovy konania navrhovateľom podľa ) . Tento úkon mal za následok zrušenie

termínu pojednávania, nakoľko rozhodnutie o danom návrhu a následné plnenie povinností

navrhovateľa vyplývajúcich z predmetného rozhodnutia by malo priamy vplyv na

pokračovanie v konaní.

... Oznámením zo dňa vo forme emailovej správy boli účastníci uzrozumení o zrušení

termínu pojednávania.

... Dňa 11.06.2012 (správne má byť uvedený rok 2013, pozn.), v súvislosti

s nahliadnutím do spisu, bol PZ navrhovateľa prevzatý rovnopis návrhu odporcu na

zloženie preddavku na trovy konania..

... Dňa 12.06.2012 (správne má byť uvedený rok 2013, pozn.) bolo súdu doručené

zo strany odporcu písomné vyjadrenie k žalobe vedené na MS SR pod sp. zn.

bez uvedenia dátumu vyhotovenia.

... Dňa 18.06.2013 bolo súdu doručené vyjadrenie PZ navrhovateľa zo dňa

14.06.2013 k návrhu odporcu na zloženie preddavku na trovy konania.

... Dňa 17.07.2014 bolo súdu zo strany PZ navrhovateľa doručené písomné podanie

zo dňa 17.07.2014 na základe ktorého navrhovateľ z dôvodu čiastočného uspokojenia

pohľadávky z dedičstva po poručiteľovi - pôvodnom súdnom exekútorovi

, upravil petit žaloby.

... Písomnou výzvou súdu zo dňa 09.10.2014 bol navrhovateľ cestou svojho PZ

vyzvaný k preukázaniu majetkových pomerov pre prípad oslobodenia od súdnych poplatkov.

... V konaní bola podaná dňa 01.04.2015 zo strany PZ navrhovateľa sťažnosť pre

prieťahy v konaní, ktorá bola riešená a vybavená písomne z pozície predsedu Okresného

súdu Bratislava 1 Upovedomením o spôsobe vybavenia sťažnosti zo dňa 27.04.2015.

... Dňa 11.05.2015 bolo vydané uznesenie súdu o zamietnutí návrhu na zloženie

preddavku na trovy konania pod č.k. -121. Uznesenie bolo účastníkom riadne

doručené spolu s predvolaním na termín pojednávania, ktorý bol stanovený na deň:

26.06.2015.

... Dňa 21.05.2015 bolo súdu doručené odvolanie odporcu proti uzneseniu

o zamietnutí návrhu na zloženie preddavku na trovy konania. S poukazom na túto

skutočnosť ako i z dôvodu zmeny v osobe zákonného sudcu bol stanovený termín

pojednávania: 26.06.2015 zrušený.

... Rozhodnutím predsedu súdu na základe Dodatku k Rozvrhu práce na rok 2015

zo dňa 09.07.2015 bola predmetná vec pridelená na ďalšie konanie sudkyni

a následne na základe Dodatku k Rozvrhu práce na rok 2015 zo dňa 06.10.2015

sudkyni .

... Na základe úpravy zo dňa 14.10.2015 bolo odvolanie odporcu proti uzneseniu

o zamietnutí návrhu na zloženie preddavku doručené PZ navrhovateľa na vyjadrenie.

Na základe doručenia vyjadrenia navrhovateľa k odvolaniu odporcu dňa 06.11.2015

bola vec predložená dňa 20.11.2015, za účelom rozhodnutia o odvolaní odporcu,

Krajskému súdu v Bratislave.

... Pred samotným rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave o odvolaní odporcu bola

vec tunajšiemu súdu vrátená prípisom zo dňa 04.12.2015 z dôvodu, že dňa 20.11.2015 bola

zo strany PZ navrhovateľa vznesená námietka zaujatosti voči osobe sudkyne

, ktorú je potrebné vyriešiť pred tým ako vec postúpi Krajskému súdu...

na rozhodnutie o odvolaní odporcu.

Iné úkony v predmetnej veci vykonané neboli.

V danom prípade je potrebné bezodkladne vec predložiť Krajskému súdu... na

rozhodnutie o odvolaní voči návrhu odporcu na zloženie preddavku na trovy konania.

S návrhom navrhovateľa ohľadom úpravy petitu t.j. čiastočné späťvzatie uplatneného

nároku na škodu, je možné sa vysporiadať v súvislosti s konečným rozhodnutím vo veci

samej.

V súvislosti so vznesením námietky zaujatosti voči sudkyni som toho

názoru, že vzhľadom k tomu, že po vznesení námietky bola súdna vec, na základe zmeny

rozvrhu práce na rok 2015, pridelená inému zákonnému sudcovi, odpadli dôvody vedúce

k podaniu námietky a rozhodovania o nej a v súvislosti s vybavením námietky je možné

zvoliť postup podľa ) ods.5. .“

6. Stav konania a chronológiu procesných úkonov pred okresným súdom ústavný súd

považoval za preukázaný zo spisu, ktorý mu bol predložený na previerku 3. februára 2016.

Navyše ústavný súd zistil, že Krajský súd v Bratislave (č. l. 159) vrátil 4. decembra 2015

spis okresnému súdu pre neúplnosť predložených dokladov na rozhodnutie o námietke

zaujatosti.

7. Právny zástupca sťažovateľa na vyjadrenie okresného súdu reagoval podaním

doručeným ústavnému súdu 17. februára 2016, v ktorom okrem iného uviedol:

„Pokiaľ ide o vyjadrenie predsedníčky Okresného súdu Bratislava I zo dňa

23.12.2015..., uvádzame k nemu nasledovné. Sťažovateľ zotrváva na všetkých dôvodoch

uvedených v sťažnosti. Sťažovateľ nesúhlasí s Vyjadrením, že jeho vec je po právnej alebo

skutkovej stránke zložitá a poukazuje na bod 12. sťažnosti a tam citovanú judikatúru

Ústavného súdu SR. Okrem toho, údajná skutková či právna zložitosť sťažovateľovej veci

nie je vo Vyjadrení nijako odôvodnená. Zmena zákonného sudcu (t. j. personálne či

organizačné problémy konajúceho súdu) nemôže mať, v zmysle ustálenej judikatúry

Ústavného súdu SR (), vplyv na posúdenie toho, či došlo k neodôvodneným

prieťahom v konaní. Pokiaľ ide o údajnú zložitosť aplikácie ust. , podľa

sťažovateľa, žiadna zložitosť aplikácie zákonného, osobitne procesného ustanovenia,

nemôže ospravedlniť rozhodovanie o tejto otázke v dĺžke 23 mesiacov. Uplatnenú výšku

primeraného zadosťučinenia považuje sťažovateľ za primeranú, pretože zodpovedá sume

cca 800 EUR za každý rok trvania predmetného konania, čo je menšia suma ako priemerná

mzda v národnom hospodárstve za rok 2014 (858 EUR). Primeranosť výšky primeraného

zadosťučinenia vyplýva aj z viacerých rozhodnutí Ústavného súdu SR, v ktorých priznal

primerané zadosťučinenie vo výške od cca 600 EUR do cca 1200 EUR za každý rok trvania

konania (, a ).“

8. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich stanoviskami, ako aj s obsahom súvisiaceho spisu dospel k názoru, že od tohto

pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

9. Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

10. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho

záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

11. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho

súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť

zásadnú odlišnosť (, , ).

12. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne sa

právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej

neistoty dochádza spravidla až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho

orgánu. Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť

súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne realizovalo

(, ). Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký

procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli

ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu

a sudcu vychádza z v znení

neskorších predpisov (ďalej len „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti

so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná,

ďalej z , podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd

zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

13. Judikatúra ESĽP a ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom

prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého

jednotlivého prípadu, a to najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,

správanie účastníkov konania a postup súdu (napr. ). V súlade s judikatúrou

ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní

a jeho význam pre sťažovateľa (napr. , , ).

Podľa rovnakých kritérií postupoval aj v danom prípade.

13.1 Pokiaľ ide o otázku právnej a faktickej zložitosti sporu, ústavný súd konštatuje,

že konanie vo veci sťažovateľa, ktorého predmetom je uplatnený nárok na náhradu škody

spôsobenú nesprávnym úradným postupom, nemožno spravidla hodnotiť ako skutkovo

či právne zložité, pretože ide o otázky regulované jasnou právnou úpravou zastrešenou

judikatúrou všeobecných súdov (obdobne ), hoci na druhej strane

potenciálnu zložitosť sporu do budúcnosti nemožno jednoznačne vylúčiť. Dosiaľ však

okresný súd nevykonal ani jedno relevantné pojednávanie, ktorého obsahom by bolo

vykonanie dôkazov a zisťovanie skutkového stavu veci. Ústavný súd tiež neakceptoval

vyjadrenie okresného súdu, že išlo o údajnú „zložitosť aplikácie procesného ustanovenia

berúc do úvahy nejednotnú rozhodovaciu činnosť všeobecných súdov“,

a v tomto smere dal za pravdu sťažovateľovi (pozri jeho vyjadrenie v bode 7).

13.2 V rámci hodnotenia prípadných zbytočných prieťahov v súdnom konaní

z hľadiska druhého kritéria nezistil ústavný súd žiadne významné okolnosti, ktoré by

signalizovali podiel sťažovateľa ako jeho účastníka na predĺžení konania narušením jeho

plynulosti. V konaní bol aktívny a podal aj sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní.

Sťažovateľ tiež zobral čiastočne svoj návrh späť, pretože došlo k uspokojeniu časti jeho

nároku z dedičského konania po zomrelom súdnom exekútorovi, a taktiež podal námietku

zaujatosti proti zákonnej sudkyni, ale tieto skutočnosti zásadným spôsobom nepredĺžili toto

konanie.

13.3 Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu základného práva sťažovateľa zaručeného a práva

zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru, bol postup okresného súdu v posudzovanom konaní.

Ústavný súd konštatuje, že napriek citlivosti predmetu konania je nemysliteľné, aby okresný

súd nevykonal od júna 2012 ešte žiadne dokazovanie súvisiace s meritom obidvoch vecí,

ktoré by boli predpokladom aj na prípravu konečných meritórnych rozhodnutí, a vykonal

celkovo len niekoľko jednoduchých procesných úkonov počas štyroch rokov (pozri bližšie

bod 5), čo je nezlučiteľné so základným právom účastníka konania podľa čl. 48 ods. 2

a práva podľa dohovoru. Zbytočné prieťahy v tomto konaní priznal aj

okresný súd.

Obranu okresného súdu tkvejúcu vo viacnásobnej zmene osoby zákonného sudcu,

ktorá mala vplyv na doterajšiu dĺžku konania, tiež nemožno akceptovať. v

ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné

opatrenia umožňujúce prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, a tým vykonanie

spravodlivosti v primeranej lehote. Viacnásobná zmena osoby zákonného sudcu v súdnom

konaní nemôže byť pripočítaná na ťarchu účastníka konania a nemá povahu okolností, ktoré

by vylučovali zodpovednosť súdu, ktorý je vecne a miestne príslušný na rozhodnutie

vo veci občana, ktorý sa naň obrátil (obdobne ).

14. S ohľadom na uvedené nemožno doterajšiu dobu konania vedeného pred

okresným súdom bez vykonania relevantných procesných úkonov smerujúcich

k rozhodnutiu vo veci samej považovať za ústavne akceptovateľnú vo vzťahu k základnému

právu sťažovateľa zaručenému a právu podľa dohovoru.

Ústavný súd preto dospel k záveru, že uvedené práva sťažovateľa boli porušené (bod 1

výroku nálezu).

15. Podľa druhej vety ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo

nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,

vo veci konal.

16. Pretože ústavný súd zistil porušenie základného práva sťažovateľa

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a konanie nebolo

v čase rozhodovania ústavného súdu pred okresným súdom meritórne skončené, prikázal

okresnému súdu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov, a odstránil tak stav právnej

neistoty, v ktorom sa sťažovateľ, domáhajúc sa rozhodnutia súdu vo svojej veci, nachádza

(bod 2 výroku nálezu).

III.

17. Podľa môže ústavný súd svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 citovaného článku boli

porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

18. Žiadosť sťažovateľa o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume

2 500 € je odôvodnená v bode 3 tohto nálezu.

19. Vzhľadom na okolnosti danej veci dospel ústavný súd k názoru, že len

konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa (a práva podľa dohovoru) nie je dostatočným

zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať mu aj

finančné zadosťučinenie podľa v celkovej sume

2 500 €, ako ju sťažovateľ aj požadoval. Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak,

ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 3.

20. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Sťažovateľovi, ktorý bol

vo veci namietaného porušenia práv úspešný, vznikli trovy konania z dôvodu jeho právneho

zastúpenia advokátom JUDr. Máriom Klukom. Advokát si uplatnil trovy zastúpenia

v celkovej sume 355,72 € za dva úkony právnych služieb vykonaných v roku 2015, a to

prevzatie a prípravu zastupovania, spísanie a podanie sťažnosti a k tomu 20 % dane

z pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH“) podľa § 18 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb v znení neskorších predpisov a podľa o dani

z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, keďže právny zástupca sťažovateľa je aj

platcom DPH. Keďže uplatnená náhrada trov konania sťažovateľa za dva úkony právnej

služby po 139,83 €, spolu s režijným paušálom v sume 16,78 € a k tomu 20 % DPH je

totožná so sumou vypočítanou ústavným súdom, trovy právneho zastúpenia mu boli v tejto

sume aj priznané (pozri bod 4 výroku nálezu). Túto sumu je okresný súd povinný zaplatiť

na účet právneho zástupcu sťažovateľa ( v spojení s

).

21. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou

vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok;

to neplatí, ak rozhodnutím orgánu medzinárodnej organizácie zriadeného na uplatňovanie

medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vznikne Slovenskej

republike povinnosť v konaní pred ústavným súdom znovu preskúmať už prijaté

rozhodnutie ústavného súdu ( ).

V Košiciach 9. marca 2016