Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 508/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

NÁLEZ

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-32

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. januára 2016 v senáte

zloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a zo sudcov Petra Brňáka a Milana Ľalíka

prerokoval prijatú sťažnosť , , zastúpenej advokátom

JUDr. Radkom Timkaničom, Jakobyho 3098/19, Košice, vo veci namietaného porušenia

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a právo na prejednanie veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Košice I p r i k a z u j e v konaní vedenom pod sp. zn.

konať bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 3 000 € (slovom

tritisíc eur), ktoré j e Okresný súd Košice I p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Košice I j e p o v i n n ý uhradiť trovy konania

v sume 355,73 € (slovom tristopäťdesiatpäť eur a sedemdesiattri centov) na účet právneho

zástupcu JUDr. Radka Timkaniča do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

7. októbra 2015 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľka“) vo veci

namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“), ako aj práva

na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej

len „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej len

„napadnuté konanie“).

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka – v právnom postavení

žalobkyne v konaní o náhradu za bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia a náhradu

účelných nákladov spojených s liečením spolu vo výške 66 976,43 eur – je účastníčkou

konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. od decembra 2005.

Ako ďalej sťažovateľka uvádza, okresný súd „... vedie uvedené konanie pod sp. zn.

a toto nebolo ku dňu podania tejto ústavnej sťažnosti právoplatne skončené.

Konanie ku dňu podania tejto ústavnej sťažnosti trvá takmer desať rokov a nebolo v ňom

zatiaľ vydané ani prvostupňové rozhodnutie.

2

Prvé pojednávanie vo veci bolo okresným súdom nariadené na 19. novembra 2007,

ktoré z dôvodu práceneschopnosti sudkyne bolo odročené na 17. decembra 2007.

Sťažovateľka má za to, že za prvé pojednávanie, kde sa konalo vo veci samej a na ktorom

bol uskutočnený výsluch sťažovateľky/navrhovateľky, možno považovať až pojednávanie

zo dňa 17. decembra 2007, ktoré sa konalo po uplynutí dvoch rokov od podania návrhu na

začatie konania. Pojednávanie zo dňa 4. februára 2008 bolo odročené na 31. marca 2008,

bez prerokovania veci samej. Na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 31. marca 2008 samotná

sťažovateľka a jej právny zástupca podali návrh na výsluch svedkov, ku ktorému sa vyjadril

aj právny zástupca odporcu a súd následne odročil pojednávanie na 22. mája 2008.

Pojednávanie nariadené na 22. mája 2008 bolo okresným súdom z dôvodu

práceneschopnosti sudkyne odročené na neurčito. Nasledujúce pojednávanie bolo okresným

súdom vytýčené až na 18. septembra 2008. Na pojednávaní konanom dňa 18. septembra

2008 sa mal uskutočniť výsluch predvolaných svedkov, ale z dôvodu neúčasti odporcu

a jeho právneho zástupcu bolo uznesením súdu toto pojednávanie odročené na 3. novembra

2008. Na pojednávaní konanom dňa 3. novembra 2008 boli vypočutí predvolaní svedkovia

a súd odročil pojednávanie na 26. januára 2009. Pojednávanie vytýčené na deň 26. januára

2009 bolo z dôvodu práceneschopnosti sudkyne odročené na neurčito. Ďalšie pojednávanie

vytýčené na 3. júna 2009, bolo bez prerokovania veci samej odročené na neurčito.

Vo veci bol dňa 7. decembra 2009 okresným súdom ustanovený znalec

, ktorý svoj znalecký posudok číslo 1/2010 zo dňa

18. februára 2010 predložil okresnému súdu dňa 19. februára 2010. Okresný súd nariadil

pojednávanie na 12. októbra 2010. Na uvedenom pojednávaní právny zástupca

sťažovateľky/navrhovateľky uviedol výhrady k znaleckému posudku

, trval na výsluchu znalca a nariadení kontrolného znaleckého

dokazovania, ako aj na výsluchu svedka. Súd pojednávanie odročil za účelom doplnenia

dokazovania a výsluchu svedkov na 11. januára 2011. Sťažovateľka predložila Okresnému

súdu Košice I dňa 17. decembra 2010 svoje písomné stanovisko k znaleckému posudku číslo

1/2010 zo dňa 15. decembra 2010. Na pojednávaní konanom dňa 11. januára 2011 sa

vykonal výsluch svedka a uznesením súdu sa odročilo pojednávanie na neurčito z dôvodu

vypracovania kontrolného znaleckého posudku.

Uznesením zo dňa 03.03.2011 bolo nariadené okresným súdom kontrolné znalecké

dokazovanie a za znalca bol ustanovený . Znalec

vypracoval kontrolný znalecký posudok číslo 8/2011 dňa 21. augusta 2011 a tento

predložil Okresnému súdu Košice I dňa 31. augusta 2011. V kontrolnom znaleckom

posudku mal ustanovený znalec za povinnosť zamerať sa na preskúmanie znaleckého

posudku vypracovaného a mal aj povinnosť

zodpovedať otázky sťažovateľky doručené okresnému súdu dňa 20. januára 2011.

Okresný súd sa následne od 31. augusta 2011 až do marca 2015 zaoberal výškou

odmeny súdneho znalca .

Ďalšie pojednávanie vo veci bolo vytýčené na 21. augusta 2015.

Vo veci teda bolo do dnešného dňa nariadených 10 pojednávaní.“.

3. S ohľadom na uvedené sa sťažovateľka s poukazom na rozhodovaciu prax

ústavného súdu domnieva, že došlo k porušeniu jej základného práva podľa čl. 48 ods. 2

, ako aj práva podľa dohovoru v dôsledku zbytočných prieťahov v konaní

okresného súdu vedeného pod sp. zn. , a to z dôvodu nečinnosti

a neefektívnej činnosti okresného súdu. Podľa názoru sťažovateľky dôvody zbytočných

prieťahov v konaní spočívajú „... najmä v neprimeranom časovom odstupe od podania

návrhu na začatie konania po termín prvého pojednávania vo veci, ako aj v neprimeraných

časových intervaloch medzi nariadenými pojednávaniami, nakoľko od novembra 2011

až do augusta 2015 nebolo nariadené žiadne pojednávanie.

Konanie spôsobujúce prieťahy podľa názoru sťažovateľky spočíva taktiež

v skutočnosti, že okresný súd od konca augusta 2011 až do marca 2015 riešil výšku odmeny

súdneho znalca , čo nie je možné považovať za konanie vo veci

samej. Uvedené skutočnosti sú výlučne dôsledkom postupu súdu a nemôžu byť na ťarchu

sťažovateľke.“.

V závere sťažnosti sťažovateľka upriamuje pozornosť ústavného súdu na podanie

sťažnosti na prieťahy v konaní predsedovi okresného súdu, ktorý na sťažnosť odpovedal

listom sp. zn. Spr 108/14 z 11. septembra 2014, v ktorom uznal sťažnosť za dôvodnú

a za vzniknuté prieťahy v konaní vedenom pod sp. zn. sa ospravedlnil.

4. S ohľadom na uvedené sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti

na ďalšie konanie vo veci vydal tento nález:

4

„1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov zaručené v a právo podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. porušené bolo.

2. Prikazuje Okresnému súdu Košice I vo veci konať bez zbytočných prieťahov.

3. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 12 000 eur (slovom

dvanásťtisíc eur), ktoré je Okresný súd Košice I povinný zaplatiť jej do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Košice I je povinný nahradiť trovy konania

pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 355,73 eur (slovom tristopäťdesiatpäť

eur a sedemdesiattri centov) na účet právneho zástupcu JUDr. Radka Timkaniča do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

5. Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval a uznesením č. k. -12

z 18. novembra 2015 v zmysle dikcie ustanovenia § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) ju prijal na ďalšie konanie. Zároveň vyzval predsedu okresného súdu

a následne i právneho zástupcu sťažovateľky, aby sa vyjadrili, či trvajú na tom, aby sa

vo veci konalo ústne pojednávanie. Predsedu okresného súdu ústavný súd zároveň vyzval,

aby sa k sťažnosti vyjadril, aby v stanovenej lehote uviedol chronológiu úkonov súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. a zaslal príslušný podkladový spis okresného

súdu.

6. Predseda okresného súdu sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti

podaním sp. zn. Spr. 67/14 doručeným ústavnému súdu 10. decembra 2015, v ktorom,

argumentujúc chronológiou jednotlivých procesných úkonov okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. , uviedol, že predmetné konanie „... po právnej,

aj skutkovej stránke možno hodnotiť ako zložité, avšak ani zložitosť veci nemôže mať

za následok, že súd po dobu 10 rokov ani raz vo veci meritórne nerozhodol. Súd vo veci

nariadil niekoľko pojednávaní, vykonal dokazovanie výsluchmi svedkov, dvakrát nariadil

znalecké dokazovanie, ale vo veci nepostupoval vždy efektívne keď napr. až po dvoch

rokoch od začatia konania, na pojednávaní dňa 17. 12. 2007, uložil žalobkyni upresniť

žalobný nárok, toto upresnenie doručil žalovanému na pojednávaní dňa 4. 2. 2008 a

pojednávanie bez prejednania veci odročil z dôvodu, aby sa žalovaný k upresneniu nároku

mohol vyjadriť, taktiež pojednávanie nariadené na 21. 8. 2015 (poznámka po viac ako 9

rokoch) po formálnom prejednaní veci bez náležitého odôvodnenia odročil na neurčito a

uložil účastníkom konania písomne oznámiť ďalšie návrhy na dokazovanie aj napriek tomu,

že do zápisnice sa vyjadrili, že ďalšie návrhy na dokazovanie nemajú.

Ďalšou skutočnosťou, ktorá prispela k celkovej dĺžke konania sú aj viacnásobné

zmeny v osobe zákonného sudcu.

Na základe vyššie uvedeného hodnotím sťažnosť ako čiastočne

dôvodnú.“.

Predseda okresného súdu zároveň ústavnému súdu oznámil, že súhlasí s upustením

od verejného pojednávania o tejto ústavnej sťažnosti, a zaslal nasledujúcu chronológiu

procesných úkonov:

„Konanie vo veci sp. zn. sa začalo 12. 12. 2005. Sťažovateľka

v konaní vystupuje na procesnej strane žalobkyne. Predmetom konania je nárok o náhradu

za bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia a náhradu účelných nákladov

vynaložených s liečením.

Vec bola pridelená na prejednanie a rozhodnutie do oddelenia 34C sudkyni

JUDr. Lučivjanskej.

Po zabezpečení prípravy pojednávania podľa súd nariadil prvé

pojednávanie na 19. 11. 2007. Toto pojednávanie bolo z dôvodu práceneschopnosti sudkyne

odročené na 17. 12. 2007.

Pojednávanie dňa 17. 12. 2007 súd po prejednaní veci odročil na 4. 2. 2008

za účelom upresnenia žalobného nároku.

Žalobkyňa dňa 21. 1. 2008 doručila súdu upresnenie žalobného nároku.

Na pojednávaní dňa 4. 2. 2008 bolo upresnenie žalobného nároku doručené

žalovanému, ktorý vzhľadom na skutočnosť, že sa nemohol oboznámiť s týmto upresnením,

požiadal súd o odročenie pojednávania s tým, že svoje písomné stanovisko k upresnenému

nároku doručí súdu. Pojednávanie bolo odročené na 31. 3. 2008.

Na pojednávaní dňa 31. 3. 2008 súd vec prejednal a pojednávanie odročil

na 22. 5. 2008 za účelom doplnenia dokazovania výsluchom navrhnutých svedkov.

6

Pojednávanie nariadené na 22. 5. 2008 bolo z dôvodu práceneschopnosti sudkyne

odročené na neurčito.

Ďalší termín pojednávania bol nariadený na 18. 9. 2008. Pojednávanie nariadené

na 18. 9. 2008 bolo na žiadosť žalovanej odročené bez prejednania veci na 3. 11. 2008.

Na pojednávaní dňa 3. 11. 2008 súd vykonal dokazovanie a pojednávanie odročil

na 26. 1. 2009 za účelom výsluchu ďalšieho svedka.

Pojednávanie nariadené na 26. 1. 2009 bolo z dôvodu práceneschopnosti sudkyne

odročené na neurčito.

Dňa 10. 3. 2009 bola vec pridelená na prejednanie a rozhodnutie sudkyni

JUDr. Novotnej Mlinárcsikovej.

Ďalší termín pojednávania bol nariadený na 3. 6. 2009.

Na pojednávanie nariadené na 3. 6. 2009 sa nedostavil predvolaný svedok.

Pojednávanie bolo odročené na neurčito za účelom nariadenia znaleckého dokazovania.

Uznesením č. k. -127 z 7. 12. 2009 súd nariadil znalecké dokazovanie

znalcom z odvetvia chirurgia a traumatológia

Znalec doručil znalecký posudok a vyúčtovanie odmeny a náhrady hotových

výdavkov za podaný posudok 19. 2. 2010. Uznesením č. k. -155 z 16. 3. 2010

súd priznal odmenu znalcovi

Ďalší termín pojednávania súd nariadil na 12.10.2010. Pojednávanie nariadené

na 12. 10. 2010 po prejednaní veci bolo odročené na 11. 1. 2011 za účelom doplnenia

dokazovania.

Na pojednávaní dňa 11. 1. 2011 súd doplnil dokazovanie výsluchom svedka

a pojednávame odročil na neurčito za účelom vypracovania kontrolného znaleckého

posudku.

Uznesením č. k. -181 z 3. 3. 2011 súd nariadil znalecké dokazovanie

znalcom z odvetvia chirurgia a traumatológia .

Znalec doručil znalecký posudok a vyúčtovanie odmeny za znalecký úkon 31. 8.

2011.

Dňa 2. 11. 2011 bola vec pridelená na prejednanie a rozhodnutie sudkyni

JUDr. Lučivjanskej.

Uznesením č. k. -218 súd priznal znalcovi odmenu za podaný znalecký

posudok. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie znalec. Dňa 5. 10. 2012 bol spis

s opravným prostriedkom predložený na rozhodnutie Krajskému súdu v Košiciach. Krajský

súd v Košiciach uznesením č. k. -239 z 31. 10. 2012 zrušil uznesenie súdu

prvého stupňa a vrátil mu vec na ďalšie konanie.

Dňa 16. 5. 2013 bola vec pridelená na prejednanie a rozhodnutie sudkyni

JUDr. Raganovej.

Dňa 7. 1. 2014 súd požiadal o výsluch znalca Okresný súd Rimavská Sobota. Dňa

10. 2. 2014 bolo dožiadanie vrátené súdu bez vybavenia.

Dňa 20. 11. 2014 súd vykonal informatívny výsluch znalca

mimo pojednávania.

Dňa 15. 1. 2015 bola vec pridelená na prejednanie a rozhodnutie sudkyni

JUDr. Lučivjanskej.

Uznesením č. k. -284 z 25. 3. 2015 súd priznal znalcovi odmenu

a náhradu hotových výdavkov za podaný znalecký posudok.

Ďalší termín pojednávania bol nariadený na 21. 8. 2015. Na pojednávaní

dňa 21. 8. 2015 súd vec prejednal a pojednávanie odročil na neurčito za účelom, aby

účastníci konania doručili ďalšie návrhy na dokazovanie.“

7. Sťažovateľka podaním doručeným ústavnému súdu 7. januára 2016 oznámila

súhlas s upustením od ústneho pojednávania vo veci. Písomné stanovisko k vyjadreniu

okresného súdu (bod 6), ktoré jej bolo zaslané, nezaujala.

8. Ústavný súd následne so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde vo veci sťažnosti sťažovateľky upustil od ústneho pojednávania, pretože

po oboznámení sa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že

od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci. Z uvedeného dôvodu

senát predmetnú sťažnosť prerokoval na svojom zasadnutí bez prítomnosti účastníkov,

ich zástupcov a verejnosti len na základe podanej ústavnej sťažnosti, písomne podaného

stanoviska okresného súdu, chronológie procesných úkonov okresného súdu a na základe

predloženého súdneho spisu okresného súdu sp. zn. .

8

II.

9. Po vykonaní kontroly ústavnému súdu zaslanej chronológie procesných úkonov

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. na základe obsahu okresným

súdom predloženého na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu považoval ústavný súd

skutočnosti uvedené v chronológii za preukázané.

Nad rámec chronológie však ústavný súd pre úplnosť a jasný obraz o priebehu

konania okresného súdu udáva tieto zistenia zo súdneho spisu sp. zn. :

- 12. decembra 2005 súdu bolo doručené podanie označené ako „Návrh na vydanie

platobného rozkazu“ a bola mu priradená sp. zn. 15 Ro 6051/2005, až následne bolo

podanie podľa jeho obsahu preradené do „C“ registra a bola mu pridelená

sp. zn. ,

- 18. januára 2006 súd vyzval žalobkyňu na doručenie kópií príloh žaloby,

- 31. januára 2006 na základe výzvy súdu mu boli doručené fotokópie príloh návrhu

zo strany žalobkyne,

- 9. februára 2006 súd uznesením č. k. -44 vyzval žalovaného

na vyjadrenie k návrhu na začatie konania,

- 13. marca 2006 súdu bola doručená žiadosť žalovaného o predĺženie lehoty

na vyjadrenie,

- 5. júna 2006 urgencia súdu na zaslanie vyjadrenia žalovaného,

- 21. júna 2006 súdu bolo zaslané vyjadrenie žalovaného,

- 27. júla úpravou súdu bolo nariadené doručenie vyjadrenia žalovaného

žalobkyni,

- 20. septembra 2006 súdu bolo doručené vyjadrenie žalobkyne,

- 12. marca 2008 súdu bol doručený návrh žalobkyne na doplnenie dokazovania,

- 28. marca 2008 súdu bolo doručené vyjadrenie žalovaného,

- 9. apríla 2008 súdu bolo doručené podanie žalovaného (oznámenie požadovaných

údajov),

- 16. septembra 2008 súdu bolo doručené ospravedlnenie žalovaného z neúčasti

na nariadenom pojednávaní a žiadosť o odročenie pojednávania,

- 4. novembra 2008 a 24. novembra 2008 súdu boli doručené požadované informácie

zo strany žalovaného,

- 28. októbra 2009 súdu boli doručené otázky pre znalca zo strany žalobkyne,

- 1. decembra 2009 súdu boli doručené otázky pre znalca zo strany žalovaného,

- 11. novembra 2009 súdu bolo doručené vyjadrenie žalovaného k znaleckému

posudku,

- 17. decembra 2010 súdu bolo doručené stanovisko žalobkyne k znaleckému

posudku,

- 20. januára 2011 súdu bol doručený návrh žalobkyne na doplnenie dokazovania,

- 3. marca 2011 okresný súd uznesením č. l. -180 priznal

svedočné,

- 20. júna 2013 súd zaslal výzvu na špecifikáciu jednotlivých

úkonov v súvislosti s vypracovaním znaleckého posudku predloženého súdu,

- 17. júla 2013 súdu bolo doručené podanie ,

- 25. novembra 2014 súdu bolo doručené vyúčtovanie odmeny

za znalecký posudok č. 10/2014,

- 12. februára 2015 písomné upozornenie predsedu okresného súdu na prieťahy

a uloženie povinnosti konať efektívne a urýchlene,

- 4. decembra 2015 výzva súdu adresovaná žalobkyni na predloženie znaleckého

posudku, ktorý si mala dať vypracovať na vlastné náklady.

III.

10. Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa podrobnosti

o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov

ustanoví zákon.

10

11. Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím

rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli

porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný

zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd

môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Podľa čl. 127

ods. 3 ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať

tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

12. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. dochádzalo k porušovaniu

základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného

v a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa

dohovoru.

13. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom...

14. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej

sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej neistoty dochádza až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Preto na naplnenie základného práva podľa

nestačí, aby štátne orgány vec prerokovali, prípadne vykonali rôzne

úkony bez ohľadu na ich počet a právoplatne nerozhodli (m. m. ,

). Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá

povinnosť súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne

realizovalo ().

15. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza

z ustanovenia (ďalej len „“),

ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak,

aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z , podľa ktorého len

čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec bola

čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Sudca je podľa povinný robiť

vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie

dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre sudcu vyplýva z , podľa ktorého

sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť.

Ak sa pojednávanie odročuje, predseda senátu spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať

nové pojednávanie. Ak závisí rozhodnutie od posúdenia skutočností, na ktoré treba odborné

vedomosti, ustanoví súd podľa po vypočutí účastníkov znalca.

16. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom

v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou

(, , ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú:

1. právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje,

2. správanie účastníka súdneho konania a

3. postup samotného súdu.

V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd prihliada

aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľku

(napr. , , ). Podľa rovnakých kritérií postupoval

aj v danom prípade.

16.1 Predmetom konania pred okresným súdom je rozhodovanie vo veci náhrady

za bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia a náhrady účelných nákladov spojených

s liečením spolu vo výške 66 976,43 eur. Podľa názoru ústavného súdu i napriek

skutočnosti, že v danom prípade možno vzhľadom na nutnosť vykonania znaleckého

12

dokazovania, ako i kontrolného znaleckého dokazovania považovať napadnuté konanie

po vecnej stránke za právne zložitejšie, ide o druh konania, ktorého metodika postupu

je upravená tak v hmotnoprávnych predpisoch, ako aj v procesných predpisoch a v prípade

ktorého súdy disponujú dostatkom stabilizovanej a rozsiahlej judikatúry.

Hoci ústavný súd uznáva, že takéto spory sú v istých prípadoch svojou povahou

skutkovo náročnejšie na dokazovanie, samotnú skutkovú zložitosť (na ktorú poukázal

vo svojom vyjadrení k sťažnosti predseda okresného súdu) však nemožno dávať

do súvislosti s dlhotrvajúcou neefektívnou činnosťou okresného súdu.

Ústavný súd sa domnieva, že zákonný sudca prejavil váhavosť a nerozhodnosť

vo svojej rozhodovacej činnosti a uspokojil sa s formalizovaným postupom opakovania

súdnych pojednávaní bez meritórneho rozhodnutia vo veci. Uvedené potvrdil vo vyjadrení

(bod 6) i samotný predseda okresného súdu.

16.2 Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania účastníkov súdneho

konania, ústavný súd pri preskúmaní spisu nezistil žiadnu okolnosť, ktorou by samotná

sťažovateľka akýmkoľvek významným spôsobom prispela k zbytočným prieťahom

v konaní.

16.3 Napokon ústavný súd hodnotil samotný postup okresného súdu z hľadiska

posudzovania, či v právnej veci sťažovateľky došlo k zbytočným prieťahom. Sťažovateľka

v sťažnosti poukazovala najmä na celkovú dĺžku trvania namietaného súdneho sporu

(10 rokov) bez právoplatného rozhodnutia vo veci, najmä však na neefektívnu

a nesústredenú činnosť súdu, ktorý len mechanicky nariaďoval pojednávania, ktoré

odročoval bez meritórneho posúdenia veci.

Ústavný súd v kontexte tohto posudzovania prieťahov v konaní konštatuje, že postup

okresného súdu v namietanom konaní sa skutočne vyznačoval viacerými obdobiami

nečinnosti okresného súdu, a to:

- od 20. septembra 2006 (keď bolo súdu zaslané vyjadrenie žalobkyne k vyjadreniu

žalovaného k návrhu na začatie konania) do 19. novembra 2007 (keď bolo vo veci nariadené

prvé pojednávanie, ktoré bolo z dôvodu práceneschopnosti zákonnej sudkyne odročené

na 17. december 2007),

- od 22. mája 2008 (keď bolo pojednávanie u dôvodu práceneschopnosti zákonnej

sudkyne odročené na neurčito) do 18. septembra 2008 (keď sa konalo pojednávanie, ktoré

bolo bez prerokovania veci odročené na 3. november 2008),

- od 26. januára 2009 (keď bolo pojednávanie u dôvodu práceneschopnosti zákonnej

sudkyne odročené na neurčito) do 3. júna 2009 (keď sa konalo pojednávanie, ktoré bolo

odročené na neurčito na účely nariadenia znaleckého dokazovania), v uvedenom období

došlo k zmene zákonného sudcu,

- od 16. marca 2010 (keď súd uznesením č. k. -155 priznal znalcovi

, odmenu za podaný znalecký posudok) do 12. októbra 2010

(keď sa konalo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 11. január 2011 na doplnenie

dokazovania),

- od 31. augusta 2011 (keď znalec doručil súdu vypracovaný znalecký

posudok a vyúčtovanie odmeny) do mája 2012 (keď súd uznesením č. k. -218

priznal odmenu za podaný znalecký posudok), v uvedenom období došlo

k zmene zákonného sudcu,

- od 6. júna 2012 (keď bolo súdu doručené odvolanie voči

rozhodnutiu č. k. -218) do 5. októbra 2012 (keď bol spis spolu s opravným

prostriedkom predložený na rozhodnutie o odvolaní Krajskému súdu v Košiciach),

- od novembra 2012 (keď bol súdny spis vrátený súdu po tom, čo Krajský súd

v Košiciach uznesením č. k. -239 z 31. októbra 2012 zrušil napadnuté

uznesenie a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie) do 20. júna 2013 (keď súd vyzval

na špecifikáciu jednotlivých úkonov v súvislosti s vypracovaným znaleckým

posudkom), v uvedenom období došlo opätovne k zmene zákonného sudcu,

- od 12. júla 2013 (keď súdu na jeho žiadosť zaslal špecifikáciu

úkonov) do 20. novembra 2014 [keď súd vykonal informatívny výsluch znalca

mimo pojednávania (dňa 7. januára 2014 síce súd požiadal o výsluch znalca

Okresný súd Rimavská Sobota, avšak dožiadanie bolo 10. decembra 2014 vrátené súdu

bez vybavenia, pozn.)],

- od 25. novembra 2014 (keď bolo súdu doručené vyúčtovanie odmeny

za znalecký posudok č. 10/2014) do 23. marca 2015 (keď súd uznesením

č. k. -284 priznal znalcovi odmenu a náhradu hotových výdavkov za podaný

znalecký posudok), v uvedenom období došlo opäť k zmene zákonného sudcu a navyše

14

12. februára 2015 bolo do spisu doručené písomné upozornenie predsedu okresného súdu

na prieťahy v konaní,

- od 23. marca 2015 do 21. augusta 2015 (keď sa konalo pojednávanie, ktoré bolo

odročené na neurčito).

17. Ústavný súd tiež pripomína, že nielen nečinnosť, ale aj nesústredená

a neefektívna činnosť štátneho orgánu (všeobecného súdu) môže zapríčiniť porušenie

zaručeného základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,

ak činnosť štátneho orgánu nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých

práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán, aby o jeho veci rozhodol

(napr. , , ).

18. Napriek tomu, že okresný súd niekoľkokrát vykonal procesné úkony spojené

s prípravou pojednávaní, v posudzovanej veci nebolo za viac ako 10 rokov právoplatne

rozhodnuté. Navyše okresný súd sa v dôsledku neefektívnej a nesústredenej činnosti

od 31. augusta 2011 do 25. marca 2015 zaoberal výlučne len otázkou priznania odmeny

za vypracovaný znalecký posudok č. 10/2014.

V tejto súvislosti ústavný súd opakovane poukazuje i na vyjadrenie predsedu

okresného súdu, s ktorým sa v plnom rozsahu stotožňuje:

„... súd vo veci nariadil niekoľko pojednávaní, vykonal dokazovanie výsluchmi

svedkov, dvakrát nariadil znalecké dokazovanie, ale vo veci nepostupoval vždy efektívne

keď napr. až po dvoch rokoch od začatia konania, na pojednávaní dňa 17. 12. 2007, uložil

žalobkyni upresniť žalobný nárok, toto upresnenie doručil žalovanému na pojednávaní

dňa 4. 2. 2008 a pojednávanie bez prejednania veci odročil z dôvodu, aby sa žalovaný

k upresneniu nároku mohol vyjadriť, taktiež pojednávanie nariadené na 21. 8. 2015

(poznámka po viac ako 9 rokoch) po formálnom prejednaní veci bez náležitého

odôvodnenia odročil na neurčito a uložil účastníkom konania písomne oznámiť ďalšie

návrhy na dokazovanie aj napriek tomu, že do zápisnice sa vyjadrili, že ďalšie návrhy

na dokazovanie nemajú.“

19. Obranu okresného súdu tkvejúcu vo viacnásobnej zmene osoby zákonného sudcu

nemožno akceptovať. v zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov

spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov, a tým vykonanie spravodlivosti v primeranej lehote.

Viacnásobná zmena osoby zákonného sudcu v súdnom konaní nemôže byť

pripočítaná na ťarchu účastníka konania a nemá povahu okolností, ktoré by vylučovali

zodpovednosť súdu, ktorý je vecne a miestne príslušný na rozhodnutie vo veci občana,

ktorý sa naň obrátil.

20. Na základe uvedeného ústavný súd hodnotí postup okresného súdu v označenom

konaní za taký, ktorý bol síce miestami poznačený nečinnosťou okresného súdu, avšak

ktorému v prvom rade chýbala efektívnosť a ktorý v konečnom dôsledku nesmeroval

k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľky a prispel k celkovej dĺžke napadnutého konania

(10 rokov) bez právoplatného skončenia veci.

V napadnutom konaní došlo k prieťahom, ktoré neboli v prevažnej väčšine

spôsobené zložitosťou veci či v dôsledku správania účastníkov konania, ale najmä

v dôsledku neefektívneho a nesústredeného postupu okresného súdu.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd rozhodol, že v namietanom konaní došlo

k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa , ako i práva podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru.

21. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd dospel k názoru, že doterajším postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k zbytočným

prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

22. V súlade s ústavný súd okresnému

súdu prikázal, aby v konaní vedenom pod sp. zn. konal bez zbytočných

prieťahov.

16

IV.

23. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

24. Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

25. Keďže ústavný súd rozhodol, že bolo porušené základné právo sťažovateľky

podľa a právo podľa dohovoru, zaoberal sa aj jej žiadosťou

o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia. Sťažovateľka žiadala, aby jej bolo

priznané primerané finančné zadosťučinenie v sume 12 000 €, poukazujúc najmä

na dlhotrvajúcu právnu neistotu.

26. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany

porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo

spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu

porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva

().

Podľa názoru ústavného súdu prichádza v tomto prípade do úvahy priznanie

primeraného finančného zadosťučinenia.

27. Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal

zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý

spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom

na konkrétne okolnosti prípadu.

28. Vzhľadom na doterajšiu celkovú dĺžku konania vedeného okresným súdom

pod sp. zn. , ako aj naplnenie princípu spravodlivosti ústavný súd považoval

priznanie sumy 3 000 € za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona

o ústavnom súde. Ústavný súd v tejto súvislosti poznamenáva, že priznanie primeraného

finančného zadosťučinenia nepredstavuje realizáciu práva priznaného ,

t. j. primerané finančné zadosťučinenie nemožno stotožňovať s odškodným, s náhradou

či už za skutočnú škodu, alebo za ušlý zisk.

29. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Sťažovateľke, ktorá bola

vo veci namietaného porušenia práva úspešná, vznikli trovy konania z dôvodu jej právneho

zastúpenia advokátom.

30. Ústavný súd napokon rozhodol podľa

aj o úhrade trov konania, ktoré sťažovateľke v konaní pred ústavným súdom vznikli

v súvislosti s právnym zastupovaním.

31. Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľky ústavný súd vychádzal

z príslušných ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov. Základná sadzba odmeny za úkon právnej služby

uskutočnený v roku 2015 je 139,83 € a hodnota režijného paušálu je 8,39 €.

32. S poukazom na výsledok konania vznikol sťažovateľke nárok na úhradu trov

za dva úkony právnej služby uskutočnené v roku 2015 (prevzatie a príprava zastúpenia

a podanie sťažnosti ústavnému súdu) v sume 296,44 € vrátane režijného paušálu

(2 x 139,83 € + 2 x 8,39 €). Odmena právnemu zástupcovi sťažovateľky za poskytnuté

právne služby v konaní pred ústavným súdom bola následne zvýšená o 20 % daň z pridanej

hodnoty, a tak predstavuje celkovú sumu 355,73 €.

18

33. Trovy konania je okresný súd povinný uhradiť na účet právneho zástupcu

sťažovateľky JUDr. Radka Timkaniča ( v spojení s

).

34. Ústavný súd nevyhovel v súlade s a zákona

o ústavnom súde časti sťažnosti, v ktorej sťažovateľka žiadala priznať finančné

zadosťučinenie nad ústavným súdom priznanú sumu uvedenú v bode 3 výroku nálezu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd v tejto časti rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 5

výroku tohto nálezu.

35. Vzhľadom na znenie toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť

dňom jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. januára 2016