Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 580/2014
PDF · 439.64 KB
No categories available
I. ÚS 580/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 14. januára 2015 v senáte
zloženom z predsedu Petra Brňáka a zo sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu
Milana Ľalíka prerokoval sťažnosť , ,
zastúpeného advokátkou JUDr. Ing. Janou Andelovou, ANDELOVÁ & Co, s. r. o.,
Seberíniho 1, Bratislava, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom
Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C/154/2011 a takto
rozhodol:
1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu
Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C/154/2011 p o r u š e n é b o l o .
2. Okresnému súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C/154/2011 p r i k a z u j e
konať bez zbytočných prieťahov.
3. Okresný súd Bratislava I j e p o v i n n ý uhradiť trovy právneho
zastúpenia v sume 340,90 € (slovom tristoštyridsať eur a deväťdesiat centov) na účet
ANDELOVÁ & Co, s. r. o., Seberíniho 1, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti
tohto nálezu.
4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením
č. k. I. ÚS 580/2014 12 z 24. septembra 2014 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou
namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného
súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C/154/2011.
2. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ podal 17. októbra 2011 na okresnom súde
„návrh na začatie konania na náhradu škody v zmysle zák. č. 58/1969 Zb.“ o zaplatenie
19 783,57 € s prísl.
3. Sťažovateľ v sťažnosti opisuje priebeh konania pred okresným súdom a poukazuje
na to, že okresný súd odo dňa podania návrhu dosiaľ „nevytýčil vo veci pojednávanie ani
nevykonal žiadne iné relevantné úkony smerujúce k rozhodnutiu vo veci samej“ napriek
tomu, že podal v decembri 2012 a v auguste 2013 sťažnosti na zbytočné prieťahy
predsedníčke okresného súdu.
4. Na základe uvedeného sťažovateľ ústavnému súdu navrhuje, aby vo veci vydal
nález, ktorým vysloví, že jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C/154/2011 porušené
bolo a prikázal okresnému súdu v predmetnej veci konať bez zbytočných prieťahov. Súčasne
sa domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume 6 000 € a úhrady trov konania
v sume 340,90 €.
5. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrila predsedníčka
okresného súdu, ktorá vo svojom vyjadrení k dôvodnosti sťažnosti podaním sp. zn.
Spr. 3645/2014 z 23. októbra 2014 uviedla:
«Na základe Vašej žiadosti som vo veci vykonala šetrenie a zistila som, že
na tunajšom súde sa vedie konanie v právnej veci navrhovateľa: , proti
odporcovi: Slovenská republika Ministerstvo spravodlivosti SR, o náhradu škody v zmysle
zákona č. 58/1969 Zb. spôsobenej nezákonným právoplatným rozsudkom Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 4 Cdo 109/2005 a rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3 Co 109/2005.
Sťažovateľ vo svojej sťažnosti namieta skutočnosť, že Okresný súd Bratislava I
doposiaľ, t. j. už 35 mesiacov odo dňa podania návrhu na začatie konania nevytýčil vo veci
ani len prvé pojednávanie, avšak už dvakrát rozhodol právne nedôvodnými rozhodnutiami
bez účasti sťažovateľa ako navrhovateľa o zastavení konania, resp. odmietnutí časti návrhu.
K priebehu konania (t. j. uvedenie procesných úkonov vo veci od podania návrhu
na začatie konania doposiaľ) uvádzam, že návrh na začatie konania bol súdu doručený dňa
17. 10. 2011. Súd uznesením č. k. 18 C 154/2011 24 zo dňa 08. 10. 2012 vyzval
navrhovateľa na odstránenie vád podania doručeného súdu dňa 17. 10. 2011. Uznesenie
súd doručil navrhovateľovi dňa 25. 10. 2012. Dňa 29. 10. 2012 sa navrhovateľ proti
uzneseniu č. k. 18C154/2011 24 zo dňa 08. 10. 2014 odvolal. Dňa 07. 11. 2012 súd
predložil spis Krajskému súdu v Bratislave spolu s opravným prostriedkom na rozhodnutie.
Dňa 03. 01. 2013 Krajský súd v Bratislave vrátil spis tunajšiemu súdu bez meritórneho
rozhodnutia z dôvodu, že uznesenie č. k. 18 C 154/2011 24 zo dňa 08. 10. 2012 proti
ktorému nie je prípustné odvolanie vydal vyšší úradník bolo zrušené zo zákona, nebolo
možné odvolanie navrhovateľa v odvolacom konaní prejednať. Následne uznesením
č. k. 18 C 154/2011 32 zo dňa 07. 02. 2013 súd podanie zo dňa 17. 10. 2011, doplnené
podaním doručeným súdu dňa 29. 01. 2012, ktoré mohlo byť návrhom, v časti 9.963,15 eura
odmietol. Dňa 26. 02. 2013 sa navrhovateľ proti uzneseniu odvolal. Dňa 09. 04. 2013 súd
predložil súdny spis spolu s opravným prostriedkom na rozhodnutie Krajskému súdu
v Bratislave. Dňa 28. 05. 2013 sa súdny spis vrátil z odvolacieho súdu. Krajský súd
v Bratislave uznesením č. k. 8 Co 231/2013 45 zo dňa 30. 04. 2013 napadnuté uznesenie
súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Súd uznesením
č. k. 18 C 154/2011 49 zo dňa 25. 07. 2014 uložil odporcovi povinnosť vyjadriť sa k návrhu
na začatie konania. Dňa 14. 08. 2014 zákonná sudkyňa vo veci vytýčila termín
pojednávania na termín dňa 02. 12. 2014.
Celkovú dĺžku konania ovplyvnila skutočnosť akou je vysoký nápad vecí v oddelení
„18C“ zákonného sudcu, čím sa jednotlivé časové úseky medzi úkonmi zákonnej sudkyne
predĺžili. Nakoľko zaťaženosť súdneho oddelenia resp. jednotlivých civilných sudcov nemôže
byť dôvodom na porušenie práva účastníka konania garantovaného v čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky, mám za to, že predmetné konanie je poznačené zbytočnými prieťahmi.
Podľa ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. I. ÚS 21/99,
IV. ÚS 153/03, I. ÚS 33/05), že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom
podať sťažnosť na prieťahy v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám
odstránil protiprávny stav zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov. Preto ústavný súd o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie
základného podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že
využil označené právne prostriedky, ktoré mal k dispozícii podľa zákona o štátnej správe
súdov, resp. podľa zákona o súdoch, alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto podmienku
nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
V súlade s uvedeným záverom som toho názoru, že prostriedky ochrany, ktoré
sťažovateľ použil, viedli k odstráneniu nečinnosti súdu. Od vybavenia sťažnosti na zbytočné
prieťahy v konaní spr. 2277/2014 t. j. od dňa 07. 10. 2014 podľa ust. § 64 ods. 1 neuplynul
dostatočný čas na to, aby súd vo veci mohol rozhodnúť nakoľko len dňa 14. 08. 2014
zákonná sudkyňa vo veci vytýčila termín pojednávania na termín dňa 02. 12. 2014. Zároveň
som v odpovedi Spr. 2277/2014 sťažovateľovi oznámila, že zákonnej sudkyni boli prieťahy
v konaní vytknuté a bola vyzvaná na zabezpečenie bezprieťahového vybavenia veci. Zároveň
bola vec sp. zn. 18 C 154/2011 zaradená medzi sledované veci ako dôvodná sťažnosť
s termínom sledovania predsedníčky súdu 3 mesiace.
Sťažovateľ podal ústavnú sťažnosť dňa 20. 08. 2014 a uplatnil si v dôsledku
pretrvávajúcich prieťahov v predmetnej vecí na okresnom súde finančné zadosťučinenie
v sume 6.000, eur, ktorú odôvodnil dlhodobou právnou neistotou týkajúcej sa jeho
finančných nárokov, ktorých sa domáha v súdnom konaní sp. zn. 18 C 154/2011.
V prípade, že Ústavný súd... dospeje k záveru, že bolo porušené právo sťažovateľa
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov navrhujem, aby sťažovateľovi nepriznal
finančné zadosťučinenie, resp. jej toto finančné zadosťučinenie nepriznal v plnej výške,
nakoľko ho podľa môjho názoru sťažovateľ riadne neodôvodnil finančné zadosťučinenie
za prieťahy v konaní pred súdom resp. výška tohto zadosťučinenia, ktorá závisí od rozsahu
v akom sa zasiahlo do práv účastníkov konania.»
6. Stav konania a chronológiu procesných úkonov pred okresným súdom ústavný súd
považoval za preukázaný zo spisu, ktorý mu bol predložený na previerku
22. decembra 2014. Navyše, ústavný súd zistil, že 2. decembra 2014 sa konalo
pojednávanie, ktoré bolo po vypočutí účastníkov odročené na 27. marec 2015 a okresný súd
uznesením 11. decembra 2014 zamietol návrh sťažovateľa, aby bola vec postúpená
na rozhodnutie ústavnému súdu.
7. Právna zástupkyňa sťažovateľa na vyjadrenie okresného súdu reagovala podaním
doručeným ústavnému súdu 24. novembra 2014, v ktorom okrem iného uviedla:
«Súhlasíme zo záverom vyjadrenia predsedníčky Okresného súdu
Bratislava I pod Spr. 3654/2014 z 23.októbra 2014, že konanie vedené Okresným súdom
Bratislava I pod sp. zn. 18C/154/2011 je poznačené zbytočnými prieťahmi.
Nesúhlasíme však s vyjadrením predsedníčky Okresného súdu
Bratislava I pod Spr. 3654/2014 z 23.októbra 2014, že prostriedky, ktoré sťažovateľ použil
viedli k odstráneniu nečinnosti súdu, nakoľko od vybavenia sťažnosti na zbytočné prieťahy
v konaní spr. 2277/2014, t. j. odo dňa 07. 10. 2014 neuplynul dostatočný čas na to, aby súd
vo veci mohol rozhodnúť, nakoľko len dňa 14. 08. 2014 zákonná sudkyňa vo veci vytýčila
termín pojednávania na termín dňa 02. 12. 2014.
Poukazujeme na skutočnosť, že sťažovateľ podal (i) prvú sťažnosť na zbytočné
prieťahy v konaní dňa 04. 10. 2012, pričom táto sťažnosť bola predsedníčkou Okresného
súdu Bratislava I vybavená pod Spr. 2244/2012 dňa 29. 10. 2012, (ii) druhú sťažnosť
na zbytočné prieťahy v konaní dňa 03. 07. 213, pričom táto bola predsedníčkou Okresného
súdu Bratislava I posúdená ako opakovaná sťažnosť a bola predsedníčkou Okresného súdu
Bratislava I vybavená pod Spr. 2244/2012 dňa 01. 08. 2013, (iii) ústavnú sťažnosť
dňa 08. 07. 2013, pričom táto bola Uznesením Ústavného súdu SR zo dňa 24. 10. 2013,
č. k. I. ÚS 621/2013 7 odmietnutá ako zjavne neopodstatnená s odôvodnením, že „... až
pokračujúca nečinnosť OS BA I by mohla/môže spôsobiť porušenie základného práva
sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa č. 48 ods. 2 Ústavy SR, čo
však Ústavný súd SR v súčasnom období nemôže posúdiť“ a (iv) urgenciu vytýčenia
pojednávania adresovanú predsedníčke Okresného súdu Bratislava I zo dňa 05. 08. 2014.
Okrem uvedeného sťažovateľ adresoval príslušnému súdu viaceré podania, ktorých účelom
bolo odstránenie nečinnosti, avšak aj tieto zostali bez relevantnej odozvy.
Podanie sťažnosti na prieťahy v konaní sa v zmysle zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch
zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany základných práv, ktoré súvisia
so základným právom na súdnu ochranu, ako aj so základným právom na konanie
bez zbytočných prieťahov. O účinnosť takého právneho prostriedku ochrany
pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní však možno v jednotlivom prípade hovoriť
len vtedy, ak skutočne vedie k odstráneniu nečinnosti súdu. V prípade, ak predseda súdu
v rámci vybavenia sťažnosti konštatuje prieťahy v konaní, avšak k odstráneniu nečinnosti
súdu následne nedôjde, nemožno hovoriť o účinnom prostriedku ochrany pred zbytočnými
prieťahmi v súdnom konaní a možno konštatovať, že takýto prostriedok ochrany má len
formálny charakter. V konaní vedenom Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn.
18 C/154/2011 sťažovateľ podal prvú sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní už v roku
2012, pričom táto zjavne nemala na činnosť Okresného súdu Bratislava I žiaden relevantný
vplyv a neviedla k odstráneniu zbytočných prieťahov vo veci. Takýto vplyv na odstránenie
nečinnosti Okresného súdu Bratislava I nemali ani ďalšie podania sťažovateľa. V tomto
smere poukazujeme na fakt, že k odstráneniu nečinnosti príslušného súdu zjavne neviedlo
ani predchádzajúce rozhodnutie Ústavného súdu SR (Uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa
24.10.2013, č. k. I. ÚS 621/2013 7), ktorým síce sťažnosť sťažovateľa odmietol, avšak
z ktorého odôvodnenia vyplýva, že pri pokračujúcej nečinnosti Okresného súdu Bratislava I
môže dôjsť k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podlá č. 48 ods. 2 Ústavy SR. Od predmetného rozhodnutia Ústavného súdu SR,
t. j. od 24. 10. 2013 príslušný súd vo veci neurobil žiaden relevantný úkon smerujúci
k rozhodnutiu vo veci. Vybavenie posledného podania sťažovateľa zo dňa 05. 08. 2014
predsedníčkou Okresného súdu Bratislava I zo dňa 07. 10. 2014 pod Spr. 2277/2014, t. j.
v rozpore s ust. § 65 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch po viac ako 60 dňoch od jeho
podania, možno hodnotiť len ako formálny úkon, ktorý nepochybne nadväzoval na ústavnú
sťažnosť podanú zo strany sťažovateľa, ktorá je predmetom tohto konania.
Právne kroky, ktoré sťažovateľ opakovane využil svedčia o tom, že sťažovateľ sa
svojimi predchádzajúcimi úkonmi snažil, aby príslušný súd odstránil stav nečinnosti, avšak
jeho doterajšia snaha bola bezúspešná. V tejto súvislosti uvádzame, že sťažovateľ nie je
povinný uplatňovať prostriedky ochrany opakovane, ani nie je povinný tieto uplatňovať
v určitých lehotách a intervaloch tak, aby mali „dostatočný“ vplyv na odstránenie
nečinnosti príslušného súdu. Príslušný súd je s odkazom na ust. § 100 ods. 1 OSP povinný
v konaní, ktoré sa začalo, i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie
prejednaná a rozhodnutá, tým sa však Okresný súd Bratislava I v konaní vedenom
pod sp. zn. 18 C/154/2011 odo dňa začatia konania neriadi. Skutočnosť, že sťažovateľ je
nútený opätovne sa domáhať ochrany svojich základných práv podaniami, ktorých účelom
je odstránenie nečinnosti súdu, zvyšuje mieru právnej neistoty a frustrácie z právneho
systému SR, ako aj pocit bezmocnosti a ignorancie vyššej moci.
S ohľadom na uvedené nie je možné súhlasiť zo záverom, že odkedy sťažovateľ použil
prostriedky ochrany, neuplynul dostatočný čas na to, aby súd mohol vo veci rozhodnúť a že
tieto viedli k odstráneniu nečinnosti súdu, keď súd vytýčil pojednávanie na deň 02. 12.
2014, nakoľko sťažovateľ vy užíva prostriedky ochrany už od roku 2012, avšak márne.
Nečinnosť Okresného súdu Bratislava I a porušovanie práv sťažovateľa preto nemožno
zjednodušene hodnotiť len vo vzťahu k poslednému podaniu sťažovateľa zo dňa 05. 08. 2014,
ale je potrebné prihliadnuť na celú genézu prípadu, a to od začatia konania vedeného
Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. 18 C/154/2011 až do podania ústavnej sťažnosti,
ktorá je predmetom tohto konania.»
8. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom
súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich
stanoviskami, ako aj s obsahom súvisiaceho spisu dospel k názoru, že od tohto pojednávania
nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
II.
9. Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
10. Sťažovateľ sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva
garantovaného čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne
prerokovala bez zbytočných prieťahov.
11. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je
odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia
štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne sa
právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej
neistoty dochádza spravidla až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho
orgánu. Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť
súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne realizovalo
(II. ÚS 21/01, I. ÚS 251/05). Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký
procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli
ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu
a sudcu vychádza z § 6 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení
neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými
účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej
z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd zásadne
bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Sudca je
podľa § 117 ods. 1 OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu
pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre sudcu vyplýva
z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov,
ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda senátu spravidla oznámi
deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.
12. Judikatúra ESĽP a ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom
prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého
jednotlivého prípadu, a to najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,
správanie účastníkov konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou
ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní
a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02).
Podľa rovnakých kritérií postupoval aj v danom prípade.
12.1 Pokiaľ ide o otázku právnej a faktickej zložitosti sporu, ústavný súd konštatuje,
že konanie vo veci sťažovateľa, ktorého predmetom je uplatnený nárok na náhradu škody
spôsobenú nesprávnym úradným postupom, nemožno spravila hodnotiť ako skutkovo
či právne zložité, pretože ide o otázky regulované jasnou právnou úpravou zastrešenou
judikatúrou všeobecných súdov. Napokon potenciálnu zložitosť sporu nenamietala
ani predsedníčka okresného súdu vo svojom stanovisku. V danom prípade okresný súd
do dňa predloženia spisu ústavnému súdu vykonal iba jedno relevantné pojednávanie
2. decembra 2014, ktorého obsahom by bolo vykonanie dôkazov a zisťovanie skutkového
stavu vo veci.
12.2 V rámci hodnotenia prípadných zbytočných prieťahov v súdnom konaní
z hľadiska druhého kritéria nezistil ústavný súd žiadne významné okolnosti, ktoré by
signalizovali podiel sťažovateľa ako jeho účastníka na predĺžení konania narušením jeho
plynulosti. V konaní bol aktívny a podal aj dvakrát sťažnosti (v roku 2012 a 2013)
na zbytočné prieťahy v konaní, ktorými sa domáhal nápravy, aj keď okresný súd ho vyzýval
na odstránenie vád návrhu (8. októbra 2012) a v dôsledku toho aj rozhodol o odmietnutí
jeho návrhu 7. februára 2013. Taktiež sťažovateľ podal námietku zaujatosti proti zákonnej
sudkyni, ktorá nespĺňala zákonné náležitosti a odvolanie proti rozhodnutiu okresného súdu
zo 7. februára 2013, o ktorom rozhodol nadriadený súd tak, že napadnuté uznesenie
30. apríla 2013 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, ale tieto skutočnosti zásadným
spôsobom nepredĺžili toto konanie.
12.3 Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo
k porušeniu základného práva sťažovateľa zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru, bol postup okresného súdu v posudzovanom konaní.
Ústavný súd konštatuje, že okolnosťou, ktorá narušila plynulosť konania vo veci
sťažovateľa, bola ničím neodôvodnená pasivita okresného súdu, ktorý vo veci samej
nekonal bez toho, aby mu v tom bránila závažná prekážka, a až v auguste 2014 určil termín
pojednávania na 2. december 2014. Od podania návrhu (17. október 2011) síce okresný súd
vyzval uznesením z 8. októbra 2012 sťažovateľa na odstránenie nedostatkov podania,
ale 3. januára 2013 Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“) mu vrátil spis
bez meritórneho rozhodnutia z dôvodu, že jeho uznesenie vydané vyšším súdnym
úradníkom, resp. odvolanie podané proti nemu mal posúdiť najprv sudca okresného súdu,
a tiež krajský súd 30. apríla 2013 zrušil uznesenie okresného súdu o odmietnutí jeho
návrhu zo 7. februára 2013 a vec mu 28. mája 2013 vrátil na ďalšie konanie. Zbytočné
prieťahy v tomto období priznal aj okresný súd.
14. S ohľadom na uvedené nemožno doterajšiu dobu konania vedeného pred
okresným súdom (viac ako tri roky) bez vykonania relevantných procesných úkonov
smerujúcich k rozhodnutiu vo veci samej považovať za ústavne akceptovateľnú (aj keď
okresný súd už medzitým nariadil aj dve pojednávania) vo vzťahu k základnému právu
sťažovateľa zaručenému čl. 48 ods. 2 ústavy. Ústavný súd preto dospel k záveru, že uvedené
základné právo sťažovateľa bolo porušené (bod 1 výroku nálezu).
15. Podľa čl. 127 ods. 2 druhej vety ústavy ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo
nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,
vo veci konal.
16. Pretože ústavný súd zistil porušenie základného práva sťažovateľa
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a konanie nebolo
v čase rozhodovania ústavného súdu pred okresným súdom meritórne skončené, prikázal
okresnému súdu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov, a odstránil tak stav právnej
neistoty, v ktorom sa sťažovateľ domáhajúc sa rozhodnutia súdu vo svojej veci nachádza
(bod 2 výroku nálezu).
III.
17. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd svojím rozhodnutím, ktorým
vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 citovaného článku ústavy boli
porušené, primerané finančné zadosťučinenie.
18. Žiadosť o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume 6 000 €
odôvodnil sťažovateľ najmä absolútnou pasivitou okresného súdu a s tým súvisiacim stavom
právnej neistoty.
19. Vzhľadom na okolnosti danej veci [konanie trvalo do podania sťažnosti len
dva roky a 9 mesiacov a tiež skutočnosť, že okresný súd nebol vo veci sťažovateľa úplne
nečinný, o čom svedčia aj niektoré jeho úkony do podania sťažnosti ústavnému súdu
(pozri bod 5 nálezu)], ale aj jeho vyvíjaná aktivita v súčasnosti (pozri bod 6 nálezu)]
ústavný súd dospel k názoru, že deklarovanie porušenia jeho základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, príkaz
okresnému súdu konať bez prieťahov a priznanie náhrady trov konania (bod 20 nálezu)
je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa, a preto jeho sťažnosti v tejto časti
nevyhovel (pozri bod 4 výroku tohto nálezu).
20. Napokon ústavný súd priznal aj úhradu za dva úkony právnej služby (prevzatie
a príprava zastúpenia a podanie sťažnosti) v súlade s ustanoveniami vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, ktorú si sťažovateľ uplatnil
v sume 340,90 €, tak ako to požadoval, pretože uplatnená suma neodporuje tejto vyhláške
(bod 3 výroku nálezu).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 14. januára 2015