Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 580/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

27

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 14. januára 2015 v senáte

zloženom z predsedu Petra Brňáka a zo sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu

Milana Ľalíka prerokoval sťažnosť , ,

zastúpeného advokátkou JUDr. Ing. Janou Andelovou, ANDELOVÁ & Co, s. r. o.,

Seberíniho 1, Bratislava, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa postupom

Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa postupom Okresného súdu

Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. p r i k a z u j e

konať bez zbytočných prieťahov.

3. Okresný súd Bratislava I j e p o v i n n ý uhradiť trovy právneho

zastúpenia v sume 340,90 € (slovom tristoštyridsať eur a deväťdesiat centov) na účet

ANDELOVÁ & Co, s. r. o., Seberíniho 1, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti

tohto nálezu.

4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. z 24. septembra 2014 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou

namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa (ďalej len „“) postupom Okresného

súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

2. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ podal 17. októbra 2011 na okresnom súde

„návrh na začatie konania na náhradu škody v zmysle “ o zaplatenie

19 783,57 € s prísl.

3. Sťažovateľ v sťažnosti opisuje priebeh konania pred okresným súdom a poukazuje

na to, že okresný súd odo dňa podania návrhu dosiaľ „nevytýčil vo veci pojednávanie ani

nevykonal žiadne iné relevantné úkony smerujúce k rozhodnutiu vo veci samej“ napriek

tomu, že podal v decembri 2012 a v auguste 2013 sťažnosti na zbytočné prieťahy

predsedníčke okresného súdu.

4. Na základe uvedeného sťažovateľ ústavnému súdu navrhuje, aby vo veci vydal

nález, ktorým vysloví, že jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. porušené

bolo a prikázal okresnému súdu v predmetnej veci konať bez zbytočných prieťahov. Súčasne

sa domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume 6 000 € a úhrady trov konania

v sume 340,90 €.

5. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrila predsedníčka

okresného súdu, ktorá vo svojom vyjadrení k dôvodnosti sťažnosti podaním sp. zn.

Spr. 3645/2014 z 23. októbra 2014 uviedla:

«Na základe Vašej žiadosti som vo veci vykonala šetrenie a zistila som, že

na tunajšom súde sa vedie konanie v právnej veci navrhovateľa: , proti

odporcovi: Slovenská republika Ministerstvo spravodlivosti SR, o náhradu škody v zmysle

spôsobenej nezákonným právoplatným rozsudkom Najvyššieho súdu

SR sp. zn. a rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. .

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti namieta skutočnosť, že Okresný súd Bratislava I

doposiaľ, t. j. už 35 mesiacov odo dňa podania návrhu na začatie konania nevytýčil vo veci

ani len prvé pojednávanie, avšak už dvakrát rozhodol právne nedôvodnými rozhodnutiami

bez účasti sťažovateľa ako navrhovateľa o zastavení konania, resp. odmietnutí časti návrhu.

K priebehu konania (t. j. uvedenie procesných úkonov vo veci od podania návrhu

na začatie konania doposiaľ) uvádzam, že návrh na začatie konania bol súdu doručený dňa

17. 10. 2011. Súd uznesením č. k. zo dňa 08. 10. 2012 vyzval

navrhovateľa na odstránenie vád podania doručeného súdu dňa 17. 10. 2011. Uznesenie

súd doručil navrhovateľovi dňa 25. 10. 2012. Dňa 29. 10. 2012 sa navrhovateľ proti

uzneseniu č. k. zo dňa 08. 10. 2014 odvolal. Dňa 07. 11. 2012 súd

predložil spis Krajskému súdu v Bratislave spolu s opravným prostriedkom na rozhodnutie.

Dňa 03. 01. 2013 Krajský súd v Bratislave vrátil spis tunajšiemu súdu bez meritórneho

rozhodnutia z dôvodu, že uznesenie č. k. zo dňa 08. 10. 2012 proti

ktorému nie je prípustné odvolanie vydal vyšší úradník bolo zrušené zo zákona, nebolo

možné odvolanie navrhovateľa v odvolacom konaní prejednať. Následne uznesením

č. k. zo dňa 07. 02. 2013 súd podanie zo dňa 17. 10. 2011, doplnené

podaním doručeným súdu dňa 29. 01. 2012, ktoré mohlo byť návrhom, v časti 9.963,15 eura

odmietol. Dňa 26. 02. 2013 sa navrhovateľ proti uzneseniu odvolal. Dňa 09. 04. 2013 súd

predložil súdny spis spolu s opravným prostriedkom na rozhodnutie Krajskému súdu

v Bratislave. Dňa 28. 05. 2013 sa súdny spis vrátil z odvolacieho súdu. Krajský súd

v Bratislave uznesením č. k. zo dňa 30. 04. 2013 napadnuté uznesenie

súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Súd uznesením

č. k. zo dňa 25. 07. 2014 uložil odporcovi povinnosť vyjadriť sa k návrhu

na začatie konania. Dňa 14. 08. 2014 zákonná sudkyňa vo veci vytýčila termín

pojednávania na termín dňa 02. 12. 2014.

Celkovú dĺžku konania ovplyvnila skutočnosť akou je vysoký nápad vecí v oddelení

„18C“ zákonného sudcu, čím sa jednotlivé časové úseky medzi úkonmi zákonnej sudkyne

predĺžili. Nakoľko zaťaženosť súdneho oddelenia resp. jednotlivých civilných sudcov nemôže

byť dôvodom na porušenie práva účastníka konania garantovaného v

Slovenskej republiky, mám za to, že predmetné konanie je poznačené zbytočnými prieťahmi.

Podľa ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. ,

, ), že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom

podať sťažnosť na prieťahy v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám

odstránil protiprávny stav zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov. Preto ústavný súd o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie

základného podľa , koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že

využil označené právne prostriedky, ktoré mal k dispozícii podľa zákona o štátnej správe

súdov, resp. podľa zákona o súdoch, alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto podmienku

nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa ( ).

V súlade s uvedeným záverom som toho názoru, že prostriedky ochrany, ktoré

sťažovateľ použil, viedli k odstráneniu nečinnosti súdu. Od vybavenia sťažnosti na zbytočné

prieťahy v konaní spr. 2277/2014 t. j. od dňa 07. 10. 2014 podľa ust. § 64 ods. 1 neuplynul

dostatočný čas na to, aby súd vo veci mohol rozhodnúť nakoľko len dňa 14. 08. 2014

zákonná sudkyňa vo veci vytýčila termín pojednávania na termín dňa 02. 12. 2014. Zároveň

som v odpovedi Spr. 2277/2014 sťažovateľovi oznámila, že zákonnej sudkyni boli prieťahy

v konaní vytknuté a bola vyzvaná na zabezpečenie bezprieťahového vybavenia veci. Zároveň

bola vec sp. zn. zaradená medzi sledované veci ako dôvodná sťažnosť

s termínom sledovania predsedníčky súdu 3 mesiace.

Sťažovateľ podal ústavnú sťažnosť dňa 20. 08. 2014 a uplatnil si v dôsledku

pretrvávajúcich prieťahov v predmetnej vecí na okresnom súde finančné zadosťučinenie

v sume 6.000, eur, ktorú odôvodnil dlhodobou právnou neistotou týkajúcej sa jeho

finančných nárokov, ktorých sa domáha v súdnom konaní sp. zn. .

V prípade, že Ústavný súd... dospeje k záveru, že bolo porušené právo sťažovateľa

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov navrhujem, aby sťažovateľovi nepriznal

finančné zadosťučinenie, resp. jej toto finančné zadosťučinenie nepriznal v plnej výške,

nakoľko ho podľa môjho názoru sťažovateľ riadne neodôvodnil finančné zadosťučinenie

za prieťahy v konaní pred súdom resp. výška tohto zadosťučinenia, ktorá závisí od rozsahu

v akom sa zasiahlo do práv účastníkov konania.»

6. Stav konania a chronológiu procesných úkonov pred okresným súdom ústavný súd

považoval za preukázaný zo spisu, ktorý mu bol predložený na previerku

22. decembra 2014. Navyše, ústavný súd zistil, že 2. decembra 2014 sa konalo

pojednávanie, ktoré bolo po vypočutí účastníkov odročené na 27. marec 2015 a okresný súd

uznesením 11. decembra 2014 zamietol návrh sťažovateľa, aby bola vec postúpená

na rozhodnutie ústavnému súdu.

7. Právna zástupkyňa sťažovateľa na vyjadrenie okresného súdu reagovala podaním

doručeným ústavnému súdu 24. novembra 2014, v ktorom okrem iného uviedla:

«Súhlasíme zo záverom vyjadrenia predsedníčky Okresného súdu

Bratislava I pod Spr. 3654/2014 z 23.októbra 2014, že konanie vedené Okresným súdom

Bratislava I pod sp. zn. je poznačené zbytočnými prieťahmi.

Nesúhlasíme však s vyjadrením predsedníčky Okresného súdu

Bratislava I pod Spr. 3654/2014 z 23.októbra 2014, že prostriedky, ktoré sťažovateľ použil

viedli k odstráneniu nečinnosti súdu, nakoľko od vybavenia sťažnosti na zbytočné prieťahy

v konaní spr. 2277/2014, t. j. odo dňa 07. 10. 2014 neuplynul dostatočný čas na to, aby súd

vo veci mohol rozhodnúť, nakoľko len dňa 14. 08. 2014 zákonná sudkyňa vo veci vytýčila

termín pojednávania na termín dňa 02. 12. 2014.

Poukazujeme na skutočnosť, že sťažovateľ podal (i) prvú sťažnosť na zbytočné

prieťahy v konaní dňa 04. 10. 2012, pričom táto sťažnosť bola predsedníčkou Okresného

súdu Bratislava I vybavená pod Spr. 2244/2012 dňa 29. 10. 2012, (ii) druhú sťažnosť

na zbytočné prieťahy v konaní dňa 03. 07. 213, pričom táto bola predsedníčkou Okresného

súdu Bratislava I posúdená ako opakovaná sťažnosť a bola predsedníčkou Okresného súdu

Bratislava I vybavená pod Spr. 2244/2012 dňa 01. 08. 2013, (iii) ústavnú sťažnosť

dňa 08. 07. 2013, pričom táto bola Uznesením Ústavného súdu SR zo dňa 24. 10. 2013,

č. k. 7 odmietnutá ako zjavne neopodstatnená s odôvodnením, že „... až

pokračujúca nečinnosť OS BA I by mohla/môže spôsobiť porušenie základného práva

sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa č. 48 ods. 2 SR, čo

však Ústavný súd SR v súčasnom období nemôže posúdiť“ a (iv) urgenciu vytýčenia

pojednávania adresovanú predsedníčke Okresného súdu Bratislava I zo dňa 05. 08. 2014.

Okrem uvedeného sťažovateľ adresoval príslušnému súdu viaceré podania, ktorých účelom

bolo odstránenie nečinnosti, avšak aj tieto zostali bez relevantnej odozvy.

Podanie sťažnosti na prieťahy v konaní sa v zmysle o súdoch

zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany základných práv, ktoré súvisia

so základným právom na súdnu ochranu, ako aj so základným právom na konanie

bez zbytočných prieťahov. O účinnosť takého právneho prostriedku ochrany

pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní však možno v jednotlivom prípade hovoriť

len vtedy, ak skutočne vedie k odstráneniu nečinnosti súdu. V prípade, ak predseda súdu

v rámci vybavenia sťažnosti konštatuje prieťahy v konaní, avšak k odstráneniu nečinnosti

súdu následne nedôjde, nemožno hovoriť o účinnom prostriedku ochrany pred zbytočnými

prieťahmi v súdnom konaní a možno konštatovať, že takýto prostriedok ochrany má len

formálny charakter. V konaní vedenom Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn.

sťažovateľ podal prvú sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní už v roku

2012, pričom táto zjavne nemala na činnosť Okresného súdu Bratislava I žiaden relevantný

vplyv a neviedla k odstráneniu zbytočných prieťahov vo veci. Takýto vplyv na odstránenie

nečinnosti Okresného súdu Bratislava I nemali ani ďalšie podania sťažovateľa. V tomto

smere poukazujeme na fakt, že k odstráneniu nečinnosti príslušného súdu zjavne neviedlo

ani predchádzajúce rozhodnutie Ústavného súdu SR (Uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa

24.10.2013, č. k. ), ktorým síce sťažnosť sťažovateľa odmietol, avšak

z ktorého odôvodnenia vyplýva, že pri pokračujúcej nečinnosti Okresného súdu Bratislava I

môže dôjsť k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podlá č. 48 ods. 2 SR. Od predmetného rozhodnutia Ústavného súdu SR,

t. j. od 24. 10. 2013 príslušný súd vo veci neurobil žiaden relevantný úkon smerujúci

k rozhodnutiu vo veci. Vybavenie posledného podania sťažovateľa zo dňa 05. 08. 2014

predsedníčkou Okresného súdu Bratislava I zo dňa 07. 10. 2014 pod Spr. 2277/2014, t. j.

v rozpore s ust. o súdoch po viac ako 60 dňoch od jeho

podania, možno hodnotiť len ako formálny úkon, ktorý nepochybne nadväzoval na ústavnú

sťažnosť podanú zo strany sťažovateľa, ktorá je predmetom tohto konania.

Právne kroky, ktoré sťažovateľ opakovane využil svedčia o tom, že sťažovateľ sa

svojimi predchádzajúcimi úkonmi snažil, aby príslušný súd odstránil stav nečinnosti, avšak

jeho doterajšia snaha bola bezúspešná. V tejto súvislosti uvádzame, že sťažovateľ nie je

povinný uplatňovať prostriedky ochrany opakovane, ani nie je povinný tieto uplatňovať

v určitých lehotách a intervaloch tak, aby mali „dostatočný“ vplyv na odstránenie

nečinnosti príslušného súdu. Príslušný súd je s odkazom na ust. povinný

v konaní, ktoré sa začalo, i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie

prejednaná a rozhodnutá, tým sa však Okresný súd Bratislava I v konaní vedenom

pod sp. zn. odo dňa začatia konania neriadi. Skutočnosť, že sťažovateľ je

nútený opätovne sa domáhať ochrany svojich základných práv podaniami, ktorých účelom

je odstránenie nečinnosti súdu, zvyšuje mieru právnej neistoty a frustrácie z právneho

systému SR, ako aj pocit bezmocnosti a ignorancie vyššej moci.

S ohľadom na uvedené nie je možné súhlasiť zo záverom, že odkedy sťažovateľ použil

prostriedky ochrany, neuplynul dostatočný čas na to, aby súd mohol vo veci rozhodnúť a že

tieto viedli k odstráneniu nečinnosti súdu, keď súd vytýčil pojednávanie na deň 02. 12.

2014, nakoľko sťažovateľ vy užíva prostriedky ochrany už od roku 2012, avšak márne.

Nečinnosť Okresného súdu Bratislava I a porušovanie práv sťažovateľa preto nemožno

zjednodušene hodnotiť len vo vzťahu k poslednému podaniu sťažovateľa zo dňa 05. 08. 2014,

ale je potrebné prihliadnuť na celú genézu prípadu, a to od začatia konania vedeného

Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. až do podania ústavnej sťažnosti,

ktorá je predmetom tohto konania.»

8. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich

stanoviskami, ako aj s obsahom súvisiaceho spisu dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

9. Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

10. Sťažovateľ sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva

garantovaného , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov.

11. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne sa

právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej

neistoty dochádza spravidla až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho

orgánu. Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť

súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne realizovalo

(, ). Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký

procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli

ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu

a sudcu vychádza z v znení

neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými

účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej

z , podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd zásadne

bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Sudca je

podľa povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu

pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre sudcu vyplýva

z , podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov,

ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda senátu spravidla oznámi

deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.

12. Judikatúra ESĽP a ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom

prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého

jednotlivého prípadu, a to najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,

správanie účastníkov konania a postup súdu (napr. ). V súlade s judikatúrou

ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní

a jeho význam pre sťažovateľa (napr. , , ).

Podľa rovnakých kritérií postupoval aj v danom prípade.

12.1 Pokiaľ ide o otázku právnej a faktickej zložitosti sporu, ústavný súd konštatuje,

že konanie vo veci sťažovateľa, ktorého predmetom je uplatnený nárok na náhradu škody

spôsobenú nesprávnym úradným postupom, nemožno spravila hodnotiť ako skutkovo

či právne zložité, pretože ide o otázky regulované jasnou právnou úpravou zastrešenou

judikatúrou všeobecných súdov. Napokon potenciálnu zložitosť sporu nenamietala

ani predsedníčka okresného súdu vo svojom stanovisku. V danom prípade okresný súd

do dňa predloženia spisu ústavnému súdu vykonal iba jedno relevantné pojednávanie

2. decembra 2014, ktorého obsahom by bolo vykonanie dôkazov a zisťovanie skutkového

stavu vo veci.

12.2 V rámci hodnotenia prípadných zbytočných prieťahov v súdnom konaní

z hľadiska druhého kritéria nezistil ústavný súd žiadne významné okolnosti, ktoré by

signalizovali podiel sťažovateľa ako jeho účastníka na predĺžení konania narušením jeho

plynulosti. V konaní bol aktívny a podal aj dvakrát sťažnosti (v roku 2012 a 2013)

na zbytočné prieťahy v konaní, ktorými sa domáhal nápravy, aj keď okresný súd ho vyzýval

na odstránenie vád návrhu (8. októbra 2012) a v dôsledku toho aj rozhodol o odmietnutí

jeho návrhu 7. februára 2013. Taktiež sťažovateľ podal námietku zaujatosti proti zákonnej

sudkyni, ktorá nespĺňala zákonné náležitosti a odvolanie proti rozhodnutiu okresného súdu

zo 7. februára 2013, o ktorom rozhodol nadriadený súd tak, že napadnuté uznesenie

30. apríla 2013 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, ale tieto skutočnosti zásadným

spôsobom nepredĺžili toto konanie.

12.3 Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu základného práva sťažovateľa zaručeného a práva

zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru, bol postup okresného súdu v posudzovanom konaní.

Ústavný súd konštatuje, že okolnosťou, ktorá narušila plynulosť konania vo veci

sťažovateľa, bola ničím neodôvodnená pasivita okresného súdu, ktorý vo veci samej

nekonal bez toho, aby mu v tom bránila závažná prekážka, a až v auguste 2014 určil termín

pojednávania na 2. december 2014. Od podania návrhu (17. október 2011) síce okresný súd

vyzval uznesením z 8. októbra 2012 sťažovateľa na odstránenie nedostatkov podania,

ale 3. januára 2013 Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“) mu vrátil spis

bez meritórneho rozhodnutia z dôvodu, že jeho uznesenie vydané vyšším súdnym

úradníkom, resp. odvolanie podané proti nemu mal posúdiť najprv sudca okresného súdu,

a tiež krajský súd 30. apríla 2013 zrušil uznesenie okresného súdu o odmietnutí jeho

návrhu zo 7. februára 2013 a vec mu 28. mája 2013 vrátil na ďalšie konanie. Zbytočné

prieťahy v tomto období priznal aj okresný súd.

14. S ohľadom na uvedené nemožno doterajšiu dobu konania vedeného pred

okresným súdom (viac ako tri roky) bez vykonania relevantných procesných úkonov

smerujúcich k rozhodnutiu vo veci samej považovať za ústavne akceptovateľnú (aj keď

okresný súd už medzitým nariadil aj dve pojednávania) vo vzťahu k základnému právu

sťažovateľa zaručenému . Ústavný súd preto dospel k záveru, že uvedené

základné právo sťažovateľa bolo porušené (bod 1 výroku nálezu).

15. Podľa druhej vety ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo

nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,

vo veci konal.

16. Pretože ústavný súd zistil porušenie základného práva sťažovateľa

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a konanie nebolo

v čase rozhodovania ústavného súdu pred okresným súdom meritórne skončené, prikázal

okresnému súdu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov, a odstránil tak stav právnej

neistoty, v ktorom sa sťažovateľ domáhajúc sa rozhodnutia súdu vo svojej veci nachádza

(bod 2 výroku nálezu).

III.

17. Podľa môže ústavný súd svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 citovaného článku boli

porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

18. Žiadosť o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume 6 000 €

odôvodnil sťažovateľ najmä absolútnou pasivitou okresného súdu a s tým súvisiacim stavom

právnej neistoty.

19. Vzhľadom na okolnosti danej veci [konanie trvalo do podania sťažnosti len

dva roky a 9 mesiacov a tiež skutočnosť, že okresný súd nebol vo veci sťažovateľa úplne

nečinný, o čom svedčia aj niektoré jeho úkony do podania sťažnosti ústavnému súdu

(pozri bod 5 nálezu)], ale aj jeho vyvíjaná aktivita v súčasnosti (pozri bod 6 nálezu)]

ústavný súd dospel k názoru, že deklarovanie porušenia jeho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , príkaz

okresnému súdu konať bez prieťahov a priznanie náhrady trov konania (bod 20 nálezu)

je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa, a preto jeho sťažnosti v tejto časti

nevyhovel (pozri bod 4 výroku tohto nálezu).

20. Napokon ústavný súd priznal aj úhradu za dva úkony právnej služby (prevzatie

a príprava zastúpenia a podanie sťažnosti) v súlade s ustanoveniami vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, ktorú si sťažovateľ uplatnil

v sume 340,90 €, tak ako to požadoval, pretože uplatnená suma neodporuje tejto vyhláške

(bod 3 výroku nálezu).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. januára 2015