Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 280/2015
PDF · 396.38 KB
No categories available
I. ÚS 280/2015
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. novembra 2015
v senáte zloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej, zo sudcov Petra Brňáka
a Milana Ľalíka (sudca spravodajca), prerokoval prijatú sťažnosť
, právne zastúpeného advokátom JUDr. Pavlom Piovarčím, Štúrova 10/20,
Košice, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva
na prejednanie záležitostí v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Košiciach v konaní
vedenom pod sp. zn. 1 Co 224/2013 a takto
rozhodol:
1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručené čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie záležitostí
v primeranej lehote zaručené čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Co 224/2013
p o r u š e n é b o l o .
2. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume
2 000 € (slovom dvetisíc eur), ktoré j e mu Krajský súd v Košiciach p o v i n n ý vyplatiť
do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
3. p r i z n á v a úhradu trov právneho zastúpenia v sume
296,44 € (slovom dvestodeväťdesiatšesť eur a štyridsaťštyri centov), ktorú j e mu Krajský
súd v Košiciach p o v i n n ý vyplatiť na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Pavla
Piovarčího, Štúrova 10/20, Košice, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením
č. k. I. ÚS 280/2015 11 z 10. júna 2015 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť (ďalej
len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej
len „ústava“) a práva na prejednanie záležitostí v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“),
postupom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom
pod sp. zn. 1 Co 224/2013.
2. Zo sťažnosti vyplýva, že v konaní vedenom Okresným súdom Košice I (ďalej len
„okresný súd“) pod sp. zn. 12 C 352/2008 sa sťažovateľ a spol. v procesnom postavení
žalobcu domáha voči žalovanému zaplatenia sumy 48 131,18 € s prísl. z titulu zaplatenia
kúpnej ceny za predaj bytu. Okresný súd v predmetnej veci rozhodol rozsudkom
z 1. marca 2013, ktorým žalobe sťažovateľa a spol. v plnom rozsahu vyhovel. O odvolaní
žalovaného proti predmetnému rozsudku okresného súdu koná krajský súd od 4. júna 2013
v sťažnosťou napádanom konaní vedenom pod sp. zn. 1 Co 224/2013, pričom podľa
sťažovateľa krajský súd aj napriek ním podanej sťažnosti na prieťahy v konaní predsedovi
krajského súdu, ktorý sa za vzniknuté prieťahy ospravedlnil, krajský súd v jeho veci nekoná,
v dôsledku čoho sa odďaľuje právoplatné skončenie sporu a predlžuje sa stav právnej
neistoty sťažovateľa, ktorý sa aj vzhľadom na svoj vek (79 rokov) obáva, že sa konca sporu
nedožije.
3. Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného tiež uviedol:
„... sa predmetná vec nachádza na Krajskom súde v Košiciach ako odvolacom súde
a vo veci sa vôbec nekonalo, a to aj napriek vyššie uvedenej skutočnosti, že vec
odvolaciemu súdu na rozhodnutie napadla už takmer pred dvomi rokmi, čo značí, že po túto
dobu bol odvolací Krajský súd v Košiciach nečinný. ...
... zo strany účastníkov konania k žiadnym prieťahom nedošlo, keďže sa
na pojednávaniach zúčastňovali a to osobne, resp. prostredníctvom právneho zástupcu
a poskytovali súdu náležitú súčinnosť. Z uvedeného vyplýva, že som v konaní až doposiaľ
vystupoval stále aktívne. Môj záujem na včasnom právoplatnom skončení dokazuje aj moja
sťažnosť na prieťahy zo dňa 23. 03. 2015, z čoho vyplýva, že nemám akýkoľvek záujem
na bezdôvodnom predlžovaní trvania uvedeného súdneho sporu. Vzhľadom na uvedené
skutočnosti mám za to, že z dôvodov na strane účastníkov konania k prieťahom
v predmetnom súdnom konaní nedochádzalo a nedochádza. ...
Domnievam sa, že k porušeniu môjho základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky došlo
v dôsledku nekonania súdu, pričom neexistovala zákonná prekážka, aby súd vo veci nekonal
ako i jeho konaním, ktoré nesmerovalo k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľov.“
4. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ žiada, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:
„1) Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti
v primeranej lehote podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Krajského súdu Košice v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Co/224/2013
porušené bolo.
2) Krajskému súdu Košice sa v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Co/224/2013 prikazuje
konať bez zbytočných prieťahov.
3) Sťažovateľovi priznáva primerané finančné zadosťučinenie
vo výške 5 000 Eur, ktoré je Krajský súd Košice povinný vyplatiť mu do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4) Krajský súd Košice je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania na účet jeho
právneho zástupcu, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“
5. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili účastníci konania:
za krajský súd jeho predseda listom sp. zn. 1 SprV 1135/15 z 21. júla 2015 a právny
zástupca sťažovateľa k vhodnosti ústneho pojednávania listom zo 6. júla 2015.
5.1 Predseda krajského súdu vo svojom vyjadrení tiež uviedol:
«... Po skutkovej stránke ide o mimoriadne zložitú vec, lebo počas konania došlo
k niekoľkonásobnému prevodu (predmetného) bytu. Zároveň ide aj o zložitý právny rébus,
o čom svedčí obsah spisu okresného súdu sp. zn. 12 C 352/2008.
Nemožno prehliadnuť správanie sa účastníkov osobitne na strane odporcov, lebo
navrhovatelia museli počas konania „reagovať“ na niekoľkonásobné prevody bytu, na tretie
osoby.
Je pravdou, že v predmetnej veci na odvolacom súde bol konštatovaný prieťah, ktorý
bol spôsobený nadmerným nárastom odvolacej agendy po roku 2012.
Referujúci sudca JUDr. Tutko len v roku 2014 mal nápad 339 vecí
a v I. polroku 2015 139 vecí.
Do pozornosti ústavného súdu dávame tú okolnosť, že predmetnú vec prejednal senát
1 Co prednostne, lebo išlo o reštančnú vec a prihliadol aj na predmet sporu. ...
Súhlasíme s tým, aby ústavný súd upustil od ústneho pojednávania o prijatej
sťažnosti.»
5.2 Právny zástupca sťažovateľa vo svojom vyjadrení k vhodnosti ústneho
pojednávania uviedol:
„... na ústnom prejednaní mojej ústavnej sťažnosti netrvám.“
6. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom
súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich
vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania
nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a v čl. 6
ods. 1 dohovoru. Jej prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu
posúdenia, ktorá je určená povahou tohto základného práva – ústavný súd nepovažuje ani
za vhodný, ani za nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných
pre meritórne rozhodnutie vo veci, t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom súdu
bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
(I. ÚS 40/02, I. ÚS 41/03, I. ÚS 65/04).
II.
7. Z vyjadrení účastníkov konania, ako aj z vyžiadaného súdneho spisu ústavný súd
zistil nasledujúci priebeh a stav odvolacieho konania vedeného krajským súdom
sp. zn. 1 Co 224/2013:
1. marec 2013 – okresný súd vyhlásil vo veci rozsudok č. k. 12 C 352/08 230,
19. apríl 2013 – žalovaný sa odvolal proti rozsudku,
26. apríl 2013 – okresný súd vyzval právnu zástupkyňu sťažovateľ a spol., aby sa
vyjadrila k odvolaniu žalovaného,
20. máj 2013 – právna zástupkyňa sťažovateľa a spol. sa vyjadrila k odvolaniu,
4. jún 2013 – spis bol predložený krajskému súdu a bola mu pridelená
sp. zn. 1 Co 224/2013,
2. december 2013 – žalovaný sa vyjadril k sporu,
11. február 2015 – právna zástupkyňa sťažovateľa a spol. oznámila, že žalobca
v 2. rade zomrel,
20. máj 2015 – krajský súd uznesením č. k. 1 Co 224/2013 269 zrušil rozsudok
okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie, a to z dôvodu „... vážneho
procesného pochybenia súdu prvého stupňa v dôkaznom procese...“,
24. jún 2015 – spis bol vrátený okresnému súdu.
III.
8. Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
9. Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov“ garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu
pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci
v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť
(napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).
10. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade
bolo alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote
zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého
jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie
účastníka konania a postup súdu (I. ÚS 41/02). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd
postupoval aj v danom prípade.
11. V súvislosti s prvým kritériom „zložitosť veci“ ústavný súd v prvom rade
podotýka, že v danom prípade posudzované konanie prebiehalo na druhom stupni súdnej
sústavy, a teda ho nemožno z hľadiska eventuálnej skutkovej zložitosti porovnávať
s konaním na prvom stupni, a to aj s poukazom na § 213 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku, podľa ktorého je odvolací súd viazaný skutkovým stavom, tak ako ho zistil súd
prvého stupňa s výnimkami ustanovenými v odsekoch 2 až 7 (výnimky sa na daný prípad
nevzťahovali, pozn.), pričom ani v danom prípade, tak ako to vyplýva zo súdneho spisu,
krajský súd žiadne dokazovanie sám vo veci nevykonával. Aj keď krajský súd ako súd
odvolací nie je principiálne súdom skutkovým, tak aj v prípade pripustenia určitej zložitosti
veci vzhľadom na potrebu krajského súdu oboznámiť sa s dokazovaním zisteným
a ustáleným skutkovým stavom a s potrebou posúdenia správnosti jeho vyhodnotenia
prvostupňovým súdom ústavný súd konštatuje ústavnú neakceptovateľnosť trvania konania
na súde druhej inštancie v trvaní dva roky, najmä ak z kontextu veci vyplýva, že konanie
ako také trvá už viac ako 6 rokov (od 29. decembra 2008, pozn.), tak ako tomu bolo v tomto
prípade, navyše keď krajský súd napokon zrušil rozhodnutie okresného súdu iba z dôvodu
procesného pochybenia pri vykonaní dokazovania.
12. V súvislosti so správaním sťažovateľa ako účastníka konania ústavný súd nezistil
v jeho správaní žiadnu takú skutočnosť, ktorá by prispela k predĺženiu posudzovaného
odvolacieho konania.
13. Napokon sa ústavný súd zaoberal aj postupom krajského súdu, ktorý v danom
prípade vec prejednal bez vykonania nového alebo opakovania už vykonaného dokazovania
a bez nariadenia pojednávania, pričom zo súdneho spisu zistil, že krajský súd od napadnutia
mu veci 4. júna 2013 do rozhodnutia vo veci 20. mája 2015 nevykonal vo veci žiadny iný
procesný úkon.
14. Obranu krajského súdu, podľa ktorého pravými príčinami prieťahov v danej veci
bol veľký nápad vecí v senáte „1 Co“, nebolo možné ani v tomto prípade akceptovať. V tejto
súvislosti ústavný súd už totiž opakovane uviedol (pozri napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 28/01, I.
ÚS 50/01, I. ÚS 108/02, I. ÚS 38/03), že nedostatočné personálne obsadenie súdu a
nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa musí zabezpečiť súdne konanie, by mohlo
len dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa na ten účel prijali
včas adekvátne opatrenia. Ústava v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov
spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie vecí
bez zbytočných prieťahov, a tým vykonanie spravodlivosti v primeranej lehote. Z vyjadrenia
predsedu krajského súdu však nevyplýva prijatie účinných opatrení.
15. Vzhľadom na uvedené nie je možné skúmaný postup krajského súdu kvalifikovať
ako primeraný a plynulý, preto ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku
tohto rozhodnutia.
IV.
16. Vzhľadom na to, že krajský súd v napádanom konaní vedenom pod sp. zn.
1 Co 224/2013 už rozhodol uznesením z 20. mája 2015, ústavný súd dospel k záveru,
že právna neistota sťažovateľa bola týmto, pokiaľ ide o odvolacie konanie, odstránená
a nepovažoval za potrebné prikázať krajskému súdu, aby vo veci konal bez zbytočných
prieťahov [§ 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde].
17. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho
základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie,
pričom sťažovateľ sa domáhal priznania mu primeraného finančného zadosťučinenia v sume
5 000 €.
18. Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len
konštatovanie porušenia základného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
na prejednanie záležitostí v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je
pre sťažovateľa dostatočným zadosťučinením, preto ústavný súd uznal za odôvodnené
priznať sťažovateľovi finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona
o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti s prihliadnutím na všetky okolnosti
prípadu považuje za primerané v sume 2 000 €, tak ako to je uvedené v bode 2 výroku tohto
rozhodnutia.
19. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil
(v danom prípade krajský súd), je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov
od právoplatnosti nálezu ústavného súdu.
20. Ústavný súd priznal sťažovateľovi (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) úhradu
trov konania z dôvodu jeho právneho zastúpenia advokátom, ktorý si uplatnil nárok na ich
úhradu.
21. Pri výpočte trov právneho zastúpenia ústavný súd vychádzal z príslušných
ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších
predpisov (ďalej len „vyhláška“). Základná sadzba odmeny (§ 11 ods. 3 vyhlášky) za úkon
právnej služby uskutočnený v roku 2015 je 139,83 € a hodnota režijného paušálu je 8,39 €.
22. S poukazom na výsledok konania ústavný súd priznal sťažovateľovi nárok
na úhradu trov za dva úkony právnej služby uskutočnené v roku 2015 (prevzatie a príprava
zastúpenia, podanie sťažnosti ústavnému súdu) v celkovej sume 296,44 € vrátane režijného
paušálu (ústavný súd nepriznal náhradu za vyjadrenie k vhodnosti ústneho pojednávania
z dôvodu, že toto vyjadrenie neprinieslo žiadne nové skutočnosti pre vecné posúdenie
sťažnosti, pozn.), tak ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.
23. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie
je prípustný opravný prostriedok, nadobudne toto rozhodnutie právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 4. novembra 2015