Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 366/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-49

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. októbra 2020

v senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej a zo sudcov Rastislava Kaššáka

(sudca spravodajca) a Miloša Maďara prerokoval prijatú ústavnú sťažnosť sťažovateľa

, , , zastúpeného

advokátskou kanceláriou URBAN STEINECKER GAŠPEREC BOŠANSKÝ, s. r. o.,

advokátska kancelária, Havlíčkova 16, Bratislava, v mene ktorej koná advokát

a konateľ JUDr. Ondrej Urban, MBA, vo veci namietaného porušenia základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a práva na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava V v konaní vedenom pod sp. zn.

(pôvodne vedenom pod sp. zn. ) a takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a podľa Listiny

základných práv a slobôd a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného

súdu Bratislava V v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Bratislava V p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 000 €

(slovom tisíc eur), ktoré mu j e Okresný súd Bratislava V p o v i n n ý zaplatiť do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava V j e p o v i n n ý nahradiť

trovy konania v sume 450,29 € (slovom štyristopäťdesiat eur a dvadsaťdeväť centov)

na účet jeho právneho zástupcu advokátskej kancelárie URBAN STEINECKER

GAŠPEREC BOŠANSKÝ, s. r. o., advokátska kancelária, Havlíčkova 16, Bratislava,

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -20 z 28. júla 2020 prijal podľa

o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

(ďalej len „“) na ďalšie konanie ústavnú

sťažnosť , , (ďalej len

„sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva

na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu

Bratislava V (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

[pôvodne vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“)]. Vo zvyšnej

časti, t. j. v časti namietaného porušenia čl. 47 Charty základných práv Európskej únie

ústavný súd ústavnú sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že v napadnutom konaní vedenom

okresným súdom má sťažovateľ právne postavenie odporcu v 4. rade. Sťažovateľ v ústavnej

sťažnosti upriamuje pozornosť na neprimeranú dĺžku napadnutého konania, ktoré dosiaľ nie

je právoplatne skončené, a to ani po viac ako šiestich rokoch a ôsmich mesiacoch od jeho

začatia, pričom okresný súd viac ako šesť rokov a tri mesiace nerozhodol o jeho

námietkach podaných proti zmenkovému platobnému rozkazu sp. zn.

zo 14. januára 2014. Konanie okresného súdu sťažovateľ označuje za „zjavne nesústredené,

neefektívne a neúčinné“.

3. Sťažovateľ okresnému súdu vytýka, že dosiaľ nerozhodol ani o jeho návrhu

na prerušenie napadnutého konania, ktorý okresnému súdu adresoval 13. júla 2015. V rámci

svojej argumentácie sťažovateľ podotýka, že v prípade napadnutého konania ide

o zmenkové konanie, ktoré má charakter skráteného konania a jeho osobitným znakom

je dôsledné uplatňovanie koncentračného princípu, v zmysle ktorého môže konajúci súd

preskúmať len námietky podané v lehote troch dní od doručenia zmenkového platobného

rozkazu, pričom námietky predstavujú jediný procesný prostriedok, ktorým možno zabrániť

účinkom zmenkového platobného rozkazu. Podľa názoru sťažovateľa mal okresný súd

v podaných námietkach z 3. februára 2014 k dispozícii všetky jeho argumenty proti

zmenkovému platobnému rozkazu, a teda mal dostatočný časový priestor na zistenie

skutkového a právneho stavu ako podkladu potrebného pre vydanie meritórneho

rozhodnutia. Sťažovateľ zároveň dopĺňa, že je jediným účastníkom konania na strane

odporcu, keďže vo vzťahu k ostatným odporcom už okresný súd právoplatne rozhodol.

4. Podľa názoru sťažovateľa nie je napadnuté konanie právne ani fakticky zložité,

pretože ide o druh sporovej veci, ktorá tvorí štandardnú súčasť rozhodovacej činnosti

okresného súdu ako súdu vecne príslušného na konanie v sporoch týkajúcich sa zmeniek,

šekov alebo iných cenných papierov vrátane sporov týkajúcich sa zmenkových protestov

pre obvod Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“). Rovnako nebola

neprimeraná dĺžka napadnutého konania spôsobená správaním sťažovateľa, ktorý

je v konaní aktívnou stranou sporu, ale len neefektívnym postupom okresnému súdu.

5. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí jeho

ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie vydal nález, ktorým vysloví:

„1. Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručené v zmysle v spojení Listiny

základných práv a slobôd a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s čl. 47 Charty

základných práv Európskej únie, konaním a postupom Okresného súdu Bratislava V,

v súdnom konaní vedenom pod spis. zn. porušené bolo.

2. Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje Okresnému súdu Bratislava V,

aby v konaní vedenom pod spis. zn. konal bez zbytočných prieťahov.

3. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi primerané finančné

zadosťučinenie vo výške 10.000 EUR, ktoré je Okresný súd Bratislava V povinný uhradiť

sťažovateľovi do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava V je povinný nahradiť sťažovateľovi náhradu trov konania

a trov právneho zastúpenia, a to vo výške 675,43 € na bankový účet právneho zástupcu

sťažovateľa do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Vyjadrenie okresného súdu a replika sťažovateľa

6. V súvislosti s oznámením ústavného súdu o prijatí ústavnej sťažnosti sťažovateľa

na ďalšie konanie predsedníčka okresného súdu vo vyjadrení sp. zn. Spr. 3346/2020

z 21. septembra 2020 súhlasila s upustením od ústneho prejednania ústavnej sťažnosti

a k jej obsahovej stránke uviedla, že okresný súd v napadnutom konaní postupoval v zásade

plynulo od začatia konania v roku 2013 až do júna 2018. Vychádzajúc z chronológie

vykonaných úkonov, predsedníčka okresného súdu konštatovala, že procesné úkony boli

okresným súdom realizované v časovom rozmedzí niekoľkých mesiacov, pričom z údajov

vedených v súdnom registri vyplýva, že súdny spis bol 16. apríla 2018 pridelený

a 3. októbra 2018 fyzicky odovzdaný novému zákonnému sudcovi .

Po tomto dátume sa v súdnom registri nenachádza žiaden záznam. K asistentke senátu

sa predmetný spis dostal až 22. júla 2020 s tým, že posledným zažurnalizovaným podaním

v spise bolo vyjadrenie sťažovateľa vo veci samej doručené okresnému súdu 25. júla 2018.

6.1 Predsedníčka okresného súdu poukázala na skutočnosť, že rozhodnutím

disciplinárneho senátu zo 17. júna 2020 bol zákonnému sudcovi

dočasne pozastavený výkon funkcie sudcu v súvislosti s jeho dlhodobo pretrvávajúcim

konaním v rozpore s procesnými predpismi, statusovými zákonmi a s etickými pravidlami

správania sa sudcu. Zákonný sudca dlhodobo nereagoval na výzvy predsedníčky okresného

súdu na predloženie spisov, resp. vyjadrení k ústavným sťažnostiam v iných veciach,

pričom predmetný spis sa až do jeho komisionálneho odobratia 22. júla 2020 nachádzal

v jeho uzamknutej kancelárii. Po nahliadnutí do spisu bolo zistené, že je v ňom založený

vypracovaný, no sudcom nepodpísaný koncept rozhodnutia o návrhu sťažovateľa

na prerušenie konania bez toho, aby bol daný pokyn kancelárii súdu na expedovanie tohto

rozhodnutia. V dôsledku zmeny rozvrhu práce bola vec 4. augusta 2020 pridelená novému

zákonnému sudcovi.

6.2 Na záver predsedníčka okresného súdu uznala, že od 3. októbra 2018 až dosiaľ

je ústavná sťažnosť dôvodná, keďže zákonný sudca zrejme vedome svojím nezodpovedným

prístupom k plneniu základných povinností spôsobil namietané prieťahy v konaní.

6.3 Sťažovateľom požadovanú výšku finančného zadosťučinenia v sume 10 000 €

však predsedníčka okresného súdu považovala za neprimeranú a neopodstatnenú.

7. Sťažovateľ reagoval na vyjadrenie okresného súdu replikou doručenou ústavnému

súdu 6. októbra 2020, v ktorej opakovane poukázal na aktuálne trvajúcu nečinnosť

okresného súdu a zdôraznil, že predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení uvádza

zavádzajúce skutočnosti týkajúce sa vykonaných úkonov v namietanom konaní. Sťažovateľ

dôrazne poznamenal, že v jeho právnej veci nebol dosiaľ vykonaný jediný úkon, a to ani

po zmene zákonného sudcu v auguste 2020, pričom okresnému súdu doručil niekoľko

podaní vo veci samej, na ktoré však okresný súd žiadnym spôsobom nereflektoval.

V súvislosti s priznaním finančného zadosťučinenia odkázal na viaceré rozhodnutia

Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“).

7.1 Sťažovateľ súčasne vyjadril nesúhlas s upustením od ústneho prejednania

ústavnej sťažnosti a trval na svojej osobnej prítomnosti a prítomnosti právneho zástupcu

na ústnom pojednávaní. Na základe výzvy ústavného súdu však sťažovateľ vo vyjadrení

z 8. októbra 2020 už súhlas s upustením od ústneho pojednávania udelil, pričom zopakoval

identické skutočnosti týkajúce sa absolútnej nečinnosti okresného súdu ako v doručenej

replike, ktoré označil za „nové rozhodné podstatné skutkové okolnosti“.

8. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení

sa s ústavnou sťažnosťou, stanoviskami účastníkov konania, ako aj s obsahom spisu dospel

k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

III.

K obsahu súdneho spisu okresného súdu v napadnutom konaní

9. Ústavný súd z obsahu ústavnej sťažnosti, ako aj zo spisového materiálu

predloženého okresným súdom zistil tieto relevantné skutočnosti o doterajšom priebehu

napadnutého konania:

Okresnému súdu bol 6. augusta 2013 predložený návrh obchodnej spoločnosti

– , , (ďalej len

„navrhovateľ“), na zaplatenie špecifikovanej zmenkovej pohľadávky spolu s návrhom

na vydanie zmenkového platobného rozkazu uplatnený proti odporcom v 1., 2. a 3. rade

a proti sťažovateľovi ako odporcovi v 4. rade.

Okresný súd vydal 14. januára 2014 zmenkový platobný rozkaz sp. zn.

, ktorým bol sťažovateľ a odporcovia v 1. až 3. rade zaviazaný spoločne

a nerozdielne uhradiť navrhovateľovi požadovanú zmenkovú sumu spolu s príslušenstvom.

Proti predmetnému zmenkovému platobnému rozkazu podal sťažovateľ 3. februára 2014

námietky.

Okresný súd uznesením z 1. apríla 2014 ustanovil v konaní prekladateľku, ktorú

v priebehu namietaného konania opakovane žiadal o preklad listín zo slovenského

do nemeckého jazyka.

Uznesením z 29. júla 2014 okresný súd zamietol návrh odporcu v 3. rade

na odpustenie zmeškania lehoty na podanie námietok proti zmenkovému platobnému

rozkazu. Okresný súd následne uznesením zo 17. apríla 2015 odmietol námietky odporcu

v 3. rade proti zmenkovému platobnému rozkazu ako oneskorene podané.

Sťažovateľ okresnému súdu doručil 24. júla 2015 návrh na prerušenie napadnutého

konania až do právoplatného skončenia konania vedeného okresným súdom pod sp. zn.

.

Okresný súd predložil 26. októbra 2015 vec krajskému súdu na rozhodnutie

o odvolaní odporcu v 3. rade namierenému proti uzneseniu zo 17. apríla 2015, ktoré krajský

súd uznesením sp. zn. z 29. januára 2016 ako oneskorene podané

odmietol.

Sťažovateľ doručil okresnému súdu 9. septembra 2016 vyjadrenie vo veci samej.

Okresný súd uznesením z 27. marca 2017 vyzval odporcu v 3. rade na odstránenie

vád jeho podania z 8. septembra 2016.

Okresný súd predložil 10. januára 2018 vec Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky

(ďalej len „najvyšší súd“) na rozhodnutie o podaní odporcu v 3. rade z 8. septembra 2016,

ktoré považoval podľa jeho obsahu za dovolanie. Najvyšší súd vrátil vec okresnému súdu

4. apríla 2018 prípisom bez rozhodnutia z dôvodu, že predložené podanie nemá znaky

mimoriadneho opravného prostriedku.

Okresný súd previedol 16. apríla 2018 spis do súdneho registra „CbZm“ a vec bola

náhodným výberom prerozdelená a pridelená zákonnému sudcovi .

Sťažovateľ doručil okresnému súdu 24. júla 2018 vyjadrenie vo veci samej.

Vec sťažovateľa bola v dôsledku zmeny rozvrhu práce 4. augusta 2020 pridelená

novej zákonnej sudkyni , pričom v čase rozhodovania ústavného súdu

nebola meritórne ukončená.

IV.

Právomoc ústavného súdu, ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu

a vyhodnotenie postupu okresného súdu

10. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

11. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom.

12. Podľa čl. 38 ods. 2 listiny každý má právo, aby jeho vec bola prerokovaná

verejne, bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť iba v prípadoch ustanovených zákonom.

13. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

14. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru

Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť

zásadnú odlišnosť (napr. , , , ).

Z tohto vyplýva, že právne východiská, na základe ktorých ústavný súd preskúmava,

či došlo k ich porušeniu, sú vo vzťahu k označeným právam v zásade identické. Ústavný

súd súčasne poznamenáva, že ani medzi právom na konanie bez zbytočných prieťahov

podľa a listiny niet zásadných odlišností, a prípadné

porušenie uvedených práv je preto potrebné taktiež posudzovať spoločne.

15. Pri rozhodovaní o ústavných sťažnostiach, v ktorých sa namieta porušenie

základného práva podľa a listiny (a dohovoru),

ústavný súd vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v zmysle ktorej je účelom základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov odstránenie stavu právnej neistoty,

v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným

prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia

neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu

alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak

ako právoplatným rozhodnutím (m. m. ).

16. Základnou povinnosťou súdu je zabezpečiť taký procesný postup v súdnom

konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

17. Táto povinnosť súdu a sudcu vyplývala do 30. júna 2016 z § 6 Občianskeho

súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“), pričom podľa právnej úpravy účinnej od 1. júla 2016

je expressis verbis zakotvená ako základný princíp aj v

(ďalej aj „CSP“), podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie

prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez

zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb. Tento základný princíp

konania je premietnutý do ďalších ustanovení

so zohľadnením osobitostí jednotlivých druhov konaní tvoriacich predmet úpravy tohto

poriadku.

18. Ústavný súd pri posúdení, či došlo k porušeniu základného práva podľa čl. 48

ods. 2 a práva podľa dohovoru v zmysle svojej doterajšej judikatúry

(, , ) a judikatúry ESĽP (rozsudok ESĽP vo veci

Frydlender v. Francúzsko z 27. 6. 2000, sťažnosť č. 30979/96) zohľadňuje v rámci okolností

konkrétneho prípadu tri základné kritériá, ktorými sú (1) právna a faktická zložitosť veci,

o ktorej súd rozhoduje, (2) správanie účastníka súdneho konania a (3) postup samotného

súdu. V rámci prvého kritéria ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci)

v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (rozsudok ESĽP vo veci Záborský

a Šmáriková v. Slovensko, m. m. , , ). Podľa

rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj pri posúdení ústavnej sťažnosti sťažovateľa.

19. Pokiaľ ide o prvé kritérium, t. j. právnu a skutkovú zložitosť veci, ústavný súd

konštatuje, že predmetom napadnutého konania je konanie o námietkach proti

zmenkovému platobnému rozkazu sp. zn. zo 14. januára 2014, ktoré podal

sťažovateľ v procesnom postavení odporcu v 4. rade podľa vtedy platného a účinného

( s účinnosťou

od 23. decembra 2015 vypustil upravujúci inštitút

zmenkového platobného rozkazu, pozn.).

19.1 Ústavný súd konštatuje, že obdobné konania tvoria štandardnú a pravidelnú

súčasť agendy všeobecných súdov, preto dĺžka konania nie je závislá od právnej

či skutkovej náročnosti prerokovávanej veci. V tejto súvislosti je potrebné podotknúť,

že zmenkové konanie podľa vtedy platnej právnej úpravy

patrilo podľa povahy medzi skrátené formy konania, v ktorých sa uplatňovala koncentračná

zásada, preto ústavný súd tento druh konania aj v konkrétnom prípade sťažovateľa

posudzoval prísnejšie.

19.2 Ústavný súd však musí konštatovať, že predmetná vec vykazuje aj určitý stupeň

časovej náročnosti, a to v súvislosti s prítomnosťou cudzieho prvku v podobe osoby

odporcu v 3. rade, ktorému bolo potrebné zasielať všetky písomnosti do zahraničia,

a to s vopred zabezpečeným prekladom.

20. V rámci posúdenia druhého kritéria používaného pre hodnotenie prípadných

zbytočných prieťahov v súdnom konaní ústavný súd v správaní sťažovateľa nezistil žiadne

okolnosti, ktoré mohli mať za následok vznik prieťahov. Sťažovateľovi však možno

vytknúť, že sa dostatočne nezaujímal o svoju vec, pretože námietky proti zmenkovému

platobnému rozkazu podal už 3. februára 2014, a teda sa mohol ochrany svojho základného

práva podľa a podľa listiny (ako aj práva podľa

dohovoru) domáhať už skôr. Sťažovateľ sa však až do podania ústavnej sťažnosti doručenej

ústavnému súdu 5. mája 2020 o postup okresného súdu vo vzťahu k rozhodovaniu o jeho

námietkach nezaujímal, resp. z obsahu spisu okresného súdu a tiež z obsahu ústavnej

sťažnosti nebol zistený opak. So sťažnosťou na prieťahy v namietanom konaní sa obrátil

na okresný súd až podaním datovaným 6. októbra 2020, ktoré predložil ústavnému súdu

spolu s vyjadrením z 8. októbra 2020. Uvedenú skutočnosť ústavný súd zohľadnil

pri ustálení sumy priznaného finančného zadosťučinenia.

21. Ako tretie kritérium pre posúdenie vzniku zbytočných prieťahov ústavný súd

napokon hodnotil samotný postup okresného súdu v napadnutom konaní.

21.1 Po preskúmaní obsahu spisu predloženého okresným súdom v tejto veci

sa ústavný súd síce stotožňuje s tvrdením predsedníčky okresného súdu, že procesné úkony

boli od začatia konania v roku 2013 až do apríla 2018 vykonávané v zásade plynulo

v niekoľkomesačných intervaloch, avšak okresný súd sa obmedzil a sústredil svoju aktivitu

výlučne na vysporiadanie sa s návrhmi odporcu v 3. rade, pričom vo vzťahu k podaným

námietkam sťažovateľa proti zmenkovému platobnému rozkazu dosiaľ nevykonal žiaden

úkon.

21.2 Súčasne nie je možné prehliadnuť skutočnosť, že okresný súd previedol súdny

spis do súdneho oddelenia „CbZm“ až v apríli 2018, t. j. po viac ako štyroch rokoch

od podania námietok sťažovateľom, pričom zákonný sudca ostal v konaní následne

bezdôvodne nečinný ďalšie dva roky, na čo v konečnom dôsledku poukázala

aj predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení k ústavnej sťažnosti. Uvedené teda

bezpochyby svedčí o tom, že okresný súd v namietanom konaní nereflektoval

na požiadavku postupovať plynulo a bez zbytočných prieťahov.

21.3 Pozornosti ústavného súdu súčasne neuniklo, že okresný súd bol neodôvodnene

nečinný aj v procese rozhodovania o návrhu sťažovateľa na prerušenie napadnutého

konania, ktorý bol súdu doručený 24. júla 2015, pričom samotná predsedníčka okresného

súdu konštatovala, že v súdnom spise bol len založený vyhotovený koncept uznesenia

o tomto procesnom návrhu sťažovateľa, avšak bez podpisu zákonného sudcu a bez pokynu

kancelárii súdu na jeho expedovanie účastníkom. Takýto postup okresného súdu nemožno

vyhodnotiť inak ako ústavne neakceptovateľný.

22. Ústavný súd v tejto súvislosti dodáva, že inštitút zmenkového platobného rozkazu

obsiahnutý v platnom v čase začatia napadnutého konania a účinnom

do 22. decembra 2015 patril medzi tradičné procesné nástroje skráteného súdneho konania,

ktorým sa rozhodovalo o nárokoch zmenkových veriteľov, čím sa mal umožniť rýchlejší

a jednoduchší spôsob dosiahnutia súdneho rozhodnutia. Postup okresného súdu

v napadnutom konaní po podaní námietok proti zmenkovému platobnému rozkazu mal byť

plynulým nadviazaním na spomínané skrátené konanie a v súlade s požiadavkou rýchlosti

malo byť vo veci nariadené pojednávanie, na ktorom by okresný súd rozhodol, či zmenkový

platobný rozkaz ponecháva v platnosti alebo ho zrušuje a v akom rozsahu (§ 175 ods. 3

). V danom prípade bol teda nečinnosťou okresného súdu vo vzťahu k rozhodnutiu

o námietkach sťažovateľa de facto zmarený účel procesnej úpravy, ktorým bolo rýchle

rozhodnutie súdu o nárokoch vyplývajúcich zo zmenky, a to v krátkych lehotách

za súčasného uplatnenia koncentračnej zásady (obdobne ).

23. Napokon v súvislosti s personálnym zlyhaním zákonného sudcu, na ktoré

poukazuje predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení a ktorým aj vzniknuté

prieťahy ospravedlňuje, ústavný súd zdôrazňuje, že pri posudzovaní toho, či bolo porušené

základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, posudzuje

postup súdu, a nie to, či ku zbytočným prieťahom v konaní došlo v dôsledku

nedostatočného personálneho obsadenia súdu a následného veľkého počtu vecí

pripadajúcich na sudcu alebo v dôsledku subjektívnych príčin na strane sudcu a vedenia

súdu. v totiž zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti,

aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,

a tým vykonanie spravodlivosti v primeranej lehote (m. m. ).

24. Na základe uvedeného ústavný súd uzatvára, že postupom okresného súdu

v napadnutom konaní boli nepochybne spôsobené zbytočné prieťahy, čím došlo k porušeniu

základného práva sťažovateľa podľa , podľa listiny a tiež

jeho práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výrokovej časti nálezu).

V.

Prikázanie vo veci konať a priznanie primeraného finančného zadosťučinenia

25. Podľa ak ústavný súd ústavnej

sťažnosti vyhovie, môže prikázať, aby ten, kto porušil základné práva a slobody sťažovateľa

svojou nečinnosťou, vo veci konal.

26. V záujme efektívnosti ochrany poskytnutej sťažovateľovi ústavný súd

v nadväznosti na zistenie porušenia jeho základného práva podľa ,

ods. 2 listiny (a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) prikázal okresnému súdu podľa čl. 127

ods. 2 konať bez zbytočných prieťahov a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej

sa sťažovateľ domáhajúci sa rozhodnutia súdu vo svojej veci nachádza (bod 2 výroku tohto

nálezu).

27. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

28. Podľa , ak sa sťažovateľ domáha

primeraného finančného zadosťučinenia, v ústavnej sťažnosti uvedie rozsah, ktorý požaduje,

a z akých dôvodov sa ho domáha.

29. Sťažovateľ sa v ústavnej sťažnosti domáha priznania finančného zadosťučinenia

v sume 10 000 €, čo odôvodňuje neprimeranou dĺžkou napadnutého konania spôsobenou

nečinnosťou okresného súdu.

30. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušovania základného práva ().

31. Ústavný súd v danom prípade pri rozhodovaní o návrhu sťažovateľa na priznanie

primeraného finančného zadosťučinenia vychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných

ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva

so zreteľom na okolnosti prípadu. S prihliadnutím na doterajšiu celkovú dĺžku napadnutého

konania, jeho predmet, správanie sťažovateľa a jeho záujem na veci ústavný súd považoval

za spravodlivé priznať sťažovateľovi finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € podľa

citovaného (bod 3 výroku nálezu) a nevyhovel tej časti ústavnej

sťažnosti, v ktorej sťažovateľ žiadal priznať finančné zadosťučinenie nad túto priznanú

sumu (bod 5 výroku nálezu).

VI.

Trovy konania

32. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,

aby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.

33. Podľa § 11 ods. 3 v spojení s § 1 ods. 3 vyhlášky je odmena advokáta (základná

tarifa) v konaní pred ústavným súdom za jeden úkon právnej služby 1/6 z výpočtového

základu.

34. Sťažovateľ si v konaní uplatnil nárok na náhradu trov konania pred ústavným

súdom celkom za sedem úkonov právnej služby, a to konkrétne za:

1. prevzatie a prípravu právneho zastúpenia,

2. „vypracovanie právneho rozboru veci pre klienta ohľadom opodstatnenosti

podania ústavnej sťažnosti a právneho rozboru porušenia základných práv a slobôd

sťažovateľa zo strany porušiteľa“,

3. podanie ústavnej sťažnosti,

4. vyjadrenie (repliku) zo 6. októbra 2020,

5. „telefonickú poradu advokáta s klientom ohľadom odpovede sťažovateľa na výzvu

Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 05.10.2020“,

6. vyjadrenie z 8. októbra 2020,

7. „telefonickú poradu advokáta s klientom ohľadom odpovede sťažovateľa na ďalšiu

výzvu Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 05.10.2020“.

35. Ústavný súd, vychádzajúc z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca

hospodárstva Slovenskej republiky za prvy polrok 2019, ktorá bola 1 062 €, priznal

́

sťažovateľovi v súlade s § 11 ods. 3, § 13a ods. 1 písm. a) a c) a § 16 ods. 3 vyhlášky

náhradu trov právneho zastúpenia celkom za dva úkony právnej služby vykonané v roku

2020 (1. prevzatie a príprava právneho zastúpenia, 2. podanie ústavnej sťažnosti) á 177 €

a režijný paušál 2 x 10,62 €, ktorú zvýšil o 20 % daň z pridanej hodnoty t. j. o sumu 75,05 €,

ktorej platiteľom je právny zástupca sťažovateľa (§ 18 ods. 3 vyhlášky). Celkom teda

ústavný súd priznal sťažovateľovi odmenu v sume 450,29 €.

36. Ústavný súd nepriznal sťažovateľovi uplatnenú odmenu za právny úkon

označený ako „vypracovanie právneho rozboru veci pre klienta ohľadom opodstatnenosti

podania ústavnej sťažnosti a právneho rozboru porušenia základných práv a slobôd

sťažovateľa zo strany porušiteľa“, pretože tento úkon nepovažoval za účelne vynaložený

pri zastupovaní sťažovateľa v konaní pred ústavným súdom.

36.1 K rovnakému záveru ústavný súd dospel, aj pokiaľ ide o uplatnenú odmenu

za repliku sťažovateľa zo 6. októbra 2020, keďže predmetné vyjadrenie neobsahovalo

žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by prispeli k bližšiemu objasneniu veci a ktoré

by ústavný súd nemal preukázané z vlastnej činnosti. Aj vyjadrenie sťažovateľa z 8. októbra

2020 je len zopakovaním jeho argumentácie obsiahnutej tak v ústavnej sťažnosti,

ako aj v replike, hoci tvrdenia v ňom uvádzané sťažovateľ označuje za „nové rozhodné

podstatné skutkové okolnosti“.

36.2 Sťažovateľ si súčasne uplatnil odmenu aj za dva úkony označené ako

„telefonická porada advokáta s klientom ohľadom odpovede sťažovateľa na výzvu

Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 05.10.2020“ a „telefonická porada advokáta

s klientom ohľadom odpovede sťažovateľa na ďalšiu výzvu Ústavného súdu Slovenskej

republiky zo dňa 05.10.2020“, priznania ktorej sa sťažovateľ domáha s odkazom na nález

Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. z 31. augusta 2020. Ústavný súd

k tomu uvádza, že náhradu trov konania za poradu možno strane priznať iba v prípade,

ak bola porada účelným úkonom právnej služby. V rámci úkonu – prípravy a prevzatia

zastúpenia je totiž zahrnutá aj konzultácia s klientom týkajúca sa skutkových a právnych

okolností prípadu. Ďalšie porady s klientom sú preto účelné iba za situácie, ak v konaní

dôjde k mimoriadnym okolnostiam, ktoré si advokát a klient potrebujú ozrejmiť

a prekonzultovať. V okolnostiach prejednávanej veci preto nemožno tieto úkony v konaní

pred ústavným súdom považovať za účelné a opodstatnené, a to bez ohľadu na to, v akej

forme sa porady právneho zástupcu so sťažovateľom uskutočnili.

37. Priznanú náhradu trov konania je okresný súd povinný nahradiť na účet právneho

zástupcu sťažovateľa advokátskej kancelárie URBAN STEINECKER GAŠPEREC

BOŠANSKÝ, s. r. o., advokátska kancelária, Havlíčkova 16, Bratislava, v lehote uvedenej

v bode 4 výroku tohto nálezu ( v spojení s ).

38. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť a vykonateľnosť

dňom jeho doručenia poslednému z účastníkom konania pred ústavným súdom (§ 70 ods. 1

).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. októbra 2020

Jana Baricová

predsedníčka senátu