Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 492/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-46

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. októbra 2020

v senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho (sudca spravodajca), zo sudkyne

Jany Laššákovej a sudcu Petra Molnára predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

, , a ,

, obaja , zastúpených Advokátskou kanceláriou

URBAN STEINECKER GAŠPEREC BOŠANSKÝ, s. r. o. Havlíčkova 16, Bratislava,

v mene ktorej koná advokát JUDr. Ondrej Urban, vo veci namietaného porušenia

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a Listiny základných práv a slobôd, ako aj práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd a práva podľa čl. 47 Charty Európskej únie postupom

Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom

Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť a o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Skutkový stav veci a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „ústavný súd“) bola

20. augusta 2020 doručená ústavná sťažnosť ,

, a , , obaja

(ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len

„listina“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), ako aj práva

podľa čl. 47 Charty Európskej únie (ďalej len „charta“) postupom Okresného súdu Košice II

(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

a postupom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. (ďalej len „namietané konanie“).

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovatelia (žalobcovia) namietajú

„nehospodárnosť, neefektívnosť a nesústredenosť a extrémnu dĺžku súdneho konania“

pred okresným súdom a tiež krajským súdom vo veci žaloby o určenie, že zmluva

o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“ uzavretá medzi žalobcami a žalovanou

z 28. septembra 2015 je bezúročná a bez poplatkov podľa

o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

3. Sťažovatelia porušenie svojich práv vidia v tom, že:

i) vyše tri roky a päť mesiacov nebolo rozhodnuté o merite veci právoplatným

rozsudkom,

ii) až takmer dva roky po podaní žaloby okresný súd rozhodol rozsudkom, ktorý bol

sťažovateľom doručený 2. januára 2019,

iii) krajský súd toho času nekoná ani vo veci podaného odvolania žalobcov

zo 14. januára 2019 proti rozsudku okresného súdu z 19. novembra 2018, teda už jeden rok

a sedem mesiacov od jeho podania.

4. Podľa sťažovateľov označené súdy im dlhodobo odopierajú prístup

k spravodlivému vyriešeniu ich veci a konajú aj zjavne pomaly, hoci namietané konanie

je konaním vo veciach spotrebiteľských, čím nepochybne porušujú ich označené práva

v bode 1.

5. V petite ústavnej sťažnosti sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd prijal ústavnú

sťažnosť na ďalšie konanie a nálezom vyslovil, že postupom okresného súdu a krajského

súdu v namietaných konaniach došlo k porušeniu ich označených práv v bode 1. Súčasne

žiadajú, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu a krajskému súdu v namietanom konaní

konať bez zbytočných prieťahov, priznal im finančné zadosťučinenie v sumách po 1 000 €

za nečinnosť krajského súdu a 1 500 € za nečinnosť okresného súdu a tiež náhradu trov

konania v sume 900,58 €.

II.

Právomoc ústavného súdu a relevantná právna úprava

6. Podľa je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

7. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví

Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení (ďalej len „“).

9. Ústavný súd podľa návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd

skúma, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie.

10. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

11. Podľa ( listiny) každý má právo, aby sa jeho vec

verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo

na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

11.1 Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov“ osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru,

pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv

nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. ).

11.2 Podľa čl. 47 charty každý, koho práva a slobody zaručené právom Únie sú

porušené, má za podmienok ustanovených v tomto článku právo na účinný prostriedok

nápravy pred súdom.

Každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej

lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Každý musí mať možnosť poradiť sa, obhajovať sa a nechať sa zastupovať.

Právna pomoc sa poskytuje osobám, ktoré nemajú dostatočné prostriedky v prípade,

ak je táto pomoc potrebná na zabezpečenie efektívneho prístupu k spravodlivosti.

12. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto

možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej

porušenie základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa

môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní

pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo

vôbec uvažovať o zbytočných prieťahoch (m. m. , ).

13. Ústavný súd v úvode zdôrazňuje, že predmetom konania pred ústavným súdom je

nárok sťažovateľov na ochranu pred postupom okresného súdu, ktorý o ich žalobe

už rozhodol rozsudkom 19. novembra 2018, a tiež postupom krajského súdu v namietanom

konaní, ktorý podľa ich názoru nekoná (bližšie pozri body 2 a 3).

14. Ústavný súd sa osobitne zameral na preskúmanie opodstatnenosti ústavnej

sťažnosti sťažovateľov, keďže pri sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva

podľa ( listiny) odmieta sťažnosť ako zjavne

neopodstatnenú, ak „vzhľadom na skutočnosť, že celková doba konania pred súdom,

ako aj postup zákonného sudcu nesignalizovali reálnu možnosť zbytočných prieťahov,

a tým ani porušenie základného práva podľa “ (),

resp. ak „argumenty v sťažnosti sťažovateľa nepreukázali v čase podania sťažnosti takú

intenzitu porušenia označeného základného práva, aby bola sťažnosť prijatá na ďalšie

konanie“ (, ).

15. Z judikatúry ústavného súdu ďalej vyplýva, že nie každý zistený prieťah

v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa (, ,

, , , ).

16. Vychádzajúc z doterajšej stabilnej judikatúry ústavného súdu, je potrebné

poukázať na to, že v prípade, keď ústavný súd zistil, že charakter postupu všeobecného súdu

sa nevyznačoval takými výraznými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako

„zbytočné prieťahy“ v zmysle , nevyslovil porušenie základného práva

zaručeného týmto článkom (napr. ), prípadne návrhu buď nevyhovel

(napr. ), alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený (napr. ,

). K iným dôvodom, ktoré môžu zakladať záver o zjavnej neopodstatnenosti

sťažnosti, nesporne patrí aj ústavnoprávny rozmer, resp. ústavnoprávna intenzita

namietaných pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní príslušného orgánu

verejnej moci, posudzovaná v kontexte s konkrétnymi okolnosťami prípadu (,

m. m. , ).

17. Ústavný súd zistil, že namietané konanie začalo na okresnom súde

20. februára 2017, keď podali sťažovatelia žalobu o určenie, že zmluva o poskytnutí

spotrebiteľského úveru uzatvorená medzi sporovými stranami je bezúročná a bez poplatkov.

Dňa 7. marca 2017 podali sťažovatelia v danej veci návrh na nariadenie neodkladného

opatrenia. V ten istý deň bol ich návrh zamietnutý. Vyjadrenie k žalobe žalovaný doručil

okresnému súdu 24. júla 2017. Uznesením zo 7. augusta 2017 boli sťažovatelia vyzvaní, aby

sa vyjadrili k vyjadreniu žalovaného a označili dôkazy na preukázanie svojich tvrdení

(vyjadrenie sťažovateľov bolo súdu doručené 18. augusta 2017). V rovnaký deň bolo

toto vyjadrenie zaslané žalovanému s tým, že má možnosť sa k nemu vyjadriť v lehote

15 dní. Vyjadrenie žalovaného bolo súdu doručené 18. septembra 2017.

Dňa 18. októbra 2017 predložili sťažovatelia podanie vo veci a predložili ďalšie listiny,

ktoré boli 31. októbra 2017 zaslané právnemu zástupcovi žalovaného a zároveň bola

Slovenská obchodná inšpekcia požiadaná o predloženie rozhodnutí súvisiacich

s podnikateľskou činnosťou žalovaného. Slovenská obchodná inšpekcia žiadané

rozhodnutia doručila 10. novembra 2017 a rovnako v tento deň bolo doručené

stanovisko sťažovateľov. Dňa 11. júla 2018 bol daný pokyn pre doručenie podania

z 10. novembra 2017 a 9. februára 2018 právnemu zástupcovi žalovaného

a 24. augusta 2018 doručil žalovaný vyjadrenie vo veci samej. Dňa 10. októbra 2018 bolo

rozhodnuté tak, že žaloba bola zamietnutá. Dňa 14. januára 2019 sa sťažovatelia proti

rozsudku prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolali. Dňa 8. februára 2019 bolo

odvolanie zasielané právnemu zástupcovi žalovaného na vyjadrenie, ktorý vyjadrenie

doručil 12. februára 2019. Vyjadrenie žalovaného bolo 28. marca 2019 zasielané právnemu

zástupcovi sťažovateľov s tým, že má možnosť sa k nemu vyjadriť v lehote 10 dní.

Jeho stanovisko bolo súdu doručené 16. apríla 2019. Dňa 3. júna 2019 doručil právny

zástupca žalovaného na podporu svojho stanoviska ďalšie rozhodnutia Krajského súdu

v Bratislave a Krajského súdu v Banskej Bystrici v obdobných veciach. Dňa 13. júna 2019

bol daný pokyn pre doručenie vyjadrenia sťažovateľov zo 16. apríla 2019 právnemu

zástupcovi žalovaného. Vyjadrenie žalovaného bolo súdu doručené 12. júna 2019.

Dňa 20. augusta 2019 bol spis predložený na rozhodnutie krajskému súdu, ktorý rozsudok

okresného súdu rozhodnutím sp. zn. zo 16. júla 2020 potvrdil. Spis sa

nachádzal do 14. augusta 2020 na krajskom súde, keď bol vrátený s rozhodnutím súdu prvej

inštancie.

III.

Predbežné prerokovanie návrhu a právne posúdenie veci ústavným súdom

18. V rámci posúdenia doterajšej dĺžky namietaného konania a námietok

sťažovateľov ústavný súd konštatuje, že v postupoch okresného súdu a ani v postupe

krajského súdu v namietanom konaní nezistil také závažné nedostatky, ktorým by možné

pripísať ústavný rozmer, a tým aj prijatie záveru o porušení označených práv sťažovateľov.

19. Nemožno z uvedených procesných úkonov v bode 10 súhlasiť ani s tým, že išlo

o extrémnu dĺžku konania, nehospodárne, neefektívne a nesústredené konanie. Sťažovatelia

navyše riadne vecne nevymedzili žiadne konkrétne obdobie nečinnosti v konaní pred

okresným súdom a neuviedli ani dôvody údajnej jeho neefektívnej a nesústredenej práce.

Celková doba konania pred okresným súdom a krajským súdom spolu tri roky a päť

mesiacov je ešte na hranici ústavnej akceptovateľnosti. Zo zistení ústavného súdu vyplýva,

že okresný súd priebežne konal a vyhlásil rozhodnutie vo veci samej už pred dvoma rokmi

10. októbra 2018 a i krajský súd rozhodol (16. júl 2020) zjavne ešte pred podaním ústavnej

sťažnosti (20. august 2020). Konanie je už aj tak právoplatne skončené (3. september 2020).

20. Na základe uvedených skutočností ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľov

ktorou namietali porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu a postupom krajského súdu

v namietanom konaní, odmietol podľa ako

zjavne neopodstatnenú (obdobne , ,

a ).

21. Na tomto základe ústavný súd dospel potom aj k záveru, že v prípade

sťažovateľov nemožno hovoriť ani o porušení čl. 47 charty (bod 11.2). V tejto časti bolo

preto potrebné ústavnú sťažnosť sťažovateľov tiež odmietnuť podľa § 56 ods. 2 písm. g)

pre jej zjavnú neopodstatnenosť (obdobne ústavný súd odmietol

v tejto časti aj ústavnú sťažnosť iného sťažovateľa zastúpeného tým istým právnym

zástupcom, napr. v konaní vedenom pod sp. zn. ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. októbra 2020

Ľuboš Szigeti predseda senátu